C-442/02

CAIXABANK FRANCE

SKLEPNI PREDLOGI GENERALNEGA PRAVOBRANILCA ANTONIA TIZZANA, predstavljeni 25. marca 2004 1

1. V tej zadevi je Sodišču predloženo vpra­ Sodiščem večkrat navedena, čeprav ni nepo­ šanje, ali nacionalna pravila države članice, ki sredno upoštevna za odgovor na vprašanji, ki prepovedujejo obrestovanje vlog na vpogled ju je zastavilo predložitveno sodišče. v evrih, pomenijo omejitve pravice do usta­ navljanja, ki so v nasprotju s členom 43 ES, kolikor veljajo za hčerinsko družbo, ki jo je v tej državi članici ustanovila pravna oseba druge države članice.

4. Najprej je treba opozoriti, da je Direktiva v celoti na novo uredila pravne okvire v zvezi s pravico do ustanavljanja in svobodo do I — Pravni okvir opravljanja storitev v sektorju bančnih kre­ ditov, ki so jih na podlagi člena 43 ES in nadaljnjih uvedle različne prej veljavne di­ rektive. Pravo Skupnosti

2. Ta zadeva se v glavnem nanaša na določbe Pogodbe ES o pravici do ustanavljanja, zlasti 5. Direktiva določa predvsem, da lahko samo na člen 43 ES. kreditne institucije, ki imajo dovoljenje pristojnih organov države članice, opravljajo posle sprejemanja depozitov ali drugih vrač­ ljivih sredstev od javnosti (členi 1, 3 in 4); določeno je tudi, da lahko te institucije, ki so 3. Omeniti je treba tudi Direktivo 2000/12/ pravne osebe in ki izpolnjujejo celo vrsto ES 2, ki je bila v ustnem postopku pred usklajenih zahtev3 , opravljajo bančne storit­ ve, za katere imajo dovoljenje, ne le v državi

1 — Jezik izvirnika: italijanščina. 2 — Direktiva Evropskega parlamenta in Sveta z dne 20. marca 3 — Zlasti na področju: ustanovitvenega kapitala, člen 5; zahtev 2000 o začetku opravljanja in opravljanju dejavnosti kreditnih glede članov uprave in zahtev glede statutarnega sedeža, člen institucij (v nadaljevanju: Direktiva 2000/12 ali Direktiva) (UL 6; lastnosti delničarjev in družbenikov, ki imajo kvalificiran L 126, str. 1). delež, člen 7, in programa poslovanja, člen 8.

6. Článok L.312-3 code monétaire et finan­ cier (partie législative) (francúzsky menový II — Skutkové okolnosti a konanie a finančný zákonník, ďalej len „menový zákonník") upravuje pravidlá úročenia bež­ ných vkladových účtov alebo účtov viaza­ ných na menej ako päť rokov a stanovuje: 9. CaixaBank France, dcérska spoločnosť španielskej spoločnosti Caixa Holding, infor­ movala v priebehu roka 2002 výbor pre bankovú úpravu o svojom úmysle uviesť na „Pokiaľ nie je ustanovené niečo iné, každej trh bežný vkladový účet s úrokovou sadzbou úverovej inštitúcii, ktorá prijíma od verej­ 2 % pri minimálnom zostatku 1 500 eur. nosti vklady na bežné účty alebo na účty viazané na menej ako päť rokov, sa zakazuje úročiť tieto vklady úrokovou sadzbou, ktorá by presahovala úrokovú sadzbu stanovenú [nariadením Comité de la réglementation bancaire et financière (výbor pre bankovú 10. Výbor pre bankovú úpravu zakázal roz­ a finančnú reguláciu) alebo]4 ministrom hodnutím zo 16. apríla 2002 CaixaBank hospodárstva." 5 France uzatvárať nové zmluvy o úročených bežných vkladových účtoch s francúzskymi rezidentmi a nariadil jej zrušiť ustanovenie 4 — Zákon č. 2003-706 z 1. augusta 2003, článok 46 III 2° (uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie z 2. augusta 2003) vymazal slová uvedené v hranatých zátvorkách z článku L. 312-3; článok 47 však stanovil, že nariadenia výboru pre bankovú úpravu sú naďalej platné. Z toho vyplýva, že v rámci 6 — Pozri poznámku pod čiarou 4. právnej úpravy, ktorá je relevantná pre túto vec, nedošlo 7 — Nariadenie výboru pre bankovú úpravu č. 92-13 rozšírilo zákaz k žiadnym výrazným zmenám, čo potvrdila i francúzska vláda prijímania vkladov vykonávaný organizačnými zložkami bánk v odpovedi na otázku, ktorú jej položil Súdny dvor. vo Francúzsku, ktoré majú svoje ústredie v inom členskom 5 — Táto poznámka sa týka len talianskej verzie týchto návrhov. štáte.

„1. V situácii, keď smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o tejto otázke mlčí, je zákaz členského štátu adresovaný bankovým inštitúciám, ktoré sú riadne usadené na jeho území, úročiť bežné 15. CaixaBank France a Komisia v podstate vkladové účty a iné vklady, zásahom do tvrdia, že uplatnenie opatrenia predstavuje slobody usadiť sa? prekážku účinného a rentabilného výkonu bankových činností, ktorú zakazuje článok 43 ES, v zmysle jeho výkladu judikatúrou Spoločenstva obsiahnutou predovšetkým v r o z s u d k o c h Kraus 8, G e b h a r d 9 10 a Pfeiffer , a uvádzajú tvrdenia, ktoré preskúmam podľa okolností ďalej. 2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, aká je povaha dôvodov všeo­ becného záujmu, na ktoré by sa bolo 8 - Rozsudok z 31. marca 1993, Kraus, C· 19/92, Zb. s. I-1663. prípadne možné odvolať, aby sa takýto 9 — Rozsudok z 30. novembra 1995, Gebhard, C-55/94, Zb. s. I-4165. zásah odôvodnil?" 10 - Rozsudok z 11. mája 1999, Pfeiffer, C-255/97, Zb. s. I-2835.

I - 8965

NÁ VRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-442/02

16. Komisia okrem toho tvrdí, že je potrebné nie ak sa vzťahujú na úpravu podmienok jej posúdiť súlad francúzskej právnej úpravy so výkonu, ako je to v tomto prípade . Zmluvou tiež v súvislosti s jej prípadným uplatnením na organizačné zložky úverových inštitúcií so sídlom v inom členskom štáte. Aj z toho pohľadu je uvedená právna úprava v rozpore s právom Spoločenstva a to v rozsahu, v akom obsahuje porušenie harmonizovaného režimu, ktorý je pre orga­ 19. Obmedzujúce účinky opatrenia, ako je nizačné zložky stanovený smernicou to, ktorého sa týka táto vec, sú podľa ich 2000/12. tvrdenia príliš neurčité a nepriame, aby sa mohli považovať za obmedzenia slobody usadiť sa, ktoré sú v rozpore so Zmluvou.

21. Na úvod je potrebné poukázať na to, že Conseil d'État sa Súdneho dvora pýta, či Zmluva bráni uplatneniu sporného opatrenia na francúzsku dcérsku spoločnosť banky, ktorá je už usadená v inom členskom štáte. Vec sa teda týka výkonu slobody pohybu založením dcérskej spoločnosti so samostat­ 18. Vnútroštátne opatrenia, ktoré sa uplat­ nou právnou subjektivitou. ňujú bez rozdielu v každom prípade môžu vytvoriť obmedzenie slobody usadiť sa, len ak sa týkajú prístupu k odbornej činnosti, ale 12 — Banky svoje tvrdenie opierajú o rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, a z 27. júna 2000, Graf, C-190/98, Zb. s. I-493, v súvislosti s pracovníkmi} z 10. mája 1995, Alpine Investments, C-384/93, Zb. s. I-1141; 11 — Pozri rozsudky z. 18. júna 1985, Steinhauser, 197/84, Zb. z 13. mája 2003, Komisia/Spojené kráľovstvo, C-98/01, Zb. s. 1819; z 10. marca 1993, Komisia/Luxembursko, C-111/91, s. I-4641, a Komisia/Španielsko, C-463/00, Zb. s. I-4581, Zb. s. I-817, a z 30. marca 1993, Konstantinidis, C-168/91, týkajúca sa Golden Shares, v súvislosti so slobodou pohybu Zb. s. I-1191. služieb a kapitálu.

I - 8966

CAIXABANK FRANCE

26. Podobný odrádzajúci účinok by sa obja­ vil vždy, ak by konkrétne vnútroštátne 23. Po ujasnení tejto okolnosti sa zameriam opatrenie obmedzilo ziskovosť ekonomickej na podstatu otázky a na úvod poukazujem na aktivity, a tým by sa jej vykonávanie stalo to, že hoci jej predmetom nie je režim menej výhodným aj napriek existencii dohôd prístupu k bankovým činnostiam, dotknuté o vzájomnom uznávaní usadenia. opatrenie má skutočne významný dopad na ekonomické podmienky výkonu týchto aktivít a účastníci konania v tomto smere do určitej miery vzájomne súhlasia. Toto opatrenie bráni tomu, aby významný bankový produkt, akým je bežný vkladový účet, mohol vynášať 27. CaixaBank France ďalej tvrdí, že napriek úroky, a tým na jednej strane sťažuje tomu, že nejestvuje harmonizácia podmie­ konkurenciu medzi bankami v oblasti tohto nok výkonu určitej ekonomickej činnosti na produktu a na druhej strane zasa umožňuje udržať bezodplatnosť základných bankových služieb, ktoré by boli za iných okolností 13 — Pozri rozsudok Kraus, už citovaný, bod 32. a rozsudok potenciálne stratové. Gebhard, uź citovaný, bod 37.

I - 8967

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-442/02

úrovni Spoločenstva, členský štát, ktorý má seku je uvedený zákaz „obmedzenia slobody v úmysle prijať alebo ponechať v platnosti usadiť sa", zákaz, ktorý je upravený „v rámci právnu úpravu takejto činnosti už touto nasledujúcich ustanovení". okolnosťou obmedzuje slobodu usadiť sa osôb pochádzajúcich z iného členského štátu, ktorý má menej prísnu právnu úpravu.

31. Druhý pododsek, ktorý definuje rámec, v rámci ktorého sa tento zákaz uplatňuje, upresňuje, že sloboda usadiť sa „zahŕňa aj právo začať vykonávať samostatnú zárob­ 28. Francúzske banky predniesli pochyb­ kovú činnosť, založiť a viesť podniky... za nosti v súvislosti so skutočným významom podmienok stanovených pre vlastných štát­ dotknutých rozsudkov: vo svetle okolností nych príslušníkov právom štátu, v ktorom vecí, ktorých sa týkali, sa tieto rozhodnutia dochádza k usadeniu sa...". v podstate obmedzujú na vyhlásenie nezá­ konnosti diskriminačných opatrení, ktoré priamo ovplyvňujú prístup k nezávislej eko­ nomickej činnosti.

34. Z analýzy Súdneho dvora v tejto veci vyplýva, že účinok vnútroštátneho opatrenia pri odrádzaní od výkonu slobody usadiť sa štátnymi príslušníkmi Spoločenstva dosahuje stupeň dôležitosti, ktorý dokonca presahuje 37. V prípade použitia tohto odlišného možnú diskrimináciu. výkladového postupu bol prístup Súdneho dvora vo veci Kraus prirodzenou reakciou na penalizujúci charakter nemeckej právnej úpravy voči osobám, ktoré získali vysoko­ školský diplom v zahraničí, a ktorý spočíval v tom, že táto úprava vyžadovala na účely uznania právnej hodnoty takéhoto titulu formálnu náležitosť, ktorá sa nevyžadovala v súvislosti s diplomami získanými v Nemecku. 35. V tomto kontexte sa nezdá, že by Súdny dvor vyžadoval, aby dotknuté vnútroštátne opatrenie malo priamy účinok na prístup k ekonomickej činnosti na účel označenia takéhoto opatrenia za zásah, ktorý je v rozpore so Zmluvou; dotknuté opatrenie by bolo dostatočným zásahom v zmysle článku 52 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 43 ES) vzhľadom na jeho možné negatívne 38. To isté je m o ž n é povedať dôsledky na ekonomický záujem vykonávania o nasledujúcom rozsudku Gebhard 15 určitých povolaní . a o aktuálnejších rozsudkoch vo veciach 16 7 Mac Quen a i. a Payroll a i. 1 , ktorých predmetom bolo posúdenie súladu vnútro­ 15 — Pozri predovšetkým body 21 a 22, ktorých znenie je: ..21. štátnych opatrení, ktoré priamo bránili Držiteľ diplomu, ako je ten, ktorého sa týka vec sama, sa môže ocitnúť vo výhodnej situácii pri výkone svojho prístupu k povolaniu upravenému poten­ povolania v rozsahu, v akom mu tento diplom môže zaistiť ciálne diskriminačný spôsobom. vyšší plat alebo rýchleší postup alebo mu môże sprístupniť v priebehu jeho služobného postupu isté konkrétne pozície, ktoré sú dostupné osobám s vyšším vzdelaním. 22. Rovnako usadenie sa ako samostatne zárobkovo činná osoba a v každom prípade výkon zodpovedajúceho povolania je výrazne zjednodušene' možnosťou použitia vysokoškolských 16 - Rozsudok z 1. februára 2001, Mac Quen. C-108/96, Zb. titulov získaných v zahraničí a doplňujúcich vnútroštátne s. I-837. diplomy, ktoré umožňujú prístup k povolaniu." Kurzívou 17 — Rozsudok zo 17. októbra 2002, Payroll, C-79/01. Zb. zvýraznil generálny advokát. s. I-8923.

18 — Rozsudok Gebhardt, už citovaný, bod 37. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. 19 — Rozsudok už citovaný vyššie v poznámke pod čiarou 10. 20 — Rozsudok Pfeiffer, už citovaný, bod 20.

I - 8970

CAIXABANK FRANCE

45. Možno však zájsť i ďalej: ak je princi­ 48. V tejto súvislosti možno citovať roz­ piálne zakázané každé vnútroštátne opatre­ sudky Alpine Investments 2 1 z roku 1995, nie, ktoré môže odradiť od výkonu slobody Perfili 2 2 z roku 1996, Futura Participations 2 3 usadiť sa, v zmysle, aký som práve opísal, z roku 1997 a Metallgesellschaft 24 z roku možno dôjsť k záveru, že v prípade, že 2001. nejestvuje harmonizovaná vnútroštátna právna úprava v oblasti výkonu istej ekono­ mickej činnosti, vytvára štát s najprísnejšou právnou úpravou zásah do slobody usadiť sa osôb z iných členských štátov.

49. Predovšetkým v rozsudku Alpine Invest­ ments kládol Súdny dvor dôraz na kritérium priamej prekážky prístupu.

46. V súvislosti s touto vecou je preto možné 50. Táto vec sa týkala vnútroštátnej právnej vyvodiť, že francúzske opatrenie vytvára tým, úpravy, ktorá zakazovala účastníkom trhu že vyžaduje, aby CaixaBank France prijala iné finančných služieb usadeným v Holandsku obchodné stratégie pre svoju francúzsku používať telefón a predovšetkým „cold cal­ dcérsku spoločnosť a iné pre dcérske spoloč­ ling"25,na účel kontaktovania potenciálnych nosti a organizačné zložky v ostatných člen­ zákazníkov a to jednak na území Holandska ských štátoch, práve z tohto dôvodu obme­ a jednak na území iných členských štátov. dzenie slobody usadiť sa v rozpore s článkom 43 ES.

52. Súdny dvor v odpovedi na námietku 54. Z rozsudkov vo veciach Bosman 29 založenú na možnosti obdobného uplatnenia z roku 1995, Semeraro Casa Uno a i. 30 známeho rozsudku Keck a Mithouard (ktorý z roku 1996, SETTG 31 z roku 1997, podrobnejšie rozoberiem v bode 70 Zenatti 32 z roku 1999 a Graf33 z roku 2000 a nasledujúcich) tiež zdôraznil, že „zákaz, možno vyvodiť podobné závery ako ako je ten, ktorého sa týka táto vec, bol z rozsudku Alpine Investments. prijatý členským štátom, v ktorom mal sídlo poskytovateľ služieb, a neovplyvnil len jeho ponuky smerujúce k osobám usadeným v tomto členskom štáte alebo k osobám, ktoré sa tam presťahovali na účel prijímania služieb, ale aj ponuky smerujúce k ich potenciálnym príjemcom v inom členskom 55. Osobitný význam má podrobnejšia ana­ štáte". Podl'a Súdneho dvora z toho vyplývalo, lýza posledného z uvedených rozsudkov, že zákaz „priamo ovplyvnil prístup na trh so ktorý Súdny dvor vyhlásil na zasadnutí pléna službami v inom členskom štáte", a preto Súdneho dvora. Týkal sa súladu Zmluvy „mohol byť zásahom do trhu so službami a vnútroštátnych opatrení, ktoré potenciálne v rámci Spoločenstva" 2 7 . prekážali rozhodnutiu pracovníka opustiť jedno zamestnanie, aby mohol prijať iné zamestnanie možno v inom členskom štáte, pretože stanovovali, že v takýchto prípadoch nemal pracovník právo na kompenzáciu pri ukončení zamestnania, a tým znížili ekono­ mickú príťažlivosť presunu.

56. Súdny dvor odmietol tvrdenie, že takéto 53. Zdá sa, že Súdny dvor týmto spresnením opatrenie je prekážkou voľného pohybu osôb ujasnil, že na to, aby sa mohlo vnútroštátne v rámci vnútorného trhu. Naopak pripome­ opatrenie, ktoré sa uplatňuje bez rozdielov, nul precedens rozsudku Alpine Investments považovať za zásah do slobody poskytovania a uviedol, že „ustanovenia, ktoré aj pri ich služieb, musí priamo ovplyvňovať prístup na uplatňovaní bez rozdielov bránia alebo odrá­ trh so službami v iných členských štátoch. dzajú štátneho príslušníka členského štátu Na druhej strane však nepostačuje skutoč­ od... výkonu jeho práva na slobodu pohybu" nosť, že „iné členské štáty uplatňujú na sú zásahom do tejto slobody, ktorý je poslcytovateľov podobných služieb usade­ v zásade zakázaný Zmluvou, len v prípade, 28 ných na ich území menej prísne pravidlá" .

60. Je známe, že ustanovenia o usadení sa neposkytli Spoločenstvu všeobecnú právo­ 58. V snahe objasniť judikatúru, sa pred­ moc upravovať ekonomické činnosti samo­ ovšetkým domnievame, že vnútroštátne opa­ statne zárobkovo činných osôb. Naopak v tejto oblasti ponechali právomoc členským štátom a obmedzili sa na zákaz diskriminácie 34 — Rozsudok Graf. už citovaný, bod 23. Kurzívou zvýraznil a zásahov do slobody usadiť sa a na presné generálny advokát. Na rozdiel od talianskej verzie neobsahuje vymedzenie právomoci Spoločenstva pri francúzska, ani iné jazykovo verzie príslovku „priamo"; francúzska verzia znie takto: „pour être aptes á constituer harmonizácii právnej úpravy [článok 57 de telles entraves, il faut qu'elles conditionnent l'accès des travailleurs au marelié du travail", Je vhodné pripomenúť, że ods. 1 a 2 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok Súdny dvor pri uplatňovaní tohto kritéria na konkrétny prípad predovšetkým zdôraznil, že „právna úprava, ako je tá 47 ods. 1 a 2 ES)]. vo veci samej, nebránila alebo neodrádzala pracovníka od ukončenia jeho pracovnej zmluvy z dôvodu prijatia zamest­ nania u iného zamestnávateľa, pretože nárok na kompenzáciu v prípade ukončenia zamestnania nezávisel na voľbe pracov­ níka, či zostať pracovať pre svojho terajšieho zamestnávateľa, alebo nie, ale na budúcej a hypotetickej skutočnosti, teda na následnom ukončení jeho zmluvy, bez. toho, aby sa takéto ukončenie zakladalo na jeho iniciatíve alebo jeho konaní" (bod 24). 35 — Tamže, bod 25. Podľa Súdneho dvora bola v tomto prípade strata nároku na kompenzáciu v prípade ukončenia zamest­ nania „príliš neistou a nepriamou možnosťou na to, aby bolo 61. V prípade, že k takejto harmonizácii možné právnu úpravu považovať za prekážku slobody pohybu pracovníkov v prípade, že s ukončením pracovnej nedošlo, členské štáty sú v zásade naďalej zmluvy samotným pracovníkom nespájala rovnaké právne následky, a v prípade ukončenia zmluvy, ktoré sa nezakladalo príslušné upravovať nediskriminačnými opa­ na jeho iniciatíve alebo jeho konaní". treniami výkon ekonomických činností.

I - 8974

CAIXABANK FRANCE

68. Podľa môjho názoru umožňuje výkla­ 71. Súdny dvor ďalej uvádza, že je tomu tak dový prístup, ktorý sme naznačili, zosúladiť preto, lebo za predpokladu, že tieto pod­ cieľ spojenia rôznych vnútroštátnych trhov mienky sú splnené, „nie je uplatnenie týchto do j e d n o t n é h o s p o l o č n é h o trhu pravidiel takej povahy, že by bránilo prístupu s pokračovaním všeobecnej právomoci člen­ [výrobkov z iného členského štátu] na trh ských štátov v oblasti úpravy ekonomických alebo prekážalo prístupu na trh vo väčšej činností. miere ako v prípade domácich výrobkov" 40.

69. Okrem toho sa domnievam, tak ako správne uviedla francúzska vláda a banky 72. Podstata rozsudku Keck a Mithouard ako vedľajší účastníci konania, že kritérium preto spočíva v dvojakom kritériu prístupu posúdenia, ktoré som navrhol, umožňuje na na trh a diskriminácie: každé vnútroštátne účely oblasti slobody pohybu osôb vziať do opatrenie, ktoré bráni prístupu výrobkov úvahy výrazný vývoj judikatúry v oblasti z iného členského štátu na trh alebo prekáža pohybu tovaru, ktorý nastal v priebehu prístupu takýchto výrobkov vo väčšej miere posledných 10 rokov. ako v prípade domácich výrobkov, pred­ stavuje zásah do slobody pohybu tovaru 41.

I - 8975

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-442/02

v súvislosti so slobodou pohybu osôb 76. Preto sa domnievam, že môžem dospieť v rozsudkoch Alpine Investments 4 2 a Graf 43. k záveru, že vo všeobecnosti, pokiaľ ide o slobodu usadiť sa, predstavujú vnútroštátne pravidlá členského štátu upravujúce výkon ekonomických činností obmedzenia, ktoré sú v rozpore so Zmluvou v prípade, ak stano­ vujú pre subjekt, ktorý túto slobodu vyko­ náva, právne alebo faktické podmienky, ktoré sú nepriaznivejšie ako podmienky subjektu usadeného v tomto štáte, alebo ak priamo ovplyvňujú prístup na trh z dôvodu svojich 74. Okrem toho podobné kritérium, ktoré cieľov alebo účinkov. ako sme mohli vidieť, je vo väčšine prípadov rozsudkov v oblasti pohybu osôb vyhláse­ ných za posledných desať rokov potvrdené 44, v žiadnom prípade nie je v rozpore s prístupom Súdneho dvora v rozsudkoch Kraus a Gebhard.

c) Kvalifikácia sporného opatrenia

I - 8976

CAIXABANK FRANCE

priaznivej faktickej pozície v porovnaní nia, istých požiadaviek na bezúhonnosť s konkurentmi, ktorí sú tradične usadení členov, ktorí vlastnia kvalifikovanú účasť, a pôsobia na francúzskom trhu, alebo atď. (pozri bod 5 a poznámku pod čiarou 3 napokon, či predstavuje priamu prekážku vyššie). prístupu na bankový trh vzhľadom na svoje účinky.

82. Právna úprava úročenia bežných vklado­ vých účtov však žiadnu z týchto podmienok 79. Predovšetkým sa domnievam, že pred­ nemení vzhľadom na to, že sa vzťahuje len na poklad, že opatrenie je diskriminujúce de spôsob výkonu bankových činností inštitú­ iure, môže byť s určitosťou zamietnutý — ciou, ktorá má povolenie. a myslím, že v tejto súvislosti účastníci konania v podstate vzájomne súhlasia — pretože z formálneho hľadiska opatrenie nestavia zahraničné subjekty do menej priaznivej pozície ako štátnych príslušníkov v súvislosti s podmienkami výkonu banko­ vých činností. 83. Ďalej je potrebné preskúmať dve ďalšie otázky uvedené v bode 77 týchto návrhov a teda, či môže dotknuté opatrenie stavať francúzske dcérske spoločnosti zahraničných bánk do menej priaznivej faktickej pozície v porovnaní s úverovými inštitúciami, ktoré 80. Pokiaľ ide o druhý problém, je rovnako sú pôvodne usadené vo Francúzsku, a teda či jednoduché vylúčiť predpoklad, že účelom je vo svojej podstate diskriminujúce alebo či dotknutého opatrenia je úprava prístupu môže svojimi účinkami priamo ovplyvniť k bankovým činnostiam. prístup na bankový trh.

81. Je naozaj zrejmé, že prístup k bankovým 84. Podľa nás závisí výsledok takéhoto posú­ činnostiam je predmetom povolenia prísluš­ denia na účinkoch, ktoré môže toto opa­ ného vnútroštátneho orgánu, tak ako to trenie mať konkrétne na francúzskom ban­ 45 vyplýva zo smernice 2000/12 . Podmienky kovom trhu. Ide teda o skutkové posúdenie, tohto povolenia ustanovujú členské štáty na ktoré musí byť v zásade ponechané na základe prebratia harmonizovaných kritérií vnútroštátny súd. 4 6

d) Záver

87. Ak tomu tak nie je, v prípade, že by dcérska spoločnosť zahraničnej banky nemo­ 90. Preto navrhujeme, aby Súdny dvor hla zabezpečiť kapitál prijímaním vkladov, odpovedal na prvúotázku, ktorá mu bola musela by na účel financovania svojich úverových aktivít využiť medzibankový trh. Z toho by pre ňu v konečnom dôsledku 47 — V hypotetickom prípade, ktorý sme uviedli, by bol účinok vyplývali vyššie náklady, ako majú banky, zákazu úročenia bežných vkladových účtov viac-menej podobný ako v prípade zákazu "cold calling", ktoré bolo ktoré sú tradične usadené vo Francúzsku skúmané v rozsudku Alpine Investments (pozri bod 50 a nasl vyššie). V tomto prípade, ako sme videli, sa dospelo k záveru, a ktoré majú vzhľadom na rozsiahlu bankovú že zákaz by mohol „predstavovať obmedzenie slobody poskytovať cezhraničné služby" a že subjektom „vzal rýchlu sieť pobočiek výhodnejšiu pozíciu na trhu a priamu techniku reklamy a kontaktovania potenciálnych s verejnými vkladmi. záložníkov v iných členských štátoch" (bod 28).

I - 8978

CAIXABANK FRANCE

položená francúzskym Conseil d'État, v tom O druhej otázke zmysle, že vnútroštátne ustanovenia člen­ ského štátu, ktoré upravujú výkon ekono­ mickej aktivity, sú obmedzením slobody usadiť sa, ktoré je v zásade zakázané článkom 43 ES, ak stavajú subjekt, ktorý túto slobodu vykonáva, do nevýhodnejšieho právneho alebo faktického postavenia ako subjekt, 93. Vo svojej druhej otázke sa vnútroštátny ktorý je v tomto štáte usadený, alebo inak súd pýta, či jestvujú dôvody všeobecného priamo ovplyvňujú jeho prístup na trh. záujmu, ktoré by mohli odôvodniť obme­ dzenie slobody usadiť sa, ako je obmedzenie, ktoré v konečnom dôsledku vyplýva z uplatnenia dotknutého vnútroštátneho opatrenia.

100. Podľa CaixaBank France a Komisie tieto požiadavky nemôžu odôvodniť dot­ 97. Francúzsko a francúzske banky ako knuté opatrenie. Toto opatrenie v každom vedľajší účastníci konania v podstate tvrdia, prípade nie je v súlade so zásadou propor­ že dotknuté opatrenie je odôvodnené nalie­ cionality. havou požiadavkou ochrany spotrebiteľov a okrem toho je výrazom dôležitých roz­ hodnutí hospodárskej politiky francúzskej vlády.

101. Domnievam sa, že podpora sporenia a ochrany spotrebiteľa sú ciele, ktoré si zaslúžia ochranu, a sporné opatrenie sa mi zdá byť na tento účel vhodné. Myslím si však, že nástroj, ktorý zvolila francúzska vláda, zachádza nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie, z dôvodov, ktoré ďalej uvediem. 98. Pokiaľ ide konkrétne o ochranu spotre­ biteľov, zrušenie dotknutého zákazu by podľa nich výrazne zvýšilo náklady na správu bežných účtov. Tvrdia, že banky by následne

50 — Rozsudky Kraus, už citovaný, bod 32; Gebhard, už citovaný, 102. Pokiaľ ide o podporu dlhodobého bod 37, Centros 2 9. manca 1999, C-212/97, Zb. s. I-1459, sporenia, zdá sa mi nepravdepodobné, že bod 34; Pfeiffer, už citovaný, bod 19; Haim, už citovaný, bod 57, Payroll, už citovaný, bod 28. jediným praktickým spôsobom, ako ho

I - 8980

CAIXABANK FRANCE

d o s i a h n u ť , je j e d n o d u c h ý zákaz aby vyjadril definitívne stanovisko k tomuto úročenia krátkodobého sporenia. Opatrenia, problému, pretože prináleží vnútroštátnemu akými sú maximálna hranica úrokovej súdu, aby určil, či sú podmienky stanovené sadzby pri bežných vkladových účtoch alebo v právnej úprave Spoločenstva (uvedenej stimulácia strednodobých a dlhodobých v bode 96 týchto návrhov) splnené vo veci, investícií, by sa aspoň na prvý pohľad zdali v ktorej rozhoduje. byť adekvátnymi alternatívami.

104. Aj ja sa domnievam, že na tento účel by bolo dostačujúce, ak by boli bankové inšti­ túcie povinné zákazníkom, ktorí o to požia­ dajú, ponúknuť bežný vkladový účet bez úročenia, avšak s bezplatnými základnými bankovými službami, a naopak, by boli oprávnené ponúknuť bežný vkladový účet s úročením, ktorý by bol v prípade potreby 107. Preto navrhujem Súdnemu dvoru, aby spojený s bankovými službami za úhradu. na druhú otázku položenú Conseil d'État odpovedal v tom zmysle, že ak vnútroštátne opatrenia, ako sú tie, ktorých sa týka táto vec, predstavujú obmedzenie slobody usadiť sa v zmysle článku 43 ES, je potrebné roz­ hodnúť, že na základe skutočností, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru, nie sú takéto obmedzenia odôvodnené sledovaním nalie­ havých požiadaviek všeobecného záujmu, 105. Berúc do úvahy uvedené, však musím ktoré boli uvedené v tejto veci, konkrétne pripomenúť, že nie je úlohou Súdneho dvora, ochranou spotrebiteľa a podporou sporenia.

I - 8981

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-442/02

IV - Návrh

108. Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré mu položil Conseil d'État, takto:

„1) Vnútroštátne ustanovenia členského štátu, ktoré upravujú výkon ekonomickej činnosti, sú obmedzením slobody usadiť sa, ktoré je v zásade zakázané článkom 43 ES, ak stavajú subjekt, ktorý túto slobodu vykonáva, do nevýhodnejšej právnej alebo faktickej pozície ako subjekt, ktorý je v tomto štáte usadený, alebo inak priamo ovplyvňujú prístup na trh.