C-467/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-467/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER z 10. júna 2004

1. V tejto veci syn tureckého pracovníka, ktorému bolo podané odvolanie proti roz­ ktorý sa narodil a vždy býval v Nemecku, hodnutiu o vyhostení, môže vziať do úvahy napáda konanie o vyhostení, ktoré voči nemu pozitívny vývoj oprávnenej osoby, ku kto­ viedli úrady tohto členského štátu po tom, čo rému došlo po prijatí vyššie uvedeného bol odsúdený na trest odňatia slobody za rozhodnutia. nedovolené obchodovanie s omamnými lát­ kami. Následne sa týka výkladu rozhodnutia č. 1/80 z 19. septembra 1980 o vývoji pridruženia 2, prijatého asociačnou radou, ktorá bola zriadená dohodou o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločen­ stvom a Tureckom 3 .

I — Právo Spoločenstva

„1. S výhradou ustanovení článku 7 o slobodnom prístupe rodinných príslušní­ kov k zamestnaniu, turecký pracovník, ktorý 5. Asociačná rada prijala najskôr rozhodnu­ patrí do legálneho trhu práce v členskom tie č. 2/76 z 20. decembra 1976, ktoré štáte: predstavuje prvú etapu a stanovuje v prospech pracovníkov právo postupného prístupu k zamestnaniu v prijímajúcom člen­ skom štáte a tiež v prospech detí pracovníkov právo prístupu na vyučovanie v rámci všeo­ becného školstva 10. — má právo v tomto členskom štáte, po roku legálneho zamestnania, na obnovu svojho pracovného povolenia, u toho istého zamestnávateľa, ak tento má voľné pracovné miesto,

6. Potom prijala rozhodnutie č. 1/80, kto­ rého cieľom je podľa tretieho odôvodnenia — má právo v tomto členskom štáte, po troch rokoch legálneho zamestnania, 5 - Články 12 až 14. a s výhradou prednosti poskytovanej 6 — Zmenený, teraz ciánok 39 ES. pracovníkom z členských štátov Spolo­ 7 — Zmenený, teraz článok 40 ES. čenstva, odpovedať na pracovnú ponuku 8 — Zmenený, teraz článok 41 ES. 9 — Článok 36 dodatkového protokolu, podpísaného 23. novembra v rovnakej profesii u zamestnávateľa 1970 v Bruseli a uzavretého, schváleného a potvrdeného podľa svojho výberu, urobenú za nor­ v mene Spoločenstva nariadením Rady (EHS) č. 2760/72 z 19. septembra 1972 (Ú. v. ES L 293, s.l). málnych podmienok, zaregistrovanú na 10 — Články 2 a 3 rozhodnutia č. 2/76. úrade práce v tomto členskom štáte,

I - 10899

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-467/02

— požíva v tomto členskom štáte, po z členských štátov Spoločenstva, na štyroch rokoch legálneho zamestnania, každú pracovnú ponuku, ak tam bývajú výhodu slobodného prístupu ku každej legálne aspoň tri roky, pracovnej činnosti podľa svojho výberu.

II — Skutkový stav a súdne konanie ukončil v lete 2002. Od augusta 2002 znovu začal stredoškolské štúdium a pracoval na kratší pracovný čas. Rozhodnutím z 20. augusta 2002 Amtsgericht Schwäbisch Hall (Nemecko) nariadil odklad zvyšku trestu odňatia slobody.

10. Pán Inan Cetinkaya je turecký štátny príslušník, ktorý sa narodil v Nemecku roku 1979 a vždy býval v tomto členskom štáte. Školskú dochádzku ukončil v júli 1995 a získal stredoškolský diplom. Od roku 1996 do decembra 1999 vykonával krátko­ dobo niekoľko zamestnaní u rôznych zamestnávateľov. Od 9. marca 1995 má v Nemecku povolenie na pobyt na dobu neurčitú. Jeho rodičia a sestry taktiež bývajú v tomto členskom štáte a ich otec tu pracoval až do dosiahnutia dôchodkového veku.

III — Prejudiciálne otázky prijaté. Pán Cetinkaya po prijatí rozhodnutia z 3. novembra 2000 mal odklad výkonu zvyšku trestu odňatia slobody, čo umožňo­ valo domnievať sa, že už nepredstavuje aktuálnu a konkrétnu hrozbu dôležitého záujmu Spoločenstva.

14. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania Verwaltungsgericht vysvetľuje, že ak pán Cetinkaya nespadá pod rozhodnutie č. 1/80, jeho odvolanie proti rozhodnutiu z 3. novembra 2000, zmeneného 3. septembra 2002, musí byť zamietnuté na základe vnútroštátnej právnej úpravy o cudzincoch. Podľa vnútroštátneho súdu z ustálenej judi- katúry Bundesverwaltungsgericht (Nemecko) vyplýva, že pozitívny vývoj opráv­ nenej osoby po 3. novembri 2000, dátume 16. Verwaltungsgericht Stuttgart sa skôr prijatia rozhodnutia o vyhostení, nemôže byť domnieva, v rozpore s rozhodnutím prísluš­ vzatý do úvahy. Je to teda dátum 3. november ného správneho orgánu, že pán Cetinkaya 2000, ktorý vnútroštátny súd musí vziať do spadá pod rozhodnutie č. 1/80 a že jeho úvahy pre posúdenie skutkového a právneho pozitívny vývoj by mal byť vzatý do úvahy. postavenia pána Cetinkaya. Vyhostenie Tento súd však vyjadruje pochybnosti oprávnenej osoby sa nezdá ako neprimerané o výklade dotknutých ustanovení rozhodnu­ opatrenie z pohľadu judikatúry Európskeho tia č. 1/80. Vzhľadom na tieto úvahy roz­ súdu pre ľudské práva, napriek tomu, že sa hodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu narodil v Nemecku a že jeho rodičia a sestry dvoru tieto prejudiciálne otázky: tam tiež bývajú. Oprávnená osoba má dostatočné znalosti tureckého jazyka, je dospelá, slobodná a bezdetná a Európsky súd pre ľudské práva prikladá osobitný význam boju s kriminalitou spojenou s omamnými látkami.

IV — Posúdenie

4) Zodpovedá strata zamestnania alebo nemožnosť uchádzať sa o miesto počas terajšej nezamestnanosti spôsobená A — O prvej prejudiciálnej otázke odsúdením na trest odňatia slobody (bez možnosti odkladu), ipso facto obdobiu dobrovoľnej nezamestnanosti v zmysle článku 6 ods. 2 druhej vety rozhodnutia č. 1/80, ktorý nebráni strate práv uvedených v článku 6 ods. 1 a článku 7 prvom odseku rozhodnutia 17. Vo svojej prvej otázke sa vnútroštátny č. 1/80? súd pýta, či pán Cetinkaya spadá pod

I - 10903

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-467/02

ustanovenia článku 7 prvého odseku roz­ tejto výhrady po piatich rokoch legálneho hodnutia č. 1/80. Súdnemu dvoru kladie túto pobytu. Taktiež rozhodol, že právo prístupu otázku, pretože v rozpore s ustanovením k zamestnaniu, priznané týmto ustanovením, tohto rozhodnutia, oprávnená osoba nezí­ je skutočne účinné, len keď zahŕňa súvzťažné skala povolenie, v pravom zmysle slova, právo na pobyt . 12

11 — Rozsudky zo 17. apríla 1997, Kadiman, C-351/95, Zb. s. I- 2133, bod 28; zo 16.marca 2000, Ergat, C-329/97, Zb. s. I- 1487, bod 34, a z 22. júna 2000, Eyüp, C-65/98, Zb. s. I-4747, bod 25. 12 — Rozsudok Ergat, už citovaný, bod 40.

I - 10904

CETINKAYA

ti, aj keď žije nezávisle na svojich rodičoch vovalo odbornú prípravu, si môže uplatňovať v prijímajúcom členskom štáte 13. Pán Cetin- práva, ktoré mu priznáva článok 7 druhý kaya ako dieťa tureckého pracovníka, je jeho odsek rozhodnutia č. 1/80, aj keď pracovník, rodinným príslušníkom v zmysle článku 7 od ktorého odvodzuje svoje práva, opustil prvého odseku rozhodnutia č. 1/80. legálny trh práce v tomto členskom štáte, by nemalo byť prebraté v rámci článku 7 prvého odseku vyššie uvedeného rozhodnutia. Z toho by vyplynulo, že turecký pracovník musí ešte patriť do legálneho trhu práce v prijímajúcom členskom štáte vo chvíli, keď jeho rodinní príslušníci uplatňujú práva, ktoré im priznáva článok 7 prvý odsek.

13 — Tamže, bod 27. 15 — „Die Familienangehörigen eines dem regulären Arbeitsmarkt 14 — Rozsudok C-210/97, Zb. s. 1-7519. V tejto veci pán Akman eines Mitgliedstaates angehörenden türkischen Arbeitsneh­ získal roku 1980 povolenie prísť do Nemecka, kde jeho otec mers", v nemeckom znení, „I familiari che sono stati legálne pracoval, aby tam študoval inžinierstvo. Po úspešnom autorizzati a raggiungere un lavoratore turco inserito nel ukončení štúdia roku 1993 požiadal o povolenie na pobyt na regolare mercato del lavoro di uno Stato membro", dobu neurčitú. Toto povolenie mu bolo odmietnuté, pretože v talianskom znení, alebo ešte „Gezinsleden vane en tot de jeho otec sa roku 1986 vrátil do Turecka. Súdny dvor sa však legale arbeidsmarkt vane en lidstaat behorende Turkse domnieval, že pán Akman splnil obidve podmienky požado­ werknemer, die toestemming hebben gekregen om zich bij vané článkom 7 druhým odsekom rozhodnutia č. 1/80 v tej hem te voegen", v holandskom znení. miere, že študoval v Nemecku a že jeho otec tam legálne 16 — „S podmienkou, že jeden z rodičov legálne pracoval v tomto pracoval počas viac ako troch rokov. členskom štáte."

I - 10905

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-467/02

23. V už citovanom rozsudku Kadiman Súdny dvor uviedol, že článok 7 prvý odsek rozhodnutia č. 1/80 má dvojaký cieľ. Po prvé toto ustanovenie má za cieľ podporovať zamestnanie a pobyt tureckého pracovníka, ktorý patrí do legálneho trhu práce v členskom štáte, tým, že mu zaručí zacho­ 24. V už citovanom rozsudku Ergat Súdny vanie jeho rodinných pút 18. Podľa Súdneho dvor upresnil dosah práv priznaných rodin- dvora, toto hľadisko platí preto, že toto ustanovenie ráta v prvom období s možnosťou, že sa rodinní príslušníci tohto 19 — Tamže, bod 35. 20 — Tamže, body 41 a 47. Súdny dvor upresnil, že tento výklad nebráni tomu, aby dotknutý rodinný príslušník odišiel zo spoločného bydliska na primeranú dobu a z oprávnených 17 — Už citované rozsudky Kadiman, bod 37, a Akman, bod 32. dôvodov, napríklad, aby strávil prázdniny alebo navštívil Rozsudky z 8. mája 2003, Wählergruppe Gemeinsam, rodinu vo svojej krajine pôvodu, teda, že tieto prerušenia sú C-171/01, Zb. s. 1I4301, bod 78, a z 21. októbra 2003, Abatay vykonané bez úmyslu spochybniť spoločné bydlisko s týmto a i., C-317/01 a C-369/01, Zb. s. I-12301, bod 90. pracovníkom v prijímajúcom členskom štáte (bod 48). 18 — Rozsudok Kadiman, bod 34. 21 — Tamže, bod 36.

I - 10906

CETINKAYA

Súdny dvor poukázal na to, že cieľ rozhodnutia č. 1/80 by nebol splnený, ak by obmedzenia, ktoré zaviedol členský štát, zbavili rodinných príslušníkov požívania práv, ktoré im priz náva článok 7 prvý odsek vyššie uvedeného 25. Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že rozhodnutia, a to vo chvíli, keď v dôsledku právo prístupu k zamestnaniu a právo na slobodného prístupu k zamestnaniu podľa pobyt priznané článkom 7 prvým odsekom svojho výberu majú možnosť usadiť sa rozhodnutia č. 1/80 rodinným príslušníkom natrvalo v prijímajúcom členskom štáte. 24 s cieľom zabezpečiť ich vlastnú integráciu Aby potvrdil tento rozbor, odvoláva sa na už v prijímajúcom členskom štáte musí byť citovaný rozsudok Akman, v ktorom roz nezávislé vzhľadom na postavenie tureckého hodol, že vo chvíli, keď dieťa ukončilo pracovníka, od ktorého pôvodne odvodzujú štúdium a získalo právo, ktoré mu priznáva svoje práva. Tieto majú byť uplatňované, len priamo rozhodnutie č. 1/80, na prístup na trh čo tento rodinný príslušník splní podmienky

Inak by sme nemohli hovoriť o skutočnej možnosti inte grácie týchto rodinných príslušníkov, pretože 22 — V tejto veci išlo o odmietnutie nemeckých úradov predĺžiť ich právo prístupu k zamestnaniu, keby stále povolenie na pobyt pána Ergata, tureckého štátneho prísluš níka, narodeného roku 1967, ktorý roku 1975 získal záviselo od postavenia tureckého pracovníka, povolenie prísť do Nemecka, aby sa pripojil k rodičom, ktorí by bolo neisté alebo dočasné.

v deň, ked požiadal o jeho predĺženie, ktoré bolo odmietnuté príslušnými vnútroštátnymi úradmi. 23 — Tamže, bod 40; kurzívou ho zvýraznil generálny advokát. 24 — Tamže, bod 43. 25 — Rozsudok Ergat, už citovaný, bod 38.

28. Z obsahu článkov 6 a 7 rozhodnutia č. 1/80 vyplýva, že toto sa nedotýka práva členských štátov právne upraviť prístup tureckých štátnych príslušníkov na ich úze­ mie a taktiež prístup ich rodinných prísluš­ 26 níkov. Tak článok 7 prvý odsek rozhodnu­ 26. Turecký štátny príslušník, ktorý sa tak tia č. 1/80 otvára právo prístupu ako pán Cetinkaya narodil a vždy býval k zamestnaniu rodinným príslušníkom v Nemecku, kde jeho otec v minulosti tureckého pracovníka po uplynutí určitej vykonával prácu za mzdu viac ako tri roky, doby pobytu, bez toho, aby bola dotknutá má byť podľa môjho názoru pokladaný za právomoc tohto členského štátu povoliť dieťa tureckého pracovníka, ktorý patrí do legálneho trhu práce v tomto členskom štáte podľa článku 7 prvého odseku rozhodnutia 26 — Rozsudky z 11. mája 2000, Savas, C-37/98, Zb. s. I-2927, bod č. 1/80, aj keď 3. novembra 2000, kedy bolo 58, a Abatay a i., už citovaný, bod 63. Pozri, pokiaľ ide prijaté rozhodnutie o vyhostení, si jeho otec o článok 6 rozhodnutia č. 1/80, rozsudky zo 16. decembra 1992, Kus, C-237/91, Zb. s. I-6781, bod 25, a z 23. januára uplatnil právo na starobný dôchodok. 1997, Tetik, C-171/95, Zb. s. I-329, bod 21.

I - 10908

CETINKAYA

I - 10909

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-467/02

32. Pokiaľ ide o štvrtú podmienku, je doká­ mániou pán Cetinkaya stratil práva, ktoré mu zané, že pán Cetinkaya, v deň, kedy bolo priznáva článok 7 prvý odsek rozhodnutia nariadené jeho vyhostenie, býval legálne č. 1/80. Poukazuje na to, že podľa vnútro­ v N e m e c k u viac ako päť rokov. štátnej judikatúry zásady obsiahnuté v článku Z informácií poskytnutých vnútroštátnym 6 rozhodnutia č. 1/80, na základe ktorých súdom vyplýva, že pán Cetinkaya býval dlhšia absencia na trhu práce by mohla nepretržite v tomto členskom štáte od spôsobiť stratu práv, ktoré priznáva tento narodenia. Okrem toho 9. marca 1995 získal článok, je možné ich uplatniť v rámci článku povolenie na pobyt bez časového obmedze­ 7 uvedeného rozhodnutia. Pritom však zdô­ nia. Teda patrí do rozsahu pôsobnosti článku razňuje, že toto tvrdenie nezodpovedá štruk­ 7 prvého odseku druhej zarážky rozhodnutia túre a cieľom článku 7. Toto tvrdenie taktiež č. 1/80, podľa ktorého má v Nemecku nie je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, slobodný prístup ku každej práci za mzdu ktorý v už citovanom rozsudku Ergat vyslo­ podľa svojho výberu. vil, že je možné odňať práva priznané v článku 7 prvom odseku rozhodnutia č. 1/80 iba pri uplatňovaní článku 14 tohto rozhodnutia.

katúra upresnila, že turecký štátny príslušník nia článku 7 prvého odseku rozhodnutia stráca práva, ktoré mu priznáva rozhodnutie č. 1/80 a ktorý je v postavení pána Cetinkaya. č. 1/80 v prípade dlhšej absencie na trhu práce. Táto judikatúra vznikla pri výklade článku 6 uvedeného rozhodnutia. Tento článok sa uplatňuje na tureckých pracovní­ kov, ktorí pracujú v členskom štáte a ktorí patria do legálneho trhu práce v tomto štáte. Aby mohla oprávnená osoba uplatňovať toto právo prístupu k zamestnaniu, musí požívať právo na pobyt. 31 Cieľom tohto práva na pobyt je teda zabezpečiť effet utile práva prístupu k zamestnaniu. Judikatúra z toho v už citovanom rozsudku Bozkurt vyvodila, že turecký štátny príslušník si už nemôže nárokovať právo na pobyt na území prijíma­ 37. Myslím si, rovnako ako Komisia, že odpoveď na túto otázku možno vyvodiť júceho členského štátu, ktoré je založené na z už citovaného rozsudku Ergat. Tento článku 6 rozhodnutia č. 1/80, keď dosiahol rozsudok, ako bolo vidieť, sa týka dieťaťa dôchodkový vek alebo keď utrpel pracovný tureckých pracovníkov, ktoré získalo povo­ úraz, ktorý má za následok úplnú a stálu lenie pripojiť sa k svojim rodičom neschopnosť vykonávať neskôr prácu za v Nemecku vo veku osem rokov, kde mzdu. Podľa Súdneho dvora v takom prípade vykonávalo rôzne zamestnania a ktorému oprávnená osoba musí byť pokladaná za bolo odmietnuté predĺženie povolenia osobu, ktorá definitívne opustila trh práce na pobyt príslušnými úradmi, pretože žiadosť v tomto členskom štáte, tak, že právo na si podal oneskorene. Súdny dvor tu upresnil pobyt, ktoré požaduje, nemá žiadnu väzbu dosah práv, ktoré článok 7 prvý odsek s prácou za mzdu, dokonca ani rozhodnutia č. 1/80 priamo priznáva rodin­ v budúcnosti 32. ¡Ďalej v už citovanom roz­ ným príslušníkom tureckého pracovníka. sudku Tetik Súdny dvor rozhodol, že turecký Súdny dvor tiež explicitne potvrdil, že pracovník stratí práva, ktoré mu priznáva členské štáty už nemôžu pripájať podmienky uvedený článok 6, ak sa rozhodne opustiť k právu na pobyt rodinného príslušníka svoje zamestnanie a ak neurobí potrebné tureckého pracovníka po uplynutí doby troch kroky v primeranej lehote, aby začal znovu rokov, ktorú stanovuje toto ustanovenie, a už pracovať 33. Tento rozbor potvrdil v už vôbec nie, ak oprávnená osoba po piatich citovanom rozsudku Nazli a i. 34. Vnútro­ rokoch legálneho pobytu spadá pod článok 7 štátny súd chce teda vedieť, či možno túto prvý odsek druhú zarážku tohto rozhodnu­ judikatúru použiť v prípade tureckého štát­ tia 35. Upresnil, že ak si členské štáty neho príslušníka, ktorý spadá pod ustanove­ zachovali právomoc právne upraviť tak vstup rodinného príslušníka tureckého pracovníka na svoje územie, ako aj podmienky jeho pobytu počas počiatočnej doby troch rokov, už nemajú možnosť prijať také opatrenia týkajúce sa pobytu, ktoré by mohli brániť 31 — Už citované rozsudky Sevince, body 29 a 31; Kus, bod 33, výkonu práv výslovne priznaných rozhodnu- a Tetik, body 26, 30 a 31. Pozri tiež rozsudok z 10. februára 2000, Nazli a i., C-340/97, Zb. s. I-957, bod 28. 32 — Rozsudok Bozkurt, už citovaný, body 39 a 40. 33 - Rozsudok Tetik, body '11, 42 a 46. 34 — Rozsudok Nazli a i, body 44 a 49. 35 — Rozsudok Ergat, už citovaný, body 39 a 40.

tím č. 1/80 oprávnenej osobe, ktorá spĺňa do už citovaného rozsudku Akman. Okrem stanovené podmienky a ktorá je z tohto toho v už citovanom rozsudku Ergat Súdny d ô v o d u už legálne integrovaná dvor uviedol, že práva priznané rodinným v prijímajúcom členskom štáte, vzhľadom príslušníkom v článku 7 prvom odseku na to, že právo na pobyt je nevyhnutné pre rozhodnutia č. 1/80 môžu byť obmedzené prístup a výkon každej práce za mzdu 36. iba v dvoch prípadoch, po prvé, keď sa uplatňuje článok 14 vyššie uvedeného roz­ hodnutia, a po druhé, keď tento rodinný príslušník opustil územie prijímajúceho člen­ ského štátu na dlhšiu dobu a bez zákonných dôvodov 39. Súdny dvor teda nezaradil tretiu domnienku, ktorú navrhoval generálny advo­ kát Mischo, ktorá poukazuje na dlhšie 38. Okrem toho v tom istom rozsudku dobrovoľné obdobie nezamestnanosti. Súdny dvor upresnil, za akých podmienok rodinný príslušník tureckého pracovníka, na ktorého sa vzťahuje článok 7 prvý odsek rozhodnutia č. 1/80, môže stratiť práva, ktoré mu priznáva toto ustanovenie. Vo svojich návrhoch v tejto veci generálny advokát Mischo obhajoval tvrdenie, podľa ktorého 39. Z už citovaného rozsudku Ergat možno dospelé dieťa tureckého pracovníka, ktoré teda vyvodiť, že mimo rozhodnutia spadá do pôsobnosti článku 7 prvého odseku o vyhostení, ktoré prijal členský štát na rozhodnutia č. 1/80, po tom, ako získalo základe článku 14 rozhodnutia č. 1/80, slobodný prístup ku každej práci za mzdu, by oprávnená osoba stráca právo prístupu malo byť podrobené rovnakým pravidlám k zamestnaniu a právo na pobyt, ktoré mu ako turecký pracovník, ktorý prišiel bývať do priznáva článok 7 prvý odsek uvedeného členského štátu v dospelom veku. Dieťa teda rozhodnutia len vtedy, keď sa sama rozhodne stratí svoje práva v prípade dlhšej dobro­ prerušiť svoje vzťahy s týmto štátom tým, že voľnej nezamestnanosti37. Porovnateľné sta­ opustí jeho územie na dlhú dobu a bez novisko som obhajoval v mojich návrhoch zákonných dôvodov. A contrario, keď v už citovanej veci Akman v prípade dieťaťa, rodinný príslušník neprerušil svoje vzťahy ktoré absolvovalo odbornú prípravu s prijímajúcim členským štátom, môže stratiť v prijímajúcom členskom štáte a ktoré svoje práva iba pri uplatňovaní vyššie uve­ zakladá svoje práva na článku 7 druhom deného článku 14. odseku rozhodnutia č. 1/80. Tvrdil som, že pre zaistenie koherentnosti, keď má dieťa tureckého pracovníka po absolvovaní odbor­ nej prípravy slobodný prístup ku každej ponuke zamestnania a keď požíva súvzťažné právo na pobyt, musí uplatniť svoje právo 38 prístupu k zamestnaniu v rozumnej lehote . Súdny dvor však nezaradil túto požiadavku 40. Takéto riešenie by sa malo, a fortiori, uplatňovať na dospelé dieťa tureckého pra­ covníka, ktoré sa rovnako ako pán Cetinkaya

narodilo v členskom štáte a vždy tam bývalo členskom štáte a ktorý nikdy neprerušil svoje so svojimi rodičmi. Je vidieť, že článok 7 prvý vzťahy s týmto členským štátom, môže byť odsek rozhodnutia č. 1/80 má dva ciele: zbavený práv, ktoré mu priamo priznáva umožniť integráciu tureckého pracovníka článok 7 prvý odsek rozhodnutia č. 1/80 iba v prijímajúcom členskom štáte tým, že na základe článku 14 ods. 1 vyššie uvedeného podporuje udržanie jeho rodinných pút, rozhodnutia, teda z dôvodov verejného a upevniť postavenie jeho rodinných prísluš­ poriadku, bezpečnosti a verejného zdravia. níkov tým, že im po určitej dobe umožní Tento rozbor je v súlade s cieľmi integrácie, prístup na trh práce. V už citovanom ktoré sleduje článok 7 prvý odsek. Teda rozsudku Ergat, som poukázal na to, že integrácia tureckých pracovníkov je o to viac Súdny dvor sa domnieva, že členské štáty už uľahčená, o čo viac sú posilnené práva ich nemajú právo prijať opatrenia, ktoré by detí narodené v prijímajúcom členskom obmedzovali právo na pobyt rodinných štáte. Taktiež integrácia rodinných príslušní­ príslušníkov, ktorí spĺňajú podmienky stano­ kov je konsolidovanejšia, ak právo na pobyt vené v článku 7 prvom odseku rozhodnutia detí druhej generácie, ktoré sa narodili č. 1/80, pretože títo sú z tohto dôvodu už v prijímajúcom členskom štáte a ktoré nikdy legálne integrovaní v prijímajúcom členskom neprerušili svoje vzťahy s ním, už nie je štáte. Takáto úvaha by sa mala, a fortiori, podriadené výkonu hospodárskej činnosti, uplatňovať na dieťa tureckého pracovníka, a teda už nie je, bez ohľadu na generáciu, ktoré sa narodilo v prijímajúcom členskom dočasné alebo neisté. Naproti tomu prebrať štáte, absolvovalo tam školskú dochádzku vo vzťahu k týmto deťom obmedzenia a stále tam bývalo. Je nesporné, že tento zakotvené v článku 6 rozhodnutia č. 1/80 turecký štátny príslušník je už integrovaný by mohlo mať za následok, že v dôsledku v tomto členskom štáte. Práva, ktoré vyvo­ nehody, ktorá ich definitívne urobí prácene­ dzuje z článku 7 prvého odseku druhej schopnými, alebo keď uplatnia svoje právo na zarážky rozhodnutia č. 1/80 by už teda starobný dôchodok, už nebudú mať na nemali byť obmedzené tak, ako sú obme­ základe vyššie uvedeného rozhodnutia právo dzené práva rodinného príslušníka, ktorý sa na pobyt v tomto členskom štáte, aj ked' tam počas života pripojil k pracovníkovi vždy bývali. v prijímajúcom členskom štáte. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že pán Cetinkaya, rovnako ako pán Ergat, vykonával svoje právo prístupu k zamestnaniu v prijímajúcom členskom štáte, pretože vykonával rôzne práce za mzdu od roku 1996 do decembra 1999, teda prakticky až do uväznenia, čo odôvodňuje o to viac, aby stanovisko, ktoré prijal Súdny dvor v už citovanom rozsudku Ergat bolo prebraté aj v tejto veci. 42. Tento rozbor by mal taktiež vziať viac do úvahy dôležitý vývoj práva Spoločenstva, pokiaľ ide o právo na pobyt v členských štátoch. Je známe, že právo na pobyt štátnych príslušníkov Spoločenstva už nie je podria­ dené výkonu hospodárskej činnosti. Od 41. Z toho možno vyvodiť, že turecký štátny začiatku 90. rokov bolo prijatých niekoľko príslušník, ktorý sa narodil v prijímajúcom smerníc v prospech osôb, ktoré nevykoná-

Zmluvy bol Zmluvou o Európskej únii Zdá sa mi byť obtiažne nevziať do úvahy zaradený štatút občana Únie, ktorý odteraz tento vývoj, keď ide o výklad rozhodnutia priznáva každej osobe, ktorá má štátnu č. 1/80. Toto vzatie do úvahy sa mi zdá príslušnosť členského štátu, ustanovením, odôvodnené vzhľadom na prijaté ustanove ktoré má priamy účinok, právo slobodne nia, pokiaľ ide o právo na pobyt štátnych bývať na území členských štátov 41, pod príslušníkov tretích krajín v členských štá podmienkou, že oprávnené osoby majú

ktorá bola prijatá v nadväznosti na toto vyhlásenie 46, stanovuje, že integrácia štát 43. Tieto ustanovenia nemožno prebrať pre nych príslušníkov tretích krajín s povolením tureckých štátnych príslušníkov, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie č. 1/80 a za súčas na dlhodobý pobyt v členských štátoch je ného stavu judikatúry právo na pobyt kľúčovým prvkom v rozvíjaní ekonomickej š t á t n e h o príslušníka Spoločenstva a sociálnej súdržnosti, základného cieľa v členskom štáte na základe článkov 39 ES Spoločenstva uvedeného v Zmluve 47. Štát a 41 ES, ktorým sa zmluvné strany dohody nym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú oprávnene a nepretržite na území členského štátu päť rokov, priznáva posta venie osoby s dlhodobým pobytom, keď 40 — Smernica Rady 90/365/EHS z 28. júna 1990 o práve pobytu pre zamestnané osoby a samostatne zárobkovo činné osoby predložia dôkaz o tom, že oni sami a na po skončení ich pracovnej činnosti (Ú. v. ES L 180, s. 28). Pozri taktiež smernicu Rady 90/364/EHS z 28. júna 1990 o práve pobytu (Ú. v. ES L 180, s. 26).

Táto podriadené žiadnej podmienke [odôvodnenie č. 17 a článok smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté priazni 16 spoločného stanoviska (ES) č. 6/2004 prijatého Radou vejšie ustanovenia dvojstranných a mnohostranných dohôd 5. decembra 2003 na účely prijatia smernice 2004/.

I - 10914

CETINKAYA

nich závislí členovia rodiny majú stabilné ného rozhodnutia, umožní týmto migrantom a pravidelné zdroje, ktoré postačujú pre nich zachovať si stredné postavenie medzi posta­ a členov ich rodiny, ako aj nemocenské vením občanov Únie a postavením štátnych 48 poistenie . príslušníkov tretích krajín, postavenie, ktoré by zodpovedalo logike dohody o pridružení.

48 — Články 4 a 5 smernice 2003/109. 49 — Už citované rozsudky Tetik, bod 29, a Kadiman, bod 30. Pozritież rozsudky z 30. septembra 1997, Gunaydin 50 — Rozsudky z 19. januára 1999, Calfa, C-348/96, Zb. s. I-11, a i., C-36/96, Zb. s. I-5143, bod 23, a Ertanir, C-98/96, Zb. body 22 až 24; Nazli a i., už citovaný, bod 58, a Orfanopoulos s. I-5179, bod 22. a i., už citovaný, bod 65.

I - 10915

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - P. LÉGER - VEC C-467/02

nemôže byť prijaté automaticky následne po 5 odsúdení v trestnom konaní 6. Musí tiež vychádzať v každom prípade z posúdenia 46. Na základe tohto ustanovenia by mala osobného správania osoby, ktorá sa dopustila byť kontrolovaná zákonnosť rozhodnutia priestupku a nebezpečenstva, ktoré pred o vyhostení z 3. novembra 2000, ktoré bolo stavuje pre verejný poriadok.

p r í s l u š n í k o v členských š t á t o v 51. prijaté dotknutým členským štátom na Z judikatúry vyplýva, že pojem „verejný zabezpečenie verejného poriadku musia poriadok" ako odôvodnenie výnimky uplat rešpektovať zásadu proporcionality 5 7 tak, že ňovania základných práv a slobôd zaruče ných Zmluvou musí byť presne defino musia byť schopné zaručiť realizáciu cieľa, vaný. 52 Predpokladá, okrem rušenia spolo čenského poriadku, ktoré predstavuje každé porušenie zákona, existenciu skutočnej a dostatočne závažnej hrozby, ktorá sa dotýka základného záujmu spoločnosti 5 3 . V tomto prípade odsúdenie v trestnom konaní môže odôvodniť opatrenie o vyhostení, iba ak okolnosti, ktoré boli dôvodom tohto odsúdenia preukážu existen 55 — Rozsudok z 26. februára 1975, Bonsignore, 67/74, Zb. s. 297, ciu osobného správania, ktoré predstavuje bod 7. aktuálnu hrozbu pre verejný poriadok 54. 56 — V už citovanom rozsudku Calfa Súdny dvor vyhlásil, že základné práva a slobody podía Zmluvy, obsiahnuté Z toho vyplýva, že opatrenie o vyhostení v článkoch 39 ES, 52 ES a 59 ES, ako aj v článku 3 smernice

V už citovanom rozsudku Nazli a i. Súdny dvor vyvodil z judikatúry vzťahujúcej sa na 51 —- Rozsudok Nazli a i., bod 56. opatrenia o vyhostení, prijatých voči štátnym príslušníkom 52 — Rozsudky z 28. októbra 1975, Rutili, 36/75, Zb. s. 1219, bod Spoločenstva, že článok 14 rozhodnutia č. 1/80 bráni 27, a Nazli a i., už citovaný, bod 58. vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej cudzinec, ktorý porušil vnútroštátny zákon o omamných látkach, je vyho 53 — Rozsudok z 27. októbra 1977, Bouchereau, 30/77, Zb. s. 1999, stený bez toho, aby príslušné štátne orgány mali akúkoľvek bod 35. právomoc posúdenia. Nedávno v už citovanom rozsudku 54 — Rozsudok Calfa, už citovaný, bod 24. Táto judikatúra sa Orfanopoulos a i. Súdny dvor rozhodol, že tieto ustanovenia opiera o smernicu Rady 64/221/EHS z 25. februára 1964 bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá tak ako nemecká o koordinácii osobitných opatrení o pohybe a pobyte cudzích právna úprava vzťahujúca sa na cudzincov, zaväzuje vnútro

(Ú. v. ES 56, 1964, s. 850), ktorá v článku 3 stanovuje, že pre maloletých v trvaní aspoň dvoch rokov alebo na „opatrenia podniknuté z dôvodov verejného poriadku alebo nepodmienečný trest odňatia slobody za porušenie právnych verejnej bezpečnosti sa zakladajú výlučne na osobnom predpisov o omamných látkach. správaní dotknutej osoby" a že „predchádzajúce odsúdenie v trestnom konaní nie je dôvodom pre podniknutie takýchto 57 — Rozsudok z 26. novembra 2002, Olazabal, C-100/01, Zb. opatrení". s. I-10981, bod 43.

48. Judikatúra si teda kladie za cieľ chrániť práva jednotlivca v rámci výkonu právomocí štátov v oblasti verejného poriadku. Pripustiť, že turecký štátny príslušník je v dôsledku 47. Pri tomto posúdení príslušné vnútro­ odsúdenia na trest odňatia slobody automa­ štátne úrady musia okrem toho vziať do ticky vylúčený z rozsahu pôsobnosti roz­ úvahy ochranu rodinného života, ktorú hodnutia č. 1/80, pretože momentálne zaručuje článok 8 Európskeho dohovoru nemôže vykonávať prácu za mzdu, by mohlo o ochrane ľudských práv. Táto požiadavka, tiež umožniť vnútroštátnym úradom obchá­ ktorú Súdny dvor požaduje vziať do úvahy dzať obmedzenia uložené právom Spoločen­ v rámci voľného pohybu pracovníkov Spolo­ stva právomoci štátov v oblasti verejného čenstva a ich rodinných príslušníkov 5 8 , musí poriadku a zbaviť tak článok 14 rozhodnutia byť uplatňovaná aj vtedy, keď je potrebné č. 1/80 časti jeho effet utile. posúdiť možné obmedzenia práv tureckých prisťahovalcov, ktoré im priznáva rozhodnu­ tie č. 1/80. Je isté, že vyhostiť osobu z krajiny, kde žijú jej blízki príbuzní, môže pred­ stavovať zásah do práva na rešpektovanie rodinného života a že toto právo je súčasťou základných práv a slobôd, ktoré sú chránené 59 právnym poriadkom Spoločenstva . V už citovanom rozsudku Orfanopoulos a i. Súdny dvor upresnil, že takýto zásah by mal 49. Majúc na zreteli všetky tieto prvky, byť primeraný ochrane verejného poriadku navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na a že by bolo vhodné, pre overenie si tejto druhú prejudiciálnu otázku tak, že článok 7 primeranosti, vziať do úvahy predovšetkým prvý odsek rozhodnutia č. 1/80 má byť podstatu a závažnosť priestupku, ktorý spá­ vykladaný v tom zmysle, že po odsúdení na chala oprávnená osoba, dobu jej pobytu trest odňatia slobody, po ktorom prípadne v prijímajúcom členskom štáte, dobu, ktorá nasleduje odvykacia liečba pre postihnutých uplynula od spáchania priestupku, rodinné toxikomániou, práva, ktoré priznáva turec­ pomery oprávnenej osoby a závažnosť ťaž­ kému štátnemu príslušníkovi v postavení kostí, ktorým môže byť vystavený jeho pána Cetinkaya, ktorý sa narodil a ktorý vždy býval v prijímajúcom členskom štáte, môžu byť obmedzené iba pri uplatňovaní článku 14 vyššie uvedeného rozhodnutia. 58 - Rozsudok z 18. mája 1989, Komisia/Nemecko, C-249/86, Zb. s. 1263. bod 10. 59 - Rozsudok z 11. júla 2002, Carpenter. C-60/00, Zb. s. I-6279, bod 41. Pozri tiež rozsudok z 25. júla 2002, MAX, C-459/99, Zb. s. I-6591, bod 53. 60 — Rozsudok Orfanopoulos a i., bod 99.

50. Za predpokladu, že odpoveď na pred­ chádzajúcu otázku bude záporná a že práva priznané článkom 7 prvým odsekom roz­ hodnutia č. 1/80 oprávnená osoba môže stratiť v dôsledku toho, že opustila trh práce, vnútroštátny súd chce vedieť, či ide o takýto prípad, keď tak, ako v prejednávanej veci, oprávnená osoba bola odsúdená na trest odňatia slobody pre maloletých v trvaní troch rokov. Kladie si otázku, aký význam treba prikladať už citovanému rozsudku 53. V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, Nazli a i., v ktorom Súdny dvor rozhodol, že dočasné prerušenie doby pracovnej čin­ že pracovník, ktorý patrí do legálneho trhu nosti tureckým pracovníkom počas väzby práce, nestráca práva, ktoré mu priznáva ako také nespôsobí stratu práva prístupu článok 6 rozhodnutia č. 1/80 z dôvodu, že k zamestnaniu a práva na pobyt, ktoré bol vzatý do vyšetrovacej väzby na trinásť vyvodzuje priamo z článku 6 rozhodnutia mesiacov a neskôr odsúdený na podmie­ č. 1/80, pod podmienkou, že po svojom nečný trest odňatia slobody. prepustení si znovu nájde zamestnanie v primeranej lehote 6 2 . Toto posúdenie odô­ vodnil tým, že dočasná neprítomnosť, ktorá vyplýva z takejto väzby vôbec nespochybní neskoršiu účasť oprávnenej osoby na aktív­ nom živote 6 3 . Neobmedzil toto posúdenie na osobitné okolnosti prejednávanej veci, berúc do úvahy, že pán Nazli bol vzatý do vyšetrovacej väzby pre potreby vyšetrovania 51. Vnútroštátny súd sa teda v podstate pýta, a následne odsúdený na podmienečný trest či rodinný príslušník tureckého pracovníka odňatia slobody. Tento rozbor už citovaného stráca právo prístupu ku každej práci za rozsudku Nazli a i. bol potvrdený v už 64 mzdu podľa svojho výberu po piatich rokoch citovanom rozsudku Orfanopolous a i . legálneho pobytu v prijímajúcom členskom štáte, ktoré mu priznáva článok 7 prvý odsek druhá zarážka rozhodnutia č. 1/80, keď bol 61 — V už citovanom rozsudku Nazli a i. bol Súdny dvor postavený odsúdený na trest odňatia slobody pre pred otázku, či turecký pracovník, ktorý nepretržite vykoná­ val počas doby štyroch rokov legálne zamestnanie v členskom maloletých v trvaní troch rokov, ktorého štáte, prestal patriť do trhu práce v tomto štáte a stratil práva, dĺžka môže byť znížená, ale po ktorom sa ktoré mu priznáva článok 6 ods. 1 tretia zarážka rozhodnutia č. 1/80, z dôvodu, že bol vzatý do vyšetrovacej väzby počas musí podrobiť odvykacej liečbe pre postih­ viac ako jedného roka a následne odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody. nutých toxikomániou, počas ktorej opráv­ 62 — Tamže, bod 41. nená osoba taktiež nebude k dispozícii pre 63 — Tamže, bod 42. trh práce. 64 — Rozsudok Orfanopolous a i., bod 50.

55. Z toho vyvodzujem záver, že rodinný príslušník tureckého pracovníka nestráca právo prístupu k zamestnaniu a právo na pobyt, ktoré mu priznáva článok 7 prvý 57. Tieto dve otázky preskúmam taktiež len odsek druhá zarážka rozhodnutia č. 1/80, keď subsidiárne, v miere, do akej som navrhol bol odsúdený na trest odňatia slobody pre odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku, že maloletých v trvaní troch rokov, ktorého turecký štátny príslušník v postavení pána dĺžka môže byť znížená, ale po ktorej Cetinkaya môže stratiť práva, ktoré mu nasleduje odvykacia liečba pre postihnutých priamo priznáva článok 7 prvý odsek roz-

I - 10919

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - P. LÉGER - VEC C-467/02

hodnutia č. 1/80, len na základe článku 14 Súdny dvor v už citovanom rozsudku vyššie uvedeného rozhodnutia. Tetik 67 poukázal na to, že toto ustanovenie má za cieľ zabrániť tomu, aby turecký pracovník, ktorý znovu začne pracovať po nútenom prerušení profesionálnej činnosti z dôvodu choroby alebo nedobrovoľnej nezamestnanosti, nemusel znovu začať obdobia legálneho zamestnania stanovené v článku 6 ods. 1, tak ako turecký štátny príslušník, ktorý ešte nikdy nevykonával prácu za mzdu v prijímajúcom členskom štáte.

I - 10920

CETINKAYA

I - 10921

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - P. LÉGER - VEC C-467/02

príslušníka iného členského štátu nie sú pohybe pracovníkov obsiahnuté v článkoch povinné vziať do úvahy skutkové okolnosti, Zmluvy musia byť prebraté v medziach ktoré nastali po poslednom rozhodnutí možného, na tureckých štátnych príslušní­ príslušných úradov, ktoré prinášajú zánik kov, ktorí požívajú práva, ktoré im priznáva alebo výrazné zmenšenie aktuálnej hrozby, rozhodnutie č. 1/80, a že určenie dosahu ktorú predstavuje pre verejný poriadok výnimky verejného poriadku, stanovenej správanie dotknutej osoby" 70. Upresnil, že v článku 14 tohto rozhodnutia, sa musí ide o takýto prípad, keďže uplynula dlhá urobiť vzhľadom na výklad tejto výnimky lehota odo dňa, kedy bolo prijaté rozhodnu­ v rámci voľného pohybu pracovníkov, štát­ tie o vyhostení, a dňa, kedy bolo toto nych príslušníkov členských štátov 72. Z toho rozhodnutie posúdené príslušným súdom. vyplýva, že pojem „aktuálnosť hrozby pre verejný poriadok", ktorú musí predstavovať osobné správanie osoby, ktorej sa týka opatrenie vyhostenia, musí mať v rámci článku 14 rozhodnutia č. 1/80, rovnaký dosah ako pojem stanovený Súdnym dvorom o článku 3 smernice 64/221, ktorá sa uplatňuje na štátnych príslušníkov členských štátov.

„1) Článok 7 prvý odsek rozhodnutia č. 1/80 z 19. septembra 1980 o vývoji pridruženia, prijatý asociačnou radou, zriadenou dohodou o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom, sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na dospelú osobu, dieťaťa tureckého pracovníka, ktorý patrí alebo patril do legálneho trhu práce v tomto členskom štáte, ak sa narodilo v prijímajúcom členskom štáte.

2) Toto ustanovenie sa má tiež vykladať v tom zmysle, že následne po odsúdení na trest odňatia slobody, po ktorom prípadne nasleduje odvykacia liečba pre postihnutých toxikomániou, práva, ktoré toto ustanovenie priznáva tureckému štátnemu príslušníkovi v postavení pána Cetinkaya, ktorý sa narodil a vždy býval v prijímajúcom členskom štáte, môžu byť obmedzené iba pri uplatňovaní článku 14 rozhodnutia č. 1/80.

3) Článok 14 vyššie uvedeného rozhodnutia sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sudca, ktorý rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu o vyhostení, nemôže vziať do úvahy zmenu v postavení dotknutej osoby, ktorá nastala po poslednom rozhodnutí úradov a ktorá už nedovoľuje obmedzenie jej práv podľa tohto článku."

I - 10923