C-409/02

ďalší účastník konania:

Európska centrálna banka, v zastúpení: V. Saintot a T. Gilliams, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. Wägenbaur, Rechtsanwalt, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovaná v prvostupňovom konaní, * Jazyk konania: nemčina.

I - 9889

ROZSUDOK

ZO 14. 10. 2004 — VEC C-409/02 P

SÚDNY DVOR (prvá komora),

Rozsudok

i Svojím odvolaním pán Pflugradt žiada o zrušenie rozsudku Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev (piata komora) z 22. októbra 2002, Pflugradt/ECB (T-178/00 a T-341/00, Zb. s. II-4035, ďalej len „napadnutý rozsudok"), ktorým zamietol jeho žaloby smerujúce ku zrušeniu dvoch aktov (ďalej len „napadnuté akty") Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB"), a to aktu z 12. novembra 1999 o hodnotení spôsobu výkonu služby dotknutou osobou (ďalej len „hodnotiaca správa za rok 1999"), a aktu z 28. júna 2000 o stanovení zoznamu jeho hlavnej pracovnej náplne (ďalej len „správa z 28. júna 2000").

I - 9890

PFLUGRADT/ECB

Právny rámec

2 Protokol o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky pripojený k Zmluve o ES (ďalej len „Štatút ESCB") obsahuje najmä nasledujúce ustanovenia:

I - 9891

ROZSUDOK

ZO 14. 10. 2004 - VEC C-409/02 P

36.2. Súdny dvor má právomoc rozhodovať spory medzi ECB a jej zamestnancami podľa podmienok stanovených v podmienkach zamestnávania."

3 Na základe týchto ustanovení Rada guvernérov prijala rozhodnutím z 9. júna 1998, zmeneným 31. marca 1999 (Ú. v. ES L 125, s. 32), podmienky zamestnávania zamestnancov Európskej centrálnej banky [neoficiálny preklad] (ďalej „podmienky zamestnávania"), ktoré okrem iného stanovujú:

„9. a) Pracovnoprávne vzťahy medzi ECB a jej ostatnými zamestnancami sa riadia pracovnými zmluvami uzatvorenými v súlade s týmito podmienkami zamest­ návania. Služobný poriadok zamestnancov prijatý výkonnou radou upresňuje spôsoby podmienok zamestnávania.

c) Podmienky zamestnávania nie sú upravené žiadnym vnútroštátnym právom. ECB aplikuje i) všeobecné právne princípy, spoločné právnym poriadkom členských štátov, ii) všeobecné právne princípy práva Spoločenstva (ES) a iii) právne pravidlá obsiahnuté v nariadeniach a smerniciach (ES) o sociálnej politike adresovanej členským štátom. Vždy, keď to bude potrebné, tieto právne akty budú uplatňované ECB. V tomto ohľade budú náležité vzaté do úvahy odporúčania (ES) v oblasti sociálnej politiky. Pre správny výklad práv a povinností upravených v týchto podmienkach zamestnávania, ECB vezme patrične do úvahy princípy obsiahnuté v nariadeniach, právnych pravidlách a judikatúre, ktorá sa aplikuje na zamestnancov inštitúcií Spoločenstva.

„Článok 11

Zamestnanci ECB

11.1. Každý zamestnanec ECB dostane oznámenie o pracovnom mieste, ktoré mu je priznané v štruktúre ECB, o hierarchickom stupni, ako aj o povinnostiach, ktoré mu vyplývajú z jeho funkcie.

I - 9893

ROZSUDOK

ZO 14. 10. 2004 - VEC C-409/02 P

Článok 21

Skutkové okolnosti

s Pán Pflugradt pracoval pre ECB od 1. júla 1998. Bol priradený na generálne riaditeľstvo „Informačné systémy" (ďalej len „GR IS"), kde odo dňa prijatia do zamestnania vykonával funkciu „koordinátora špecialistov UNIX".

6 Odvolatel'schválil 9. októbra 1998 znenie dokumentu nazvaného „Povinnosti koordinátora UNIX", ktorý obsahoval zoznam rôznych úloh súvisiacich s jeho zamestnaním. K týmto úlohám patrilo aj vypracúvanie hodnotení členov skupiny UNIX.

7 ECB poslala 13. októbra 1998 odvolatel'ovi menovací dekrét so spätným účinkom od 1. júla 1998.

8 Generálny riaditeľ GR IS 14. októbra 1999 informoval odvolatel'a, že mu neprináleží vypracúvať hodnotiace správy pre členov skupiny UNIX.

9 Odvolatel'mal 23. novembra 1999 hodnotiaci pohovor s vedúcim svojej sekcie. Tento uviedol svoje posúdenie v hodnotení za rok 1999, ktoré bolo napadnuté v konaní pred Súdom prvého stupňa vo veci T-178/00.

14 Prezident ECB 8. júna 2000 túto sťažnosť zamietol.

15 Generálny riaditeľ GR IS zaslal odvolateľovi správu z 28. júna 2000, ktorá obsahuje zoznam hlavných úloh upresniac, že tento zoznam slúži ako základ pre jeho ročné hodnotenie. Tento dokument bol napadnutý pred Súdom prvého stupňa vo veci T-341/00. I - 9896

PFLUGRADT/ECB

Napadnutý rozsudok

16 V prvom rade po tom, ako spojil obe veci (T-178/00 a T-341/00) na spoločné konanie, Súd prvého stupňa usúdil, že v žalobe vo veci T-178/00 pán Pflugradt žiada o zrušenie hodnotiacej správy za rok 1999 jednak preto, že bol zbavený úlohy hodnotiť členov skupiny UNIX, a jednak preto, že obsahovala rôzne nesprávne posúdenia.

17 Aby zamietol tieto návrhy, Súd prvého stupňa usúdil v bodoch 49 a 53 napadnutého rozsudku, že ak aj sú pracovnoprávne vzťahy medzi ECB a jej zamestnancami zmluvnej povahy a je pravdou, že tomu odporuje, aby ECB ako zamestnávateľ vnútila zmeny podmienok výkonu pracovných zmlúv bez dohody s dotknutými zamest­ nancami, tento princíp možno aplikovať iba na základné náležitosti pracovnej zmluvy.

„58 Je isté, že napriek zmenám jeho pracovných úloh, žalobca si zachoval svoju prácu koordinátora špecialistov UNIX, patriacu do kategórie .professionals' a platovej triedy G, ako aj odmenu za prácu, ktorá jej zodpovedá.

59 Z popisu pracovnej náplne koordinátora špecialistov UNIX z 5. októbra 1998 vyplýva, že ide o post technického charakteru, úlohy personálneho a administratívneho charakteru sú len sekundárne. Takže odňatie úlohy hodnotiť členov skupiny UNIX nemá za následok výrazné zmenšenie jeho pracovnej náplne v rámci jeho pracovného zaradenia. V tomto zmysle treba zdôrazniť, že žalobca vlastne nikdy nemal možnosť vykonávať hodnotenie členov svojej skupiny UNIX, pretože táto úloha mu bola odňatá ešte predtým, než ECB začala prvé ročné hodnotenie zamestnancov. Za týchto okolností táto zmena nepredstavuje zníženie pracovného zaradenia žalobcu, a nemôže sa teda pokladať za porušenie jednej zo základných náležitostí pracovnej zmluvy.

60 Dôvody žalobcu teda nie sú dôvodné. Je teda potrebné zamietnuť tento žalobný dôvod."

I - 9898

PFLUGRADT/ECB

20 Ďalej, aby zamietol žalobný dôvod týkajúci sa posúdenia obsiahnutého v hodnotení za rok 1999, Súd prvého stupňa usúdil v bodoch 68 až 71 napadnutého rozsudku:

21 V druhom rade sa Súd prvého stupňa domnieva, pokiaľ ide o žalobu vo veci T-341/00, že návrhy pána Pflugradt smerovali k zrušeniu správy z 28. júna 2000, ktorou ECB podľa neho zmenila jeho pracovnú náplň.

22 V bodoch 81 a 82 napadnutého rozsudku Súd prvého stupňa pripustil, že táto správa predstavuje akt s negatívnymi účinkami, a následne uznal žalobu za prípustnú.

23 Jednako však v podstate zamietol tieto návrhy v bodoch 89 a 90 uvedeného rozsudku:

„89 V prvom rade, tak ako bolo rozhodnuté predtým vo veci T-178/00 v bode 54 vyššie, žalobca nemôže logicky očakávať, že si zachová až do dôchodku určité špecifické funkcie, ktoré mu boli pridelené v čase jeho prijatia do práce v ECB. Teda nároky žalobcu týkajúce sa týchto údajných výlučných právomocí musia byť zamietnuté.

90 Pokiaľ ide v druhom rade o otázku, či ECB zjavne prekročila medze svojej organizačnej právomoci tým, že jednostranne zmenila pracovnú náplň žalobcu, treba uviesť, že nebolo spochybnené, že uvedené zmeny boli vykonané v záujme služby. Ďalej žalobca nepodložil svoju argumentáciu presnými údajmi, ktoré by presvedčili o tom, že tieto zmeny zasiahli podstatné náležitosti jeho pracovnej zmluvy tak, že obmedzili jeho pracovnú náplň, ktorá zodpovedá jeho pracovnému zaradeniu, a tým predstavujú opatrenie, ktoré znižuje jeho pracovné zaradenie. Práve naopak treba konštatovať, že žalobcovi boli zachované jeho hlavné pracovné úlohy v rámci jeho zaradenia v systéme UNIX, ako aj koordinácia špecialistov skupiny UNIX. Teda je potrebné zamietnuť dôvody žalobcu týkajúce sa údajného zníženia jeho pracovného zaradenia."

— zrušil správu z 28. júna 2000, ktorou bola zmenená jeho pracovná náplň,

— zaviazal ECB na náhradu trov konania.

25 ECB navrhuje, aby Súdny dvor:

— zamietol odvolanie,

— zaviazal pána Pflugradta na náhradu trov konania.

I - 9901

I - 9902

PFLUGRADT/ECB

29 N a úvod treba pripomenúť, že pri aplikácii článkov 36.2. Štatútu ESCB a 42 podmienok zamestnávania právomoc Súdneho dvora pre spory medzi ECB a jej zamestnancami je limitovaná na preskúmanie zákonnosti prijatého opatrenia alebo rozhodnutia, pokiaľ spor nie je finančného charakteru.

30 V d a n o m prípade je preukázané, že spor predložený pánom Pŕlugradtom na Súd prvého stupňa nie je finančnej povahy. V dôsledku toho sa Súd prvého stupňa mal vyjadriť len k zákonnosti napadnutých aktov, t. j . overiť, či tí, ktorí ich prijali, rešpektovali ich zákonné povinnosti, a nie sa vyjadrovať k súladu prijatých opatrení zo strany ECB s predmetnou pracovnou zmluvou a spôsobmi jej výkonu.

31 Pracovnoprávny vzťah medzi ECB a jej zamestnancami je totiž definovaný v podmienkach zamestnávania prijatých Radou guvernérov na základe návrhu výkonnej rady ECB v súlade s č l á n k o m 36.1 Štatútu ESCB. P o d m i e n k y zamestnávania v článku 9 písm. a) stanovujú, že „pracovnoprávne vzťahy medzi ECB a jej zamestnancami sa riadia pracovnými zmluvami uzatvorenými v súlade s podmienkami zamestnávania" [neoficiálny preklad]. Článok 10 písm. a) rovnakých podmienok stanovuje, že „pracovné zmluvy medzi ECB a jej zamestnancami majú formu menovacieho dekrétu, ktorý je podpísaný zamestnancom" [neoficiálny preklad].

32 Treba povedať, že tieto ustanovenia sú analogické s ustanoveniami služobného poriadku Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB"), z ktorých Súdny dvor mohol vyvodiť, že režim upravujúci vzťahy medzi ECB a jej zamestnancami m á zmluvný charakter a je založený na princípe, že individuálne pracovné zmluvy medzi ECB a jej zamestnancami sú založené na súhlasnom prejave vôle zmluvných strán (rozsudky z 15. júna 1976, Mills/EIB, 110/75, Zb. s. 955, bod 22, a z 2. októbra 2001, EIB/Hautem, C-449/99 P, Zb. s. 1-6733, bod 93).

36 Pravdaže, pracovné zmluvy zamestnancov ECB m ô ž u obsahovať iné prvky, ktoré akceptoval d o t k n u t ý zamestnanec n a základe diskusií, ktoré sa dotýkajú napríklad základných charakteristík úloh, ktoré sú m u zverené. Každopádne, existencia takýchto prvkov nie je sama osebe prekážkou pre riadiace orgány ECB, vykonávať diskrečnú právomoc, ktorou disponujú, aby prijali opatrenia, ktoré si vyžadujú

I - 9904

PFLUGRADT/ECB

povinnosti všeobecného záujmu, vyplývajúce z osobitného poslania ECB. Jej orgány môžu byť takto nútené, aby čelili takýmto služobným požiadavkám, predovšetkým, aby sa adaptovali na nové potreby, aby prijali jednostranné opatrenia alebo rozhodnutia, ktoré môžu zmeniť okrem iného podmienky výkonu pracovných zmlúv.

37 Z toho vyplýva, že výkon právomocí riadiacich orgánov ECB nie je rozdielny od výkonu právomocí riadiacich orgánov iných orgánov a inštitúcií Spoločenstva vo svojich vzťahoch so zamestnancami.

38 Za týchto okolností Súd prvého stupňa správne vykonal posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré mu prináleží, a vychádzal pri ňom z princípov, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov iných orgánov a inštitúcií Spoločenstva. Následne Súd prvého stupňa uznal zmluvný charakter postavenia zamestnancov ECB. Okrem toho sa Súd prvého stupňa nedopustil právneho omylu, keď usúdil v bode 59 svojho rozsudku, že zmena spornej pracovnej náplne nepredstavuje zmenu podstatných náležitostí pracovnej zmluvy.

42 V tomto ohľade treba pripomenúť, že judikatúra Súdneho dvora priznáva inštitúciám Spoločenstva rozsiahlu diskrečnú právomoc pri organizácii ich služieb v závislosti od úloh, ktoré sú im zverené, ako aj pri priraďovaní ich zamestnancov pod podmienkou, že toto priraďovanie sa uskutočňuje v záujme služby a pri rešpektovaní rovnakých podmienok zamestnávania (rozsudky Lux/Dvor audítorov, už citovaný, bod 17, a z 23. marca 1988, Hecq/Komisia, 19/87, Zb. s. 1681, bod 6, a Ojha/Komisia, už citovaný, bod 40).

43 Z dôvodov spomenutých v bode 34 tohto rozsudku musí ECB takisto disponovať rozsiahlou diskrečnou právomocou pri organizácii jej služieb v závislosti od úloh, ktoré sú jej zverené, a tým aj pri vymedzení alebo novom vymedzení pracovných úloh jej zamestnancov pod podmienkou, že sa táto právomoc bude vykonávať len v záujme služby a pri rešpektovaní platových tried a zaradenia každého zamestnanca, na ktoré má tento zamestnanec nárok podľa podmienok zamestná­ vania.

44 V bode 58 n a p a d n u t é h o rozsudku Súd prvého stupňa poukázal na to, že je nesporné, že si p á n Pflugradt napriek z m e n e pracovnej n á p l n e zachoval zamestnanie „koordinátora špecialistov U N I X " patriace d o kategórie „ p r o f e s s i o n a l s " a platovú triedu G, ako aj zodpovedajúcu o d m e n u , a obmedzil sa n a to, že skonštatoval bez

I - 9906

PFLUGRADT/ECB

toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, že nové vymedzenie pracovných úloh zamestnanca bolo urobené pri rešpektovaní platových tried a zaradenia, ktoré tento až doteraz požíval.

v hodnotiacej správe za rok 1999 sa dotýkala len hodnotenia členov „skupiny UNIX", teda nie podstatnej náležitosti pracovnej zmluvy. Ak teda pokladal túto okolnosť za postačujúcu na to, aby usúdil, že táto správa nebola nezákonná, pretože mu bola odňatá táto úloha, nechcel popritom vylúčiť v prípade, že by sa takéto odňatie týkalo inej náležitosti pracovnej zmluvy, možnosť pripustiť, že takéto odňatie je odôvodnené služobným záujmom. Takže pri posúdení v bode 90 zákonnosti správy z 28. júna 2000 so zreteľom najmä na úvahy týkajúce sa služobného záujmu sa Súd prvého stupňa nedopustil rozpornosti odôvodnenia rozsudku.

49 Preto odvolacie dôvody týkajúce sa princípov priraďovania zamestnancov musia byť takisto zamietnuté.

O odvolacích dôvodoch týkajúcich sa skutočností, Moré slúžili ako základ pre hodnotiacu správu za rok 1999

50 Pán Pflugradt tvrdí v rozpore s tým, čo uvádza Súd prvého stupňa, že nepoprel posúdenie ECB, ktoré sa ho týka a ktoré je obsiahnuté v hodnotiacej správe za rok 1999, ale skutočnosti, na ktorých sa táto hodnotiaca správa zakladá.

51 Je správne, že v bode 68 napadnutého rozsudku sa Súd prvého stupňa domnieva napriek tomu, že tvrdí, že hodnotiaca správa za rok 1999 je založená na skutočnostiach, ktoré sú zo skutkového hľadiska nepresné, že odvolateľ chcel v skutočnosti spochybniť platnosť posúdenia jeho hierarchických nadriadených týkajúceho sa jeho práce počas tohto roka.

I - 9908

56 Odvolacie dôvody týkajúce sa skutočností, na ktorých sa zakladá hodnotiaca správa za rok 1999, musia byť preto takisto zamietnuté.

I - 9909

ROZSUDOK

ZO 14. 10. 2004 — VEC C-409/02 P

57 Z uvedeného vyplýva, že odvolanie pána Pflugradta musí byť v celom rozsahu zamietnuté.

O trovách

58 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 118 uvedeného rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 70 toho istého rokovacieho poriadku v sporoch medzi Spoločenstvami a ich zamestnancami inštitúcie samé znášajú svoje vlastné trovy konania. Na základe článku 122 druhého odseku tohto rokovacieho poriadku sa však tento článok 70 nevzťahuje na odvolanie podané úradníkom alebo iným zamestnancom inštitúcie proti tejto inštitúcii. Keďže ECB navrhla zaviazať odvolateľa na náhradu trov konania a odvolateľ nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania.