C-465/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - SPOJENÉ VECI C-465/02 A C466/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 10. mája 2005 1

Obsah I— Úvod I - 9121

II — Právny rámec: ochrana Spoločenstva týkajúca sa zemepisných označení a označení

pôvodu I - 9122

A — Predchádzajúce okolnosti I - 9122

a) Základné vymedzenie I - 9130

i) Zemepisná spojitosť I - 9131

ii) Kvalitatívna spojitosť I - 9132

b) Prispôsobené pojmy I - 9132

i) Tradičné názvy I - 9132

ii) Iné územné označenia I - 9133

3. Registračné konanie I - 9135

a) Obvyklý postup I - 9136

b) Zjednodušený postup I - 9136

c) Vedecký výbor I - 9136

E — Nariadenie č. 1107/96 I - 9137

II — Posúdenie judikatúry Súdneho dvora I - 9137

4. Zhrnutie I - 9143

III — Okolnosti predchádzajúce sporom I - 9144

A — Prvé zahrnutie syru „feta" do nariadenia č. 1107/96 I - 9144

B — Rozsudok „Fota" I - 9146

C — Druhé zahrnutie syru „feta" do nariadenia č. 1107/96 na základe nariadenia č. 1829/2002 I - 9148

D — Vec „Canadane Cheese Trading a Kouri" I - 9150

2. Nedostatočné odôvodnenie I - 9157

C — Dôvody týkajúce sa veci samej I - 9158

1. „Feta" ako druhový názov I - 9158

a) Pokiaľ ide o to „čo je druhové" I - 9158

b) Kritériá vymedzenia I - 916O

i) Situácia existujúca v členskom štáte, z ktorého názov pochádza,

— Vnútroštátne právne predpisy I - 9166

— Právne predpisy Spoločenstva I - 9166

iv) Ďalšie faktory I - 9167

— Situácia v tretích štátoch I - 9167

— Časové hľadisko I - 9168

c) Posúdenie kritérií a dôsledky I - 9170

3. Komisia Európskych spoločenstiev následne prijala opatrenia na účely prekona­ nia nedostatkov odhalených v uvedenom rozsudku, opätovne zavádzajúc výraz „feta" do zoznamu názvov chránených nariadením 2. Táto diskusia bola otvorená už skôr, Komisie (ES) č. 1829/2002 4a proti tomuto v súvislosti s prejudiciálnou otázkou, ktorú rozhodnutiu podali Spolková republika položil a potom vzal späť Symvoulio tis Nemecko a Dánske kráľovstvo žaloby Epikrateias [Štátna rada (Grécko)], o neplatnosť. s ohľadom na ktorú som predniesol návrhy 24. júna 1997 2, a v žalobe o neplatnosť, na 3 — „Rozsudok zo 16. marca 1999, Dánsko a i./Komisia, nazývaný „Feta", C-289/96, C-293/96 a C-299/96, Zb. s. I-1541. 4 — Nariadenie zo 14. októbra 2002, ktorým sa mení a dopiňa 2 — Uznesenie z 8. augusta 1997, Canadane Cheese Trading príloha k nariadeniu (KS) č. 1107/96 ohľadom názvu Feta a Konri, C-317/95, Zb. s. I-4681. (Ú. v. EU I. 277, s. 10; Mim. vyd. 03/037, s. 195).

I - 9121

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - D. RUIZ-JARABO - SPOJENÉ VECI C-465/02 A C-466/02

5. Prvý odkaz na označenie pôvodu je v Biblii v správe o budovaní chrámu v Jeruzaleme, ktorý kráľ Dávid prisľúbil Jahvovi a pre ktorý Hiram, kráľ Týru a Sidónu, nechal na žiadosť Šalamúna narezať cédrové drevo z Libanonu, 6. Spojitosť medzi predmetmi a ich pôvo­ z ktorého bol palác, známy pod názvom dom nerozlišovala medzi predmetmi, ktoré „Libanonský lesný dom", následne vybudo­ vaný. Bol totiž postavený na štyroch radoch stĺpov z tohto vzácneho dreva, ktorého 6 — HARTE BAVENDAMM, H.: Geographical Indications and trónná sieň, „v ktorej súdil, teda súdna sieň", Trademarks: Harmony or Conflict. In: Symposium on the bola tiež obložená cédrovým drevom. 5 International Protection of Geographical Indications. Somerset West, South Africa, September 1 and 2. OMPI, Ženeva, 1999, Okrem názvov a symbolov bola zmienka s. 59. o zemepisnom pôvode pravdepodobne jed­ 7 — Odkazy, ktoré zhrnul CORTÉS MARTÍN, J. M.: La protección de las indicaciones geográficas en el comercio internacional y nou z prvých metód individualizácie osôb comunitário. Ministerstvo poľnohospodárstva, rybolovu a výživy, Madrid, 2003, s. 25 a 26. 8 — VERGÍLIUS: Eneida. Bratislava. Tatran 1969. Dodone bolo miesto v Épéire, kde bola Diova veštiareň. Vyrábali sa tam nádoby, ktoré slúžili na veštenie na základe výkladu hluku, ktorý spôsobili, keď vietor rozhýbal vetvy veľkého duba, na 5 — Starý zákon. Prvá kniha kráľov, S, 6 a 7. Preklad a poznámky ktorom boli povešané (kniha III, verš 465). podľa vydaní Spolku svätého Vojtecha v Trnave: Starý zákon z roku 1955. Spolok svätého Vojtecha. Trnava 2001, s. 618 — 9 — Tamže, kniha III, verš 484. 621. Určité výrobky uznávanej kvality z dôvodu ich zemepis­ 10 — „Ten, ktorý nemôže rozlíšiť sidónsky purpur od vlnených ného pôvodu sú tiež citované v Biblii, ako býci z Bášanu, látok nafarbených v Akvine určite neutrpí stratu, ktorá sa severná oblasť údolia Jordanu, kde sa chovali obzvlášť veľké dotýka skôr ich podstaty, ako ten, kto nerozlišuje pravdu od a bojovné zvieratá (Kniha žalmov, 22, 13, s. 1025); striebro klamstva" [volný preklad]. HORÁCIUS: epištola X, Óda I, kované, donesené z Taršišu a zlato z Ofíru (Kniha proroka XXI a XXIX.6, citovaná podľa PLAISANT, M. a JACQ, E: Jeremiáša, 10, 9, s. 1624) a vinohrady Engadi (Pieseň piesni, Traité de noms et appellations d'origine. Technické kníhku­ Rozhovory so snúbencom, 14, s. 1277). pectvo, Paríž, 1974, s. 1.

10. V medziobdobí mali početné odkazy na 8. Francúzska revolúcia zrušila cechy pôvod určitých výrobkov, ktoré naďalej pre- a znovu zaviedla úplnú slobodu v obchode a ukončila prevažnú časť týchto ochranár­ 14 — COINÉ, H.: Derecho privado europeo, zväzok 2, El siglo XIX. Fundación Cultural del Notariado, Madrid, 1996, s. 213 a 214, cituje hodváb vyrábaný v Lyone, l'anz Bielefeldu a kosy z Erzbergu v Stýrii. 11 — Aj keď v Ríme boli výrazy chránené Lex Cornelia de Falsis, 15 — V nadväznosti na fyloxérovú epidémiu, ktorá napadla vinice ktorý obchodníka chránil pred privlastnením jeho identifi­ v druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia. kačného označenia na základe actio iniarium alebo actio doli. V tomto zmysle GIRARDEU, j . M.: The Use of Geographical Pozri FRANCESCHELU, R.: Trattato di Diritto Industriale. Indications in a Collective Marketing Strategy: The Example Giuffrè, Miláno, 1973, s. 77 a nasi. of Cognac. In: Symposium on the International Protection of 12 — FERRAIO, G. M.: Denominazione di origine, indicazione di Geographical Indications, c. d., s. 70. provenienza e dintorni. In: Rivista di Diritto Industriale, 16 — Tento trend je zaznamenaný vo francúzskom zákone 1990, Č. 2, s. 224 a nasl. z 1. augusta 1905 o stíhaní podvodov pri predaji tovarov 13 — V niektorých prípadoch, hromadná ochranná známka a falšovaní poľnohospodárskych výrobkov a potravín, aj ked výrobku pozostávala z počiatočného písmena názvu mesta, sú to zákony o ochrane špecifických výrobkov — ako zákon kde bol vyrobený, alebo erbov mesta: písmeno A označovalo z 26. júla 1925, chrániaci označenie „Roquefort" — tapety z Audernarde; „B" identifikovalo výrobky pochádza­ a horizontálne právne úpravy pre určité druhy názvov — júce z Bruselu: dva spojené „E" výrobky z Enghienu. CORTÉS tiež zákon z 30. júla 1935 o označeniach pôvodu vo MARTÍN. J. M.: c. d., s. 27, poznámka pod čiarou 8, kde je vinárskom sektore — ktoré povolili získať určitú individu­ citovaný BRAUN, A.: Nouveau traité des marques de alizáciu v ochrane. V Španielsku uznal Štatút pre vinárstvo, fabrique et de commerce, droit belge, droit international et ktorý bol schválený kráľovským dekrétom z 8. septembra droit compari Brusel, s. XXIII-XXIV. 1932, autonómiu označenia pôvodu ako rozlišujúci znak.

17 —CERVANTÈS SAAVEDRA, M. de: Don Quijote de la Mancha, Edición, introducción y notas de Martín de Riquer, RBA Editores, Barcelona, 1994 (prvá časť, kapitola IV, s. 128) 12. Žiadne ustanovenie Zmluvy ES sa netýka uvádza tieto drevené nástroje, ktoré sa používali na pradenie pomocou kolovratu a zvinutie napradeného, a boli veľmi zemepisných označení. Ak v dôsledku uve­ vychýrené, ak boli vyrobené z bukového dreva zo Sierra de deného vývoja bolo takéto ustanovenie Guadarrama. 18 — Tamže, druhá časť, kapitola XXXVIII, s. 905. 19 — Tamže, druhá časť, kapitola XLIX, s. 981. 20 — Tamže, druhá časť, kapitola XXXII, s. 865. 21 — Tamže, druhá časť, kapitola XXXIII, s. 876. 29 — CARPENTIER, A.: La consagración de la primavera, vydavatelia Siglo XXI de España, 7. vydanie, Madrid, 1979, 22 - VEGA CARPIO, LOPE de: El caballero de Olmedo, ed. časť III, kapitola 18, s. 219. Francisco Rico, vydavateľstvo Cátedra, Madrid, 1981, dejstvo I, verš 103, s. 111. 30 — Tamže, časť VII, kapitola 35, s. 463. 23 — VEGA CARPIO, LOPE de: Peribdñez y el comendador de 31 — Tamže, časť VII, kapitola 36, s. 480. V tomto románe okrem Ocaña, ed. Juan M* Marin, vydavateľstvo Cátedra, Madrid, toho rozpráva o tom, že jedna z jeho postáv Tereza má 1979, dejstvo I, scéna XIII, verš 677, s. 89. nevšednú schopnosť odhaliť „každý podvod alebo ,drobné krádeže' pri nákupe kaviáru, pôvode husej pečienky alebo 24 — Tamže, dejstvo I, scéna XIII, verš 739, s. 91. pravosti vín významných značiek alebo ročníkov". Táto žena 25 - SHAKESPEARE, W.: Hamlet preklad Jozef Kot, vydavateľ­ vyčíta svojmu kuchárovi, keď mu hovorí: „Vieš, že moji stvo LITA, Bratislava, 1973, dejstvo I, scéna IV. krajania nevedia nič o milésimes, že by si im tak mohol dať coca-colu alebo pepsi-colu, ale mňa neoklameš s tvojimi 26 — Tamže, dejstvo V, scéna II. flašami Mouton-Rothschild, ktoré sú naplnené zlým galícij- 27 — PROUST, M.: À la recherche du temps perdu, tome III, ským vínom. A nabudúce, ak sa mi pokúsiš podať šampanské Sodome et Gomorrhe, s. 330, druhej kategórie ako Dom Pérignon, pošlem ťa naspäť do Francúzska..." [votnýprekladi (časť III, kapitola 18, s. 219). 28 — Tamže, tome III, La prisonnière, s. 542.

14. Možnosťflexibilitydosahu článku 28 ES v tejto oblasti sa stanovila v smernici Komisie 70/50/EHS z 22. decembra 1969 o zrušení opatrení, ktoré majú účinok rovnocenný s kvantitatívnymi obmedzeniami dovozu a nevzťahujú sa na ne ostatné ustanovenia 13. Existencia týchto rozličných spôsobov prijaté podľa Zmluvy o EHS 35, v ktorej sú ochrany v Európskej únii vytvára napätie uvedené opatrenia vyhradzujúce názvy, ktoré medzi základnými slobodami, pretože priz­ nie sú označením pôvodu alebo výskytu, iba nanie výlučného práva používať nejaký názov pre domáce výrobky [článok 2 ods. 3 má vplyv na pohyb tovaru. 33 Tento dosah je pism. s)]. To znamená, a sensu contrario, že však výslovne stanovený v zakladajúcom nie sú vylúčené opatrenia, ktoré spadajú pod texte: aj keď články 28 ES a 29 ES zakazujú jeden z týchto pojmov. množstevné obmedzenia dovozu a vývozu, ako aj všetky opatrenia s rovnakým účinkom, článok 30 ES upozorňuje, že tieto ustanove­ nia nevylučujú stanovenie obmedzení odô­ vodnených, okrem iných dôvodov, „ochra­ nou priemyselného a obchodného vlastníc­ 34 tva" ; avšak právomoc členských štátov

1. Vinárske výrobky

17. Vína, mušty a hroznové šťavy boli zahrnuté do prílohy II Zmluvy v zozname C — Súčasná právna úprava Spoločenstva tovarov, pre ktoré sa mala navrhnúť spoločná poľnohospodárska politika. Toto vysvetľuje, prečo boli v nariadení Rady č. 24 zo 4. apríla 1962 o postupnom vybudovaní spoločnej organizácie trhu s vínom [neoficiálny pre- klad] 40 veľmi skoro stanovené základné zásady, ako aj vypracovanie pravidiel pre akostné vína vyrobené v určitých regiónoch.

16. Záujem Spoločenstva sa najskôr týkal len sektoru vína, no následne sa rozšíril na poľnohospodársky a potravinársky sektor a v budúcnosti sa môže týkať ďalších sektorov 37, ako to predpokladá deviate 18. Nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999 zo

odôvodnenie

nariadenia Rady (EHS) 17. mája 1999 o spoločnej organizácií trhu č. 2081/92 zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín 38 (ďalej len „základné nariadenie"), keď obme­ dzuje rozsah tohto nariadenia na výrobky a potraviny „pri ktorých existuje prepojenie medzi charakteristickými vlastnosťami výrobku alebo potraviny a ich zemepisným

20. Vo zvyšnej časti je stanovený režim doplnený osobitnými zákonmi, ktoré prijali rôzne členské štáty.

2. Poľnohospodárske a potravinové výrobky káciou, ako aj ,,poskytnu[tiu] niektorých dôležitých informácií spotrebiteľovi; zároveň na základe predpisov spoločenstva, alebo z dôvodu, že spadajú pod predpisy týkajúce sa prevencie pred podvodnými postupmi, by 21. Bolo treba počkať do začiatku 90. rokov, mali umožniť aj použitie iných informácií" kedy sa Spoločenstvu umožnilo upravovať (odôvodnenie č. 50). Podľa článku 47 ods. 1 používanie územných výrazov pre iné tovary, tohto nariadenia je jedným z cieľov uvede a to predovšetkým pre poľnohospodárske ného nariadenia ochrana oprávnených záuj a potravinové výrobky. Totiž aj napriek

Smernica predstavovala ustanoveniach súvisiacich s akostnými vlnami vyrobenými v určitých regiónoch [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 99, dobrý doplnok, avšak účinne nechránila s. 20). Tieto nariadenia boli nahradené nariadeniami Rady (EHS) č. 337/79 a č. 338/79 z 5. februára 1979 (U. v. ES L 54, zemepisné označenia ani kupujúcich. 44 s. 1, a Ú. v. ES L 54, s. 48) a ďalej nahradené nariadeniami Rady (EHS) č. 822/87 a č. 823/87 zo 16. marca 1987 (Ú. v.

ES L báze vína a aromatizovaných kokteilov z aromatizovaných 232, s. 13) zrušené nariadením č. 1493/1999. vínnych produktov (Ú. v. ES L 149, s. 1; Mim. vyd. 03/011, 44 — SAUGNON, G.: La jurisprudence et la réglementation s. 286) sú zemepisné názvy výlučne určené pre tieto výrobky, communautaires relatives à la protection des appellations odkazujúc na oblasti, v Ktorých „získavajú svoj charakter d'origine, des dénominations géographiques et des indica- a rozhodujúce vlastnosti" [článok 5 ods.3 písm. b) a článok 6 tions de provenance.

I - 9127

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATÁ — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-465/02 A C-466/02

22. Potreba vyhnúť sa novým prekážkam ktoré je základnou právnou úpravou v tejto v obchodovaní a vytvoriť nástroje, aby sa oblasti. Na rozdiel od vinárskeho sektoru je spotrebiteľom a výrobcom ponúkla zodpo­ systém založený na tradičnom pojme ozna­ vedajúca ochrana, viedla k vytvoreniu poli­ čenia pôvodu, ktorý je zaručený záväznou tiky Spoločenstva v oblasti kvality 45, a to na registráciou a ochrana sa poskytuje až po účely doplnenia nedostatkov, ktoré Súdny zápise do registra. 51

dvor zistil a na ktoré poukázal. 46

23. V následných úvahách sa vyskytlo viac­ ero pripomienok, pričom jednou z nich bola pripomienka zaručiť rozsiahlu ochranu slo­ vám, ktoré identifikujú miesta pôvodu potra­ vín. 47 V tomto zmysle Komisia postupo­ vala 48 a niekoľkými návrhmi prispel aj Európsky parlament. 49

24. Prevzatím návrhu z februára 1991 prijala Rada 14. júla 1992 základné nariadenie 50, D — Nariadenie č. 2081/92

I - 9128

NEMECKO A DÁNSKO/KOMISIA

a označení pôvodu zavedením jednotného ochranu prostredníctvom priemyselného prístupu, takýto systém zabezpečí spravo­ vlastníctva. Ochrana umožňuje vyhnúť sa dlivú súťaž medzi výrobcami výrobkov, ktoré tomu, aby majitelia označenia utrpeli hospo­ budú mať takéto označenia, a bude posilňo­ dársku škodu a okrem iného zabraňuje vať dôveryhodnosť takýchto výrobkov nedovolenému obohateniu iných osôb. v očiach spotrebiteľa" (siedme odôvodnenie).

27. Stručne povedané, ako som to uviedol v návrhoch Canadane Cheese Trading a Kouri, „právna ochrana priznáva spoločný monopol komerčného využívania týchto 1. Pojmy „označenie pôvodu" a „zemepisné zemepisných označení konkrétnej skupine označenie" výrobcov, ktorí majú toto právo z dôvodu polohy miesta, kde majú sídlo. Táto ochrana sa teda líši od ochrany poskytovanej ochran­ ným známkam, ktoré môžu používať iba ich majitelia."52 Predpokladá odmenu za úsilie vynaložené majiteľmi označenia, ktorí vytvo­ rením predmetov určitej formy dosiahli, že tieto predmety získali povesť zasluhujúcu si 29. Článok 2 základného nariadenia opisuje, čo je na účely tohto nariadenia potrebné chápať pod jedným alebo druhým pojmom. Odsek 2 uvedeného článku pristupuje 52 — Už citované v poznámke pod čiarou 2, hod 36. Pozri tież bod k prvému vymedzeniu, ktoré je rozšírené 42 týkajúci sa dôsledkov, ktoré spôsobuje registrácia na základe základného nariadenie. v odsekoch 3 a 4 tohto článku.

I - 9129

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-465/02 A C-466/02

a) Základné vymedzenie b) Zemepisné označenie označuje „názov oblasti, určitého miesta alebo vo výni­ močných prípadoch krajiny, ktorý sa používa na označenie poľnohospodár­ skeho výrobku alebo potraviny, ktorá: 30. Podľa článku 2 ods. 2 základného nariadenia:

— pochádza z tejto oblasti, určitého miesta alebo krajiny a a) Označenie pôvodu predstavuje „názov oblasti, určitého miesta alebo vo výni­ močných prípadoch krajiny, používaný na označenie poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorá:

— má kvalitu alebo vlastnosti, za ktoré 31. Každé označenie teda nie je chránené. Sú podstatne alebo výlučne vďačí chránené iba tie, pri ktorých existuje spoji­ daným zemepisným podmienkam tosť medzi na jednej strane tovarom a na vrátane prírodných a ľudských fak­ druhej strane jeho označením, pričom táto torov, a ktorá sa vyrába, spracováva spojitosť je dvojaká, a to priestorová a pripravuje vo vymedzenej zeme­ a kvalitatívna. Kvalitatívna spojitosť slúži pisnej oblasti". 53 okrem toho na odlíšenie označenia pôvodu od zemepisného označenia, pričom spojitosť s prostredím je menej intenzívnejšia v druhom prípade. 54 53 — Táto formulácia preberá koncepciu pojmu podobnú tej tradične uvedenej v medzinárodných dokumentoch alebo vo vnútroštátnych právach. Čítanie uvedeného článku pripomína definíciu uvedenú v článku 2 ods. 1 Lisabonskej dohody týkajúcej sa ochrany označení pôvodu a ich medzi­ národného zápisu z 31. októbra 1958, revidovanej 54 — Niektorí autori, ako napr. SORDELLI, L.: Indicazioni v Štokholme 14. júla 1967 (Zbierka zmlúvOrganizácie geografiche e denominazioni di origine nella disciplina spojených národov, zv. 923, č. 13172, s. 205, ďalej len comunitaria. In: Diritto Industriale, 1994, s. 837 a nasl., „Lisabonská dohoda"). Je rovnako podobná definícii uvedenej usudzujú, že existuje rádový rozdiel a nie rozdiel podstatný; v článku 79 španielskeho zákona č. 25/1970 z 2. decembra iní autori tvrdia, že takýto rozdiel je jasný, ako napr. LÓPEZ 1970, ktorým bol schválený štatút viníc, vína a alkoholických BENÍTEZ, M.: Las denominaciones de origen, Cedecs, nápojov (Ley dei Estatuto de la Viña, del Vino y los Córdoba, 1996, s. 85; názor vyjadrený Hospodárskym Alcoholes, BOE č. 291 z 5. decembra 1970, s. 19816) a tej a sociálnym výborom v stanovisku z 3. júla 1991 k návrhu uvedenej v článku 22 zákona č. 24/2003 z 10. júla 2003 nariadenia Rady (EHS) o ochrane zemepisných označení o viniciach a víne (Ley de la Viña y del Vino, BOE č. 165 a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín z 11. júla 2003, s. 27165), ktorý zrušil predchádzajúci zákon. [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 269, s. 62).

35. Označenie, ktoré zahŕňa štát ako celok, sa môže určite považovať za protekcionárske, pokiaľ tieto výrobky získali výhody len preto, že boli vyrobené v tejto krajine. Kvalifikáciou 33. Naopak, existuje maximálne obmedzenie týchto „výnimočných" prípadov má však uložené výrazom „krajina", teda územná nariadenie v úmysle uviesť pár prípadov, jednotka, ktorá je chránená iba „vo výnimoč­ v ktorých sú vlastnosti tovarov spojené ných prípadoch". V zásade si možno pred­ s prírodnými a ľudskými prvkami celej staviť, že táto možnosť je stanovená pre menšie štáty. 55 Ak by však tomu tak bolo, nariadenie by to uviedlo. 56Je teda možné, za predpokladu dodržania stanovených pod­ mienok, chrániť označenia veľkého rozsahu, vrátane označení, ktoré zahŕňajú národ ako 57 58 — Francúzsky zákon zo 6. júla 1966 bez obmedzení pripustil, že celok. názov krajiny predstavuje označenie pôvodu. Žiadne prie­ storové obmedzenie sa viac nevyskytuje v dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva, uvede­ nej v prílohe 1C Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie, schválenej rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994, týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene 55 — Zápisnica osobitného výboru „poľnohospodárstvo" Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho č. 7290/92 7. 12. júna 1992 uvádza, že „Komisia a Rada kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole vyhlásili, že v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) a b) sa multilaterálnych rokovaní (1986 - 1994) (Ú. v. ES L 336, s. 1; Luxemburské veľkovojvodstvo považuje za výnimočný prí­ Mim. vyd. 11/021, s. 80). jeho článok 22 definuje zemepisné pad. Rada a Komisia potvrdzujú, že na marque nationale označenia ako označenia „ktoré označujú tovar ako pochá­ luxembourgeoise sa vzťahuje článok 2 nariadenia". Pozri dzajúci z územia člena alebo z oblasti, alebo z lokality na PELLICER, R.: c. d.,B-84, s. 16 a 17. tomto území, ak danú kvalitu, povesť a iné charakteristické 56 — Ako to v tom čase uviedol Hospodársky a sociálny výbor vo znaky tovaru možno, v podstate pripísať jeho zemepisnému vyššie uvedenom stanovisku z 3. júla 1991, ktoré bolo vydané pôvodu". Takisto je to v prípade Lisabonskej dohody na účely k návrhu nariadenia. určenia označení pôvodu. 57 — Túto poslednú možnosť zdôraznil generálny advokát Jacobs 59 — Toto vyplýva z pojmu „vymedzený región" uvedenom už vo svojich návrhoch vo veci Komisia/Nemecko (rozsudok v prílohe VI bode A nariadenia č. 1493/1999, ktorý sa z 5. novembra 2002, nazývaný „CMA", C-325/00, obmedzuje na „vinohradnícku oblasť alebo kombináciu Zb. s. I-9977), keď v bode 40 uviedol, že vymedzenie „sa vinohradníckych oblastí". Tretie odôvodnenie nariadenia predovšetkým uplatňuje vtedy, keď je predmetný členský štát č. 1576/89 podrobnejšie uvádza, že „... predpisy spoločenstva obzvlášť malý (ako napríklad Luxemburské veľkovojvodstvo) musia vyhradiť pre určité oblasti, ktoré môžu určité krajiny a možno, ak sa registrácia požaduje pre členský štát ako označiť za výnimočné, používanie označovania s priradením celok, pokiaľ sa týka konkrétneho výrobku, ktorého kvalita zemepisných názvov..." a v článku 5 ods. 3 stanovuje alebo dobrá povesť sa môže pripisovať tomuto členskému konkrétnu výnimku v prospech Luxemburského veľkovoj- štátu". vodstva — „marque nationale luxembourgeoise".

39. Územné označenia sa zvyčajne týkajú 37. Osobitosť je však zvyčajne daná viac­ názvu mesta, miesta alebo väčšej či menšej erými dôvodmi a niekedy kombináciou viac­ erých z nich. Ustanovenie uvádza „prírodné

63 — V bode 45 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Cosmas vo veciach Windsurfing Chiemsee (rozsudok zo 4. mája 1999, C-108/97 a C-109/97, Zb. s. I-2779) vymenoval 60 — CORTES MARTIN, J. M.: c. d., s. 351. V tomto zmysle bolo ako prírodné faktory suroviny, pôdu a klimatické podmienky správne uvedené, že možnosť preukázať toto spojenie »sa oblasti a ako ľudské faktory koncentráciu podobných zmenšuje tak, ako sa rozširuje územná pôsobnosť, na ktorú sa podnikov v tej istej oblasti, špecializáciu na výrobu alebo má názov vzťahovať" (bod 8 návrhov, ktoré predniesol spracovanie určitých výrobkov a udržanie kvality na stano­ generálny advokát La Pergola vo veci „Feta"). vených úrovniach. 61 — Nariadenie Komisie (ES) č. 2325/97 z 24. novembra 1997, 64 — V dôsledku veľkého počtu minerálnych vôd — v ktorých ktorým sa mení a doplňa príloha nariadenia (ES) č. 1107/96 o zápise zemepisných názvov a označení pôvodu podľa prevládajú prírodné faktory — sa zaregistrovali ako označenia postupu stanoveného v článku 17 nariadenia č. 2081/92 pôvodu, zatiaľ čo pekárenské a cukrárenské výrobky boli (Ú. v. ES L 322, s. 33: Mim. vyd. 03/022, s. 95). zaregistrované ako zemepisné označenia. Je potrebné zohľad­ niť skutočnosť, že nariadenie č. 692/2003 vyňalo minerálne 62 — Nariadenie Komisie (ES) t 1778/2001 zo 7. septembra 2001, a pramenité vody z pôsobnosti základného nariadenia, kedze ktorým sa doplňa príloha k nariadeniu č. 1107/96 (Ú. v. ES uplynula lehota desiatich rokov od jeho schválenia, tieto L 240, s. 6; Mim. vyd. 03/033, s. 348). označenia nebudú viac v registri (článok 2).

65 — FERNÁNDEZ NOVOA, C: La protección internacional de las denominaciones geográficas de los productos. Tecnos, Madrid, 1970, s. 3. 66 — V návrhu nariadenia (Ú. v. ES C 30, s. 11) sa považujú za zemepisné označenia. Okrem toho, niektorí autori považovali neexistenciu predvídaternosti rozsahu na zemepisné označe­ ii) Iné územné označenia nia za diskriminačnú: BEIER, F. K. a KNAAK, R.: The Protection of Direct and Indirect Geographical Indications of Source in Germany and The European Community. In: International Review of Industrial Property and Copyright Law, zv. 25, 1994, s. 32; TILMANN, W.: EG-Schutz für Geographische Herkunftsangaben. In: Gewerblicher Rechts­ schutz wid Urheberrecht, 1992, s. 833, a JIMÉNEZ BLANCO, P.: Las denominaciones de origen en cl Derecho del comercio internacional. Eurolex, Madrid, 1996, s. 52. 67 — Nariadenie č. 1493/1999 vo svojej prílohe VI uvádza, že názvy „muscadet", „blanquette", „vinho verde", „cava' a „manzanilla" sa považujú za mená jednotlivých vymedze­ ných regiónov ohraničených a spravovaných príslušnými 43. Článok 2 ods. 4 rozširuje ochranu, ak členskými štátmi pred 1. marcom 1986. Nariadenie suroviny, z ktorých sú predmetné výrobky č. 1576/89 tiež chráni názvy „pacharán", „korn", „kornbrand" a „jägertee". vyrobené, pochádzajú zo širšej alebo inej

I - 9133

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - SPOJENÉ VECI C-465/02 A C-466/02

zemepisnej oblasti, než v ktorej sa spracú­ 69 dvorom , odsek 1 už citovaného ustanove­ vajú, za predpokladu, že oblasť výroby nia zakazuje registráciu „názvov, ktoré sa surovín je ohraničená, existujú osobitné stali druhovými". Toto ustanovenie je dopl­ podmienky na výrobu surovín a je zabezpe­ nené článkom 17 ods. 2, ktorý tiež vylučuje čená kontrola dodržiavania týchto podmie­ „druhové názvy", aj keď požívajú v členských nok. štátoch ochranu, alebo aj keď sú založené na zvyklosti v iných štátoch, kde neexistuje systém ochrany.

48. Samotné základné nariadenie, ktorého autori si boli vedomí problémov vyvolaných zákazom, stanovuje pravidlá jeho vymedze­ nia. Na jednej strane uvádza, že „na účely a) Druhové názvy tohto nariadenia je ,názov, ktorý sa stal druhovým' názvom poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorý, hoci sa vzťahuje na miesto alebo oblasť, kde takýto 46. Využívajúc klasický zákaz uplatňovaný výrobok... [bol] pôvodne vyroben[ý] alebo vnútroštátnymi správami a uznaný Súdnym predávan[ý], sa stal druhovým názvom poľ­ nohospodárskeho výrobku alebo potraviny". Na druhej strane dodáva, že „za účelom 68 — K zavedeniu tejto výnimky v nariadení došlo na návrh zistenia, či sa názov stal alebo nestal Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska zaregistrovať „syr Stilton", ktorého výroba začala v anglickom meste Stilton, potom sa premiestnila na neďaleké miesto, zachovávajúc názov, pod ktorým bol tradične známy. 70 — FERNÁNDEZ NOVOA, G: c. d., s. 39,· pozri tiež MATTERA, 69 — Rozsudok z 20. februára 1975, Komisia/Nemecko, nazývaný A.: El mercado único, sus reglas y su funcionamiento.Civitas, „Sekt-Weinbrand", 12/74, Zb. s. 181. Madrid, 1991, s. 447.

I - 9134

NEMECKO A DÁNSKO/KOMISIA

druhovým, treba brať ohľad na všetky faktory „odrody rastliny alebo druhu chovného individuálne, obzvlášť na: zvieraťa a v dôsledku toho môže viesť k pomýleniu verejnosti o pravom pôvode výrobku".

— existujúcu situáciu v členskom štáte, z k t o r é h o názov p o c h á d z a , a v oblastiach konzumácie,

3. Registračné konanie — momentálnu situáciu v iných členských štátoch,

a) Obvyklý postup bolo zrušené nariadením č. 692/2003 —, aby sa zabránilo tomu, že názvy, ktoré sú už chránené vnútroštátnymi právnymi poriad­ kami podstupovali rovnaké prekážky a zdržania ako nové názvy. 53. Pozostáva z dvoch po sebe nasledujúcich fáz, prvá je pred vnútroštátnou vládou a druhá pred Komisiou. Táto druhá fáza zahŕňa overovanie, prípadne námietky a rozhodnutie o registrácii.

56. Stanovoval nasledujúce opatrenia: a) členské štáty budú informovať Komisiu v lehote šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti nariadenia o názvoch, ktoré chcú 54. Na účely týchto žalôb o neplatnosť je zaregistrovať ako právne chránené názvy potrebné zdôrazniť, že článok 15 základného alebo v členských štátoch, kde nie je žiaden nariadenia 72 zriaďuje výbor (ďalej len „Regu­ ochranný systém ako názvy, ktoré sú zalo­ lačný výbor"), ktorému sa predkladá návrh, žené na základe zvyklosti; a b) Komisia aby vydal stanovisko. Teda existujú dve v súlade s postupom stanoveným možnosti: ak sa dosiahne dohoda, návrh je v článku 15 zaregistruje názvy, ktoré spĺňajú schválený; ak nie, návrh sa bezodkladne podmienky článkov 2 a 4, pričom článok 7 sa predloží Rade. To isté platí aj v prípade, ak nebude uplatňovať a registrácia „druhových uvedený výbor stanovisko nevydá, často názvov" bude zakázaná. z dôvodu nedostatočného počtu hlasov. Ak sa Rada z akéhokoľvek dôvodu nevyjadrí v lehote troch mesiacov „prijme Komisia navrhnuté opatrenia".

c) Vedecký výbor

b) Zjednodušený postup

57. Tento režim často zahŕňa, bez ohľadu na uplatňovaný postup, skúmanie technických

60. Štúdium rozsudkov Súdneho dvora má osobitný význam pre pochopenie pojmov, ktoré sa majú preskúmať, účelu poskytovanej ochrany a zmyslu základného nariadenia. E — Nariadenie č. 1107/96

58. Na základe oznámení stanovených A — Kvalifikácia ako práva priemyselného v článku 17 základného nariadenia schválila a obchodného vlastníctva Komisia 12. júna 1996 nariadenie č. 1107/96 75 s cieľom uverejniť zápisy clo registra na úrovni Spoločenstva. Článok 1 61. Rozsudok Dassonville 77 sa po prvýkrát tohto nariadenia stanovuje, že „názvy uve­ zaoberal označením pôvodu, aj keď len dené v zozname sa zapíšu ako chránené incidenčne, a to v prejudiciálnom konaní zemepisné označenie... alebo chránené ozna­ týkajúcom sa výkladu pôvodných článkov 30, čenie pôvodu". 31, 32, 33, 36 a 85 Zmluvy EHS v súvislosti

I - 9137

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JAUABO - SPOJENÉ VECI C-465/02 A C-466/02

s požiadavkou existujúcou v Belgicku, aby 63. Uvedený rozsudok uznal, že obmedzenie vláda krajiny vývozcu vydala oficiálny doku­ voľného pohybu bolo odôvodnené potrebou ment pre tovary, ktoré majú označenie zaručiť označenia pôvodu v miere, v akej pôvodu. Okrem definície opatrenia tieto označenia chránia záujmy výrobcov s rovnakým účinkom (bod 5 uvedeného proti nekalej hospodárskej súťaži a záujmy rozsudku) v ňom bolo uvedené, že keďže spotrebiteľov proti označeniam, ktoré ich neexistuje režim Spoločenstva zaručujúci môžu uviesť do omylu (bod 7). Už citovaný spotrebiteľom pravosť označení pôvodu rozsudok Cassis de Dijon 7 8 znovu uviedol na výrobku, sú členské štáty oprávnené prijať účely odôvodnenia obmedzenia „poctivosť primerané nediskriminačné v obchodných transakciách" a „ochranu spo­ a neobmedzujúce opatrenia s cieľom predísť trebiteľov". nekalým praktikám (body 6 a 7 toho istého rozsudku).

64. Tieto dôvody sa však nevyskytujú medzi dôvodmi uvedenými v článku 30 ES, ktoré „nemožno rozšíriť na iné prípady ako tie, ktoré sú taxatívne uvedené" 79,a ktoré sa majú vykladať zužujúco. 80 Vznikajú teda pochybnosti, pokiaľ ide o uplatniteľnosť tohto ustanovenia na výrazy označujúce pôvod predmetu.

I - 9138

NEMECKO A DÁNSKO/KOMISIA

sa odvolávala na Parížsky dohovor na rozsudkov Ravil 86, ako aj Consorzio del ochranu priemyselného vlastníctva Prosciutto di Parma a Salumifìcio S. Rita 87. z 20. marca 1883 82, ktorý vo svojom článku 1 druhom odseku uvádzal okrem patentov a o c h r a n n ý c h z n á m o k aj „údaje o proveniencii tovaru alebo označení jeho pôvodu".

B — Účel ochrany

I - 9139

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-465/02 A C-466/02

stíach a všeobecnejšie na kvalite výrobku. podľa ktorého „sporný režim by bol odôvod­ Práve kvalita výrobku je v konečnom nený na základe článku 36 Zmluvy ES dôsledku základom pre jeho dobrú povesť" (zmenený, teraz článok 30 ES) ako režim, (bod 56). na ktorý sa vzťahuje výnimka týkajúca sa ochrany priemyselného a obchodného vlast­ níctva, ak by značka CMA predstavovala iba jednoduché zemepisné označenie pôvodu".

69. Z a h r n u t i e do p r i e m y s e l n é h o a obchodného vlastníctva umožňuje nový pohľad na vlastníctvo majiteľov založený na zjavnej alebo konkludentnej dobrej povesti C — Základné nariadenie ich výrobkov 89 a ktorý ich chráni pred neoprávneným používaním názvu zo strany tých, ktorí sa ho snažia používať bez právneho základu. Inými slovami znamená udelenie monopolu na jeho používanie. Ako 71. Súdny dvor skúmal základné nariadenie sa uvádzalo v rozsudku Keurkoop 9 0 , záruka pri viacerých príležitostiach. Ak chceme týchto vlastníctiev na účely článku 30 ES má systematizovať judikatúru, aby sme získali za cieľ „definovať výhradné práva, ktoré sú v tejto súvislosti všeobecný prehľad, tak je charakteristické pre toto vlastníctvo" možné rozlišovať rozhodnutia týkajúce sa (bod 14). pôsobnosti, a to rozhodnutia o rozsahu ochrany v Spoločenstve a rozhodnutia o zápise a jeho účinkoch.

nariadení „sa vzťahujú na určité homogénne 75. V každom prípade, ako to vyplýva zemepisné oblasti a nemôžu sa transformo­ z tohto posledného rozsudku, štáty si zacho­ vať na všeobecné pravidlá, ktoré by boli vávajú, mimo oblasť pôsobnosti základného uplatniteľné bez ohľadu na rozsah nariadenia, možnosť upravovať používanie a rôznorodosť dotknutých oblastí". Neexi­ teritoriálnych názvov na ich území. V už stuje teda „všeobecná zásada, podľa ktorej by citovanom rozsudku Warsteiner Brauerei sa musel pôvod rôznych poľnohospodár­ bolo toto kritérium potvrdené v súvislosti skych výrobkov povinne a jednotne stanoviť s jednoduchými označeniami, keď sa v ňom podľa zemepisnej oblasti, v ktorej sa vype­ uvádzalo, že právu Spoločenstva „neodporuje stovali" (bod 24). uplatnenie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá zakazuje používanie zemepisného označenia pôvodu, s ktorým sa spája nebez­ pečenstvo podvodu a u ktorého neexistuje žiadna spojitosť medzi vlastnosťami výrobku a jeho zemepisným pôvodom" (bod 54). Rovnako v už citovanom rozsudku Budéjo­ 73. Okrem toho, ako to vyplýva z rozsudku vický Budvar bola táto myšlienka znovu Budéjovický Budvar 94, používanie základ­ zdôraznená. ného nariadenia „závisí predovšetkým od povahy názvu v tom zmysle, že sa obmedzuje na označenia výrobku, pri ktorom existuje osobitná spojitosť medzi jeho vlastnosťami a jeho zemepisným pôvodom, ako aj od dosahu poskytovanej ochrany v rámci celého Spoločenstva". 2. Rozsah ochrany

I - 9141

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - SPOJENÉ VECI C-465/02 A C-466/02

pôvod uvedený, čo zahŕňa prípady, v ktorých povahou zápisu do registra, pričom druhý sa na používané označenie vzťahuje čia­ z týchto rozsudkov sa opieral o prvý roz­ stočná ochrana a v ktorých existencia alebo sudok, aby poprel, že ochrana poskytovaná neexistencia pravdepodobnosti zámeny nie je vnútroštátnymi správnymi orgánmi sa po rozhodujúca (body 25 a 26). zápise do registra Komisiou naďalej uplat­ ňuje, aj keď má táto ochrana väčší rozsah ako európska ochrana (bod 18).

3. Zápis a jeho účinky 80. Pokiaľ ide o dôsledky zápisu, je potrebné tiež uviesť rozsudok Bigi 98. Spor sa týkal toho, či sa strúhaný syr môže predávať ako „parmesan" mimo Talianska — krajiny, v ktorej sa vyrába a v ktorej používanie takéhoto označenia je zakázané — hoci 78. Rozsudok Chiciak a Fol 97, ako aj už nespĺňa špecifikácie „Parmigiano Reggiano". citovaný rozsudok Consorzio per la tutela del Odpoveď bola dosť jasná: od okamihu, keď formaggio Gorgonzola sa zaoberali záväznou členský štát žiada o zápis do registra v súlade so zjednodušeným postupom, sa nemôžu výrobky, ktoré nie sú v súlade s príslušnými ustanoveniami, legálne uvádzať na trh na 96 — V týchto rozsudkoch neboli špecifikácie označení pôvodu jeho území; okrem toho, keďže sú názvy uverejnené a ich účinky voči tretím stranám sa tiež skúmajú. 97 — Rozsudok z 9. júna 1998, C-129/97 a C-130/97, Zb. s. I-3315. V tejto veci požiadala francúzska vláda po zaregistrovaní označenia „époisses de Bourgogne" v súlade so zjednoduše­ ným postupom o jeho zmenu, aby bolo naďalej chránené iba označenie „époisses". 98 — Rozsudok z 25. júna 2002, C-66/00, Zb. s. I-5917.

I - 9142

NEMECKO A DÁNSKO/KOMISIA

uvedené v zozname, odchylný režim uvedený spĺňa požiadavky článku 2 ods. 2 pism. a) v článku 13 ods. 2 základného nariadenia sa alebo článku 2 ods. 2 pism. b)" nariadenia uplatňuje výlučne iba na výrobky, ktoré (bod 54). Pokiaľ ide o druhý bod, Súdny dvor nemajú pôvod na jeho území. usúdil, že cieľom posúdenia je zistiť, či názov, ktorý je založený na základe zvyklosti, podlieha šetreniu príslušných vnútroštátnych orgánov, alebo prípadne kontrole vnútroštát­ nych súdov, a to pred tým, ako sa žiadosť o registráciu oznámi Komisii (bod 60).

I - 9143

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - SPOJENÉ VECI C-465/02 A C-466/02

IV — Okolnosti predchádzajúce sporom ktorý sa tradične vyrába v Grécku, a osobitne v oblastiach uvedených v odseku 2 tohto článku, z ovčieho mlieka alebo zo zmesi ovčieho a kozieho mlieka".

A — Prvé zahrnutie syru „feta" do nariade­ nia č. 1107/96 102

83. Dňa 21. januára 1994 požiadali grécke — podľa článku 1 ods. 2 tohto minister­ orgány v súlade s článkom 17 ods. 1 ského nariadenia musí mlieko, ktoré sa z á k l a d n é h o n a r i a d e n i a Komisiu používa na jeho výrobu, pochádzať o registráciu výrazu „feta" pre druh syra „výlučne z oblastí Macedónie, Trácie, ako chráneného označenia pôvodu. Pripo­ Épiru, Solunska, stredného Grécka, jený spis obsahoval informácie týkajúce sa Peloponézu a departementu (.Nomos') zemepisného pôvodu suroviny používanej pri na ostrove Lesbos". výrobe, prírodných podmienok oblasti, v ktorej sa tento výrobok vyrába, druhu a plemien zvierat, ktoré produkujú použí­ vané mlieko, kvalitatívnych vlastností mlieka, výrobných postupov syra a jeho osobitostí.

— ostatné ustanovenia uvedeného mini­ sterského nariadenia definujú pod­ 84. Ministerské nariadenie č. 313025/1994 mienky, ktoré musí mlieko spĺňať, ministerstva poľnohospodárstva z 11. januára výrobný postup, vlastnosti syra, pred­ 1994103, chrániace uvedené označenie na ovšetkým kvalitatívne, organoleptické vnútroštátnej úrovni, bolo pripojené k spisu: a chuťové, ako aj označenia balení.

— tri osoby zo štyroch, ktoré poznajú syr „feta", upresňujú, že vyvoláva predstavu, že ide o krajinu alebo oblasť, s ktorou má výrobok niečo spoločné.

87. Dňa 19. januára 1996 schválila Komisia zoznam názvov, medzi ktorými bol i názov „feta", ktoré možno v súlade s článkom 17 základného nariadenia zaregistrovať. Regu­ lačný výbor nerozhodol v lehote stanovenej — z osôb, ktoré už tento výraz videli alebo na tento účel; návrh bol predložený Rade počuli, sa 37,2 % domnieva, že ide 6. marca 1996 a táto inštitúcia tiež neroz­ o bežný názov — v Dánsku to bolo hodla v lehote troch mesiacov, ktorú k tomu 63 % —, zatiaľ čo 35,2 % ho považuje za mala.

I - 9145

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - SPOJENÉ VECI C-465/02 A C-466/02

88. Dňa 12. júna 1996 prijala Komisia odkiaľ pochádza. V druhom žalobnom nariadenie č. 1107/96 zahrňujúce syr „feta" dôvode tvrdili, že výraz bol druhový, do jeho prílohy bodu A „Produkty uvedené a preto ho nebolo možné zaregistrovať. v prílohe II Zmluvy určené na konzumáciu pre ľudí", položka „syry", krajina „Grécko", ako chránené označenie pôvodu („CHOP").

92. Súdny dvor najskôr skúmal tento druhý bod, pretože zákaz sa týka všetkých druhov názvov, vrátane tých, ktoré spĺňajú požado­ 89. Dánska, nemecká a francúzska vláda vané podmienky, aby im bola poskytnutá napadli túto registráciu, a to žalobami ochrana (bod 52). o neplatnosť, ktoré podali na Súdny dvor.

— ich skúmanie poukazuje na to, že Komisia „nevenovala dostatočnú pozor­ — v spornom prípade sa nevzalo do úvahy, nosť aktuálnej situácii v iných členských že predmetný názov „je už dlho pou­ štátoch, ako je štát pôvodu, a odoprela žívaný v niektorých členských štátov prikladať akýkoľvek význam ich vnútro­ iných ako Helénska republika" (bod štátnym právnym predpisom" (bod 87), 101). čo sú faktory výslovne uvedené v článku 3 ods. 1, ako je situácia existujúca v členskom štáte, z ktorého názov pochádza, a v oblastiach konzumácie (bod 88),

94. Predchádzajúce body viedli Súdny dvor k záveru, že Komisia nezvážila „všetky faktory, ktoré mala podľa tretej zarážky článku 3 ods. 1 základného nariadenia zohľadniť" a viedli k uvedenému zrušujú­ cemu rozsudku.

— podobne, podľa článku 7 ods. 4 druhej zarážky „skutočnosť, že registrácia názvu... môže ohroziť existenciu výrob­ kov, ktoré oprávnene existujú na trhu, predstavuje dôvod pre prípustnosť námietky zo strany iného členského š t á t u " , čo má tiež účinky v zjednodušenom postupe, aj keď je 95. Uvedený rozsudok neskúmal vecné pod­ výslovne stanovené pre obvyklý postup mienky požadované pre registráciu, pred­ registrácie, pretože je potrebné zohľad­ ovšetkým údajný druhový charakter výrazu. niť „tradičné a korektné používanie Analýzu Komisie posúdil len ako neúplnú. a skutočnú pravdepodobnosť zámeny" Neoveroval viac formality stanovené pre (body 91 až 94), tradičné názvy.

I - 9147

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-465/02 A C-466/02

C — Druhé zahrnutie syru „feta" do naria­ ú p r a v u 105, aj keď N e m e c k o denia č. 1107/96 na základe nariadenia a Francúzsko ho tiež vyrábajú: č. 1829/2002

104 — Všeobecná syntéza dotazníka je uvedená v prílohe 1 vyjadrenia Komisie k žalobe. Jej orientačnú povahu zdôrazňuje samotné nariadenie č. 1829/2002, ktoré vo svojom odôvodnení č. 17 uvádza, že „chýbajúci osobitný legislatívny rámec skoro vo všetkých členských štátoch, spolu s tou najvšeobecnejšou definíciou termínu ,Feta' v kombinovanej colnej nomenklatúre, občas vedú skôr k približným odhadom a krížové porovnania odpovedí — Francúzsko začalo s výrobou tohto produkujú štatisticky chybné údaje, V skutočnosti mnohé syra v roku 1931 a vyrobilo ho členské štáty považujú za ťažké rozlíšiť domácu výrobu a reexport, ktorý môže čísla neprimerane zvýšiť." 19 964 ton, z čoho tri štvrtiny sa 105 — Holandské kráľovstvo malo tiež právnu úpravu tohto druhu predávajú do iných krajín 106. medzi rokmi 1981 a 1998. Rakúska republika vyhradzuje tento výraz gréckym výrobkom podľa dohody podpísanej s Gréckom 20. júna 1972, pri uplatnení dohody uzatvorenej 5. júna 1970 medzi oboma krajinami o ochrane označení výskytu, názvov poľnohospodárskych, remeselných a. priemyselných výrobkov (BGBl. 378/1972 a 379/1972: 106 — Podľa údajov, ktoré poskytol zástupca Francúzskej republiky Österreichisches Patentblatt č. 11/1972 z 15. novembra na pojednávaní, bola výroba v tomto štáte v roku 1972). 2003 10 325 ton a v roku 2004 11 200 ton.

I - 9148

NEMECKO A DÁNSKO/KOMISIA

Je potrebné zdôrazniť, že hoci ho Gréci — v írsku, Spojenom kráľovstve, Rakú­ vyrábajú výhradne z ovčieho mlieka sku, Francúzsku, Švédsku, Belgicku alebo z kombinácie ovčieho a kozieho a Fínsku sa pohybuje medzi 0,040 mlieka, Dáni a Nemci používajú skoro a 0,150 kg (od 0,32 do 1,22 %), výlučne kravské mlieko, zatiaľ čo Fran­ cúzi používajú ovčie mlieko a v menšej miere kravské mlieko.

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-465/02 A C-466/02

sko, ktoré bolo jednomyseľne schválené 109, 99. Komisia preskúmala informácie, ktoré popierajúce druhový charakter z týchto mala k dispozícií, a navrhla, aby názov „feta" dôvodov: opäť požíval ochranu. 110 Regulačný výbor sa nevyslovil v lehote stanovenej jeho pred­ sedom. Návrh bol predložený Rade, avšak tri mesiace uplynuli bez toho, aby sa vyjadrila.

a) výroba a spotreba syra sa prevažne sústreďujú v Grécku, kde sú suroviny a postup výroby odlišné od surovín a postupov výroby v iných členských štátoch, čo poskytuje dominantné 100. Za týchto okolností nariadenie postavenie na jednotnom trhu. č. 1829/2002 vyhovelo zápisu do registra V mnohých krajinách, ktoré nie sú podľa článku 6 ods. 3 základného nariadenie výrobcami ani spotrebiteľmi, sa názov ako chráneného označenia pôvodu „keďže sa nepoužíva; nemožno ho teda kvalifiko­ termín Feta neustanovil ako druhový" (odô­ vať ako bežný; vodnenie č. 34 nariadenia č. 1829/2002), ktoré je „tradičným nezemepisným názvom" (odôvodnenie č. 35 toho istého nariadenia).

b) vo vnímaní spotrebiteľa vyvoláva názov „feta" dojem konkrétneho pôvodu: gréc­ keho pôvodu;

D — Vec „Canadane Cheese Trading a Kouri"

c) v krajinách, ktoré majú osobitnú právnu úpravu týkajúcu sa tejto potraviny, sú zaznamenané značné technické roz­ diely. Skutočnosť, že sa výraz používa v spoločnej colnej nomenklatúre alebo 101. V tomto prejudiciálnom konaní sa v právnej úprave Spoločenstva týkajúcej Súdny dvor chcel vysloviť v prospech už sa vývozných náhrad, je v prejednávanej uvedených opatrení, ktoré grécka vláda veci irelevantná.

103. Bez toho, aby boli dotknuté určité predchádzajúce praktiky a prvá restriktivna úprava 111, zahájila grécka vláda progresívnu úpravu podmienok výroby a uvádzania na trh syru „feta" prijatím ministerského nariadenia č. 2109/1988112ministerstvom poľnohospo­ dárstva a m i n i s t e r s t v o m financií a pokračovala prijatím ďalších dvoch mini­ sterských nariadení zo strany tých istých ministerstiev, a to ministerského nariadenia 113 114 č. 688/1989 a č. 565/1991 , ktoré zmenili a doplnili článok 83 potravinového kódexu, čo urobilo aj nariadenie ministerstva č. 313025/1994. 105. V návrhoch som sa opieral o výrobu a o b c h o d o v a n i e s t ý m t o syrom v Spoločenstve (body 9 až 19) upresňujúc jeho proces výroby v Grécku a jeho základné kvality: jeho prírodnú bielu farbu, vôňu a charakteristickú chuť (nakyslastý, slaný a mazľavý), ako aj jeho hutnosť (body 15 104. Keďže sa uplatnila táto právna úprava, a 16). Rovnako som podrobne skúmal zakázali grécke orgány predávať pod názvom vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa tejto potraviny (body 20 až 25). Keďže základné nariadenie nebolo v čase skutkových okol­ 111 — Ministerské nariadenie č. 15294/1987 ministerstva pofno- ností ešte v platnosti, zastavil som sa hospodárstva a ministerstva financií (FEK B 347). u judikatúry Súdneho dvora, ako aj 112-FKK B 892. u pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa 113 — FEK B 663. 114 — FEK B 667. názvov, pod ktorými sa výrobky predávajú;

I - 9151

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - SPOJENÉ VECI C-465/02 A C-466/02

v súvislosti s týmto posledným bodom som 106. Na zistenie podstaty prejudiciálnych navrhol túto typológiu: otázok bolo potrebné po prvé overiť, či sporné pravidlá predstavovali opatrenie s rovnakým účinkom, ktoré bolo v rozpore s článkom 30 Zmluvy, a potom v prípade kladnej odpovede preskúmať, či toto opa­ trenie bolo odôvodnené.

I - 9152

NEMECKO A DÁNSKO/KOMISIA

medzi dvoma výrobkami a že a uvádzaný na trh v inom členskom vhodné označenie umožňovalo štáte pod predajným názvom „feta" zabezpečiť ochranu spotrebiteľov uvádzal na trh na jeho území pod týmto a vierohodnosť obchodu (body 67 istým názvom, je opatrením s rovnakým a 68), účinkom ako množstevné obmedzenie, ktoré je nezlučiteľné s článkom 30 Zmluvy.

— ak sa však vezme do úvahy skutoč­ 2. Právnu úpravu členského štátu, ktorá nosť, že skúmanie sa vykonáva na vyhradzuje označenie „feta" pre národné základe gréckeho právneho výrobky, nemožno odôvodniť ochranou poriadku, obchodné a priemyselné spotrebiteľov alebo ochranou poctivosti práva pripúšťajú obmedzenie, pre­ obchodných transakcií. tože názov „feta" v Grécku spĺňa podmienky uvedené v už citovanom rozsudku Exportur: a) nepriamo označuje zemepisný pôvod syra, ktorý sa uvádza na trh pod týmto 3. Právna úprava členského štátu zame­ názvom (bod 73); b) zaručuje, že raná na ochranu práv, ktoré sú osobit­ potravina má osobitné vlastnosti ným predmetom zemepisného názvu, a kvalitu, ktorej vďačí za výbornú akým je názov „feta", nachádza odôvod­ povesť u spotrebiteľov tejto krajiny nenie v ochrane priemyselného (body 74 a 75); c) je chránený a obchodného vlastníctva stanoveného vnútroštátnym právom (bod 76), v článku 36 Zmluvy. a d) neprešiel v Grécku žiadnym procesom neodvratného zhoršenia, ktorý by z neho urobil druhový názov (bod 77).

V — Žaloba o neplatnosť

107. Tieto dôvody ma viedli k tomu, aby 108. Spolková republika Nemecko a Dánske som Súdnemu dvoru navrhol odpovedať na kráľovstvo požadujú zrušenie nariadenia prejudiciálne otázky takto:

109. V nemeckej žalobe sú uvedené niektoré formálne dôvody zrušenia, ktoré sa musia preskúmať pred skúmaním dôvodov týkajú­ cich sa veci samej, ktoré sa v tomto prípade, ako aj v prípade dánskej žaloby v zásade 112. Túto procesnú námietku nemožno zhodujú s dôvodmi uvedenými vo veciach, prijať, pretože lehota stanovená v Zmluve v ktorých bol vyhlásený predtým komento­ na účely napadnutia ustanovenia sa musí vaný rozsudok zo 16. marca 1999, t. j., že počítať podľa režimu, ktorý je uvedený názov „feta" je druhový a nespĺňa požado­ v článku 81 rokovacieho poriadku 116, kto­ vané podmienky, aby ho bolo možné pova­ rého odsek 1 stanovuje, že „ak lehota určená žovať za tradičný názov a aby získal ochranu, na podanie žaloby proti aktu vydanému ktorú poskytuje základné nariadenie. inštitúciou začína plynúť odo dňa uverejne­ nia tohto aktu, lehota sa počíta podľa článku 80 ods. 1 pism. a) od konca 14. dňa po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie"; odsek 2 uvedeného článku 81 dodáva, že „k procesným lehotám sa pripočíta 10- dňová lehota zohľadňujúca vzdialenosť". 110. Zástupcovia Spolkovej republiky Nemecko, Dánskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Helénskej republiky a Komisie boli prítomní na pojednávaní, ktoré sa konalo 15. februára 2005, aby ústne vyjadrili svoje pripomienky.

B — Formálne dôvody

115. Spolková republika Nemecko subsi­ diárneuvádza dôvody zrušenia pre porušenie 118. Pokiaľ ide o skúmanie tejto otázky, je rokovacieho poriadku regulačného výboru potrebné pripomenúť, že forma nepredsta­ a nariadenia o používaní jazykov vuje samotný cieľ, a fortiori tým skôr, ak by v Spoločenstve 117, ako aj pre nedostatočné bol konečný výsledok aj bez chýb pod­

odôvodnenie.

obný. 119

118 — Predloženie programu a návrhov opatrení, ako aj všetkých ďalších pracovných dokumentov aspoň štrnásť dní pred dnom zasadnutia je stanovené v článku 3 štandardného rokovacieho poriadku Výboru (Ú. v. ES C 38, 2001, s. 3), schváleného rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonáva­ cích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES I. 184, 1. Porušenie lehôt a jazykového režimu s. 23; Mim. vyd. 01/003, s. 124). je potrebné tiež vziať do úvahy toto rozhodnutie a nariadenie č. 806/2003. 119 — Rovnaký postup uvažovania som vykonal v návrhoch vo veci Aalborg Portland a i./Komisia (rozsudok zo 7. januára 2004, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123) uvedením, že je potrebné zrušiť akt ukončujúci konanie iba „ak sa kon­ 116. Nemecká vláda uvádza, že zvolanie štatuje, že jeho výsledok by mohlo byť odlišný a priaznivejší pre dotknutú osobu, ak by sa striktne dodržali pravidlá zasadnutia regulačného výboru 20. novembra postupu, alebo tiež ak sa presne konštatuje, že formálne nedostatky bránia určeniu toho, či by rozhodnutie bolo 2001 sa uskutočnilo elektronickou poštou odlišné". Tiež som dodal, že „formálne nedostatky nemajú 9. novembra 2001 a že v nej pripojené svoj vlastný život, ktorý je oddelený od podstaty sporu. Keď rozhodnutie, ktoré bolo vydané na základe formálne vadného postupu, je zrušené, pretože z dôvodu nedostatkov pri jeho prijímaní je takéto rozhodnutie nesprávne z formálneho hľadiska, a zrušenie je vyvolané podstatnou vadou rozhodnutia a nie na základe procesnej chyby. 117 — Nariadenie Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov Formálny nedostatok má vlastnú existenciu iba vtedy, ak v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, v jeho prípade nie je možné rozhodnúť o prijatom roz­ s. 385; Mim. vyd. 01/001, s. 3). hodnutí".

120. Tieto údaje umožňujú odlíšiť prejedná­ vanú vec od rozsudku Nemecko/Komisia 121 uvedeným žalujúcou stranou, v ktorom for­ málne nedostatky, ktoré konštatoval Súdny 122. Pri zachovaní tejto úvahy, nie sú dvor a ktoré nakoniec viedli k zrušeniu nezrovnalosti ovplyvňujúce zasadanie napadnutého aktu, vznikli na zasadnutí, z 20. novembra 2001 podstatné, a teda počas ktorého sa o návrhu diskutovalo. nespôsobujú neplatnosť napadnutého naria­ Zhrňujúc posúdenie Súdneho dvora, bod 32 denia, ktorého návrh bol diskutovaný na uvedeného rozsudku uvádza „... že prijatie inom zasadnutí, pri ktorom sa nepreukázalo, stanoviska Stáleho výboru pre stavebníctvo je že by tieto nezrovnalosti mali nejaký vplyv. Je vadné v dôsledku porušenia podstatných tiež málo pravdepodobné, že by zníženie formálnych náležitostí, ktoré spôsobujú počtu dní, ktoré uplynuli medzi zvolaním neplatnosť napadnutého rozhodnutia, a to zasadnutia a jeho konaním, alebo neexisten- tým, že sa nedodržala povinnosť uskutočniť cia prekladu stanoviska vedeckého výboru dvojité zaslanie v stanovenej lehote a že sa a údajov o prieskume mohli viesť neodložilo hlasovanie napriek žiadosti for­ k porušeniu práv na obranu. mulovanej v tomto zmysle členským štátom".

2. Nedostatočné odôvodnenie 126. Komisia v spornom nariadení vysve­ tľuje, ako na žiadosť gréckych orgánov súhlasila so zápisom názvu „feta", aj keď v nadväznosti na rozsudok zo 16. marca 1999 nariadila jeho vymazanie (odôvodnenia č. 1 až 5). Následne odkazuje na dotazník, ktorý zaslala štátom na zabezpečenie obrazu o výrobe, spotrebe a oboznámení sa s týmto 125. V mojich návrhoch vo veci Portugal­ termínom, ktorý spotrebitelia Spoločenstva sko/Komisia 122 som uviedol, že povinnosť poznajú, vysvetľujúc a komentujúc obsah odôvodnenia je „podstatnou náležitosťou uvedeného dotazníku (odôvodnenia č. 6 až právneho aktu" 1 2 3 a cieľom povinnosti uviesť 21). Hneď potom uvádza stanovisko vedec­ dôvody rozhodnutia je nielen ochrana jedno­ kého výboru, ktorého poslednú časť prevzala tlivcov, ale navyše aj umožnenie následného (odôvodnenia č. 22 až 32). Ďalej sa domnieva súdneho preskúmania tohto rozhodnutia „že všeobecná vyčerpávajúca analýza práv­ v celom rozsahu Súdnym dvorom. 124 Judi- nych, historických, kultúrnych, politických, katúra ďalej uvádza, že odôvodnenie musí sociálnych, hospodárskych, vedeckých jasne a jednoznačne odrážať úvahy inštitúcií, a technických informácií oznámených člen­ ktoré napadnutý právny akt vydali, aby tak skými štátmi alebo informácie vyplývajúce dotknuté subjekty poznali dôvody, ktoré z výskumov podniknutých a sponzorovaných viedli k prijatiu opatrenia, a aby príslušný Komisiou vedú k záveru, že predovšetkým súd mohol vykonávať svoje preskúmanie; neboli splnené žiadne kritériá požadované nevyžaduje však uvedenie všetkých relevant­ podľa článku 3 nariadenia (EHS) č. 2081/92 ných skutkových alebo právnych okolností, na preukázanie toho, že názov je druhový" (odôvodnenie č. 33) a že naopak výraz „feta", skúmajúc detailne prírodné a ľudské faktory,

128. Pri skúmaní dvoch dôvodov zrušenia týkajúcich sa veci samej je potrebné dodržať 131. Druhový charakter môže byť daný poradie, ktoré navrhuje Súdny dvor samotným názvom — pretože bol vždy v rozsudku zo 16. marca 1999, analyzujúc druhový — alebo jeho postupným zovšeo­ najskôr to, či pojem „feta" možno kvalifiko­ becňovaním. Ide o názvy, ktoré nikdy nemali vať ako druhový, aby sa neskôr pristúpilo alebo stratili svoju indikatívnu funkciu, ktoré 126 k skúmaniu, či ide o tradičný výraz. sú nespôsobilé na diferenciáciu podľa miesta pôvodu.

126 — Žaloba Dánskeho kráľovstva tiež dodržiava toto poradie, zatiaľ čo žaloba Spolkovej republiky Nemecko najskôr uvádza tradičnú povahu názvu, aby následne potvrdila jeho 127 — Prevzal som príklad citovaný v slovníku Kráľovskej španiel- druhový charakter. skej akadémie, 22. vydanie.

I - 9158

NEMECKO A DÁNSKO/KOMISIA

128 — V bode 28 návrhov vo veci Canadane Cheese Trading a Kouri, už citovanej, som uviedol, że za takć sa považovali: „ocot" (rozsudok z 9. decembra 1981, Komisia/Taliansko, 135. Ďalší prvok, ktorý zohráva úlohu, je 193/80, Zb. s. 3019): „borievka" (rozsudok z 26. novembra 1985, Miro, 182/84, Zb. s. 3731): „pivo" (rozsudok nečinnosť dotknutých osôb. Názov sa osla­ z 12. marca 1987, Komisia/Nemecko, nazývaný „Zakon buje v prípade nečinnosti jednotlivcov o čistote piva", 178/84, Zb. s. 1227); „cestoviny" (rozsudky zo 14. júla 1988, 3 Glocken a Kritzinger, 407/85, Zb. s. 4233, a orgánov proti jeho zneužívaniu, zatiaľ čo a Zoni, 90/86, Zb. s. 4285): Jogurt" (rozsudok zo 14. júla 1988, Smanor, 298/87, Zb. s. 4489); syr „Eidam" (rozsudok z 22. septembra 1988, Dcscrbais, 286/86, Zb. s. 4907); „syry" (rozsudky z 11. októbra 1990, Komisia/Taliansko, C-210/89, Zb. s. I-3697, ako aj Nespoli a Crippa, C-196/89, Zb. s. I-3647); „údeniny" (rozsudok z 13. novembra 1990, 130 — Na rozdiel od toho, k čomu dochádza v oblasti ochranných lionfait, C-269/89, Zb. s. I-4169), a „chlieb (rozsudky známok, základnc nariadenie neurčuje dôvody zovšeobec­ z 19. februára 1981, Kelderman, 130/80, Zb. s. 527: zo ňovania, čo viedlo k určitým kritikám. Pozri LOBATO 14. júla 1994, Van der Veldt, C-17/93, Zb. s. I-3537, GARCÍA-MIJAN, L.: La protección de las Denominaciones a z 13. marca 1997, Mordíalo, C-358/95, Zb. s. I-1431). de origen: estudio del reglamento (EUS) 2081/92. In: lìsttulios de Derecho Mercantil en homenaje al profesor 129 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saggio vo veci Manuel Brosseta Pont, zv. II, Tirant lo Blanch, Valencia, Guilnont (rozsudok z 5. decembra 2000, C-448/98, 1995, s. 1985 a nasi. S obradom na proces popularizácie Zb. s. I-10663, bodli). pozri FERNANDEZ NOVOA, C: c. d., s. 42.

b) Kritériá vymedzenia 138. Problém vzniká, pretože ide o neurčitý právny pojem, ktorý je upresňovaný v závislosti od konkrétneho prípadu, a pretože zaregistrovanie označenia pôvodu v prípade, že odráža „historickú, kultúrnu, právnu a ekonomickú skutočnosť" zodpove­ 136. Systém upravený základným nariade­ dajúcu tovaru 133, je zložitejšie ako v prípade ním zveruje Komisii právomoc posúdiť tovaru, ktorý je známy a často používaný. druhový charakter, čo Komisia robí v súlade so stanoveným postupom, a to následne po vypočutí vedeckého výboru. Takúto právo­ moc zveruje aj Rade, avšak v obmedzenej miere, vzhľadom na to, ako už bolo uvedené, že podľa článku 3 ods. 3 tohto nariadenia má povinnosť zostaviť zoznam druhových názvov poľnohospodárskych výrobkov alebo potravín. 139. Základné nariadenie uznáva, že vo väčšine prípadov sa vymedzenie stáva zloži­ 131 — V anglickej judikatúre napríklad rozsudok, ktorý vyhlásil tou a komplikovanou úlohou. Pre zjednodu- High Court of Justice (England & Wales) Chancery Division, Spojené kráľovstvo 31. júla 1967 vo veci „Wine Products Ltd. & others vs. Mackenzie & Co. Ltd & others", umožnil austrálskym a juhoafrickým výrobcom používať na anglic­ kom trhu výraz „Jerez" („Sherry"), čo je španielske miesto, pod podmienkou, že k nemu doplnia prídavné meno 132 — Zmienim tu odôvodnenia, ktoré uviedol generálny advokát „austrálsky" alebo „juhoafrický" („Australian Sherry" alebo Léger v bode 40 jeho návrhov v už citovanej veci Bigi, podľa „South African Sherry"), usudzujúc, že by bolo nespravo­ ktorých „posúdenie druhového alebo nedruhového charak­ dlivé umožniť výrobcom z Jerezu namietať proti týmto teru názvu spadá, podľa nariadenia, do pôsobnosti Komisie, názvom, zatiaľ čo si boli vedomí takéhoto používania — domnievam sa, že Súdnemu dvoru nenáleží, aby Komisiu pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wagner v tejto veci nahrádzal. Úloha Súdneho dvora spočíva vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Sekt-Weinbrand, už v preskúmaní zákonností rozhodnutí, ktoré Komisia (alebo citovaný. Vo francúzskej judikatúre rozsudok, ktorý vyhlásil Rada) v tejto veci prijala, v súlade s ustanoveniami článku Cour d appel de Montpellier 25. augusta 1984 týkajúci sa 230 ES". Táto druhá časť nevyžaduje diskusiu a usudzujem, názvov „Jijona" a „Alicante" viedol k mnohým pripomien­ že ak sa akt zruší na základe právneho preskúmania Súdnym kam, ktoré sa mali preskúmať vo svetle uvedených tvrdení dvorom, týkajúceho sa druhových vlastností názvu, iná Súdneho dvora v už citovanom rozsudku Exportur, ktorý inštitúcia nie je nahradená ani zbavená svojich právomocí. bol vyhlásený v rámci prejudiciálnej otázky položenej v tejto veci. 133 — Výrazy, ktoré použil generálny advokát Léger v bode 50 svojich návrhov v už citovanej veci Bigi.

141. Okrem toho na účely vykonania kvali­ fikácie je potrebné brať ohľad na „všetky faktory", pričom tri z nich už boli uvedené, 143. Už citovaný rozsudok Exportur zdôraz­ „obzvlášť na": situáciu v členskom štáte, nil dôležitosť tohto kritéria, keď upresnil, že z ktorého názov pochádza, a v oblastiach ochrana názvu sa vzťahuje na iný členský štát konzumácie, v iných členských štátoch, ako len v tej miere, v akej je naďalej zákonná aj zodpovedajúce vnútroštátne právne pred­ v krajine pôvodu. Na posúdenie situácie je pisy alebo predpisy Spoločenstva. Posúdenie však potrebné zohľadniť okrem opatrení na ďalších kritérií nie je teda vylúčené. ochranu ďalšie skutočnosti, ako je množstvo výroby a spotreby, názor obyvateľov a preukázaný záujem. 134 — Táto dualita zodpovedá prijatiu eklektického riešenia vzhľadom na rozdielne koncepcie úrovne záruky v rozličných členských Matoch. 135 — Postup Komisie pri vypracovaní indikatívneho zoznamu, ktorý obsahuje demonštratívny výpočet názvov, ktoré nemožno zaregistrovať, pretože sa považujú za druhové, je opísaný v hodoch 22 až 28 rozsudku „Feta". 136 — LÓPEZ ESCUDERO, M.: Parmigiano, feta, époisses y otros manjares en Luxemburgo: las denominaciones geográficas ante el TJCE. In: Une communauté de divil: ľeslschrift fiir Cil Carlos Rodriguez Iglesias. BMW-Berliner Wissenschaft- sverlag, 2003, s. 409 a nasi., tvrdo kritizuje požiadavku 144. Zo spisu vyplýva, že Gréci sa jednotne výlučnej spojitosti výrobku s oblasťou pre posúdenie Jeho nedruhového charakteru. domnievajú, že výraz „feta" označuje ich

147. Výraz „oblasť konzumácie" poukazuje 137 — Napríklad FERNANDEZ NOVOA, C: c. d., s. 46; na spotrebiteľov. Doktrína zdôraznila dôleži­ v nemeckej doktríne Bussman, K.: Herkunftsangabe oder Gattungsbezeichnung. Gewerblicher Rechtsschutz mid tosť názoru spotrebiteľov pri právnej kvalifi­ Urheberrecht, 1995, s. 281 a nasi.

I - 9162

NEMECKO A DÄNSKO/KOMISIA

150. Vo všetkých týchto dôvodoch identifi­ vykonala Komisia, dojem, že všetko, čo sa kujú grécki spotrebitelia syr „feta" ako udialo v oblastiach konzumácie, v oblastiach, národný výrobok a veľká časť spotrebiteľov v ktorých je výraz „feta" známy, spájajú z iných štátov spojuje tento syr s Gréckom, občania a rôzne publikácie s helénskou keďže sa výslovné alebo implicitné zmienky kultúrou. Nie je tak tomu v Dánsku, o helénskej kultúre objavujú na označení, aj Nemecku, ani vo Francúzsku, aj keď keď sa výnimočne nájdu etikety, knihy, v menšom rozsahu, a to v dôsledku rozsiahlej časopisy alebo ďalšie neutrálne písomnosti, výroby existujúcej v ich regiónoch, a tento ktoré túto spojitosť neobsahujú. aspekt bude následne preskúmaný.

153. Je navyše potrebné zdôrazniť, že výraz ii) Situácia existujúca v iných členských „feta" pozná iba jedna z piatich oslovených štátoch osôb; ak by sa to zovšeobecnilo, neidentifi­ koval by ho väčší počet oslovených osôb? Je potrebné pripomenúť, že tu ide o ochranu práv priemyselného a obchodného vlastníc­ tva v celom Spoločenstve a nie iba tam, kde sa predmetný syr v súčasnosti vyrába a konzumuje, pretože jeho nákup sa pravde­ 151. Nevyžaduje sa, aby sa výrobok konzu­ podobne v budúcnosti stane populárnym. moval všade a faktor sa teda uplatňuje Inými slovami, socializácia názvu musí byť v dvoch oblastiach; a to na všeobecnú všeobecná bez obmedzení na miesta, situáciu na jednej strane v iných krajinách, v ktorých existuje záujem na jeho obchod­ ako je krajina, ktorá sa názvu domáha, a na nom využívaní. druhej strane v krajinách, v ktorých sa potravina takisto vyrába.

156. S prihliadnutím na vyššie uvedené sa domnievam, že účelom postoja, ktorý je vyjadrený v uvedenom rozsudku, je klásť dôraz na situáciu — tú situáciu, ktorá existuje na iných územiach — nie preto, aby získala prednosť pred inými, ale aby sa zabránilo jej podceneniu, ako to najprv urobila Komisia. Je teda potrebné spresniť 157. Stručne povedané, zmienka o zákonnej existencii tovarov majúcich rovnaký názov sa má vykladať v súlade so stanoveným systé­ 138 — Postup, ktorý vedie k zápisu do prílohy nariadenia Komisie mom ochrany. Toto celkové vnímanie iba (ES) č. 2400/96 zo 17. decembra 1996 o zápise určitých názvov do „Registra chránených označení pôvodu znamená, že v prípadoch, ako je tomu a chránených zemepisných označení" stanovených v prejednávanej veci, by sa nemalo zanedbá­ v nariadení č. 2081/92 (Ú. v. ES L 327, s. 11; Mím. vyd. 03/020, s. 143), viackrát zmenené a doplnené. vať posúdenie situácie v iných členských

I - 9164

NEMECKO A DÁNSKO/KOMISIA

štátoch. Samo osebe však nepostačuje, aby sa — pri použití ovčieho mlieka získava zabránilo registrácii požadovanej na základe syr mazľavú, slanú, mierne kyslú článku 17 základného nariadenia. chuť, ako aj silnú vôňu, čo nemá syr vyrobený z kravského mlieka, ktorý je okrem toho jemnejší,

158. Pri zameraní diskusie na tento bod sa dá konštatovať, že syr nazývaný „feta" sa vyrába predovšetkým v Dánsku, Nemecku a vo Francúzsku, avšak druh mlieka — pri použití kravského mlieka má a výrobný postup sú odlišné od tých, ktoré výrobok menej otvorov ako keď sa sa používajú v Grécku. na jeho výrobu použije ovčie mlieko, pretože nálev v oboch prípadoch nepôsobí rovnako.

— Vnútroštátne právne predpisy uzatvorenej 20. júna 1972, vyhradzuje názov „feta" syru pochádzajúcemu z Grécka.

161. Účelom odkazu na vnútroštátne právne predpisy je určiť, či je výraz chránený v krajine pôvodu a v ďalších štátoch bez — Právne predpisy Spoločenstva ohľadu na objem obchodu, ktorý tvorí. Je tu potrebné pripomenúť už vyššie uvedený aspekt: že pred právnou úpravou Spoločen­ stva väčšina krajín nemala právnu štruktúru chrániacu zemepisné názvy, čo určitým 165. V tejto oblasti boli ako prvky na spôsobom znižuje dôležitosť tohto faktoru. posúdenie popularizácie názvu uvedené kombinovaná nomenklatúra používaná na základe Spoločného colného sadzobníka, ako aj právna úprava týkajúca sa vývozných náhrad.

162. V tomto zmysle sa grécke ustanovenia z 80. rokov obmedzili na zdokumentovanie tradičného používania názvu starého nie­ koľko storočí tým, že upravili výrobu syru 166. Tieto prvky však vzhľadom na svoj účel „feta" a jeho uvádzanie na trh. nemôžu slúžiť ako kritérium vymedzenia práv priemyselného vlastníctva. 139 To isté platí v prípade pravidiel prijatých v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky na účely udržania určitých cien. Pri schvaľovaní a uplatňovaní takýchto ustanovení sa nezo­ hľadňuje posúdenie toho, či príjemca legi­ tímne používa konkrétny názov. Mala by sa 163. Právne úpravy týkajúce sa tejto potra­ im nanajvýš priznať orientačná úloha a nie viny prijalo tiež Dánsko — v Holandsku úloha určujúca. existovali určitú dobu — avšak bez obme­ dzenia obchodu, pretože by bolo kontradik- tórne chrániť názov a zároveň obhajovať jeho všeobecný charakter.

iv) Ďalšie faktory 170. Zisťovanie toho, čo sa deje v regiónoch mimo Spoločenstva, vyplýva z odkazu na „oblasti konzumácie" uvedenom v článku 3 ods. 1 základného nariadenia, ako aj z jeho článku 12, ktorý stanovuje uplatňovanie svojich ustanovení „na poľnohospodársky výrobok a potravinu z tretej krajiny" za predpokladu, že spĺňajú určité podmienky. 168. Je potrebné pripomenúť povinnosť posúdiť „všetky faktory", ktoré sú relevantné. Doktrína uviedla niektoré z nich: používanie výrazu v príručkách, ako sú slovníky, knihy o cestovaní alebo sprievodcovia reštaurá­ ciami 1 4 1 ; objem obchodu v a mimo ozna­ čenú oblasť alebo v oblasti, s ktorou je názov 142 v zásade spojený ; klasifikácia ako druhový názov v medzinárodnej zmluve ratifikovanej 171. V tejto žalobe o neplatnosť sa nepo­ aspoň jedným členským štátom. 143 piera, že biele syry v náleve, ktoré sú podobné syru „feta" sa vyrábajú v iných európskych oblastiach, ako napríklad v Bulharsku. Podobné druhy syra sa tiež 141 - FERNANDEZ NOVOA, C: c. d., s. 43. 142 — ROCHARD, D.: „Rillettes du Mans", „Rillettes de la Sarthe": vyrábajú v Iráne a v Saudskej Arábii dénominations génériques ou IGP? C'est le juge qui va z ovčieho mlieka, ako aj v Spojených štátoch déguster!". In: Revue de Droit Rural, č. 251, 1997, s. 175. 143 — Rochard, D.: c. d., uvádza konkrétne Stresský dohovor, a na Novom Zélande, kde sa na jeho výrobu podpísaný 1. júna 1951, ktorý oprávňuje jeho signatárov obvykle používa kravské mlieko. 144 používať názvy uvedené v prílohe II za predpokladu, že sa budú dodržiavať pravidlá výrohy a že sa bude uvádzať krajina výroby; naopak názvy, ktoré sú uvedené v prílohe I, môžu používal' iba výrobcovia príslušnej zemepisnej oblasti. Treba zdôrazniť, že lento dohovor — ktorý sa nevzťahuje na syr „feta" — podpísalo Dánsko, aj kerf neskôr 144 — Pozri bod 19 návrhov v už citovanej veci Canadane Cheese od dohovoru odstúpilo, Grécko ho nepodpísalo. Trading a Kouri.

V Odysei od Homéra sa možno dočítať, že Polyfém „... si sadol a dojil ovce a mečiace kozy jednu po druhej rad radom a pod každú postavil mladé. Jednu časť bieleho mlieka 173. Aj keď sa zdá, že situácia v žiadajúcom hneď odlial a nechal ju zraziť, potom ju členskom štáte sa týka súčasných nechal odtiecť a položil do košov 146 pomerov, má minulosť vplyv na vnímanie z prútia". Takto jednooký Polyfém vyrábal zovšeobecnenia názvu predovšetkým pre to, syry, ktoré Odyseus a jeho druhovia našli vo aby sa určilo, či bol vždy bežným názvom. svojej jaskyni. Je málo prekvapujúce, že Historické hľadisko má v prejednávanej veci Polyfém, ktorý používal tento spôsob výroby veľký význam. syra, tak podobný tradičnému procesu, ktorý sa v Grécku dodnes používa, ignoroval právne problémy, ktoré voľný pohyb tohto výrobku v Európskom spoločenstve mal na 145 — V medzinárodnom kontexte pozri napríklad Euro-stredo- morskú dohodu o pridružení medzi Európskymi spoločen­ konci 20. storočia. Nielenže totiž bolo pre stvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Egyptskou arabskou republikou na strane druhej podpísanú neho nemožné predvídať pred 27 storočiami v Luxemburgu 25. júna 2001 (Ú. v. EU L 304, 2004, s. 39), záhady chránených označení, ale jeho povaha a to konkrétne článok 37 prílohu VI a spoločné vyhlásenie týkajúce sa oboch strán; Dohodu o hospodárskom partner­ ho umiestňuje na nebezpečné miesta, pre­ stve, politickej koordinácií a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane tože kyklopovia sú nám opísaní ako bytosti, a Spojenými štátmi mexickými na strane druhej, uzatvorenú ktoré sú úplne vzdialené akejkoľvek v Bruseli 8. decembra 1997 (Ú. v. ES L 276, 2000, s. 45), osobitne článok 12; alebo Dočasnú dohodu o obchode a obchodných záležitostiach medzi Európskym hospodár­ skym spoločenstvom a Európskym spoločenstvom pre uhlie a oceľ na jednej strane a Bulharskou republikou na druhej strane, ktorá bola podpísaná v Bruseli 8. marca 1993 (Ú. v. ES L 323, s. 2). 146 — Homér: Odysea. Preklad Miloslav Okál. Slovenský spisova­ teľ, Bratislava 1986 spev IX, verše 244 až 247, s. 139.

„Feta" sa vyrába z ovčieho mlieka alebo z kombinácie ovčieho a kozieho mlieka prírodným postupom cedenia bez tlaku. Grécke orgány neupravovali jeho výrobu pred rokom 1988, v čase kedy už existovalo množstvo miestnych a oblastných odlišností jeho výroby (body 14 až 16 návrhov). 176. Prečo sa títo obchodníci rozhodli dať názov „feta" bielemu syru v náleve, ktorý sa vyrába z kravského mlieka? Bez akýchkoľvek 147 — Tamže, spev IX, kyklopovia „ncznajú právo a nechajúc pochybností preto, aby sa mu dal názov, všetko na večných bohov" (veša 107, s. 134); „vôbec sa neschodia spolu či k poradím dakým, č ik súdom, ale bývajú ktorý chce spotrebiteľom niečo povedať. na samých hrebeňoch vysokých vrchov" (verše 112 a 113, s. 134); „v Jaskyniach dutých a každý celkom svojvoľne Stručne povedané, ako to potvrdila Komisia vládne nad svojou ženou a deťmi a nedbá na svojich druhov" na pojednávaní, hľadal sa názov, ktorý by (verše 114 a 115, s. 134); stretnúť sa možno „s chlapom 15 obrovskej sily a divým surovcom, nepoznajúcim právo zaistil čo najväčší predaj. 0 a nijaký zákon" (verše 214 a 215, s. 136). 148 — Tamže, spev XX, verš 69, s. 299. 149 — HOMÉR: Ilias, Preklad Miloslav Okál. Slovenský spisovateľ, Hralislava 1986, spev XI, verš 539 rozpráva ako Hccamćdó s krásnymi kučeravými vlasmi vzala svoje strúhadlo 150 — Pozri O' CONNOR, B. a KIRIEEVA, I.: What's in a name?: z bronzu a nastrúhala kozt syr do vína, 7. ktorého pripravila The Feta cheese saga. In: International tracic law and Patroklovi a Nestorovi miešaný nápoj. regulation, zv. 9, 2003, s. 117 a nasl.

151 — Tento postoj je skôr v súlade s ustanoveniami článku 6 Lisabonskej dohody ako s ustanoveniami článku 24 ods. 6 Dohody o obchodných aspektoch práva duševného vlast­ níctva, tiež uvedenej, ktorá uprednostňuje situáciu názvu v oblastiach konzumácie. 152 — Článok 3 základného nariadenia výslovne uvádza, že „... za účelom zistenia, či sa názov stal alebo nestal druhovým, treba brať ohľad na všetky faktory individuálne, obzvlášť na: — tvrdenia skutkových a právnych okol­ — existujúcu situáciu v členskom štáte z ktorého názov pochádza, a v oblastiach konzumácie; — momentálnu ností účastníkmi konania, ako aj dôkazy situáciu v iných členských štátoch; — zodpovedajúce predložené v konaní týkajúce sa napad­ vnútroštátne právne predpisy alebo predpisy spoločen­ stva...". nutej registrácie,

I - 9170

NEMECKO A DÁNSKO/KOMISIA

— stanovisko vedeckého výboru vydané 183. Popieranie monopolu na názov vrátane vysoko kvalifikovanými expertmi (člá­ prípadov, v ktorých sa výrobok môže vyrábať nok 3 vyššie uvedeného rozhodnutia, s rovnakými vlastnosťami na inom mieste, sa 153 ktorým bol zriadený) , rovná prípadu zbavenia vynálezcu jeho patentového práva, pretože iná osoba prišla s čímsi podobným po zaregistrovaní vyná­ lezu. 1 5 5

— prieskum verejnej mienky v danom období a odpovede na dotazník pred­ ložený Komisiou. 154

2. „Feta" ako tradičný názov

153 — Hoci Dánske kráľovstvo namieta voči stanovisku, neuvádza žiaden podstatný dôvod, prečo by sa malo vylúčiť. 154 — Napriek pôvodným výhradám ¡e užitočnosť prieskumov 155 — Práve v oblasti patentov rozsudok z 5. decembra 1996, verejnej mienky uznaná v rozsudkoch Windsurfing Chicm- Merck a Beecham (C-267/95 a C-268/95, Zb. s. I-6285) sce (už, citovaný, bod 53), a zo 16. júla 1998, Gut potvrdil, že osobitným účelom priemyselného Springenheidc a Tusky (C-210/96, Zb. s. I-4657, bod 37). a obchodného vlastníctva v tejto oblasti „je predovšetkým Aj keď sa uvedene rozsudky odvolávajú na túto metódu zaistiť majiteľovi ako náhradu tvorivého úsilia vynálezcu v oblasti ochranných známok a úvahy sú adresované výlučné právo používať vynález na výrobu a jeho prvé vnútroštátnym súdom, možno tento postoj zovšeobecniť uvedenie na trh priemyselných výrobkov, a to bud' priamo na oblasť označeni pôvodu a na činuost inštitúcii Spoločen­ alebo na základe udelenia licencií tretej osobe, ako aj právo stva. podať námietku proti akémukoľvek porušeniu" (bod 30).

I - 9171

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — SPOJENÉ VECI C-465/02 A C-466/02

186. Tradícia znamená prenos vedomostí, poznatkov, histórie, rituálov alebo zvykov z generácie na generáciu. Konanie, ktoré sa riadi myšlienkami, pravidlami alebo zvykmi 189. Vzniká tu problém, pretože pôvod má z minulosti, sa kvalifikuje ako tradičné. spojitosť s ,,náz[vom] oblasti, určitého miesta alebo vo výnimočných prípadoch krajiny" (článok 2 ods. 2 základného nariadenia), zatiaľ čo tu je odkaz na výrobok alebo potravinu pochádzajúcu — poznamenávam, že sa tu nehovorí „výlučne pochádzajúcu" — „z oblasti alebo určitého miesta" (článok 2 ods. 3 uvedeného nariadenia), „feta" súvisí s veľkou časťou Grécka, či už historicky 187. Vzhľadom na úvahy týkajúce sa časo­ alebo v súčasnosti. 156 vého vnímania má slovo „feta" nepochybne charakteristiky potrebné na to, aby sa mohlo v zmysle už citovaného ustanovenia považo­ vať za „tradičné". Toto posúdenie však samo 156 — Grécke uznesenia a špecifikácia pripojená k žiadosti o zápis do registra Spoločenstva povoľujú výrobu syra v Macedónii, osebe pre registráciu nepostačuje. Musia byť Trácii, Épiru, Solúnsku, strednom Grécku a na Peloponéze — takmer v celom kontinentálnom Grécku — a v „nomos" splnené ďalšie uvedené podmienky. (administratívny obvod) Lesbos.

I - 9172

NEMECKO A DÁNSKO/KOMISIA

190. Na vyriešenie tohto problému navrhu­ aby sa oblasti v niekoľkých štátoch, či už jem niekoľko úvah: dvoch alebo viacerých štátov , pova­ žovali za „oblasť". Dôležité je, že potra­ vina a nie jej názov sa spája s vymedzeným priestorom, a tým zabra­ ňuje priestorovej nedefinovatel'nosti.

a) Článok 2 ods. 2 základného nariadenia sa vzťahuje na priame označenia, poža- dujúc teda spojitosť s oblasťou, ktorou d) Nakoniec, sa zdá, že existuje zhoda výnimočne môže byť celá krajina. s ohľadom na skutočnosť, že pojem Naopak odsek 3 toho istého článku „oblasť" použitý normotvorcom Spolo­ upravuje nepriame názvy, spájajúc výro­ čenstva sa nezhoduje bok, a nie gramatický výraz, so zeme­ s administratívnym významom pisným umiestnením. Oba odseky sa výrazu. 158 teda týkajú odlišných situácií.

27, potom čo sa v ňom pripomenulo, že v dvoch citovaných bodoch uvedenej

rozsudok

Exportur uznal, že ochrana zeme­ zarážky. pisných označení „môže za určitých pod­ mienok spadať pod ochranu priemyselného a obchodného vlastníctva v zmysle článku 36 Zmluvy", bolo v ňom uvedené, že režim, na základe ktorého Spolková republika Nemecko schválila značku kvality pre výrobky vyrábané na jej území spĺňajúce určité podmienky, nemožno považovať za zemepisné označenie, ktoré bolo možné odôvodniť na základe ustanovenia článku i) Kvalita daná zemepisným prostredím 36 Zmluvy. Nemožnosť, aby názov pôvodu zahŕňal každú krajinu, sa však nemôže vyvodiť z tejto časti judikatúry; okrem toho tradičný názov napadnutý v prejednávanej veci má osobitosti, ktoré sú odlišné od osobitostí v spornom prípade vo veci CMA. 194. Ak sa pripustí, že „feta" označuje syr vyrobený v určitej oblasti, zostáva overiť existenciu týchto podmienok týkajúcich sa kvality a vlastností syru „feta".

tieto faktory a preukazujúce vzťah medzi a naopak sú značne odlišné od škótskych, nimi s cieľom získať všeobecný dojem. 159 francúzskych a kastelánskych oviec a kôz; to isté platí pre krmivo, ktorým sa kŕmia, pre hory alebo lúky, na ktorých sa pasú, pod­ nebie a ďalšie podmienky, ktoré zasahujú do výroby tohto výrobku. Znovu sa vrátim k románu Itala Calvina Palomar, ktorý majstrovsky rozpráva o skúsenosti, ktorú zažil hlavný hrdina v parížskom obchode: „Za každým syrom je pastva, každá má inú 197. V dôsledku toho, v rozpore s názorom trávu a iné podnebie. V Normandskú sú lúky žalobcov, vyplývajú kvalita a vlastnosti syru skôrnatené od soli, ktorú tam prílivy ukla­ „feta" z gréckeho prostredia, kde sa vyrába, dajú každý večer. Každá črieda je iná, inak pretože ako sa preukázalo, existuje základná ustajnená a inak hnaná z pastvy na pastvu. spojitosť na jednej strane medzi jeho farbou, Tajomstvá spracovania sa prenášajú po stáro­ vôňou, textúrou, chuťou, zložením a jeho čia. Táto predajňa je múzeum. Keď ju pán vnútornými vlastnosťami a na druhej strane Palomar navštívi, cíti sa ako v Louvri. Za prírodným prostredím, odkiaľ pochádza, každým vystaveným predmetom vidno kul­ kultúrou, ktorá ho ustálila, a tradičným túru, ktorá mu dala podobu a ktorá od neho výrobným postupom používaným v Grécku. odvodzuje svoju podobu." 1 6 1

203. Skúmanie predchádzajúcich bodov poukazuje na súlad napadnutého nariadenia s právom, keďže kvalifikoval slovo „feta" ako výraz označujúci syr, ktorý má pôvod vo významnej časti Grécka a má kvalitu alebo vlastnosti, za ktoré podstatne alebo výlučne 201. V prípade syru „feta" je existencia tejto vďačí daným zemepisným podmienkam, podmienky bez akýchkoľvek pochybností, a ktorý sa vyrába, spracováva a pripravuje pretože grécke právne predpisy ju ukladajú, vo vymedzenej oblasti. hoci s úpravami, pokiaľ je oblasť, v ktorej sa tento syr vyrába, rozsiahlejšia ako oblasť, ktorá je vymedzená pre získavanie suroviny. Je potrebné podotknúť, že oblasť pôvodu používaného mlieka bola obmedzená a že toto mlieko musí pochádzať z domácich plemien zvierat, ktoré sa chovajú podľa tradičných metód a kŕmia na pastvinách v povolených oblastiach. Toto rozčlenenie 204. Rozsah územia vedie k tomu, že však nemá veľkú dôležitosť vzhľadom na existujú rôzne variácie syru „feta", avšak skutočnosť, že základné nariadenie nepoža­ všetky tieto variácie majú v zásadných duje úplnú teritoriálnu zhodnosť a povoľuje bodoch homogénny základ, pretože majú určité obvody, ktoré sú usporiadané do spoločné prvky, ktoré posilňujú ich osobitú sústredených oblastí, za predpokladu, že povahu. tieto oblasti sú dostatočne definované.

205. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že názov „feta" nie je druhový, pretože spĺňa podmienky, aby sa ako tradičný názov 202. Veľkosť uvedenej oblasti nie je urču­ považoval za označenie pôvodu, ktoré si júca, pretože nič nebráni tomu, aby táto zasluhuje ochranu na celom území Spolo­ oblasť zahŕňala všetku pôdu gréckeho polo­ čenstva, ako prejav o b c h o d n é h o strova, aj keď to vedie k určitej rozličnosti a priemyselného vlastníctva. V dôsledku toho výrobku; kľúč spočíva v tom, aby rôzne fázy je potrebné zamietnuť dôvody zrušenia výroby boli v presne vymedzenej oblasti, čo uvedené v tomto konaní a potvrdiť platnosť sa preukázalo v prejednávanej veci. napadnutých ustanovení.

2. zaviazal Spolkovú republiku Nemecko a Dánske kráľovstvo, aby znášali svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli Komisii Európskych spoločenstiev;

3. určil, že Francúzska republika, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, ako aj Helénska republika znášajú svoje vlastné trovy konania.

I - 9177