C-280/02

žalobkyňa,

proti

Francúzskej republike, v zastúpení: G. de Bergues, D. Petrausch a E. Puisais, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovanej,

* Jazyk konania: francúzština.

I - 8596

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 25. marca 2004,

vyhlásil tento

Rozsudok

i Vo svojej žalobe Komisia Európskych spoločenstiev žiada, aby Súdny dvor určil, že Francúzska republika si tým, že:

— neidentifikovala v panve Seine-Normandie, Loire-Bretagne, Artois-Picardie a Rhône-Méditerranée-Corse určité oblasti ako oblasti citlivé z dôvodu eutrofi- zácie a

I - 8597

„Na účely tejto smernice:

1) .komunálne odpadové vody' sú odpadové vody z domácností alebo zmes odpadových vôd z domácností s priemyselnou odpadovou vodou a/alebo splaškovou dažďovou vodou;

I - 8598

KOMISIA/FRANCÚZSKO

2) .odpadová voda z domácností' je odpadová voda z oblastí obydlí a služieb, ktorá pochádza predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach;

3) .priemyselná odpadová voda' je každá odpadová voda pochádzajúca z výrobných činností obchodu a priemyslu, iného charakteru, ako je odpadová voda z domácností a splašková dažďová voda;

11) ,eutrofizácia' je obohacovanie vody živinami, najmä zlúčeninami dusíka a fosforu, ktoré spôsobuje zvýšený rast rias a vyšších rastlinných foriem, čím môže dôjsť k nežiaducemu zhoršovaniu biologickej rovnováhy a kvality tejto vody;

..."

4 Podľa článku 3 ods. 1 druhého pododseku smernice 91/271 „pre vypúšťanie komunálnych odpadových vôd do zberných vôd, ktoré sa považujú za »citlivé oblasti', ako sú definované podľa článku 5, členské štáty zabezpečia, že zberné systémy sa zabezpečia pre aglomerácie s viac ako 10 000 p. k. najneskôr do 31. decembra 1998."

5 Podľa článku 4 ods. 1 smernice 91/271 „členské štáty zabezpečia, že komunálne odpadové vody vstupujúce do zberných systémov prejdú pred vypustením sekundárnym čistením alebo ekvivalentným čistením...".

6 Článok 5 ods. 1, 2, 3 a 5 smernice 91/271 upravujú:

„1. Na účely odseku 2 členské štáty identifikujú do 31. decembra 1993 citlivé oblasti podľa kritérií stanovených v prílohe II.

7 Príloha II smernice 91/271 uvádza pod názvom „Kritériá identifikácie citlivých a menej citlivých oblastí" vo svojej časti A nazvanej „Citlivé oblasti":

„Vodná oblasť musí byť identifikovaná ako citlivá oblasť, ak patrí do jednej z nasledujúcich skupín:

a) prírodné sladkovodné jazerá, iné sladkovodné oblasti, estuárie a pobrežné vody, ktoré sa pokladajú za eutrofické alebo ktoré sa v blízkej budúcnosti môžu stať eutrofickými, ak sa nepodnikne akcia na ich ochranu.

I - 8601

ROZSUDOK

Z 23. 9. 2004 — VEC C-280/02

Pri posudzovaní toho, ktoré živiny by sa mali znížiť pri ďalšom čistení, sa môžu zohľadniť nasledujúce prvky:

Konanie pred podaním žaloby

9 Komisia po dlhšie trvajúcej výmene korešpondencie s francúzskymi úradmi tykajúcej sa prebratia smernice 91/271 do francúzskeho právneho poriadku poslala 22. októbra 1999, keďže považovala prebratie smernice za neúplné, francúzskej vláde písomnú výzvu, v ktorej jej okrem iného vytkla, že neúplné identifikovala citlivé zóny, lebo neidentifikovala všetky eutrofizované vody v panve Seine - Normandie, Artois - Picardie, Loire - Bretagne a Rhône — Méditerranée - Corse, ako aj že nepodriadila komunálne odpadové vody vypúšťané do citlivých zón alebo zón, ktoré mali byť identifikované ako citlivé náročnejšiemu čisteniu.

10 Kedže Komisia považovala vysvetlenia francúzskych úradov za neuspokojivé, zaslala 10. apríla 2001 Francúzskej republike odôvodnené stanovisko.

1 1 Keďže Komisia považovala odpoveď francúzskych úradov na toto stanovisko za neuspokojivé, podala túto žalobu.

O žalobe

O prvom žalobnom dôvode založenom na neúplnej identifikácii citlivých zón

15 Táto politika má teda predchádzať, zmierňovať alebo odstraňovať negatívne dôsledky ľudskej činnosti na faunu a flóru, pôdu, vodu, vzduch a podnebie, okolie a vzhľad krajiny, ako aj na zdravie a kvalitu života ľudí. Bola uskutočnená v jednotlivých oblastiach okrem iného smernicou Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch (Ú. v. ES L 194, s. 39), v znení smernice Rady 91/156/EHS z 18. marca 1991 (Ú. v. ES L 78, s. 32), smernicou Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, s. 40), v znení smernice Rady 97/11/ES z 3. marca 1997 (Ú. v. ES L 73, s. 5) a smernicou Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, s. 1).

16 Smernicou 91/271 teda majú byť okrem cieľa samotnej ochrany vodných ekologických systémov chránení aj ľudia, fauna, flóra, pôda, vody, vzduch, podnebie a krajina pred podstatnými negatívnymi vplyvmi zvýšeného rastu rias a vyšších rastlinných foriem v dôsledku vypúšťania komunálnych odpadových vôd.

I - 8604

KOMISIA/FRANCÚZSKO

17 Pojem eutrofizácie uvedený v článku 2 bode 11 smernice 91/271 treba vykladať vo svetle tohto cieľa.

18 Podľa tohto predpisu je eutrofizácia charakterizovaná štyrmi kritériami:

ROZSUDOK

Z 23. 9. 2004 - VEC C-280/02

20 K tretiemu kritériu francúzska vláda uvádza, že samotné rozšírenie jedného rastlinného druhu nestačí, aby bolo dokázané nežiaduce zhoršenie biologickej rovnováhy, pokiaľ nie je porušená rovnováha medzi ostatnými organizmami prítomnými vo vode.

21 Zo správy Institut français de recherche pour l'exploitation de la mer (Francúzskeho výskumného inštitútu pre využívanie mora, ďalej len „IFREMER") z januára 2001 nazvanej „Ľeutrophisation des eaux marines et saumâtre en Europe, en particulier en France" (Eutrofízácia morských a brakických vôd v Európe, najmä vo Francúzsku), (ďalej len „správa IFREMER-u z roku 2001") a zo správy Environmental Resources Management (Riadenie zdrojov životného prostredia, ďalej len „ERM") z apríla 2000 nazvanej „Criteria used for the definition of eutrophication in fresh and marine/coastal waters" (Kritériá používané pre definíciu eutrofizácie v riečnych a morských/pobrežných vodách) predložených Komisiou navyše vyplýva, že rovnováha vodného ekologického systému je výsledkom zložitého vzájomného pôsobenia medzi rôznymi vyskytujúcimi sa druhmi a prostredím. Preto každé rozšírenie jedného druhu rias alebo jedného rastlinného druhu je samo osebe porušením rovnováhy vodného ekologického systému, a tým aj porušením biologickej rovnováhy, aj keby ostatné druhy zostali stabilné. Vzhľadom na súťaženie medzi rastlinnými druhmi o živné soli a svetelnú energiu, rozšírenie jedného alebo viacerých druhov, ktoré si privlastňujú zdroje potrebné pre rast ostatných rias a vodných rastlín, okrem toho väčšinou, ak nie vždy, znamená úbytok ostatných druhov.

O dosahu prvého žalobného d ô v o d u

26 V prípade každej oblasti, ktorú uviedla Komisia vo svojej žalobe, treba preskúmať, či mala byť identifikovaná ako oblasť citlivá z dôvodu eutrofizácie.

I - 8607

ROZSUDOK

Z 23. 9. 2004 — VEC C-280/02

27 Podľa prílohy II časti A písm. a) smernice 91/271 musia byť ako citlivé oblasti z hľadiska eutrofizácie identifikované prírodné sladkovodné jazerá, iné sladkovodné oblasti, estuárie a pobrežné vody, ktoré sa pokladajú za eutrofické alebo ktoré sa v blízkej budúcnosti m ô ž u stať eutrofickými, ak sa nepodnikne akcia na ich ochranu.

28 Francúzska vláda tvrdí, že písomná výzva sa týkala len prípadov preukázanej eutrofizácie a že aj keď Komisia v o d ô v o d n e n o m stanovisku a v žalobe spomenula riziko eutrofizácie, nevyvodila z t o h o žiadne dôsledky pre jednotlivé oblasti. Keď Komisia vo svojej replike prichádza k názoru, že eutrofizácia uvedených oblastí síce nie je preukázaná, tieto oblasti sú však prinajmenšom ohrozené rizikom eutrofizácie, prekročila tým žalobné dôvody uvádzané pred začatím konania i vo svojej žalobe.

— Záliv Seiny

32 Vo vodách v zálive Seiny dochádza k obohateniu živinami, najmä zlúčeninami dusíka, ktorých hodnoty naďalej stúpajú; dochádza k zvýšenému rastu rias a vyšších rastlinných foriem (rozsudok z 27. júna 2002, Komisia/Francúzsko, C-258/00, Zb. s. I-5959, bod 64).

33 Všetky správy a štúdie predložené Komisiou, hlavne ekologické modely vyvinuté v doktorandskej práci, ktorú predložil roku 1999 Philippe Cugier na Univerzite Caen pod názvom „Modélisation du devenir à moyen terme dans l'eau et le sédiment des éléments majeurs (N, P, Si) rejetés par la Seine en baie de Seine" („Model strednodobej budúcnosti hlavných zložiek (N, P, Si) priplavovaných Seinou do zálivu Seiny vo vode a v sedimentoch"), konštatovali príčinnú súvislosť medzi množstvom a podielom živín privádzaných do zálivu Seiny a kvitnutím fytoplanktónu, ktoré sa v teito oblasti vvskvtuie každv rok.

I - 8609

ROZSUDOK

Z 23. 9. 2004 — VEC C-280/02

34 Pokiaľ ide o tvrdenie francúzskej vlády, že Cugierova práca je založená na nedokonalom trojrozmernom (3D) ekologickom modeli, treba pripomenúť, že podľa článku 174 ES je politika Spoločenstva v oblasti životného prostredia založená na zásade prevencie. V prejednávanom prípade je existencia príčinnej súvislosti medzi prívodom živín do zálivu Seiny a urýchleným rastom fytoplanktónu v tejto oblasti vzhľadom na dostupné vedecké a technické údaje dostatočne pravdepo­ dobná, aby bolo možné vyžadovať prijatie opatrení na ochranu životného prostredia stanovených v smernici 91/271, pokiaľ sú dané ostatné kritériá eutrofizácie.

38 Ako bolo uvedené v bode 23 tohto rozsudku, predstavuje takýto vývoj štruktúry spoločenstva fytoplanktónu v zmysle zvýšeného výskytu toxických alebo škodlivých druhov nežiaduce zhoršenie biologickej rovnováhy. V rozpore s tvrdením francúz­ skej vlády sa tento vývoj týka celého zálivu Seiny, aj keď je najviac postihnutá jeho stredná a východná časť.

39 Na obmedzeniach a ťažkostiach spôsobených fytoplanktónom Dinophisis pri zbere musieť a fytoplanktónom Phaeocystis pre turistický ruch na pobreží zálivu Seiny možno pozorovať zhoršenie kvality vody v tomto zálive.

40 Seinou, ktorá je hlavným prítokom zálivu Seiny, do mora prichádzajúci dusík pochádza zo 40 % z komunálnych odpadových vôd [správa ERM-u z februára 1999 nazvaná „Verification of vulnerable zones identified under the nitrate directive and sensitive areas identified under the urban waste water treatment directive" (Overenie ohrozených oblastí vymedzených podľa smernice o nitrátoch a citlivých oblastí podľa smernice o čistení komunálnych odpadových vôd), ďalej len „správa ERM-u z roku 1999"]. Francúzska vláda tvrdí, že podiel nánosov dusíka komunálneho pôvodu tvoril roku 2000 len 28 %, nijako však nepodložila toto tvrdenie. Aj keď by sa vychádzalo z podielu 28 % namiesto 40 %, zostáva odôvodnený záver Komisie, že vypúšťanie komunálnych odpadových vôd významne prispieva k eutrofizácii vôd zálivu Seiny.

I - 8611

ROZSUDOK

Z 23. 9. 2004 - VEC C-280/02

41 Francúzska vláda ďalej tvrdí, že Cugierova práca relativizuje možnosť podniknúť technické kroky na zníženie nánosov dusíka a fosforu. Vo výňatkoch z tejto práce predložených Súdnemu dvoru však nemožno nájsť nič na podporu takéhoto tvrdenia. Každopádne, ako Komisia správne uvádza, netreba ešte v štádiu identifikovania oblastí citlivých z dôvodu eutrofizácie zodpovedať otázku, ako možno dosiahnuť zníženie prívodu živín z komunálnych odpadových vôd.

45 Tieto javy jasne predstavujú nežiaduce zhoršenie biologickej rovnováhy a kvality vôd.

46 Okolnosť uvedená francúzskou vládou, že veľmi významné zníženie prívodu fosforu v oblasti Poses-Honfleur spôsobilo len veľmi malý nárast obsahu kyslíka v ročnom priemere, nie je rozhodujúca. V rovnakom období totiž ďalej stúpal prívod dusíka.

47 Za týchto okolností Komisia oprávnene tvrdila, že Seina je pod sútokom s Andelle eutrofizovaná v zmysle smernice 91/271 a že mala byť identifikovaná ako oblasť citlivá z dôvodu eutrofizácie.

48 N a o p a k , pokiaľ ide o prítoky ktoré sa vlievajú d o Seiny p o d jej s ú t o k o m s Andelle, Komisia len predložila S D A G E Seine-Normandie, podľa ktorej „sú veľké rieky [zálivu Seine-Normandie] postihnuté na jar a v lete kvitnutím rias" a „mnohé malé vodné toky sú v určitých obdobiach zarastené rastlinnými formami, vláknitými riasami alebo rozsievkami", ale neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukázali, že je naplnené tretie a štvrté kritérium definície eutrofizácie.

49 Vzhľadom na uvedené Komisia nepreukázala, že prítoky Seiny pod jej sútokom s Andelle sú alebo sa v blízkej budúcnosti môžu stáť eutrofizovanými v zmysle smernice 91/271.

I - 8613

I - 8614

KOMISIA/FRANCÚZSKO

53 Celé pobrežie Artois-Picardie, vrátane Dunkerque, Boulogne-sur-Mer a Calais, je skoro každoročne v apríli/máji postihnuté kvitnutím fytoplanktónu Phaeocystis, čo „predstavuje... pozoruhodnú ekologickou udalosť" prejavuje sa „zmeneným zafarbe­ ním vody, občasným odporným zápachom na pobreží" a „voda sa stáva lepkavou a môže nastať pozoruhodné penenie (foaming) na pobreží" (správa IFREMER-u z roku 2001).

54 Okrem toho je záliv Somme postihnutý odkysličením súvisiacim s eutrofizáciou (správa IFREMER-u z roku 2001). IFREMER-om citovaná štúdia z roku 1990 považuje za veľmi pravdepodobné, že zistená úmrtnosť vyplýva z preťaženia vody organickým nákladom, ktoré spôsobuje občas nedostatok kyslíka. Podľa IFREMER-u sa už v iných oblastiach Severného mora zistilo, že podobné kvitnutie Phaeocystis ako v pobrežných vodách Artois - Picardie, môže mať dramatické následky pre stavbu a fungovanie benetických a pelagických ekologických systémov. Francúzska vláda síce tvrdí, že správa IFREMERu- pre Vodnú agentúru Artois-Picardie upresňuje, že úmrtnosť mušieľ alebo rýb s kvitnutím Phaeocystis v zálive Somme nesúvisí, ale tento dokument nepredložila.

55 Zmena skladby spoločenstva fytoplanktónu v zmysle rozšírenia druhu, ako je Phaeocystis, ktorý, hoci nie je toxický, je napriek tomu škodlivý, predstavuje nežiaduce porušenie biologickej rovnováhy nielen v zálive Somme, ale na celom pobreží Artois-Picardie.

56 Zmeny zafarbenia, zápach a konzistencia vody, ktorých negatívne následky na turistický ruch sú zjavné a ktoré majú okrem toho pravdepodobne škodlivé vplyvy na lov rýb, predstavujú zhoršenie kvality vôd.

I - 8616

KOMISIA/FRANCÚZSKO

60 Francúzska vláda napriek tomu tvrdí, že vo vodných tokoch Artois - -Picardie nebol zistený žiadny vplyv na prúdenie vody ani žiadne škody na vodnej faune alebo flóre a predovšetkým na stavoch rýb. Uvádza, že dokumenty citované Komisiou sú určené laickej verejnosti preto, aby boli všeobecne rozširované, a nie sú teda dostatočne podrobné, aby mohli tvrdenia Komisie preukázať.

61 V tejto súvislosti treba uviesť, že v jednom z dokumentov uvedených v bodoch 58 a 59 tohto rozsudku je síce uvedené, že jazerá v hornom toku Somme a kanály delty Aa trpia eutrofizáciou, tento pojem je však definovaný ako „obohatenie živinami..., ktoré môže viesť k masovému rozširovaniu vegetácie", takže z tohto dokumentu nemožno zistiť, či je vo vodách uvedených v tomto dokumente splnené tretie a štvrté kritérium eutrofizácie.

62 Ostatné dokumenty neumožňujú určiť, ktorá rieka alebo kanál je, alebo by v budúcnosti mohol byť eutrofizáciou postihnutý. Navyše nie vždy rozlišujú medzi špecifickými následkami prípadnej eutrofizácie riečnej siete a následkami všeo­ becného znečistenia, ktoré sa neobmedzuje na prívod živín.

63 Pokiaľ ide o správu ERM-u z roku 1999 citovanú v písomnej výzve a v odôvodnenom stanovisku, na základe ktorej zrejme Komisia prišla k záveru, že jedna časť tejto riečnej siete bola nedostatočne identifikovaná, je potrebné konštatovať, že časť správy týkajúca sa panvy Artois-Picardie nebola Súdnemu dvoru predložená.

— Záliv Vilaine

66 Z o správy I F R E M E R - u z r o k u 2 0 0 1 vyplýva, ž e záliv Vilaine j e najviac eutrofízovaný z celého francúzskeho pobrežia. Jednak sa tam vyskytuje závažný nedostatok kyslíka, alebo dokonca úplná anoxia v dôsledku rastu fytoplanktónu a následného bakteriálneho odbúravania veľkého objemu biomasy fytoplanktónu, čo môže spôsobiť masívnu úmrtnosť rýb a bezstavovcov žijúcich na m o r s k o m dne. Jednak boli tri miesta v t o m t o zálive zaradené medzi miesta m o ž n é h o masového rozširovania makrorias („zelené more") a boli týmto javom postihnuté aspoň raz v rokoch 1997 až 1999, ktorých sa štúdia týka.

67 Francúzska vláda nepopiera, že prívod živín, najmä dusíka, z komunálnych odpadových vôd prinášaných riekou Vilaine m á významný vplyv na eutrofizáciu zálivu.

I - 8618

KOMISIA/FRANCÚZSKO

68 Uvádza, že u ž zaradila povodie Vilaine medzi oblasti citlivé z d ô v o d u eutrofizácie, takže všetky aglomerácie s p o p u l a č n ý m koeficientom vyšším n e ž 10 0 0 0 p. k. vypúšťajúce svoje odpadové vody d o t o h t o zálivu podliehajú ustanoveniam smernice 91/271. Keďže jednak žiadna aglomerácia s p o p u l a č n ý m koeficientom vyšším n e ž 10 000 p. k. nevypúšťa o d p a d o v é vody p r i a m o d o zálivu Vilaine a jednak, na rozdiel od toho, čo uvádza Komisia, nemajú prítoky Loiry n a záliv vplyv, bolo by jeho identifikovanie ako oblasti citlivej z d ô v o d u eutrofizácie neúčinné, takže francúzska vláda sa domnieva, že svoje povinnosti neporušila.

72 Zo správy IFREMER-u z roku 2001 vyplýva, že v rokoch 1997 až 1999 dochádzalo každoročne n a dvoch miestach kotvista Lorientu k m a s o v é m u rozmnoženiu makrorias pozdĺž pláží („zelené more").

73 Podľa tejto správy je zelené more na bretónskom pobreží, ktoré sa vo všeobecnosti vyskytuje od mája do augusta až septembra, spôsobené rýchlym rozmnožovaním zelených rias rodu Ulva pre obohacovanie vody živinami. Tieto prispôsobivé riasy sa ľahko oddelia od svojho substrátu, unáša ich voda a končia na plážach, ktoré často pokrývajú silnou vrstvou. Zelené more je veľkou prekážkou pre obvyklé turistické činnosti ako kúpanie, rybolov, prechádzky po pobreží, alebo ich dokonca znemožňuje. Obce musia riasy zbierať, aby si zachovali turistickú príťažlivosť.

74 Ako bolo rozobrané v bode 23 tohto rozsudku, takéto rozšírenie makrorias predstavuje nežiaduce zhoršenie biologickej rovnováhy. Svojimi negatívnymi následkami, najmä pre turistické aktivity, spôsobuje zelené more taktiež zhoršenie kvality vody.

75 Francúzska vláda však uplatňuje, že podiel prívodu dusíka z komunálnych odpadových vôd na jar a v lete je len 9,8 %, takže tieto ovplyvnenia nie sú významné. Uvádza, že Komisia vo svojom odôvodnenom stanovisku pripustila, že prívod dusíka komunálneho pôvodu do zálivu Saint-Brieuc, ktorý predstavuje 8,9 % celkového prívodu, nie je významný a že rovnaký záver treba urobiť aj pre kotvište Lorientu.

I - 8620

KOMISIA/FRANCÚZSKO

I - 8621

ROZSUDOK

Z 23. 9. 2004 — VEC C-280/02

81 Z dôvodov uvedených v bodoch 73 a 74 tohto rozsudku Komisia preukázala eutrofizáciu ústia Elornu, zálivu Morbihan a zálivov Douarnenez a Concarneau.

82 Francúzska vláda však tvrdí, že prívody živín komunálnymi odpadovými vodami neprispievajú významným spôsobom k eutrofizácii týchto vôd, takže ich nebolo potrebné identifikovať ako oblasti citlivé v zmysle smernice 91/271.

83 V tomto ohľade je isté, že vysoký obsah dusíka je zapríčinený hlavne poľnohos­ podárstvom.

84 Pokiaľ ide o ústie Elornu, Komisia a francúzska vláda sa však zhodujú na tom, že prívod dusičnanov na jar a v lete, t. j. v období masového rozširovania zelených rias je len z 21 % komunálneho pôvodu, ako to vyplýva zo správy ERM-u z roku 1999.

88 Za týchto podmienok Komisia správne konštatovala, že ústie Elornu, záliv Morbihan, záliv Douarnenez a záliv Concarneau sú eutrofizované v zmysle smernice 91/271 a že mali byť identifikované ako oblasti citlivé z dôvodu eutrofizácie.

— O Sèvre niortaise

89 Vo svojej replike sa Komisia vzdala svojho prvého dôvodu žaloby, pokiaľ ide o túto oblasť.

I - 8623

ROZSUDOK

Z 23. 9. 2004 — VEC C-280/02

O povodí Rhône-Méditerranée-Corse

I - 8624

KOMISIA/FRANCÚZSKO

94 Podľa tejto správy sa v rybníku Thau vyskytujú závažné prejavy nedostatku kyslíka, takzvané „malaigické", a ktoré „sú pravdepodobne spôsobené rozkladom rias, nadmerne rozšírených na pobreží, zrýchleným vysokými teplotami" a ktoré spôsobujú toxicitu vôd pre tam žijúce zvieratá a rastliny. K takýmto javom došlo v rokoch 1975, 1982, 1983, 1987, 1990 a 1997.

95 Vychádzajúc z jednej štúdie IFREMER-u z roku 1998 nazvanej „La crise anoxique du bassin de Thau de l'été 1997" („Anoxická kríza povodia Thau v lete 1997") (ďalej len „štúdia IFREMER-u z roku 1998") a z Bulletin du réseau de suivi lagunaire (Bulletinu lagunárnej monitorovacej siete) z roku 2000, vydaného IFREMER-om a regiónom Languedoc - Roussillon, francúzska vláda však uplatňuje, že eutrofický stav rybníka Thau sa od roku 1970 výrazne znížil. V posledných dvadsiatich rokoch vznikajúce prejavy nedostatku kyslíka už nemožno odôvodniť masovým šírením rastlín spôsobeným eutrofizáciou jazera, ale ešte zatiaľ nedostatočným zaobchádzaním s nahromadenou živou a neživou organickou hmotou vytvorenou predovšetkým intenzívnym chovom mušieľ, ktorý sa v rybníku Thau rozvinul.

96 V tomto snere zo štúdie IFREMER-u z roku 1998 vyplýva, že po opatreniach vykonávaných od roku 1970 na účely zníženia prívodu živín z ľudskej činnosti, „nie je možné nádrž Thau považovať za eutrofizovanú".

97 Podľa tejto štúdie, dochádza síce vo vodách rybníka Thau k značnej tvorbe fytoplanktónu, druhy fytoplanktónu, ktoré sa tam vyskytujú však nie sú toxické a dovoľujú chov mušieľ, hlavne ustríc a ich veľký rast. Okrem toho množstvo dusíka odobratého ich zberom (slávok, ustríc atď.) predstavuje 60 % jeho prívodu prítokmi. Za týchto podmienok nedochádza teraz vo vodách rybníka Thau k nežiaducemu narušeniu biologickej rovnováhy.

I - 8626

KOMISIA/FRANCÚZSKO

102 Podľa štúdie IFREMER-u z roku 1998 „sú prívody prostredníctvom prítokov... potrebné na zachovanie kapacity nádrže pre chov musieť", pretože „pokles tvorby planktónu [by] pravdepodobne viedol k zníženej produkcii mušieľ", čo zjavne nie je žiaduce. Príloha II časť A písmeno a) druhý pododsek smernice 91/271 však umožňuje prispôsobiť náročnejšie čistenie, obvykle aplikované na komunálne vody vypúšťané do citlivej oblasti.

103 So zreteľom na uvedené je prvý žalobný dôvod opodstatnený, pokiaľ ide o záliv Seiny, Seinu pod jej sútokom s Andeile, pobrežné vody panvy Artois-Picardie, záliv Vilaine, kotvište Lorientu, ústie Elornu, záliv Douarnenez, záliv Concarneau, zátoku Morbihan, Vistru pod Nîmes a rybník Thau.

O druhom žalobnom dôvode založenom na nepodriadení komunálnych odpadových vôd pochádzajúcich z aglomerácií v citlivých zónach s populačným koeficientom väčším ako 10 000 p. k. náročnejšiemu čisteniu

104 Podľa článku 5 ods. 2 smernice 91/271 boli francúzske orgány povinné zabezpečiť, aby najneskôr do 31. decembra 1998 komunálne odpadové vody z vypúšťaní v aglomeráciách s viac ako 10 000 p. k. pred vypustením do citlivých oblastí prešli náročnejším čistením ako tým, ktoré je uvedené v článku 4.

108 Podľa ustálenej judikatúry sa existencia nesplnenia povinnosti posudzuje podľa stavu, v akom sa nachádzal členský štát v čase, keď uplynula lehota stanovená v odôvodnenom stanovisku (pozri najmä rozsudok z 12. júna 2003, Komisia/ Španielsko, C-446/01, Zb. s. 1-6053, bod 15).

109 Keďže situácia v aglomeráciách Vichy, Aix-en-Provence, Macon, Créhange, Saint- Avold, Bailleul, Aurillac, Montauban, Châtillon-sur-Seine a Gray bola uvedená do súladu so smernicou pred uplynutím lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, žalobný dôvod nie je v ich prípade opodstatnený.

I - 8628

KOMISIA/FRANCÚZSKO

1 1 0 Naopak je opodstatnený v prípade ostatných aglomerácií uvedených v liste francúzskych orgánov z 12. decembra 2000, vrátane tých, ktorých situácia bola uvedená do súladu so smernicou po uplynutí stanovenej lehoty.

1 1 1Ďalej Komisia vytýka francúzskym orgánom, že si nesplnili povinnosti týkajúce sa aglomerácie Montpellier, ktorá nie je uvedená na zozname pripojenom k listu z 12. decembra 2000.

115 Na záver je preto potrebné konštatovať, že Francúzska republika si tým, že

— neidentifikovala záliv Seiny, Seinu pod sútokom s Andeile, pobrežné vody panvy Artois-Picardie, záliv Vilaine, kotvište Lorientu, ústie Elorn, záliv Douarnenez, záliv Concarneau, zátoku Morbihan, Vistru pod Nîmes a rybník Thau ako citlivé zóny z dôvodu eutrofizácie a

— nepodriadila náročnejšiemu čisteniu komunálne odpadové vody pochádzajúce z aglomerácií iných ako Vichy, Aix-en-Provence, Mâcon, Créhange, Saint- Avold, Bailleul, Aurillac, Montauban, Châtillon-sur-Seine a Gray, uvedených v liste francúzskych orgánov z 12. decembra 2000, a z aglomerácie Montpelier, ako aj komunálne odpadové vody pochádzajúce z aglomerácií s populačným koeficientom (p. k.) väčším ako 10 000 v zálive Seiny, pri Seine pod sútokom s Andeile, v pobrežných vodách panvy Artois-Picardie, zálive Vilaine, kotvišti Lorientu, ústí Elorn, zálive Douarnenez, zálive Concarneau, zátoke Morbihan, vo Vistre pod Nîmes a v rybníku Thau,

nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 ods. 1 a 2 a prílohy II smernice 91/271/EHS. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

I - 8630

KOMISIA/FRANCÚZSKO

I - 8631

ROZSUDOK

Z 23. 9. 2004 — VEC C-280/02

ako 10 000 v zálive Seiny, pri Seine pod sútokom s Andeile, v pobrežných vodách panvy Artois-Picardie, zálive Vilaine, kotvišti Lorientu, ústí Elorn, zálive Douarnenez, zálive Concarneau, zátoke Morbihan, vo Vistre pod Nîmes a v rybníku Thau,

nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 ods. 1 a 2 a prílohy II smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd.

2) V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3) Francúzska republika je povinná nahradiť trovy konania.