C-220/02

ÖSTERREICHISCHER GEWERKSCHAFTSBUND

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora) z 8. júna 2004 *

Vo veci C-220/02,

ktorej predmetom bol návrh predložený Súdnemu dvoru v súlade s článkom 234 ES, ktorým Oberster Gerichtshof (Rakúsko) navrhuje, vo vzťahu ku konaniu začatému pred vnútroštátnym súdom, medzi

Österreichischer Gewerkschaftsbund, Gewerkschaft der Privatangestellten

a

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas, J.-P. Puissochet (spravodajca) a J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia R. Schintgen, F. Macken, N. Colneric, S. von Bahr a R. Silva de Lapuerta,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: H. von Holstein, zástupca súdneho tajomníka,

so zreteľom na písomné pripomienky, ktoré predložili:

— Österreichischer Gewerkschaftsbund, Gewerkschaft der Privatangestellten, v zastúpení: K. Mayr, Referent der Kammer für Arbeiter und Angestellte für Oberösterreich,

— Wirtschaftskammer Österreich, v zastúpení: O. Körner, splnomocnený zástupca,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Uznesením z 22. mája 2002 doručeným Súdnemu dvoru 14. júna 2002 Oberster Gerichtshof položil, v zmysle článku 234 ES, tri prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu článku 141 ES a článku 1 smernice Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (Ú. v. ES L 45, s. 19).

I - 5939

ROZSUDOK

Z 8. 6. 2004 - VEC C-220/02

2 Tieto otázky boli položené v rámci sporu medzi Österreichischer Gewerksaftsbund, Gewerkschaft der Privatangestellten (ďalej len „Gewerkschaftsbund"), odbormi zastupujúcimi zamestnancov súkromného sektora, a Wirtschaftskammer Öster­ reich, Rakúskou hospodárskou komorou vo veci požiadavky rovnakého odstupného pre mužov a ženy.

4 Článok 1 smernice 75/117 uvádza:

„Zásada rovnakej odmeny pre mužov a ženy ustanovená v článku 119 zmluvy (po zmene článok 141 ES), ďalej len ,zásada rovnakej odmeny', znamená odstránenie akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia v súvislosti so všetkými aspektmi a podmienkami odmeňovania za rovnakú prácu alebo za prácu, ktorej sa prisudzuje rovnaká hodnota.

Najmä v prípade, keď sa na stanovenie odmeny používa systém klasifikácie zamestnaní, musí byť tento systém založený na rovnakých kritériách pre mužov aj pre ženy a musí byť vytvorený tak, aby vylučoval akúkoľvek diskrimináciu z dôvodu pohlavia".

Vnútroštátna právna úprava

5 Príslušný vnútroštátny právny rámec, ako to vyplýva z uznesenia, ktorým bol podaný návrh na préjudiciable konania, je nasledujúci.

Započítanie obdobia tehotenstva a pôrodu na účely výpočtu odstupného

9 Oberster Gerichtshof rozhodol vo veci 9 ObA 199/00f, že obdobia zodpovedajúce obdobiam, na ktoré sa vzťahuje uvedený zákaz práce, sa musia na účely výpočtu výšky odstupného započítavať do odpracovaných rokov. Súdny orgán odôvodnil svoj postoj najmä tým, že neexistuje platná právna úprava, ktorá by stanovovala opak.

10 Po uplynutí týchto období má zamestnankyňa, v zmysle § 15 ods. 1 MSchG, na základe vlastnej žiadosti nárok na neplatené voľno, až kým dieťa nedovŕši vek dvoch rokov, pod podmienkou, že žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti. V súlade s § 15 ods. 2 MSchG, táto rodičovská dovolenka musí trvať najmenej tri mesiace. Počas

I - 5942 ÖSTERREICHISCHER GEWERKSCHAFTSBUND

čerpania tejto dovolenky nemožno so zamestnankyňou ukončiť pracovný pomer výpoveďou. V zmysle článku 4 toho istého § zamestnankyňa je rovnako chránená aj v období štyroch týždňov nasledujúcich po skončení uvedenej dovolenky.

1 1 Podľa § 15f ods. 1 MSchG, „ak nie je uvedené inak, dĺžka trvania [rodičovskej] dovolenky sa nezapočítava do nárokov zamestnankyne, ktoré závisia od jej odpracovaných rokov."

Započítanie výkonu vojenskej služby na účely výpočtu odstupného

4. výkonu civilnej služby,

počas ktorej pracovnoprávny vzťah trvá, musia byť započítané do odpracovaných rokov".

13 § 12 APSG stanovuje, pre týchto pracovníkov, osobitnú ochranu počas týchto období pred skončením pracovného pomeru výpoveďou alebo ich uvoľnením. Táto ochrana sa uplatňuje od prevzatia povolávacieho rozkazu, výzvy na nástup výkonu dobrovoľnej vzdelávacej služby určenej pre ženy alebo výzvy na nástup výkonu civilnej služby, a trvá, vo všeobecnosti, až do jedného mesiaca po ukončení výkonu uvedenej služby v zmysle § 13 ods. 1 bodu 3 APSG.

1 4 V súlade s § 20 ods. 1 Wehrgesetz, všetci povolaní branci sú povinní vykonať základnú vojenskú službu v trvaní najmenej šiestich mesiacov. V prípade vojenských potrieb je možné brancom dodatočne predĺžiť výkon vojenskej služby na obdobie zodpovedajúce vojenským požiadavkám, pričom celkové trvanie výkonu služby nesmie presiahnuť osem mesiacov.

15 K tomuto obdobiu výkonu služby je potrebné pripočítať obdobie výkonu zdokonaľovacej služby ktorej účelom je udržať bojaschopnosť alebo nácvik vojenského zásahu, v súlade s § 19 ods. 1 bodom 2 Wehrgesetz z roku 2001. Trvanie takejto zdokonaľovacej služby nesmie presiahnuť, vo všeobecnosti, pätnásť dní v roku.

I - 5944 ÖSTERREICHISCHER GEWERKSCHAFTSBUND

19 V zmysle § 2 ods. 1 Zivildienstgesetz (ústavný zákon o civilnej službe) z roku 1986, branci schopní výkonu vojenskej služby, ktorí z dôvodu svedomia vyhlásili, že odmietajú používať ozbrojenú silu proti ľudom, s výnimkou nutnej obrany a krajnej

I - 5945

ROZSUDOK

Z 8. 6. 2004 - VEC C-220/02

núdze, sú povinní vykonať civilnú službu. Dĺžka výkonu civilnej služby sa započítava do odpracovaných rokov na účely výpočtu odstupného, a to v takom rozsahu ako výkon základnej vojenskej služby.

20 Je vhodné dodať, že vnútroštátna úprava stanovuje ďalšie obdobia dovoleniek, ktoré sa započítavajú d o odpracovaných rokov na účely výpočtu odstupného. Ide najmä o školenie zástupcov zamestnancov v zmysle § 119 ods. 1 Arbeitsverfassungsgesetz (spolkový zákon upravujúci pracovnoprávne vzťahy a sociálne usporiadanie podniku, ďalej len „ArbVG") určené pre členov zamestnaneckej rady.

21 Dĺžka iných dovoleniek sa naopak nezapočítava do odpracovaných rokov. Ide o školenia, ktoré si zmluvne dohodli zamestnávateľ a zamestnanec podľa § 11 ods. 1 Arbeitsvertragsrechts — Anpassungsgesetz (zákon, ktorým sa mení právna úprava v oblasti pracovných zmlúv, ďalej len „AVRAG"), alebo neplatené voľno dohodnuté medzi zamestnávateľom a zamestnancom, počas ktorého zamestnanec poberá z fondu zamestnanosti príspevok od orgánu zodpovedného za trh práce v súlade s § 12 AVRAG.

26 Odbory z toho vyvodzujú, že tento rozdiel v zaobchádzaní medzi ženami, ktoré väčšinou čerpajú rodičovskú dovolenku, a muži, ktorí väčšinou vykonávajú vojenskú alebo civilnú službu, zakladá n e p r i a m u diskrimináciu.

27 Oberster Gerichtshof uvádza, že, všeobecne, započítanie období neplatenej dovolenky na účely stanovenia odstupného je vylúčené zo zákona vtedy, keď tieto dovolenky sú čerpané na podnet pracujúceho. To neplatí, ak dôvody, pre ktoré pracujúci čerpá voľno, sú vážnymi dôvodmi, ktoré ho oprávňujú skončiť pracovný pomer, pričom nárok na odstupné ostáva, za podmienok určených vnútroštátnou legislatívou, zachovaný.

I - 5947

ROZSUDOK

Z 8. 6. 2004 — VEC C-220/02

28 Vnútroštátny súd uvádza, že vo vzťahu k rozhodnutiu pracovníka pokračovať v starostlivosti o dieťa p o uplynutí šestnásteho týždňa materskej dovolenky, Súdny dvor stanovil v rozsudku zo 14. septembra 1999, Gruber (C-249/97, Zb. s. I-5295, body 32 a nasl.), že vážne dôvody uvedené v § 26 AngG a v § 82a Gewerbeordnung z roku 1859 (ďalej len „GewO 1859"), vedúce ku predčasnému skončeniu pracovného p o m e r u zo strany pracujúceho, sa rozlišujú podľa nevyhnutnosti starostlivosti o dieťa. Súdny dvor upresnil, že ide o dôvod, ktorý nesúvisí s podmienkami práce v podniku alebo so správaním sa zamestnávateľa, a že tento dôvod nie je prekážkou pre pokračovanie v práci.

29 Oberster Gerichtshof z toho vyvodzuje, že je vhodné porovnať skupinu rodičov, ktorí čerpali rodičovskú dovolenku a na základe ich vlastného rozhodnutia preto, aby sa mohli sami starať o dieťa, so skupinou rodičov, ktorí z dôvodov nezávislých od ich vôle, ktoré im však nebránili pracovať, ošetrovali člena rodiny, sa rozhodli skončiť pracovný pomer na dlhé obdobie.

2) Má sa článok 141 ES a článok 1 smernice 75/117/EHS [...] vykladať v tom zmysle, že z pohľadu rovnakej odmeny skupina zamestnancov a zamestnankýň spadajúca pod § 8 APSG (skupina A) v rámci systému odmeňovania, ktorý zamestnancom priznáva odstupné v podstate z dôvodu vernosti k podniku v minulosti a s cieľom zabezpečiť prechod na nové zamestnanie v prípade konkrétneho skončenia pracovného pomeru z dôvodov, ktoré nie sú na strane zamestnanca, s výnimkou vážnych dôvodov alebo z dôvodu, ktorý mu nemožno pripísať, a toto odstupné závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru, pričom jednotlivým obdobiam počas pracovného pomeru je priradený samostatný charakter a nezapočítame doby neplatenej dovolenky je prípustné, pokiaľ sa táto dovolenka čerpá z dôvodov záujmov zamestnanca a na jeho podnet, a nie zo závažného dôvodu, ktorý by sám osebe zamestnanca oprávňoval skončiť pracovný pomer so zachovaním odstupného, je porovnateľná so skupinou zamestnankýň, ktoré sa v zmysle ustanovení § 15 Mutterschutzgesetz po uplynutí normálnej materskej dovolenky trvajúcej spravidla 16 týždňov

I - 5949

ROZSUDOK

Z 8. 6. 2004 — VEC C-220/02

rozhodnú čerpať rodičovskú dovolenku, aby sa mohli starať o svoje dieťa (,dovolenka na výchovu dieťaťa'), čo má za následok stratu ich pravidelnej odmeny, najdlhšie do doby, keď dieťa dovŕši vek dvoch rokov (skupina B)?

3) Má sa článok 141 ES a článok 1 smernice 75/117/EHS vykladať v tom zmysle, že rozdiely medzi skupinami zamestnancov a zamestnankýň uvedených v druhej otázke spočívajúce najmä v tom, že v skupine A zloženej z ,osôb vykonávajúcich vojenskú službu'

— počas tejto rodičovskej dovolenky v čase, ktorý im zostane popri starostlivosti o dieťa, môžu naďalej v obmedzenej miere pokračovať v činnosti v rámci súkromnoprávneho zamestnaneckého vzťahu,

sú objektívnym dôvodom postačujúcim na rozdielne započítavanie týchto období pre nároky, ktoré závisia od počtu odpracovaných rokov?"

O prvej otázke

33 Prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či výhoda, pre osoby vykonávajúce vojenskú službu alebo namiesto tejto povinnú civilnú službu, ktoré môžu byť dobrovoľne predĺžené, spočívajúca v tom, že do výpočtu odstupného, ktoré by si neskôr mohli uplatniť, sa započítava obdobie výkonu týchto služieb, má byť považovaná za zložku ich odmeny v zmysle článku 141 ES.

Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

34 Gewerkschaftsbund, rakúska vláda a Komisia Európskych spoločenstiev tvrdia, že zvýšenie nároku na odstupné, ako to vyplývajúce z § 8 APSG, v prospech osôb vykonávajúcich vojenskú alebo podobnú službu musí byť považované rovnako ako odstupné (pozri už citovaný rozsudok, Gruber, bod 22 a rozsudok z 27. januára 2000, Graf, C-190/98, Zb. s. I-493, bod 14) za zložku odmeny.

38 Keďže na režim odstupného sa vzťahuje článok 141 ES, možno osobitné situácie týkajúce sa pracovníkov vo vzťahu k tomuto režimu analyzovať na základe ustanovení tohto článku.

39 Na prvú otázku je preto potrebné odpovedať tak, že výhoda, pre osoby vykonávajúce vojenskú službu alebo namiesto tejto povinnú civilnú službu, ktorej obdobie výkonu môže byť dobrovoľne predĺžené, spočívajúca v tom, že do výpočtu odstupného, ktoré by si neskôr mohli uplatňovať, sa započítava obdobie výkonu týchto služieb, má byť považovaná za zložku ich odmeny v zmysle článku 141 ES.

I - 5952 ÖSTERREICHISCHER GEWERKSCHAFTSBUND

O druhej a tretej otázke

4 0 Druhou a treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 141 ES a smernica 75/117 bránia tomu, aby sa pri stanovení odstupného započítavalo do odpracovaných rokov trvanie výkonu vojenskej alebo zodpovedajúcej civilnej služby vykonanej mužmi, ale nie rodičovská dovolenka, ktorú najčastejšie čerpajú ženy.

Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

45 Podľa žalobcu v konaní pred vnútroštátnym súdom sa, okrem iného, obidve skupiny nachádzajú v rovnakej situácii vo vzťahu k ich možnosti pracovať počas uvedených období.

46 Gewerkschaftsbund z toho vyvodil záver, že z pohľadu rovnosti odmeňovania v zmysle článku 141 ES alebo článku 1 smernice 75/117 skupina pracovníkov uvedená v § 8 APSG je porovnateľná so skupinou pracovníkov ženského pohlavia, na ktorú sa vzťahuje § 15 MSchG a že možno len konštatovať, že druhá skupina je bezdôvodne diskriminovaná v porovnaní s prvou skupinou.

47 Wirtschaftskammer Österreich považuje za nemožné porovnávať skupinu A zloženú z osôb vykonávajúcich vojenskú službu so skupinou B zloženou z osôb čerpajúcich rodičovskú dovolenku, keďže účely sledované zákonodarcom sú rozdielne pre jednotlivé pravidlá týkajúce sa každej z týchto skupín, a to tak, že nemožno považovať ich situácie za porovnateľné.

48 Oberster Gerichtshof zdôrazňuje v uznesení, ktorým podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, že rakúsky právny poriadok týkajúci sa nároku na odstupné umožňuje nezapočítavať obdobie rodičovskej dovolenky z dôvodu, že táto dovolenka sa čerpá v záujme pracovníka a z jeho vlastného podnetu.

I - 5954 ÖSTERREICHISCHER GEWERKSCHAFTSBUND

49 Naopak, záujmy pracovníka sa neprofilujú v povinných službách uvedených v § 8 APSG. Čo sa týka služieb vykonaných na dobrovoľnej báze, do ktorých patrí dobrovoľná vzdelávacia služba určená pre ženy, jedine vojenské požiadavky štátu predstavujú kritérium, na základe ktorého sú tieto povolené. V takomto prípade prerušenie práce slúži verejným a najmä vojenským záujmom.

54 Komisia sa domnieva, že nie je nevyhnutné porovnávať dva režimy odstupného, ktoré už boli predtým analyzované. Tvrdí, že Oberster Gerichtshof chce iba vedieť, či článok 141 ES a smernica 75/117 majú byť vykladané v tom zmysle, že z pohľadu nepriamej diskriminácie nepripúšťajú takú vnútroštátnu úpravu, aká je stanovená v § 15f MSchG.

55 Podľa Komisie sa navyše zdá, že je možné konštatovať existenciu priamej diskriminácie založenej na príslušnosti k určitému pohlaviu, keďže konanie pred vnútroštátnym súdom sa týka nezapočítania rodičovskej dovolenky, ktorá sa v skutočnosti dotýka iba zamestnancov ženského pohlavia, nakoľko výnimka vyplývajúca z § 15f ods. 1 MSchG sa vzťahuje iba na ženy. Komisia však vychádza z prístupu k veci zaujatý vnútroštátnym súdom, ktorý skúmal, či existuje nepriama diskriminácia.

56 Vo vzťahu k presnej otázke vnútroštátneho súdu, Komisia tvrdí, že nepriama diskriminácia vyplývajúca z rôznych režimov rodičovskej dovolenky a výkonu vojenskej alebo civilnej služby, vo vzťahu k odstupnému, môže zostať nezodpove­ daná. Porovnanie týchto dvoch režimov neprináša nič naviac pri konštatovaní jestvujúcej diskriminácie založenej n a reštriktívnej úprave § 15f MSchG a neumožňuje vyvodiť objektívny dôvod, ktorý je cudzí diskriminácii založenej na príslušnosti k určitému pohlaviu odôvodňujúci takúto diskrimináciu.

57 V každom prípade, Komisia tvrdí, že neexistuje objektívny faktor, ktorý by bol cudzí akejkoľvek diskriminácii založenej na príslušnosti k určitému pohlaviu, ktorý by odôvodňoval nerovnaké zaobchádzanie so ženami stanovené § 15f MSchG. I - 5956 ÖSTERREICHISCHER GEWERKSCHAFTSBUND

I - 5957

ROZSUDOK

Z 8. 6. 2004 — VEC C-220/02

61 Výkon vojenskej služby naopak zodpovedá občianskej povinnosti stanovenej zákonom a nepodlieha osobným záujmom jednotlivca. Povinnosť stanovená vo verejnom záujme vo vzťahu k pracovnoprávnemu vzťahu m á všeobecnú povahu, bez ohľadu na veľkosť podniku a na počet odpracovaných rokov.

62 Povolaný branec je v rámci vojenskej základnej služby k dispozícii ozbrojeným silám na obdobie, ktorého dĺžku si nemôže vybrať. Osobitná povaha brannej povinnosti viedla Súdny dvor k rozhodnutiu, že právo Spoločenstva nebráni tomu, aby táto povinnosť bola v členskom štáte vyhradená m u ž o m (pozri už citovaný rozsudok, Dory).

63 Okolnosť, že táto služba môže byť dobrovoľne predĺžená, n e m á vplyv n a povahu tejto služby a nemení jej účel. Napriek tomu, že predĺženie spočíva na dobrovoľnosti, t o t o predĺženie je p o d m i e n e n é verejným záujmom v zmysle APSG, ktorý podmieňuje možnosť predĺženia vojenskej služby existenciou vojenských potrieb (§ 8 APSG a §§ 19, 20, 23 a 37 Wehrgesetz).

64 V každom jednotlivom prípade je tak prerušenie plnenia povinností z pracovnej zmluvy odôvodnené osobitnými dôvodmi, konkrétnejšie záujmom pracovníka a jeho rodiny v prípade rodičovskej dovolenky a záujmom štátu v prípade vojenskej služby. Keďže tieto dôvody majú rôznu povahu, pracovníci, v prospech ktorých sú dané, nie sú v porovnateľných situáciách.

SÚDNY DVOR (veľká komora)

v konaní o otázkach, ktoré mu uznesením z 22. mája 2002 predložil Oberster

Gerichtshof, rozhodol:

1. Výhoda, pre osoby vykonávajúce vojenskú službu alebo namiesto tejto povinnú civilnú službu, ktorá môže byť dobrovoľne predĺžená, spočívajúca

I - 5959

ROZSUDOK

Z 8. 6. 2004 - VEC C-220/02

v tom, že do výpočtu odstupného, ktoré by si neskôr mohli uplatniť, sa započítava obdobie výkonu týchto služieb, má byť považovaná za zložku ich odmeny v zmysle článku 141 ES.

Tajomník Predseda

R. Grass V. Skouris

I - 5960