C-457/02

I - 10855

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-457/02

4. V prílohe I smernice sa v bode Q 14 smernice 75/442. Prílohy A, B a C legisla­ uvádzajú „výrobky, pre ktoré už držiteľ nemá tívneho dekrétu č. 22/97 zodpovedajú prílo­ využitie". Príloha obsahuje okrem toho aj dve hám I, II A a II B smernice 75/442. zostatkové kategórie, a to v bode Q 1 „odpad z výroby alebo spotreby, ktorý nie je ďalej bližšie špecifikovaný" a v bode Q 16, „akékoľvek materiály, látky či výrobky, ktoré nie sú obsiahnuté v uvedených kategóriách". 7. Článok 51 legislatívneho dekrétu č. 22/97 sankcionuje porušenie povinnosti mať povo­ lenie, povinnosti registrácie alebo povinnosti informovať podľa článkov 27 až 33.

5. Podľa článkov 9 a 10 smernice 75/442 na účely vykonania opatrení na zneškodňovanie odpadov podľa prílohy II A smernice alebo 8. V článku 14 zákonný dekrét č. 138 zhodnocovanie podľa prílohy II B zariadenia z 8. júla 2002 4 (ďalej len „zákonný dekrét alebo podniky musia získať povolenie. Zaria­ č. 138/02"), schváleného zákonom č. 178 denia alebo podniky, ktoré vykonávajú zber z 8. augusta 2002 5 , zaviedol taliansky záko­ alebo prepravu odpadu na obchodnom nodarca „autentický výklad" pojmu odpad. základe, alebo ktoré zariaďujú zneškodňova­ V ustanovení sa uvádza: nie či zhodnocovanie odpadu v mene tretej osoby, musia byť príslušnými orgánmi regis­ trované podľa článku 12 smernice.

„1. Výrazy: .zbavuje sa', ,má v úmysle' alebo ,má povinnosť sa zbaviť' uvádzané v článku 6 ods. 1 pism. a) [legislatívneho dekrétu č. 22/97] a ich neskoršie zmeny... sa vykladajú takto:

c) ,má povinnosť sa zbaviť: povinnosť postúpiť predmet, látku, alebo hmotu k výkonu činnosti zhodnocovania alebo zneškodňovania, uložená ustanovením zákona, aktom orgánov verejnej moci III — Skutkový stav a préjudiciáble otázky alebo samotnou povahou tohto pred­ metu, látky alebo hmoty či z dôvodu, že tieto sú uvedené v zozname nebezpeč­ ných odpadov uvedeného v prílohe D [legislatívneho dekrétu č. 22/97].

9. Dňa 18. júla 2000 zadržala talianska polícia v Terni náves vo vlastníctve spoloč­ nosti ILFER SpA, pretože neboli splnené určité predpísané formality podľa [legislatív­ neho dekrétu č. 22/97]. Právne zodpovednou osobou za prepravu bol Antonio Niselli. 2. Písmená b) a c) odseku 1 sa nevzťahujú na hmoty, látky alebo predmety, ktoré sú zostatkom po výrobe alebo spotrebe, pokiaľ je splnená jedna z nasledujúcich podmienok:

10. Nákladné auto prepravovalo približne 3 10 m železného šrotu ako časti strojov, plechy, rúry a nosníky, čiastočne lakované drôtené pletivo, čiastočne lakované časti prevodov s olejom a mazivami, malé kovové a) tieto môžu byť alebo sú efektívne časti, liatinové kanálové kryty, časti potrubí a reálne opätovne použité v rovnakom s ochranným krytom, prázdne tlakové fľaše, výrobnom alebo spotrebnom procese, ráfy kolies motorových vozidiel, plechové alebo analogickom či odlišnom procese, mriežky a betonársku oceľ. Materiály pochá­ bez žiadneho predchádzajúceho spraco­ dzali zo zošrotovania strojov a motorových vania a bez poškodzovania životného vozidiel alebo zo zberu vyradených pred­ prostredia; metov.

I - 10857

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-457/02

b) ak tieto môžu byť alebo sú efektívne a reálne opätovne použité v rovnakom b) ,má v úmysle': vôľa určiť látky, materiály výrobnom alebo spotrebnom procese, alebo hmoty k výkonu činnosti zne­ alebo analogickom či odlišnom procese, škodňovania alebo zhodnocovania podľa po predchádzajúcom spracovaní bez príloh B a C legislatívneho dekrétu č. 22; potreby žiadnej z činností zhodnocova-

I - 10858

NISELLI

nia, ktoré sú uvedené v prílohe C a rakúska vláda a Komisia. Tvrdenia strán legislatívneho dekrétu č. 22 platného budú predložené — v potrebnom rozsahu — v Taliansku (ktorý doslovne prebral v rámci právneho rozboru. prílohu II B smernice 91/156/EHS)?"

IV — Právne posúdenie 12. Vnútroštátny súd tvrdí, že prijatím sporného ustanovenia mal zákonodarca v úmysle vylúčiť železný šrot z definície o d p a d u . Podľa údajov uvedených v odôvodnení právneho predpisu, ustanove­ nie je reakciou na príliš zužujúci výklad pojmu zo strany niektorých prokurátorov, A — O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania ktorých úkony ohrozili prevádzkyschopnosť oceliarskeho priemyslu a iných odvetví eko­ nomiky.

18. Na pojednávaní však Komisia zastávala opačné stanovisko, a to, že vnútroštátny súd je povinný neuplatniť vnútroštátny právny predpis, priaznivejší pre obvineného, pokiaľ by to bolo v rozpore so smernicou 75/442. 21. V tomto prípade nejde o žiadnu z týchto okolností. Otázky sú spojené s predmetom sporu vo veci samej a netýkajú sa hypote­ tického problému. Nie je totiž vôbec jasné, aké dôsledky pre rozhodnutie sporu vo veci samej môžu vyplynúť z možného porušenia smernice 75/442 článkom 14 zákonného 19. Podľa ustálenej judikatúry je výlučne vecou vnútroštátneho súdu, ktorý rozhoduje dekrétu č. 138/02. vo veci, aby posúdil, s ohľadom na osobitné okolnosti jednotlivého prípadu, či je potrebné préjudiciable rozhodnutie na účely výroku rozsudku, ako aj opodstatnenosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Ak sa preto položené otázky týkajú výkladu práva Spoločenstva, je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnúť 7. 22. V čase spáchania skutku sa uplatňovali ustanovenia legislatívneho dekrétu č. 22/97. V zmysle tohto predpisu, podľa údajov poskytnutých vnútroštátnym súdom, železný šrot, ktorý je predmetom sporu, mal byť považovaný za odpad, a preto by sa Antonio Niselli mohol dopustiť porušenia zákona. 20. Súdny dvor sa tiež vyslovil aj o tom, že Len s uplatnením zúženia pojmu odpad, vo výnimočných prípadoch mu prislúcha ktoré bolo zavedené neskoršie, než bol preskúmať podmienky, za ktorých sa naň spáchaný skutok, a to článkom 14 zákonného obrátil vnútroštátny sudca na účely zistenia dekrétu č. 138/02, by bolo možné vylúčiť vlastnej príslušnosti, avšak objasnil, že môže trestnú zodpovednosť.

27. Z týchto dôvodov je návrh na prejudi­ 25. Nakoniec treba zdôrazniť, že doposiaľ ciálne konanie prípustný. Na účely toho, aby Súdny dvor vždy považoval za prípustné bola sudcovi poskytnutá riadna odpoveď,

12 — Uznesenie z 29. mája 2001, C-311/99, neuverejnené. 9 — Pozri rozsudok z 26. septembra 1996, Allain, C-341/94, Zb. s. I-4631, bod 12, a uznesenie z 15. januára 2004, Scatti 13 — Pozri tiež uznesenie Saetti a Frediani, už citované a Frediani, C-235/02, Zb. s. 11005, bod 26, v ktorých Súdny v poznámke pod čiarou 9. dvor odkazuje na rozsudok Tombesi (rozsudok z 25. júna 14 — Rozsudok z 12. decembra 1996, X, spojené veci C-74/95 1997, Tombesi a t., spojené veci C-30-1/94, C-330/94, C-342/94 a C-129/95, Zb. s. I-6609. a C-224/95, Zb. s. I-3561. body 42 a 43). 15 — Už citované v poznámke pod čiarou 6. 10 — Pozri k tomuto ďalej body 64 a 66. 16 — Rozsudok z 8. októbra 1987, Kolpinghuis Nijmegen, 80/86, 11 — Pozri k tomuto ďalej bod 67. Zb. s. 3969.

I - 10861

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-457/02

okrem výkladu smernice 75/442, je tiež a prevencie. Z toho Súdny dvor vyvodzuje, že potrebné preskúmať, či a v akom rozsahu pojem odpad nemôže byť vykladaný zužujú­ sa smernica môže použiť priamo v trestnom cim spôsobom. 17 konaní s ohľadom na okolnosti uvedené vo veci samej.

17 — Rozsudky z 15. júna 2000, ARCO Chemie Nederland a i., C-418/97 a C-419/97, Zb. s. I-4475, body 38 a nasl., 29. Pred zodpovedaním tejto otázky treba a z 18. apríla 2002, Palin Granit a Vehmassalon Kansanter­ veystyön Kuntayhtymän hallitus, C-9/00, Zb. s. I-3533, bod mať predovšetkým na pamäti, že cieľom 23, a moje návrhy z 29. januára 2004, vo veci Van de Walle, smernice 75/442 je, na základe jej tretieho C-1/03, zatiaľ neuverejnené v Zbierke, bod 25. 18 — Rozhodnutie Komisie 2000/532/ES z 3. mája 2000 nahrá­ odôvodnenia, ochrana ľudského zdravia dzajúce rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam a životného prostredia proti škodlivým účin­ odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva kom spôsobovaným zberom, prepravou, zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch úpravou, skladovaním a odstraňovaním (Ú. v. ES L 226, s. 3), naposledy zmenené a doplnené odpadu. Podľa článku 174 ods. 2 ES politika rozhodnutím Rady 2001/573/ES z 23. júla 2001, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Komisie 2000/532/ES, pokiaľ ide Spoločenstva v oblasti životného prostredia o zoznam odpadov (Ú. v. ES L 203, s. 18). sa zameriava na vysokú úroveň jeho ochrany 19 — Pozri rozsudok Palin Granit, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 22, a moje návrhy vo veci Van de Walle, už a zvlášť vychádza zo zásad ochrany citované v poznámke pod čiarou 17, bod 26.

I - 10862

NISELLI

ARCO Chemie Nederland a i. musí byť táto zbaviť" vždy a len vtedy, keď sú priamo alebo otázka posudzovaná na základe súhrnu nepriamo nejaká látka, materiál alebo okolností. V osobitnom prípade sa musí hmotný statok zneškodňované alebo zhod­ vziať do úvahy cieľ smernice a dbať o to, nocované niektorou z činností uvedených 20 aby jej účinnosť nebola obmedzená . v prílohách B a C legislatívneho dekrétu č. 22/97, zodpovedajúcich prílohám II A a II B smernice 75/442, alebo keď existuje tomu zodpovedajúca vôľa alebo povinnosť.

20 — Rozsudky ARCO Chemie Nederland a i., už citovaný v poznámke pod čiaron 17, bod 73, a Palin Granit, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 24. 24 — Rozsudky ARCO Chemie Nederland a i., už citovaný 21 — Prvé odôvodnenie smernice 75/442. v poznámke pod čiarou 17, bod 82, a Palin Granit, už 22 — Tretie odôvodnenie smernice 91/156 meniacej smernicu citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 27. 75/442, už citované v poznámke pod čiarou 2. 25 — Rozsudky Tombesi, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, 23 — Pozri rozsudok ARCO Chemie Nederland a i., nž citovaný bod 52, a Palin Granit, už citovaný v poznámke pod čiarou v poznámke pod čiarou 17, bod 42. 17, bod 29.

I - 10863

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-457/02

a zhodnocovania, uvedené v prílohách smer­ 37. Keď vychádzame zo zásady, že podľa nice obsahujú veľa možností spracovania článku 176 ES môžu členské štáty zaviesť odpadov, na jednej strane tieto zoznamy alebo si zachovať vyššiu úroveň ochrany, ako však nie sú taxatívne, na druhej strane, je úroveň ochrany uvádzaná smernicou neobsahujú prípad opätovného použitia 75/442, širšia formulácia pojmu odpad vo odpadov bez predchádzajúcej činnosti zhod­ vnútroštátnom práve by bola prípustná. No nocovania. skutočnosť, že smernica musí vylúčiť aj vytváranie nerovných podmienok pre hospo­ dársku súťaž vyplývajúcich z uplatňovania rôznych stupňov ochrany tomuto odpo­ ruje 27.

I - 10864

NISELLI

39. Vnútroštátny súd a účastníci konania každého z týchto právnych pojmov. Aj keby pred Súdnym dvorom citujú okrem toho ustanovenia boli dôkaznými pravidlami, ako vyhlásenie Súdneho dvora v rozsudku ARCO už bolo uvedené, obmedzili by neprípustným Chemie Nederland a i., podľa ktorého „pri spôsobom dosah dotknutých pojmov práva nedostatku ustanovení Spoločenstva, členské Spoločenstva. štáty môžu slobodne rozhodnúť o výbere foriem dokazovania rôznych prvkov, defino­ vaných v smerniciach, ktoré preberajú, za predpokladu, že to neobmedzí účinok práva Spoločenstva... Použitie foriem dokazova­ nia... ako sú právne domnienky, ktoré majú 42. Je teda vhodné odpovedať na prvú za účinok zúžiť oblasť uplatňovania smer­ otázku tak, že smernica 75/442 bráni práv­ nice, vylučujúc látky alebo výrobky, ktoré nemu ustanoveniu členského štátu, konkre­ zodpovedajú definícii pojmu .odpady' podľa tizujúcemu pojem odpad, v zmysle ktorého smernice, by mohlo obmedziť účinok článku sa držiteľ látky alebo predmetu zbavuje, chce 130 R Zmluvy [zmenený, teraz článok 174 sa alebo je povinný sa zbaviť tohto materiálu, ES] a smernice [75/442]" 3 0 . (len) keď táto látka alebo predmet podlieha niektorej z činností zneškodňovania alebo zhodnocovania uvedených v prílohách II A a II B smernice a vo vnútroštátnych ustano­ veniach rovnakého obsahu, alebo keď exi­ stuje tomu zodpovedajúca vôľa alebo povin­ nosť.

40. Rakúska vláda zastáva názor, že definície obsiahnuté v článku 14 ods. 1 zákonného dekrétu č. 138/02 sú prípustnými dôkaznými predpismi v tomto zmysle. C — O druhej prejudkíálnej otázke

— ak tieto môžu byť alebo sú efektívne a reálne opätovne použité v rovnakom výrobnom alebo spotrebnom procese, alebo analogickom či odlišnom procese, po predchádzajúcom spracovaní, bez toho, aby bolo nevyhnutné spätné získavanie v zmysle prílohy II B smer­ nice a vnútroštátnych ustanovení rov­ nakého obsahu. 46. Napriek tomu Súdny dvor považuje za významný znak existencie odpadu skutoč­ nosť, že ide o zostatok po výrobe, a teda o látku, ktorá nebola vyrobená úmyselne. 34 Látky pochádzajúce z výroby môžu byť považované za vedľajšie produkty a nie za odpady, len keď sú splnené veľmi prísne 44. Ako už bolo uvedené, pre to, aby sa podmienky, a to keď ich opätovné použitie sa nejaká látka kvalifikovala ako odpad, je vykoná „bez predchádzajúceho spracovania rozhodujúce, či sa jej držiteľ zbavuje, chce a v priebehu výrobného procesu" 35. Skutoč­ sa, alebo je povinný sa jej zbaviť. To sa zisťuje nosť, že následkom spotrebného procesu s ohľadom na všetky okolnosti. V tomto alebo procesu použitia už predmet alebo osobitnom prípade treba vziať do úvahy cieľ látka nie je určená na účel zhodný smernice a dbať o to, aby nebol obmedzený s pôvodným účelom, je znalcom toho, že sa jej účinok. 3 1 jej chce jej držiteľ zbaviť.

32 — Rozsudok ARCO Chemie Nederland a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 64. 33 — Rozsudky z 28. marca 1990, Vessosso a Zanetti, C-206/88 a C-207/88, Zb. s. I-1461, bod 9, a z 18. decembra 1997, Inter-Environnement Wallonie/Valónsky región C-129/96, Zb. s. I-7411, bod 31. 34 — Rozsudky Palin Granit, už citovaný v poznámke pod čiarou 45. Metódy spracovania alebo spôsoby pou­ 17, bod 32, a ARCO Chemie Nederland a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 17, body 83 až 87. žitia predmetu alebo látky nie sú rozhodu­ 35 — Rozsudok Palin Granit, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 36. Takto Súdny dvor nedávno uznal, že určité vedľajšie produkty rafinácie ropy, vedome vyrobené, aby boli použité ako palivo (ropný koks), nie sú za určitých okolností považované za odpady (rozsudok Saetti a Frediani, už 31 — Pozri bod 31 vyššie. citovaný v poznámke pod čiarou 9, body 42 a nasl.).

50. Podľa článku 14 zákonného dekrétu 48. Ako jasne poukázala Komisia, podľa č. 138/02 by bol materiál, ktorý Súdny dvor spornej právnej úpravy by boli vylúčené kvalifikoval jednoznačne ako odpad z definície mnohé látky, ktoré by jedno­ v rozsudku Mayer Parry Recycling, vylúčený značne bolo možné považovať za odpady na z pojmu odpad. 38 Použité kovové obaly sú základe európskeho zoznamu odpadov. 36 totiž zostatkovým materiálom po spotrebe, Komisia cituje ako príklad kovové obaly ktorý po predchádzajúcom spracovaní (kód 15 01 04), kovy vyprodukované zo (zošrotovanie a triedenie) ide do obdobného zneškodnenia starých vozidiel (16 01 17 výrobného procesu (tavenie vo vysokej peci). a 16 01 18), kovové stavebné odpady Tento príklad ukazuje už sám osebe, že a kovové odpady z demolácií (17 09), obaly talianske ustanovenie vo veci vedie aj v praxi z papiera a lepenky (15 01 01), vyproduko­ k výsledkom, ktoré nie sú v súlade vané z mechanického spracovania odpadov s ustanoveniami právnej úpravy Spoločen­ (19 12 01) a papier a lepenka ako predmet stva v oblasti odpadov. separovaného zberu komunálnych odpadov (20 01 01). Aj keď uvedenie v zozname odpadov nie je v konečnom dôsledku právne rozhodujúce na účely kvalifikácie, má určite 37 — Rozsudok z 19. júna 2003, Mayer Parry Recycling, C-444/00, Zb. s. I-6163. hodnotu ako znak. 38 — Skutočnosť, że definícia recyklácie, o ktorej sa diskutovalo pri tejto príležitosti, ostala zachovaná v smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES I. 365, s. 10) nevylučuje możnost' rozšíriť zistenia Súdneho dvora na tento prípad. Pokiaľ ide o definíciu odpadu, smernica 94/62 odkazuje na 36 — Už citované v poznámke pod čiarou 18. smernicu 75/442.

39 — Rozsudky z 11. júna 1987, Pretore di Salò/X, 14/86, Zb. s. I- 2545, bod 20: Arcaro, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 36, a zo 7. januára 2004, X, C-60/02, Zb. s. I-651, bod 61. D — O účinkoch porušenia smernice 75/442 40 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo vnútroštátnymi ustanoveniami na prebieha­ Colomer 18. júna 1996, vo veci X, spojené veci C-74/95 júce trestné konanie pred vnútroštátnym a C-129/95, Zb. s. I-6612, bod 43. Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs 24. októbra 1996, vo veci Tombesi súdom a i., spojené veci C-304/94, C-330/94, C-342/94 a C-224/95, Zb. s. I-3564, bod 37. 41 — Rozsudok v spojených veciach C-74/95 a C-129/95, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, bod 25, s odkazom na rozsudky Európskelio súdu pre ľudské práva z 25. mája 1993, Kokkinakis, Séria A, č. 260-A, 5 52, a z 22. novembra 1995, S. W./Spojené kráľovstvo a C. R./Spojené kráľovstvo, Séria A, č. 335-B, § 35 a 335-C, S 33. Pozri tiež rozsudok z 10. júla 52. S cieľom poskytnúť odpoveď, významnú 1984, Kirk, 63/83, Zb. s. 2689, bod 22. pre rozhodnutie vo veci samej, vnútroštát­ 42 — Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1.

I - 10868

NISELLI

Z dôvodu tejto zásady, ktorá zakazuje roz­ tlivec obhajuje proti štátu, sa uplatňujú iné širujúci výklad trestných ustanovení 46 kritériá. Na záver ostáva stále pravdou, že v neprospech dotknutej osoby, výklad aj tak v trestnom konaní priamy účinok v súlade so smernicou v trestnom konaní sa smernice nemôže viesť k ukladaniu záväzkov 43 musí podriadiť prísnym obmedzeniam . jednotlivým subjektom.

56. V právnej veci Pfeiffer, týkajúcej sa 58. Po prvé zásada legality trestu nie je prípadu priameho použitia smernice vo porušená, pretože priamy účinok smernice vzťahu medzi dvomi súkromnými osobami, 75/442 nemá vo veci za následok uplatnenie generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer spo­ trestnej zodpovednosti zo smernice samej chybnil zásadu, podľa ktorej zo smernice osebe a nezávisle od vnútroštátneho zákona nemôžu vyplývať záväzky pre subjekt 45. On prijatého členským štátom na jej vykona­ sám však poukázal na skutočnosť, že nie. 47 Keby zákonný dekrét č. 138/02, prijatý v trestných konaniach, v ktorých sa jedno­ iba následne po skutku, nebol uplatňovaný, trestná zodpovednosť by sa zakladala na vnútroštátnom práve uplatniteľnom 43 — Pozri v tomto zmysle rozsudok v spojených veciach C-74/95 v okamihu spáchania skutku, a to na znovu- a C-129/95, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, body 24 a 25, a tiež rozsudky Kolpinghuis Nijmegen, uż citovaný uplatniteľnom všeobecnom ustanovení, kto­ v poznámke pod čiarou 16, bod 13, a Arcaro, už citovaný rým sa preberá smernica 75/442 (článok 6 v poznámke pod čiarou 6, bod 42. legislatívneho dekrétu č. 22/97). Smernica by 44 — Rozsudky Pretore di Salò, už citovaný v poznámke pod čiarou 39, bod 19, a Arcaro, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, mala účinok len pri neuplatnení ustanovenia, bod 36, každý z nich s odkazom na rozsudok z 26. februára 1986, Marshal], 152/84, Zb. s. 723, bod 48. Pozri tiež prijatého následne po trestnom čine, ktoré rozsudky Tombesi, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 42, a spojené veci C-74/95 a C-129/95, už citované vylučuje trestnú zodpovednosť. v poznámke pod čiarou 14, bod 23. 45 — Návrhy prednesené 6. mája 2003 v spojených veciach C-397/01 až C-403/01, zalial neuverejnené v Zbierke. Keďže, podľa názoru Súdneho dvoru, v lýchto vyvstala otázka zásady priameho účinku smerníc medzi jednotlivými subjektami, 46 — (Druhé) návrhy prednesené 27. apríla 2004, Pfeiffer, spojené postúpil vec pred veľkú komoru a opätovne otvoril ústnu časť veci C-397/01 až C-403/01, bod 38. Konania. V druhých návrhoch prednesených 27. apríla 2004 47 — Pozri v tomto zmysle údaje uvedené v poznámke pod čiarou potvrdil generálny advokát svoje stanovisko. 39.

61. Nakoniec smernica 75/442 neurčuje v predmetnej veci žiadny záväzok pre jedno­ tlivé subjekty. Otázka povinností zaväzujú­ 64. Zásada retroaktívneho uplatňovania priaznivejšieho trestného zákona, ktorá je 48 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 9, bod 43. Pozri okrem uznávaná vo väčšine právnych poriadkov toho uznesenie Saetti a Frediani, už citované v poznámke pod čiarou 9, bod 26. členských štátoch Spoločenstva (avšak nie,

I - 10870

NISELLI

napríklad, v írsku a v Spojenom kráľovstve) 67. Aj keď zákonný dekrét č. 138/02 nie je bola prijatá článkom 49 ods. 1 treťou vetou sám osebe trestnoprávnym ustanovením, Charty základných práv Európskej únie. vedie k priaznivejšiemu výkladu pojmu Okrem toho vstúpila do sekundárneho práva odpad pre obvineného, a teda aj porušení Spoločenstva prostredníctvom správnych právneho predpisu upravených sankcií pri nezrovnalostiach na ujmu finanč­ v legislatívnom dekréte č. 22/97, ktoré pred­ ných záujmov Spoločenstva 4 9 . pokladajú existenciu odpadov.

I - 10871

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-457/02

významné oproti tým, ktoré majú za základ prednostne dodržiavala právna úprava Spo­ zásadu legality trestu (zásada právneho štátu ločenstva, ktorú je možné uplatniť. Okrem a zásada právnej istoty). Z tohto dôvodu toho, ak nejaké správanie ostane trestné mnohé vnútroštátne právne poriadky pripú­ podľa práva Spoločenstva, neodpadne ani šťajú aj výnimky z tejto zásady, napríklad keď represívny účel všeobecnej a osobitnej pre­ sa trestná zodpovednosť zakladá na zákone vencie. už od počiatku účinnom iba do istého dátumu.

73. Zistenia Súdneho dvora v rozsudku Main 5 3 nie sú v rozpore s tu obhajovaným výkladom. Na rozdiel od tohto prípadu vo veci Allain bol právny stav Spoločenstva 71. V prípade spojenom s právnou úpravou a skutkové okolnosti zmenené v prospech Spoločenstva však treba zohľadniť možnosť, obvineného v neskoršom okamihu. Tento že názory vnútroštátneho zákonodarcu, stav nie je porovnateľný so stavom, keď sa ktoré sú základom priaznivejšieho trestného ustanovenie, priaznivejšie pre obvineného, zákona prijatého neskoršie, sú v rozpore ktoré ale nie je v súlade s právom Spoločen­ s hodnoteniami zákonodarcu Spoločenstva, stva, zavedie následne na vnútroštátnej ktoré upravujú predmetnú oblasť. V rámci úrovni. zhrnutia je možné vysloviť, že zákon prijatý neskoršie nie je takým priaznivejším trest­ ným zákonom, ktorý je možné uplatniť.

74. Rovnako ako zásada legality trestu aj zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivej­ šieho trestného zákona nie je úplne v rozpore s priamym účinkom smernice 75/442 vo veci samej. To, že sa vezme do úvahy smernica, 72. Nezdá sa, že by bol nejaký dôvod, aby nevedie k ukladaniu záväzkov, ale má musel mať subjekt prospech zo zmeneného nepriaznivý vplyv na obvineného len hodnotenia vnútroštátneho zákonodarcu so nepriamo. To však vnútroštátneho sudcu spätnou účinnosťou, ak je také hodnotenie nezbavuje záväzku vyplývajúceho z článku v rozpore s predpismi práva Spoločenstva, 249 ods. 3 ES a z článku 10 ES uplatňovať ktoré ostávajú nezmenené. 52 Skôr naopak, smernicu 75/442 5 4 . jednotnosť právneho poriadku ukladá, aby sa

„1) Smernica Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch, bráni takému vnútroštátnemu ustanoveniu členského štátu, podľa ktorého v rámci definície odpadu existuje koncept „zbavuje sa", „má v úmysle" alebo „má povinnosť sa zbaviť" len vtedy, keď látka, materiál alebo hmota podliehajú niektorej z činností zneškodňovania alebo zhodnocovania uvedených v prílohách II A a II B smernice a vo vnútroštátnych ustanoveniach rovnakého obsahu, alebo keď existuje tomu zodpovedajúca vôľa alebo povinnosť.

I - 10873

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-457/02

2) Smernica 75/442 bráni takému právnemu ustanoveniu členského štátu, upresňujúcemu pojem odpad, v zmysle ktorého zostatky po výrobe alebo spotrebe, nie sú odpadom:

— ak tieto môžu byť efektívne a reálne opätovne použité v rovnakom výrobnom alebo spotrebnom procese, alebo analogickom či odlišnom procese, bez žiadneho predchádzajúceho spracovania a bez poškodzovania životného prostredia, alebo

— ak tieto môžu byť alebo sú efektívne a reálne opätovne použité v rovnakom výrobnom alebo spotrebnom procese, alebo analogickom či odlišnom procese, po predchádzajúcom spracovaní bez toho, aby bolo nevyhnutné spätné získavanie v zmysle prílohy II B smernice a vnútroštátnych ustanovení rovnakého obsahu.