C-464/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-4W02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 20. januára 2005 1

1. V tejto veci podala Komisia Európskych Okolnosti predchádzajúce sporu spoločenstiev podľa článku 226 ES žalobu proti Dánskemu kráľovstvu týkajúcu sa právnej úpravy a správnej praxe upravujúcej používanie vozidiel registrovaných v inom členskom štáte dánskymi rezidentmi v Dánsku.

3. Dánske kráľovstvo ukladá na nadobudnu­ tie nového vozidla registračnú daň vypočí­ tanú na základe jeho hodnoty. Daňová sadzba je 105 % kúpnej ceny (vrátane DPH a ostatných daní v celkovej výške 34 %) až do hornej hranice určovanej každý rok a 180 % zo zvyšku kúpnej ceny. 2Aj keď niektoré iné členské štáty upravujú obdobnú daň — hoci na podstatne nižšej úrovni —, Švédsko a Nemecko, členské štáty s priamymi cest­ nými spojeniami s Dánskom, žiadnu takú daň nemajú.

2. Uvedená situácia vzniká najčastejšie 4. Podľa právnej úpravy všeobecne platnej vtedy, keď je dánsky rezident zamestnaný v Dánsku pred 1. júlom 1999 3 a stále v podniku usadenom v inom členskom štáte uplatniteľnej v určitých prípadoch (ďalej len a uvedený zamestnávateľ chce zamestnan­ „pôvodná právna úprava") nesmie dánsky covi poskytnúť vozidlo registrované na rezident používať vozidlo registrované zamestnávateľovo meno v štáte jeho usadenia buď výlučne na služobné, alebo na zmiešané, teda súkromné a služobné, účely. 2 — Pre podrobnejšie informácie o dani pozri moje návrhy vo veci De Danske Bilimportører (rozsudok zo 17. júna 2003, C-383/01, Zb. s. I-6065, bod 11). 3 — Najmä články 105a a 106 vyhlášky ministra spravodlivosti č. 18 z 10. januára 1992, nahradeného vyhláškou ministra dopravy 1 — Jazyk prednesú: angličtina. č. 592 z 24. júna 1996.

7. Po prvé, keď je vozidlo používané iba na služobné účely, daňou je denná daň, a to vo výške buď 60 DKK (približne 8 eur) v prípade vozidiel a motocyklov, alebo 30 DKK (pri­ bližne 4 eur) v prípade nákladných vozidiel, 5. V roku 1999 bola pôvodná právna úprava ktorá má byť zaplatená za každý deň, zmenená a doplnená4 tak, aby dánskemu v ktorom je vozidlo v Dánsku používané. rezidentovi umožňovala používať v Dánsku vozidlo registrované v inom členskom štáte v mene jeho zamestnávateľa za predpokladu, že rezident získa povolenie a že jeho „hlavnú zárobkovú činnosť" vykonáva u uvedeného zamestnávateľa. Táto podmienka je splnená vtedy, keď pracovník buď pracuje pre uvede­ ného zamestnávateľa v rozsahu ustanove­ ného pracovného času, alebo dostáva aspoň polovicu svojho príjmu z uvedeného zamest­ 8. Po druhé, keď je vozidlo používané tak na súkromné, ako aj na služobné účely, je za dobu takéhoto používania splatnou celá daň, A — Zákonom č. 385 z 2. júna 1999 a vyhláškou ministra dopravy ktorá by bola uložená za novú registráciu č. 502 7. 21. júna 1999. v Dánsku a ktorá sa má platiť v štvrťročných

I - 7933

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-464/02

splátkach, pričom každá splátka je vo výške 11. Keď sa má platiť štvrťročná daň — 3 % uvedenej celkovej dane, spolu vypočítaná na základe hodnoty vozidla, colné s prirážkou predstavujúcou 1,5 % z neza­ orgány uskutočnia predbežné ocenenie, platenej celkovej splatnej dane; navyše musí ktoré za normálnych okolností nevyžaduje byť zaplatená jednorazová zábezpeka zodpo­ pristavenie samotného vozidla; krátko na to vedajúca jednej štvrťročnej splátke dane sa vydá povolenie. Následne orgán poverený a prirážke. Obežník 5 konkretizuje, že denné oceňovaním motorových vozidiel, ktorý je dochádzanie zamestnanca medzi jeho dán­ nezávislý od colných orgánov, uskutoční skym miestom bydliska a miestom jeho konečné ocenenie. zamestnania v inom členskom štáte sa považuje za súkromné použitie; akékoľvek takéto zamýšľané použitie bude preto zna­ menať to, že sa denná daň neuplatní.

17. Hlavným tvrdením Komisie je to, že tak pôvodná, ako aj nová právna úprava sú 15. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, v rozpore s voľným pohybom pracovníkov že Dánske kráľovstvo si tým, že jeho právny zakotveným v článku 39 ES, pretože obme­ poriadok a správna prax (1) nedovoľujú dzujú tak právo pracovníkov hľadať zamest­ dánskym rezidentam, ktorí vykonávajú nanie v inom členskom štáte, ako aj slobodu zamestnanie v susednom členskom štáte, zamestnávateľov so sídlom v iných členských používať na služobné alebo súkromné účely štátoch zamestnávať zamestnancov služobné vozidlo registrované v susednom s bydliskom v Dánsku. štáte, v ktorom je usadený ich zamestnávateľ, a (2) dovoľujú dánskym rezidentam, ktorí vykonávajú zamestnanie v inom členskom štáte, používať na služobné a/alebo súkromné účely motorové vozidlo, najmä služobné vozidlo, ktoré je registrované v inom členskom štáte, v ktorom je ich zamestnávateľ usadený, iba pod podmienkou, že i) uvedené zamestnanie je ich hlavnou zárobkovou činnosťou a ii) za uvedené vozidlo je zaplatená daň, porušuje povin­ nosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení článku 10 ES v spojení s článkom 39 ES. 18. Dánske kráľovstvo podporované Fín­ skom, ktoré sa konania zúčastnilo ako vedľajší účastník, po prvé uvádza, že právna úprava — tak pôvodná, ako aj nová — nepatrí do pôsobnosti článku 39 ES, pretože nemá vplyv na prístup k pracovnému trhu. Dánske kráľovstvo predovšetkým tvrdí, že sporná právna úprava nebráni dánskym rezidentom v prístupe na pracovné trhy iných členských štátov a ani neobmedzuje podniky usadené v iných členských štátoch 16. Vychádzam z predpokladu, že prvá vetva v zamestnávaní dánskych rezidentov: upra­ požadovaného rozhodnutia sa týka pôvodnej vuje len podmienky používania služobných právnej úpravy, zatiaľ čo druhá sa týka novej vozidiel registrovaných v inom členskom právnej úpravy. štáte dánskymi rezidentmi v Dánsku.

20. Na pojednávaní v tejto veci sa Dánske 22. Uvedená analýza sa rovnako uplatňuje kráľovstvo usilovalo odlíšiť túto vec od veci na túto vec, ked' zamestnávateľ usadený Van Lent v podstate na tom základe, že v inom členskom štáte môže poskytnúť užívateľ predmetného vozidla podľa belgic­ zamestnancovi s bydliskom v Dánsku slu­ kých pravidiel účinných v tom čase nemohol žobné vozidlo — dokonca aj výlučne na zaregistrovať vozidlo v Belgicku na svoje služobné účely —, iba ak je zamestnávateľ meno; žiadosť o registráciu mohla byť pod­ pripravený buď i) vykonať novú registráciu aná iba vlastníkom, ktorý musel mať belgické vozidla v Dánsku a zaplatiť odradzujúcu identifikačné číslo na DPH alebo sídlo registračnú daň, alebo ii) podstúpiť konanie v Belgicku. Naopak, podľa novej dánskej na získanie povolenia a zaplatiť buď dennú právnej úpravy je užívateľovi služobného daň, alebo ekvivalent potenciálne celej regis­ vozidla povolené zaregistrovať vozidlo vlast­ tračnej dane v štvrťročných splátkach spolu nené jeho zamestnávateľom. s dodatočným úrokom a zábezpekou.

6 — Rozsudok z 2. októbra 2003, Van Lent, C-232/01, Zb. 7 - Bod 18. s. I-11525. 8 - Bod 20.

I - 7936

KOMISIA/DÁNSKO

24. Hoci Dánske kráľovstvo uznáva, že právna úprava sa pri jej izolovanom posúdení môže zdať byť takej povahy, že odrádza zamestnávateľa z iného členského štátu od zamestnania pracovníka s bydliskom 26. Uvedené zásady sa podľa môjho názoru v Dánsku, Dánsko však namieta, že túto uplatňujú takisto na taký prípad, ako je tento, právnu úpravu nemožno posudzovať izolo­ keď právna úprava členského štátu neukladá vane a že z pohľadu širšieho kontextu diskriminujúce požiadavky, ktoré treba spl­ odmeňovania a iných požitkov uvedený niť, ale skôr podmienky pre prvok odmeňo­ účinok nemá. vania alebo iných výhod, ktoré sú takej povahy, že odrádzajú zamestnávateľov v inom členskom štáte od zamestnania rezidenta prv uvedeného členského štátu. Možno dodať, že povolenie a zaplatenie dennej dane sa vyžadujú dokonca aj vtedy, keď sa služobné vozidlo zamýšľa použiť výlučne na služobné účely; dokonca aj 25. Nepovažujem však za nevyhnutné v takých prípadoch — v ktorých poskytnutie zaoberať sa uvedeným argumentom oso­ vozidla nemožno považovať za súčasť celko­ bitne. Ako Súdny dvor uviedol vo veci Clean vého balíka odmeňovania a iných výhod — sa Car Autoservice 10, právo pracovníkov byť zdá takmer isté, že ako tvrdí Komisia, zamestnávateľ v Nemecku (alebo Švédsku) uprednostní nábor rezidentov z jeho vlast­ 9 — Pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Weigel a Weigel, C-387/01, ného štátu na prácu, ktorá od pracovníka Zb. s. I-4981, bod 52, ako aj tam citované rozsudky. vyžaduje uskutočňovanie služobných ciest do 10 — Rozsudok zo 7. mája 1998, Clean Car Autoservice/Landes­ hauptmann von Wien, C-350/96, Zb. s. I-2521, body 20 a 21. Dánska alebo po Dánsku.

28. Keďže je právna úprava v rozpore s článkom 39 na základe jej obmedzujúceho účinku, nepovažujem za nevyhnutné zaobe­ 31. Určite že vnútroštátne opatrenia, ktoré rať sa subsidiárnym tvrdením Dánska, že by inak boli v rozpore s článkom 39 ES, právna úprava nie je diskriminačná. Nech už môžu byť napriek tomu prípustné, ak sledujú je podstata uvedeného tvrdenia akákoľvek, je legitímny cieľ, ktorý je zlučiteľný so Zmlu­ jasné, že článok 39 zakazuje nielen každú vou, a sú odôvodnené naliehavými dôvodmi diskrimináciu pracovníkov členských štátov všeobecného záujmu za predpokladu, že sú na základe štátnej príslušností, pokiaľ ide vhodné na dosiahnutie cieľa, ktorý sledujú, o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné a neprekračujú rozsah toho, čo je nevyh­ pracovné podmienky, ale aj vnútroštátnu nutné na jeho dosiahnutie. 12Dánsko najmä právnu úpravu, ktorú, hoci sa uplatňuje bez tvrdí, že právna úprava sleduje legitímne ohľadu na štátnu príslušnosť dotknutých záujmy a že nie je neprimeraná. pracovníkov, predstavuje prekážku ich voľ­ ného pohybu. 11 Preto dokonca aj za pred­ pokladu, že má Dánsko pravdu vo svojom tvrdení, že právna úprava nie je diskrimi­ načná, je aj tak táto právna úprava v rozpore s článkom 39. 32. Dánsko po prvé poznamenáva, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že dánska registračná daň z vozidiel je zluči­ teľná s právom Spoločenstva, 13že registrácia je prirodzeným náprotivkom výkonu daňovej suverenity a že v situácii, keď vozidlo prenajaté od spoločnosti so sídlom v jednom členskom štáte je v skutočnosti 29. Keďže žalobe Komisie možno vyhovieť používané na cestnej sieti iného členského na základe článku 39 ES, nie je potrebné štátu, môže uvedený členský štát neskôr osobitne sa zaoberať tvrdením Komisie, že uložiť povinnosť, aby bolo uvedené vozidlo dánska právna úprava je v rozpore s článkom 10 ES. 12 — Rozsudok z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 104 a tam citované rozsudky. 13 — Rozsudky z 11. decembra 1990, Komisia/Dánske kráľovstvo, 11 — Rozsudok Weigel, už citovaný v poznámke pod čiarou 9, C-47/88, Zb. s. I-4509 a De Danske Bilimportører, už body 50 a 51. citovaný v poznámke pod čiarou 2.

I - 7939

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-464/02

vyplývajúcich z práva Spoločenstva. Také zaregistrované v zahraničí, na ktorom jazdí obmedzenia sú nevyhnutne neprimerané, v Dánsku osoba s bydliskom v uvedenom keďže znemožňujú legitímny výkon práv štáte s cieľom overiť, že takí vodiči sú vyplývajúcich z práva Spoločenstva. skutočne zamestnaní v inom členskom štáte či už v rozsahu ustanoveného pracovného času, alebo na kratší pracovný čas, čo by bolo neprimerané.

37. Po tretie Dánsko tvrdí, že sporná právna úprava chráni pred znižovaním daňových príjmov, ktoré odhaduje na približne 15 miliárd DKK (údaje z roku 1997). Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že na 39. Uvedený argument ma nepresvedčil. Zdá

odôvodnenie

obmedzenia výkonu základnej sa mi, že schodnou a menej obmedzujúcou slobody sa nikdy nemožno opierať o stratu alternatívou by bol systém povolení, ktorý by daňových príjmov. 17 umožnil zhodnotiť pravosť spojitosti so zamestnaním s tým, že ak by uvedená spojitosť bola pravá, neexistovala by požia­ davka platenia dane.

I-7940

KOMISIA/DÁNSKO

ktorého je poskytované služobné vozidlo, nie raná trvaniu uvedenej registrácie. Dánsko je ich „hlavnou zárobkovou činnosťou", ako z uvedených vyhlásení vyvodzuje záver, že je definovaná vnútroštátnou právnou úpra­ jeho právna úprava registračnej dane uplat- vou. niteľnej na vozidlá registrované v inom členskom štáte nie je nezlučiteľná s ustanoveniami Zmluvy o voľnom pohybe.

41. Dokonca aj podľa novej právnej úpravy sa vyžaduje získanie povolenia pre služobné vozidlo registrované v inom členskom štáte pred tým, ako môže vozidlo v Dánsku užívať dánsky rezident, a dokonca aj vtedy, keď sa vozidlo užíva len krátko a pravidelne, sa vracia zamestnávateľovi. Dokonca aj denné 43. Pre túto vec však podľa môjho názoru dochádzanie medzi bydliskom zamestnanca nie je relevantné rozhodnutie Súdneho dvora a jeho miestom zamestnania sa zrejme o zákonnosti spotrebnej dane, o ktorú išlo vo považuje za súkromné použitie; preto bude veci Cura Anlagen a ktorej zaplatenie bolo štvrťročná daň splatná už aj vtedy, ak je podmienkou registrácie. Spotrebná daň je uvedené použitie jediným použitím služob­ odlišného druhu ako registračná daň ného vozidla. Aj uvedená požiadavka zrejme z vozidiel; cieľom spotrebnej dane, o ktorú prekračuje rozsah toho, čo je nevyhnutné na išlo vo veci Cura Anlagen, bolo zabezpečiť dosiahnutie cieľov, ktorých sa dovoláva správanie priateľské k životnému prostrediu Dánsko. Obdobné úvahy sa uplatňujú na pri kúpe a lizingu súkromných vozidiel, skutočnosť, že právna úprava nijako neupra­ pričom sadzba dane bola určená vo vzťahu vuje zohľadňovanie odlišných podielov k spotrebe paliva vozidlom. súkromného a služobného použitia.

1. určil, že Dánske kráľovstvo si tým, že jeho právna úprava a správna prax (1) nedovoľujú dánskym rezidentam, ktorí vykonávajú zamestnanie v susednom členskom štáte, používať v Dánsku na služobné alebo súkromné účely služobné vozidlo registrované v susednom štáte, v ktorom je ich zamestnávateľ usadený, a (2) dovoľujú dánskym rezidentam, ktorí vykonávajú zamestnanie v inom členskom štáte používať na služobné a/alebo súkromné účely motorové vozidlo, najmä služobné vozidlo registrované v inom členskom štáte, v ktorom je ich zamestnávateľ usadený, iba pod podmienkou, že i) uvedené zamestnanie je ich hlavnou zárobkovou činnosťou a ii) za uvedené vozidlo je zaplatená daň, porušuje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení článku 10 ES v spojení s článkom 39 ES;

2. zaviazal Dánske kráľovstvo na náhradu trov konania Komisie;

3. rozhodol, že Fínska republika je ako vedľajší účastník konania povinná znášať svoje vlastné trovy konania.

I - 7942