← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·8.6.2004

C-444/02

ECLI:EU:C:2004:339

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62002CC0444

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL - VEC C-444/02

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 8. júna 2004 1

I — Úvodné poznámky II — Právny rámec

A — Právo Spoločenstva

2. Článok 1 smernice obsahuje ustanovenia týkajúce sa pôsobnosti smernice. Okrem iného stanovuje:

1. Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania je jedným zo štyroch súbežne „1. Táto smernica sa vzťahuje na právnu prebiehajúcich konaní 2týkajúcich sa výkladu ochranu databáz v akejkolvek forme. smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz 3 (ďalej len „smernica"). Predmetom tohto, ako aj ostatných konaní, je ochrana poskytovaná právom sui generis a jeho rozsah v oblasti stávkových hier. 2. Na účely tejto smernice sa ‚databázou' rozumie zbierka nezávislých diel, údajov 1 — Jazyk prednesu: nemčina. alebo iných nezávislých materiálov systema­ 2 — Konania, v ktorých tiež dnes prednášam svoje návrhy, (roz­ ticky alebo metodicky usporiadaných sudok z 9. novembra 2004, Zb. s. I-10365, s. I-10415 a s. I-10497) vo veciach C-46/02, C-203/02 a C-338/02. a individuálne prístupných elektronickými 3 — Ú.v. ES L 77, s. 20. alebo inými prostriedkami."

I - 10552

FIXTURES MARKETING

3. Kapitola III upravuje v článkoch 7 až 11 v rámci spoločenstva majiteľom práva právo sui generis. Článok 7, ktorý sa týka alebo s jeho súhlasom vyčerpáva právo predmetu ochrany, okrem iného stanovuje: kontrolovať ďalší predaj tohto duplikátu v rámci spoločenstva;

„1. Členské štáty ustanovia pre zostavovateľa databázy, ktorá vykazuje kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatný vklad do získania, overenia, alebo prezentácie jej obsahu, právo Verejné vypožičiavanie nie je extrakciou zamedziť konaniam spočívajúcim [v — neofi­ alebo reutilízáciou. ciálny preklad] extrakcii alebo reutilizácii celého obsahu databázy alebo kvalitatívne či kvantitatívne vyhodnotenej podstatnej časti z nej.

3. Právo uvedené v odseku 1 môže byť prevedené, postúpené alebo poskytnuté na základe zmluvnej licencie. 2. Na účely tejto kapitoly:

a) ,extrakcia' znamená trvalý alebo dočasný transfer celého obsahu data­ bázy alebo jej podstatnej časti na ďalší nosič, a to akýmkoľvek prostriedkom alebo akoukoľvek formou;

5. Opakovaná alebo systematická extrakcia b) ,reutilizáda' znamená akúkoľvek formu alebo reutilizaria nepodstatných častí obsahu sprístupnenia verejnosti celého obsahu databázy zahŕňajúca konanie, ktoré je databázy alebo jej podstatnej časti roz­ v rozpore so zvyčajným využívaním databázy širovaním duplikátov, nájmom, pria­ alebo ktoré neprimerane poškodzuje opráv­ mym prepojením alebo inými formami nené záujmy zostavovateľa databázy, nie sú prenosu. Prvý predaj duplikátu databázy dovolené."

I - 10553

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-444/02

4. Článok 8, ktorý upravuje práva kvantitatívne ako podstatne nový vklad, a povinnosti oprávnených užívateľov, kvalifikuje databázu vyplývajúcu z takéhoto v odseku 1 uvádza: vkladu pre jej vlastnú ochrannú lehotu."

„1. Zostavovateľ databázy sprístupnenej B — Vnútroštátne právo verejnosti akýmkoľvek spôsobom nemôže brániť oprávnenému používate­ ľovi databázy v extrakcii alebo reutilizá- cii nepodstatných častí jej obsahov, 7. Smernica bola prebratá do gréckeho práva zhodnotených kvalitatívne alebo kvanti­ zákonom č. 2819/00. V súlade s článkom 7 tatívne, a to na akékoľvek účely. Pokiaľ ods. B dôvodovej správy k tomuto zákonu má oprávnený používateľ súhlas „potreba ochrany databáz vyplýva zo skutoč­ s extrakciou a reutilizáciou časti data­ nosti, že zostavenie databáz vyžaduje inve­ bázy, ustanovenie tohto odseku sa stíciu značných ľudských, technických vzťahuje len na takúto časť." a finančných zdrojov, zatiaľ čo také databázy možno rozmnožovať alebo k nim získať prístup za zlomok nákladov potrebných na ich samostatné zostavenie". Podľa článku 7 ods. E dôvodovej správy, okrem práva vyplývajúceho z duševného vlastníctva, sa zostavovateľovi databáz priznáva právo sui 5. Článok 9 stanovuje, že členské štáty môžu generis, aby sa zabránilo extrakcii a/alebo určiť výnimky z práva sui generis. reutilizácii podstatnej časti obsahu databázy bez jeho súhlasu.

6. Článok 10, ktorý sa týka lehoty ochrany, v odseku 3 stanovuje: III — Skutkový stav a konanie vo veci samej

A — Všeobecná časť „Akákoľvek zmena obsahu databázy, vyhod­ notená kvalitatívne alebo kvantitatívne ako podstatná, vrátane akejkoľvek podstatnej zmeny vyplývajúcej z nahromadenia po sebe 8. Profesionálny futbal v najvyšších ligách nasledujúcich dodatkov, vymazaní alebo v Anglicku organizuje „The Football Asso­ úprav, ktoré by vyústili v uvedenej databáze ciation Premier League Limited" a „The do vkladu vyhodnoteného kvalitatívne alebo Football League Limited" a v Škótsku „The

I - 10554

FIXTURES MARKETING

Scottish Football League". Premier League non Pododfairou AE (ďalej len „OPAP"). a Football League (pozostávajúce z Divízie Tvrdí, že OPAP neoprávnene a bez súhlasu jedna, Divízie dva a Divízie tri) zahŕňajú anglickej a škótskej asociácie, ktoré sú celkom štyri ligy. Pred začiatkom každej zostavovateľmi a používateľmi rozpisov fut­ sezóny sú zostavené rozpisy zápasov, ktoré balových zápasov v Anglicku a Škótsku, sa majú počas sezóny hrať v jednotlivých opakovane extrahuje podstatné množstvo ligách. Údaje sa uchovávajú elektronicky a sú dvojíc proti sebe hrajúcich futbalových tímov individuálne prístupné. Rozpisy zápasov sú a umiestňuje ich na svoje internetové stranic/ okrem iného uvedené v tlačených brožúrach, „Parne Stoichima", „Podosfairo Kathe Mera", zoradené jednak chronologicky a jednak „Chryso Podosfairo" a „Propo", prostredníc­ podľa každého mužstva zúčastňujúceho sa tvom ktorých ich rozširuje a sprístupňuje príslušnej ligy. Dvojice sú označené vo forme gréckej verejnosti, čím dochádza k porušeniu X - Y (napr. Southampton — Arsenal). práva sui generts spoločností, ktoré zastupuje Každú sezónu sa hrá približne 2 000 zápasov Fixtures. Tvrdí naliehavosť a v dôsledku toho počas 41 týždňov. navrhuje nariadenie predbežných opatrení, ktorými by sa OPAP pod hrozbou pokuty zakázalo každé budúce neoprávnené konanie pri porušovaní práv týkajúcich sa predmet­ ných rozpisov futbalových zápasov v Anglicku a Škótsku a uložila povinnosť uverejniť rozhodnutie v aténskej dennej tlači na náklady žalovaného. 9. Organizátori anglickej a škótskej futbalo­ vej ligy poskytli škótskej spoločnosti Football Fixtures Limited licenčnou zmluvou právo na používanie údajov z rozpisov ligových zápasov. V nadväznosti na to poskytol Football Fixtures Limited svoje práva na správu a použitie týchto údajov mimo územia Veľkej Británie spoločnosti Fixtures Marketing Limited (ďalej len „Fixtures"). IV — Prejudiciálne otázky

11. Monomeles Protodikeio Athinon polo­ žil Súdnemu dvoru tieto préjudiciable otázky:

B — Osobitná časť

„1) Čo treba rozumieť pod pojmom data­ báza a aká je pôsobnosť smernice 96/9/ 10. Fixtures podal niekoľko žalôb proti ES a predovšetkým jej článku 7 týkajú­ spoločnosti Organismos Prognostikon Ago- ceho sa práva sui generis?

I - 10555

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-444/02

2) Sú s prihliadnutím na pôsobnosť smer­ 13. Komisia iba poznamenáva, že informácie nice rozpisy futbalových zápasov chrá­ poskytnuté vnútroštátnym súdom by nené ako databázy, ku ktorým má neumožňovali uplatnenie ustanovení smer­ zostavovateľ právo sui generis, a za nice na konkrétne skutkové okolnosti. Komi­ akých podmienok? sia však nespochybňuje prípustnosť.

3) Ako presne dochádza k porušeniu práva k databáze a je toto právo chránené v prípade zmeny obsahu databázy? 14. Podľa ustálenej judikatúry je výlučne úlohou vnútroštátnych súdov, ktoré rozho­ dujú o žalobách a ktoré musia vydať súdne rozhodnutie, aby s prihliadnutím na osobitné okolnosti každej veci určili tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní umož­ ňujúceho im vyniesť rozsudok, ako aj rele­ vantnosť otázok, ktoré predkladajú Súdnemu dvoru. Pokiaľ sa položené otázky týkajú výkladu práva Spoločenstva, je Súdny dvor V — O prípustnosti v zásade povinný rozhodnúť 4.

12. Podľa názoru fínskej vlády nespĺňa

uznesenie

vnútroštátneho súdu kritériá sta­ novené v judikatúre Súdneho dvora pre prípustnosť otázok predložených na roz­ 15. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť hodnutie v prejudiciálnom konaní. Nie sú o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštát­ napríklad uvedené dostatočné podrobnosti nym súdom iba vtedy, keď je celkom zrejmé, o vnútroštátnom práve. Navyše sa odkazuje že výklad práva Spoločenstva, ktorý sa na článok 3 a nie na článok 7 smernice, ktorý požaduje, nemá žiaden vzťah k skutkovému je v tomto prípade relevantným ustanove­ stavu v konaní vo veci samej alebo k jeho ním. Skutkové okolnosti sú len zhrnutím predmetu, keď je problém hypotetický, alebo tvrdení Fixtures. Neexistuje teda žiaden opis keď Súdnemu dvoru neboli poskytnuté skut­ skutkového stavu zo strany OPAP. Taktiež kové a právne informácie nevyhnutné na nie je upresnený vzťah medzi ustanoveniami právnych predpisov a skutkovým stavom. Poskytnuté informácie boli tak neprimerané, 4 — Rozsudky z 22. mája 2003, Korhonen Oy, C-18/01, Zb. že fínska vláda nemohla predložiť podrobné s. I-5321, bod 19; z 22. januára 2002, Canal Satélite, C-390/99, Zb. s. I-607, bod 18, a z 13. marca 2001, pripomienky. PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 38.

I - 10556

FIXTURES MARKETING

poskytnutie užitočnej odpovede na položené informácie, ktoré nie sú obsiahnuté otázky . v uznesení vnútroštátneho súdu v paralelnej veci C-46/02, ktoré fínska vláda nenapáda, teda informácie o vzťahu medzi Fixtures a Football Fixtures Limited. Informácie poskytnuté o činnostiach OPAP sú dosta­ točné. 16. V tejto veci nie je zrejmé, či otázky položené vnútroštátnym súdom zodpovedajú niektorému z uvedených popisov. Po prvé, nemožno predpokladať, že požadovaný výklad práva Spoločenstva nemá žiaden vzťah k skutkovému stavu konania vo veci samej alebo k jeho predmetu, pretože jeho výsledok závisí predovšetkým od zmyslu 18. Informácie uvedené v rozhodnutí vnú­ pojmu „databáza" použitého v článku 1 troštátneho súdu nesmú umožniť iba Súd­ smernice. Po druhé, vnútroštátny súd posky­ nemu dvoru, aby dal užitočné odpovede, ale tol Súdnemu dvoru — hoci v stručnej musia tiež vládam členských štátov, ako aj podobe — všetky informácie, ktorý Súdny ďalším oprávneným subjektom poskytovať dvor potrebuje na to, aby poskytol užitočnú možnosť predložiť pripomienky tak, ako to odpoveď na položené otázky. upravuje článok 23 Štatútu Súdneho dvora. Súdny dvor musí dohliadať nad tým, aby táto možnosť bola zachovaná, berúc do úvahy skutočnosť, že na základe už uvedených ustanovení sú oprávneným subjektom doru­ čované iba rozhodnutia vnútroštátnych súdov 7 . 17. Podľa ustálenej judikatúry nevyhnutnosť dosiahnutia takého výkladu práva Spoločen­ stva, ktorý by bol užitočný pre vnútroštát­ neho sudcu, vyžaduje, aby tento sudca definoval skutkový a právny rámec polo­ žených otázok, alebo aby aspoň vysvetlil skutkové predpoklady, na ktorých sa tieto otázky zakladajú. 6 Keďže uplatňovanie práv­ 19. Z mnohých pripomienok predložených nych ustanovení na skutkový stav je úlohou podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora — v n ú t r o š t á t n e h o súdu, i n f o r m á c i e v neposlednom rade z pripomienok fínskej o skutkovom a právnom rámci sú dostatočné vlády — vyplýva, že informácie v uznesení na to, aby umožnili Súdnemu dvoru dať vnútroštátneho súdu umožňovali tým, ktorí užitočnú odpoveď na položené otázky. Uzne­ pripomienky predkladali, vyjadriť sa účelným senie vnútroštátneho súdu obsahuje dokonca spôsobom k otázkam položeným Súdnemu dvoru.

5 — Rozsudky z 8. mája 2003, Agrargenossenschaft Alkersleben, C-268/01, Zb. s. I-4353, bod 46, a PreussenElektra, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, bod 39. 7 — Rozsudok Altair Chimica SpA/ENEL Distribuzione SpA, už 6 — Rozsudky z 11. septembra 2003, Altair Chimica SpA/ENEL citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 25, uznesenie Distribuzione SpA, C-207/01, Zb. s. I-8875, bod 24, a z 21. z 30. apríla 1998, Testa a Modesti, spojené veci C-128/97 septembra 1999 Brentjens', spojené veci C-115/97 až a C-137/97„Zb. s. I-2181, bod 6, a rozsudok z 11. mája 1999, C-117/97, Zb. s. 1-6025, bod 38. Anssens, C-325/98, Zb. s. I-2969, bod 8.

I - 10557

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-444/02

20. Súdny dvor tiež rozhodol, že je nevyh­ 23. V niektorých ohľadoch sa položené nutné, aby vnútroštátny súd vysvetlil aspoň otázky ani tak netýkajú výkladu práva dôvody pre výber ustanovení práva Spolo­ Spoločenstva, inými slovami smernice, ako čenstva, ktorých výklad požaduje, a súvislosť skôr uplatnenia smernice na konkrétny medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou skutkový stav. Pokiaľ ide o tento aspekt, právnou úpravou, ktorá sa uplatní na spor. 8 musím súhlasiť s názorom Komisie, že to nie je úlohou Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní podľa článku 234 ES, ale úlohou vnútroštátneho súdu a že v tomto prípade sa Súdny dvor musí obmedziť na výklad práva Spoločenstva.

21. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora však stačí, ak sa zo skutočností opísaných vnútroštátnym súdom zdá prav­ depodobné, že sa na skutkový stav konania vo veci samej vzťahujú ustanovenia, ktorých 24. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho výklad sa požaduje. Súdny dvor totiž môže dvora je totiž v konaniach podľa článku 234 poskytnúť vnútroštátnemu súdu usmernenia ES, ktorý sa zakladá na jasnom rozdelení k výkladu práva Spoločenstva, ktoré sú úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym užitočné pre výsledok konania vo veci samej. dvorom, akékoľvek posudzovanie skutko­ Pritom môže považovať za nevyhnutné vého stavu vecou vnútroštátneho súdu 10. posúdiť ustanovenia práva Spoločenstva, na ktoré vnútroštátny súd v znení svojej otázky neodkázal. 9

25. Súdny dvor preto nie je oprávnený rozhodovať o skutkových okolnostiach v konaní vo veci samej alebo uplatňovať ustanovenia práva Spoločenstva, ktoré vykla­ 22. S prihliadnutím na tieto úvahy sú otázky dal, na vnútroštátne opatrenia alebo situácie, položené Monomeles Protodikio Athinon nakoľko to patrí do výlučnej právomoci v zásade prípustné. vnútroštátneho súdu. Prieskum niektorých skutočností v súvislosti so spornou databá-

8 — Rozsudok z 21. januára 2003, Bacardi-Martini SAS a Cellier des Dauphins, C-318/00, Zb. s. I-905, bod 44, a uznesenie z 28. júna 2000, Laguillaumie, C-116/00, Zb. s. I-4979, bod 16. 10 — Rozsudky z 15. novembra 1979, Denkavit, 36/79, Zb. s. 3439, 9 — Rozsudky zo 16. januára 2003, Libor Cipra a Vlastimil bod 12: z 5. októbra 1999, Lirussi a Bizzaro, spojené veci Kvasnicka, C-439/01, Zb. s. I-745, bod 22, a z 19. novembra C-175/98 a C-177/98, Zb. s. I-6881, bod 37: z 22. júna 2000, 2002, Shawson and Gagg & Sons, C-304/00, Zb. s. I-10737, Fornasar a i., C-318/98, Zb. s. I-4785, bod 31, a zo 16. októbra body 57 a 58. 2003, Traunfellner, C-421/01, Zb. s. I-11941, bod 21 a nasl.

I - 10558

FIXTURES MARKETING

zou teda vyžaduje posúdenie skutkového dôležité iba pre určenie predmetu ochrany stavu, ktoré má vykonať vnútroštátny súd 1 . poskytovanej právom sui generis. Odhliadnuc od uvedeného, Súdny dvor má právomoc zodpovedať položené otázky.

VI — O dôvodnosti: posúdenie 28. Výklad pojmu „databáza" v zmysle článku 1 ods. 2 sa týka jednej zo základných podmienok uplatnenia smernice, a teda koniec koncov jej vecnej pôsobnosti. Táto pôsobnosť musí byť odlíšená od vecnej 26. Prejudiciálne otázky položené vnútro­ pôsobnosti práva sui generis, teda „predmet štátnym súdom sa týkajú výkladu súborov [u] ochrany" uvedeného v článku 7 smernice. ustanovení smernice a hlavne výkladu urči­ Toto ustanovenie síce nadväzuje na legálnu tých pojmov. Posudzované záležitosti patria definíciu pojmu „databáza", avšak v súvislosti do rozličných oblastí a v dôsledku toho s predmetom práva sui generis upravuje musia byť roztriedené. Zatiaľ čo niektoré niekoľko dodatočných podmienok. Znamená otázky sa týkajú vecnej pôsobnosti smernice, to, že nie všetky databázy v zmysle článku 1 iné sa týkajú podmienok priznania práva sui ods. 2 sú zároveň predmetmi ochrany generis a jeho obsahu. v zmysle článku 7 smernice.

A — Vecná pôsobnosť: pojem „databáza" (prvá a druhá prejudiciálna otázka)

29. Tento rozdiel sa nachádza aj v odôvodneniach smernice. Odôvodnenie č. 17 sa týka pojmu databáza a odôvodnenie č. 19 sa týka práva suigeneris. 27. Niektorí z účastníkov konania odkazo­ Treba pripustiť, že tam uvedené príklady vali vo svojich písomných pripomienkach neilustrujú práve najlepšie dôležitý rozdiel: v súvislosti s pojmom „databáza" v zmysle tak napríklad záznam hudobného diela ani článku 1 ods. 2 smernice na kritériá, ktoré sú nie je databázou, naproti tomu kompilácia hudobných záznamov nie je predmetom ochrany. To však vyplýva zo samotnej 11 — Pozri rozsudok zo 4. decembra 2003, EVN. C-448/01, Zb. skutočnosti, že v tomto prípade nejde s. I-14527, bod 59. o databázu.

I - 10559

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-444/02

30. Kvalifikácia predmetu ako „databázy" je ktorá, hoci nie je veľmi presná, stanovuje teda nevyhnutnou, ale nie jedinou podmien­ niekoľko podmienok, ktorých význam bude kou priznania práva sui generis zavedeného nižšie podrobnejšie preskúmaný. Treba však článkom 7. mať na zreteli, že hoci Súdny dvor môže poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočné usmernenia pre rozhodnutie sporu vo veci samej, zostáva úlohou vnútroštátneho súdu uplatniť ustanovenia práva Spoločenstva, ako sú vyložené Súdnym dvorom alebo ustano­ venia vnútroštátneho práva, ktoré právo Spoločenstva preberajú, na konkrétny skut­ kový stav. 31. Východiskom pre výklad pojmu „data­ báza" sú pravidlá medzinárodného práva, ktoré môžu slúžiť na orientáciu. Ide pred­ ovšetkým o článok 10 ods. 2 Dohody o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu (dohoda TRIPS) 12, hoci toto ustanovenie neobsahuje všetky kritériá z článku 1 ods. 2 smernice. Ďalej je to článok 2 ods. 5 Bernského dohovoru v revidovanom znení. Naopak, pravidlá medzinárodného 33. Samotná konštrukcia článku 1 smernice, práva, ktoré sú neskoršieho dáta ako vykla­ ktorý obsahuje rozličné pravidlá týkajúce sa daná smernica, nemôžu byť vhodnou databázy, nasvedčuje extenzívnemu výkladu. pomôckou. To platí napríklad o článku 5 Článok 1 ods. 1 výslovne stanovuje, že Zmluvy Svetovej organizácie duševného smernica sa uplatňuje na „databázy vlastníctva o autorskom práve, ktorá bola v akejkoľvek forme". Okrem toho skutočnosť, prijatá až roku 1996. Ako vyplýva z procesu že článok 1 ods. 3 upravuje výnimku, a to pre vedúceho k prijatiu smernice a najmä počítačové programy, podporuje extenzívny z dokumentov Komisie, smernica sa inšpiro­ výklad pojmu „databáza". vala predovšetkým Bernským dohovorom v revidovanom znení.

34. Úmysel zákonodarcu Spoločenstva, ako 32. Výklad pojmu databáza s prihliadnutím vyplýva z legislatívneho procesu vedúceho na vyššie uvedené pravidlá medzinárodného 13 k prijatiu smernice , môže tiež slúžiť na práva je však bezvýsledný, pretože článok 1 podporu extenzívneho výkladu. ods. 2 smernice obsahuje legálnu definíciu,

13 — GASTER, J.-L.: Der Rechtsschutz von Datenbanken, 1999, 12 - Ú.v. ES L 336, 1994, s. 214. bod 58 a nasl.

I - 10560

FIXTURES MARKETING

35. Pre určenie zmyslu pojmu „databáza" je 38. V tomto konaní treba skôr preskúmať, čl však nevyhnutné splnenie troch podmienok je splnená podmienka nezávislosti údajov stanovených v článku 1 ods. 2. alebo materiálov.

39. Toto kritérium musí byť chápané tak, že 36. Po prvé musí existovať „zbierka nezá­ údaje alebo materiály nesmú byť navzájom vislých diel, údajov alebo iných nezávislých spojené alebo musí byť aspoň možné oddeliť materiálov" [kurzívou zvýraznila generálna ich bez toho, aby stratili svoj informačný advokátka]. Otázku, či v konaní vo veci samej obsah 15; z tohto dôvodu túto podmienku ide o údaje alebo materiály, netreba bližšie n e s p ĺ ň a zvukový alebo obrazový rozoberať. In concreto ide buď o údaje záznam filmu. Jedným z možných prístupov v zmysle postupnosti znakov zobrazujúcich k výkladu je sústrediť sa nielen na vzájomnú skutočnosti, teda základné oznámenia nezávislosť materiálov, ale na ich nezávislosť s potenciálne informačným obsahom 14, v rámci zbierky 16. alebo o materiály ako rozpoznateľné jed­ notky.

40. Po druhé smernica sa vzťahuje len zbierky údajov alebo materiálov, ktoré boli usporiadané systematicky alebo metodicky. V odôvodnení č. 21 sa jednoznačne uvádza, 37. Pri neexistencii upresnenia v tomto zmy­ že tieto materiály nemusia byť nevyhnutne sle v smernici nie je nevyhnutné, aby boli fyzicky uložené. Táto podmienka má vylúčiť dotknuté značné množstvá údajov alebo náhodné zoskupenia údajov a zabezpečiť, aby materiálov. Takúto požiadavku formuloval boli chránené iba plánované zbierky úda­ Parlament, ale neosvojila si ju ani Rada a ani jov 17, teda údaje usporiadané podľa určitých Komisia. Požiadavky kvantitatívnej povahy sú upravené iba v ustanoveniach týkajúcich sa ochrany právom sui generis, a to v článku 15 — LEISTNER, M. The Eega! Protection of Telephone Directo­ 7 ods.1, ktorý vyžaduje „podstatný vklad". ries Relating to tlie New Database Maker's Right, In: International Review of Industrial Property and Copyright Latv 2000, s. 950 (956). 16 — CHALTON, S. The Copyright and Rights in Databases Regulations 1997: Some Outstanding Issues on Implementa­ 14 — KRÄHN, J.: Der Rechtsschutz von elektronischen Datenban­ tion of the Database Directive, In: E.I.P.R. 1998, s. 178 (179). ken, unter besonderer Berücksichtigung des sui-eencris-Rechts, 17 — LEISTNER, M.: Der Rechtsschutz von Datenbanken itn 2001, s. 7. deutschen und europäischen Recht, 2000, s. 53 a nasl.

I - 10561

NÁVRHY GENERÁLNE) ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-444/02

kritérií 18. Stačí, ak sú údaje štruktúrované 43. Niektoré vlády vyjadrujú názor, že výber a k ich usporiadaniu dôjde až po použití a organizácia obsahu databázy športových príslušného vyhľadávacieho programu 19, stávok nepredstavujú samé osebe duševný a teda v zásade prostredníctvom triedenia, výtvor. V tejto súvislosti treba poznamenať, a prípadne indexácie. Chránené sú tak že tvorivosť nie je definičným znakom statické, ako aj dynamické 2 0 databázy. databázy v zmysle článku 1 smernice. Dokonca aj s prihliadnutím na predmet ochrany práva sui generis treba pochybovať o tom, či je tvorivosť definičným znakom. Naopak, pre ochranu databázy autorským právom upraveným v kapitole II smernice (článok 3 a nasl.) je nevyhnutnou podmien­ kou to, aby databáza bola autorovým vlast­ ným duševným výtvorom. Článok 7 ods. 4 smernice však stanovuje, že právo sui generis treba uplatňovať bez ohľadu na to, či možno databázu alebo jej obsah chrániť autorským právom. 41. Po tretie článok 1 ods. 2 smernice vyžaduje, aby boli údaje „individuálne prí- stupn[é] elektronickými alebo inými pro­ striedkami." Teda iba na ukladanie údajov sa nevzťahuje pojem „databáza" v zmysle článku 1 ods. 2 smernice.

42. Pojem „databáza" v článku 1 ods. 2 musí byť z tohto dôvodu vykladaný extenzívne. Obmedzenia však vyplývajú z podmienok, ktorým článok 7 ods. 1 smernice podriaďuje 44. Predmet ochrany práva sui generis je priznanie ochrany. odlišný od predmetu ochrany autorského práva. Predmetom tohto novovytvoreného práva je ochrana vkladu na rozdiel od autorského práva, ktoré chráni tvorivú čin­ 18 — VON LEWINSKI, S.: In: WALTER M. M. (Ed.), Europäisches Urheberrecht, 2001, bod 20 o článku 1 smernice o ochrane nosť. Existuje teda aj rozdiel v nositeľovi databáz. práva. Zatiaľ čo právo sui generis chráni 19 — SPEYART, H. M. H.: De databank-richtlijn en haar gevolgen voor Nederland, In: Informatierecht — AMI 1996, s. 151 zostavovateľa databázy, autorské právo — (155). ako pojem samotný naznačuje — chráni 20 — VON LEWINSKI: už citované dielo v poznámke pod čiarou 18, bod 6 o článku 1. autora diela.

I - 10562

FIXTURES MARKETING

45. Niektoré vlády poukázali vo svojich informácie ako také. V konečnom dôsledku písomných pripomienkach na to, že data­ ide teda o ochranu získaného produktu, báza, o ktorú ide v konaní, nie je systema­ pričom nepriamo sú chránené aj vynaložené ticky alebo metodicky organizovaná, pretože náklady, inými slovami, vklad 21. tímy sú zostavované do párov losovaním. V súvislosti s tým treba poznamenať, že obsah databázy nepozostáva len z údajov vyplývajúcich z losovania, ale že sú vkladané dodatočné zápisy, ako je miesto a čas zápasu.

48. Podmienky upravené v článku 7 smer­ nice sú dodatočnými podmienkami k tým, ktoré stanovuje článok 1 ods. 2. Z nich vyplývajúca definícia predmetu ochrany je užšia ako definícia „databázy" v zmysle článku 1. B — Predmet ochrany: podmienky (prvá a druhá prejudiciálna otázka)

49. Nové právo sui generis zavedené smer­ 46. Na to, aby sa na databázu vzťahovala nicou je inšpirované škandinávskym právom ochrana právom sui generis podľa článku 7 katalógu a holandským „geschriftenbescher­ smernice, musí spĺňať definičné znaky sta­ ming". Táto súvislosť nás však nesmie mylne novené týmto ustanovením. Toto konanie sa viesť k tomu, aby sme preniesli nazeranie na týka výkladu niektorých z uvedených znakov. tieto skoršie ustanovenia rozpracované v právnej teórii a judikatúre na smernicu. Smernica by mala slúžiť skôr ako pomôcka pre výklad vnútroštátneho práva, dokonca aj v tých členských štátoch, ktoré mali podobné ustanovenia pred prijatím smernice. Aj v týchto členských štátoch musel byť totiž vnútroštátny právny poriadok uvedený do súladu s ustanoveniami smernice. 47. V tejto súvislosti treba poukázať na odbornú diskusiu o otázke, či právo sui generis chráni výkon, teda v zásade činnosť 21 - GRUTZMACHER, M.: Urheber, Leistungs- und Sui-gene- ris-Schutz von Datenbanken, 1999, 329; KOUMANTOS, G.: zostavovania databázy alebo výsledok tejto Les bases de données dans la directive communautaire, In: Revue internationale du droit d'auteur 1997, s. 79 (117). Na činnosti. V súvislosti s touto otázkou treba druhej strane mnohí autori vidia vklad ako predmet ochrany poznamenať, že smernica chráni databázy, (pozri napríklad VON LEWINSKI: uż citované dielo v poznámke pod čiarou 18. bod 3 o článku 7, a spisy citované resp. ich obsah, ale nie v nich obsiahnuté Grützmacherom na strane 329 v poznámke pod čiarou 14).

I - 10563

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-444/02

1) „Podstatný vklad" 52. Vklady sa teda musia vzťahovať na určité činnosti spojené so zostavovaním databázy. Článok 7 taxatívne vymenúva tieto tri čin­ nosti: získanie, overenie a prezentácia obsahu databázy. Keďže tieto definičné znaky sú predmetom inej prejudiciálnej otázky, ich význam tu nebudem podrobne rozoberať.

50. Kľúčovým pojmom pre určenie rozsahu ochrany poskytovanej právom sui genem je výraz „podstatný vklad" v článku 7 ods. 1 smernice. Tento definičný znak je ďalej upresnený tak, že vklad má byť „kvalitatívne alebo kvantitatívne" podstatný. Smernica však neobsahuje legálne definície týchto dvoch alternatív. Právna teória požadovala v tomto zmysle od Súdneho dvora objas­ nenie. Táto požiadavka je úplne opodstat­ 53. Z odôvodnenia č. 40 vyplýva, ktoré nená, pretože iba takéto objasnenie zabez­ druhy vkladov treba zohľadniť. Jeho posledná pečí autonómny a jednotný výklad na úrovni veta znie: „takéto investovanie môže pozo­ Spoločenstva. Nemožno samozrejme zabú­ stávať z vynakladania finančných prostried­ dať na to, že uplatnenie kritérií výkladu je kov alebo vynaloženie času, úsilia, energie." v konečnom dôsledku vecou vnútroštátneho Podľa odôvodnenia č. 7 ide o investovanie súdu, čo nevyhnutne zahŕňa riziko odlišného z n a č n ý c h ľudských, t e c h n i c k ý c h uplatňovania. a finančných zdrojov.

51. Ako vyplýva z konštrukcie článku 7 ods. 1 smernice, pojem „podstatný vklad" treba 54. Aj pojem „podstatný" treba vykladať vykladať v relatívnych pojmoch. V súlade v relatívnych pojmoch, po prvé vo vzťahu s odôvodnením spoločnej pozície, v ktorej sa k nákladom a ich amortizácii 23a po druhé vo uvedené ustanovenie objavilo vo svojej konečnej verzii, majú byť chránené vklady vzťahu k rozsahu, povahe a obsahu databázy do získania údajov a zostavenia obsahu a k oblasti, do ktorej patrí 24. databázy 22.

23 — VON LEWINSKI: už citované dielo v poznámke pod čiarou 18, bod 9 o článku 7. 22 — Spoločná pozícia (ES) č. 20/95, prijatá Radou 10. júla 1995, 24 — KOUMANTOS: už citované dielo v poznámke pod čiarou 21, č. 14. s. 119.

I - 10564

FIXTURES MARKETING

55. Predmetom ochrany teda nie sú iba zostavená na tento účel. Účelom vkladu bolo vklady, ktoré majú vysokú hodnotu teda organizovanie súťaží a nie, alebo nie v absolútnych číslach 25. Na druhej strane výlučne, zostavenie databázy. Vklad by bol kritérium „podstatný" nemožno vykladať iba vynaložený v každom prípade, pretože exi­ v relatívnych pojmoch. Smernica vyžaduje, stuje povinnosť takú organizáciu zabezpečiť. ako určitý druh pravidla de minimis, aby Databáza je teda iba vedľajším produktom na vklad, ktorý je predmetom ochrany, presa­ inom trhu. hoval určitú minimálnu absolútnu hranicu 2 6 . Vyplýva to z odôvodnenia č. 19, podľa ktorého musí byť vklad „dostatočne pod¬ statn[ý]." 27 Táto hranica by však mala byť stanovená dosť nízko. Po prvé to vyplýva z odôvodnenia č. 55 28, ktoré neobsahuje žiadne upresnenie týkajúce sa sumy. Po druhé to možno vyvodiť zo skutočnosti, že smernica má prispieť k harmonizácii roz­ ličných systémov. Po tretie dolná hranica, ktorá by bola príliš vysoká, by oslabila zamýšľaný účel smernice, ktorým je podnietiť investície.

57. V tomto konaní teda treba objasniť, či a ako môže byť takzvaná „teória spin off' významná pre výklad smernice, a najmä práva sui generis. V súvislosti s pochybnosťami, ktoré boli vyjadrené 56. Viacerí účastníci konania vychádzali vo v tomto konaní pokiaľ ide o ochranu databáz, svojich písomných pripomienkach ktoré sú iba vedľajšími produktmi, sa zdá z takzvanej „teórie spin off', podľa ktorej sa potrebná demystifikácia „teórie spin off'. Bez na vedľajšie produkty nevzťahuje ochrana ohľadu na jej vnútroštátny pôvod sa táto poskytovaná právom. Je prípustné chrániť iba teória dá v zmysle, odôvodnení č. 10 až 12 príjmy, ktoré slúžia na amortizáciu vkladov. vyvodiť z cieľa smernice, totiž podnetu ku Títo účastníci konania poukázali na to, že vkladom prostredníctvom zlepšenia ich sporná databáza bola potrebná na organizo­ ochrany. Táto teória je tiež založená na vanie športových súťaží, čo znamená, že bola myšlienke, že sa vklady majú amortizovať príjmami z hlavnej činnosti. Dôsledkom „teórie spin off' je aj to, že smernica chráni iba tie vklady, ktoré boli nevyhnutné na 25 — VON LEWINSKI: už citované dielo v poznámke pod čiarou 18, bod 11 o článku 7. získanie obsahu databázy 29. Všetky tieto 26 — KRÄHN: už citované dielo v poznámke pod čiarou 14, s. 138 tvrdenia majú svoju hodnotu a treba ich a nasl.; LEISTNER: už citované dielo v poznámke pod čiarou 15, s. 958. 27 — KARNELL, G. W. G.: The European Sui Generis Protection of Data Bases, In: Journal of the Copyright Society of the U.S. A., 2002, s. 994. 29 — Pre viac podrobnosti pozri HUGENHOLTZ, P. B.: De spin­ 28 — VAN MANEN, J . : Substantial investments, In: Allied and in off theorie uitgesponnen, In: Tidschrift voor auteurs-, media- friendship: for Teartse Schaper, 2002, s. 123 (125). & informatierecht 2002, s. 161 a nasl.

I - 10565

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-444/02

zohľadniť pri výklade smernice. To však nenia č. 12, 19 a 40, nie je žiaden náznak nesmie viesť k tomu, aby sa iba s odkazom toho, že by ochrana databázy závisela od jej na teóriu úplne vylúčil účinok teórie „spin účelu. off". Ustanovenia smernice sú a zostávajú pri jej výklade rozhodujúce.

60. Okrem toho v praxi môžu existovať 58. Vyriešenie právnej otázky v týchto kona­ zostavovatelia, ktorí pri zostavovaní databázy niach závisí od toho, či priznanie ochrany sledujú niekoľko účelov. Môže sa stať, že databáze závisí od úmyslu zostavovateľa vynaložené vklady nemožno priradiť alebo od účelu databázy v prípade, keď medzi k určitému jednotlivému účelu alebo ich nimi existuje rozdiel. V tejto súvislosti by sa nemožno od seba oddeliť. V takomto prípade dalo jednoducho poukázať na to, že smernica by kritérium účelu databázy neposkytlo neodkazuje na účel databázy ani v článku 1, jednoznačné riešenie. Vklad by bol totiž ani v článku 7. Ak by zákonodarca Spoločen­ buď chránený nezávisle od existencie iného stva chcel stanoviť takú podmienku, určite by účelu alebo by bol úplne zbavený ochrany tak urobil. Tak článok 1, ako aj článok 7 totiž z dôvodu tohto iného účelu. Kritérium účelu preukazujú, že zákonodarca Spoločenstva sa teda ukazuje buď ako nepraktické alebo jednoznačne zamýšľal stanoviť súhrn pod­ nezlučiteľné s účelom smernice. Vylúčenie mienok. Podľa týchto podmienok nie je účel ochrany databáz, ktoré slúžia niekoľkým databázy kritériom pre to, aby jej bola účelom, by bolo v rozpore s cieľom, ktorým priznaná ochrana. Rozhodujúce sú skôr je poskytovanie podnetov ku vkladom. podmienky stanovené článkom 7. Na tom Vklady v multifunkčných databázach by nemení nič ani odôvodnenie č. 42 uvádzané tým boli masívne znevýhodnené. mnohými účastníkmi konania. Po prvé v tomto odôvodnenie ide o rozsah ochrany poskytovanej právom sui generis a po druhé ide o to, aby nedošlo k poškodeniu vkladov.

61. Databáza, o ktorú ide v konaní vo veci samej, je príkladom databázy zostavenej aj na účel organizovania súťaží. Zostavenie vždy 59. No dokonca ani v ostatných odôvodne­ samostatnej — možno takmer rovnakej — niach smernice, ktoré odkazujú na vklad databázy na každý účel by bolo v zásadnom a zdôrazňujú jeho význam, ako sú odôvod­ rozpore so základnými ekonomickými hľadi-

I - 10566

FIXTURES MARKETING

skami a nemožno ho vyžadovať v mene smernice. Toto ustanovenie chráni iba vklad smernice. do „získania", „overenia" alebo „prezentácie" obsahu databázy.

62. V konaní vo veci samej treba určiť, či došlo k podstatnému vkladu, a to uplatnením 64. Je potrebné začať s cieľom ochrany vyššie uvedených kritérií na konkrétny skut­ právom sui generis, totiž z ochrany zostavo- kový stav. V súlade s rozdelením právomoci vateľa databázy. Na zostavenie je možné v prejudiciálnom konaní podľa článku 234 pozerať sa ako na pojem, ktorý je nadra­ ES, je toto úlohou vnútroštátneho súdu. dený 30 pojmom získanie, overenie V každom prípade sa posúdenie vkladov do a prezentácia. databázy musí vzťahovať na okolnosti, ktoré treba zohľadniť pri zostavovaní rozpisov zápasov, ako sú príťažlivosť hry pre divákov, záujmy organizátorov stávkových hier, mar­ ketingové činnosti zo strany asociácií, ostatné podujatia v oblasti v plánovaný deň, vhodné geografické rozvrhnutie zápasov a snaha vyhnúť sa problémom súvisiacim 65. Konanie vo veci samej sa týka často s verejným poriadkom. Napokon je potrebné diskutovaného právneho problému, teda či - zohľadniť počet zápasov. Dôkazné bremeno a ak áno, za akých podmienok - a v akom uskutočneného vkladu je na účastníkovi rozsahu chráni smernica nielen existujúce konania domáhajúcom sa ochrany právom údaje, ale tiež údaje novovytvorené zostavo- sui generis. vateľom databázy. Ak by sa získanie malo vzťahovať iba na existujúce údaje, ochrana vkladu by zahŕňala iba tieto údaje. Ak teda vezmeme za základ tento výklad získania, ochrana databázy v konaní vo veci samej závisí od toho, či boli získané existujúce údaje.

2) „Získanie" v zmysle článku 7 ods. 1 smernice

66. Ak však vezmeme za základ nadradený pojem zostavenie, inými slovami vybavenie

63. Jedným z problémov v tejto veci je to, či 30 - GUGLIEI.METTI, G.: La tutela delle banche dati con diritto sui generis nella direttiva 96/9/CĽ, In: Contratto e impresa. došlo k „získaniu" v zmysle článku 7 ods. 1 Europa, 1997, s. 177 (184).

I - 10567

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-444/02

databázy obsahom 3 1 , mohla by sa ochrana 69. Ďalšou pomôckou pri správnom výklade vzťahovať tak na existujúce, ako aj na „získania" v zmysle článku 7 ods. 1 smernice novovytvorené údaje. 3 2 môže byť odôvodnenie č. 39, ktoré je úvodným odôvodnením pre predmet práva sui generis. Toto odôvodnenie vymenúva v súvislosti s chránenými vkladmi iba dve činnosti, teda „získavanie" a „zhromažďovanie" obsahu. Problémy vzni­ kajú aj z dôvodu rozdielov medzi rôznymi jazykovými verziami. Vo väčšine verzií sa používa pre prvú uvedenú činnosť rovnaký pojem ako v článku 7 ods. 1. Okrem toho, 67. Objasnenie by mohlo priniesť porovna­ hoci použité pojmy nie vždy popisujú nie pojmu „získanie", ktorý používa článok 7 rovnakú činnosť, v zásade sa týkajú vyhľadá­ ods. 1 s činnosťami, ktoré sú uvedené vania a zhromažďovania obsahu databázy. v odôvodnení č. 39 smernice. Na úvod však treba poukázať na to, že medzi rozličnými jazykovými verziami existujú rozdiely.

68. Ak začneme s pojmom „Beschaffung" (získanie) použitým v nemeckej verzii článku 7 ods. 1, ten sa môže týkať iba existujúcich údajov, pretože sa môže uplatniť iba na niečo, čo už existuje. V uvedenom zmysle „Beschaffung" je presným opakom „Erschaf­ fung" (vytvorenie). Rozbor znenia portugal­ skej, francúzskej, španielskej a anglickej verzie, ktoré sú všetky založené na latinskom „obtenere", t. j . získať, vedie k rovnakému záveru. Fínska a dánska verzia tiež naznačujú reštriktívny výklad. Extenzívny výklad nemeckej a anglickej verzie zastavaný via­ 70. Jazykové verzie, ktoré používajú cerými účastníkmi konania je preto v odôvodnení č. 39 a v článku 7 ods. 1 nesprávny. smernice rozdielne pojmy, je potrebné vykla­ dať tak, že obe uvedené činnosti sa považujú za nižšie formy získania v zmysle článku 7 ods. 1 smernice. Samozrejme vzniká otázka, 31 — CALAME, A. E.: Der rechtliche Schutz von Datenbanken prečo odôvodnenie č. 39 definuje bližšie unter besonderer Berücksichtigung des Rechts der Europäi­ schen Gemeinschaften, 2002, s. 115, poznámka 554. získanie, ale nie aj overenie alebo prezentá­ 32 — GRÜTZMACHER: už citované dielo v poznámke pod čiarou ciu. Oba posledne uvedené pojmy sa nachá­ 22, s. 330 a nasi.; LEISTNER: už citované dielo v poznámke pod čiarou 17, s. 152. dzajú až v odôvodnení č. 40.

I - 10568

FIXTURES MARKETING

71. Na druhej strane, jazykové verzie, ktoré Smernica totiž chráni získanie údajov aj používajú v odôvodnení č. 39 a v článku 7 v prípade, keď údaje neboli získané na účely ods. 1 smernice rovnaký pojem, bude treba 36 databázy . Z toho vyplýva, že ochrana by sa vykladať tak, že pojem získavanie mala vzťahovať aj na externú databázu, ktorá v odôvodnení č. 39 je chápaný v užšom je odvodená z internej databázy. zmysle, zatiaľ čo pojem používaný v článku 7 ods. 1 smernice treba chápať extenzívne, inými slovami ako pojem, ktorý tiež zahŕňa iné činnosti vymenované v odôvodnení č. 39.

72. Všetky jazykové verzie teda umožňujú výklad, podľa ktorého „získanie" v zmysle článku 7 ods. 1 smernice nezahŕňa čisté získavanie údajov, teda ich generovanie 33, a v dôsledku toho vylučuje prípravnú fázu. 34 Pokiaľ sa ale získanie údajov časovo zhoduje s ich zhromažďovaním a triedením, uplatňuje sa ochrana podľa smernice. 74. Na základe vyššie uvedeného výkladu pojmu „získanie" bude úlohou vnútroštát­ neho súdu posúdiť činnosti spoločnosti Fixtures. Ide v prvom rade o kvalifikáciu údajov a zaobchádzanie s nimi od okamihu ich získania až do ich vloženia do databázy, ktorá je predmetom konania. Bude potrebné posúdiť, ako hodnotiť zostavenie rozpisu zápasov, to znamená najmä zhromažďovanie 73. V súvislosti s tým treba poukázať na to, názvov mužstiev a spojenie súperov že takzvaná „teória spin off' sa nedá použiť. s miestom a časom jednotlivých zápasov. V dôsledku toho nemôže byť významný cieľ Skutočnosti, že v tomto konaní ide 35 sledovaný pri získavaní obsahu databázy . o existujúce údaje, nasvedčuje to, že rozpis Znamená to, že ochranu je možné priznať aj zápasov je výsledkom dohody medzi viac­ vtedy, keď k získaniu došlo pôvodne na účel erými účastníkmi, najmä políciou, klubmi inej činnosti, ako je zostavenie databázy. a klubmi fanúšikov. Rovnako zo skutočnosti, že údaje, tak ako mnohí uviedli, boli vytvorené na iné účely než je zostavenie databázy, je možné odvodiť, že ide 33 — LEISTNER: už citované dielo v poznámke pod čiarou 17, s. 152. o existujúce údaje. 34 — GUGLIELMETE už citované dielo v poznámke pod čiarou 31, s. 184; KARNELL: už citované dielo v poznámke pod čiarou 28, s. 993. 35 — Ćo sa týka predkladaných nazorov, pozri HUGENHOLTZ: už citované dielo v poznámke pod čiarou 30, s. 161, (164), 36 — VON LEWINSKI: už citované dielo v poznámke pod čiarou poznámka 19. 18, bod 5 o článku 7.

I - 10569

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-444/02

75. Dokonca aj keby boli uvedené činnosti 4) „Prezentácia" v zmysle článku 7 ods. 1 klasifikované ako vytvorenie nových údajov, smernice mohlo by napriek tomu ísť o „získanie" v zmysle článku 7 ods. 1 smernice. Bolo by tomu tak v prípade, ak by sa vytvorenie údajov uskutočnilo v rovnakom čase ako ich spracovanie a bolo by od neho neoddeliteľné.

78. Predmetom práva sui generis je okrem „získania" a „overenia" obsahu databázy aj jej „prezentácia". K tomu patrí nielen prezentá­ cia pre užívateľov databázy, teda externá schéma, ale aj koncepčná schéma ako štruktúrovanosť obsahu. Lepšiemu spracova­ niu údajov slúžia spravidla indexové systémy 3) „Overenie" v zmysle článku 7 ods. 1 a tezaurus. Ako vyplýva z odôvodnenia č. 20, ochrana podľa smernice sa môže vzťahovať aj smernice na také prvky, ktoré sa týkajú vyhľadáva­ nia 3 7 .

76. Využitie databázy k uskutočneniu zápa­ sov, ako aj ich ekonomické zhodnotenie, vyžaduje neustále overovanie obsahu data­ bázy, ktorá je predmetom konania. Zo spisu vyplýva, že správnosť databázy je neustále overovaná. Pokiaľ takéto overenie preukáže C — Obsah ochrany poskytovanej právom nevyhnutnosť zmien, sú vykonané príslušné modifikácie.

79. Na úvod je potrebné pripomenúť, že cieľom zavedenia práva sui generis nebola harmonizácia existujúceho práva, ale vytvo­ 77. Skutočnosť, že niektoré z týchto modifi­ 38 renie nového práva . Toto právo je širšie kácií nepredstavujú žiadne overenie obsahu ako predchádzajúce práva týkajúce sa pre­ databázy, nie je na ujmu. Na to, aby existoval nosu a rozmnožovania. Aj to je potrebné predmet, ktorý je chránený právom sui generis, je potrebné len to, aby niektoré z uskutočnených činností bolo možné kvali­ fikovať ako overenie v zmysle článku 7 ods. 1 37 — CALAME: už citované dielo v poznámke pod čiarou 32, smernice a aby sa podstatné vklady týkali s. 116. 38 — Spoločná pozícia (ES) č. 20/95, už citovaná v poznámke pod aspoň časti činností podľa článku 7. čiarou 23, č. 14.

I - 10570

FIXTURES MARKETING

zohľadniť pri výklade zakázaných konaní. a teda zakázané konania, sú po prvé extrak­ Z tohto dôvodu nadobúdajú legálne definície cia a po druhé reutilizaria. Legálne definície v článku 7 ods. 2 smernice osobitnú dôleži­ pojmov „extrakcia" a „reutilizaria" sú obsiah­ tosť. nuté v článku 7 ods. 2 smernice.

82. V článku 7 ods. 1 upravený zákaz však neplatí neobmedzene, ale predpokladá, že zakázané konanie sa týka celku alebo pod­ 80. Na prvý pohľad článok 7 smernice statnej časti obsahu databázy. obsahuje dve skupiny zákazov alebo, z pohľadu nositeľa práva, teda zostavovateľa databázy, dve odlišné kategórie práv. Zatiaľ čo odsek 1 stanovuje právo zamedziť pou­ žitiu podstatnej časti databázy, odsek 5 zakazuje určité konania týkajúce sa nepod­ statných častí databázy. Na základe vzťahu 83. Vychádzajúc z použitia rozhodujúceho medzi podstatným a nepodstatným môže byť kritéria pre uplatnenie článku 7 ods. 1 a ods. tiež odsek 5 chápaný ako výnimka z výnimky 5: „podstatná" alebo „nepodstatná" časť, je vyplývajúcej z odseku 1 3 9 . Odsek 5 by mal potrebné posúdiť dve situácie. Následne vylúčiť obchádzanie zákazu stanoveného treba preskúmať zakázané konania podľa odsekom 1 40, a teda môže byť kvalifikovaný článku 7 ods. 1 a ods. 5. aj ako ochranná klauzula 41.

1) Podstatná alebo nepodstatná časť data­ bázy (prvá a druhá prejudiciálna otázka) 81. Článok 7 ods. 1 upravuje právo zostavo­ vateľa zamedziť určitým konaniam. To nevyhnutne znamená, že takéto konania sa zakazujú. Konania, ktorým možno zamedziť,

a) Všeobecné poznámky 39 — GASTER: uż citované dielo v poznámke pod ćiarou 13, bod 492. 40 - HORNUNG, O.: Die EU-Datcnbank-Richtlinieund ihre Umsetzung in das deutsche Recht, 1998, s. 116 a nasi.; LEISTNER: už citované dielo v poznámke pod čiarou 17, s. 180: VON LEWINSKI: už citované dielo v poznámke pod čiarou 18, bod 16 o článku 7. 41 — Spoločná pozícia (ES) č. 20/95, už citovaná v poznámke pod 84. V konaní bolo uvádzané, že článok 7 ods. čiarou 23, č. 14. 1 smernice zakazuje iba konania, ktoré vedú

I - 10571

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-444/02

k tomu, že údaje sú systematicky alebo 88. Ochrana poskytnutá článkom 7 by bola metodicky usporiadané a individuálne prí­ takýmto dodatočným kritériom oslabená, stupné rovnako ako pôvodná databáza. pretože zákaz stanovený uvedeným článkom by mohol byť obchádzaný jednoduchým pozmenením častí databázy.

85. Toto tvrdenie treba chápať tak, že 89. Z odôvodnenia č. 38 smernice vyplýva, stanovuje podmienku pre uplatnenie že cieľom smernice bolo zakázať tiež možné ochrany právom sui generis. Či taká pod­ porušenia spočívajúce v novom zostavení mienka skutočne existuje, treba určiť na obsahu databázy, keď sa v ňom poukazuje na základe ustanovení o predmete ochrany uvedené riziko a na nedostatočnosť ochrany právom sui generis a najmä na základe článku poskytovanej autorským právom. 7 ods. 2, ktorý upravuje legálnu definíciu konaní, ktoré sú zakázané podľa článku 7 ods. 1.

90. Účelom smernice je vznik nového práva sui generis, čomu nemôže zabrániť ani

odôvodnenie

č. 46, ktoré sa týka iného aspektu.

86. Ani článok 7 ods. 1, ani článok 7 ods. 5 smernice nestanovujú vyššie uvedenú pod­ mienku výslovne ani na ňu nijako neodka­ zujú. Skutočnosť, že v článku 1 ods. 2 je uvedený výslovný odkaz na „systematické alebo metodické" usporiadanie, zatiaľ čo 91. Samotné odôvodnenie č. 45, podľa kto­ v článku 7 nie je uvedený žiadny taký odkaz, rého nemá byť autorskoprávna ochrana roz­ skôr naznačuje opačný záver, teda, že úmy­ šírená na samotné fakty alebo údaje, nevyz­ slom zákonodarcu Spoločenstva nebolo určiť nieva v prospech dodatočného kritéria. To uvedené kritérium za podmienku uplatnenia samozrejme neznamená, že sa ochrana článku 7. vzťahuje aj na údaje samotné alebo dokonca na jednotlivé údaje. Predmetom ochrany je a zostáva databáza.

87. Okrem toho samotný účel smernice 92. Je teda potrebné dospieť k záveru, že to vylučuje také dodatočné kritérium. isté systematické alebo metodické zobraze-

I - 10572

FIXTURES MARKETING

nie, aké existuje v pôvodnej databáze, nie je vtedy, ak síce nie je podstatná z hľadiska kritériom pre posúdenie legálnosti konaní, kvantity, ale je podstatná z hľadiska kvality. ku ktorým došlo v súvislosti s databázou. Tvrdenie, že musí vždy existovať kvantita­ Preto je v zásade nesprávny názor, že tívne minimum treba teda zamietnuť. smernica nechráni údaje, ktoré sú zostavené v modifikovanej forme alebo inak štruktúro­ vané.

95. Kvantitatívna alternatíva musí byť chá­ paná tak, že vyžaduje určenie rozsahu časti databázy dotknutej zakázaným konaním. To nastoluje otázku, či sa vyžaduje relatívne alebo absolútne posúdenie. Inými slovami, či b) Pojem „podstatná časť obsahu databázy" musí byť uskutočnené porovnanie predmet­ v zmysle článku 7 ods. 1 smernice ného množstva s celým obsahom databázy 42 alebo či je potrebné posúdiť dotknutú časť samostatne.

93. Touto položenou otázkou sa požaduje výklad pojmu „podstatná časť obsahu data­ bázy" v zmysle článku 7 ods. 1 smernice. Na rozdiel od iných kľúčových pojmov smernice 96. K tomu je potrebné uviesť, že relatívne neexistuje žiadna legálna definícia tohto posudzovanie bude skôr znevyhodňovať pojmu. Táto bola odstránená v priebehu zostavovateľov veľkých databáz 43 , pretože legislatívneho procesu, presnejšie pri spoloč­ čím je väčší celkový objem, tým menej nej pozícii Rady. podstatná je dotknutá časť. V takom prípade by však vyrovnanie mohlo poskytnúť dopl­ ňujúce kvalitatívne posúdenie, pretože rela­ tívne malá dotknutá časť by mohla byť napriek tomu považovaná za kvalitatívne podstatnú. Rovnako by bolo možné kombi­ novať oba kvantitatívne prístupy. V súlade s tým by mohla aj relatívne malá časť byť kvalifikovaná z dôvodu svojej absolútnej veľkosti ako podstatná. 94. Článok 7 ods. 1 smernice poskytuje dve alternatívy. Ako vyplýva z jeho znenia, časť môže byť podstatná z kvantitatívneho alebo kvalitatívneho hľadiska. Znenie vybraté záko­ 42 - Pozri okrem iného VON LEWINSKI: ui citované dielo nodarcom Spoločenstva treba vykladať tak, v poznámke pod čiarou 18. bod 15 o článku 7. 43GRUTZMACHER: už citované dielo v poznámke pod čiarou že znamená, že časť môže byť podstatná aj 22, s. 340.

I - 10573

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-444/02

97. Ďalej vzniká otázka, či kvantitatívne 100. S prihliadnutím na účel sledovaný posúdenie možno kombinovať článkom 7 smernice, teda ochranu vkladu, s kvalitatívnym posúdením. Samozrejme, bude musieť byť pri posudzovaní toho, či táto otázka vzniká iba v prípadoch, keď je bola dotknutá podstatná časť, vždy zohľad­ kvalitatívne posúdenie možné. Ak je tomu nený vklad vynaložený zostavovateľom data­ 46 tak, nič nebráni posúdeniu dotknutých častí bázy . Z odôvodnenia č. 42 totiž vyplýva, že oboma metódami. cieľom zákazu extrakcie a reutilizácie je zabrániť poškodeniu vkladov 47.

101. Teda vklady a najmä náklady na 98. Pri kvalitatívnom posúdení je v každom získanie údajov môžu byť tiež faktorom pri prípade rozhodujúca technická alebo ekono­ posudzovaní hodnoty dotknutej časti data­ mická hodnota 44. Môže sa teda zohľadniť aj bázy 48. časť, ktorá síce nemá nijaký veľký rozsah, ale je podstatná svojou hodnotou. Napríklad, pokiaľ ide o hodnotu zoznamov v oblasti športu, môže uviesť ich úplnosť a presnosť.

102. Smernica neobsahuje žiadnu legálnu definíciu hranice, po prekročení ktorej sa časť stáva podstatnou. Podľa jednomyseľného názoru právnej teórie zákonodarca Spolo­ čenstva zámerne ponechal takéto vymedze­ 99. Ekonomická hodnota dotknutej časti 49 nie judikatúre . databázy sa vo všeobecnosti meria prostred­ níctvom poklesu dopytu 45 spôsobeného skutočnosťou, že dotknutá časť nie je extra­ 46 — Pozri GUGLIELMETTI: už citované dielo v poznámke pod hovaná alebo reutilizovaná za trhových pod­ čiarou 30, s. 186; KRÄHN: už citované dielo v poznámke pod mienok, ale nejakým iným spôsobom. Dot­ čiarou 14, s. 161, a LEISTNER: už citované dielo v poznámke pod čiarou 17, s. 172. knutú časť a jej ekonomickú hodnotu tiež 47 — V uvedenom ohľade podľa niektorých názorov je dostatočná možno posudzovať z pohľadu porušovateľa, teoretická pravdepodobnosť škody, pozri LEISTNER: už citované dielo v poznámke pod čiarou 17, s. 173; pozri a teda z hľadiska toho, čo osoba extrahujúca SPEYART: už citované dielo v poznámke pod čiarou 19, alebo reutilizujúca databázu ušetrila. s. 171 (174). 48 — DOUTRELEPONT, C: Le nouveau droit exclusif du producteur de bases de données consacré par la directive européenne 96/9/CE du 11 Mars 1996: un droit sur l'information?, In: Mélanges en hommage à Michel Wael- hroeck, 1999, s. 903 (913). 44 — GASTER: už citované dielo v poznámke pod čiarou 13, bod 49 — DOUTRELEPONT: už citované dielo v poznámke pod čiarou 495; GRÜTZMACHER: už citované dielo v poznámke pod 49, s. 913; GASTER: už citované dielo v poznámke pod čiarou čiarou 21, s. 340; VON LEWINSKI: už citované dielo 13, odsek 496; LEISTNER: už citované dielo v poznámke pod v poznámke pod čiarou 18, bod 15 o článku 7. čiarou 17, s. 171; VON LEWINSKI: už citované dielo 45 — KRÄHN: už citované dielo v poznámke pod čiarou 14, s. 162. v poznámke pod čiarou 18, bod 15 o článku 7.

I - 10574

FIXTURES MARKETING

103. Nemožno však pripustiť, aby otázka, či 105. Výklad preto rešpektuje účel práva sui je dotknutá podstatná časť, závisela od generis len vtedy, ak je urobené porovnanie závažnosti spôsobenej škody 50. Príslušný na rovnakom časovom základe tak pre odkaz v odôvodnení, a síce na konci dotknutú časť, ako aj pre celok. Takéto odôvodnenia č. 42, nestačí na to, aby stanovil porovnanie sa môže vykonať buď na týžden­ hranicu ochrany tak vysoko. Je okrem toho nom základe alebo na sezónnom základe. diskutabilné, či sa vôbec možno opierať Pokiaľ je dotknutá viac ako polovica zápasov, o „značnú škodu" ako o kritérium pre môže byť dotknutá časť v každom prípade definovanie podstatnosti, pretože odôvodne­ označená za podstatnú. Ale aj menšia časť nie č. 42 by mohlo byť vykladané aj tak, že ako polovica, posudzovaná vo vzťahu ku „značná škoda" sa považuje za dodatočnú všetkým zápasom dohromady, môže posta­ podmienku v prípadoch, v ktorých je dot­ čovať, pokiaľ je podiel v niektorých kategó­ knutá podstatná časť, teda v prípadoch, keď riách, ako napríklad v Premier League, vyšší. už bol podstatný charakter preukázaný. Dokonca ani „vážne e k o n o m i c k é a technické dôsledky" zakázaných konaní, na ktoré odkazuje odôvodnenie č. 8, nemôžu odôvodňovať príliš prísne posudzovanie vo vzťahu ku škode. Obe odôvodnenia slúžia skôr na zdôraznenie hospodárskej nevyhnut­ nosti ochrany databáz. 106. V prípade absolútneho posudzovania by dotknuté časti museli byť sčítané až do dosiahnutia vyššie uvedenej hranice, po prekročení ktorej sú časti podstatné. Takto je možné zistiť okamih, od ktorého možno hovoriť o tom, že sú dotknuté podstatné časti.

104. Čo sa týka posúdenia dotknutých častí databázy v prejednávanej veci, je nesporné, že ku konaniu dochádza týždenne. To nastoľuje otázku, či v prípade relatívneho 2. Zákazy týkajúce sa podstatnej časti obsahu prístupu, majú byť dotknuté časti porovná­ databázy (druhá prejudiciálna otázka a prvá vané s databázou ako celkom alebo s celkom časť tretej prejudiciálnej otázky) v príslušnom týždni. Napokon, bolo by možné sčítať všetky časti dotknuté každý týždeň počas celej sezóny a až takto získaný súčet porovnať s databázou ako celkom.

50 — Pozri však KARNELL: už citované dielo v poznámke pod čiarou 27, s. 1000; KRÄHN: uż citované dielo v poznámke 107. Z práva zostavovateľa zamedziť určitým pod čiarou 14, s. 163. konaniam zakotveného v článku 7 ods. 1

I - 10575

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-444/02

smernice vyplýva zákaz takých konaní, teda bázy, zákonodarca Spoločenstva na nich extrakcie a/alebo reutilizácie. Tieto konania kladie miernejšie požiadavky, ako sú tie, sú preto označené za „nedovolené" vo viac­ ktoré sa uplatňujú na nepodstatné časti erých odôvodneniach . 51 podľa článku 7 ods. 5.

108. Budem sa teraz venovať výkladu pojmov „extrakcia" a „reutilizacia". V tejto súvislosti je potrebné vyložiť zodpovedajúce 111. V tejto súvislosti treba poukázať na legálne definície v článku 7 ods. 2 smernice. chybu v konštrukcii smernice 5 2.Keďže sa Treba mať tiež na zreteli cieľ smernice legálna definícia článku 7 ods. 2 vzťahuje tak zaviesť nový druh práva. Túto pomôcku na celok, ako aj na podstatnú časť, zbytočne bude treba zohľadniť ako usmernenie pri opakuje podmienku stanovenú článkom 7 výklade oboch pojmov. ods. 1. V kombinácii s článkom 7 ods. 5 dokonca legálna definícia stanovená v článku 7 ods. 2 obsahuje rozpor. Článok 7 ods. 5 totiž zakazuje extrakciu a reutilizáciu nepod­ statných častí. Výklad pojmov extrakcie a reutilizácie so zreteľom na legálnu definíciu v článku 7 ods. 2 prináša zvláštny výsledok, že článok 7 ods. 5 zakazuje určité konania vo vzťahu k nepodstatným častiam, iba keď sa 109. Pre obe zakázané konania platí, že také konania týkajú celku alebo podstatných nezáleží na cieli alebo úmysle používateľa častí. obsahu databázy. Nie je rozhodujúce ani to, či je použitie čisto obchodné alebo nie. Rozhodujúce sú iba definičné znaky oboch legálnych definícií.

112. Niekoľko účastníkov konania pouká­ zalo na súťažný aspekt. Tento aspekt je 110. Na rozdiel od ustanovenia článku 7 ods. potrebné posúdiť s prihliadnutím na skutoč­ 5 sa obe zakázané konania neobmedzujú iba nosť, že konečná verzia smernice neobsahuje na opakované a systematické úkony. Keďže pravidlá o udeľovaní zákonných licencií, sa konania zakázané podľa článku 7 ods. 1 o ktorých Komisia pôvodne uvažovala. musia týkať podstatných častí obsahu data­

52 — Pozri KOUMANTOS: už citované dielo v poznámke pod 51 — Pozri napríklad odôvodnenia č. 8, 41, 42, 45 a 46. čiarou 21, s. 121.

I - 10576

FIXTURES MARKETING

113. Odporcovia rozsiahlej ochrany zosta- v prípade potreby existuje povinnosť použiť vovateľa databázy majú obavy, že rozsiahla vnútroštátne nástroje alebo nástroje Spolo­ ochrana spôsobuje nebezpečenstvo vytvore­ čenstva v oblasti práva hospodárskej súťaže. nia monopolov, najmä v prípade dovtedy voľne prístupných údajov. Napríklad zosta­ vovateľ, ktorý má dominantné postavenie na trhu, by mohol toto postavenie zneužiť. V tejto súvislosti treba mať na zreteli to, že smernica nebráni uplatňovaniu pravidiel h o s p o d á r s k e j súťaže p r i m á r n e h o 116. Pokiaľ ide o ochranu údajov, ktoré a sekundárneho práva. Konanie v rozpore tvoria obsah databázy, ktorú používateľ s pravidlami hospodárskej súťaže zo strany údajov nepozná, je potrebné poukázať na zostavovateľov databáz stále podlieha uvede­ to, že smernica zakazuje iba určité konania, ným p r a v i d l á m . To vyplýva tak totiž extrakciu a reutilizáciu. z odôvodnenia č. 47, ako aj z článku 16 ods. 3 smernice, podľa ktorých má Komisia overiť, či uplatňovanie práva sui generis viedlo k zneužitiu dominantného postavenia alebo k inému narušeniu slobodnej hospo­ dárskej súťaže. 117. Zatiaľ čo zákaz extrakcie upravený v smernici predpokladá znalosť databázy, nemusí tomu tak byť v prípade reutilizácie. K tejto otázke sa vrátim v súvislosti s reutilizáciou.

114. V tomto konaní bola tiež nastolená otázka právneho režimu voľne dostupných údajov. V tejto súvislosti vlády, ktoré vstúpili do konania, vyjadrili názor, že smernica a) Pojem „extrakcia" v zmysle článku 7 nechráni verejné údaje. smernice

118. Pojem „extrakcia" v článku 7 ods. 1 smernice treba vykladať na základe legálnej definície v článku 7 ods. 2 písm. a). 115. V tomto ohľade treba predovšetkým zdôrazniť, že ochrana sa vzťahuje na obsah databázy a nie na údaje. Riziku, že ochrana by sa mohla rozšíriť na informácie obsiah­ nuté v databáze možno čeliť po prvé reštriktívnym výkladom smernice v tejto 119. Prvým prvkom je prenos obsahu data­ časti tak, ako sa to navrhuje tu. Po druhé bázy na iný nosič, pričom tento prenos je buď

I - 10577

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-444/02

trvalý alebo dočasný. Zo spojenia „akýmkoľ­ časť"), je možné odkázať na výklad vek prostriedkom a akoukoľvek formou" o podstatnom charaktere. vyplýva, že zákonodarca Spoločenstva chápe pojem „extrakcia" extenzívne.

123. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby vyššie uvedené kritériá uplatnil na konkrétny skutkový stav v konaní vo veci samej. 120. Uvedený pojem sa teda vzťahuje nielen na prenos na nosič rovnakého druhu , ale aj na iný druh nosiča 54. To znamená, že aj jednoduché vytlačenie údajov patrí do defi­ nície „extrakcie".

b) Pojem „reutilizada" v zmysle článku 7 smernice

121. Okrem toho pojem „extrakcia" nie je možné chápať tak, že na to, aby sa zákaz uplatnil, sa extrahované časti už nesmú 124. Podľa legálnej definície v článku 7 ods. nachádzať v databáze. Pojem „extrakcia" však 2 pism. b) smernice sa reutilizada týka nemožno vykladať ani tak extenzívne, aby sprístupnenia údajov verejnosti. zahŕňal aj nepriamy prenos. Vyžaduje sa skôr priamy prenos na iný nosič údajov. Na rozdiel od „reutilizácie" sa nevyžaduje žiaden verejný prvok. Stačí aj súkromný prenos.

125. Zámerným použitím pojmu „reutilizá­ da" namiesto „ďalšie použitie" chcel záko­ nodarca Spoločenstva zdôrazniť, že ochrana sa má vzťahovať aj na nekomerčné používa­ nie.

122. Pokiaľ ide o druhý prvok, teda dotknutý predmet databázy („celok alebo podstatná

53 — VON LEWINSKI: už citované dielo v poznámke pod čiarou 18, bod 19 o článku 7. 126. Prostriedky „reutilizácie" vymenované 54 — GASTER: už citované dielo v poznámke pod čiarou 13, bod 512. v legálnej definícii, ako sú reutilizácia „roz-

I - 10578

FIXTURES MARKETING

širovaním duplikátov", „nájmom", „priamym 130. Článok 7 ods. 2 pism. b) smernice prepojením" treba chápať jednoducho ako obsahuje totiž pravidlá o vyčerpaní práva. neúplný zoznam príkladov, ako to vyplýva Právo sa vyčerpáva iba za určitých podmie­ z dodatku „alebo inými formami prenosu". nok. Jedna z uvedených podmienok je opísaná ako „prvý predaj duplikátu data­ bázy". Z toho možno vyvodzovať, že právo sa vyčerpáva iba prostredníctvom takýchto fyzických predmetov. Ak k reutilizácii dôjde inak ako prostredníctvom rozmnoženiny, duplikátu, nedochádza k vyčerpaniu. Čo sa týka on-line prenosu, uvedená zásada je 127. V prípade pochybností treba pojem výslovne zakotvená v odôvodnení č. 43. „sprístupnenie" vykladať extenzívne 55,ako Ochrana poskytovaná právom sui generis sa to naznačuje použitie dodatku „akúkoľvek teda nevzťahuje iba na prvé „sprístupnenie formu" v článku 7 ods. 2 pism. b). Na druhej verejnosti". strane v tomto pojme nie sú zahrnuté samotné myšlienky 5 6alebo vyhľadávanie informácií ako také s použitím databázy 5 7 .

128. Viacerí účastníci konania vyjadrili názor, že údaje boli verejne známe. Zistiť, či tomu tak za konkrétnych okolností bolo, je vecou vnútroštátneho súdu.

131. Keďže smernica nestanovuje počet použití nasledujúcich po prvom „sprístup­ není verejnosti", nehrá tento počet žiadnu úlohu. Ak sa teda použitie týka podstatnej 129. Aj keby však vnútroštátny súd dospel časti obsahu databázy, táto je chránená, aj k záveru, že údaje sú verejne známe, nebráni keď bola získaná z nezávislého zdroja, ako je to tomu, aby boli chránené tiež časti printové médium alebo internet, a nie zo databázy obsahujúcej verejne známe údaje. samotnej databázy. Na rozdiel od extrakcie „reutilizácia" zahŕňa aj nepriame prostriedky získavania obsahu databázy. Pojem „prenos" 58 preto musí byť vykladaný extenzívne . 55 — VON LEWINSKI: už citované dielo v poznámke pod čiarou 18. bod 27 o článku 7. 56 — VON LEWINSKI: už citované dielo v poznámke pod čiarou 18, bod 31 o článku 7. 57 — GRÜTZMACHER: už citované dielo v poznámke pod čiarou 58 — VON LEWINSKI: už citované dielo v poznámke pod čiarou 21, s. 336. 18, bod 38 o článku 7.

I - 10579

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-444/02

132. Je na vnútroštátnom súde, aby uplatňo­ v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby val vyššie uvedené kritériá na konkrétne každé samostatné konanie viedlo k jednému skutočnosti konania vo veci samej. z dvoch dôsledkov, ale že k takémuto dôsledku musí viesť celkový výsledok kona­ 59 nia. Cieľom článku 7 ods. 5 smernice a článku 7 ods. 1 je ochrana výnosu z vkladu.

3) Zákazy týkajúce sa nepodstatných častí obsahu databázy (druhá otázka a prvá časť tretej otázky)

135. Výklad článku 7 však spôsobuje všeo­ becný problém v tom zmysle, že na rozdiel od spoločnej pozície je formulácia konečnej verzie smernice v nemeckom jazyku trochu 133. Ako už bolo uvedené, článok 7 ods. 5 slabšia. Podľa tejto formulácie stačí, aby smernice upravuje zákaz extrakcie a/alebo konanie „viedlo" („hinausläuft") k jednému reutilizácie nepodstatných častí obsahu data­ z uvedených dôsledkov, skôr ako by ho bázy. Toto ustanovenie sa líši od článku 7 „malo" („gleichkommt"). Ostatné jazykové ods. 1 po prvé v tom, že nezakazuje každú verzie sú formulované jednoznačnejšie extrakciu a/alebo reutilizáciu ale zakázané sú a v zásade sa týkajú extrakcie a/alebo iba kvalifikované konania. Tieto musia byť reutilizácie, ktorá je v rozpore so zvyčajným „opakované a systematické". Po druhé, zákaz využívaním uvedenej databázy alebo ktorá v článku 7 ods. 5 sa líši od zákazu v článku 7 neprimerane poškodzuje oprávnené záujmy ods. 1 jeho predmetom. Tento zákaz sa zostavovateľa databázy, alebo stanovujú pro­ uplatňuje dokonca aj na nepodstatné časti. tiprávne alebo poškodzujúce konania. Po tretie, aby zmiernil túto menej prísnu požiadavku vo vzťahu ku požiadavke uvede­ nej v článku 7 ods. 1, článok 7 ods. 5 vyžaduje, aby mali zakázané konania určité dôsledky. V tejto súvislosti článok 7 ods. 5 poskytuje dve alternatívy: zakázané konania musia byť buď v rozpore so zvyčajným využívaním uvedenej databázy alebo musia neprimerane poškodzovať oprávnené záujmy zostavovateľa databázy. 136. V tejto súvislosti sa treba zaoberať aj súvisiacimi ustanoveniami medzinárodného práva. Oba dôsledky uvádzané v článku 7 ods. 5 smernice sú inšpirované článkom 9 ods. 2 Bernského dohovoru v revidovanom

59 — LEISTNER: už citované dielo v poznámke pod čiarou 17, 134. Pokiaľ ide o vzťah medzi konaním s. 181; VON LEWINSKI: už citované dielo v poznámke pod a dôsledkom, treba toto ustanovenie chápať čiarou 18, bod 18 o článku 7, poznámka 225.

I - 10580

FIXTURES MARKETING

znení a predovšetkým prvými dvoma dené pravidlá boli prijaté po smernici, z trojice podmienok, ktoré sú v ňom uve­ nemalo by sa na ne prihliadať. dené. To však neznamená, že tieto dve ustanovenia treba vykladať rovnako.

140. Pokiaľ ide o výklad článku 13 dohody TRIPS, možno vzniesť podobné výhrady ako 137. Po prvé článok 9 Bernského dohovoru v súvislosti s Bernským dohovorom v revidovanom znení má iný účel. Uvedené v revidovanom znení. Článok 13 totiž, ustanovenie poskytuje zmluvným stranám podobne ako článok 9 Bernského dohovoru oprávnenie odchýliť sa od prísneho pravidla v revidovanom znení, povoľuje členom ochrany za predpokladu dodržania trojice obmedzenia a výnimky z výlučných práv. podmienok. V článku 9 smernice je upravená Na rozdiel od článku 9 Bernského dohovoru konštrukcia tohto druhu, teda, možnosť v revidovanom znení však oba dôsledky, teda výnimky pre členské štáty. „rozpor so zvyčajným využívaním" a „neprimerané poškodzovanie", sú stano­ vené ako alternatívy, tak, ako je tomu v smernici.

138. Po druhé článok 9 Bernského dohovoru v revidovanom znení sa odlišuje v tom, že neformuluje „rozpor so zvyčajným využíva­ ním" a „neprimerané poškodzovanie" ako alternatívy, ale ako dve z trojice kumulatív­ 141. Tieto úvahy ukazujú, že výklad týchto nych podmienok . 60 ustanovení medzinárodného práva nemožno preniesť na článok 7 ods. 5 smernice.

139. Iné pravidlo medzinárodného práva podobné článku 7 ods. 5 smernice možno 142. Extrakcia a reutilizáciazakázané podľa nájsť v článku 13 dohody TRIPS a niektorých smernice, ako aj dôsledky týchto konaní dohodách Svetovej organizácie duševného upravené smernicou majú spoločné to, že vlastníctva (WIPO). Keďže však tieto uve­ na cieli sledovanom týmito konaniami, nezá­ leží. Článok 7 ods. 5 smernice nemožno pri neexistencii akéhokoľvek pravidla týkajúceho 60 - RICKETSON. S.: The Berne Convention for lhe Protection of sa cieľa vykladať inak. Ak by zákonodarca Literary and Artistic Works: 1886 — 1986. 1987, s. 482. Spoločenstva chcel, aby bol zohľadňovaný

I - 10581

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-444/02

cieľ, mohol v článku 7 smernice použiť takú sa teda netýka opakovanej, ale nie systema­ formuláciu, aká je v článku 9 písm. b) tickej extrakcie nepodstatnej časti obsahu smernice. databázy.

a) „Opakovaná a systematická extrakcia a/ 145. O opakované a systematické konanie alebo reutilizácia" ide vtedy, keď sa uskutočňuje v pravidelných intervaloch, napríklad týždenne alebo mesačne. Čím je trvanie kratšie a časť dotknutá každým konaním menej rozsiahla, tým musia byť konania častejšie na to, aby celkovo dotknutá časť spĺňala jednu z dvoch podmienok uvedených v článku 7 ods. 5 143. Zmyslom požiadavky na „opakované smernice. a systematické" konania je zabrániť tomu, aby po sebe nasledujúcimi konaniami, z ktorých každé sa týka iba nepodstatnej časti, došlo k odňatiu ochrany 61.

b) Pojem „zvyčajné využívanie" v zmysle 144. Na druhej strane nie je jasné, či článok článku 7 ods. 5 smernice 7 ods. 5 upravuje dve alternatívne alebo dve kumulatívne podmienky. Každý výklad by mal na úvod odkázať na znenie ustanovenia. To však neposkytuje žiaden jednoznačný výsledok. Niektoré jazykové verzie spájajú 62 6 dve podmienky s „a" , iné s „alebo" 3. Väčšina jazykových verzií, ako aj účel smer­ nice však naznačujú, že obe podmienky treba 146. Pojem „zvyčajné využívanie" v článku 7 chápať ako kumulatívne 64. Toto ustanovenie o d s . 5 s m e r n i c e t r e b a vykladať s prihliadnutím na účel uvedenej ochrannej klauzuly. To vyplýva najmä z odôvodnení 61 — GASTER: už citované dielo v poznámke pod čiarou 13, smernice. V odôvodnení č. 42 je zabránenie bod 558. škode na investícii uvádzané ako dôvod pre 62 — Väčšina románskych jazykov a nemecká, anglická a grécka zákaz určitých konaní. V odôvodnení č. 48 je verzia. 63 — Španielska, švédska a fínska verzia. cieľ ochrany zakotvený v smernici výslovne 64 — LEISTNER: už citované dielo v poznámke pod čiarou 17, opísaný „ako prostriedok na zabezpečenie s. 181; VON LEWINSKI: už citované dielo v poznámke pod čiarou 18, bod 17 o článku 7. odmeny zostavovateľom databázy".

I - 10582

FIXTURES MARKETING

147. To potvrdzuje, že pojem „zvyčajné databázy bez platenia licenčných poplat­ využívanie" treba vykladať extenzívne. Pojem 67 kov . Ak by teda existovala možnosť bez­ „v rozpore s... využívaním" teda musí byť platného využívania databázy, malo by to chápaný nielen v technickom zmysle, v rámci vážne následky na hodnotu licencií. To by ktorého sa zohľadňujú iba dôsledky týkajúce viedlo k zníženiu príjmov. sa technických možností využívania data­ bázy. Naopak, článok 7 ods. 5 sa vzťahuje aj na výlučne ekonomické dôsledky pre zosta- vovateľa databázy. Ide o ochranu ekonomic­ kého úžitku získaného z databázy za zvyčaj­ ných okolností 65.

150. Pravidlo sa neobmedzuje na prípad, keď chce zostavovateľ databázy využívať jej obsah rovnako ako osoba extrahujúca alebo reuti­ lizujúca údaje. Rovnako je bez významu 148. Článok 7 ods. 5 treba teda uplatniť skutočnosť, že zostavovateľ databázy nemôže nielen na konania, ktoré vedú k vytvoreniu využívať jej obsah rovnako ako osoba, ktorá konkurenčného výrobku, ktorý sa potom ju extrahuje alebo reutilizuje z dôvodu práv­ dostáva do sporu s využitím databázy zosta- nym predpisom uloženého zákazu. vovateľom 6 6 .

149. V konkrétnych prípadoch sa môže článok 7 ods. 5 vzťahovať na využívanie 151. Napokon „rozpor s... využívaním" potenciálnych trhov doteraz nevyužívaných nesmie byť vykladaný tak restriktívne, aby zostavovateľom databázy. V súlade s tým sa zabránilo jeho úplnému využívaniu. Podľa napríklad stačí, ak osoba extrahujúca alebo všetkých jazykových verzií okrem nemeckej reutilizujúca údaje neplatí licenčné poplatky je zákaz uplatniteľný, len čo dôjde zostavovateľovi databázy. Ak by takéto kona­ k akémukoľvek konfliktu s využívaním, teda nia boli dovolené, poskytlo by to podnet pre dokonca aj v prípade negatívnych účinkov iné osoby extrahovať alebo reutilizovať obsah v malom rozsahu. Tam tiež leží hranica, nad ktorou možno predpokladať škodu zostavo­ vateľovi databázy, spúšťajúc tak zákaz. 65 — To je tiež v súlade s výkladom článku 13 dohody TRIPS zo strany orgánu WTO, WT/DS160/R z 27. júla 2000, 6. 183. 66 — LEISTNER: už citované dielo v poznámke pod ćiarou 17, s. 181. 67 - Pozri WT/DS160/R z 27. júla 2000, 6.186.

I - 10583

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-444/02

152. Ako na to poukázali mnohí účastníci právnej situácie a zahŕňa tiež „oprávnené" konania, je na vnútroštátnom súde, aby na záujmy a nie iba záujmy vyplývajúce zo základe vyššie uvedených kritérií posúdil zákona. konkrétne konania a ich účinok na databázu, o ktorú ide v konaniach.

155. Na zmiernenie článok 7 ods. 5 stano­ vuje prísnejšie požiadavky pokiaľ ide c) Pojem „neprimerane poškodzuje" o dôsledky nedovolených konaní. Tieto v zmysle článku 7 ods. 5 smernice musia „neprimerane poškodzovať" a nie iba poškodzovať. Pojem „neprimerane" však nemožno vykladať tak restriktivne. Inak by zákonodarca Spoločenstva aj tu vyžadoval škodu alebo dokonca značnú škodu spôso­ benú zostavovateľovi.

153. Pokiaľ ide o výklad pojmu „neprime­ rane poškodzuje" v článku 7 ods. 5 smernice, treba predovšetkým pripomenúť, že pri revízii Bernského dohovoru už prebehla diskusia o tom, je či taký vágny právny pojem vôbec použiteľný. Pre výklad pojmu „neprimerane poškodzuje" je nevyhnutné zdôrazniť jeho rozdiely vo vzťahu ku „zvy­ čajnému využívaniu". 156. S prihliadnutím na ostatné jazykové verzie okrem nemeckej treba ustanovenie vykladať tak, že konania musia poškodiť záujmy zostavovateľa v určitom rozsahu. V súvislosti s tým sa smernica sústreďuje, na tomto mieste tak ako aj inde, na škodu spôsobenú zostavovateľovi. Konanie vo veci samej jasne ukazuje, že ochrana práv zosta­ vovateľa ovplyvňuje ekonomické záujmy 154. Čo sa týka rozsahu ochrany, predmetné ostatných. To však neznamená, že účinkom ustanovenie kladie menšie požiadavky na práva sui generis na záujmy iných osôb alebo výraz „neprimerane poškodzuje" ako na na akúkoľvek možnú „škodu" spôsobenú „zvyčajné využívanie", pretože v skôr uvede­ členskému štátu v dôsledku možných dôsled­ nom prípade sú chránené „oprávnené kov na príjmy zo zdanenia, možno pri záujmy". Ochrana preto ide nad rámec výklade článku 7 ods. 5 smernice prikladať

I - 10584

FIXTURES MARKETING

veľký význam. Zmyslom smernice je zabrániť 159. Aj v súvislosti s týmto treba pripome­ škode spôsobovanej zostavovateľom databáz. núť, že je na vnútroštátnom súde, aby posúdil Na rozdiel od iných dôsledkov je tento cieľ konkrétne skutočnosti a určil, či musia byť výslovne zakotvený v smernici. považované za skutočnosti, ktoré „neprime­ rane poškodzujú" oprávnené záujmy zosta­ vovateľa databázy, o ktorú v konaniach ide.

157. Vklady zostavovateľa a ich návratnosť predstavujú ústredný záujem, na ktorý odka­ zuje článok 7 ods. 5. Aj tu je teda ekono­ mická hodnota obsahu databázy východisko­ vým bodom pri posudzovaní. Ústredným bodom posudzovania sú účinky na skutočné D — Zmena obsahu databázy a lehota alebo očakávané príjmy zostavovateľa data­ ochrany (druhá časť tretej prejudiciálnej bázy 68. otázky)

158. Ako základ pre posúdenie rozsahu ochrany môžeme použiť pojem „zvyčajné 160. V tomto prípade je otázkou, ako je využívanie" Ak uvedený pojem vykladáme právo k databáze chránené v prípade zmeny reštriktívne, ako pojem, ktorý nezahŕňa obsahu databázy. ochranu potenciálnych trhov, napríklad nových spôsobov využívania obsahu data­ 69 bázy , budeme musieť kvalifikovať dopad na potenciálne trhy ako poškodenie oprávne­ ných záujmov zostavovateľa. Či je také poškodenie neprimerané, bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Skutočnosť, že osoba extrahujúca alebo reutilizujúca údaje je konkurentom zostavovateľa data­ bázy, nemôže byť v tejto oblasti rozhodujúca. 161. Podľa článku 10 ods. 3 smernice akákoľvek zmena — za určitých podmienok — kvalifikuje databázu pre jej vlastnú 68 - Pozri WT/DS160/R z 27. júla 2000, 6.229. 69 — LEISTNER: už citované dielo v poznámke pod čiarou 17, ochrannú lehotu. Jedna z uvedených pod­ s. 182. mienok, menovite kritérium „podstatnej

I - 10585

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-444/02

zmeny obsahu databázy" a dôsledky, ktoré naznačuje, že zákonodarca Spoločenstva z neho vyplývajú, budú preskúmané nižšie. predpokladal, že taká zmena viedla V tejto veci treba otázku preskúmať k vzniku osobitnej databázy. Uvedený záver z hľadiska „opakovanej a systematickej potvrdzujú ostatné jazykovými verziami. extrakcie a/alebo reutilizácie" v zmysle článku 7 ods. 5 smernice.

165. Proti tomuto záveru nemožno namietať ani pomocou systematického výkladu. Naprí­ klad, hoci nadpis článku 10 je „Lehota ochrany", neznamená to, že uvedený článok 162. V zásade sa táto prejudiciálna otázka upravuje iba trvanie a nie aj predmet týka cieľa predĺženej ochrany. V súvislosti uvedenej ochrany. s tým treba objasniť, či podstatné zmeny vedú k vzniku novej databázy. Ak sa dospeje k záveru, že nová databáza existuje popri pôvodnej databáze, je rozhodujúce to, ktorej databázy sa týkajú zakázané konania.

166. Názor zastavaný Spoločenstvom v rámci WIPO tiež podporuje tvrdenie v prospech novej databázy v prípade pod­ statnej zmeny za určitých okolností 70.

163. So zreteľom na rozličné uplatnené tvrdenia treba zároveň posúdiť otázku, či sa má článok 10 ods. 3 smernice vykladať v tom zmysle, že upravuje iba lehotu a nie predmet ochrany. 167. Je zjavné, že nová lehota ochrany stanovená článkom 10 ods. 3 sa môže vzťahovať iba na konkrétny predmet. Z okolností, ktoré sprevádzali koncipovanie tohto ustanovenia, vyplýva, že úmyslom bolo, aby sa ochrana vzťahovala na výsledok ďalšieho vkladu 71. Obmedzenie predmetu

164. Znenie článku 10 ods. 3, podľa ktorého podstatná zmena, za určitých okolností, 70 — Standing Committee on Copyright and Related Rights (19. mája 1998), SCCR/1/INF/2. „kvalifikuje databázu vyplývajúcu z takéhoto 71 — Spoločná pozícia (ES) č. 20/95, už citovaná v poznámke pod vkladu pre jej vlastnú ochrannú lehotu", čiarou 23, č. 14.

I - 10586

FIXTURES MARKETING

ochrany na výslednú databázu je v súlade nového vkladu. Teda posledná verzia, čiže s cieľom poskytnúť novú lehotu ochrany 7 2 . celá databáza, je vždy predmetom ochrany 7 3 .

168. Tu treba tiež pripomenúť, že databáza, o ktorú v tomto konaní ide, je takzvanou 171. Okolnosti sprevádzajúce tvorbu smer­ dynamickou databázou, teda databázou, nice tiež podporujú uvedený výklad. Hoci ktorá je sústavne aktualizovaná. Treba mať článok 9 pôvodného návrhu 74 upravoval na pamäti, že nielen výmazy a doplnenia ale predĺženie lehoty ochrany databázy, vo svojej tiež, ako vyplýva z odôvodnenia č. 55, dôvodovej správe k návrhu Komisia výslovne overenia treba považovať za zmeny odkázala na nové „vydanie" databázy 75. v zmysle článku 10 ods. 3 smernice. Objasnenie v súvislosti so sústavne aktuali­ zovanými databázami bolo potom zahrnuté do zmeneného a doplneného návrhu 76. V legálnej definícii v článku 12 ods. 2 písm. b) je výslovne zmienené po sebe idúce nahromadenie malých zmien typických pre dynamické databázy.

169. Typickým znakom dynamických data­ báz je, že vždy existuje iba jedna databáza, totiž tá posledná. Predchádzajúce verzie „miznú". To nastoľuje otázku, na čo sa vzťahuje lehota ochrany, inými slovami, aký je jej predmet ochrany, teda nový predmet ochrany.

172. S prihliadnutím na uvedené stanovuje článok 10 ods. 3 smernice „rolling' právo sui generis.

73 - CHALTON, S.: The Effect of the E.C. Database Directive on United Kingdom Copyright Law v Relation to Databases: a Comparison of Features, In: E.I.P.R. 1997, s. 278 (284); 170. Východiskovým bodom musí byť cieľ HORNUNG: uż citované dielo v poznámke pod čiarou 41, zmien, ktorým je aktualizácia databázy. To s. 173 a nasl.; LEISTNER: už citované dielo v poznámke pod čiarou 17, s. 209; pozri BEUTLER, S.: The Protection of znamená, že celá databáza je predmetom multimedia products under international law, In: UFITA 1997, s. 5 (24); GUGLIELMETT1: uż citované dielo v poznámke pod čiarou 30, s. 192; SPEYART: už citované dielo v poznámke pod čiarou 19, s. 171 (173). 74 - KOM(92) 24, konečné znenie. 72 — VON LEWINSKI: už citované dielo v poznámke pod čiarou 75 - Dôvodová správa k návrhu KOM(92) 24, č. 9.2. 18. bod 5 o článku 10. 76 - KOM(93) 464, konečné znenie.

I - 10587

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-444/02

173. V konečnom dôsledku tu navrhované by bol vklad do dynamických databáz riešenie pre dynamické databázy zodpovedá znevýhodnený. zásade, že je to vždy výsledok, teda nová a nie stará databáza, ktorá je chránená. Dynamické databázy sa od statických databáz odlišujú jednoducho v tom, že v prípade dynamických databáz prestáva stará databáza existovať, pretože je sústavne premieňaná na novú databázu.

176. Je na vnútroštátnom súde, aby posúdil konkrétne zmeny databázy v konaní vo veci samej. V priebehu uvedeného posúdenia musí vnútroštátny súd zohľadniť skutočnosť, že dokonca aj nepodstatné zmeny v dostatočnom množstve treba klasifikovať ako podstatné zmeny. Ako vyplýva z odôvodnenia č. 54 smernice, dôkazné bremeno toho, že podmienky v článku 10 174. Skutočnosť, že v prípade dynamickej ods. 3 existujú, spočíva na zostavovateľovi databázy sa nová lehota ochrany vzťahuje na novej databázy. celú databázu a nielen na zmeny ako také, môže, bez ohľadu na cieľ a predmet nového vkladu, byť opodstatnená tým, že iba posú­ denie celku databázy ako takej je uskutočni­ teľné.

177. Je na vnútroštátnom súde, aby posúdil, kedy bola prekročená hranica, nad ktorou sa časť stáva podstatnou. V tejto súvislosti treba určiť, či je nový vklad podstatný. Posúdenie podstatnej povahy časti musí byť založené na podmienkach v článku 7 smernice. Treba tiež 175. Cieľ ochrany investícií a poskytovania zohľadniť zodpovedajúce podmienky týka­ podnetu pre vklady prepožičiava ďalšiu pod­ júce sa vkladu. Je tomu tak bez ohľadu na poru tvrdenia pre posudzovanie ako celku. skutočnosť, že článok 10 ods. 3 odkazuje V prípade dynamických databáz možno výslovne na „nový vklad", zatiaľ čo článok 7 uvedené ciele dosiahnuť iba vtedy, ak sa sa týka pôvodného vkladu 7 8 . ochrana vzťahuje aj na aktualizácie 77. Inak

78 — Pozri v súvislosti s uvedeným bodom v rozsiahlejšom 77 — GRÜTZMACHER: už citované dielo v poznámke pod čiarou meradle LEISTNER: už citované dielo v poznámke pod 22, s. 390 a nasl. čiarou 17, s. 207 a nasl.

I - 10588

FIXTURES MARKETING

VII - Návrh

178. Preto navrhujem, aby Súdny dvor na položené prejudiciálne otázky odpovedal takto:

1) Pojem „databáza" v článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz sa má vykladať v tom zmysle, že môže tiež zahŕňať rozpisy futbalových zápasov.

2) Článok 7 ods. 1 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že databáza, ktorá obsahuje rozpisy futbalových zápasov môže byť predmetom ochrany, ak je z kvalitatívneho alebo kvantitatívneho hľadiska potrebný podstatný vklad do získania, overenia alebo prezentácie jej obsahu. Zostavovateľ takej databázy má právo zabrániť extrakcii a/alebo reutilizácii celku alebo kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatnej časti obsahu uvedenej databázy.

3) Článok 7 ods. 5 smernice zakazuje opakovanú a systematickú extrakciu a/alebo reutilizáciu nepodstatných častí obsahu databázy, pretože ide o konania, ktoré sú v rozpore so zvyčajným využívaním uvedenej databázy alebo ktoré neprimerane poškodzujú oprávnené záujmy zostavovateľa databázy.

Článok 7 v spojení s článkom 10 ods. 3 smernice treba vykladať v tom zmysle, že sa zakazuje tiež extrakcia a/alebo reutilizácia databázy, ktorej obsah bol kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatne zmenený, a teda ktorá je výsledkom kvalitatívne alebo kvantitatívne podstatného nového vkladu.

I - 10589

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-444/02 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik