C-66/02

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci a R. Lyal, splno­ mocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovanej, * Jazyk konania: taliančina.

I - 10936

TALIANSKO/KOMISIA

SÚDNY DVOR (druhá komora),

Rozsudok

1 Svojou žalobou navrhuje Talianska republika zrušenie rozhodnutia Komi­ sie 2002/581/ES z 11. decembra 2001 o systéme štátnej pomoci pre banky, ktorý uplatňuje Taliansko [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 184, 2002, s. 27, ďalej len „napadnuté rozhodnutie"). I - 10937

ROZSUDOK

Z 15. 12. 2005 - VEC C-66/02

Vnútroštátny právny rámec

2 V Taliansku sa reforma bankového systému vykonala zákonom č. 218 z 30. júla 1990, ktorý obsahuje ustanovenia o reštrukturalizácii a posilnení majetkových podielov verejnoprávnych úverových inštitúcií (GURI č. 182 zo 6. augusta 1990, s. 8, ďalej len „zákon č. 218/90").

3 Tento zákon umožnil transformáciu verejnoprávnych úverových inštitúcií na akciové spoločnosti. Na tento účel bola verejnoprávna banka splnomocnená postúpiť bankovú inštitúciu akciovej spoločnosti tak, aby sa oddelila postupujúca právnická osoba, nazývaná v praxi „banková nadácia" (ďalej len „banková nadácia"), vlastník podielov, od postupníckej akciovej spoločnosti (ďalej len „banková spoločnosť")» ktorá bola jediným subjektom oprávneným vykonávať bankovú činnosť. Banková nadácia spravovala podiely v bankovej spoločnosti a z neho získané príjmy používala na sociálne účely.

8 Článkom 2 ods. 1 písm. m) sa bankovým nadáciám, ktoré vykonali štatutárne zmeny predpísané touto reformou, otvorila možnosť vlastniť podiely v Banca d'Italia.

9 Splnomocnenie stanovené v zákone č. 461/98 z 23. decembra 1998 vykonal legislatívny dekrét č. 153 zo 17. mája 1999 o občianskoprávnej a daňovej právnej úprave týkajúcej sa subjektov uvedených v článku 11 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 356 z 20. novembra 1990 a daňového režimu reštrukturalizácie bánk v súlade s článkom 1 zákona č. 461 (GURI č. 125 z 31. mája 1999, s. 4, ďalej len „dekrét č. 153/99") tak, že zaviedol tieto daňové výhody:

— zníženie sadzby dane z príjmov (IRPEG) na 12,5 % pre banky, ktoré uskutočnia fúziu alebo podobnú reštrukturalizáciu počas piatich po sebe nasledujúcich

I - 10939

ROZSUDOK

Z 15. 12. 2005 — VEC C-66/02

zdaňovacích období pod podmienkou, že sa zo ziskov vytvorí osobitná rezerva podliehajúca zákazu rozdelenia počas obdobia troch rokov, zisk vyčlenený do osobitnej rezervy nesmie prekročiť 1,2 % rozdielu medzi celkovou sumou pohľadávok a záväzkov bánk, ktoré sa zúčastnili na zlúčení, a analogickým agregátom najväčšej z bánk zúčastnených na tejto operácii,

10 Na základe parlamentnej otázky požiadala Komisia Európskych spoločenstiev listom z 24. marca 1999 zaslaným v rámci svojich právomocí v oblasti štátnej pomoci talianske orgány, aby jej poskytli informácie potrebné na posúdenie rozsahu pôsobnosti a účinkov zákona č. 461/98.

1 1 Talianske orgány jej poskytli informácie týkajúce sa tohto zákona a dekrétu č. 153/99 listami z 24. júna a 2. júla 1999.

12 Listom z 23. marca upozornila Komisia talianske orgány na to, že podľa nej zákon č. 461/98 a dekrét č. 153/99 môžu obsahovať prvky pomoci a vyzvala ich, aby predmetné opatrenia nevykonávali. Dňa 12. apríla 2000 talianske orgány na to odpovedali, že ich uplatňovanie pozastavili, a potom jej 14. júna 2000 poskytli doplňujúce informácie.

13 Talianske orgány odhadli najvyššiu teoretickú sumu daňovej výhody získanej na základe zníženia sadzby dane z príjmov na 12,5 %, priznanej podľa článku 22 ods. 1 a článku 23 ods. 1 dekrétu č. 153/99, na 5 358 miliárd ITL, t. j. 2 767 miliónov eur, a to zo 76 operácií uskutočnených počas rokov 1998, 1999 a 2000.

14 Listom z 25. októbra 2000 oznámila Komisia talianskej vláde svoje rozhodnutie začať postup podľa článku 88 ods. 2 ES. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES C 44, 2001, s. 2).

I - 10941

TALIANSKO/KOMISIA

Článok 2

Opatrenia zníženia dane podľa článku 27 ods. 2 [dekrétu č. 153/99] nepredstavujú štátnu pomoc v rozsahu, v akom dvojitá transakcia pridelenia podielov v Banca d'Italia prijímajúcej spoločnosti a nadväzujúci prevod nadácii nemá vplyv na rozpočet tejto spoločnosti.

Článok 3

Taliansko zruší schému pomoci uvedenú v článku 1.

Článok 4

Návrhy účastníkov konania

18 Talianska republika navrhuje, aby Súdny dvor:

— zrušil napadnuté rozhodnutie, pretože nevyhovuje požadovaným podmienkam na to, aby daňové opatrenia, ktoré sprevádzajú reformu bankového systému mohli byť kvalifikované ako „štátna pomoc",

— zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

19 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor

— žalobu zamietol,

I - 10945

ROZSUDOK

Z 15. 12. 2005 — VEC C-66/02

O žalobe

22 Talianska republika uvádza päť žalobných dôvodov založených na porušení článku 253 ES, zásady rešpektovania práva obhajoby, článku 87 ods. 1 ES, článku 87 ods. 3 písm. b) ES a článku 87 ods. 3 písm. c) ES.

O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 253 ES

Argumentácia účastníkov konania

— na vylúčenie toho, že by sa sporné daňové opatrenia mohli podľa článku 87 ods. 3 ES považovať za zlučiteľné so Zmluvou ES, obsahuje nedostatočné, chybné a protirečivé odôvodnenie.

25 Komisia popiera tvrdenia žalobkyne. Zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie spĺňa podmienky stanovené judikatúrou v oblasti odôvodnenia.

Posúdenie Súdnym dvorom

26 Podľa ustálenej j u d i k a t ú r y predstavuje povinnosť o d ô v o d n e n i a f o r m á l n u náležitosť, ktorú treba odlišovať od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa vzťahuje na materiálnu zákonnosť sporného aktu. Odôvodnenie vyžadované podľa článku 253 ES musí zodpovedať podstate predmetného právneho aktu a jasne a jednoznačne vyjadrovať úvahy inštitúcie, ktorá právny akt vydala, aby mohli z neho dotknuté osoby porozumieť dôvodom prijatého opatrenia a aby mohol príslušný súd vykonať svoju kontrolnú úlohu. Táto požiadavka sa musí posúdiť vo vzťahu k okolnostiam prípadu, najmä obsahu aktu, povahy uvedených dôvodov a záujmu, ktorý adresáti alebo iné osoby dotknuté aktom priamo a osobne môžu mať na vysvetlení. V odôvodnení nemusia byť uvedené všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie spĺňa požiadavky článku 253 ES, sa musí posúdiť nielen vzhľadom na jeho slovné znenie, ale aj na jeho kontext a na všetky právne predpisy v danej oblasti (pozri najmä rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 48). I - 10947

ROZSUDOK

Z 15. 12. 2005 — VEC C-66/02

— O prvej časti žalobného dôvodu

I - 10948

TALIANSKO/KOMISIA

33 Jeho účelom bolo najmä:

— podporiť operácie slúžiace na zväčšenie bánk alebo bankových skupín,

— umožniť spätné postúpenie neaktívneho majetku bankových spoločností, ktorý sa im previedol na základe zákona č. 218/90, bankovým nadáciám v rámci režimu daňovej neutrality.

34 Nevyhnutnosť dokončiť proces privatizácie bol spojený s úmyslom uskutočniť daňovú reformu vo všeobecnom kontexte zníženia daňového tlaku ležiaceho na produktívnych činnostiach.

— pripomenula cieľ sledovaný d o t k n u t ý m členským štátom konsolidovať a reštrukturalizovať tento sektor.

37 Treba skonštatovať, že Komisia následne v odôvodneniach č. 51 až 54 napadnutého rozhodnutia uvádza dôvody, pre ktoré okolnosť, že zákon č. 218/90 nebol spochybnený vo vzťahu k pravidlám o štátnej pomoci, nemá dosah na kvalifikáciu, ktorú vo vzťahu k týmto pravidlám dala zákonu č. 461/98 a dekrétu č. 153/99.

38 N a úvod zdôrazňuje, pokiaľ ide o okolnosť, že nespochybnila zákon č. 218/90, že tento zákon jej talianska vláda neoznámila. Dodáva, že preskúmala len niektoré aspekty tohto zákona vo vzťahu k jednotlivým prípadom a že akceptované zdôvodnenie týchto aspektov sa neuplatňuje n a opatrenia, ktoré sú predmetom tejto veci.

39 Okrem toho Komisia uvádza, že od konca roka 1992 sa verejné banky, až na pár výnimiek, transformovali na akciové spoločnosti a že táto transformácia sa stala povinnou podľa zákona č. 489/93.

40 Okrem toho podľa nej skutočnosť, že v t o m čase nevzniesla námietky proti ostatným opatreniam, ktoré sú m o ž n o podobné opatreniam podľa dekrétu č. 153/99, I - 10950

TALIANSKO/KOMISIA

ROZSUDOK

Z 15. 12. 2005 — VEC C-66/02

— O druhej časti žalobného dôvodu

45 V rámci druhej časti svojho žalobného dôvodu Talianska republika vytýka Komisii, že n a otázku kvalifikácie sporných daňových opatrení vo vzťahu k článku 87 ods. 1 ES a oddelene n a otázku p r í p a d n é h o vyhlásenia zlučiteľnosti n a základe článku 87 ods. 3 ES neuviedla oddelené odôvodnenia.

46 V tejto súvislosti treba uviesť, že dodržanie povinnosti odôvodnenia sa m u s í v p r v o m rade posúdiť v závislosti o d obsahu odôvodnenia a nie n a základe spôsobu jeho prezentácie.

47 V k a ž d o m prípade stačí skonštatovať, že v t o m t o prípade Komisia preskúmala v odôvodneniach č. 3 2 až 4 3 n a p a d n u t é h o rozhodnutia kvalifikácie sporných daňových opatrení v o vzťahu k článku 87 ods. 1 ES a oddelene v odôvodneniach č. 4 5 až 4 8 t o h t o rozhodnutia otázku prípadného uplatnenia článku 87 ods. 3 ES.

48 Za týchto p o d m i e n o k sa musí d r u h á časť s k ú m a n é h o žalobného dôvodu zamietnuť.

52 Pokiaľ ide o zlučiteľnosť sporných daňových opatrení vo vzťahu k článku 87 ods. 3 pism. c) ES z pohľadu „rozvoja určitých hospodárskych činností", Komisia uvádza, že podľa nej nie sú splnené podmienky uplatnenia usmernení obsiahnutých v jej oznámení 1999/C 288/02 týkajúcom sa Usmernení spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. ES C 288, 1999, s. 2; Mim. vyd. 08/001 s. 322). Schéma nie je obmedzená na malé a stredné podniky. Pomoci neboli oznámené jednotlivo Komisii a nebol predstavený žiadny plán reštrukturalizácie. Vo všeobecnosti neboli banky zvýhodnené pomocou v ťažkostiach a pomoc nebola určená na obnovenie dlhodobej hospodársko- finančnej rentability. Usmernenia vyžadujú prijať také opatrenia, aby sa čo možno najviac zmiernili negatívne účinky pomoci na konkurentov. V tomto prípade je pomoc v skutočnosti určená na posilnenie postavenia príjemcov vo vzťahu ku konkurentom, ktorí zvýhodnení nie sú. Daňové úľavy nemožno kvalifikovať ako pomoc investíciám alebo pomoc iným druhom výdavkov, ktoré by sa inak mohli považovať za zlučiteľné. Žiadna iná charakteristika schémy ju neumožňuje považovať za zlučiteľnú z iných dôvodov podľa článku 87 ods. 3 pism. c) ES. Okrem toho nie je splnená podmienka vyžadovaná týmto ustanovením, že pomoc „nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným

I - 10953

ROZSUDOK

Z 15. 12. 2005 — VEC C-66/02

záujmom". Na rozdiel od predchádzajúcich opatrení vyplývajúcich najmä zo zákona č. 218/90, ktoré mohli verejným bankám uľahčiť prijatie formy akciových spoločností tým, že obmedzili konkurenčnú nerovnováhu vo vzťahu k iným bankám, sporné opatrenia majú v podstate za cieľ najmä zlepšiť konkurencieschopnosť príjemcov pomoci v odvetví, pre ktoré je charakteristická silná medzinárodná konkurencia.

57 Za týchto podmienok treba tretiu časť skúmaného žalobného dôvodu takisto zamietnuť.

58 Z uvedeného vyplýva, že žalobný dôvod založený na porušení článku 253 ES sa musí zamietnuť v celku.

O žalobnom dôvode založenom na porušení zásady rešpektovania práv obhajoby

Argumentácia účastníkov konania

59 Talianska republika tvrdí, že Komisia po prvýkrát až v n a p a d n u t o m rozhodnutí uviedla výhrady týkajúce sa sporných daňových opatrení prijatých v oblasti nepriamych daní bez toho, aby predtým poskytla talianskej vláde a prijímateľom príležitosť podať vysvetlenie. Komisia tak porušila zásadu rešpektovania práv obhajoby.

60 Komisia sa domnieva, že toto tvrdenie predstavuje nový žalobný dôvod, ktorý je neprípustný podľa článku 42 ods. 2 rokovacieho poriadku, pretože bolo po prvýkrát vznesené v replike. I - 10955

O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 87 ods, 1 ES

Argumentácia účastníkov konania

65 Talianska republika tvrdí, že Komisia porušila článok 87 ods. 1 ES tým, že sporné daňové opatrenia kvalifikovala ako štátnu pomoc. I - 10956

TALIANSKO/KOMISIA

66 Žalobný dôvod sa delí na šesť častí.

67 V rámci prvej časti žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je založené na chybnom predpoklade, pokiaľ ide o zníženie sadzby dane z príjmov na 12,5 % pre banky, ktoré uskutočnia fúziu alebo podobnú reštrukturalizáciu. Toto zníženie sa prizná nie vo vzťahu k celkovým príjmom banky, ktorá uskutoční fúziu alebo podobnú reštrukturalizáciu, ale len k časti príjmov, ktoré sa dotýkajú osobitnej rezervy. Okrem toho nemôže znížené zdanenie prekročiť celkový limit vo výške 1,2 % agregátu stanoveného v článku 22 ods. 1 a článku 23 ods. 1 dekrétu č. 153/99. Napokon Komisia nezohľadnila podmienku, podľa ktorej sa osobitná rezerva nemôže rozdeliť medzi akcionárov počas obdobia troch rokov.

— neovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi alebo ho nanajvýš ovplyvňujú čiastočne, takže sa malo nariadiť len čiastočné vrátenie pomoci,

— nenarušujú hospodársku súťaž.

69 Pokiaľ ide osobitnejšie o opatrenia podľa článku 16 ods. 3 dekrétu č. 153/99, ktoré stanovujú daňovú neutralitu operácií spätného postúpenia poskytovateľovi majetku a aktív, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie účelu spoločnosti, nepredstavujú hospodársku výhodu spočívajúcu v oslobodení od dane pre spoločnosť, ktorá uskutoční spätné postúpenie, ale len obyčajný prevod daňovej povinnosti tejto spoločnosti na príjemcu spätne prevedeného majetku a odloženie lehoty na zaplatenie dane z vykonania spätného postúpenia na neskoršiu realizáciu majetku.

70 Komisia tvrdí, že Talianska republika predložila tvrdenie, že článok 16 ods. 3 dekrétu č. 153/99 tým, že stanovuje daňovú neutralitu operácií spätného postúpenia poskytovateľovi majetku a aktív, ktoré nie sú nevyhnutné, zvýhodňuje aj príjemcov, ktorí nie sú podnikmi v zmysle článku 87 ods. 1 ES, až v štádiu repliky. Toto tvrdenie predstavuje nový žalobný dôvod, ktorý je neprípustný podľa článku 42 ods. 2 rokovacieho poriadku.

71 Podobne žalobkyňa predložila až v štádiu repliky argumentáciu, že pomoc môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi len čiastočne, a má sa teda vrátiť len čiastočne. Domnieva sa, že žiadosť o zníženie sumy, ktorá sa má vrátiť, predstavuje nový návrh, ktorý mení predmet sporu v rozpore s článkom 19 Štatútu Európskeho súdneho dvora (teraz článok 21 Štatútu Súdneho dvora) a článku 38 rokovacieho poriadku.

74 Okrem toho v rovnakom odôvodnení napadnutého rozhodnutia mala Komisia výslovne na mysli celkový limit vo výške 1,2 %, ako aj obmedzenie rozdelenia v dĺžke troch rokov uvedených Talianskou republikou a stanovených v dekréte č. 153/99.

75 Prvá časť skúmaného žalobného dôvodu sa teda musí zamietnuť. I - 10959

ROZSUDOK

Z 15. 12. 2005 - VEC C-66/02

— O prvej časti týkajúcej sa financovania sporných opatrení štátom alebo zo štátnych prostriedkov

76 Článok 87 ods. 1 ES sa vzťahuje n a „pomoc poskytovanú členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov".

77 Podfe ustálenej judikatúry je pojem pomoci všeobecnejší ako pojem subvencie, pretože zahŕňa nielen pozitívne dávky, akými sú aj samotné subvencie, ale aj opatrenia, ktoré v rôznej forme zmierňujú zaťaženie, ktoré musí podnik niesť za normálnych okolností a ktoré síce nepredstavujú subvencie v úzkom zmysle slova, sú však rovnakej povahy a majú identické účinky (pozri najmä rozsudky z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zement­ werke, C-143/99, Zb. s. I-8365, b o d 38, a z 15. júla 2004, Španielsko/Komisia, C-501/00, Zb. s. I-6717, bod 90, ako aj citovanú judikatúru).

— z oslobodenia od dane prevodov podielov na Banca d'Italia z bankových spoločností na bankové nadácie.

so Obsahujú tak buď zníženie dane spojené s uplatnením zníženej sadzby, alebo nahradenie normálne splatnej dane fixnou daňou, alebo oslobodenie od dane v prípade skutočného zvýšenia hodnoty aktív, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie účelu spoločnosti, pri spätnom postúpení alebo, ako sa uvádza v odôvodnení č. 39 in fine napadnutého rozhodnutia, ak banková spoločnosť, ktorá prevádza na bankovú nadáciu svoje podiely v Banca d'Italia má z transakcie prospech, predovšetkým ak tieto podiely predtým získala bezodplatne a na nadáciu sa prevádzajú odplatne alebo boli znovu ohodnotené.

si Za týchto podmienok sa dotknuté daňové úľavy priznávajú podľa článku 87 ods. 1 ES zo štátnych prostriedkov.

I - 10961

ROZSUDOK

Z 15. 12. 2005 — VEC C-66/02

82 Tento záver nie je spochybnený, pokiaľ ide o opatrenia stanovujúce daňovú neutralitu spätného postúpenia, argumentáciou, že normálne splatná d a ň sa len odkladá na dátum prípadnej neskoršej realizácie toho istého majetku. V skutočnosti nielen odklad platby daňového dlhu môže predstavovať štátnu pomoc, ale predovšetkým spôsobí spätné postúpenie, ako v tomto prípade, prevod vlastníctva majetku z jedného subjektu na iný tak, že pre bankovú spoločnosť, ktorá spätné postúpenie vykoná v prospech bankovej nadácie, teda v prospech odlišného právneho subjektu, je toto oslobodenie definitívne.

86 Treba však pripomenúť, že žalobný dôvod, ktorý predstavuje rozšírenie žalobného dôvodu uvedeného skôr, priamo alebo implicitne v žalobe, sa musí považovať za prípustný (rozsudky z 19. mája 1983, Verros/Parlament, 306/81, Zb. s. 1755, bod 9, a z 22. novembra 2001, Holandsko/Rada, C-301/97, Zb. s. I-8853, bod 169).

87 Talianska republika vo svojej žalobe uviedla skúmaný žalobný dôvod založený na porušení článku 87 ods. 1 ES

88 Tvrdenie v replike, že opatrenie zvýhodňuje aj príjemcov, ktorí nie sú podnikmi, predstavuje rozšírenie skôr rozvinutého žalobného dôvodu. Týka sa jednej z kumulatívnych podmienok, od ktorých závisí uplatnenie článku 87 ods. 1 ES. Zodpovedajúce tvrdenie je implicitne obsiahnuté v predloženom žalobnom dôvode.

89 Z tohto dôvodu sa námietka neprípustnosti podaná Komisiou musí zamietnuť.

90 Vo veci samej sa musí skonštatovať, že sporné opatrenia sa týkajú schémy pomoci.

91 V prípade schémy pomoci sa môže Komisia obmedziť na skúmanie všeobecných charakteristík predmetnej schémy bez toho, aby bola povinná skúmať každý prípad osobitného uplatnenia (pozri najmä rozsudky z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, bod 51, a z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, C-278/00, Zb. s. I-3997, bod 24), aby overila, či táto schéma obsahuje prvok štátnej pomoci. I - 10963

96 V tomto prípade sa sporné daňové opatrenia uplatňujú v bankovom sektore. Nie sú prospešné pre podniky v iných hospodárskych odvetviach. V tejto súvislosti sa musí poznamenať, že Talianska republika vo svojej žalobe sama zdôrazňuje, že operácie podľa opatrení sa vzťahovali aj na iné spoločnosti, napr. finančné, poskytujúce služby poisťovacie spoločnosti, ale že „v každom prípade sú stanovené výhody výlučne určené dotknutým bankám".

I - 10964

TALIANSKO/KOMISIA

97 Ďalej v rámci bankového sektora z neho majú prospech výlučne podniky uskutočňujúce uvedené operácie.

98 Bez toho, aby bolo potrebné posúdiť, či majú zo zníženia dane v prípade fúzie alebo podobnej reštrukturalizácie, ako to tvrdí Komisia v odôvodnení č. 33 napadnutého rozhodnutia, väčší prospech veľké podniky, treba teda konštatovať, že sporné opatrenia sú vo vzťahu k ostatným hospodárskym odvetviam a tiež v rámci samotného bankového sektora selektívne.

99 Keďže sa neuplatňujú na všetky hospodárske subjekty, nemožno na ne hľadieť ako na všeobecné opatrenia daňovej alebo hospodárskej politiky.

103 Talianska republika v žalobe poprela, že by bola splnená podmienka ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi. Vo svojej replike vytýkala Komisii, že neoverila, či ho sporné opatrenia pri neexistencii úplného ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi neovplyvnili len čiastočne, pričom keby urobila takéto posúdenie v tomto zmysle, mohlo sa odzrkadliť v rozsahu vrátenia pomoci v rámci uplatnenia zásady proporcionality.

104 Komisia sa domnieva, že toto tvrdenie predstavuje nový návrh, ktorý mení predmet sporu. Je preto neprípustné podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 38 rokovacieho poriadku.

105 V tejto súvislosti sa musí uviesť, že tieto ustanovenia bránia predloženiu nových návrhov, ktoré neobsahovala žaloba.

106 Tvrdenie, ktorého prípustnosť je sporná, sa predložilo na podporu návrhu na zrušenie napadnutého aktu, ktorý žaloba obsahuje. Nie je spojené ani so zmenou tohto návrhu, ani s jeho doplnením.

107 Nemôže sa preto kvalifikovať ako nový návrh. I - 10966

TALIANSKO/KOMISIA

I - 10967

ROZSUDOK

Z 15. 12. 2005 — VEC C-66/02

v zásade považované za neprimerané opatrenie vo vzťahu k cieľom ustanovení Zmluvy v oblasti štátnej pomoci (pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/ Komisia, už citovaný, bod 103 a citovanú judikatúru).

1 1 4 Nezlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom treba konštatovať s konečnou platnosťou, keď mala alebo môže mať dosah na obchod v Spoločenstve a účinok skreslenia v ňom existujúcej hospodárskej súťaže.

115Osobitne, ak pomoc, ktorú členský štát poskytne, posilňuje v rámci obchodu v Spoločenstve postavenie jedného podniku voči iným konkurujúcim podnikom, treba na tieto konkurujúce podniky hľadieť ako na ovplyvnené pomocou (pozri najmä rozsudky zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, 730/79, Zb. s. 2671, bod 11; z 22. novembra 2001, Ferring, C-53/00, Zb. s. I-9067, bod 21, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, už citovaný, bod 52).

116V tejto súvislosti môže skutočnosť, že hospodárske odvetvie bolo predmetom liberalizácie na úrovni Spoločenstva, charakterizovať skutočný alebo možný dosah pomoci na hospodársku súťaž, ako aj jej účinok na obchod medzi členskými štátmi (pozri rozsudok z 13. februára 2003, Španielsko/Komisia, C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 75).

121Konkurenčná výhoda, ktorú zníženie dane poskytlo subjektom so sídlom v Taliansku, môže sťažiť vstup na taliansky trh subjektom z iných členských štátov, a dokonca uľahčiť subjektom so sídlom v Taliansku vstup na trh v iných členských štátoch. I - 10969

ROZSUDOK

Z 15. 12. 2005 - VEC C-66/02

122 Skutočnosť, na ktorú sa odvoláva talianska vláda, že schéma štátnej pomoci je v Taliansku rovnako prístupná p o b o č k á m bánk z iných členských štátov, n e m ô ž e brániť uvedeným účinkom.

123 Preto treba vyvodiť záver, že predmetná pomoc je spôsobilá ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a narušiť hospodársku súťaž.

124 Piata a šiesta časť skúmaného žalobného dôvodu sa teda musia zamietnuť.

1 2 5Z uvedeného vyplýva, že žalobný dôvod založený na porušení článku 87 ods. 1 ES sa musí zamietnuť v celku.

127 Žalobca v prvom rade usudzuje, že Komisia porušila článok 87 ods. 3 písm. b) ES tým, že odmietla vyhlásiť pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom ako „pomoci na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu" v zmysle tohto ustanovenia. Účelom zákona č. 461/98 a dekrétu č. 153/99 bolo dokončiť privatizáciu talianskych bankových inštitúcií, pričom sa v talianskych bankových inštitúciách podporovalo zrušenie alebo oslabenie verejného kapitálu alebo kapitálu, ktorý nepatril súkromným investorom. Táto akcia nemala za cieľ narušiť hospodársku súťaž, ale naopak znížiť nerovnováhu existujúcu pred zavedením predmetnej schémy medzi skutočne súkromnými bankami a bankami, ktoré boli súkromné len formálne a nie z hľadiska kontroly kapitálu.

128Talianska republika tvrdí, že úplná a konečná privatizácia talianskych bankových inštitúcií môže predstavovať „projekt spoločného európskeho záujmu", ktorý spadá pod projekt Spoločenstva o uskutočnení eurozóny a spoločného trhu. Na základe článku 295 ES môžu projekt privatizácie uskutočniť len členské štáty. Privatizácia posilňuje hospodársku súťaž na dôležitom finančnom trhu, ako je taliansky trh, z čoho má prospech celé Spoločenstvo.

129 Talianska republika sa po druhé domnieva, že Komisia porušila článok 87 ods. 3 písm. c) ES tým, že sporné opatrenia nevyhlásila za zlučiteľné so spoločným trhom ako „pomoci na rozvoj určitých hospodárskych činností", v tomto prípade bankovej činnosti.

I - 10971

ROZSUDOK

Z 15. 12. 2005 - VEC C-66/02

133 Zníženie sadzby dane z príjmov stanovené v článkoch 22 a 23 dekrétu č. 153/99 ide tým istým smerom ako porovnateľné a dokonca zvýhodňujúcejšie daňové opatrenie stanovené v článku 7 ods. 3 zákona č. 218/90. Toto ustanovenie priznalo úverovým inštitúciám a inštitútom, ktoré vzišli z fúzie, ako aj úverovým inštitúciám, v prospech I - 10972

TALIANSKO/KOMISIA

ktorých sa uskutočnili postúpenia, ak to viedlo ku koncentrácii, možnosť odpočítať počas piatich rokov sumy uložené do osobitnej rezervy v rámci určitého maximálneho limitu. Komisia však neprijala rovnaké stanovisko vo vzťahu k tomuto skoršiemu opatreniu.

134 Komisia tvrdí, že oba žalobné dôvody nie sú dôvodné.

Posúdenie Súdnym dvorom

135 Na úvod je vhodné pripomenúť, že Komisia pri uplatňovaní článku 87 ods. 3 ES disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ktorej výkon zahŕňa hodnotenie hospodár­ skeho a sociálneho usporiadania, ktoré sa musí uskutočniť v kontexte Spoločenstva. Súdny dvor nemôže pri kontrole zákonnosti výkonu tejto slobody nahradiť posúdenie príslušného orgánu svojím posúdením v dotknutej oblasti, ale sa musí obmedziť na skúmanie toho, či posúdenie príslušného orgánu nie je postihnuté zjavnou chybou alebo zneužitím právomoci (pozri rozsudok z 12. decembra 2002, Francúzsko/Komisia, C-456/00, Zb. s. I-11949, bod 41 a citovanú judikatúru).

139 Z tohto hľadiska postačí konštatovať, že z preskúmania žalobného dôvodu založeného na článku 87 ods. 1 ES a osobitne z dôvodovej správy návrhu zákona č. 461/98 okrem iného vyplýva, že účelom sporných opatrení je najmä zlepšiť konkurencieschopnosť subjektov so sídlom v Taliansku tak, že sa posilní len ich konkurenčné postavenie na vnútornom trhu.

140Komisia sa preto tým, že vylúčila kvalifikovanie „projektu spoločného európskeho záujmu", nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

1 4 1Talianska republika nemôže úspešne tvrdiť, že sporné opatrenia spadajú do rámca dokončenia privatizačného procesu, ktorý by mohol byť projektom spoločného európskeho záujmu.

I - 10974

TALIANSKO/KOMISIA

142 Na jednej strane totiž niektoré daňové úľavy nemajú nevyhnutnú súvislosť s privatizačným procesom. Na druhej strane privatizačný proces začatý členským štátom nemožno sám osebe považovať za projekt spoločného európskeho záujmu.

ROZSUDOK

Z 15. 12. 2005 — VEC C-66/02

147 O k r e m t o h o zdôrazňuje, že podľa nej nie je splnené kritérium zavedené t ý m t o ustanovením, podľa k t o r é h o p r e d m e t n á p o m o c nesmie nepriaznivo ovplyvniť podmienky o b c h o d u tak, že by t o bolo v r o z p o r e so spoločným záujmom.

1 4 8 K t o m u t o p o s l e d n é m u b o d u podotýkajúc, že s p o r n é opatrenia majú v p o d s t a t e za cieľ najmä zlepšiť konkurencieschopnosť príjemcov p o m o c i v odvetví, p r e k t o r é je charakteristická silná m e d z i n á r o d n á konkurencia, a znovu zdôrazňujúc, že majú posilniť postavenie príjemcov p o m o c i voči k o n k u r e n t o m , ktorí z n e h o výhody nemajú, Komisia implicitne vylučuje, že by s k ú m a n á schéma p o m o c i viedla k „rozvoju" bankovej činnosti vo všeobecnosti.

149 Vzhľadom n a dôvody uvedené pri s k ú m a n í predchádzajúcich žalobných dôvodov, pokiaľ ide o charakteristiky sporných opatrení, m u s í sa skonštatovať, že táto analýza Komisie nespočíva n a zjavne n e s p r á v n o m p o s ú d e n í .

150 Talianska republika n e m ô ž e úspešne tvrdiť, že Komisia sa odchýlila o d stanoviska prijatého vo vzťahu k o p a t r e n i a m o b s i a h n u t ý m v zákone č. 218/90 a osobitne o d stanoviska prijatého vo svojich r o z h o d n u t i a c h 1999/288 a 2000/600.

151 Je totiž zrejmé, že opatrenia obsiahnuté v zákone č. 218/90 neboli nikdy Komisii oznámené. Preto, pokiaľ ide o tvrdenie Talianskej republiky, že opatrenie obsiahnuté v článku 7 ods. 3 zákona č. 218/90 m a l o veľmi ú z k u súvislosť so znížením sadzby d a n e z príjmov stanovené v článkoch 22 a 23 dekrétu č. 153/99, postačí konštatovať, že dovolávané opatrenie Komisia nepreskúmala. O k r e m toho, aj keby sa obe p o sebe nasledujúce opatrenie pokladali za predĺženie j e d n é h o opatrenia druhým, okolnosť,

155 Žaloba sa preto musí zamietnuť. I - 10977

ROZSUDOK

Z 15. 12. 2005 — VEC C-66/02

O trovách

156 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Talianska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil:

1. Žaloba sa zamieta.