C-456/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L.A. GEELHOED — VEC C-456/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 19. februára 2004 *

I — Úvod 3. Uvedený bol zaregistrovaný v Commune de Bruxelles a disponuje potvrdením o zápise (dokument o dočasnom pobyte) vzťahujúcim sa na obdobie od 8. apríla do 7. septembra 2002. Vnútroštátny súd nemá k dispozícii informácie o postavení týkajúcom sa pobytu pána Trojaniho po 7. septembri 2002, ale na základe informácií, ktoré p. Trojani uviedol A — Skutkový stav veci Súdnemu dvoru, ten v súčasnosti disponuje povolením na pobyt na dobu piatich rokov.

1. V prejednávanej veci položil Tribunal du travail de Bruxelles dve otázky z oblasti slobodného pohybu pracovníkov v rámci Európskej únie. Tento spor ešte raz ponúka možnosť analyzovať právo, ktoré patrí obča­ 4. Pán Trojani vykonáva v prospech uby­ novi Európskej únie zdržiavať sa na území tovne Armády spásy rôzne práce v rámci členského štátu, ktorého nie je štátnym individuálneho programu sociálno-profesij- príslušníkom. ného znovuzačlenenia, v rozsahu približne tridsiatich hodín týždenne; za ne dostáva odmenu v naturáliách, ktorá pokrýva jeho základné životné potreby. Táto odmena pozostáva z ubytovania, stravy a vreckového 25 eur na týždeň.

2. Rozsudok vnútroštátneho súdu opisuje situáciu žalobcu v konaní vo veci samej, to znamená pána Michela Trojaniho. Tento je francúzskym občanom. Je slobodný a bezdetný. Je bez finančných prostriedkov a od 8. januára 2002 je dočasne ubytovaný v ubytovni Armády spásy v Bruseli. 5. Keďže bol bez prostriedkov, obrátil sa na žalovaného v konaní vo veci samej, teda na Openbaar centrum voor maatschappelijk 1 Jazyk prednesu: holandčina. welzijn van Brussel, s cieľom získať dávky

8. Nakoniec, Komisia navrhuje preformulo­ vať otázky vnútroštátneho súdu, keďže kona­ nie vo veci samej sa týka otázky, či pán Trojani má v Belgicku právo na dávky 6. Vnútroštátny súd sa pýta, či za týchto v hmotnej núdzi („minimex"). Konanie vo okolností môže občan Európskej únie uplat­ veci samej sa podľa nej netýka získania práva niť právo na pobyt na základe práva Spolo­ na pobyt. Odporúčam Súdnemu dvoru, aby čenstva. V tomto smere formuluje dve nevyhovel tomuto návrhu Komisie. Otázky otázky. Prvá otázka sa týka práv, ktoré predložené vnútroštátnym súdom sú priamo prináležia ekonomickým migrujúcim pracov­ relevantné pre vyriešenie hlavného sporu, níkom v postavení pracovníkov podľa článku keďže zodpovedanie otázky, či má pán 39 ES (ako aj na základe článku 7 ods. 1 Trojani právo na pobyt na základe práva nariadenia Rady č. 1612/68) 3, v rámci slo­ Spoločenstva — a v prípade kladnej odpo­ body usadiť sa (článok 43 ES), alebo v rámci vede, z akého dôvodu — je rozhodujúce pre slobodného poskytovania služieb (článok 49 zodpovedanie otázky, či má právo na „mini­ ES). Pre odpoveď na druhú otázku má mex". podstatný význam článok 18 ES. Tento článok priznáva každému občanovi Únie právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v Zmluve ES a v opatreniach prijatých na jej vykonanie.

B — Základ posúdenia

2 — Ide o tú istú pomoc, ktorá je predmetom rozsudku Súdneho dvora z 20. septembra 2001, Grzelczyk, C-184/99, Zb. s. I-6193. 3 — Článok 7 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) c. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 257, s. 2), stanovuje: „S pracovníkom, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu, sa na území 9. Prejednávaná vec sa týka štátneho prí­ iného členského štátu nesmie z dôvodu jeho štátnej prísluš­ nosti zaobchádzať inak ako s vlastnými pracovníkmi, pokial slušníka členského štátu, ktorý odchádza do ide o podmienky zamestnania a pracovné podmienky, najmä odmeňovanie, prepustenie, a ak by sa stal nezamestnaným, iného členského štátu, pričom nedisponuje opätovné začlenenie do práce alebo do zamestnania". finančnými prostriedkami na zabezpečenie

c) Zmluva ES rozlišuje medzi ekonomic­ 4 — Rozsudok Súdneho dvora zo 17. septembra 2002, Baumbast kými migrujúcimi pracovníkmi a R., C-413/99, Zb. s. I-7091, bod 84. a migrujúcimi pracovníkmi, ktorí nie 5 — Bod 110 návrhov. 6 — To vyplýva zo skutočnosti, že toto právo na pobyt je zakotvené sú ekonomicky aktívni. Obidvom kate­ v Charte základných práv (ako aj v druhej časti návrhu Ústavy).

I - 7578

TROJANI

boli prijaté rôzne právne predpisy Spoločen­ — obmedzenia s cieľom zabrániť — ako stva obsahujúce ustanovenia, ktoré podpo­ vyplýva zo štvrtého odôvodnenia smer­ rujú výkon práva na pobyt. Právne predpisy, nice 90/364 — aby osoby, na ktoré sa ktoré sa najviac vzťahujú na prejednávanú vzťahuje právo na pobyt, nespôsobili vec, sú nariadenie č. 1612/68, čo sa týka neprimerané bremeno pre štátne finan­ migrujúcich pracovníkov, a smernica cie hostiteľského štátu. Týmto spôso­ 90/364 7 , ktorá priznáva právo na pobyt bom možno zabrániť tomu, aby bolo migrujúcim pracovníkom, ktorí nie sú eko­ právo na pobyt využívané na účely nomicky aktívny. Okrem toho, právo na „sociálneho turizmu", t. j . pre odchod pobyt môže byť obmedzené alebo podria­ do iného štátu, ktorý má výhodnejšie dené podmienkam jedine vtedy, ak prekáža podmienky sociálneho zabezpečenia. naliehavému vnútroštátnemu záujmu.

V prejednávanej veci zohráva podstatnú úlohu druhá kategória legitímnych záujmov. V podstate ide o stanovenie podmienok, na základe ktorých môžu členské štáty obmedziť 13. Čo sa týka písmena b), v práve Spolo­ právo na pobyt s cieľom zabrániť vzniku čenstva sú uznané dve kategórie legitímnych neprimeraného bremena pre štátne financie. záujmov členských štátov, ktoré môžu odô­ vodniť obmedzenia a podmienky práva na pobyt:

— ostatné osoby musia disponovať dosta­ aktívny, bolo priznané iba následne v Zmluve točnými finančnými prostriedkami ES (počnúc Maastrichtskou zmluvou) a okrem toho musia preukázať, že sú a neponúka (zatiaľ) úplne rovnocenné práva. zdravotne poistené. Článok 1 smernice 90/364 v tomto smere stanovuje, že členské štáty priznajú právo na pobyt štátnym príslušníkom iných členských štátov „pod podmienkou, že majú pre seba i pre svojich rodinných príslušní­ kov uzavreté nemocenské poistenie voči všetkým rizikám v hostiteľskom člen­ skom štáte a majú dostatočné finančné prostriedky, aby sa v priebehu svojho 17. V tomto zmysle podotýkam, že rozdielne pobytu nestali záťažou pre systém zaobchádzanie s ekonomicky aktívnym sociálnej pomoci hostiteľského člen­ a neaktívnym migrujúcim pracovníkom sa ského štátu". podľa môjho názoru historicky zakladá na diametrálne odlišnom prístupe. Pre vytvore­ nie spoločného trhu bolo potrebné v čo najväčšej miere odstrániť obchodné prekážky medzi štátmi, aj vo vzťahu k práci ako faktoru výroby. Iba následne bol voľný pohyb osôb pozdvihnutý na základné právo kaž­ 15. Tak práva, ktoré skutočne patria obča­ dého občana Európskej únie. novi, závisia od postavenia práva na pobyt, ktoré mu patrí na základe Zmluvy ES. Tieto práva sú širšie, pokiaľ občan môže byť považovaný za ekonomického migrujúceho pracovníka, na ktorého sa uplatňujú články 39, 43 alebo 49 ES. Nie je relevantné, či z činností, ktoré vykonáva v hostiteľskom členskom štáte, mu plynú príjmy postačujúce pre vedenie dôstojného spôsobu života. Okrem toho — v tomto smere sa obmedzu­ 18. V súčasnosti rozdielne zaobchádzanie jem iba na migrujúcich pracovníkov — vychádza predovšetkým z pragmatického v zmysle článku 7 nariadenia č. 1612/68 má dôvodu. Pokiaľ nebudú harmonizované tento štátny príslušník právo na rovnaké systémy sociálneho zabezpečenia a výška príspevky, aké patria vlastným pracovníkov príspevkov, bude existovať možnosť „sociál­ daného členského štátu. neho turizmu" do členského štátu s výhodnejšími podmienkami sociálneho zabezpečenia, a to zaiste nie je úmyslom Zmluvy ES, ktorá ponecháva členským štá­ tom v podstatnej miere právomoc v oblasti sociálnej politiky. Zákonodarca Spoločenstva sa domnieval, že ekonomicky aktívny migru­ 16. Sú to napokon títo migrujúci pracovníci, júci pracovník nebude žiadať v hostiteľskom ktorým patria práva na základe pôvodnej členskom štáte príspevok smerujúci Zmluvy EHS. Právo na pobyt pre migrujú­ k obstaraniu jeho obživy. Článok 7 nariade­ ceho pracovníka, ktorý nie je ekonomicky nia č. 1612/68 priznáva migrujúcemu pra-

19. Napriek tomu je možné niečo vytknúť tejto koncepcii zákonodarcu Spoločenstva, podľa ktorej si ekonomicky aktívny migrujúci 22. Tieto základné aspekty predstavujú pracovník úplne zabezpečí vlastné finančné východiskový bod pre posúdenie prejedná­ prostriedky na živobytie. Poukazujem naprí­ vanej veci. klad na situácie existujúce na nižších úrov­ niach trhu práce, v ktorých príslušné orgány dopĺňajú príjem osôb, ktoré majú produkti­ vitu práce tak nízku, že nemôžu pracovať za platnú minimálnu mzdu, a napriek tomu vytvárajú pre zamestnávateľa zisk (pozri tiež body 29 a nasl.). 23. Je potrebné preskúmať, či činnosti, ako tie, o ktoré ide v prejednávanej veci v prospech ubytovne Armády spásy, spadajú do sféry uplatnenia pojmu pracovník, exten­ zívne vykladaného Súdnym dvorom. V tomto smere treba stanoviť, či je tento výklad tak široký, že pojíma aj osobitné, netypické činnosti vykonávané pánom Trojanim pre ubytovňu Armády spásy (prvá otázka). 20. Pokiaľ ide o písmeno d), Súdny dvor vykladá pojem pracovník — a tiež pojem poskytovateľ služieb — extenzívnym spôso­ bom. Tento široký výklad vychádzal z historického vývoja práva na pobyt, ktoré bolo pôvodne priznané iba ekonomickému 24. V prípade zápornej odpovede môžu migrujúcemu pracovníkovi, a tiež pri zohľad­ belgické orgány v zásade odmietnuť právo není funkcie ekonomickej migrácie v procese na pobyt osobe, ktorá si nemôže úplne európskej integrácie. zaobstarať finančné prostriedky na živobytie, ktorej bolo ponúknuté prijatie súkromným subjektom, akým je Armáda spásy. Skutoč­ 9 — Rozsudky z 26. februára 1992, Bernini, C-3/90, Zb. s. I-1071, nosť, či tento členský štát môže skutočne a z 8. júna 1999, Meeusen, C-337/97, Zb. s. I-3289. vykonávať takúto právomoc, závisí v prípade

26. Samotný pojem pracovník podľa článku 39 ES a príslušnej sekundárnej právnej 28. Postavenie určitej osoby preto nie je vždy úpravy Spoločenstva predstavuje jasný jednoznačné a často má rôznorodý charak­ pojem, ktorý v p o d s t a t e vyplýva ter. To, čo platí pre osoby, sa vzťahuje aj na z jednoduchej skutočnosti. Určitá osoba sa prácu. V spoločnosti existujú formy práce, sťahuje do iného členského štátu kvôli pri ktorých nie je vždy jasné, či ide výkonu práce. V tomto ohľade musí táto o hospodársku činnosť spĺňajúcu základné osoba naraziť na čím menej prekážok. Musí charakteristiky pracovnoprávneho vzťahu. mať preto možnosť priviezť so sebou svoju To s určitosťou platí pre nižšie pracovné

I - 7582

TROJANI

29. Vhodný príklad v tomto zmysle pred­ 31. Súdny dvor pristúpil k tejto problema­ stavuje holandský Wet sociale werkvoorzie­ tike rôznorodej skutočnosti nasledujúcim ning (zákon o sociálnom zamestnaní, ďalej spôsobom. Priznal široký obsah oblasti len „WSW"), predmet diskusie vo veci uplatnenia pojmu pracovník v zmysle článku Bettray. 10 Tento zákon bol prijatý s cieľom 39 ES. V zásade postačuje krátkodobý podporiť pracovné začlenenie osôb, ktoré — pracovnoprávny vzťah s obmedzeným pred­ napríklad z dôvodu fyzického alebo mentál­ metom práce a nízkymi príjmami. neho postihnutia — nedisponujú dostatoč­ nou produktivitou na to, aby sa za rovnakých podmienok ako ostatní zúčastnili pracov­ ného procesu a našli si prácu. Iný príklad — tiež z Holandska — predstavuje Besluit in- en doorstroombanen (systém vstupných 11 a kvalifikačných zamestnaní) , vďaka kto­ rému bola vyplatená podpora pre pracovné 32. No aj z hľadiska tohto prístupu vznikajú miesta vyhradené dlhodobo nezamestnaným, stále nové otázky, keďže pri rôznorodej s cieľom ich (znovu)začlenenia sa. skutočnosti je každé vymedzenie určite svojvoľné. Okrem toho, súčasná situácia je stále viac rôznorodá. Posúdenie prejednáva­ 10 — Rozsudok z 31. mája 1989, Bettray, C-344/87, Zb. s. I-1621. nej veci musí byť uskutočnené v tomto 11 — Stbl. 1999, s. 597. kontexte. V tomto smere bude zohľadnená

I - 7583

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L.A. GEELHOED - VEC C-456/02

už vynesená judikatúra Súdneho dvora, 35. Základná charakteristika pracovnopráv­ predovšetkým z rozsudkov Bettray neho vzťahu je daná okolnosťou, že osoba a Steymann12, ktoré budú preskúmané ďalej vykonáva v určitom čase, v prospech inej v písmene B. osoby a pod jej vedením, činnosti, za ktoré dostáva odmenu (pozri rozsudky Lawrie- Blum, Bettray a Meeusen). 15 Ako správne uvádza Komisia vo svojich písomných pri­ pomienkach, Súdny dvor tak rozlišuje medzi troma kumulatívnymi podmienkami: trvanie pracovnej činnosti, vzťah podriadenosti a odmena. B — Judikatúra týkajúca sa pojmu pracovník

I - 7584

TROJANI

prípadu, ktoré sa týkajú ako povahy posu­ 39. V tom istom zmysle sa Súdny dvor dzovaných činností, tak povahy predmet­ vyjadruje o produktivite práce dotknutej ného pracovnoprávneho vzťahu. osoby. Aj osoba s obmedzenou produktivitou práce — ako napríklad praktikant — môže byť považovaná za pracovníka, pokiaľ pred­ metné činnosti nie sú čisto okrajovej a vedľajšej povahy. Podľa Súdneho dvora je vnútroštátny súd príslušný posúdiť, či ide o taký prípad.

I - 7585

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L.A. GEELHOED - VEC C-456/02

dotknutým subjektom možnosť vykonávať 43. Považujem za potrebné porovnať okol­ odmeňované činnosti za podmienok, ktoré, nosti sporu Bettray s okolnosťami, ktoré pokiaľ je to možné, zohľadňujú pravidlá tvoria skutkový obsah sporu Steymann. 22 a zvyklosti, ktoré zákon uplatňuje pre výkon Pán Steymann bol členom komunity Bhag- závislej pracovnej činnosti za normálnych wan a vykonával v tejto komunite a v jej podmienok. 20 prospech práce v rámci jej obchodných aktivít. Táto komunita očakávala od svojich členov, že budú vykonávať aktivity na jej účet a len málokedy sa potvrdilo, že by sa členovia vyhli tejto povinnosti. Komunita Bhagwan zabezpečuje materiálne potreby svojich čle­ nov, vrátane vreckového, nezávisle od povahy a rozsahu prác, ktoré títo vykonávajú.

I - 7586

TROJANI

45. Aký je teda rozhodujúci rozdiel medzi C — Samotná odpoveď spormi Bettray a Steymann? Okrem troch podmienok spomenutých vyššie v bode 35 Súdny dvor berie do úvahy hospodársky charakter činností. Rozsudok Steymann je v tomto zmysle jasný. Kladiem si však otázku: nemajú činnosti vykonávané osobou opráv­ 47. Tento spor je príkladom toho, čo som už nenou podľa WSW žiaden hospodársky definoval vyššie ako rôznorodú skutočnosť. charakter? Ako sa zdá, Súdny dvor považuje Pán Trojani vykonáva určité práce pre WSW iba za nástroj integrácie osobne Armádu spásy, ktoré, čo je v každom prípade znevýhodnených osôb, a nie za formu práce nesporné, sú priamo spojené s podporou, — subvencovanú, avšak skutočnú — ktorá ktorú mu poskytuje jedna z ubytovní samo­ má za následok výrobu tovarov pre trh. tnej Armády spásy a okrem toho je nesporné, že týmito prácami si pán Trojani nemôže úplne zaobstarať svoje finančné prostriedky na živobytie. Z tohto dôvodu žiada o dodatočný príspevok, ktorý by mu zabez­ pečil minimum týchto prostriedkov.

50. Zdieľam názor členských štátov. Čoho sa totiž v skutočnosti prejednávaná vec týka?

53. Ako správne poznamenala francúzska vláda, ubytovanie v ubytovni, a nie práca vykonávaná predmetnou osobou, predstavuje základný prvok vzťahu medzi Armádou spásy a pánom Trojanim. Práca zahŕňa 51. Pán Trojani, francúzsky štátny prísluš­ medzi iným čistenie ubytovne a ide viac- ník, odišiel do Bruselu a bol prijatý Armádou menej o povinnosť spojenú so samotným spásy. Je bez strechy nad hlavou a zjavne ubytovaním, porovnateľnú napríklad spĺňa kritériá pre prijatie touto organizáciou. s pracovnou službou, ktorá je zvyčajne Armáda spásy je cirkevným združením, ktoré vykonávaná v mládežníckych ubytovniach. 26 má za cieľ poskytovať pomoc osobám Pán Trojani sa neobrátil na Armádu spásy, v núdzi. Od osôb, ktoré prijme a ktoré sú aby tam vykonával prácu, a Armáda spásy ho tiež na to spôsobilé, vyžaduje, aby vykonávali ani nevybrala pre jeho osobné kvality na určité činnosti. Predmetné činnosti môžu byť určitú prácu. V tomto zmysle sa odráža považované za protislužby za poskytnutú analógia so sporom Bettray. 27On nevstúpil pomoc (a tiež aby Armáda spásy a jej do služby Armády spásy. ubytovne mohli ú č i n n e fungovať z ekonomického uhla pohľadu), ale tiež ako prvý krok smerom k znovuzačleneniu osôb v núdzi do spoločnosti.

55. K tomu sa pripája, že už v rozsudku Bettray dal Súdny dvor určité obmedzenie 57. K tomu sa pripája ďalšie. Podľa môjho rozsahu pojmu pracovník v prípade činností, názoru nie je zrejmé, že je splnená tretia ktoré nemajú hospodársky charakter. podmienka pre uznanie existencie pracovno­ V uvedenom rozsudku išlo o prácu, ktorá právneho vzťahu, to znamená výkon práce bola uskutočňovaná pre umožnenie integrá­ za odmenu. Aj s ohľadom na tento bod cie dotknutej osoby. Výsledky práce však boli odkazujem na pripomienky francúzskej uvádzané na trh. Ako už bolo uvedené, vlády. Táto vláda tvrdí, že ubytovanie posky­ Súdny dvor podotýka, že tento rozsudok tované Armádou spásy nemôže byť považo­ bol vydaný len v súvislosti s osobitosťou vané za protihodnotu v naturáliách za posudzovaného prípadu. To však ešte nezna­ vykonané činnosti, ale že naopak, tieto mená, že záver analogický tomu z rozsudku činnosti môžu byť považované za proti- Bettray nemôže byť prijatý vo veci, akou je plnenie za dané ubytovanie. prejednávaná vec, kde je hospodárska povaha činnosti ešte nepatrnejšia ako vo veci Bettray.

58. Toto stanovisko považujem za správne. Pánovi Trojanimu je poskytovaná služba. Posudzované vykonávané činnosti predsta­ 56. To ma privádza k môjmu pôvodnému vujú jej protiplnenie. Je teda vylúčené, že posúdeniu prvej otázky vnútroštátneho súdu. práca je vykonávaná za odmenu. Ak by činnosti vykonávané pánom Trojanim pre Armádu spásy spĺňali tri podmienky stanovené Súdnym dvorom pre uznanie existencie pracovnoprávneho vzťahu, dom­ nievam sa, že za netypických okolností daného prípadu je skutočný a vlastný pra­ covnoprávny vzťah vylúčený. Vzťah medzi pánom Trojanim a Armádou spásy je cha­ 59. Tomuto stanovisku by sa dalo vytknúť, rakterizovaný hlavne poskytovaním ubytova­ že pán Trojani dostáva (malú) peňažnú nia, nie prácou. Okrem toho považujem za odmenu za ním vykonanú prácu vo forme

28 — Pozri vyššie bod 38. 29 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 4, body 86 a nasl.

I - 7590

TROIANI

64. Komisia zastáva úplne odlišný názor, k výkonu voľného pohybu pracovníkov. Ale tvrdiac, že smernica 90/364 predstavuje na čo by slúžilo toto obdobie v prípade obmedzenie práva na pobyt, ale nie práva pracovníka, ktorý migruje z iných ako priznaného článkom 18 ES odísť do iných ekonomických dôvodov? Ten nemusí hľadať členských štátov. Tvrdí, že smernica sa prácu ani nič iné. Nakoniec zdôrazňujem, že uplatňuje iba od chvíle, kedy osoba požiadala na základe známych skutočností pán Trojani o povolenie na pobyt. Občania Európskej disponuje povolením na pobyt. Prinajmen­ únie majú k dispozícii šesťmesačné obdobie šom z tohto dôvodu nie je argument Komisie pre požiadanie o povolenie na pobyt. Komi­ relevantný pre konanie vo veci samej. sia vyvodzuje toto obdobie z rozsudku Anto- nissen 30, v ktorom Súdny dvor poskytuje primerané obdobie šiestich mesiacov pre hľadanie práce v inom členskom štáte. Počas tohto obdobia môžu dotknuté osoby uplatniť článok 39 ES, aj keď nevykonávajú skutočnú prácu.

66. To ma privádza k formulácii samotnej odpovede, ktorá sa člení na dva body. Po prvé je potrebné stanoviť, či sa za daných okolností uplatňuje niektoré z obmedzení alebo podmienok stanovených v druhej časti článku 18 ods. 1 ES. Po druhé uplatnenie týchto obmedzení alebo podmienok musí rešpektovať zásadu proporcionality.

68. Druhý bod sa týka proporcionality. Podľa na pobyt nie je neprimerané, pretože obme­ ustálenej judikatúry Súdneho dvora kontrola dzenia a podmienky stanovené smernicou vo vzťahu k zásade proporcionality znamená, 90/364 sa týkajú práve osôb, ktoré sú tak ako že prijaté vnútroštátne opatrenia musia byť pán Trojani odkázané — aspoň pokiaľ ide primerané a nevyhnutné pre dosiahnutie o značnú časť ich príjmov — na sociálne 31 sledovaného cieľa. V súhrne vnútroštátne poistenie hostiteľského členského štátu. opatrenia, ktoré obmedzujú právo na pobyt, Právo Spoločenstva vychádza zo zásady, že nesmú viesť k neprimeranému zásahu do osoby, ktoré sú odkázané na sociálne poiste­ výkonu tohto práva. V rozsudku Baumbast nie, sú vzaté do starostlivosti ich vlastným a R 32 Súdny dvor vyhlásil, že obmedzenie členským štátom. práva na pobyt do tohto práva zasiahlo neprimeraným spôsobom, v podstate preto, že — bez ohľadu na všetky osobitosti daného sporu — pán Baumbast by sa, hoci nesplnil doslovne žiadnu z podmienok stanovených článkom 1 smernice 90/364, stal záťažou pre verejné financie hostiteľského štátu.

71. Posledná závažná otázka pozostáva zo stanovenia, či spôsob, akým belgické orgány zaobchádzajú s pánom Trojanim, predsta­ vuje zakázanú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti. Komisia naráža na túto otázku s odkazom na odmietnutie poskytnúť 69. Celkovo vzaté s ohľadom na základnú pánovi Trojanimu „minimex", zatiaľ čo povahu práva na pobyt priznaného každému belgický občan, ktorý sa nachádza občanovi Európskej únie by bolo neprime­ v podobnej situácii, by mal na tento príspe­ rané, keby niektorý členský štát obmedzil vok právo na základe vnútroštátnej právnej toto právo z formálnych dôvodov, bez toho, úpravy. aby pri tom mohol vychádzať z dôvodov nevyhnutného verejného záujmu.

73. Existencia alebo neexistencia zakázanej na pobyt v zmysle rozsudku Kaba II 34,tento diskriminácie založenej na štátnej prísluš­ občan už viac nemôže využiť zásadu zákazu nosti závisí od postavenia, ktorým disponuje diskriminácie, aby získal príspevok členského občan Európskej únie v oblasti práva na štátu. Jeho povolenie na pobyt nie je vo pobyt. Ak tento občan zakladá svoje právo na všetkých smeroch analogické právu na pobyt, pobyt na právnom poriadku Spoločenstva, ktoré patrí osobe nachádzajúcej sa a žijúcej spadá do rámca uplatnenia tohto práva v Belgickom kráľovstve v súlade s právnymi Spoločenstva a zo zásady zákazu diskriminá­ predpismi tohto členského štátu. 35 cie bude vyplývať, že s ním nemožno zaobchádzať rozdielnym spôsobom, ak žiada o sociálny príspevok. Tak je tomu v rozsudku Grzelczyk 33 ktorý sa tiež týka „minimexu". Diskriminácia založená na štátnej prísluš­ nosti však môže prípadne existovať, aj keď bolo vydané povolenie na pobyt na základe vnútroštátneho práva, ako v prípade pána Trojaniho. To by sa potvrdilo, keby bolo pánovi Trojanimu vydané povolenie na pobyt bez časového obmedzenia. V tom prípade by bolo jeho postavenie v súvislosti 75. Vezmúc do úvahy predchádzajúce sku­ s pobytom analogické s tým, ktorý patrí točnosti, konštatujem, že za daných okol­ belgickému občanovi, a odmietnutie poskyt­ ností konania vo veci samej nejde núť príspevok by nebolo následkom roz­ o diskrimináciu založenú na štátnej prísluš­ dielneho postavenia v oblasti pobytu, ale nosti a zakázanú právom Spoločenstva. rozdielnej štátnej príslušnosti. Takéto povo­ lenie však nebolo v prejednávanej veci vydané.

2) Pokiaľ ide o druhú otázku: za skutkových okolností opísaných v odpovedi na prvú otázku si občan Európskej únie nemôže nárokovať ani právo na pobyt na základe článku 18 ES, pokiaľ nedisponuje vlastnými finančnými prostriedkami na živobytie."

I - 7594