C-104/02

proti

Spolkovej republike Nemecko, v zastúpení W.-D. Plessing a R. Stüwe, splnomoc­ není zástupcovia, za právnej pomoci D. Seltner, Rechtsanwalt,

žalovanej, * Jazyk konania: nemčina.

I - 2693

ROZSUDOK

ZO 14. 4, 2005 - VEC C-104/02

ktorú v konaní podporuje:

I - 2694

KOMISIA/NEMECKO

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 13. júla 2004,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Svojou žalobou Komisia Európskych spoločenstiev navrhuje, aby Súdny dvor určil, že:

2 V období od 1. januára 1993 do 31. decembra 1996, ktorého sa týka prejednávaná žaloba, boli postupne uplatňované rôzne, hoci vo svojej podstate identické právne úpravy.

3 Pokiaľ ide o režim tranzitu Spoločenstva počas roka 1993 sa uplatňovalo nariadenie Rady (EHS) č. 2726/90 zo 17. septembra 1990 o tranzite Spoločenstva [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 262, s. 1) a nariadenie č. 1214/92, zmenené a doplnené nariadením Komisie (EHS) č. 3712/92 z 21. decembra 1992 (Ú. v. ES L 378, s. 15, ďalej len „nariadenie č. 1214/92").

I - 2696

KOMISIA/NEMECKO

4 Pokiaľ ide o režim colného dlhu v roku 1993 sa uplatňovalo nariadenie Rady (EHS) č. 2144/87 z 13. júla 1987 o colnom dlhu [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 201, s. 15), zmenené a doplnené nariadením Rady (EHS) č. 4108/88 z 21. decembra 1988 (Ú. v. ES L 361, s. 2, ďalej len „nariadenie č. 2144/87"), a nariadenie Komisie (EHS) č. 597/89 z 8. marca 1989 zavádzajúce ustanovenia na vykonanie nariadenia č. 2144/87 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 65, s. 11).

5 V oblasti zaúčtovania a vyberania colného dlhu sa počas roka 1993 uplatňovalo nariadenie Rady (EHS) č. 1854/89 zo 14. júna 1989 o zápise do účtovnej evidencie a podmienkach platenia súm dovozného alebo vývozného cla vyplývajúcich z colného dlhu [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 186, s. 1).

článok 11 ods. 1 pism. a) a b) nariadenia článok 96 ods. 1 pism. a) kódexu č. 2726/90

článok 2 ods. 1 pism. c) nariadenia č. 2144/87 článok 203 kódexu

článok 2 ods. 1 pism. d) nariadenia č. 2144/87 článok 204 kódexu

článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1854/89 článok 217 ods. 1 kódexu

článok 3 ods. 3 nariadenia č. 1854/89 článok 218 ods. 3 kódexu

článok 4 nariadenia č. 1854/89 článok 219 kódexu

KOMISIA/NEMECKO

Kódex

8 Podľa článku 91 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) kódexu:

„1. Režim vonkajší tranzit umožňuje prepravu medzi dvoma miestami v rámci colného územia spoločenstva:

a) tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva bez toho, aby tovar podliehal dovoznému clu alebo iným platbám alebo obchodno-politickým opatreniam;

2. Preprava podľa odseku 1 sa môže uskutočniť:

a) predloženie tovaru v stanovenej lehote colnému úradu určenia v nezmenenom stave a zároveň za dodržanie opatrení prijatých colnými orgánmi k identifikácii tovaru;

b) dodržiavanie predpisov vzťahujúcich sa na tranzitný režim spoločenstva."

10 Podľa článku 203 kódexu:

„1. Colný dlh pri dovoze vzniká:

— nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu spod colného dohľadu.

2. Colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý spod colného dohľadu.

a

— prípadne taktiež osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený."

11 Podľa článku 204 kódexu:

„1. Colný dlh pri dovoze vzniká:

a) neplnením jednej z povinností vyplývajúcej z dočasného uskladnenia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tento prepustený,

alebo

12 Článok 215 kódexu stanovuje:

„1. Colný dlh vzniká na mieste, kde sa odohrávajú udalosti, pri ktorých vzniká.

2. Tam, kde nie je možné určiť miesto uvedené v odseku 1, sa colný dlh považuje za taký, ktorý vznikol na mieste, na ktorom colné orgány prídu k záveru, že tovar je v situácii, v ktorej vzniká colný dlh.

I - 2702

KOMISIA/NEMECKO

3. Tam, kde sa uplatnenie colného režimu pre tovar neskončilo, colný dlh sa považuje za taký, ktorý vznikol na mieste, kde:

14 Podľa článku 218 ods. 3 kódexu:

„Ak colný dlh vznikne za iných podmienok než tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, je potrebné príslušnú sumu cla zapísať do účtovnej evidencie do 2 dní odo dňa,

I - 2703

ROZSUDOK

ZO 14. 4. 2005 — VEC C-104/02

v ktorom colné orgány môžu:

a) vypočítať sumu daného cla,

Takto predĺžená lehota nesmie byť dlhšia ako 14 dní.

I - 2704

KOMISIA/NEMECKO

2. Lehoty ustanovené v odseku 1 sa nepoužijú pri nepredvídateľných okolnostiach alebo v prípadoch vyššej moci."

16 Podľa článku 221 ods. 1 a 3 kódexu:

„1. Akonáhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie, musí byť oznámená dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi.

Dovozné alebo vývozné clo bude odpustené ak sa zistí, že v čase keď toto bolo zapísané do účtovnej evidencie, nebolo dlžné na základe právnych predpisov, alebo že bolo zapísané do účtovnej evidencie v rozpore s článkom 220, odsek 2.

Vrátenie alebo odpustenie nebude povolené, ak skutočnosti, ktoré viedli k zaplateniu alebo zapísaniu sumy cla do účtovnej evidencie, ktorá nebola dlžná na základe právnych predpisov, vyplývajú z úmyselného konania dotknutej osoby."

Vykonávacie nariadenie

18 Podľa článku 356 ods. 1 a 5 vykonávacieho nariadenia:

„1. Tovar a dokument TI musia byť predložené úradu určenia.

5. Ak je tovar predložený úradu určenia po uplynutí lehoty predpísanej výstupným úradom a nedodržanie lehoty je spôsobené okolnosťami, ktoré sú uspokojivo vysvetlené úradu určenia a nedajú sa pripísať prepravcovi alebo objednávateľovi [hlavnému zodpovednému — neoficiálny preklad], má sa za to, že prepravca alebo objednávateľ [hlavný zodpovedný — neoficiálny preklad] dodržali predpísanú lehotu."

— v členskom štáte, ktorému patrí tranzitný úrad v mieste vstupu do spoločenstva, ktorému bolo odovzdané avízo o tranzite,

ak v lehote ustanovenej v článku 379 (2), ktorá má byť určená, nie je k spokojnosti colných orgánov preložený [predložený — neoficiálny preklad] dôkaz o zákonnosti tranzitnej operácie alebo o mieste, kde skutočne došlo k priestupku alebo nezrovnalosti.

2. Ak žiadny takýto dôkaz nie je poskytnutý a pri uvedenom priestupku alebo nezrovnalosti sa má za to, že k nemu došlo v členskom štáte výstupu alebo v členskom štáte vstupu, tak ako je uvedené v prvom odseku v druhej zarážke, clá a ostatné poplatky súvisiace s príslušným tovarom uloží tento členský štát v súlade s ustanoveniami Spoločenstva alebo národnými ustanoveniami.

I - 2707

ROZSUDOK

ZO 14. 4. 2005 - VEC C-104/02

3. Ak je členský štát, v ktorom k uvedenému priestupku alebo nezrovnalosti skutočne došlo, určený pred uplynutím lehoty troch rokov odo dňa registrácie vyhlásenia TI, tento členský štát v súlade s ustanoveniami spoločenstva alebo národnými ustanoveniami vymáha [vyberie — neoficiálny preklad] clá a ostatné poplatky (okrem poplatkov uložených podľa druhého pododseku ako vlastné zdroje spoločenstva), ktoré sa týkajú príslušného tovaru. V tomto prípade, ak je predložený dôkaz o takomto vymáhaní [vybratí — neoficiálny preklad], musia byť vrátené pôvodne uložené clá a ostatné poplatky (okrem poplatkov uložených ako vlastné zdroje spoločenstva).

skutočnosť objednávateľovi [hlavnému zodpovednému — neoficiálny preklad], v každom prípade však pred skončením 11. mesiaca nasledujúceho po dátume registrácie tranzitného vyhlásenia spoločenstva.

2. V oznámení uvedenom v odseku 1 musí byť uvedená predovšetkým lehota, v ktorej musí byť výstupnému úradu a k spokojnosti colných orgánov poskytnutý dôkaz o zákonnosti tranzitnej operácie alebo o mieste, kde skutočne došlo k priestupku alebo nezrovnalosti. Táto lehota je tri mesiace odo dňa oznámenia uvedeného v odseku 1. Ak uvedený dôkaz nie je predložený do konca tejto lehoty, príslušný členský štát vykoná kroky na vymáhanie [vybratie — neoficiálny preklad] príslušných ciel a ostatných poplatkov. V prípade, kedy tento členský štát nie je štátom, v ktorom sa nachádza výstupný úrad, okamžite o tom informuje uvedený členský štát."

21 V zmysle článku 380 vykonávacieho nariadenia:

„Dôkaz o zákonnosti tranzitnej operácie v zmysle článku 378 (1) musí byť predložený k spokojnosti colných orgánov okrem iného:

a) predložením dokumentu potvrdeného colnými orgánmi, z ktorého je zrejmé, že príslušný tovar bol predložený úradu určenia, alebo ak sa uplatňuje článok 406, schválenému prijímateľovi. Tento dokument musí obsahovať dostatočné informácie na umožnenie identifikácie uvedeného tovaru;

alebo

— nenaznačujú vedomú nedbanlivosť na strane príslušnej osoby,

— všetky formality potrebné na zosúladenie situácie tovaru so zákonom sú následne vykonané:

1) pri ktorých je prekročená lehota pre pridelenie jedného z colne schválených určení alebo použití pre tovar, ktorá je poskytnutá pri dočasnom uskladnení alebo príslušnom colnom režime, keby bola táto lehota predĺžená, pokiaľ by o toto predĺženie bolo požiadané včas;

I - 2710

KOMISIA/NEMECKO

2) v prípade tovaru prepusteného do režimu tranzitu, prekročenie lehoty pre predloženie tovaru úradu určenia, ak sa takéto predĺženie uskutoční neskôr;

ROZSUDOK

ZO 14. 4. 2005 — VEC C-104/02

colným orgánom skôr ako mu bolo pridelené určené použitie, za predpokladu, že:

a) premiestnenie je zaznamenané v skladovej evidencii postupcu

a

b) postupník je držiteľ povolenia na príslušný tovar."

Režim vlastných zdrojov Spoločenstiev

24 Podľa znenia článku 2 nariadenia č. 1552/89:

„1. N a účely uplatňovania t o h t o nariadenia vzniká n á r o k Spoločenstva n a vlastné zdroje uvedené v článku 2 ods. 1 pism. a) a b) r o z h o d n u t i a 88/376/EHS, E u r a t o m akonáhle príslušný orgán členského štátu oznámil dlžníkovi výšku dlhu, ktorý je povinný uhradiť. T o t o o z n á m e n i e sa vykoná akonáhle je dlžník z n á m y a príslušné správne orgány m ô ž u vypočítať výšku n á r o k u p r i d o d r ž a n í všetkých u s t a n o v e n í Spoločenstva uplatnitel'ných n a d a n ú oblasť.

2. O d s e k 1 sa použije v p r í p a d e n e v y h n u t n o s t i opravy oznámenia." [neoficiálny preklad]

25 Článok 11 tohto nariadenia stanovuje:

„Každé omeškanie s pripísaním na účet uvedený v článku 9 ods. 1 má pre dotknutý členský štát za následok vznik povinnosti platiť úroky podľa úrokovej sadzby platnej v deň splatnosti na peňažnom trhu príslušného členského štátu pre operácie krátkodobého verejného financovania zvýšenej o dve percentá. Táto sadzba sa za každý mesiac omeškania zvyšuje o 0,25 percenta. Zvýšená sadzba sa vzťahuje na celú dobu omeškania." [neoficiálny preklad]

I - 2713

I - 2714

KOMISIA/NEMECKO

tovarov alebo dopravcu, Komisia zamietla vzhľadom na jasné znenie článku 49 nariadenia č. 1214/92 a článku 379 vykonávacieho nariadenia.

30 Komisia vyzvala nemecké orgány, aby začali colné konanie pre všetky doklady TI, ktoré boli vydané pred viac ako štrnástimi mesiacmi a neboli ešte vybavené, aby informovali o omeškaniach so stanovením cla, zabezpečili v budúcnosti začatie colného konania pri nevybavených tranzitných dokladoch v lehote štrnástich mesiacov a odpovedali na ňou predloženú správu o kontrole.

31 Vo svojom liste z 28. apríla 1998 nemecké orgány síce nepopreli prekročenie lehoty štrnástich mesiacov, uviedli však, že neboli povinné vyrubiť dovozné clá najneskôr štrnásť mesiacov po registrácii dokladu TI. Podľa nich článok 379 vykonávacieho nariadenia nestanovuje žiadnu prekluzívnu lehotu, ale len lehotu orientačnú. Výstupný úrad má ešte dostatok času v trojročnej lehote uvedenej v článku 221 ods. 3 kódexu začať s vyberaním dlhu. Na základe toho úroky z omeškania podľa článku 11 nariadenia č. 1552/89 neprichádzajú do úvahy.

32 Listom zo 14. júla 1998 Komisia opätovne požiadala nemecké orgány, aby jej najneskôr do 1. septembra 1998 zaslali informácie požadované v jej správe o kontrole z roku 1995, aby mohla vypočítať úroky z omeškania na základe článku 11 nariadenia č. 1552/89.

36 Komisia vo svojom odôvodnenom stanovisku z 19. júla 2000 zdôrazňuje najmä, že argumentácia Spolkovej republiky Nemecko nie je v súlade s jasným znením článku 379 vykonávacieho nariadenia. Navyše zo zmyslu a účelu daného ustanovenia vyplýva, že konanie musí byť zrýchlené s cieľom urýchlene zistiť nezrovnalosti.

37 V oznámení zo 14. septembra 2000, doručenom listom z toho istého dňa, nemecká vláda oznámila Komisii, že trvá na svojom stanovisku. Za týchto podmienok Komisia rozhodla podať žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

I - 2716

KOMISIA/NEMECKO

O žalobe

38 Svojou žalobou Komisia predovšetkým navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Spolková republika Nemecko si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 379 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 1994, a článku 49 ods. 2 tretej vety nariadenia č. 1214/92, ktoré platilo v priebehu roka 1993, v spojení s článkom 2 nariadenia č. 1552/89, a to tým, že neposkytla včas vlastné zdroje v prípadoch neskorého vybavenia operácií režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva uskutočnených v priebehu rokov 1993 až 1996.

že nemecká vláda dlho pred týmto dátumom vzala na vedomie pripomienky kontrolórov Komisie a vyžadovala, aby colné orgány ešte striktnejším spôsobom dodržiavali lehoty stanovené v článku 379 vykonávacieho nariadenia, avšak bez toho, aby popierala svoje stanovisko, podľa ktorého uvedené lehoty nie sú záväznými lehotami, na rozdiel od názoru Komisie.

41 Komisia sa naopak domnieva, že žaloba je prípustná. V skutočnosti porušenie pokračovalo, pretože úroky za oneskorené poukázanie na účet neboli zaplatené do rozpočtu Spoločenstva, takže podľa nej ide zreteľne o pokračujúce nesplnenie povinnosti.

42 Nemecká vláda rovnako spochybňuje prípustnosť žaloby aj v druhej časti jej žalobného návrhu, ktorým chce Komisia donútiť žalovanú stranu zaplatiť do rozpočtu Spoločenstva splatné úroky z dôvodu oneskoreného pripísania na jej účet. Z článku 228 ods. 1 ES vyplýva, že v konaní o nesplnení povinnosti sa Súdny dvor musí obmedziť len na jeho skonštatovanie a ponechá na vnútroštátnych orgánoch, aby určili dôsledky, ktoré treba vyvodiť z uvedeného zistenia, majúc na pamäti, že nesplnenie povinnosti musí byť bezodkladne ukončené. Druhú časť návrhov treba zamietnuť ako neprípustnú, lebo týmto žalobným návrhom Komisia neuplatňuje nič iné než žalobu na zaplatenie údajne dlhovaných úrokov.

43 Komisia odpovedá, že článok 11 nariadenia č. 1552/89 stanovuje jasne a bezpodmienečne povinnosť zaplatiť úroky z omeškania. Súdny dvor už poukázal na túto povinnosť v inom konaní o žalobe o nesplnení povinnosti (rozsudok z 20. marca 1986, Komisia/Nemecko, 303/84, Zb. s. 1171, bod 19). Okrem toho článok 228 ES nebráni Súdnemu dvoru, aby rozhodol o ukončení zisteného nesplnenia povinnosti. Nakoniec možnosť voľnej úvahy členského štátu vzhľadom na spôsob ukončenia nesplnenia povinnosti je nereálna, lebo zaplatenie príslušných

46 V dôsledku toho za predpokladu, že je dôvodná výhrada Komisie založená na omeškaní so zápisom sumy colného dlhu do účtovnej evidencie a pripísaním zodpovedajúcich vlastných zdrojov na účet Komisie, nemožno vylúčiť, že do uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku neboli odstránené všetky dôsledky nesplnenia povinnosti, najmä zaplatenie úrokov z omeškania na základe nariadenia č. 1552/89. V dôsledku toho existuje záujem, aby toto nesplnenie povinnosti bolo prípadne určené.

47 Prvý dôvod neprípustnosti teda treba zamietnuť.

I - 2719

ROZSUDOK

ZO 14. 4. 2005 — VEC C-104/02

48 Pokiaľ ide o druhý dôvod neprípustnosti obmedzený na druhú časť žalobného návrhu, je nutné konštatovať, že v tejto časti žaloby Komisia navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol, že Spolková republika Nemecko je povinná „uhradiť do rozpočtu Spoločenstva dlhované úroky z dôvodu oneskoreného pripísania na účet" podľa článku 11 nariadenia č. 1552/89 za obdobie do 31. mája 2000 a podľa článku 11 nariadenia č. 1150/2000 za obdobie po 31. máji 2000.

49 Je zrejmé, že predmetom žaloby podanej podľa článku 226 ES je určenie nesplnenia povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Spoločenstva, členským štátom. Určenie takéhoto nesplnenia povinnosti zaväzuje dotknutý členský štát na základe článku 228 ES prijať opatrenia na vykonanie rozsudku Súdneho dvora. Na strane druhej však nemožno tomuto štátu nariadiť prijať konkrétne opatrenia.

Argumentácia účastníkov konania

53 Komisia tvrdí, že zo znenia článku 379 vykonávacieho nariadenia a článku 49 nariadenia č. 1214/92, ako aj z cieľa sledovaného zákonodarcom Spoločenstva vyplýva, že uvedené ustanovenia zaväzujú colné orgány v čo najkratšom čase a najneskôr do uplynutia štrnásťmesačnej lehoty zabezpečiť vyberanie, ak tieto orgány zistia osobu dlžníka a oznámia m u s u m u dlžného cla (článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1552/89).

54 Účelom článku 379 vykonávacieho nariadenia je podnietiť colné orgány konať čo možno najrýchlejšie, aby sa predišlo negatívnym d o p a d o m na rozpočet Spoločen­ stva. Riziko, že nebude možné zistiť colný dlh, by narastalo s časom (dlžník, ktorého pobyt nie je známy alebo n a ktorého majetok bol vyhlásený konkurz). Lehota štrnástich mesiacov, uplatniteľná iba vo výnimočnom prípade, je teda najdlhšou m o ž n o u lehotou, ktorá, ak nie je dodržaná, spôsobuje oneskorené poskytnutie vlastných zdrojov zo strany príslušného členského štátu.

55 Nedodržanie lehôt stanovených v článku 379 vykonávacieho nariadenia m á za následok zásah do záujmov Spoločenstva, ako aj ostatných členských štátov, ktoré by z dôvodu oneskoreného poukázania vlastných zdrojov na účet museli vykryť eventuálne finančné potreby rozpočtu Spoločenstva.

56 Spolková republika Nemecko uvádza, že ani článok 379 vykonávacieho nariadenia, ani článok 49 nariadenia č. 1214/92 nestanovujú pre orgány akúkoľvek najdlhšiu m o ž n ú alebo premlčaciu lehotu.

I - 2721

I - 2722

KOMISIA/NEMECKO

štrnástich mesiacov. Pre colné orgány je záväzná len lehota troch rokov stanovená v článku 221 ods. 3 kódexu.

62 Nemecká vláda taktiež uvádza, že aj keby obidve tieto lehoty boli považované za záväzné, nemožno ich sčítať, ak smerujú voči rôznym príjemcom. Článok 379 ods. 1 vykonávacieho nariadenia má totiž za cieľ podnietiť orgány členských štátov k čo možno najkratšiemu uskutočneniu procesu zisťovania a rýchlej spolupráci, zatiaľ čo jeho odsek 2 podnecuje hlavného zodpovedného aktívne spolupracovať na objasnení situácie pod hrozbou, že bude musieť zaplatiť clá v členskom štáte výstupného úradu. Úplne logicky však možno sčítať najdlhšie možné lehoty adresované tým istým príjemcom.

63 Napokon lehoty stanovené v článku 379 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia sa nevyhnutne predlžujú o lehotu, v ktorej colné orgány musia začať zisťovanie a preskúmavanie dôkazov uvedených v článku 380 tohto nariadenia.

64 Ďalej ustanovenia o zápise do účtovnej evidencie sumy colného dlhu a jeho oznámení sú predmetom článkov 217 až 221 kódexu. V prípade, že dlhší čas nie sú k dispozícii informácie potrebné na výpočet a zápis poplatkov do účtovnej evidencie, zákonodarca Spoločenstva poskytuje lehotu v trvaní troch rokov na začatie vyberania cla.

67 Hneď na úvod treba zdôrazniť, že nemecká vláda nepopiera skutočné zistenia Komisie týkajúce sa colných dlhov vzniknutých následkom nezrovnalostí spôsobe­ ných v rámci režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva, teda dlhov, ktoré v priebehu obdobia stanoveného v prejednávanej žalobe, konkrétne v rokoch 1993 až 1996', neboli vyberané nemeckými colnými orgánmi v lehote dvoch dní stanovenej v článku 218 kódexu po uplynutí lehoty troch mesiacov uvedenej v článku 379 ods. 2 tretej vete vykonávacieho nariadenia a predtým uplatňovaných príslušných ustanovení. Na rozdiel od Komisie sa však táto vláda domnieva, že tým, že začala s vyberaním niekoľko mesiacov po uplynutí uvedenej lehoty troch mesiacov, neporušila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z colného práva Spoločenstva.

68 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že na základe článku 379 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ak zásielka nebola predložená úradu určenia a nie je možné určiť miesto, kde došlo k priestupku alebo nezrovnalosti, výstupný úrad čo najskôr oznámi túto skutočnosť hlavnému zodpovednému, najneskôr pred uplynutím jedenásteho mesiaca nasledujúceho po dátume registrácie tranzitného vyhlásenia Spoločenstva.

I - 2724

KOMISIA/NEMECKO

69 Súdny dvor v rozsudku zo 14. novembra 2002, SPKR (C-112/01, Zb. s. I-10655, bod 40), rozhodol, že nedodržanie lehoty jedenástich mesiacov nebráni samotnému vybratiu colného dlhu od hlavného zodpovedného; rovnako v bode 34 uvedeného rozsudku zdôraznil, že uvedená lehota sa týka správnych orgánov a jej cieľom je zabezpečiť dôsledné a jednotné uplatňovanie ustanovení v oblasti vyberania colného dlhu týmito orgánmi v záujme rýchleho poskytnutia vlastných zdrojov Spoločenstvu. Dodržanie lehoty jedenástich mesiacov bez toho, aby to malo vplyv na vyberanie colného dlhu, m á preto v každom prípade pre členské štáty záväzný charakter vzhľadom na ich povinnosti voči Spoločenstvu týkajúce sa poskytnutia vlastných zdrojov.

72 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že za predpokladu, ako sa uvádza v prejednávanej žalobe, že sporné zásielky neboli predložené úradu určenia a nie je možné určiť miesto, kde došlo k priestupku alebo nezrovnalosti, výstupný úrad musí v záujme rýchleho poskytnutia vlastných zdrojov Spoločenstvu, oznámiť túto skutočnosť hlavnému zodpovednému v čo najkratšej lehote a najneskôr pred uplynutím jedenásteho mesiaca nasledujúceho p o dátume registrácie tranzitného vyhlásenia Spoločenstva. Toto oznámenie m á upozorniť príslušnú osobu, že m á k dispozícii lehotu troch mesiacov, v ktorej môže k spokojnosti colných orgánov predložiť výstupnému úradu dôkaz o riadnom uskutočnení tranzitu, alebo o mieste, kde skutočne došlo k priestupku. Ak v tejto lehote nebol takýto dôkaz predložený, príslušný členský štát „vykoná kroky na vymáhanie [vybratie — neoficiálny preklad]" colného dlhu.

73 V tejto súvislosti článok 217 ods. 1 kódexu stanovuje, že colné orgány „vypočítajú" sumu dovozného alebo vývozného cla vyplývajúcu z colného dlhu, akonáhle majú „potrebné údaje" a „zapíšu ju do účtovnej evidencie".

74 Podľa článku 218 ods. 3 kódexu je potrebné „príslušnú sumu cla zapísať do účtovnej evidencie" do 2 dní odo dňa, kedy colné orgány „môžu vypočítať sumu daného cla a určiť dlžníka colného dlhu". Článok 219 kódexu umožňuje predĺžiť uvedenú lehotu na najviac štrnásť dní, a to buď z dôvodov vyplývajúcich zo správneho usporiadania členských štátov, alebo v dôsledku zvláštnych okolností, ktoré bránia colným orgánom, aby uvedené lehoty dodržali. Podľa článku 221 ods. 1 kódexu suma cla musí byť „akonáhle je zapísaná do účtovnej evidencie... oznámená dlžníkovi".

78 A k o oprávnene tvrdí Komisia, z uvedeného znenia článku 379 ods. 2 tretej vety vykonávacieho nariadenia vyplýva, že členské štáty sú povinné začať s vyberaním v zmysle t o h t o ustanovenia p o uplynutí lehoty troch mesiacov stanovenej v t o m t o odseku. Takýto výklad m á súčasne zabezpečiť prostredníctvom príslušných orgánov dôsledné a j e d n o t n é uplatňovanie ustanovení v oblasti vyberania colného dlhu v záujme efektívneho a rýchleho poskytnutia vlastných zdrojov Spoločenstva.

79 Uvedený výklad navyše nie je v rozpore s článkom 221 ods. 3 kódexu, ktorý dovoľuje oznámenie sumy cla d o uplynutia troch rokov o d o d ň a vzniku colného dlhu. Uvedené ustanovenie totiž stanovuje osobitne zabezpečenie právnej istoty tým, že obsahuje najdlhšiu m o ž n ú lehotu n a oznámenie s u m y colného dlhu dlžníkovi. Nespochybňuje tým však povinnosti vyplývajúce n a druhej strane p r e colné orgány z ustanovení kódexu a vykonávacieho nariadenia vo vzťahu k Spoločenstvu s cieľom

I - 2727

ROZSUDOK

ZO 14. 4. 2005 — VEC C-104/02

zabezpečiť dôsledné a jednotné uplatňovanie ustanovení v oblasti vyberania colného dlhu v záujme efektívneho a rýchleho poskytnutia vlastných zdrojov Spoločenstvu.

80 V súlade s článkom 217 ods. 1, článkom 218 ods. 3 a článkom 219 kódexu sa zápis sumy príslušných colných dlhov, o ktoré ide v prejednávanej žalobe, do účtovnej evidencie musí uskutočniť v lehote dvoch dní, ktorú možno predĺžiť na najviac štrnásť dní. Na druhej strane oznámenie príslušnej sumy uvedených dlhov dlžníkovi sa musí uskutočniť podľa článku 221 ods. 1 kódexu, akonáhle sa suma zapíše do účtovnej evidencie. Táto lehota začína plynúť odo dňa, kedy colné orgány majú potrebné údaje na vypočítanie sumy cla a určenie dlžníka. V rozpore s tvrdením nemeckej vlády je to najneskôr do uplynutia trojmesačnej lehoty stanovenej v článku 379 ods. 2 vykonávacieho nariadenia.

84 V druhom rade, pokiaľ ide o určenie dlžníka colného dlhu, treba pripomenúť, že podľa článku 379 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia sa počas tejto lehoty troch mesiacov hlavný zodpovedný považuje za dlžníka colného dlhu bez ohľadu na skutočnosť, že by sa mohla preskúmavať aj zodpovednosť ďalších osôb. Následne, najneskôr do uplynutia uvedenej lehoty troch mesiacov musia byť colné orgány nepochybne schopné určiť hlavného zodpovedného ako dlžníka colného dlhu.

85 Okrem toho, pokiaľ ide o určenie sumy cla, treba pripomenúť, ako to generálna advokátka vysvetlila v bodoch 57 až 62 svojich návrhov, že aj keď nemožno od výstupného úradu vyžadovať, aby systematicky vypočítaval sumu cla zodpovedajúcu colnému dlhu pri dovoze pre každú začatú operáciu tranzitu už od registrácie tranzitného vyhlásenia, teda od okamihu, od ktorého má uvedený úrad v zásade k dispozícii údaje potrebné na výpočet cla, v každom prípade nič nebráni tomu, aby bol tento výpočet vykonaný po tom, ako je hlavnému zodpovednému oznámená lehota troch mesiacov, v ktorej môže predložiť dôkaz o zákonnosti tranzitnej operácie, teda najneskôr do uplynutia lehoty jedenástich mesiacov stanovenej v článku 379 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.

I - 2729

ROZSUDOK

ZO 14. 4. 2005 — VEC C-104/02

86 Ďalej, pokiaľ ide o určenie colných orgánov príslušných na vyberanie colného dlhu, zakladá článok 378 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia domnienku príslušností v prospech členského štátu, ktorému patrí výstupný úrad. V lehote troch mesiacov stanovenej v článku 379 ods. 2 tohto nariadenia môže hlavný zodpovedný predložiť dôkaz, že k priestupku došlo v inom štáte. Ako Komisia oprávnene tvrdí, z uvedeného nemožno vyvodiť záver, že preverenie na tieto účely vystavených dokladov, aj za predpokladu, že sa predložia v posledný deň trojmesačnej lehoty, nemožno uskutočniť pri dodržaní dvojdňovej lehoty nasledujúcej po uplynutí lehoty troch mesiacov, v odôvodnených osobitných prípadoch predĺženej o dvanásť dní na celkovú lehotu v trvaní najviac štrnástich dní.

90 Následne treba prvý žalobný dôvod považovať za dôvodný vzhľadom na ustanovenia kódexu a vykonávacieho nariadenia, ktoré obsahujú v podstate zhodnú právnu úpravu uplatňovanú v priebehu obdobia uvedeného v prejednávanej žalobe.

91 Vzhľadom na už uvedené úvahy je potrebné dospieť k záveru, že Spolková republika Nemecko si tým, že poskytovala vlastné zdroje Spoločenstvu s veľkým omeškaním, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 49 nariadenia č. 1214/92 a článku 379 vykonávacieho nariadenia v spojení s článkom 2 ods. 1 nariadenia č. 1552/89.

O trovách

92 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania a Spolková republika Nemecko nemala úspech v podstatnej časti svojich

I - 2731

ROZSUDOK

ZO 14. 4. 2005 — VEC C-104/02

Podpisy

I - 2732