C-441/02

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-441/02

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 2. júna 2005 1

Obsah I — Úvod I - 3455

II — Právny rámec (Odkaz) I - 3455

III — Skutkový stav, konanie pred podaním žaloby a konanie pred Súdnym dvorom I - 3455

IV — Úvodné poznámky I - 3457

B — Nesprávne uplatnenie I - 3464

1. Obsah žalobného dôvodu I - 3464

2. O správnej praxi, ktorá nezodpovedá požiadavkám práva Spoločenstva I - 3464

VI — Druhý žalobný dôvod: požiadavky týkajúce sa obmedzenia voľného pohybu osôb I - 3467

A — Nesprávne prebratie smernice do vnútroštátneho právneho poriadku I - 3467

1. Tvrdenia účastníkov konania I - 3467

B — Nesprávne uplatnenie I - 3471

1. O prípustnosti I - 3471

a) Tvrdenia účastníkov konania I - 3471

b) Právne posúdenie I - 3471

2. O dôvodnosti I - 3473

a) Tvrdenia účastníkov konania I - 3473

2. O dôvodnosti I - 3477

a) Tvrdenia účastníkov konania I - 3477

b) Právne posúdenie I - 3477

B — Nesprávne uplatnenie smernice I - 3478

1. Tvrdenia účastníkov konania I - 3478

2. Právne posúdenie I - 3478

IX — Piaty žalobný dôvod: nariadenie okamžitého výkonu I - 3484

A — Tvrdenia účastníkov konania I - 3484

B — Právne posúdenie I - 3485

1. Dosah rozsudku v spojených veciach C-482/01 a C-493/01 I - 3485

2. Nepreskúmanie naliehavosti prípadu I - 3486

X — Trovy I - 3487

4. Smernica 90/364/EHS I - 3496

B — Vnútroštátne právo I - 3498

1. Zákon o cudzincoch (Ausländergesetz) I - 3498

2. Zákon o vstupe a pobyte štátnych príslušníkov členských štátov Európskeho hospodárskeho spoločenstva (zákon o pobyte štátnych príslušníkov EHS) (Aufenthaltsgesetz/EWG) I - 3503

3. § 80 ods. 2 správneho súdneho poriadku (Verwaltungsgerichtsordnung, VwGO) I - 3504

I - 3454

4. V nadväznosti na petície a sťažnosti týkajúce sa vyhostenia viacerých talianskych občanov orgánmi spolkovej krajiny Báden­ 2. Komisia konkrétne vytýka porušenie sko-Württembersko, ktoré boli podané na týchto predpisov: článkov 18 ES a 39 ES, Európsky parlament a Komisiu, začala Komi­ smernice 64/221/EHS o koordinácii osobit­ sia v roku 1998 vykonávať šetrenia. ných opatrení o pohybe a pobyte cudzích štátnych príslušníkov 2, nariadenia (EHS) č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva 3, smernice 73/148/­ EHS o zrušení obmedzenia pohybu a pobytu v rámci spoločenstva pre štátnych 5. Po tom, čo Komisia dospela k názoru, že príslušníkov členských štátov so zreteľom niektoré nemecké predpisy a správna prax na usadenie sa a poskytovanie služieb 4 v oblasti práva pobytu nie sú zlučiteľné a smernice 90/364/EHS o práve pobytu 5. s právom Spoločenstva, zaslala listom z 8. júla 1998 nemeckej spolkovej vláde výzvu. 2 — Smernica Rady 64/221/EHS z 25. februára 1964 o koordinácii osobitných opatrení o pohybe a pobyte cudzích štátnych príslušníkov, prijatých z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia (Ú. v. ES 1964, č. 56, s. 850; Mim. vyd. 05/001, s. 11). 3 — Nariadenie Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 15). 4 — Smernica Rady 73/148/EHS z 21. mája 1973 o zrušení 6. Odpoveď nemeckej vlády z 25. marca obmedzenia pohybu a pobytu v rámci spoločenstva pre 1999 podľa názoru Komisie neodstránila štátnych príslušníkov členských štátov so zreteľom na usadenie sa a poskytovanie služieb (Ú. v. ES L 172, s. 14; podozrenie z porušovania práva Spoločen­ Mim. vyd. 05/001, s. 167). 5 — Smernica Rady 90/364/EHS z 28. júna 1990 o práve pobytu stva. Z toho dôvodu Komisia 24. júla 2000 (Ú. v. ES L 180, s. 26; Mim. vyd. 20/001, s. 3). zaslala nemeckej vláde odôvodnené stanovis-

I - 3456

KOMISIA/NEMECKO

e) nariadila okamžitý výkon rozhod­ A — Význam správnej praxe pre posúdenie nutí o vyhostení občanov Únie právnych predpisov v prípadoch, ktoré neboli naliehavé,

10. Toto konanie o nesplnení povinností sa nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej týka najmä otázky, či prax správnych orgá­ vyplývajú z článkov 18 ES a 39 ES, zo nov má význam tiež pre výklad tých vnútro­ základného práva na rešpektovanie štátnych právnych predpisov, o ktoré sa rodinného života ako všeobecnej zásady opiera. Konkrétne ide o to, či na základe práva Spoločenstva, ako aj článkov 3 a 9 určitej praxe možno dôjsť k záveru smernice Rady 64/221/EHS o nejasnosti, a teda protiprávnosti vnútro­ o koordinácii osobitných opatrení štátnych právnych predpisov. o pohybe a pobyte cudzích štátnych príslušníkov, prijatých z dôvodov verej­ ného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia, z článku 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva, z článkov 1, 4, 5, 8 a 10 11. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať smernice Rady 73/148/EHS o zrušení z rozsudku vo veci Komisia/Taliansko 6, ako obmedzenia pohybu a pobytu v rámci zo základného, východiskového rozsudku. spoločenstva pre štátnych príslušníkov V tomto rozsudku mal Súdny dvor preskú­ členských štátov so zreteľom na usade­ mať význam vnútroštátnych právnych nie sa a poskytovanie služieb, ako aj a správnych predpisov s ohľadom na ich z článkov 1 a 2 smernice Rady 90/364/­ výklad uskutočňovaný vnútroštátnymi EHS o práve pobytu; súdmi. 7

2. Spolková republika Nemecko je povinná nahradiť trovy konania. 12. Súdny dvor pritom stanovil nasledujúce pravidlo:

17. Komisia v svojej žalobe zdôrazňuje, že jednotlivé prípady uvádza iba ako príklad a na znázornenie určitých typov rozhodnutí a správnej praxe. Z toho vyplýva, že Komisia 14. V prejednávanej veci je naproti tomu nežiada o vydanie rozsudku v neprospech zrejmé, že súdy, a to predovšetkým správne žalovaného členského štátu v každom súdy, túto správnu prax nepotvrdzujú. z týchto prípadov.

18. Keďže však Komisia vytýka aj nezlučiteľ­ nosť samotnej správnej praxe s právom 15. Taká správna prax, aká je v prejednáva­ Spoločenstva, tieto prípady predsa len majú nej veci, týkajúca sa takmer výlučne roz- určitý význam. Je preto zbytočné zaoberať sa

I - 3458

KOMISIA/NEMECKO

otázkou, od akej hranice existuje správna resp. pravidelnú povahu vyhostenia nejasný, prax, ktorú možno preskúmať s hľadiska jej a tiež že nemecké správne orgány zakladali zlučiteľnosti s právom Spoločenstva. Rov­ rozhodnutia o vyhostení občanov Únie na nako nie je potrebné určiť, či došlo tomto nejasnom právnom základe. k systematickému porušovaniu určitých ustanovení sekundárneho práva. 8

A — Nesprávne prebratie smernice do vnú­ 19. Ako totiž Súdny dvor už vo viacerých troštátneho právneho poriadku oblastiach rozhodol, aj ojedinelý prípad správnej praxe môže predstavovať porušenie práva Spoločenstva. To platí napríklad pre právo verejného obstarávania 9, právo život­ ného prostredia 10 a — v prejednávanej veci — tiež pre právo pobytu podľa príslušných smerníc 11. 1. Tvrdenia účastníkov konania

23. Nemecká vláda naproti tomu uvádza, že podľa nemeckého práva môže byť povinné vyhostenie občanov Únie nariadené iba 2. Právne posúdenie v prípade, že sú splnené požiadavky práva Spoločenstva. Rozhodujúcou pre vyhostenie občanov Únie totiž nie je iba právna úprava § 47 AuslG, ale rovnako aj § 12 zákona o pohybe a pobyte štátnych príslušníkov členských štátov Európskeho hospodárskeho spoločenstva (Gesetz über Einreise und 25. Ako Súdny dvor už viackrát zdôraznil 12, Aufenthalt von Staatsangehörigen der Mit­ vyhostenie, ktoré je nariadené automaticky gliedstaaten der Europäischen Wirtschafts­ ako dôsledok odsúdenia v trestnom konaní gemeinschaft, zákon o pobyte štátnych prís­ bez toho, aby sa zohľadnilo osobné správanie lušníkov EHS, ďalej len „AufenthG/EWG“) páchateľa alebo ohrozenie, ktoré tento a § 4 nariadenia o voľnom pohybe osôb v ES páchateľ pre verejný poriadok predstavuje, (Freizügigkeitsverordnung/EG). nie je zlučiteľné so zásadami práva Spolo­ čenstva, a to najmä s článkom 39 ods. 3 ES a článkom 3 smernice 64/221 13.

26. Súdny dvor konštatuje, že vyhostenie 24. Zvýhodnené právne postavenie občanov ako prekážku výkonu slobôd občanov Únie Únie voči príslušníkom tretích štátov sa možno založiť na dôvodoch verejného prejavuje tým, že popri všeobecnom zákone poriadku iba vtedy, ak okrem narušenia o cudzincoch Nemecko prijalo osobitný zákon o pobyte štátnych príslušníkov EHS, ako aj nariadenie o voľnom pohybe osôb v ES výlučne pre občanov Únie. Prijatie všeobec­ 12 — Rozsudky Súdneho dvora z 19. januára 1999, Calfa, C-348/96, Zb. s. I-11, bod 27; z 10. februára 2000, Nazli, C-340/97, ného zákona, ktorého časti sú obsahovo Zb. s. I-957, bod 40, a z 29. apríla 2004, Orfanopoulos a i., spojené veci C-482/01 a C-493/01, Zb. s. I-5257, bod 68. doplnené špeciálnym zákonom, je bežným 13 — Rozsudok v spojených veciach C-482/01 a C-493/01, už legislatívnym postupom. V § 2 ods. 2 AuslG citovaný v poznámke pod čiarou 12, body 70 a 71.

28. Vo veci Orfanopoulos bola Súdnemu dvoru položená okrem iného otázka, či článku 39 ods. 3 ES a článku 3 smernice 64/221 odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá orgánom ukladá povinnosť vyhostiť štátnych príslušníkov iných člen­ ských štátov, ktorí boli právoplatne odsúdení za úmyselný trestný čin podľa zákona 31. § 47 AuslG stanovuje pre prípad právo­ o omamných látkach (Betäubungsmittelge­ platného odsúdenia za niektoré úmyselné setz) na trest pre mladistvých v trvaní trestné činy povinné vyhostenie (odsek 1) najmenej dvoch rokov alebo na trest odňatia a za iné úmyselné trestné činy (odsek 2 slobody, ak výkon trestu nebol podmienečne bod 1) spravidla nariadené vyhostenie. Podľa odložený. § 1 odsek 2 AuslG, podľa ktorého je cudzincom ten, kto nie je Nemec, sa tieto ustanovenia vzťahujú aj na občanov Únie. 14 — Rozsudky z 27. októbra 1997, Bouchereau, 30/77, Zb. s. 1999, bod 35, a v spojených veciach C-482/01 a C-493/01, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 66. 15 — Pozri rozsudok v spojených veciach C-482/01 a C-493/01, už 16 — Rozsudok v spojených veciach C-482/01 a C-493/01, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 67. citovaný v poznámke pod čiarou 12, body 69 a nasl.

I - 3461

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-441/02

I - 3462

KOMISIA/NEMECKO

vzťah medzi konkurujúcimi si zákonmi úprava je založená výlučne na základe a odstrániť túto konkurenciu tak, aby to čo AufenthG/EWG, pokiaľ sú splnené jeho najvernejšie zodpovedalo právnemu podmienky. Pokiaľ teda ide o občanov Únie, poriadku členského štátu, pritom však musí ktorým právna úprava Spoločenstva priznáva súčasne správne prebrať právo Spoločenstva právo na voľný pohyb v zmysle článkov 18 ES do svojho právneho poriadku. a 39 ES, vzťahuje sa na nich ochrana pred vyhostením v zmysle AufenthG/EWG, a to tak, ako to stanovuje právna úprava Spolo­ čenstva v smernici 64/221.

38. Nemecký zákonodarca prijatím AufenthG/EWG prebral smernicu 64/221 do vnútroštátneho právneho poriadku, a teda vytvoril právnu úpravu, ktorá spôso­ bom zlučiteľným s právom Spoločenstva 42. Napokon zásada prednosti špeciálneho upravuje pobyt občanov Únie na spolkovom zákona je zásadou, ktorá je súčasťou práv­ území. nych tradícií všetkých členských štátov, a preto nevyvoláva žiadne nejasnosti v otázke uplatniteľnosti zákona. Takto sa výslovne vyjadril Súdny dvor v otázke zásady prednosti neskoršieho zákona voči skor­ šiemu zákonu. 18 39. Nemecký zákonodarca zhrnul tieto oso­ bitné ustanovenia v samostatnom zákone a jeho vzťah k AuslG, ktorého pôsobnosť sa vzťahuje na všetkých cudzincov, zákonom upravil tak, že prvý zákon má prednosť druhým zákonom.

43. V konečnom dôsledku je preto potrebné konštatovať, že § 47 AuslG nie je v tomto smere nejasný, a preto nie je v rozpore s požiadavkami článku 3 ods. 1 a 2 smernice 64/221. 40. Uplatnenie zákona ako lex specialis znamená, že tento zákon v oblasti svojej pôsobnosti zabráni uplatneniu všeobecnej­ šieho zákona. V konečnom dôsledku je teda z hmotno-právneho hľadiska uplatniteľným výlučne špeciálny zákon.

49. Nemecká vláda pripúšťa, že v prípade vyhostenia občanov Únie sa v každom kon­ krétnom prípade uplatnia všetky príslušné ustanovenia, pričom § 47 AuslG sa uplatní iba v kontexte § 12 AufenthG/EWG. Okrem 46. V pätnástom bode žaloby Komisia uvá­ toho nemecká vláda vo svojich vyjadreniach dza, že skúmanie jednotlivých otázok odkazuje na vykonávacie správne predpisy v individuálnych prípadoch nie je cieľom k AuslG, podľa ktorých rozhodnutie tejto žaloby. Na individuálne prípady je preto o vyhostení podľa AuslG podlieha obmedze­ poukázané iba príkladmo na ilustráciu. niam § 12 AufenthG/EWG (AuslG-VwV, Vymenovanie individuálnych prípadov nevy­ body 45.0.5.1 a 47.0.2.1). lučuje existenciu ďalších prípadov, ktoré možno chápať ako príklady vytýkaného porušenia práva.

50. Komisia spochybnila iba zopár rozhod­ nutí. Je to dané tým, že pre Komisiu v zásade nebolo jednoduché v každom jednotlivom prípade preskúmať, či všetky rozhodnutia 47. Z toho vyplýva, že Komisia chápe pojem orgánov zodpovedali kritériám práva Spolo­ správna prax ako súhrn individuálnych roz­ čenstva, nehovoriac už o vytvorení komplex­ hodnutí. ného prehľadu celej správnej praxe. Preto je

I - 3464

KOMISIA/NEMECKO

predovšetkým odkázaná na to, že jej budú tým, kto môže najľahšie získať a preveriť predložené individuálne prípady, v ktorý je určité údaje, a jemu teda prináleží povinnosť zjavné porušenie. V prejednávanej veci podrobne a úplne preukázať správnosť týchto získala Komisia informácie prevažne od údajov a prípadne dokázať, že tvrdenia samotných dotknutých osôb, takže jej hod­ Komisie sú nesprávne. notenie sa v zásade opiera o tieto informácie o uvedených rozhodnutiach.

53. Komisia bola však vo viacerých roz­ sudkoch, najmä v oblasti poľnohospodárstva, čiastočne pozbavená dôkazného bremena 20. Toto čiastočné oslobodenie od dôkazného bremena spočíva v tom, že členský štát je 55. Obrátené dôkazné bremeno možno predpokladať v prípade, ak už zo samotnej normy práva Spoločenstva vyplýva dôkazná 19 — Pozri najmä rozsudky z 19. marca 1991, Komisia/Belgicko, povinnosť členského štátu, keďže v takýchto C-249/88, Zb. s. I-1275, bod 6; z 9. februára 1994, Komisia/­ Taliansko, C-119/92, Zb. s. I-393, bod 37, a z 23. októbra prípadoch má štát povinnosť uchovávať 1997, Komisia/Španielsko, C-160/94, Zb. s. I-5851, bod 17. a prípadne predložiť dokumenty obsahujúce 20 — Pozri rozsudky zo 6. marca 2001, Holandsko/Komisia, C-278/98, Zb. s. I-1501, body 39 až 41; z 19. júna 2003, informácie. To však nemôže platiť v prípade Španielsko/Komisia, C-329/00, Zb. s. I-6103, bod 68, a zo vyhostenia ako obmedzenia slobody voľného 4. marca 2004, Nemecko/Komisia, C-344/01, Zb. s. I-2081, bod 58. pohybu napriek jeho závažným dôsledkom.

I - 3465

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-441/02

56. Na druhej strane Komisia nemusí celo­ čuje už samotné správne rozhodnutie, ktoré plošne preukazovať porušenie povinnosti. Na je preukázateľne v rozpore s právom Spolo­ preukázanie porušenia práva Spoločenstva čenstva. 23 skôr postačujú kontroly ad hoc.

21 — Pozri žalobu, s. 18. 22 — Pozri rozsudok z 9. novembra 1999, Komisia/Taliansko, 23 — Rozsudok vo veci C-157/03, už citovaný v poznámke pod C-365/97, Zb. s. I-7773, bod 69. čiarou 11.

I - 3466

KOMISIA/NEMECKO

občanov Únie v zmysle smernice 64/221. voľného pohybu osôb z dôvodov verejného Cudzinecký orgán rozhodol o vyhostení poriadku, a že nemecké správne orgány výlučne z dôvodu odsúdenia v trestnom založili rozhodnutia o vyhostení občanov konaní podľa § 47 AuslG, teda neuplatnil Únie na tomto nejasnom právnom základe. § 12 ods. 4 AufenthG/EWG, ktorý uvedený postup práve zakazuje, ani § 12 ods. 4 AufenthG/EWG, podľa ktorého sa musí prihliadať na osobné správanie občana Únie.

63. Hoci tu bol príkladmo skúmaný iba A — Nesprávne prebratie smernice do vnú­ individuálny prípad, ktorý bol, ako sa uká­ troštátneho právneho poriadku zalo, v rozpore s právom Spoločenstva, postačuje to na konštatovanie, že správny orgán nesprávne uplatnil právne predpisy tým, že vo veľkom počte prípadoch postu­ poval rovnako.

1. Tvrdenia účastníkov konania

a) Zásadná nejasnosť ustanovení o časovo obmedzenom povolení na pobyt (§ 12 ods. 1 prvá veta AufenthG/EWG) 71. Na jednej strane prebratie smernice síce nevyžaduje bezpodmienečne formálne a doslovné prevzatie jej ustanovení do výslovného osobitného právneho predpisu, ale môže na jej prebratie postačovať všeo­ 68. Hoci Komisia vytýka najmä porušenie becný právny kontext, ak skutočne zabezpe­ článku 39 ES, je zjavné, že je potrebné čuje úplné uplatnenie smernice dostatočne skúmať tiež porušenie ustanovení smernice jasným a určitým spôsobom 25. 64/221, keďže tie konkretizujú požiadavky na obmedzenia voľného pohybu pracovníkov a slobody usadiť sa. Článok 2 ods. 1 smernice 64/221 stanovuje, že k vyhosteniu z územia štátu môže dôjsť iba z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verej­ ného zdravia. 72. Na strane druhej zásada právnej istoty vyžaduje vhodné oznámenie vnútroštátneho

24 — Pozri najmä rozsudky z 24. marca 1994, Komisia/Belgicko, C-80/92, Zb. s. I-1019, bod 20; z 26. októbra 1995, Komisia/­ Luxembursko, C-151/94, Zb. s. I-3685, bod 18; z 27. februára 2003, Komisia/Belgicko, C-415/01, Zb. s. I-2081, bod 21, a z 20. novembra 2003, Komisia/Francúzsko, C-296/01, 69. Presne rovnaké znenie obsahuje Zb. s. I-13909, bod 54. v podstate tiež nemecký AufenthG/EWG. 25 — Rozsudky zo 7. januára 2004, Komisia/Španielsko, C-58/02, Zb. s. I-621, bod 26, a z 9. septembra 1999, Komisia/­ Sporným je tu skutočnosť, či jednoduchá Nemecko, C-217/97, Zb. s. I-5087, bod 31.

I - 3468

KOMISIA/NEMECKO

opatrenia zavedeného na základe právnej 75. Následne je však otázne, či obyčajný úpravy Spoločenstva, aby právne subjekty odkaz na normy primárneho práva postačuje dotknuté týmito opatreniami mohli poznať na splnenie požiadaviek stanovených Súd­ rozsah svojich práv a povinností v konkrétnej nym dvorom. Podľa nich prebratie ustano­ oblasti upravenej právom Spoločenstva 26. venia smernice vyžaduje, aby vnútroštátny právny predpis bol sám osebe zrozumiteľný a natoľko jasný a určitý, aby bolo vyhovené požiadavkám zásady právnej istoty. Ak by sa tento právny predpis mal vykladať najprv v kontexte práva Spoločenstva vrátane jeho výkladu Súdnym dvorom, neprospievalo by to požiadavke jasnosti práva.

k skutočnému a dostatočne závažnému všeobecne odkazuje na § 12 ods. 1 ohrozeniu, ktorým sú dotknuté základné AufenthG/EWG, znovu bez rozlišovania záujmy spoločnosti. 28 medzi prvou a druhou vetou.

80. V konečnom dôsledku ustanovenie § 12 ods. 1 prvej vety AufenthG/EWG nespĺňa 78. Správny predpis č. 47.0.2.1 síce stano­ požiadavky na prebratie smernice do vnú­ vuje, že k vyhosteniu môže dôjsť iba troštátneho právneho poriadku stanovené v prípade dostatočne závažného ohrozenia, Súdnym dvorom. ktorým sú dotknuté základné záujmy spoloč­ nosti. Táto skutočnosť však sama osebe nemôže zabezpečiť vykonávaciemu prepisu dostatočnú zrozumiteľnosť. Jednak správne prepisy sú vnútornými správnymi normami, ktoré v zásade nepôsobia navonok a jednotlivcovi nie sú známe. Nie je mu preto umožnené, aby sa na základe správ­ nych predpisov oboznámil s dosahom b) Nejasnosť ustanovení o časovo neobme­ a rozsahom svojich práv. Okrem toho sa dzenom povolení na pobyt (§ 12 ods. 1 druhá v správnom predpise č. 47.0.2.1 uvádza, že veta AufenthG/EWG) k vyhosteniu môže dôjsť iba v prípade skutočného a dostatočne závažného ohroze­ nia, ktorým sú dotknuté základné záujmy spoločnosti. Navyše sa pritom nerozlišuje medzi prvou a druhou vetou § 12 ods. 1 AufenthG/EWG. 81. § 12 ods. 1 druhá veta AufenthG/EWG v súvislosti s neobmedzeným povolením na pobyt výslovne stanovuje, že k vyhostenie môže dôjsť iba zo závažných dôvodov verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku.

79. Rovnako ani správny predpis č. 45.0.5.1 k tejto jasnosti nijako neprispieva. V ňom sa totiž uvádza, že vyhostenie je prípustné iba z dôvodov verejného poriadku, verejnej bez­ pečnosti alebo verejného zdravia. Pritom sa 82. Zo znenia tohto ustanovenia teda výslovne vyplýva, že na vyhostenie neposta­ čuje akékoľvek porušenie právneho poriadku, 28 — Rozsudok vo veci 30/77, už citovaný v poznámke pod čiarou ale že dôvody vyhostenia ho musia prekra­ 14, bod 35. čovať svojou intenzitou.

30 — Rozsudky z 2. februára 1988, Komisia/Belgicko, 293/85, Zb. s. 305, bod 13; z 20. marca 1997, Komisia/Nemecko, 29 — Rozsudky vo veci 30/77, už citovaný v poznámke pod čiarou C-96/95, Zb. s. I-1653, bod 22; z 15. januára 2002, Komisia/­ 14, bod 35, a v spojených veciach C-482/01 a C-493/01, už Taliansko, C-439/99, Zb. s. I-305, bod 10, a z 24. januára citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 66. 2004, Komisia/Holandsko, C-350/02, Zb. s. I-350/02, bod 18.

I - 3471

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-441/02

87. Pritom je riadny priebeh tohto konania 90. Je však potrebné zohľadniť skutočnosť, nielen dôležitou zárukou ochrany práv dot­ že Komisia v bode iv) odôvodneného stano­ knutého členského štátu, zakotvenou viska výslovne vytýka, že nemecké orgány v Zmluve, ale aj zárukou toho, že prípadné prijali rozhodnutia o vyhostení občanov Únie sporové konanie bude mať jasne vymedzený v prípadoch, v ktorých skutočné a dostatočne predmet sporu. 31 závažné ohrozenie, ktoré sa dotýka základ­ ných záujmov spoločnosti, nebolo dokázané.

88. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho 91. Naskytá sa otázka, či táto výhrada, i keď dvora sa odôvodnené stanovisko a žaloba nie je doslovne zhodná, zodpovedá prinaj­ musia opierať o rovnaké dôvody ako výzva, menšom obsahovo druhému žalobnému ktorou bolo začaté konanie pred podaním dôvodu, ktorý sa odvoláva na nesprávny žaloby. Táto požiadavka však neznamená, že postup správnych orgánov. sa musí bezpodmienečne vyžadovať úplná zhoda dôvodov uvedených vo výzve so znením odôvodneného stanoviska a s dôvodmi žaloby, pokiaľ nebol predmet sporu rozšírený alebo zmenený, ale bol iba zúžený. 32

musí nastať skutočné a dostatočne závažné 97. V tejto súvislosti Komisia na stranách 7 ohrozenie dotýkajúce sa základných záujmov až 9 odôvodneného stanoviska vytýka uplat­ spoločnosti. 33 nenie § 12 AufenthG/EWG správnym orgá­ nom v rozsahu, v akom bol pojem verejný poriadok v zmysle § 12 ods. 1 prvej vety AufenthG/EWG nesprávne interpretova­ ný (a), že v rozhodnutiach neboli uvedené dostatočne konkrétne a presné skutkové okolnosti, ktoré by umožňovali odôvodniť 94. Bod iv) odôvodneného stanoviska obsa­ závažné, skutočné a existujúce ohrozenie huje rovnakú výhradu. Napokon nie je žiaden verejného poriadku správaním dotknutej rozdiel v tom, či sa vytýka, že správny orgán osoby (b), prípadne že nie je už možné založil svoje rozhodnutie na právnom zohľadniť zmenu skutkového stavu po základe, ktorý výslovne nevyžaduje skutočné poslednom rozhodnutí orgánov (c). a dostatočne závažné ohrozenie základného záujmu spoločnosti, alebo či toto závažné ohrozenie nepreukázal. V obidvoch prípa­ doch je totiž obsahom výčitky to, že správny 98. Pri zohľadnení judikatúry Súdneho orgán toto závažné ohrozenie neskúmal. dvora35 preto druhá časť druhého žalobného dôvodu obsahovo zodpovedá bodu iv) odô­ vodneného stanoviska, a je teda predmetom konania pred podaním žaloby.

95. Navyše z časti textu odôvodneného stanoviska pod nadpisom „ohrozenie verej­ 99. Táto časť žalobného dôvodu je preto ného poriadku“ jednoznačne vyplýva, že prípustná. okrem výhrady nedostatočne jasného pre­ bratia sa rovnako vytýka tiež správna prax.

2. O dôvodnosti

96. V rámci skúmania, či predmet sporu vymedzený žalobou je totožný s predmetom a) Tvrdenia účastníkov konania odôvodneného stanoviska, nie je rozhodujú­ cim iba znenie bodov v záverečnej časti, ale viac-menej aj predchádzajúce úvahy k jednotlivým bodom 34. 100. Komisia vytýka skutočnosť, že vo via­ cerých rozhodnutiach došlo k zásadne

b) Právne posúdenie

102. V tejto súvislosti Komisia opakovane zdôrazňuje, že jednotlivé prípady uvádza iba ako príklad. Komisia sa domnieva, že uve­ dené príklady nesporne ukazujú, že nejde iba o ojedinelé nesprávne rozhodnutia, ale že takýto spôsob rozhodovania sa opakovane vyskytol niekoľkokrát, a tým dosiahol určitý 104. Komisia ako žalobkyňa v konaní stupeň všeobecnosti, ktorý viedol k určitej o nesplnení povinnosti je povinná uviesť (i keď v jednotlivých regiónov odlišnej) a preukázať sporné skutočnosti. V tomto správnej praxi, ktorá je nezlučiteľná prípade, v ktorom sa vytýka porušenie práva s právom Spoločenstva. Spoločenstva spočívajúce v nesprávnom uplatnení § 12 AufenthG/EWG nemeckými správnymi orgánmi, sú to teda zodpoveda­ 36 — Rozsudok vo veci 30/77, už citovaný v poznámke pod čiarou júce rozhodnutia správnych orgánov. To 14, bod 35. Komisia neurobila a neuniesla dôkazné

I - 3474

KOMISIA/NEMECKO

bremeno. Nepredložila žiadne z rozhodnutí, VII — Tretí žalobný dôvod: neprípustné na ktoré sa odvoláva, ako ani výňatky zohľadnenie aspektov všeobecnej preven­ z týchto rozhodnutí, ale sa v žalobe, ako aj cie v odôvodnenom stanovisku a vo výzve iba obmedzila na predloženie na predloženie ich zoznamov.

I - 3475

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-441/02

ným rozšírením žalobného dôvodu, keďže 111. Napokon prvá časť tretieho žalobného tento dôvod nebol obsiahnutý v odôvodne­ dôvodu, podľa ktorej z legislatívy dostatočne nom stanovisku. Do tretieho žalobného jasne nevyplýva, že rozhodnutia o vyhostení dôvodu bol prvýkrát zaradený až po pre­ občanov Únie nesmú byť založené na práv­ formulovaní pôvodného bodu vii). nom základe, ktorý sleduje ciele všeobecnej prevencie, je obsahovo totožná s výhradou obsiahnutou v bode iii) odôvodneného sta­ noviska. Ten uvádza, že z nemeckej legisla­ tívy dostatočne jasným spôsobom nevyplýva, že rozhodnutia o vyhostení nesmú byť založené na právnom základe, ktorý stano­ vuje povinné alebo spravidla nariadené vyhostenie na základe právoplatného odsú­ 109. Komisia uvádza, že už vo výzve po­ denia v trestnom konaní. ukázala na to, že právny základ § 47 ods. 1 a 2 AuslG vykazuje znaky cieľa všeobecnej pre­ vencie, v dôsledku čoho rozhodnutia, ktoré boli na ňom založené, nevyhnutne vykazovali nedovolený prvok všeobecnej prevencie, a z toho dôvodu boli v rozpore s právom Spoločenstva. Odôvodnené stanovisko na tejto výhrade naďalej trvá. V tejto súvislosti Komisia poukazuje najmä na tretí odsek na strane 11 odôvodneného stanoviska.

112. Právny základ, ktorý dovoľuje vyhoste­ nie na základe právoplatného odsúdenia v trestnom konaní bez toho, aby vyžadoval posudzovanie ďalších aspektov, a to najmä osobného správania dotknutej osoby, sleduje prevažne ciele všeobecnej prevencie. Ciele špeciálnej prevencie vyžadujú právny základ, ktorý ponecháva priestor na zohľadnenie b) Právne posúdenie osobitných okolností konkrétneho prípadu.

115. Súdny dvor konštatoval, že vyhostenie 117. Pokiaľ ide o právne posúdenie prvej je odôvodnené iba vtedy, ak „osobné sprá­ časti tretieho žalobného dôvodu, možno vanie dotknutej osoby naznačuje konkrétne v zásade odkázať na úvahy k prvej časti nebezpečenstvo ďalšieho závažného naruše­ prvého žalobného dôvodu. Pokiaľ tu totiž ide nia verejného poriadku“ 39. Súdny dvor došiel o výhradu zohľadnenia aspektov všeobecnej k záveru, že spravidla nariadené vyhostenie, prevencie v nemeckom právnom poriadku, ktoré sa nariaďuje v nadväznosti na odsúde­ táto výhrada sa zhoduje s výhradou, podľa nie v trestnom konaní za spáchanie určitého ktorej nemecký právny poriadok stanovuje trestného činu s cieľom všeobecnej preven­ v právnej úprave vyhostenia občanov Únie zo cie, nie je zlučiteľné so zásadami, ktoré sa spolkového územia automatický účinok. uplatňujú v rámci voľného pohybu pracovní­ kov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi niekto­ rého členského štátu 40.

116. Nemecká vláda si naproti tomu myslí, že nemecká právna úprava zrozumiteľne 118. Ak totiž právna úprava stanovuje a jednoznačne stanovuje, že k vyhosteniu povinné vyhostenie, resp. spravidla nariadené občanov Únie nemôže dôjsť na základe cieľov vyhostenie v dôsledku právoplatného roz­ sudku s úmyslom všeobecne odstrašiť od páchania trestných činov, potom nezostáva 39 — Rozsudok vo veci C-340/97, už citovaný v poznámke pod žiaden priestor na zohľadnenie osobného čiarou 12, bod 61. 40 — Rozsudok vo veci C-340/97, už citovaný v poznámke pod správania jednotlivca a prevládajú dôvody čiarou 12, bod 63. všeobecnej prevencie.

121. Komisia vytýka, že nemecké orgány vo 123. Výnimku zo zásady voľného pohybu viacerých rozhodnutiach presvedčivo uviedli, osôb z dôvodov verejného poriadku je že vyhostenie sa opiera okrem iného potrebné vykladať reštriktívne do tej miery, o dôvody všeobecnej prevencie. K tomu ako do akej z osobných okolností konkrétneho príklad uvádza jedenásť rozhodnutí. Komisia prípadu musí jasne vyplývať existencia aktu­ tvrdí, že ide o to, aby vyhostenie ostatných álneho ohrozenia verejného poriadku 41. cudzincov varovalo a prinútilo ich správať sa v súlade so zákonom. V niektorých odôvod­ neniach je cieľom všeobecnej prevencie 41 — Rozsudok vo veci C-348/96, už citovaný v poznámke pod dokonca pripisovaný osobitný význam. čiarou 12, body 22 až 24.

I - 3478

KOMISIA/NEMECKO

126. Nemecká vláda nepopiera, že v odôvodnení viacerých rozhodnutí sa uvá­ dzajú dôvody všeobecnej prevencie. Pritom však zdôrazňuje, že všeobecná prevencia bola

42 — Rozsudok z 26. februára 1975, Bonsignore, 67/74, s. 297, 129. Preto podľa môjho názoru na porušenie bod 7. povinnosti postačuje, ak odôvodnenie obsa­ 43 — Rozsudok v spojených veciach C-482/01 a C-493/01, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 68; pozri rozsudky huje prvky všeobecnej prevencie, keďže vo veci C-348/96, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, v tom prípade je všeobecná prevencia bod 27, a vo veci C-340/97, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 59. minimálne z pohľadu jednotlivca zahrnutá

I - 3479

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-441/02

do odôvodnenia a nie je práve jasné, že 132. EDĽP patrí medzi dohovory zakotvu­ článok 3 ods. 1 smernice 64/221 stanovuje, júce základné práva, ktoré sú podľa článku 6 že rozhodujúcimi skutočnosťami môže byť ods. 2 EÚ, ako to potvrdila ustálená judika­ iba osobné správanie, a teda výlučne dôvody túra Súdneho dvora, chránené právnym špeciálnej prevencie. poriadkom Spoločenstva. EDĽP obsahuje základné práva a ľudské slobody, ktoré musia členské štáty rešpektovať aj pri uplatňovaní práva Spoločenstva. 44

130. Druhá časť tretieho žalobného dôvodu je preto dôvodná.

138. Komisia vytýka, že nemecké cudzinecké orgány sa vo viacerých prípadov vôbec nezaoberali otázkou primeranosti, resp. vychádzali z toho, že automatické vyhostenie nedovoľuje skúmanie primeranosti.

136. K tomu patria napríklad forma a závažnosť spáchaného deliktu, dĺžka pobytu a integrácia v krajine vyhostenia, štátna príslušnosť dotknutej osoby, rodinné pomery, ako aj prípadné problémy dotknutej osoby a jej rodinných príslušníkov v krajine pôvodu. 47 139. V tejto súvislosti sa teda nebudeme zaoberať otázkou, či vyhostenie bolo sku­ točne primerané.

137. Vychádzajúc zo žalobného návrhu Komisie je potrebné skúmať nemeckú správnu prax z dvoch hľadísk, a to jednak z hľadiska chýbajúceho zváženia záujmov 140. Treba tu upozorniť na skutočnosť, že práve v súvislosti s nesprávnym uplatnením § 47 AuslG sa výhrada v podstate prekrýva s obsahom výhrady nesprávneho uplatnenia 46 — Rozsudok vo veci 30/77, už citovaný v poznámke pod čiarou uvedenej v prvom žalobnom dôvode. Je 14, bod 29. 47 — Z novšej judikatúry pozri rozsudky ESĽP, Mokrani/Francúz­ prirodzené, že orgán, ktorý vychádza sko, z 15. júla 2003, č. 52206/99, § 30, a Boultif/Švajčiarsko z povinnosti vyhostenia, nemôže preskúmať z 2. augusta 2001, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2001-IX, § 39, 41 a 46. primeranosť vyhostenia v celom rozsahu ani

I - 3481

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-441/02

vtedy, ak vnútroštátne právo takéto skúma­ B — Nesprávne zváženie záujmov nie v zásade predpokladá.

I - 3482

KOMISIA/NEMECKO

neprimeraným spôsobom dotknuté práva uvedenými v iných bodoch žaloby, ako aj vyplývajúce z EDĽP 49. s obsahom odôvodneného stanoviska a výzvou, zrozumiteľné.

148. Nemecká vláda nespochybňuje tvrdenie 146. Základné práva zaručené právom Spo­ Komisie, pokiaľ ide o argument, že odôvod­ ločenstva možno považovať za porušené iba nenia rôznych rozhodnutí o vyhostení sa vtedy, ak z okolností zreteľne vyplýva, že dostatočne nezaoberali rodinnými pomermi. základné hodnoty EDĽP, a teda práva dot­ K tomu však zdôrazňuje, že neprimerané knutej osoby zjavne neboli rešpektované. Tak rozhodnutia o vyhostení boli v každom by tomu bolo napríklad v prípade, ak by sa prípade zrušené súdmi. orgán nevyjadril k presným rodinným pome­ rom, hoci v konkrétnom prípade by práve táto skutočnosť mala zjavne význam. Nesta­ čilo by iba konštatovať, že žiadne rodinné dôvody nebránia vyhosteniu.

IX — Piaty žalobný dôvod: nariadenie okamžitého výkonu

C — Návrh 154. Piatym žalobným dôvodom Komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že nemecké orgány porušili článok 9 ods. 1 smernice 64/221 tým, že nariadili okamžitý výkon rozhodnutí o vyhostení občanov Únie napriek tomu, že nešlo o naliehavé prípady.

152. Na záver treba teda konštatovať, že Nemecko si tým, že vydalo rozhodnutia o vyhostení občanov Únie, ktoré nezachová­ vajú primeraný pomer medzi základným A — Tvrdenia účastníkov konania právom na rešpektovanie rodinného života

50 — Pozri v tejto súvislosti rozsudky ESĽP Radovanovic/Rakúsko z 22. apríla 2004, bod 42703/98, § 30, a Abdulaziz, Cabales a Balkandi/Spojené kráľovstvo z 28. mája 1985, A, bod 94, § 68. 51 — ESĽP, rozsudok Radovanovic/Rakúsko, už citovaný 155. Komisia uvádza, že nemecká správna v poznámke pod čiarou 50, § 36. prax sa pravidelne, takmer systematicky,

I - 3484

KOMISIA/NEMECKO

B — Právne posúdenie

160. Súdny dvor na položenú otázku odpo­ vedal tak, že článku 9 ods. 1 smernice 64/221 157. V piatom žalobnom dôvode je potrebné sa najprv zaoberať judikatúrou Súdneho dvora, ktorá bola prijatá po začatí tohto 52 — Rozsudok v spojených veciach C-482/01 a C-493/01, už konania. citovaný v poznámke pod čiarou 12, body 101 a nasl.

I - 3485

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-441/02

odporuje ustanovenie, ktoré pre prípad roz­ o vyhostení existujú ešte osobitné požiadavky hodnutia o vyhostení štátneho príslušníka na skrátenie lehoty, počas ktorej je ešte iného členského štátu prijatého správnym možné zdržovať sa na území štátu. orgánom už nepripúšťa odvolacie konanie a ani žalobu, v rámci ktorých sa skúma aj účelnosť tohto rozhodnutia, ak neexistuje žiadny úrad nezávislý na tomto správnom orgáne.

164. To znamená, že naliehavosť stanovená v článku 9 smernice 64/221 sa nemôže vzťahovať na závažné porušenie verejného poriadku, ale skôr nezávisle od toho by mala byť založená na skutočnosti, že nie je možné 161. Žalobný dôvod Komisie sa naproti vyčkať až do vyčerpania opravných prostried­ tomu zameriava skôr na výhradu, že správne kov. orgány pravidelne nariaďovali vyhostenia napriek tomu, že nešlo o naliehavé prípady.

167. Komisia navyše poukázala na početné prípady, v ktorých nemecké cudzinecké X — Trovy orgány nariadenie okamžitého výkonu odô­ vodnili rovnakým spôsobom.

171. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrh­ nuté. V súlade s článkom 69 ods. 3 uvede­ ného rokovacieho poriadku však Súdny dvor 168. Nemecká vláda síce uvádza, že naria­ môže rozdeliť náhradu trov konania medzi denie okamžitého výkonu sa v Nemecku účastníkov konania alebo rozhodnúť tak, že musí skúmať v zásade individuálne. Nespo­ každý z účastníkov konania znáša svoje chybňuje však tvrdenie Komisie, že vlastné trovy konania, ak účastníci nemali v rozličných prípadoch boli nariadenia úspech v jednej časti alebo vo via­ okamžitého výkonu zdôvodnené rovnakým cerých častiach predmetu konania. argumentom, a to ohrozením verejného poriadku.

172. Keďže Komisia a Spolková republika Nemecko nemali úspech v jednej časti alebo vo viacerých častiach predmetu konania, znášajú svoje vlastné trovy konania. Ďalej podľa článku 69 ods. 4 prvého pododseku 169. Preto je potrebné konštatovať, že toho istého rokovacieho poriadku Talianska Nemecko si tým, že boli nariadené okamžité republika, ktorá vstúpila do konania ako výkony rozhodnutí o vyhostení bez toho, aby vedľajší účastník konania, znáša svoje vlastné sa skúmalo splnenie požiadaviek naliehavos- trovy konania.

I - 3487

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-441/02

XI — Návrh

— nariadila okamžitý výkon rozhodnutí o vyhostení občanov Únie bez toho, aby skúmala, či prípad je naliehavý,

nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 18 ES a článku 39 ES, z článku 8 EDĽP ako všeobecnej zásady práva Spoločenstva, ako aj z článkov 3 a 9 smernice 64/221/EHS o koordinácii osobitných opatrení o pohybe a pobyte cudzích štátnych príslušníkov, prijatých z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia.

2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3. Komisia, Spolková republika Nemecko a Talianska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

I - 3489

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-441/02

2. Predchádzajúce odsúdenie v trestnom konaní nie je dôvodom pre podniknutie takýchto opatrení.

...“

„Článok 9

1. V prípade, ak nie je možné podať odvolanie na súd, alebo ak je možné podať odvolanie len voči zákonnosti rozhodnutia alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok, o zamietnutí obnovenia na pobyt [povolenia na pobyt — neoficiálny preklad] I - 3490

KOMISIA/NEMECKO

alebo o vyhostení držiteľa povolenia na pobyt rozhodne správny orgán, s výnimkou naliehavých prípadov, až po obdržaní stanoviska príslušného orgánu hostiteľského štátu, pred ktorým má dotknutá osoba právo na obhajobu a pomoc alebo zastupovanie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi tohto štátu.

2. Štátny príslušník členského štátu má predovšetkým právo prijať zamestnanie na území iného členského štátu s rovnakou prednosťou ako štátni príslušníci tohto štátu.“

3. Smernica 73/148/EHS

„Článok 1

1. Členské štáty konajúc tak, ako je to stanovené v tejto smernici, zrušia obmedzenia pohybu a pobytu:

a) štátnych príslušníkov členských štátov, ktorí sa usadili, alebo ktorí majú záujem sa usadiť v inom členskom štáte na účely pokračovania v činnosti ako súkromní podnikatelia, alebo ktorí majú záujem poskytovať služby v tom štáte;

b) štátnych príslušníkov, ktorí majú záujem prejsť do iného členského štátu ako prijímatelia služieb;

Ako dôkaz práva na pobyt bude vydaný dokument nazvaný „povolenie na pobyt pre štátnych príslušníkov členského štátu Európskych spoločenstiev“. Tento dokument bude platný na dobu nie kratšiu ako päť rokov od dátumu vydania a bude automaticky obnoviteľný.

Prerušenie pobytu nepresahujúce šesť po sebe nasledujúcich mesiacov a neprítomnosť z dôvodu vojenskej služby nebude mať vplyv na platnosť povolenia na pobyt.

Platné povolenie na pobyt nesmie byť odobraté štátnemu príslušníkovi podľa článku 1 ods. 1 písm. a) výhradne na základe toho, že nie je viac zamestnaný, pretože nie je dočasne schopný pracovať z dôvodu choroby alebo nehody. I - 3493

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-441/02

Akémukoľvek štátnemu príslušníkovi členského štátu, ktorý nie je špecifikovaný v prvom pododseku, ale ktorý je oprávnený podľa právnych predpisov iného členského štátu vykonávať činnosti v rámci jeho územia, bude poskytnuté právo na pobyt na obdobie nie kratšie, ako je obdobie oprávnenia udeleného pre vykonávanie príslušnej činnosti.

Avšak akémukoľvek štátnemu príslušníkovi uvádzanému v pododseku 1 a na ktorého sú uplatniteľné opatrenia predchádzajúceho pododseku ako dôsledok zmeny zamestnania bude zachované jeho povolenie na pobyt až do dátumu jeho uplynutia.

Právo na pobyt je účinné na území [celom území — neoficiálny preklad] členského štátu, ktorého sa to týka.“

„Článok 8

Členské štáty sa neodchýlia z ustanovení tohto nariadenia s výnimkou dôvodov na základe verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia.“

„Článok 10

1. Smernica rady z 25. februára 1964 o zrušení obmedzení pohybu a pobytu v rámci spoločenstva pre štátnych príslušníkov členských štátov s ohľadom na usadenie sa a poskytovanie služieb zostane uplatniteľná pokiaľ členské štáty nevykonajú túto smernicu.

2. Dokumenty o pobyte vydané vzhľadom k uvedenej smernici v odseku 1 budú platné do dátumu uplynutia ich platnosti.“ I - 3495

2. Právo usadiť sa v inom členskom štáte spolu s držiteľom práva pobytu majú bez ohľadu na štátnu príslušnosť tieto osoby:

a) manžel alebo manželka a ich nezaopatrené deti; I - 3496

KOMISIA/NEMECKO

b) príbuzní držiteľa práva a jeho manžela či manželky v vzostupnej línii, ktorí sú od neho závislí.“

„Článok 2

1. Právo pobytu sa doloží vydaním dokladu označovaného ako ,povolenie k pobytu [povolenie na pobyt — neoficiálny preklad] pre štátneho príslušníka členského štátu EHS‘, ktorého platnosť môže byť obmedzená na dobu piatich rokov s možnosťou predlženia. Členský štát však môže, ak to považuje za potrebné, požiadať obnovenie platnosti povolenia pobytu na konci prvých dvoch rokov pobytu. Ak rodinný príslušník nemá štátnu príslušnosť niektorého členského štátu, je mu vydaný doklad o pobyte s rovnakou platnosťou, akú má doklad vydaný štátnemu príslušníkovi, od ktorého je závislý. Členský štát môže na vydanie povolenia k pobytu alebo dokladu o pobyte vyžadovať od žiadateľa iba predloženie platného preukazu totožnosti alebo cestovného pasu a poskytnutie dôkazu, že on alebo ona spĺňa podmienky stanovené v článku 1.

㤠45 Vyhostenie

(1) Cudzinca je možné vyhostiť, ak jeho pobyt predstavuje ujmu na verejnej bezpečnosti, verejnom poriadku alebo iných dôležitých záujmoch Spolkovej republiky Nemecko.

(2) Pri rozhodovaní o vyhostení sa prihliadne na: I - 3498

KOMISIA/NEMECKO

1. dĺžku oprávneného pobytu cudzinca a na jeho osobné, hospodárske a iné väzby hodné ochrany k spolkovému územiu;

2. dôsledky vyhostenia pre rodinných príslušníkov cudzinca, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na spolkovom území a žijú s ním v rodinnom spoločenstve a…“

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-441/02

„§ 47 Vyhostenie z dôvodu mimoriadneho nebezpečenstva

(1) Cudzinec sa vyhostí, ak

1. bol právoplatne odsúdený za jeden alebo viac úmyselných trestných činov na trest odňatia slobody alebo trest pre mladistvých na dobu najmenej troch rokov alebo ak bol počas obdobia piatich rokov právoplatne odsúdený za úmyselné trestné činy na trest odňatia slobody alebo trest pre mladistvých na celkovú dobu najmenej troch rokov, alebo pri jeho poslednom právoplatnom odsúdení bol nariadený dohľad (,Sicherungsverwahrung‘) alebo

2. bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin podľa zákona o omamných látkach (Betäubungsmittelgesetz), za výtržníctvo za podmienok uvedených v § 125a druhej vete trestného zákona alebo za porušovanie verejného poriadku v rámci zakázaného verejného zhromaždenia alebo na zakázanej demonštrácii podľa § 125 trestného zákona, na trest pre mladistvých na dobu najmenej dvoch rokov alebo na trest odňatia slobody a výkon trestu nebol podmienečne odložený.

(2) Cudzinec sa spravidla vyhostí, ak

„§ 48 Osobitná ochrana pred vyhostením

(1) Cudzinec, ktorý

1. je držiteľom oprávnenia na pobyt; I - 3501

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-441/02

2. je držiteľom povolenia na pobyt na dobu neurčitú a narodil sa na spolkovom území alebo pricestoval na spolkové územie ako maloletý;

3. je držiteľom povolenia na pobyt na dobu neurčitú a žije v manželskom zväzku alebo registrovanom partnerstve s cudzincom uvedeným v bodov 1. a 2.;

2. Zákon o vstupe a pobyte štátnych príslušníkov členských štátov Európskeho hospodárskeho spoločenstva (zákon o pobyte štátnych príslušníkov EHS) (Aufen­ thaltsgesetz/EWG)

„§ 12 Obmedzenia voľného pohybu osôb

(1) Pokiaľ tento zákon zaručuje voľný pohyb osôb a nestanovuje obmedzujúce opatrenia už v predchádzajúcich ustanoveniach, zamietnutie vstupu, vydania alebo predĺženia platnosti povolenia na pobyt v ES, obmedzujúce opatrenia podľa § 3 ods. 5, § 12 ods. 1 druhej vety a § 14 AuslG, ako aj vyhostenie alebo odsun sú voči osobám uvedeným v § 1 prípustné iba z dôvodov ochrany verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia (článok 48 ods. 3, článok 56 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva). Cudzinci, ktorí sú držiteľmi povolenia na pobyt na dobu neurčitú v ES, môžu byť vyhostení iba zo závažných dôvodov verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku.

(2) Rozhodnutia alebo opatrenia uvedené v odseku 1 sa nesmú opierať o hospodárske dôvody. I - 3503

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-441/02

(3) Rozhodnutia alebo opatrenia uvedené v odseku 1 sa môžu prijať iba vtedy, ak to odôvodňuje osobné správanie cudzinca. To neplatí pre rozhodnutia alebo opatrenia prijaté z dôvodu ochrany verejného zdravia.

…

I - 3504

KOMISIA/NEMECKO

4. v prípadoch, ak orgán, ktorý správny akt vydal alebo ktorý má rozhodovať o odvolaní, osobitne nariadi okamžitý výkon vo verejnom záujme alebo v prevažujúcom záujme dotknutej osoby.

Spolkové krajiny môžu tiež určiť, že opravné prostriedky nemajú odkladný účinok, ak smerujú proti opatreniam, ktoré prijali spolkové krajiny pri výkone verejnej správy podľa spolkového práva.

(3) V prípadoch podľa odseku 2 bodu 4 sa musí písomne odôvodniť osobitný záujem na okamžitom výkone správneho aktu. Osobitné odôvodnenie nie je potrebné, ak orgán v prípade nebezpečenstva omeškania, najmä v prípade hroziacej ujmy na životoch, zdraví alebo majetku, prijme vo verejnom záujme predbežné opatrenie, ktoré je označené ako opatrenie v stave núdze.“