C-245/02

ROZSUDOK

ZO 16. 11. 2004 - VEC C-245/02

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora) zo 16. novembra 2004 *

Vo veci C-245/02,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES,

podaný rozhodnutím Korkein oikeus (Fínsko) z 3. júla 2002 a doručený Súdnemu dvoru 5. júla 2002, ktorý súvisí s konaním

Anheuser-Busch Inc.

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans (spravodajca), A. Rosas a R. Silva de Lapuerta, sudcovia C. Gulmann, R. Schintgen, N. Colneric, S. von Bahr, J. N. Cunha Rodrigues a K. Schiemann,

generálny advokát: A. Tizzano, tajomník: M. Mugica Arzamendi, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 27. apríla 2004,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

— Anheuser-Busch Inc., v zastúpení: R. Hiili, asianajaja, a D. Ohlgart a B. Goebel, Rechtsanwälte,

— Budéjovický Budvar, národní podnik, v zastúpení: P. Backström a P. Eskola, asianajajat,

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 1, článku 16 ods. 1 a článku 70 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (ďalej len „dohoda TRIPS"), ktorá je uvedená v prílohe 1C Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „dohoda WTO"), schválenej v mene Spoločenstva, čo sa týka vecí spadajúcich do jeho pôsobnosti rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 (Ú. v. ES L 336, s. 1, 214).

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pivovarom Anheuser-Busch Inc. (ďalej len „Anheuser-Busch"), so sídlom v Saint Louis, Missouri (Spojené štáty) a pivovarom Budějovický Budvar, národní podnik (ďalej len „Budvar"), so sídlom

I - 11020

ANHEUSER-BUSCH

v meste České Budéjovice (Česká republika), týkajúcom sa označovania etiketami, pod ktorými Budvar uvádza svoje pivo na trh vo Fínsku a ktoré podľa Anheuser- Busch predstavujú porušenie ochranných známok Budweiser, Bud, Bud Light a Budweiser King of Beers, ktorých majiteľom je v predmetnom členskom štáte Anheuser-Busch.

ROZSUDOK

ZO 16. 11. 2004 — VEC C-245/02

5 Prvý článok ods. 2 dohody TRIPS s nadpisom „Povaha a rozsah záväzkov" stanovuje:

„Na účely tejto dohody sa výraz ,duševné vlastníctvo' vzťahuje na všetky kategórie duševného vlastníctva, ktoré podliehajú ustanoveniam sekcií 1 až 7 časti II."

6 Článok 2 predmetnej dohody s nadpisom „Dohovory o duševnom vlastníctve", stanovuje:

„1. Pokiaľ ide o časti II, III a IV tejto dohody, členovia budú dodržiavať ustanovenia článkov 1 až 12 a článok 19 Parížskeho dohovoru (1967).

2. Žiadne ustanovenia častí I až IV tejto dohody sa nedotknú existujúcich povinností, ktoré môžu mať členovia navzájom v zmysle Parížskeho dohovoru, Bernského dohovoru, Rímskeho dohovoru a Zmluvy o duševnom vlastníctve vo vzťahu k integrovaným obvodom."

„Majiteľ zaregistrovanej ochrannej známky bude mať výlučné právo zabrániť všetkým tretím stranám [tretím osobám — neoficiálny preklad], ktoré nemajú súhlas majiteľa, používať pri obchodnej činnosti rovnaké alebo podobné označenie pre tovary alebo služby, ktoré sú rovnaké alebo podobné tým, pre ktoré je ochranná známka registrovaná, a kde by takéto používanie malo za následok pravdepodobnosť zámeny. V prípade používania rovnakého označenia pre rovnaké tovary alebo služby sa bude pravdepodobnosť zámeny predpokladať. Už uvedené práva nebudú obmedzovať žiadne predchádzajúce práva, ani nebudú mať vplyv na možnosť členov, aby poskytovali práva na základe používania."

9 Podľa znenia článku 17 dohody TRIPS s nadpisom „Výnimky":

„Členovia môžu poskytovať obmedzené výnimky z práv udelených ochrannou známkou, ako je správne použitie opisných výrazov, za predpokladu, že takéto výnimky budú zohľadňovať oprávnené záujmy majiteľa ochrannej známky a tretích strán [tretích osôb — neoficiálny preklad]."

I - 11023

ROZSUDOK

ZO 16. 11. 2004 — VEC C-245/02

10 Článok 70 tejto dohody s nadpisom „Ochrana existujúcich predmetov" stanovuje:

Právo Spoločenstva

1 1 Prvá smernica Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1) má podľa jej prvého odôvodnenia za cieľ aproximovať vnútroštátne právne predpisy v oblasti ochranných známok s cieľom potlačiť existujúce rozdiely, ktoré môžu brániť voľnému pohybu tovaru a voľnému pohybu služieb a ktoré môžu deformovať hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu.

1 2 Ako však vyplýva z tretieho odôvodnenia smernice 89/104, táto nesmeruje k aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok v plnom rozsahu.

13 Článok 5 smernice 89/104, ktorý v prvom rade smeruje k určeniu rozsahu ochrany udelenej právom z ochrannej známky, vo svojich odsekoch 1, 2, 3 a 5 stanovuje:

„1. Zapísaná ochranná známka dáva svojmu majiteľovi výlučné práva. Majiteľ bude mať právo zabrániť všetkým tretím stranám [tretím osobám — neoficiálny preklad], ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali:

a) akékoľvek označenie, ktoré je zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná;

5. Odseky 1 až 4 neovplyvnia tie ustanovenia členského štátu, ktoré sa týkajú ochrany proti používaniu označenia, inak, než na účely rozlíšenia tovarov alebo služieb, ak by používanie označenia bez náležitého dôvodu nečestne ťažilo z dobrého mena alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, alebo by to dobrému menu alebo rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky škodilo."

I - 11026

ANHEUSER-BUSCH

14 Článok 6 smernice 89/104 s nadpisom „Obmedzenie účinku ochrannej známky" vo svojom odseku 1 stanovuje:

„1. Ochranná známka neoprávňuje majiteľa zakázať tretím stranám [tretím osobám — neoficiálny preklad] používať v obchodnom styku:

a) ich vlastné meno alebo adresu;

ROZSUDOK

ZO 16. 11. 2004 — VEC C-245/02

používanie tohto označenia mohlo vyvolať zámenu s ochrannou známkou zapísanou pre tretie osoby alebo s menom, adresou, alebo obchodným menom zákonne používanými tretími osobami v ich obchodných činnostiach."

16 Paragraf 4 ods. 1 tavaramerkkilaki stanovuje:

„Právo použiť na svoje tovary rozlišujúce označenie, uvedené v §§ 1 až 3 tohto zákona, predpokladá, že nikto iný ako majiteľ označenia nemôže v obchodnom styku používať pre svoje tovary, či už priamo na tovaroch, na ich obale, v reklame alebo obchodných dokumentoch, alebo iným spôsobom vrátane slovného použitia označenia spôsobilé vyvolať zámenu. ..."

17 Paragraf 6 ods. 1 tavaramerkkilaki stanovuje:

„Označenia sa považujú za spôsobilé vyvolať zámenu v zmysle tohto zákona, iba pokiaľ označujú zhodné alebo podobné druhy tovarov."

21 V zmysle § 2 ods. 1 toiminimilaki (zákon týkajúci sa obchodných mien) (128/1979) z 2. februára 1979 výlučné právo používať obchodné meno sa nadobúda zápisom tohto mena alebo sa nadobúda zaužívaním.

22 Paragraf 2 ods. 3 toiminimilaki stanovuje:

„Obchodné meno sa považuje za zaužívané, pokiaľ je všeobecne známe v kruhoch dotknutých činnosťou podnikateľského subjektu."

I - 11029

ROZSUDOK

ZO 16. 11. 2004 — VEC C-245/02

23 Vnútroštátny súd poznamenáva, že v jeho judikatúre je článok 8 Parížskeho dohovoru interpretovaný v tom zmysle, že toto ustanovenie chráni okrem obchodných mien zapísaných alebo zaužívaných vo Fínsku aj zahraničné obchodné mená, ktoré sú zapísané v inom štáte, ktorý pristúpil k predmetnému dohovoru, rovnako ako dodatočné označenia obsiahnuté v tomto obchodnom mene. Podľa tejto judikatúry ochrana takýchto zahraničných obchodných mien je však podmienená tým, že „nápadný" prvok obchodného mena je aspoň do určitej miery známy v zainteresovaných profesionálnych kruhoch vo Fínsku.

27 V t o m t o ohľade Anheuser-Busch zdôrazňoval, že označenia používané spoločnosťou Budvar m ô ž u byť v zmysle tavaramerkkilaki z a m e n e n é s jeho vlastnými o c h r a n n ý m i známkami, keďže p r e d m e t n é označenia a o c h r a n n é známky označujú z h o d n é alebo p o d o b n é druhy tovarov.

28 T o u istou žalobou Anheuser-Busch o k r e m iného žiadal, aby bolo spoločnosti Budvar v zmysle toiminimilaki zakázané vo Fínsku pod hrozbou pokuty používať o b c h o d n é m e n á „Budéjovický Budvar, národní podnik", „Budweiser Budvar", „Budweiser Budvar, national enterprise", „Budweiser Budvar, Entreprise nationale" a „Budweiser Budvar, National Corporation" z dôvodu, že tieto m ô ž u byť z a m e n e n é s jeho vlastnými o c h r a n n ý m i známkami.

29 Budvar na svoju obranu uvádzal, že označenia používané vo Fínsku p r e uvádzanie jeho piva na t r h n e m ô ž u byť z a m e n e n é s ochrannými z n á m k a m i Anhauser-Busch. Budvar o k r e m iného tvrdí, že čo sa týka označenia „Budweiser Budvar", zápis jeho o b c h o d n é h o m e n a tak v českom jazyku, ako aj v angličtine a francúzštine m u podľa článku 8 Parížskeho dohovoru vo Fínsku v porovnaní s o c h r a n n ý m i z n á m k a m i Anheuser-Busch udelil skoršie právo a že toto právo bolo teda chránené v zmysle t o h t o ustanovenia.

I - 11031

ROZSUDOK

ZO 16. 11. 2004 - VEC C-245/02

30 Rozsudkom z 1. októbra 1998 Helsingin käräjäoikeus prijal záver, že etikety na pivových fľaškách používané spoločnosťou Budvar vo Fínsku a najmä na nich dominujúce označenie „Budejovický Budvar" sú najmä z pohľadu ich celkovej prezentácie natoľko odlišné od ochranných známok a etikiet Anheuser-Busch, že predmetné tovary nemôžu byť zamenené.

35 Vnútroštátny súd dodáva, že v bodoch 47 až 49 toho istého rozsudku Súdny dvor vyslovil, že v oblastiach, v ktorých sa uplatňuje dohoda TRIPS, existuje situácia patriaca do právneho poriadku Spoločenstva, keď ide o oblasť, v ktorej Spoločenstvo už vydalo právne predpisy, ale nejde o tento prípad, ak ide o oblasť, v ktorej Spoločenstvo ešte nevydalo právne predpisy a ktorá následne patrí do pôsobnosti členských štátov.

36 Podľa Korkein o i k e u s u s t a n o v e n i a d o h o d y T R I P S vo veciach o c h r a n n ý c h z n á m o k patria do oblasti, v ktorej Spoločenstvo už vydalo právne predpisy a ktorá teda patrí do právneho poriadku Spoločenstva. Naopak Spoločenstvo až doposiaľ nevydalo právne predpisy vo veci obchodných mien.

37 Čo sa týka uplatnenia dohody TRIPS na predmet konania z hľadiska jej časovej pôsobnosti, vnútroštátny súd poznamenáva, že z bodov 49 a 50 rozsudku z 13. septembra 2001, Schieving-Nijstad a i. (C-89/99, Zb. s. I-5851) vyplýva, že dohoda TRIPS je v zmysle jej článku 70 ods. 1 uplatniteľná práve preto, že zásah do práv z duševného vlastníctva sa postihuje od dátumu, keď sa stali použiteľnými ustanovenia dohody TRIPS vo vzťahu k Spoločenstvu a členským štátom.

I - 11033

ROZSUDOK

ZO 16. 11. 2004 — VEC C-245/02

38 Vnútroštátny súd okrem iného konštatuje, že článok 70 ods. 2 dohody TRIPS predvída, že ak v tejto dohode nie je stanovené inak, vznikajú podľa tejto dohody záväzky vzťahujúce sa na všetky predmety ochrany existujúce v deň uplatnenia tejto dohody pre daného člena, a ktoré sú týmto členom v uvedený deň chránené alebo ktoré spĺňajú, alebo následne budú spĺňať podmienky na ochranu na základe podmienok tejto dohody.

b) v prípade kladnej odpovede na bod a) druhej otázky:

za akých podmienok môže byť obchodné meno považované za označenie tovarov alebo služieb v zmysle článku 16 ods. 1 prvej vety dohody TRIPS?

3. V prípade kladnej odpovede na bod a) druhej otázky:

a) ako je potrebné vykladať odkaz na predchádzajúce práva, uvedený v článku 16 ods. 1 tretej vete dohody TRIPS? Je možné samotné právo týkajúce sa obchodného mena považovať za predchádzajúce existujúce právo v zmysle článku 16 ods. 1 tretej vety?

b) v prípade kladnej odpovede na bod a), ako sa má vykladať vyššie citovaný odkaz na predchádzajúce existujúce právo, uvedený v článku 16 ods. 1 tretej vete dohody TRIPS, v prípade obchodného mena, ktoré nie je zapísané ani zaužívané v štáte, kde je zapísaná ochranná známka, a v ktorom je požadovaná jej ochrana vo vzťahu k predmetnému obchodnému menu, berúc do úvahy skutočnosť, že podľa článku 8 Parížskeho dohovoru existuje povinnosť ochrany obchodného mena nezávisle na jeho zápise a že podľa Stáleho odvolacieho orgánu WTO odkaz, ktorý článok 2 ods. 1 dohody TRIPS robí na článok 8 Parížskeho dohovoru znamená, že členovia WTO sú pri uplatňovaní predmetnej dohody povinní chrániť obchodné meno v súlade s uvedeným článkom? V takomto prípade, ak ide o posúdenie, či

I - 11035

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

40 Podľa Anheuser-Busch je návrh na začatie prejudiciálneho konania neprípustný v celom rozsahu, pretože vo vzťahu k predmetu konania dohoda TRIPS nemá byť uplatnená ani z hľadiska časovej pôsobnosti, ani z hľadiska vecnej pôsobnosti. Súdny dvor preto v danom prípade nie je príslušný pre výklad dotknutých ustanovení predmetnej dohody.

I - 11036

ANHEUSER-BUSCH

41 Z judikatúry vyplýva, že Súdny dvor je príslušný p r e výklad ustanovení d o h o d y TRIPS s cieľom zodpovedať požiadavky súdnych orgánov členských štátov, keď tieto majú uplatniť svoje vnútroštátne predpisy na nariadenie opatrení na o c h r a n u práv vyplývajúcich z právneho poriadku Spoločenstva patriacich d o rozsahu pôsobnosti tejto dohody (pozri v t o m t o zmysle rozsudok Dior a i., už citovaný, body 35 a 40 a t a m citovanú judikatúru).

42 Keďže Spoločenstvo je účastníkom dohody TRIPS, je v dôsledku t o h o povinné vykladať svoj právny poriadok o ochranných známkach v medziach možností vo svetle znenia a účelu tejto dohody (pozri, čo sa týka situácie spadajúcej aj p o d d o h o d u TRIPS, aj p o d smernicu 89/104, rozsudok z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie, C-49/02, Zb. s. I-6129, b o d 20).

O prvej otázke

47 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny s ú d v podstate pýta, či sa d o h o d a TRIPS uplatňuje n a prípad konfliktu medzi o b c h o d n o u známkou a označením považova­ n ý m za zasahujúce d o tejto ochrannej známky, keď tento konflikt vznikol pred d á t u m o m uplatňovania dohody TRIPS, ale trvá p o t o m t o d á t u m e .

48 V bodoch 4 9 a 50 u ž citovaného rozsudku Schieving-Nijstad a i. Súdny dvor u ž vyslovil názor, že ak údajné porušenie ochrannej známky začalo pred d á t u m o m uplatňovania d o h o d y TRIPS vo vzťahu k Spoločenstvu a členským štátom — teda pred 1. j a n u á r o m 1996 — n e z n a m e n á t o nevyhnutne, že takéto skutky „nastali" v zmysle článku 70 ods. 1 dohody TRIPS pred týmto d á t u m o m . Súdny dvor špecifikoval, že ak skutky vytýkané tretím pokračovali až d o dátumu, v ktorý sudca rozhodol — alebo v prípade, v k t o r o m bol vydaný predmetný rozsudok, po d á t u m e uplatňovania d o h o d y TRIPS — p r e d m e t n é ustanovenie tejto dohody bolo relevantné pre rozhodnutie v p r e d m e t e konania z hľadiska jej časovej pôsobnosti.

49 Účelom článku 7 0 ods. 1 dohody TRIPS je iba to, aby táto dohoda neukladala povinnosti vo vzťahu ku „skutkom, ktoré nastali" pred d á t u m o m jej uplatňovania, ale nevylučovala povinnosti vo vzťahu k situáciám, ktoré pokračujú p o t o m t o d á t u m e . Naopak článok 70 ods. 2 predmetnej dohody upresňuje, že povinnosti vyplývajúce z tejto dohody sa vzťahujú menovite na „všetky predmety ochrany existujúce..., ktoré sú... c h r á n e n é " k u v e d e n é m u d á t u m u uplatňovania členom Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO"), spôsobom, že tento člen je povinný od t o h t o d á t u m u

53 Následne je vhodné odpovedať na prvú otázku tak, že dohoda TRIPS sa uplatňuje v prípade konfliktu medzi ochrannou známkou a označením, o ktorom sa tvrdí, že do tejto ochrannej známky zasahuje, keď tento konflikt vznikol pred dátumom uplatňovania dohody TRIPS, ale pokračuje po tomto dátume.

I - 11039

ROZSUDOK

ZO 16. 11. 2004 - VEC C-245/02

O druhej a tretej otázke

Úvodné poznámky

54 Súdny dvor už konštatoval, že ustanovenia dohody TRIPS, berúc do úvahy ich povahu a štruktúru, nemajú priamy účinok. Tieto ustanovenia v zásade nefigurujú medzi normami vo vzťahu ku ktorým Súdny dvor kontroluje právne akty orgánov Spoločenstva v zmysle článku 230 prvého odseku ES, a ani nevytvárajú pre jednotlivcov práva, ktoré títo môžu priamo uplatňovať pred sudcom Spoločenstva podľa právneho poriadku Spoločenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Dior a i., už citovaný, body 42 až 45).

58 Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či a ak, tak za akých podmienok, môže obchodné meno predstavovať označenie v zmysle článku 16 ods. 1 prvej vety dohody TRIPS, z dôvodu čoho by v zmysle tohto ustanovenia majiteľ ochrannej známky mal výlučné právo zabrániť jej používaniu tretími osobami bez jeho súhlasu.

59 V p r v o m rade, čo sa týka smernice 89/104, z judikatúry S ú d n e h o dvora týkajúcej sa pojmu používania tretími osobami uvedeného v jej článku 5 ods. 1 vyplýva, že výlučné právo, ktoré obsahuje o c h r a n n á známka, bolo poskytnuté jej majiteľovi na účely ochrany jeho špecifických záujmov ako majiteľa ochrannej známky, teda zabezpečenia toho, aby táto o c h r a n n á známka m o h l a plniť svoje vlastné funkcie, a preto výkon tohto práva musí byť vyhradený n a prípady, v ktorých používanie označenia tretími osobami zasahuje alebo je spôsobilé zasahovať d o funkcií ochrannej z n á m k y a k o n k r é t n e d o jej základnej funkcie, ktorou je zaručiť spotrebiteľom pôvod tovaru (pozri rozsudok z 12. novembra 2002, Arsenal Football Club, C-206/01, Zb. s. I-10273, body 51 a 54).

60 Takým je zvlášť prípad, ak používanie označenia vytýkané tretím osobám potvrdzuje v obchodnom styku existenciu materiálneho spojenia medzi tovarmi tretích osôb a podnikom pôvodu týchto tovarov. V tomto ohľade je potrebné preveriť, či uvedení spotrebitelia, vrátané tých, ktorým boli tovary prezentované po tom, čo tieto tovary

I - 11041

ROZSUDOK

ZO 16. 11. 2004 - VEC C-245/02

opustili predajné miesta tretích osôb, môžu interpretovať označenie ako používané tretími osobami pre označenie alebo smerujúce k označeniu podniku pôvodu tovarov tretích osôb (pozri v tomto zmysle rozsudok Arsenal Football Club, už citovaný, body 56 a 57).

I - 11042

ANHEUSER-BUSCH

členského štátu na určenie rozsahu a prípadne obsahu ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky, ktorý tvrdí, že utrpel ujmu vyplývajúcu z používania označenia ako obchodného mena alebo označenia spoločnosti (pozri rozsudok z 21. novembra 2002, Robelco, C-23/01, Zb. s. I-10913, body 31 a 34).

65 V druhom rade, čo sa týka dohody TRIPS, je potrebné pripomenúť, že prvotný cieľ tejto dohody je posilniť a harmonizovať ochranu duševného vlastníctva v celosvetovom meradle (pozri rozsudok Schieving-Nijstad a i., už citovaný, bod 36 a tam citovanú judikatúru).

66 Podľa úvodných ustanovení dohoda TRIPS má za cieľ „zníženie deformácií a prekážok v medzinárodnom obchode" a, „zohľadňujúc nevyhnutnosť podporovať efektívnu a primeranú ochranu práv duševného vlastníctva", vykonať všetko toto spôsobom, aby „sa opatrenia a postupy dodržiavania práv duševného vlastníctva samy osebe nestali prekážkami oprávneného obchodu".

67 Článok 16 dohody TRIPS poskytuje majiteľovi zapísanej ochrannej známky minimálnu úroveň ochrany výlučných práv dohodnutú v medzinárodnom meradle, ktoré všetci členovia W T Ò musia zaručovať v ich vnútroštátnej legislatíve. Tieto výlučné práva bránia majiteľa proti zásahom k tomu neoprávnených tretích osôb do zapísanej ochrannej známky [pozri správu Stáleho odvolacieho orgánu W T O z 2. januára 2002, Spojené štáty americké — článok 211 všeobecného zákona z roku 1998 o poskytovaní úverov (AB-2001-7), WT/DS/176/AB/R, bod 186].

72 Takáto interpretácia je okrem iného v súlade s cieľom dohody TRIPS pripomenutom v bode 66 tohto rozsudku, ktorý vyžaduje, aby bola zabezpečená rovnováha medzi cieľom zníženia deformácií a prekážok v medzinárodnom obchode a cieľom zabezpečenia efektívnej a primeranej ochrany práv duševného vlastníctva spôsobom, aby sa opatrenia a postupy dodržiavania práv duševného vlastníctva samé osebe nestali prekážkami oprávneného obchodu (pozri v tomto zmysle rozsudok Schieving-Nijstad a i., už citovaný, bod 38). Tento rozdiel sa zdá rovnako namieste s ohľadom na konkrétny cieľ článku 16 dohody TRIPS, pripomenutý v bode 67 tohto rozsudku, zabezpečiť minimálnu úroveň ochrany výlučných práv dohodnutých v medzinárodnom meradle.

I - 11044

ANHEUSER-BUSCH

73 Navyše podmienky predpokladané článkom 16 dohody TRIPS, podľa ktorých v jej francúzskom, anglickom a španielskom znení používanie musí byť vykonané v rámci „obchodnej činnosti" („au cours d'opérations commerciales", „in the course of trade", „en el curso de operaciones comerciales") a „pre tovary" („pour des produits", „for goods", „para bienes"), sa zdajú ako zodpovedajúce podmienkam uloženým článkom 5 ods. 1 smernice 89/104, ktorá upresňuje, že používanie musí byť vykonané „v obchodnom styku" (vo francúzskom, anglickom a španielskom znení „dans la vie des affaires", „in the course of trade" a „en el tráfico económico") a „pre tovary" (v predmetných zneniach „pour des produits", „in relation to goods" a „para productos").

74 Je vhodné dodať, že ak z preverení, ktoré má vykonať vnútroštátny súd vyplynie, že v danom prípade majiteľ ochrannej známky môže uplatňovať svoje výlučné práva uvedené v článku 16 ods. 1 dohody TRIPS pre zabránenie používania vytýkaného tretím osobám, táto dohoda obsahuje ďalšie ustanovenie, ktoré by mohlo byť relevantné pre rozhodnutie v predmete konania pred vnútroštátnym súdom.

79 Výklad daný v takomto prehlásení však nemožno podporiť, keďže sa v ňom nenachádza žiadne vyjadrenie v znení predmetného ustanovenia, a teda nemá právny význam. Rada a Komisia okrem toho výslovne uznali toto obmedzenie v úvodnom ustanovení svojho prehlásenia, podľa ktorého „prehlásenia Rady a Komisie, ktorých znenie je uvedené nižšie, nie sú časťou legislatívneho textu a nevylučujú výklad legislatívneho predpisu Súdnym dvorom Európskych spoločen­ stiev" (pozri rozsudok Heidelberger Bauchemie, už citovaný, bod 17 a tam citovanú judikatúru).

80 Teda podstatné obmedzenie pojmu „meno", ktoré vyplýva z prehlásenia spomenu­ tého v bode 78 tohto rozsudku, nenachádza žiadne vyjadrenie v znení článku 6 ods. 1 písm. a) smernice 89/104. Preto toto prehlásenie nemá právny význam.

81 Výnimky predvídanej článkom 6 ods. 1 písm. a) smernice 89/104 sa môžu v zásade dovolať tretie osoby preto, aby sa im umožnilo používať označenie zhodné alebo

I - 11046

ANHEUSER-BUSCH

podobné s ochrannou známkou pre uvedenie svojho obchodného mena, hoci ide o použitie patriace pod článok 5 ods. 1 spomenutej smernice, ktoré majiteľ ochrannej známky v zásade môže zakázať podľa výlučných práv poskytovaných m u týmto ustanovením.

I - 11047

ROZSUDOK

ZO 16. 11. 2004 — VEC C-245/02

85 Z a týchto p o d m i e n o k je p o t r e b n é odpovedať n a d r u h ú otázku takto:

— obchodné meno môže predstavovať označenie v zmysle článku 16 ods. 1 prvej vety dohody TRIPS. Toto ustanovenie smeruje k poskytnutiu výlučného práva pre majiteľa ochrannej známky zabrániť jej používaniu tretími osobami, ak predmetné používanie zasahuje alebo môže zasahovať do funkcií ochrannej známky menovite do jej základnej funkcie, ktorou je zaručovať spotrebiteľom pôvod tovaru,

— výnimky predpokladané článkom 17 dohody TRIPS umožňujú tretím osobám používať označenie zhodné alebo podobné ochrannej známke pre uvedenie ich obchodného mena, za predpokladu, že toto používanie je v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode.

O tretej otázke

9 0 Podľa tohto chápania je pre uplatnenie predmetného ustanovenia nevyhnutné najprv, aby sa tretie osoby mohli dovolať práva spadajúceho do vecnej pôsobnosti dohody TRIPS.

91 V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že obchodné meno predstavuje právo, ktoré je obsiahnuté v pojme „duševné vlastníctvo" v zmysle článku 1 ods. 2 dohody TRIPS. Navyše z článku 2 ods. 1 tejto dohody vyplýva, že ochrana obchodných mien špecificky predpísaná článkom 8 Parížskeho dohovoru je výslovne začlenená do tejto dohody. Ochrana obchodných mien sa teda ukladá členom WTO v zmysle dohody

I - 11049

ROZSUDOK

ZO 16. 11. 2004 — VEC C-245/02

TRIPS (pozri tiež správu Stáleho odvolacieho orgánu WTO, Spojené štáty americké — článok 211 všeobecného zákona o poskytovaní úverov z roku 1998, už citovanú, body 326 až 341).

92 Z toho vyplýva, že predmetné obchodné meno práve preto, že predstavuje predmet existujúci v zmysle článku 70 ods. 2 dohody TRIPS, ako bolo uvedené v bode 49 tohto rozsudku, musí byť chránené podľa dohody TRIPS.

97 Č o sa týka eventuálnych p o d m i e n o k týkajúcich sa minimálneho používania alebo minimálnej známosti o b c h o d n é h o mena, ktorými podľa vnútroštátneho súdu je jeho existencia p o d m i e n e n á podľa fínskeho práva, je potrebné poznamenať, že v zásade ani článok 16 ods. 1 d o h o d y TRIPS, ani článok 8 Parížskeho dohovoru nebránia takýmto p o d m i e n k a m .

98 Nakoniec, pokiaľ ide o pojem prednosti p r e d m e t n é h o práva v zmysle článku 16 ods. 1 tretej vety dohody TRIPS, tento znamená, že základ p r e d m e t n é h o práva musí časovo predchádzať získaniu ochrannej známky, s ktorou je považované za kolidujúce. Teda a k o poznamenal generálny advokát v bode 95 svojich návrhov, ide o vyjadrenie zásady prvenstva skoršieho titulu výlučnosti, ktorá predstavuje jeden zo základov práva ochranných z n á m o k a všeobecnejším s p ô s o b o m celého práva priemyselného vlastníctva.

99 V t o m t o ohľade je potrebné dodať, že zásada prvenstva sa nachádza rovnako v smernici 89/104, presnejšie v jej článkoch 4 ods. 2 a článku 6 ods. 2.

100 V zmysle vyššie uvedeného je potrebné odpovedať na tretiu otázku tak, že o b c h o d n é m e n o , ktoré nie je ani zapísané, ani zaužívané v členskom štáte, kde je o c h r a n n á známka zapísaná a v k t o r o m je požadovaná jej ochrana vo vzťahu k o b c h o d n é m u m e n u , m ô ž e byť považované za predchádzajúce existujúce právo v zmysle článku 16

I - 11051

ROZSUDOK

ZO 16. 11. 2004 - VEC C-245/02

ANHEUSER-BUSCH

2) Obchodné meno môže predstavovať označenie v zmysle článku 16 ods. 1 prvej vety Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohoda TRIPS). Toto ustanovenie smeruje k poskytnutiu výlučného práva pre majiteľa ochrannej známky zabrániť jej používaniu tretími osobami, ak predmetné používanie zasahuje alebo môže zasahovať do funkcií ochrannej známky a menovite do jej základnej funkcie, ktorou je zaručovať spotrebiteľom pôvod tovaru.

Výnimky predpokladané článkom 17 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohody TRIPS) umožňujú tretím osobám používať označenie zhodné alebo podobné ochrannej známke pre uvedenie ich obchodného mena, za predpokladu, že toto používanie je v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode.

3) Obchodné meno, ktoré nie je ani zapísané, ani zaužívané v členskom štáte, kde je ochranná známka zapísaná a v ktorom je požadovaná jej ochrana vo vzťahu k obchodnému menu, môže byť považované za predchádzajúce existujúce právo v zmysle článku 16 ods. 1 tretej vety Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohody TRIPS), ak majiteľ obchodného mena disponuje právom spadajúcim do vecnej a časovej pôsobnosti tejto dohody vzniknutým skôr ako ochranná známka, s ktorou je toto právo považované za kolidujúce a ktoré mu umožňuje používať označenie zhodné alebo podobné tejto ochrannej známke.

Podpisy

I - 11053