← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·8.7.2004

C-453/02

ECLI:EU:C:2004:417

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62002CC0453

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-453/02 A C-462/02

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 8. júla 2004 1

I — Úvod 3. Súdny dvor bol teda požiadaný o upresnenie právneho názoru podaného v rozsudku Fischer 3, ktorý sa týka dosahu zásady daňovej neutrality vo vzťahu k zdaňovaniu hazardných hier daňou z pridanej hodnoty.

1. Prejudiciálne otázky, ktoré Bundesfinanz­ hof (nemecký spolkový daňový súd) položil Súdnemu dvoru, sa v obidvoch spojených veciach týkajú výkladu článku 13 B písm. f) šiestej smernice Rady 77/388/EHS 2 (ďalej len II — Právny rámec „šiesta smernica").

A — Právo Spoločenstva

2. Tieto konania sa týkajú otázky, či a v akej 4. Pod názvom „Iné oslobodenia od dane" miere umožňuje toto ustanovenie členskému článok 13 B šiestej smernice okrem iného štátu rozlišovať v oblasti vyberania dane stanovuje: z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") medzi hazardnými hrami, dovolenými či nedovole­ nými, organizovanými mimo povolených verejných kasín na jednej strane a hrami organizovanými v povolených verejných kasínach na strane druhej. „Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustano­ venia Spoločenstva, platí, že členské štáty oslobodia od dane nasledujúce položky za 1 — Jazyk prednesú: nemčina. podmienok, ktoré stanovia na účely zabez- 2 — Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23). 3 — Rozsudok z 11. júna 1998, C-283/95, Zb. s. 1-3369.

I - 1134

LINNEWEBER A AKRITIDIS

pečenia správnej a jednoznačnej aplikácie III — Skutkový stav, konanie oslobodení od dane a na účely ochrany pred a prejudiciáble otázky možnými daňovými únikmi, pred neplatením daní a pred ich zneužívaním:

A — Vo veci C-4S3/02

6. Pani Linneweber je univerzálnou dedič- f) stávková činnosť, lotérie a iné formy kou po svojom manželovi zosnulom roku hazardných hier, na ktoré sa vzťahujú pod­ 1999, (pôvodnom) platiteľovi dane, ktorý na mienky a obmedzenia definované [za pod­ základe úradného povolenia sprístupňoval mienok a obmedzení definovaných — verejnosti za odplatu výherné prístroje vo neoficiálny preklad] jednotlivými členskými svojich kaviarňach a herniach. štátmi,

7. Pani Linneweber a platiteľ dane priznali príjmy z prevádzkovania výherných prístro­ jov ako príjmy z plnení, ktoré sú oslobodené od DPH, zatiaľ čo Finanzamt (daňový úrad) zastáva názor, že na tieto príjmy sa nevzťa­ huje oslobodenie uvedené v § 4 ods. 9 písm. b) UstG. B — Vnútroštátne právo

5. Na základe § 4 ods. 9 písm. b) Umsatz­ steuergesetz (zákon o dani z obratu) z roku 1993 (ďalej len „UStG") je oslobodený: 8. Finanzgericht Münster, ktorý následne konal vo veci, rozhodol s odvolaním sa na

rozsudok

Súdneho dvora vo veci Fischer 4 a v ňom prijatý výklad zásady daňovej neutrality v prospech oslobodenia sporných plnení. „obrat, na ktorý sa vzťahuje zákon o stávkových hrách a lotériách, ako aj obrat verejných kasín, ktoré majú povolenie, dosa­ hovaný z prevádzkovania týchto kasín..." 4 — Rozsudok Fischer, už citovaný v poznámke pod čiarou 3.

I - 1135

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — SPOJENÉ VECI C-453/02 A C-462/02

9. Bundesfinanzhof, vnútroštátny súd, ktorý 1. Je prípustné vykladať článok 13 B rozhodoval o opravnom prostriedku („Revi­ písm. f) šiestej smernice 77/388/EHS sion") proti rozsudku Finanzgericht, mal v tom zmysle, že členský štát nemôže však pochybnosti o oslobodení plnení stanoviť, že dani z pridanej hodnoty v zmysle článku 13 B písm. f) šiestej podlieha organizovanie hazardnej alebo smernice, ktoré pripustil Finanzgericht. Vnú­ peňažnej hry v prípade, ak je organizo­ troštátny súd podotýka, že Súdny dvor sa vanie takejto hry povoleným verejným v už citovanom rozsudku Fischer zameral na kasínom oslobodené od tejto dane? nedovolené organizovanie hazardných hier, zatiaľ čo v predmetnej veci ide o výherné prístroje, ktoré majú úradné povolenie. Okrem toho výherné prístroje umiestnené vo verejných kasínach sa výrazným spôso­ bom odlišujú od hracích prístrojov umiest­ 2. Zakazuje článok 13 B písm. f) smernice nených v kaviarňach a herniach, najmä čo sa 77/388/EHS členskému štátu, aby sta­ týka výšky vkladov, výšky výhier a percenta novil, že dani z pridanej hodnoty pod­ herných vkladov prerozdelených vo foriem lieha prevádzkovanie výherného výhier. prístroja iba na základe samotnej sku­ točnosti, že v povolenom verejnom kasíne je takéto prevádzkovanie oslobo­ dené, od DPH, alebo je ešte potrebné preukázať, že výherné prístroje prevádz­ kované mimo kasín sú v základných bodoch, akými sú maximálny vklad a maximálna výhra, porovnateľné 10. Vnútroštátny súd spochybňuje význam s výhernými prístrojmi prevádzkova­ rozlišovania medzi dovolenými nými v kasínach? a nedovolenými hazardnými hrami na úrovni práva Spoločenstva. Podľa vnútroštátneho súdu je rovnako možné domnievať sa, že článok 13 B písm. f) šiestej smernice má byť vykladaný v tom zmysle, že členský štát nemôže stanoviť, že DPH podlieha organi­ 3. Môže sa umiestňovateľ prístrojov dovo­ zovanie (dovolené alebo nedovolené) hazard­ lávať oslobodenia stanoveného v článku nej hry, pokiaľ je od tejto dane oslobodené 13 B písm. f) smernice 77/388/EHS? organizovanie takejto hazardnej hry povole­ ným verejným kasínom.

B — Vo veci C-462/02

11. Na účely objasnenia pôsobnosti tohto oslobodenia položil Bundesfinanzhof uzne­ sením zo 6. novembra 2002 Súdnemu dvoru 12. Pán Akritídis prevádzkoval v meste tieto prejudiciálne otázky: Herne-Eickel od roku 1987 do roku 1991

I - 1136

LINNEWEBER A AKRITIDIS

kasíno „Monte-Carlo", kde sa na základe sčasti porovnateľná s kartovými hrami ponú­ úradného povolenia hrala ruleta a kartové kanými v povolených verejných kasínach; hry. Okrem iného bol oprávnený organizovať chýba tu preto konkurenčný vzťah medzi kartové hry nazývané aj „pamäťové", ktoré hrami, predpokladaný Súdnym dvorom vo okrem hracieho stola predpokladajú použitie veci Fischer. Naopak, pán Akritidis tvrdí, že takzvanej hracej dosky. Tak v prípade rulety, ním organizované kartové hry sú porovna­ ako aj kartových hier, však nedodržiaval teľné s tými v kasínach, a preto musia byť stanovené povinnosti. Napríklad nebola pou­ rovnako oslobodené od dane. žívaná hracia doska a boli prekračované povolené vklady.

16. So zreteľom na už citovaný rozsudok Fischer — v ktorom Súdny dvor vyslovil, že 13. Finanzamt v daňovom výmere z 1. apríla hra (nedovolená), ktorú organizoval pán 1996 pôvodne dorubil daň z pridanej hod­ Karlheinz Fischer, je vo svojej podstate noty aj z nedovoleného hrania rulety rovnocenná s ruletou prevádzkovanou a kartových hier Po sťažnosti pána Akritidisa v povolených verejných kasínach — sa začal daňový úrad na základe rozsudku vnútroštátny súd pýta, či pre oslobodenie Súdneho dvora vo veci Fischer považovať v zmysle článku 13 B písm. f) šiestej ruletu za plnenie oslobodené od dane, ale smernice stačí, že sú kartové hry prevádzko­ naďalej považoval nedovolene organizované vané tak vo verejných kasínach, ako aj mimo kartové hry za podliehajúce dani. nich, alebo či tieto kartové hry musia byť porovnateľné v podstatných prvkoch. Navyše sa pýta, či sa jednotlivec môže odvolávať na ustanovenia citovanej smernice.

14. Finanzgericht, ktorý následne konal vo veci, naopak prijal záver, že aj kartové hry musia byť oslobodené od DPH v zmysle 17. V tomto kontexte položil Bundesfinanz­ článku 13 B písm. f) šiestej smernice a že hof uznesením zo 6. novembra 2002 Súd­ v tomto rozsahu sa môže podnikateľ priamo nemu dvoru tieto prejudiciálne otázky; dovolávať tohto ustanovenia.

„1. Zakazuje článok 13 B písm. f) smernice 15. Finanzamt v opravnom prostriedku 77/388/EHS členskému štátu, aby sta­ („Revision") podanom na Bundesfinanzhof novil, že dani z pridanej hodnoty pod­ popiera takýto výklad. Podľa jeho názoru je lieha organizovanie kartovej hry kartová hra prevádzkovaná žalobcom iba v prípade, ak je organizovanie takej hry

I - 1137

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — SPOJENÉ VECI C-453/02 A C-462/02

verejným kasínom, ktoré má povolenie, prípade, keď sú hazardné hry organizované oslobodené od tejto dane, alebo treba povoleným verejným kasínom v podstatných navyše preukázať, že kartové hry orga­ prvkoch charakterizujúcich tieto hry porov­ nizované mimo kasín sú v základných nateľné s hazardnými hrami organizovanými bodoch, akými sú pravidlá hry, maxi­ mimo týchto kasín. málny vklad a maximálna výhra, porov­ nateľné s hrami organizovanými v kasínach?

1. Hlavné tvrdenia účastníkov konania 2. Môže sa organizátor dovolávať oslobo­ denia stanoveného v článku 13 B písm. f) smernice 77/388/EHS?"

19. Pán Akritidis v týchto spojených kona­ niach nepredložil žiadne vysvetlenia.

IV — Odpoveď na préjudiciable otázky

20. Pani Linneweber pred Súdnym dvorom tvrdí, na rozdiel od svojich tvrdení v spore vo veci samej, že zdanenie obratu z výherných A — O dosahu zásady daňovej neutrality prístrojov prevádzkovaných jej manželom, na zdanenie hazardných hier (prvá a druhá nie je porušením článku 13 časti B písm. f), otázka vo veci C-453/02 a prvá otázka vo veci keďže sa tieto prístroje podstatným spôso­ C-462/02) bom odlišujú od prístrojov umiestnených vo verejných kasínach. V tomto ohľade zdôraz­ ňuje, že je na posúdení členských štátov stanoviť podmienky a obmedzenia oslobode­ nia hazardných hier v zmysle článku 13 B 18. Prvé dve otázky vo veci C-453/02 a prvá písm. f) šiestej smernice, pokiaľ, ako to otázka vo veci C-462/02, ktorými je potrebné zdôraznil Súdny dvor v už citovanom roz­ zaoberať sa ďalej spoločne, sa v podstate sudku Fischer, bude v tomto ohľade zacho­ týkajú toho, či článku 13 B písm. f) šiestej vaná zásada daňovej neutrality. Táto zásada smernice odporuje, ak je DPH vyberaná by bola porušená len vtedy, ak by porovna­ z organizovania hazardnej alebo peňažnej teľné plnenia podliehali odlišnej dani hry, ak je organizácia takýchto hazardných z obratu. Dve poskytovania služieb sú hier — ako je prevádzkovanie výherných porovnateľné, keď sa — z pohľadu spotrebi­ prístrojov alebo organizovanie kartovej hry teľa — nachádzajú v dostatočne úzkom — povoleným verejným kasínom oslobodená vzájomnom konkurenčnom vzťahu. Pri od dane, alebo či mu odporuje iba v tom posúdení tejto otázky je potrebné zohľadniť

I - 1138

LINNEWEBER A AKRITIDIS

všetky skutočnosti, ktoré určujú užitočnosť nich nie je iba objektívne nevyhnutné, ale je a hodnotu služby pre spotrebiteľa, aj v súlade s právom Spoločenstva, obzvlášť a n e z a o b e r a ť sa len v o n k a j š í m i so zásadou daňovej neutrality, a vzťahuje sa a abstraktnými aspektmi služby, ale aj pod­ na neho voľná úvahy priznaná členským mienkami, za ktorých môže byť služba štátom. poskytovaná, jej presným obsahom a s jej poskytovaním spojenými výhodami a nevýhodami pre spotrebiteľov.

23. Zásada daňovej neutrality neumožňuje 21. Medzi výhernými prístrojmi, o ktoré ide zovšeobecnené daňové rozlišovanie medzi vo veci samej, a medzi prístrojmi dovolenými a nedovolenými službami, ako v povolených verejných kasínach existujú to vyplýva z už citovaného rozsudku Fischer, také rozdiely v ich miestnej a časovej dostup­ ale naproti ani neukladá povinnosť stanoviť, nosti, okruhu príjemcov služieb, technike hry aby všetky dovolené hazardné hry podliehali (minimálna doba trvania hry, maximálny rovnakým daniam a poplatkom, ak sa tieto vklad, minimálny podiel z prerozdeľovania) hry vo svojej podstate odlišujú. V súlade a hracom prostredí, že z pohľadu spotrebiteľa s uvedeným stanovil nemecký zákonodarca nie sú tieto dva druhy hry vo vzájomnom rôzne právne následky pre rôzne druhy konkurenčnom vzťahu, a preto sa s nimi dovolených hier a rôzne miesta ich prevádz­ z pohľadu zásady daňovej neutrality môže kovania. Z dôvodu podstatných rozdielov zaobchádzať rozdielne. Aj za predpokladu v povahe a rozsahu hazardných hier pre­ porovnateľnosti týchto dvoch druhov hry by vádzkovaných v povolených verejných kasí­ bola zabezpečená daňová rovnosť vďaka nach a mimo nich, neexistuje medzi týmito vyberaniu daní z výherných prístrojov hazardnými hrami konkurenčný vzťah. umiestnených v povolených verejných kasí­ V zmysle článku 82 ES možno na účely nach. zistenia, či sú dve hry vo vzájomnom konkurenčnom vzťahu, subsidiáme použiť zásady vypracované inštitúciami Spoločen­ stva na určenie „relevantného trhu" v zmysle tovarovom a geografickom.

22. Aj nemecká vláda zdôrazňuje, že výherné prístroje a kartové hry, o ktoré ide v oboch konaniach vo veci samej, sa podstatným spôsobom odlišujú od výher­ ných prístrojov umiestnených v povolených verejných kasínach a od tam organizovaných kartových hier (napríklad čo sa týka priebehu hry, možnosti výhry, doby trvania hry a výšky 24. Nakoniec sa nemecká vláda tiež dom­ vkladov). Daňové rozlišovanie medzi týmito nieva, že má právo podrobiť DPH hazardné hazardnými hrami organizovanými hry uskutočňované mimo povolených verej­ v povolených verejných kasínach a mimo ných kasín, pretože daňz hazardných hier vo

I - 1139

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-453/02 A C-462/02

verejných kasínach je vyberaná prostredníc­ písm. f) majú členské štáty nepochybne tvom dane z kasín. právomoc stanoviť podmienky a obmedzenia oslobodenia pre hazardné alebo peňažné hry, ale musia pri tom vziať do úvahy zásadu daňovej neutrality, ktorá tvorí základ spoločného systému DPH.

25. Komisia Európskych spoločenstiev tvrdí, že článok 13 B písm. f) šiestej smernice odkazuje na organizovanie „hazardných hier" len v základnej rovine, bez zohľadňovania kritérií, od ktorých závisí zdanenie 27. Podľa ustálenej judikatúry zásada daňo­ v Nemecku, či už s ohľadom na osobu vej neutrality predovšetkým zabraňuje tomu, prevádzkovateľa alebo miesto prevádzkova­ aby sa s tovarmi alebo s poskytovanými nia. Podľa nej zásada daňovej neutrality službami rovnakého druhu, ktoré sa teda osobitným spôsobom zabraňuje, aby hospo­ nachádzajú vo vzájomnom konkurenčnom dárske subjekty, ktoré nadobudli príjem vzťahu, zaobchádzalo z pohľadu DPH roz­ z činností rovnakého druhu, podliehali roz­ ličným spôsobom, keďže tieto tovary alebo dielnemu daňovému zaobchádzaniu v oblasti služby musia podliehať jednotnej sadzbe výberu DPH. V každom prípade z už citova­ dane. 6 ného rozsudku Fischer vyplýva, že členské štáty nemôžu obmedziť oslobodenie len na dovolené hazardné hry. Na základe šiestej smernice môže byť rozhodujúcou iba skutoč­ nosť, že nezávisle od možných rozdielov týkajúcich sa spôsobu hry ide v podstate o rovnakú hazardnú hru. V konkrétnom 28. V súlade s tým je potrebné predovšetkým prípade je o tom príslušný rozhodnúť vnú­ poznamenať, že zásada daňovej neutrality sa troštátny súd alebo vnútroštátne orgány. zakladá na podobnosti plnení, nie osôb alebo dokonca právnej formy hospodárskeho sub­ jektu, ktorý vykonáva činnosť. 7

2. Posúdenie 29. Preto bude automatický považovaná za čiastočne odporujúcu tejto zásade taká právna úprava, akou je UStG, podľa ktorej,

26. Ako správne tvrdili všetci účastníci konania v obidvoch konaniach, z rozsudku 6 — Pozri okrem iného rozsudky z .8. mája 2003, Komisia/ Francúzsko, C-384/01, Zb. s.' I-4395, bod 25; z 11. októbra Fischer 5vyplýva, že v zmysle článku 13 B 2001, Christiane Adam, C-267/99, Zb. s. I-7467, bod 36, a z 3. mája 2001, Komisia/Francúzsko C-481/98, Zb. s. I-3369, bod 22. 7 — K tomu pozri najmä rozsudky z 3, apríla 2003, Hoffmann, C-144/00, Zb. s. I-2921, bod 27; z 10. septembra 2002, KUgler, 5 — Rozsudok Fischer, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, C-141/00, Zb. s. I-6833, bod 30, a zo 7. septembra 1999, Gregg, bod 27. C-216/97, Zb. s. I-4947, bod 20.

I - 1140

LINNEWEBER A AKRITIDIS

ako vyplýva z uznesenia vnútroštátneho 33. Okrem toho z už citovaného rozsudku súdu, na účely oslobodenia plnení spojených Fischer vyplýva aj to, že vo všeobecnosti nie s hazardnými hrami musia byť tieto plnenia je možné vychádzať z predpokladu, že uskutočňované verejnými kasínami, ktoré odlišnosť medzi hazardnými hrami organi­ majú povolenie. zovanými vo verejných kasínach a mimo nich zodpovedá povolenému daňovému rozlišo­ vaniu s prihliadnutím na zásadu daňovej neutrality. Uvádzam niekoľko upresnení týkajúcich sa tohto rozsudku.

30. Nemecká vláda jednoznačne vyhlásila, že UStG je postavený na rozlišovaní medzi príjmom z činností vykonávaných vo verej­ ných kasínach, ktoré majú povolenie, a príjmom z činností vykonávaných mimo 34. Rozsudok Fischer sa týkal otázky rov­ nich, a na pojednávaní zvlášť zdôraznila, že nosti daňového zaobchádzania s hazardnou toto rozlišovanie sa zakladá na rozdieloch hrou organizovanou mimo povolených verej­ v podstatných znakoch medzi hazardnými ných kasín, vo svojej podstate rovnocennej hrami — vrátane prostredia hry, dostupnosti s ruletou uskutočňovanou v povolených podnikov atď. — a je preto v súlade so verejných kasínach. zásadou daňovej neutrality.

35. V tomto ohľade je potrebné uviesť, že v tejto veci bola organizácia rulety mimo 31. Pochybujem o prijateľnosti tohto tvrde­ povolených verejných kasín zakázaná, a že nia z rôznych dôvodov. napokon Súdny dvor odpovedal na otázku týkajúcu sa zlučiteľnosti zdanenia tejto hazardnej hry so zásadou daňovej neutrality predovšetkým s odkazom na dovolenosť/ nedovolenosť hazardnej hry. S odvolaním sa na rozsudok Lange 8 tak Súdny dvor zdôraz­ nil, že zásada daňovej neutrality neumožňuje „v oblasti vyberania DPH všeobecné roz­ lišovanie medzi činnosťami dovolenými 32. Z uznesenia vnútroštátneho súdu na a činnosťami nedovolenými" . 9

jednej strane vyplýva, ako na to poukazuje aj Komisia, že vo verejných kasínach nie je v zásade zakázané ponúkať hazardné hry, ktoré podliehajú úradnému povoleniu, a teda 8 — Rozsudok z 2. augusta 1993, C-111/92, Zb. s. I-4677, body 16 ktoré sú povolené aj mimo povolených a 17. 9 — Rozsudok Fischer, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, verejných kasín. bod 28.

I - 1141

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-453/02 A C-462/02

36. Následne hazardné hry nemôžu podlie­ sporné hazardné hry v konaniach vo veci hať rozličnému daňovému zaobchádzaniu samej — výherné prístroje a kartové hry — len preto, že sa od seba odlišujú v tom, či kvalifikované tak, ako bolo stanovené sú dovolené alebo nie. To je podstatné v rozsudku Fischer, ako hazardné hry rovna­ v tomto prípade vo veci C-462/02, v ktorej kého druhu ako sú hry organizované povo­ ide o nedovolenú kartovú hru organizovanú lenými verejnými kasínami a oslobodené od mimo povoleného verejného kasína. dane.

37. Na druhej strane však treba na základe už citovaného rozsudku Fischer odmietnuť aj myšlienku, podľa ktorej sa hazardné hry odlišujú vo vzťahu k zásade daňovej neutra­ lity práve z jediného dôvodu, že sú organi­ zované verejnými kasínami alebo v nich. Ako 40. Z daňového hľadiska, ako som už uviedla totiž Súdny dvor zdôraznil pri tejto príleži­ v mojich návrhoch prednesených vo veci tosti, členský štát nemôže podrobiť dani Town & County Factors 1 1 , je spoločnou z pridanej hodnoty hazardnú hru — rozumie charakteristikou vlastnou všetkým hazard­ sa tým hru organizovanú mimo povoleného ným a peňažným hrám v každom prípade to, verejného kasína — pokiaľ je organizovanie že sú zamerané na rozdeľovanie odmeny, činnosti tohto druhu povoleným verejným ktorá je spojená so „zodpovedajúcou proti­ kasínom od tejto dane oslobodené. 1 0 hodnotou" od hráča — vkladom, prostred­ níctvom prvku náhody, to znamená pro­ stredníctvom možnosti výhry. Do akej miery však musia byť hazardné hry v predmetnej veci navzájom odlišované z dôvodu rozdielu v ich forme a usporiadaní? 38. Súdny dvor by nemohol dospieť k takému zisteniu, ak by bola pravda, že hazardné hry ponúkané verejným kasínom sa podstatným spôsobom odlišujú od hazard­ ných hier ponúkaných podnikateľskými sub­ jektami práve z dôvodu odlišnej dostupnosti, prostredia hry, „kultúry hry" alebo odlišnej klientely.

41. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v zmysle daňovej neutrality nemôžu byť všetky hazardné a peňažné hry považované 39. Ostáva však vyriešiť základnú otázku, či, za služby rovnakého druhu, a preto ani alebo lepšie za akých podmienok môžu byť nemôžu byť zdaňované rovnakým spôsobom.

10 — Rozsudok Fischer, už citovaný v poznámke pod čiarou 3, 11 — Rozsudok zo 17. septembra 2002, C-498/99, Zb. s. I-7173, bod 31. bod 70 návrhov z 27. septembra 2001.

I - 1142

LINNEWEBER A AKRITIDIS

42. Tým by boli členské štáty prakticky 45. Na druhej strane bolo by prehnané zbavené možnosti posúdenia pri stanovení považovať napríklad všetky kartové hry za „podmienok a obmedzení" oslobodenia porovnateľné; v tomto ohľade existuje príliš v zmysle článku 13 B písm. f). Práve toto veľké množstvo možností, aby sa dalo posúdenie musí pritom členským štátom automaticky vychádzať z predpokladu, že umožniť zdaniť DPH niektoré druhy hazard­ pri všetkých hazardných hrách založených na 12 nej hry. kartách ide v zmysle zásady daňovej neutra­ lity o rovnaký druh služby.

43. Inými slovami, členský štát môže výrazne obmedziť zdanenie hazardných hier — alebo naopak ich oslobodenie od dane — pri niektorých druhoch hier. Zásada daňovej 46. Podľa môjho názoru však nemožno neutrality teda nemôže vnucovať riešenie prikladať osobitný význam malým rozdielom typu „všetko alebo nič", podľa ktorého ak v organizácii alebo v štruktúre každej bola hazardná hra, alebo presnejšie určitý z hazardných hier, ktoré majú byť porovná­ druh hazardnej hry, oslobodený od dane, vané. musia byť od dane oslobodené aj všetky ostatné hazardné hry, alebo všetky ďalšie druhy hazardných hier.

47. Keďže možno predpokladať nespočetné varianty hazardných hier, zásada daňovej 44. Je pochopiteľne zložité určiť hranice neutrality by bola zoširoka obchádzaná, ak medzi hazardnými hrami alebo presnejšie by členské štáty mohli rozlišovať v oblasti povedané medzi rôznymi druhmi hazard­ vyberania DPH už na základe malých roz­ ných hier — teda určiť, či hazardné hry sú dielov v štruktúre, spôsobe a pravidlách hry. alebo nie sú podobné. Aj keď osobne Ako uviedla pani Linneweber, Súdny dvor sa považujem napríklad kartové hry, hry rulety v rozsudkoch Glawe a Town & County a výherných prístrojov za hazardné hry a pri Factors pevne pridŕžal konkrétnej organizá­ ich vzájomnom porovnaní za rôzne druhy 13 cie hry a jej priebehu ; v danej veci však hazardných hier, v tomto prípade nevzniká nešlo, ako je tomu v tomto prípade, o otázku takáto všeobecná otázka, pretože vo veci podobnosti hazardných hier v zmysle daňo­ Linneweber ide zakaždým o výherné prís­ vej neutrality a zdanenia ako takého, ale troje a vo veci Akritidis zasa o kartové hry. o určenie daňového základu, a najmä o zistenie, čo možno podľa organizácie

12 — Pozri moje návrhy vo veci Town & County Factors, už citovaná v poznámke pod čiarou 11, bod 69. Rovnako pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs 3. marca 13 — Pozri v tomto zmysle úvahy v mojicii návrhoch vo veci Town 1994 vo veci Glawe (rozsudok z 5. mája 1994, C-38/93, Zb. and County Factors, už citované v poznámke pod čiarou 11, s. I-1679, bod 10 návrhov). body 68 až 74, ako aj už citovaný rozsudok Glawe.

I - 1143

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — SPOJENÉ VECI C-453/02 A C-462/02

hazardnej hry považovať za skutočne zodpo­ v každom prípade ide o otázku, či na základe vedajúcu protihodnotu. zásady daňovej neutrality je alebo nie je možné rovnaké daňové zaobchádzanie s určitými dodávkami tovarov alebo poskyt­ nutiami služieb.

48. Pri hodnotení podobnosti hazardných hier v zmysle daňovej neutrality treba skôr vziať do úvahy, že táto zásada zahŕňa rovnosť zaobchádzania s tovarmi a poskytovanými službami „rovnakého druhu, ktoré sa preto nachádzajú vo vzájomnom konkurenčnom vzťahu" a teda, ako už konštatoval Súdny 51. Ak teda podobnosť tovarov alebo služieb dvor, predstavuje tiež vyjadrenie zásady závisí od toho, či sú alebo nie sú vo zamedzenia skresľovania hospodárskej vzájomnom konkurenčnom vzťahu, je úplne súťaže. 14 logické pristúpiť k analogickému použitiu judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa článku 90 ods. 2 ES, podľa ktorej podobnosť tovarov musí byť hodnotená „na základe zistenia, či majú tieto tovary rovnaké vlastnosti a uspokojujú tie isté potreby spotrebiteľov, a to nie na základe kritéria úplnej zhodnosti, 49. V súlade s tým Súdny dvor napríklad ale kritéria podobnosti a porovnateľnosti v rozsudkoch C-481/98 15 a C-384/01 16 užívania" 17. posúdil podobnosť plnení preskúmaním toho, či sú sporné plnenia vo vzájomnom konkurenčnom vzťahu, a či z tohto dôvodu rozdielne daňové zaobchádzanie môže zna­ menať riziko skresľovania hospodárskej súťaže.

52. Súdny dvor prijal takýto prístup naprí­ klad v rozsudku Komisia/Francúzsko pri prieskume rozhodnutia spotrebiteľa o kúpe 50. V rozpore s tvrdením Komisie skutoč­ na účely preverenia, či možno uhrádzané nosť, že obe veci citované a neuhrádzané lieky považovať za tovary v predchádzajúcom bode sa týkajú zníženej rovnakého druhu, ktoré sa v zmysle zásady sadzby dane, nebráni uplatneniu tejto judi- daňovej neutrality nachádzajú vo vzájom­ katúry na obe prejednávané veci, keďže nom konkurenčnom vzťahu. 18

14 — Tak je to výslovne v rozsudku C-481/98, už citovanom 17 — Pozri okrem iného rozsudky z 27. februára 2002, Komisia/ v poznámke pod čiarou 6, bod 22; porovnaj aj bod 27 vyššie. Francúzsko, C-302/00, Zb. s. I-2055, bod 23, a z 11. augusta 15 — Rozsudok C-481/98, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, 1995, Roders a i., spojené konania C-367/93C-377/93, Zb. body 27 a 28. s. I-2229, bod 27. 16 — Rozsudok C-384/01, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, 18 — Rozsudok C-481/98, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 30. bod 27.

I - 1144

LINNEWEBER A AKRITIDIS

53. Pri uplatnení tohto prístupu na hazardné uspokojujú rovnakú potrebu ako tie, ktoré sú alebo peňažné hry sú potom tieto hry ponúkané verejnými kasínami, alebo či sa považované porovnateľné, pokiaľ „uspoko­ naopak od nich podstatným spôsobom jujú rovnaké potreby" spotrebiteľa, teda odlišujú. hráča, a ich užívanie je tak porovnateľné, to znamená, keď existujúce rozdiely medzi dvoma hazardnými hrami rovnakého druhu, napríklad dvoma variantmi kartovej hry, nie sú určujúce pri rozhodovaní spotrebiteľa zúčastniť sa radšej jednej hry ako druhej. V takomto prípade by z pohľadu spotrebiteľa mali tieto hazardné hry porovnateľné pou­ 56. Pri rovnakých druhoch hazardných hier žitie, a preto by rozdielne daňové zaobchá­ — teda kartovej hre alebo výhernom prístroji dzanie s týmito hazardnými hrami mohlo — a ak vezmeme do úvahy, že atraktívnosť viesť k skresľovaniu hospodárskej súťaže. hazardnej alebo peňažnej hry spočíva pred­ ovšetkým v možnosti výhry — by význam možnej výhry a stupeň rizika vo všeobecnosti mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie priemerného spotrebiteľa hrať.

54. Treba upresniť, že pri posudzovaní otázky, či rozdiely v tomto zmysle môžu byť relevantné — ako je tomu vo všeobec­ 57. Nakoniec, čo sa týka tvrdení pani nosti pri hodnotení plnenia v rámci spoloč­ Linneweber a nemeckej vlády, podľa ktorých ného režimu DPH — treba brať do úvahy je v súlade so zásadou daňovej neutrality iba všetky okolnosti a vyhnúť sa umelému roz­ oslobodenie hazardných hier organizovaných lišovaniu predovšetkým pri zohľadnení hľa­ verejnými kasínami, keďže tieto hry sú pred­ diska priemerného spotrebiteľa. 19 metom dane z kasín, ktorá zahŕňa aj daň z obratu, stačí uviesť, že Súdny dvor už odmietol tieto argumenty v rozsudku Fischer20.

55. Je na vnútroštátnom súde, aby posúdil, či v konkrétnom prípade výherné prístroje, ako aj kartové hry prevádzkované mimo povole­ 58. Na základe vyššie uvedeného je potrebné ných verejných kasín majú pre priemerného odpovedať na prvé dve otázky vo veci spotrebiteľa porovnateľné použitie alebo C-453/02 tak, že článku 13 B písm. f) šiestej

19 — Pozri rozsudok z 25. februára 1999, CPP, C-349/96, Zb. 20 — Rozsudok Fischer, už cilovnný v poznámke pod čiarou 3, s. I-973, bod 29. body 29 a 30.

I - 1145

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-453/02 A C-462/02

smernice odporuje zdanenie prevádzkovania tohto rozsudku, predovšetkým preto, lebo sa výherných prístrojov, pokiaľ je prevádzkova­ spoliehala na súlad nemeckej právnej úpravy nie podobných výherných prístrojov povole­ dane obratu s právom Spoločenstva, podľa nými verejnými kasínami od tejto dane môjho názoru neexistujú dostatočné dôvody oslobodené. Pri hodnotení podobnosti medzi pre podobné časové obmedzenie. Ako výhernými prístrojmi musí vnútroštátny súd správne zdôraznila Komisia, rozsudok Súd­ zhodnotiť, či je použitie výherných prístrojov neho dvora vo veci Glawe 2 1 nemohol vyvolať prevádzkovaných v povolených verejných legitímnu dôveru vo všeobecný súlad nemec­ kasínach a mimo nich pre priemerného kej právnej úpravy dane z obratu s právom spotrebiteľa porovnateľné, a teda či sa tieto Spoločenstva pokiaľ ide o zdaňovanie prístroje nachádzajú vo vzájomnom konku­ hazardných hier, keďže v uvedenom roz­ renčnom vzťahu; v tomto ohľade treba sudku ide výlučne o výpočet daňového osobitným spôsobom zohľadniť skutočnosti základu. Podobná dôvera nemôže byť vyvo­ ako výšku možnej výhry a stupeň rizika. laná ani skutočnosťou — so zreteľom na voľnú úvahu Komisie v tejto oblasti — že Komisia doteraz nezačala proti Spolkovej republike Nemecko konanie o nesplnenie povinnosti v oblasti zdaňovania hazardných hier.

59. V súlade s tým je na prvú otázku vo veci C-462/02 potrebné odpovedať tak, že článku 13 B písm. f) šiestej smernice odporuje zdanenie organizovania kartovej hry, ak je organizovanie podobnej kartovej hry povole­ ným verejným kasínom od tejto dane oslo­ B — O priamom účinku oslobodenia v zmysle bodené. Pri hodnotení podobnosti medzi článku 13 B písm. f) šiestej smernice (tretia kartovými hrami musí vnútroštátny súd otázka vo veci C-453/02 a druhá otázka vo zhodnotiť, či je organizácia kartových hier veci C-462/02) vo verejných kasínach a mimo nich pre priemerného spotrebiteľa porovnateľná, a teda či sa tieto hry nachádzajú vo vzájomnom konkurenčnom vzťahu; v tomto ohľade treba osobitným spôsobom zohľadniť skutočnosti ako výšku možnej výhry a stupeň 1. Hlavné tvrdenia účastníkov konania rizika.

61. Podľa názoru nemeckej vlády oslobode­ nie stanovené článkom 13 B písm. f) pre stávky, lotérie a hazardné hry nie je na jednej 60. Nakoniec, pokiaľ ide o tvrdenia nemec­ kej vlády prednesené na pojednávaní o možnom obmedzení časovej účinnosti 21 — K tomu pozri bod 47 vyššie.

I - 1146

LINNEWEBER A AKRITIDIS

strane nepodmienené, a na druhej strane je Bundesfinanzhof dozvedieť, či sa v kontexte tiež príliš neurčité pre vznik jednoznačných, týchto dvoch konaní vo veci samej môže a preto priamo uplatniteľných povinností. Na jednotlivec pred vnútroštátnym súdom nejasnosti článku 13 B písm. f) šiestej dovolávať oslobodenia v zmysle článku 13 B smernice veľa nemení ani zásada daňovej písm. f) šiestej smernice. neutrality.

62. V súvislosti so zdaňovaním hazardných a peňažných hier Komisia uznáva, že členské štáty majú právo rozsiahlej voľnej úvahy: 65. Podľa ustálenej judikatúry vo všetkých členský štát však nemôže voči poplatníkovi, prípadoch, keď sa ustanovenia smernice ktorý je spôsobilý preukázať, že sa na neho zdajú nepodmienené a dostatočne presné, vzťahuje jedna z kategórií oslobodenia sta­ môžu sa na nich jednotlivci odvolávať pred novených smernicou, oponovať neprijatím vnútroštátnym súdom voči štátu a práva, príslušných vnútroštátnych ustanovení. ktoré sú v nich stanovené, musia byť V predmetnej veci Komisia odkazuje pre­ chránené, aj keď smernica nebola náležitým dovšetkým na rozsudok Kügler 22 a na jeho spôsobom včas prebratá do vnútroštátneho základe zdôrazňuje, že obmedzenia hypote­ prava. 23 tického charakteru, tak ako v predmetnej veci, týkajúce sa pravidiel o oslobodení, nemôžu vylúčiť ich priamy účinok.

66. V tomto ohľade treba predovšetkým 63. Na pojednávaní pani Linneweber vyhlá­ poznamenať — napríklad s prihliadnutím sila, že v podstatnej časti zdieľa stanovisko na zásadu, akou je zásada daňovej neutrality Komisie. — že skutočnosť, že ustanovenie práva Spoločenstva vyžaduje výklad, sama osebe nevylučuje, že je toto ustanovenie dostatočne presné a určité na to, aby sa naň mohol jednotlivec odvolať pred súdom. 24 Naopak prejudiciálne konanie týkajúce sa výkladu práva Spoločenstva je práve zamerané na 2. Posúdenie jednotné uplatňovanie — osobitne vo vzťahu ku kolidujúcim vnútroštátnym normám —

64. Treťou otázkou vo veci C-453/02 a druhou otázkou vo veci C-462/02 sa chce 23 — Pozri okrem iného rozsudky z 22. júna 1989, Fratelli Costanzo, 103/88, Zb. s. 1839, bod 29; Kügler, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 51, a z 20. mája 2003, Österreichischer Rundfunk a i., C-465/00, C-138/01 a C-139/01, Zb. s. I-4989, bod 98. 24 — Pozri napríklad nedávno vyhlásený rozsudok 7. 29. apríla 22 — Rozsudok Kügler, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, 2001, Beuttenmüller C-102/02, Zb. s. I-5405, predovšetkým bod 57. bod 37.

I - 1147

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-453/02 A C-462/02

priamo uplatniteľných práv, ktoré jednotliv­ oslobodenia, nemôže odvolávať na toto covi priznáva právo Spoločenstva. 5 ustanovenie pri namietaní voči zdaneniu.

70. Naopak nie je vylúčené, že sa jednotlivec 67. Ďalej je tiež správne tvrdenie, že členské odvolá na toto ustanovenie, aby vylúčil štáty majú právo voľnej úvahy pri vymedzení uplatnenie vnútroštátnej úpravy, ak by táto pôsobnosti oslobodenia v súlade s článkom úprava prekračovala medze voľnej úvahy 13 B písm. f) šiestej smernice. 26 priznanej členským štátom alebo by s ňou bola v rozpore.

68. V ustálenej judikatúre však Súdny dvor zdôraznil, že ani v prípade, keď smernica 71. Ako som už skôr uviedla, článok 13 B priznáva členským štátom viac alebo menej písm. f) treba chápať v tom zmysle, že širokú voľnú úvahu, nemôže byť jednotliv­ členské štáty musia stanoviť podmienky covi odoprená možnosť odvolať sa na tie a obmedzenia oslobodenia pre hazardné ustanovenia smernice, ktoré môžu byť so alebo peňažné hry pri rešpektovaní zásady zreteľom na ich vlastný predmet, oddelené daňovej neutrality. 29 od celku a uplatňované samostatne. 27

72. Ako správne tvrdí Komisia, členský štát, ktorý opomenul prebrať oslobodenie pre 69. V rozsahu, v akom členský štát pri určení hazardné alebo peňažné hry v súlade so obmedzení a podmienok oslobodenia podľa zásadou daňovej neutrality, nemôže využiť článku 13 B písm. f) šiestej smernice vlastné opomenutie na to, aby odmietol rešpektuje voľnú úvahu, ktorú mu priznáva poplatníkovi výhodu oslobodenia, ktorú si toto ustanovenie, sa jednotlivec, ktorý nepa­ tento môže legitímne nárokovať na základe trí do takto stanovenej oblasti pôsobnosti šiestej smernice. 30

25 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5, februára 1963, Van Gend en Loos, 26/62, Zb. s. 3, s. 26. 28 — K tomu pozri rozsudok Kügler, už citovaný v poznámke pod 26 — Porovnaj body 26, 42 a nasl. vyššie. čiarou 7, bod 55. 27 — Pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júna 1999, Braathens, 29 — Pozri bod 26 vyššie. C-346/97, Zb. s. 1-3419, bod 30, a z 19. januára 1982, Becker, 30 — Pozri rozsudok Kügler, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, 8/81, Zb. s. 53, bod 30. bod 60.

I - 1148

LINNEWEBER A AKRITIDIS

73. Konkrétny vnútroštátny súd je príslušný 74. Na tretiu otázku vo veci C-453/02 a na zistiť, na základe informácií obsiahnutých druhú otázku vo veci C-462/02 preto treba v odpovedi na prvé dve otázky vo veci odpovedať tak, že jednotlivec sa môže pred C-453/02 a na prvú otázku vo veci vnútroštátnym súdom dovolávať oslobodenia C-462/02, či v predmetných vnútroštátnych v zmysle článku 13 B písm. f) šiestej konaniach ide o takýto prípad. smernice, aby sa neuplatnila vnútroštátna právna úprava, ktorá je nezlučiteľná s touto smernicou.

V — Návrh

75. S prihliadnutím na vyššie uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálnej otázky odpovedal takto:

A - Vo veci C-453/02

„1. Článku 13 B písm. f) šiestej smernice odporuje zdanenie prevádzkovania výherných prístrojov, pokiaľ je prevádzkovanie podobných výherných prístrojov povoleným verejným kasínom od tejto dane oslobodené. Pri hodnotení podobnosti medzi výhernými prístrojmi musí vnútroštátny súd posúdiť, či je použitie výherných prístrojov prevádzkovaných v povolených verejných kasínach a mimo nich pre priemerného spotrebiteľa porovnateľné, a teda či sa

I - 1149

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — SPOJENÉ VECI C-453/02 A C-462/02

tieto prístroje nachádzajú vo vzájomnom konkurenčnom vzťahu; v tomto ohľade treba osobitným spôsobom zohľadniť skutočnosti ako výšku možnej výhry a stupeň rizika.

2. Jednotlivec sa môže dovolávať pred vnútroštátnym súdom oslobodenia v zmysle článku 13 B písm. f) šiestej smernice, aby sa neuplatnila vnútroštátna právna úprava, ktorá je nezlučiteľná s touto smernicou."

B — Vo veci C-462/02

1. Článku 13 B písm. f) šiestej smernice odporuje zdanenie organizovania kartovej hry, ak je organizovanie podobnej kartovej hry povoleným verejným kasínom od tejto dane oslobodené. Pri hodnotení podobnosti medzi kartovými hrami musí vnútroštátny súd zhodnotiť, či je organizovanie kartových hier vo verejných kasínach a mimo nich pre priemerného spotrebiteľa porovnateľné, a teda či sa tieto hry nachádzajú vo vzájomnom konkurenčnom vzťahu; v tomto ohľade treba osobitným spôsobom zohľadniť skutočnosti ako výšku možnej výhry a stupeň rizika.

2. Jednotlivec sa môže dovolávať pred vnútroštátnym súdom oslobodenia v zmysle článku 13 B písm. f) šiestej smernice, aby sa neuplatnila vnútroštátna právna úprava, ktorá je nezlučiteľná s touto smernicou.

I - 1150

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-453/02 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik