T-17/02

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

ROZSUDOK

SÚDU PRVÉHO STUPŇA (druhá rozšírená komora) z 15. júna 2005 *

Vo veci T-17/02,

Fred Olsen, SA, so sídlom v Santa Cruz de Tenerife (Španielsko), v zastúpení: R. Marín Correa a F. Marín Riaño, advokáti,

žalobca,

proti

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie z 25. júla 2001, týkajúceho sa štátnej pomoci NN 48/2001 — Španielsko — Pomoc námornej spoločnosti Trasmediterránea [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 96, 2002, s. 4),

SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (druhá rozšírená komora),

v zložení: predseda komory J. Pirrung, sudcovia A. W. H. Meij, N. J. Forwood, I. Pelikánova a S. S. Papasawas,

tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. júla 2004, II - 2037

i Článok 2 ods. 4 nariadenia Rady EHS č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (námorná kabotáž) (Ú. v. ES L 364, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 10), vymedzuje záväzky vo verejnom záujme ako záväzky, ktoré by majiteľ lode Spoločenstva s ohľadom na svoje obchodné záujmy neprevzal, alebo by ich neprevzal v rovnakom rozsahu alebo za rovnakých podmienok.

2 Článok 4 nariadenia č. 3577/92 stanovuje, že keď členský štát uzatvára zmluvu o výkone vo verejnom záujme alebo ukladá záväzky vo verejnom záujme, robí tak na nediskriminačnom základe vo vzťahu k všetkým majiteľom lodí Spoločenstva. Navyše sú členské štáty povinné dodržiavať požiadavky týkajúce sa prístavov, ktoré majú byť obsluhované, ďalej požiadavky na pravidelnosť, kontinuitu, frekvenciu,

II - 2038

OLSEN/KOMISIA

kapacitu pre výkon služby, účtované sadzby a posádku plavidiel. Ak sa poskytuje náhrada za záväzky vo verejnom záujme, vzťahuje sa na všetkých majiteľov lodí Spoločenstva.

3 Článok 6 ods. 2 nariadenia č. 3577/92 osobitne stanovuje, že kabotáž týkajúca sa Kanárskych ostrovov bude dočasne do 1. januára 1999 vyňatá z vykonávania nariadenia č. 3577/92.

C — Usmernenia Spoločenstva pre štátnu pomoc v námornej doprave [neoficiálny preklad]

6 Bod 9 usmernení Spoločenstva pre štátnu pomoc v námornej doprave [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 205, 1997, s. 5) stanovuje podmienky a postupy, pri splnení ktorých nepredstavuje náhrada strát z prevádzky, ktoré vyplývajú priamo z plnenia určitých záväzkov vo verejnom záujme, štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES. Stanovuje však, že „výnimky [z týchto podmienok a postupov] môžu byť odôvodnené napríklad v prípade ostrovnej kabotáže, ktorá zahŕňa pravidelné trajektové služby" [neoficiálny preklad]. V takom prípade však musia byť tieto opatrenia oznámené Komisii, ktorá ich posúdi v rámci všeobecných pravidiel o štátnej pomoci.

D — Správa Služby všeobecného záujmu v Európe

7 Podľa bodu 14 správy Komisie Služby všeobecného záujmu v Európe (Ú. v. ES C 17, 2001, s. 4; Mim. vyd. 08/002, s. 54):

„Služby všeobecného hospodárskeho záujmu sa líšia od obyčajných služieb v tom, že orgány verejnej moci sa domnievajú, že musia byť poskytované aj vtedy, ak by trh na to nemal dostatočné stimuly... Ak sa však orgány verejnej moci domnievajú, že poskytovanie niektorých služieb je všeobecným záujmom a sily trhu ich dostatočné poskytovanie nemôžu zabezpečiť, môžu stanoviť niekoľko osobitných ustanovení o službách, aby naplnili tieto potreby vo forme povinností poskytovať služby všeobecného záujmu."

II - 2040

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

10 V zmysle článku 2 kráľovského dekrétu č. 1876/78 musí byť zmluva za každých okolností v súlade so základnými zásadami súťažných podkladov, ktoré tvoria prílohu k uvedenému dekrétu (ďalej len „súťažné podklady").

1 1 Podľa základnej zásady č. 5 súťažných podkladov musí každú zmenu služieb, ktoré sú predmetom zmluvy, povoliť správny orgán — druhá zmluvná strana.

12 Základná zásada č. 25 súťažných podkladov ustanovuje účtovný mechanizmus nazvaný „štátny účet", ktorý umožňuje určiť príspevky z verejných prostriedkov potrebné na zabezpečenie ekonomickej a finančnej rovnováhy zmluvy. Tieto príspevky sa zaznamenávajú na štátnom účte, ktorý sa skladá z časti „prevádzka" a časti „investície". Každá z týchto dvoch častí sa skladá z podčasti „vstupy" a podčasti „výstupy", pričom samotné tieto podčasti pozostávajú z viacerých položiek.

13 V zmysle základnej zásady č. 25 A písm. a) súťažných podkladov medzi vstupy časti „prevádzka" štátneho účtu patria najmä:

„1. Príjmy z prepravy — Spoločnosť je financovaná predovšetkým zo sadzieb, ktoré platia užívatelia služieb. [Správny orgán — druhá zmluvná strana] stanoví na základe trhových kritérií sadzby, ktoré sa musia uplatniť... na (služby poskytované na) linkách uvedených v zozname služieb.

7. Odmena pre spoločnosť — Na účely vykonávania záväzkov, ktoré jej vyplývajú z tejto zmluvy, disponuje spoločnosť primeranými prostriedkami a potrebnými príspevkami, aby mohla vykonávať neodmysliteľnú technickú reštrukturalizáciu prevádzky a dosiahnuť vlastnú ekonomickú životaschopnosť na zabezpečenie II - 2043

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 - VEC T-17/02

primeraného poskytovania služieb. Na tieto účely je odmena spoločnosti tvorená percentuálnym podielom na vstupoch, ktoré zahŕňajú príjmy z prevádzkovania dopravy a stravovacích služieb, pričom tento percentuálny podiel sa každoročne stanovuje v závislosti od vzťahu medzi príspevkami štátu na prevádzku a celkovými výstupmi prevádzky po odrátaní samotnej odmeny.

Percentuálne podiely, ktoré sa majú uplatniť, [sú nepriamo úmerné k tomuto vzťahu]."

15 Podľa základnej zásady č. 25 B písm. a) súťažných podkladov sú vstupy časti „investície" štátneho účtu tvorené príspevkami štátu. Podľa tohto ustanovenia „sa za vstupy na účely závierky štátneho účtu pokladajú sumy, ktoré štát vyplatil z titulu dotácie určenej na každý rozpočtový rok s cieľom dosiahnuť rovnováhu v časti , investície' tohto účtu a ktoré musia byť uvedené vo všeobecnom štátnom rozpočte".

16 Základná zásada č. 26 súťažných podkladov ustanovuje:

C- Dekrét č. 113/1998

19 Dekrét Consejería de Turismo y Transportes de la Comunidad Autónoma de Canarias (Rada autonómnej oblasti Kanárske ostrovy pre cestovný ruch a dopravu) č. 113/1998 z 23. júla 1998 stanovuje záväzky verejnej služby na pravidelných linkách ostrovnej námornej kabotáže v autonómnej oblasti Kanárske ostrovy [Boletín Oficial de Canarias z 29. júla 1998, s. 8477, ďalej len „dekrét č. 113/1998").

20 Príloha k dekrétu č. 113/1998 ustanovuje päť námorných liniek a definuje, ktoré spojenia majú byť zabezpečené medzi jednotlivými ostrovmi, ich frekvenciu, II - 2045

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

pravidelnosť, technické vlastnosti používaných lodí a maximálne použiteľné sadzby. Ide o tieto linky:

— linka 1: Santa Cruz de Tenerife — Las Palmas de Gran Canaria s Morro Table a späť,

21 Dňa 4. septembra 1978 španielsky štát a Trasmediterránea uzavreli formou notárskej zápisnice zmluvu o správe a poskytovaní služieb národných spojení vnútroštátneho významu na obdobie 20 rokov počínajúc 1. januárom 1978 (ďalej len „zmluva z roku 1978") v súlade s kráľovským dekrétom č. 1876/78 a k nemu pripojenými súťažnými II - 2046

OLSEN/KOMISIA

podkladmi. V zmysle tejto zmluvy Trasmediterránea dočasne spravuje predmetné verejné služby v mene štátu pod záštitou, kontrolou a dozorom správneho orgánu — druhej zmluvnej strany.

22 Zmluvu z roku 1978, ktorá mohla byť mlčky obnovená na dva roky, vypovedal správny orgán — druhá zmluvná strana 19. mája 1995. Platnosť zmluvy sa skončila 31. decembra 1997.

23 Španielske orgány pristúpili k vysporiadaniu vzťahov zo zmluvy z roku 1978 a v zmysle zákona č. 4/2001 z 24. apríla 2001 (BOE z 25. apríla 2001, s. 15021) určili osobitný úver vo výške 15 560 625 000 španielskych pesiet (ESP) (čiže 93 521 239,77 eur) na úhradu schodku vyplývajúceho z prevádzky služieb námorných spojení všeobecného významu za rozpočtový rok 1997 (ďalej len „dotácia na rok 1997") a na konečné vysporiadanie pohľadávok a záväzkov spojených so zmluvou (ďalej len „dotácia na vysporiadanie").

2 4 Dotácia na rok 1997 a dotácia na vysporiadanie nahrádzajú predovšetkým výdavky spojené s troma plánmi reštrukturalizácie personálu spoločnosti Trasmediterránea.

27 Žalobca je n á m o r n á spoločnosť zriadená podľa španielskeho práva, ktorá prevádzkuje n á m o r n é linky medzi jednotlivými ostrovmi Kanárskeho súostrovia ako konkurent Trasmediterráney. Táto spoločnosť podala Komisii viacero sťažností týkajúcich sa zmluvy z roku 1978. N a základe týchto sťažností Komisia začala konanie o preskúmaní tejto zmluvy.

28 V rámci tohto konania zaslala Komisia 3. decembra 1997 španielskym orgánom list. V ňom vysvetlila, že platby na vyrovnanie ročného schodku v prevádzke na ťarchu všeobecného štátneho rozpočtu by mohli predstavovať štátnu pomoc. Upresnila, že podmienky, za ktorých sa náhrada poskytnutá z dôvodu schodku v prevádzke, priamo spojeného s výkonom záväzkov verejnej služby, môže vyhnúť kvalifikovaniu ako štátna pomoc, sa v tomto prípade nezdajú byť splnené.

II - 2048

OLSEN/KOMISIA

29 Komisia ďalej tvrdila, že na takúto pomoc sa navyše nevzťahujú výnimky uvedené v článku 92 ods. 2 a 3 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 87 ods. 2 a 3 ES).

30 Napokon Komisia uviedla, že „výnimka stanovená v článku 90 ods. 2 Zmluvy ES (teraz článok 86 ods. 2 ES) sa neuplatní, keďže predmetné služby nemajú povahu služieb všeobecného hospodárskeho záujmu z dôvodu, že existujú iné spoločnosti, ktoré konkurujú Trasmediterránee buď na niektorých, alebo na všetkých spojeniach". Dodala, že „uplatnenie pravidiel štátnej pomoci právne ani fakticky nezmarí prevádzkovanie predmetných služieb, ak sa v súlade s pravidlami štátnej pomoci vyžaduje verejné obstarávanie".

35 Rozhodnutím z toho istého dňa príslušné orgány Kanárskych ostrovov udelili Trasmediterránee dočasné povolenie na poskytovanie služieb, ktoré zabezpečovala medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia v zmysle zmluvy z roku 1978. Toto rozhodnutie upresňovalo, že prípadný schodok vyplývajúci z poskytovania týchto služieb môže byť pokrytý, ak budú vláde Kanárskych ostrovov na tento účel prevedené potrebné prostriedky zo všeobecného štátneho rozpočtu. Toto dočasné povolenie bolo následne obnovené rozhodnutiami z 30. marca, 11. júna a 9. októbra 1998. Tieto štyri povolenia vytvárajú systém, v rámci ktorého Trasmediterránea poskytovala služby, ktoré viedli k dotáciám na rok 1998 (ďalej len „dočasný režim"). V rozhodnutí z 9. októbra 1998 sa uvádzalo, že povolenie poskytovať dané služby sa udeľuje až do konečného rozhodnutia o pridelení liniek podľa postupu stanoveného dekrétom č. 113/1998.

36 V odpovedi n a j e d n u z otázok Súdu prvého stupňa vedľajší účastník konania uviedol, že služby poskytované Trasmediterráneou v rámci dočasného režimu boli p o d o b n é službám, n a ktoré sa vzťahuje dekrét č. 113/1998. T o t o tvrdenie žalobca v podstate nepoprel.

37 Ako protihodnotu za poskytovanie služieb námornej kabotáže medzi jednotlivými ostrovmi súostrovia v roku 1998 žiadala Trasmediterránea od orgánov Kanárskych ostrovov finančnú náhradu vo výške 2 538,9 milióna ESP (čiže 15 259 096,32 eur). II - 2050

OLSEN/KOMISIA

38 Príslušné orgány Kanárskych ostrovov túto žiadosť zamietli rozhodnutím z 29. marca 1999. Trasmediterránea proti nemu podala správne odvolanie. Následne príslušné orgány Kanárskych ostrovov vymenovali znalca na vypracovanie posudku, na základe ktorého potom uznali nárok Trasmediterráney na náhradu sumy 1,650 miliardy ESP (čiže 9 916 699,72 eur) ako finančnú náhradu schodku spôsobeného prevádzkovaním niektorých liniek námornej dopravy medzi ostrovmi súostrovia v roku 1998 (ďalej len „dotácia na rok 1998").

42 Pokiaľ ide o dotáciu na rok 1997 a dotáciu na vysporiadanie, Komisia ich považuje za štátnu pomoc, keďže sú však založené na zmluve uzavretej a schválenej španielskymi orgánmi pred n a d o b u d n u t í m platnosti Zmluvy ES v Španielsku, ide o existujúcu p o m o c v zmysle článku 88 ES a článku 1 písm. b) bodu i) nariadenia č. 659/1999.

43 Pokiaľ ide konkrétne o t ú časť dotácie na vysporiadanie, ktorá pokrýva náklady n a reštrukturalizáciu personálu, v n a p a d n u t o m rozhodnutí sa uvádza, že opatrenia týkajúce sa ukončenia činnosti, „vyplývajú z uplatnenia [základnej zásady] č. 25 predmetnej zmluvy, ktorá ustanovuje: a) že výdavky vyplývajúce zo zachovania práv pracovníkov sa účtujú ako náklady na prevádzku n a ťarchu štátneho rozpočtu a b) opatrenia n a zníženie počtu personálu podniku". V zmysle tohto rozhodnutia „opatrenia uvedené v písm. b), ktoré sú takisto uvedené v [základnej zásade] č. 28, vyplývajú z realizácie dvoch plánov znižovania personálu, prvého na obdobie rokov 1990 — 1994 a druhého n a obdobie rokov 1995 — 1997".

44 Pokiaľ ide o dotáciu na rok 1998, v n a p a d n u t o m rozhodnutí sa uvádza, že ide o novú p o m o c v zmysle článku 1 nariadenia č. 659/1999, ktorá mala byť oznámená v súlade s článkom 88 ods. 3 ES. Je v ň o m upresnené, že na túto p o m o c sa nevzťahuje žiadna z výnimiek stanovených v článku 87 ods. 2 a 3 ES. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že je potrebné preskúmať, či sa n a túto p o m o c môže vzťahovať výnimka stanovená v článku 86 ods. 2 ES.

45 Pokiaľ ide o skutočnosť uvedenú ako poslednú, v n a p a d n u t o m rozhodnutí sa upresňuje, že „s cieľom overiť existenciu a rozsah záväzkov verejnej služby zverených Trasmediterránee v roku 1998 a to, či bolo potrebné ju odškodniť za náklady, ktoré jej vznikli plnením záväzkov, musí Komisia preskúmať, či aj iní prevádzkovatelia ponúkajú podobné služby, ako tie, ktoré poskytuje Trasmediterránea, a či spĺňajú podmienky stanovené dekrétom č. 113/1998". V n a p a d n u t o m rozhodnutí sa ďalej

48 Podľa napadnutého rozhodnutia sa teda na dotáciu na rok 1998 vzťahuje výnimka stanovená v článku 86 ods. 2 ES. II - 2053

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

49 Dňa 27. septembra 2001 organizačné útvary Komisie zaslali elektronickú správu žalobcovmu právnemu poradcovi. V tejto správe sa uvádzalo:

„V zmysle telefonického dohovoru pripájame kópiu listu adresovaného 25. júla 2001 španielskym orgánom, ktorý sa týka rozhodnutia Trasmediterráney a z ktorého boli vypustené dôverné údaje. Toto rozhodnutie bude v blízkej budúcnosti uverejnené v úradnom vestníku. Tento e-mail v žiadnom prípade Komisiu formálne nezaväzuje."

50 Dňa 20. apríla 2002 Komisia uverejnila v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev oznámenie, v ktorom zhrnula základné údaje týkajúce sa prípadu, a informovala tretie strany, že nevznáša námietku proti dotáciám poskytnutým Trasmediterránee (Ú. v. ES C 96, s. 4). V tomto oznámení sa uvádza, že „znenie rozhodnutia v pôvodnom jazyku alebo jazykoch, s vypustenými dôvernými údajmi, je sprístupnené na internetovej stránke [generálneho sekretariátu Komisie, ktorého elektronická adresa je:] http://europa.eu.int/comm/ secretariat_general/sgb/sta- te_aids".

Konanie

55 Na pojednávaní žalobca požiadal o možnosť predložiť kópiu rozsudku Tribunal superior de justicia de Canarias (Španielsko) č. 551/2003 z 24. októbra 2003, ktorým sa čiastočne zrušuje dekrét č. 113/1998. Po vypočutí pripomienok žalovanej a vedľajšieho účastníka k predloženiu tohto dokumentu, ktorého kópiu obdržali, bol uvedený dokument pripojený k spisu.

56 Vedľajší účastník konania požiadal o možnosť predložiť kópiu odvolania podaného proti rozsudku Tribunal superior de justícia de Canarias z 24. októbra 2003. Rozhodnutím z 1. decembra 2004 Súd prvého stupňa súhlasil s tým, aby bola kópia tohto dokumentu pripojená k spisu a oznámená žalovanej a žalobcovi. Vedľajší účastník konania uvedený dokument nepredložil v určenej lehote.

57 Ústna časť konania sa skončila 25. februára 2005.

II - 2055

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

Návrhy účastníkov konania

— zamietol návrhy žalobcu týkajúce sa návrhov dôkazov,

— určil, že žaloba je neprípustná, alebo, subsidíame, aby ju zamietol ako nedôvodnú, II - 2056

OLSEN/KOMISIA

— zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

60 Španielske kráľovstvo — vedľajší účastník konania na podporu Komisie — navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

— zamietol návrhy žalobcu týkajúce sa návrhov dôkazov,

62 Pokiaľ ide o údajné zmeškanie lehoty na podanie žaloby, Komisia tvrdí, že keďže bolo znenie napadnutého rozhodnutia priamo oznámené žalobcovi, lehota na podanie žaloby proti tomuto rozhodnutiu začala plynúť odo dňa tohto oznámenia, t. j . od dátumu, keď sa žalobca dozvedel o obsahu uvedeného rozhodnutia.

63 V predmetnom prípade bol žalobca informovaný o znení napadnutého rozhodnutia elektronickou poštou, ktorú m u zaslali organizačné útvary Komisie 27. septembra 2001, čiže viac ako štyri mesiace pred podaním tejto žaloby. Za takých okolností je lehota na podanie žaloby zmeškaná.

64 Vo svojej duplike však Komisia pripustila, že oznámenie napadnutého rozhodnutia mohlo vzhľadom na svoju formu vyvolať u žalobcu určitý zmätok, pokiaľ ide o jeho účinky. N a pojednávaní Komisia pripustila, že znenie elektronickej pošty z 27. septembra 2001 mohlo viesť k ospravedlniteľnému omylu žalobcu, pokiaľ ide o lehotu na podanie žaloby.

65 Žalobca popiera zmeškanie lehoty na podanie žaloby.

66 V tejto súvislosti predovšetkým tvrdí, že so samotného znenia článku 230 ES vyplýva, že t u m , d á k e d y sa žalobca o opatrení dozvedel, sa ako východiskový bod pre počítanie lehoty na podanie žaloby uplatní len subsidíame vo vzťahu k dátumu uverejnenia alebo oznámenia aktu (rozsudok Súdneho dvora z 10. marca 1998, Nemecko/Rada, C-122/95, Zb. s. I-973, bod 35). II - 2058

OLSEN/KOMISIA

II - 2059

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

podanie odvolania. Tieto zásady sú zakotvené najmä v článku 58 ods. 2 španielskeho zákona o právnom režime a všeobecnom správnom konaní.

71 Napokon žalobca tvrdí, že svoju žalobu zostavil na základe informácií o napadnutom rozhodnutí, ktoré sa mu podarilo získať na internetovej stránke Komisie.

II — Posúdenie Súdom prvého stupňa

72 Podľa článku 230 piateho odseku ES sa žaloba o neplatnosť musí podať v lehote dvoch mesiacov. Táto lehota začína v konkrétnom prípade plynúť o d o d ň a uverejnenia aktu, jeho oznámenia žalobcovi alebo, ak nebolo oznámené, odo dňa, keď sa o ň o m žalobca dozvedel.

75 V predmetnom prípade bolo napadnuté rozhodnutie určené len Španielskemu kráľovstvu, ktorému bolo oznámené listom podpredsedu Komisie z 25. júla 2001.

76 Keďže n a p a d n u t é rozhodnutie nebolo určené žalobcovi, kritérium oznámenia sa n a ň h o nevzťahuje (pozri v t o m t o zmysle rozsudok Komisia/Rada, už citovaný v bode 73 vyššie, b o d 17). Každopádne, aj za predpokladu, že by rozhodnutie m o h l o byť o z n á m e n é osobe, ktorej nie je určené v zmysle článku 254 ods. 3 ES, je n u t n é konštatovať, že rozhodnutie n a p a d n u t é v p r e d m e t n o m konaní nebolo žalobcovi oznámené. V t o m t o ohľade treba na úvod zdôrazniť, že tým, že vo svojej elektronickej správe z 27. septembra 2001 Komisia výslovne uviedla, že ju táto správa za žiadnych okolností formálne nezaväzuje, de facto odmietla poskytnúť žalobcovi istotu, že pripojený d o k u m e n t zodpovedá rozhodnutiu o z n á m e n é m u španielskym o r g á n o m . T á t o elektronická správa teda n e u m o ž n i l a žalobcovi oboznámiť sa s presným obsahom n a p a d n u t é h o rozhodnutia a s jeho dôvodmi tak, aby mohol využiť svoje právo odvolať sa. N e m o ž n o ju teda považovať za oznámenie žalobcovi v zmysle článku 230 piateho odseku ES (pozri v t o m t o zmysle

rozsudok

Súdneho dvora z 5. marca 1980, Könecke/Komisia, 76/79, Zb. s. 665, b o d 7). Ďalej treba poukázať na to, že p r e d m e t n á elektronická správa, ku ktorej bola pripojená kópia listu určeného španielskym o r g á n o m z 25. júla 2001, z ktorej bol vypustený podpis, d á t u m a dôverné údaje, nebola určená s a m o t n é m u žalobcovi, ale jeho advokátovi.

OLSEN/KOMISIA

80 Skutočnosť, že Komisia poskytne tretím osobám plný prístup k zneniu rozhodnutia nachádzajúceho sa na internetovej stránke v spojení s uverejnením súhrnného oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, ktoré umožňuje zainteresovaným stranám identifikovať predmetné rozhodnutie a upozorňuje na možnosť prístupu cez internet, sa musí pokladať za uverejnenie v zmysle článku 230 piateho odseku ES.

81 Za týchto okolností nemá takmer žiadny význam, či žalobca napadnuté rozhodnutie od 27. septembra 2001, t. j . odo dňa odoslania uvedenej elektronickej pošty, dostatočne poznal. Táto otázka nie je relevantná pre určenie východiskového bodu pre počítanie lehoty na podanie žaloby, keďže v predmetnom prípade sa neuplatní kritérium nadobudnutia vedomosti o napadnutom akte, ako je uvedené subsidíame v článku 230 piatom odseku ES. Žalobca mohol skutočne na základe postupu opísaného v predchádzajúcom bode oprávnene počítať s jeho uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie.

82 V predmetnom prípade ďalej zo spisu vyplýva, že Komisia 20. apríla 2002 uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie súhrnné oznámenie týkajúce sa napadnutého rozhodnutia, v ktorom bol uvedený dátum prijatia uvedeného rozhodnutia, dotknutý členský štát, číslo pomoci, jej názov, cieľ, právny základ, rozpočet, ktorý je pre ňu určený, a jej trvanie. V tomto oznámení sa tiež uvádzalo, že úplné znenie napadnutého rozhodnutia v pôvodnej jazykovej verzii alebo verziách, s vypustenými dôvernými údajmi, je sprístupnené na internetovej stránke Komisie a na tento účel v ňom bola uvedená elektronická adresa umožňujúca prístup k tomuto textu. Navyše skutočnosť, že znenie napadnutého rozhodnutia sa nachádzalo na uvedenej internetovej stránke, nie je medzi stranami sporná.

87 Vo svetle predchádzajúcich úvah je potrebné zamietnuť prekážku konania vyplývajúcu zo zmeškania lehoty na podanie žaloby a určiť, že žaloba je prípustná.

O veci samej

88 Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je protiprávne, pokiaľ ide tak o dotáciu na rok 1997 a dotáciu na vysporiadanie, ako aj o dotáciu na rok 1998. II - 2064

OLSEN/KOMISIA

89 Komisia, podporovaná Španielskym kráľovstvom, tvrdí, že obidva tieto aspekty napadnutého rozhodnutia sú v súlade s právom.

I — Dotácia na rok 1997 a dotácia na vysporiadanie

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

zmluvou. Toto súhrnné odôvodnenie neumožňuje spoznať dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, že náklady na reštrukturalizáciu personálu boli započítané správne, čo je samo osebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia.

93 Žalobca dodáva, že iba samotný odkaz na dve klauzuly zmluvy z roku 1978 nemôže pri absencii aspoň minimálnych právnych a vecných dôvodov oprávňujúcich ich použitie, predstavovať primerané odôvodnenie. Konkrétne tvrdí, že základná zásada č. 28 súťažných podkladov sa týka investičných plánov schválených španielskou vládou, ktoré sa nespomínajú v napadnutom rozhodnutí a ktoré Komisia vo svojich písomnostiach nerozoberá.

94 Komisia tvrdí, že zmluvná základňa platieb, ktoré súvisia s nákladmi na reštrukturalizáciu personálu, je rovnaká, pokiaľ ide o platby vykonané v rámci dotácie na rok 1997 a platby v rámci dotácie na vysporiadanie, a preto sa

odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia vzťahuje rovnako na obidve dotácie. Toto

odôvodnenie

navyše v dostatočnej miere vysvetľuje dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, že tieto platby vyplývajú zo zmluvy z roku 1978.

2. Posúdenie Súdom prvého stupňa

95 Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry musí byť odôvodnenie, ktoré vyžaduje článok 253 ES, prispôsobené povahe predmetného aktu a musí jasným a jednoznačným spôsobom odhaľovať, ako uvažoval orgán — autor aktu, aby dotknuté osoby poznali dôvody prijatia opatrenia a príslušný súdny orgán mohol vykonať kontrolu. Požiadavka odôvodnenia sa musí posudzovať v závislosti od okolností prípadu, najmä od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môžu mať adresáti alebo iné, priamo a osobne dotknuté osoby na získaní týchto vysvetlení. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné II - 2066

II - 2067

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 - VEC T-17/02

roku 1997 alebo do položky vysporiadania vzťahov zo zmluvy z roku 1978. Žalobca nemôže namietať, že nepochopil, že sa odôvodnenie vzťahuje na všetky náklady na reštrukturalizáciu, keďže vo svojich písomnostiach namieta, že odkaz na základné zásady č. 25 a č. 28 súťažných podkladov predstavuje primerané odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v otázke, či náhrady výdavkov na reštrukturalizáciu personálu vyplývajú zo zmluvy z roku 1978.

99 Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti je potrebné mať za to, že hoci napadnuté rozhodnutie nebolo vypracované so všetkou želateľnou presnosťou, pokiaľ ide o výdavky na reštrukturalizáciu, táto okolnosť nezabránila ani žalobcovi, ani Súdu prvého stupňa, aby pochopili uvažovanie Komisie a usúdili, že je opodstatnené.

100 Žalobný dôvod založený na nedostatočnom odôvodnení aktu je preto potrebné zamietnuť ako nedôvodný.

B — O Mobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení pri aplikácii článku 88 ES

103 V tejto súvislosti predovšetkým tvrdí, že základná zásada č. 25 súťažných podkladov, spomínaná v napadnutom rozhodnutí, sa týka iba bežných výdavkov, a nie mimoriadnych, ako sú tie, ktoré boli vynaložené na reštrukturalizáciu personálu. Navyše, v protiklade s tým, čo tvrdí Komisia vo svojich písomných vyjadreniach, zo znenia základnej zásady č. 25 A písm. b) bodu 7 súťažných podkladov, ktorá sa týka technickej reštrukturalizácie, nevyplýva, že Trasmediterránea má právo preniesť mimoriadne výdavky na reštrukturalizáciu personálu a započítať ich na ťarchu štátneho účtu. Toto ustanovenie sa iba usiluje povzbudiť Trasmediterráneu, aby zabezpečila riadny výkon správy a zvýšila produktivitu. Podľa tohto stimulačného mechanizmu sa odmena spoločnosti Trasmediterránea na rozpočtový rok zvýši, keď sa zníži príspevok štátu určený na pokrytie schodku v prevádzke za daný rozpočtový rok. Za týchto okolností by nebolo ani oprávnené, ani v súlade so zmluvou, vyžadovať od štátu na základe predmetného ustanovenia náhradu mimoriadnych výdavkov vynaložených na reštrukturalizáciu podniku.

1 0 4Na podporu svojho tvrdenia, že mimoriadne výdavky sú vylúčené z pôsobnosti základnej zásady č. 25 súťažných podkladov, žalobca žiada predloženie správ IGAE o štátnych účtoch na rozpočtové roky 1990 až 1997. II - 2069

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

I I - 2070

OLSEN/KOMISIA

109 Pokiaľ ide o dotáciu na rok 1997, náhrada výdavkov na reštrukturalizáciu vyplýva z rozhodnutia správneho orgánu — druhej zmluvnej strany z októbra 1995, ktorým sa schvaľuje plán reštrukturalizácie personálu na obdobie rokov 1995 - 1997.

110Aj za predpokladu, že by toto rozhodnutie bolo iba povoleným jednostranným výkladom zmluvy z roku 1978, poskytnutie dotácie na rok 1997 nebolo v súlade s týmto výkladom zmluvy z roku 1978. Rozhodnutie z októbra 1995 v skutočnosti vyžadovalo, aby štát znížil každoročne poskytované prostriedky prostredníctvom zníženia iných výdavkov, čím by kompenzoval zvýšenie výdavkov na personál — k tomu však v danom prípade nedošlo.

111S cieľom dokázať túto skutočnosť žalobca žiada Súd prvého stupňa, aby nariadil predloženie správ IGAE, ktoré sa týkajú štátneho účtu na rozpočtové roky 1990 až 1997.

112Komisia tvrdí, že náhrada výdavkov na reštrukturalizáciu personálu v rámci dotácie na vysporiadanie a dotácie na rok 1997 vyplýva zo zmluvy z roku 1978.

117Komisia po druhé tvrdí, že je ťažko mysliteľné, aby v prípade absencie iného právneho titulu stačilo rozhodnutie správneho orgánu — druhej zmluvnej strany na vykonanie úhrady predmetných čiastok. Rozhodnutia, na ktoré sa odvoláva žalobca, nezmenili zmluvu z roku 1978, ale boli iba kladnou odpoveďou španielskej administratívy na otázku, či má Trasmediterránea v zmysle zmluvy z roku 1978 nárok na uvedené platby.

118Z toho Komisia vyvodila záver, že vo svetle textu zmluvy a jej uplatňovania, ako aj z postoja španielskej administratívy a Tribunal de Cuentas — ako bol prezentovaný v jeho správe — verejné prostriedky určené na opatrenia na reštrukturalizáciu personálu vyplývajú zo zmluvy z roku 1978, a predstavujú teda existujúcu pomoc.

119Španielske kráľovstvo tvrdí, že zmluva z roku 1978 neobsahovala žiaden taxatívny a presný výpočet položiek, ktoré môžu byť uvedené ako náklady a príjmy časti „prevádzka" štátneho účtu. Dodáva, že zmluva z roku 1978 je zmluvou správneho práva, a preto právomoc rozhodnúť o výdavkoch, ktoré musia byť uvedené v štátnom II - 2072

OLSEN/KOMISIA

účte, prislúcha správnemu orgánu — druhej zmluvnej strane v rámci jeho právomoci vykladať zmluvy, ktorá je zakotvená vo vnútroštátnych predpisoch o verejnom obstarávaní. Údajné povolenia zo strany správneho orgánu — druhej zmluvnej strany, na základe ktorých sa žalobca snaží odôvodniť kvalifikovanie dotácie na rok 1997 a dotácie na vysporiadanie ako novej pomoci, sú v skutočnosti len prejavom výkonu právomoci vykladať zmluvu z roku 1978, ktoré má ako orgán zodpovedný za jej uzavretie.

účtu. Podľa neho bol v časti „prevádzka" štátneho účtu prebytok za rozpočtové roky 1991 až 1995 a bolo by tomu tak aj v rozpočtovom roku 1997, ak by v ňom neboli neoprávnene započítané náklady na reštrukturalizáciu personálu.

123 Žalobca naproti t o m u tvrdí, že z o základnej zásady č. 2 5 súťažných podkladov vyplýva, ž e vyrovnanie sa m á vykonať m e d z i p r e b y t k o m časti „prevádzka" a p r í p a d n ý m s c h o d k o m časti „investície". Podľa n e h o zo znenia základnej zásady č. 2 5 A písm. a) b o d u 3 a základnej zásady č. 2 5 B písm. a) b o d u 1 súťažných podkladov vyplýva, že verejná dotácia schválená n a každý rok sa zaznamenáva ako vstup n a vyrovnanie každej časti osobitne. Oddelenie týchto dvoch častí presne zodpovedá myšlienke zabezpečiť, aby Trasmediterránea získala dotáciu v rovnakej výške, ako s ú jej finančné náklady z a z n a m e n a n é v časti „investície" b e z ohľadu n a výšku jej príjmov. Tieto náklady sa zohľadňujú iba n a účely p r í p a d n é h o vyrovnania časti „prevádzka", v ktorej s ú z a z n a m e n a n é ostatné bežné výdavky Trasmediterrá- ney.

124 Podľa žalobcu n e m o ž n o vyhlásenia Španielskeho kráľovstva o vyrovnaní medzi danými d v o m a časťami podporiť žiadnym dôkazom, ktorý by nespochybniteľné preukázal, akým s p ô s o b o m sa aplikovala zmluva z roku 1978 p r i p r í p a d n o m vykonaní vyrovnania medzi danými d v o m a časťami. O d k a z n a tabuľku, ktorá sa nachádza v správe Tribunal de Cuentas, n e m o ž n o pokladať za predloženie takéhoto dôkazu, keďže nie je vylúčené, že táto tabuľka je chybná.

129 Isté je, že v časti štátneho účtu „prevádzka" bol počas niektorých rozpočtových rokov vykázaný prebytok. Časť „investície" štátneho účtu však vykazovala schodok v každom rozpočtovom roku. Zo správy Tribunal de Cuentas ďalej vyplýva, že uvedené prebytky v prevádzke boli systematicky poukazované na vyrovnanie schodkov časti „investície" s cieľom znížiť každoročný príspevok z verejných prostriedkov. Keďže prebytok v prevádzke nebol nikdy vyšší ako schodok v investíciách, nebol na štátnom účte zaznamenaný prebytok v žiadnom roz­ počtovom roku. V tejto súvislosti Španielske kráľovstvo v podstate upresňuje, že počas 20 rokov platnosti zmluvy z roku 1978 vykazoval štátny účet po vyrovnaní častí „prevádzka" a „investície", ktoré treba chápať ako dve časti toho istého účtu, vždy schodok. II - 2075

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

130 Za týchto okolností nie je potrebné diskutovať o výklade základnej zásady č. 26 súťažných podkladov, ktorá v každom prípade ustanovuje vyrovnanie medzi rozpočtovými rokmi.

131 Je teda zrejmé, že započítanie alebo nezapočítame záväzkov, ktoré sa majú vysporiadať v konkrétnom rozpočtovom roku, je úplne irelevantné, pretože aj keby sa takéto každoročné započítavanie uskutočňovalo, vôbec by neovplyvnilo celkový objem verejných prostriedkov, ktoré Trasmediterránea získala za zmluvu z roku 1978 ako celok.

2. Posúdenie Súdnym dvorom

a) O prvej časti žalobného dôvodu

135 Z u v e d e n ý c h s k u t o č n o s t í vyplýva, že žalobca nepredložil d o s t a t o č n é dôkazy, ktoré by potvrdili, že Komisia vec n e s p r á v n e posúdila, keď uznala, že n á h r a d a výdavkov n a reštrukturalizáciu personálu, ktoré boli zohľadnené pri stanovení výšky dotácie na rok 1997 a dotácie na vysporiadanie, vyplýva zo zmluvy z roku 1978 v zmysle základnej zásady č. 25. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že posúdenie Komisiou je v súlade s posúdením Tribunal de Cuentas — vnútroštátnym orgánom vonkajšej finančnej kontroly — ktoré figuruje v správe toho orgánu o vysporiadaní zmluvy z roku 1978, ktorej platnosť nebola spochybnená pred príslušnými španielskymi orgánmi. Za týchto okolností treba základnú zásadu č. 25 na účely tohto konania pokladať za platný zmluvný základ náhrady výdavkov na reštrukturalizáciu.

II - 2077

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

136 Nie je teda potrebné skúmať, či bolo chybou domnievať sa, že zmluvná povaha náhrady výdavkov na reštrukturalizáciu personálu vyplýva aj zo základnej zásady č. 28 súťažných podkladov. Tiež nie je potrebné skúmať, či táto náhrada vyplýva z autonómnych rozhodnutí španielskych orgánov. Takisto nie je potrebné, aby Súd prvého stupňa rozhodol o návrhoch na predloženie dôkazov s cieľom preukázať isté skutočností týkajúce sa základnej zásady č. 28 a autonómnych povolení španielskych orgánov, ktoré by aj tak nemohli zmeniť záver vyvodený v predchádzajúcom bode.

137 Prvú časť žalobného dôvodu je preto potrebné zamietnuť ako nedôvodnú.

b) O druhej časti žalobného dôvodu

142 Žalobca samozrejme popiera, že by vyrovnanie týchto dvoch častí bolo v súlade so základnou zásadou č. 25 súťažných podkladov. No ním navrhovaný výklad tejto zásady nemá oporu ani v znení tohto ustanovenia, ani v spôsobe, akým bolo toto ustanovenie aplikované v rámci zmluvy z roku 1978. Skutočnosť, že základná zásada č. 25 súťažných podkladov stanovuje možnosť príspevkov z verejných prostriedkov na vyváženie každej z týchto dvoch častí štátneho účtu, v skutočnosti v protiklade s tvrdeniami žalobcu vôbec nevylučuje, aby bola suma týchto príspevkov vypočítaná po prevedení prípadného prebytku jednej časti na vyrovnanie schodku druhej časti. V tejto súvislosti, ako správne zdôrazňuje Komisia, zo správy Tribunal de Cuentas vyplýva, že prebytky v prevádzke sa systematicky prevádzali na vyrovnanie schodkov časti „investície" s cieľom znížiť každoročný príspevok z verejných prostriedkov.

143 Hoci žalobca tvrdí, že správa Tribunal de Cuentas môže obsahovať chybu, pokiaľ ide o vyrovnávanie častí štátneho účtu, je nutné konštatovať, že neuvádza žiadnu skutočnosť, ktorá by umožnila pochybovať o pravdivosti údajov obsiahnutých v tejto správe, ktorú on sám predložil v rámci toho konania. Za týchto okolností nie je potrebné vyhovieť návrhu žalobcu, aby Súd prvého stupňa nariadil predloženie správ

II - 2079

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VBC T-17/02

IGAE o kontrole za rozpočtové roky 1990 až 1997 s cieľom zistiť, či sa medzi danými dvoma časťami štátneho účtu vykonávalo vyrovnanie (pozri v tomto zmysle

rozsudok

Súdneho dvora zo 7. júla 1982, Klöckner-Werke/Komisia, 119/81, Zb. s. 2627, bod 8).

148Komisia, podporovaná Španielskym kráľovstvom, popiera dôvodnosť týchto žalobných dôvodov.

A — O žalobnom dôvode založenom na porušení článku 88 ES

1. Tvrdenia účastníkov konania

149 Žalobca v podstate tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 88 ES v tom, že Komisia v ňom neuznala účinky príslušných opatrení navrhnutých vo vzťahu zmluve z roku 1978, keď dotáciu na rok 1998 vyhodnotila ako novú pomoc a skúmala jej zlučiteľnosť vo svetle článkov 86 ES a 87 ES.

150 V tejto súvislosti po prvé tvrdí, že z článku 19 nariadenia č. 659/1999 a z judikatúry vyplýva, že ak členský štát akceptuje opatrenia navrhnuté Komisiou, musí ich na základe tejto akceptácie vykonať (rozsudky Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. I-1125, a z 15. októbra 1996, IJssel-Vliet Combinatie, II - 2081

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

154 Po prvé, skutočnosť, že služby, na ktoré sa vzťahovala dotácia na rok 1998, sa týkali iba spojení medzi ostrovmi súostrovia, zatiaľ čo návrh príslušných opatrení sa týkal všetkých spojení zahrnutých v zmluve z roku 1978, nespôsobuje na účely preskúmania dotácie na rok 1998 ¡relevantnosť posúdenia vykonaného v rámci návrhu príslušných opatrení týkajúcich sa zmluvy z roku 1978.

155 V skutočnosti sa podľa žalobcu návrh príslušných opatrení týkajúcich sa zmluvy z roku 1978 týkal výslovne námorných spojení Kanárskych ostrovov. V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že z úvah uvedených v úvode návrhu príslušných opatrení vyplýva, že tieto opatrenia boli prijaté v nadväznosti na sťažnosti, ktoré sa týkali práve nesúťažného správania Trasmediterráney pri prevádzkovaní spojení Kanár­ skych ostrovov. Navyše v týchto príslušných opatreniach sa Komisia mlčky zamerala na spojenia Kanárskych ostrovov. To vyplýva zo skutočnosti, že Komisia vyjadrila kritické pripomienky k obchodnej pružnosti zakotvenej v zmluve z roku 1978, t. j . práve k pružnosti, ktorá bola predmetom sťažnosti žalobcu vo vzťahu k linke Tenerife — Agaete — Gran Canaria. Vyplýva to tiež z toho, že v návrhu príslušných opatrení Komisia uviedla, že má vážne pochybnosti o potrebe uložiť záväzky verejnej služby na niektoré z predmetných námorných spojení, keďže tieto spojenia mohli byť alebo aj boli primerane zabezpečené súkromnými podnikmi, ktoré ich prevádzkovali na komerčnej báze.

156 Žalobca navrhuje, aby na účely zistenia, či Komisia venovala osobitnú pozornosť situácii na trhu Kanárskych ostrovov, Súd prvého stupňa nariadil Komisii predloženie spisu o návrhu príslušných opatrení.

159 Komisia, podporovaná Španielskym kráľovstvom, predovšetkým tvrdí, že návrh príslušných opatrení týkajúcich sa zmluvy z roku 1978, ktorý Španielske kráľovstvo akceptovalo, nemá pre dočasný režim právne záväzné účinky.

160 V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že španielske orgány vypovedaním zmluvy z roku 1978 „vyčerpali priame právne účinky" návrhu príslušných opatrení. Podľa nej sa od tejto chvíle nové opatrenia prijaté rôznymi španielskymi orgánmi, t. j . jednak II-2084

OLSEN/KOMISIA

dočasný režim v pôsobnosti orgánov Kanárskych ostrovov, jednak zmluva z roku 1998 v pôsobnosti ústredných orgánov, museli skúmať ako nová pomoc. Podľa Komisie predstavoval dočasný režim vzhľadom na zmenu doby platnosti, napriek svojej obsahovej zhode so zmluvou z roku 1978, novú pomoc. Komisia dodáva, že ak by považovala zmluvu z roku 1978 a dočasný režim za úplne zhodné, musel by byť dočasný režim vyhodnotený ako existujúca pomoc, čo by spôsobilo nemožnosť vrátenia pomoci, ktorá bola poskytnutá na základe tohto režimu. Takýto prístup by okrem toho, že by bol v predmetnom prípade zjavne nevhodný, priniesol výsledky, ktoré by boli pravdepodobne v rozpore s tým, o čo sa usiluje žalobca.

161 Komisia po druhé tvrdí, že analýza zmluvy z roku 1978, obsiahnutá v návrhu príslušných opatrení, sa nedá priamo aplikovať na situáciu na súostroví v roku 1998, keďže sa týkala námorných spojení na celom španielskom území, a nielen osobitnej situácie ostrovnej kabotáže na Kanárskych ostrovoch. Skutočnosť, že tomuto návrhu opatrení predchádzali sťažnosti žalobcu, tento záver nijak neovplyvní, pretože, aj keď sa žalobca upriamil len na situáciu na Kanárskych ostrovoch, Komisia preskúmala daný problém v celom rozsahu.

165 V danom prípade a v protiklade s tvrdením žalobcu Komisia nespochybňuje, že španielske orgány akceptovali návrh príslušných opatrení. Túto skutočnosť je teda potrebné považovať za preukázanú bez potreby vyhovieť návrhu žalobcu, aby Súd prvého stupňa nariadil Komisii predložiť spis týkajúci sa návrhu príslušných opatrení.

166 Ďalej je potrebné zdôrazniť, ako správne uvádzajú Komisia a Španielske kráľovstvo, že právne záväzné účinky akceptovaných príslušných opatrení, ktoré sa týkali zmeny zmluvy z roku 1978, zanikli v rovnakom čase ako zmluva z roku 1978.

167 Nemožno napokon zabúdať, že je nesporné, že dotácia na rok 1998 predstavuje novú pomoc v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia č. 659/1999, čo hypoteticky vylučuje, že bola poskytnutá na základe zmluvy z roku 1978. II - 2086

OLSEN/KOMISIA

168 Za týchto okolností nemôžu akceptované príslušné opatrenia predstavovať rámec pre posúdenie zlučiteľnosti dotácie na rok 1998 so spoločným trhom. Táto zlučiteľnosť musí byť posúdená priamo vo vzťahu k pravidlám Zmluvy ES.

169 V každom prípade je však potrebné preskúmať, či sa posúdenia Komisie obsiahnuté v návrhu príslušných opatrení týkajúcich sa zmluvy z roku 1978 osobitne zamerali na ostrovnú kabotáž Kanárskych ostrovov, ako tvrdí žalobca, takže Komisia nemohla dospieť k odlišnému záveru o zlučiteľnosti dotácie na rok 1998 ako k tomu, ktorý ju priviedol k návrhu príslušných opatrení týkajúcich sa zmluvy z roku 1978 bez toho, aby takúto zmenu v posúdení odôvodnila.

173 Po druhé, nič nenasvedčuje t o m u , že by sa Komisia zamerala n a spojenia Kanárskych ostrovov, keď v návrhu príslušných opatrení vyjadrila vážne pochybnosti o potrebe uloženia záväzkov verejnej služby n a niektorých spojeniach z dôvodu, že tieto spojenia sú alebo m ô ž u byť primerane zabezpečované súkromnými podnikmi, ktoré ich prevádzkujú n a komerčnej báze. Presnejšie povedané, žalobca neuvádza žiadnu okolnosť, ktorá by m u umožnila domnievať sa, že spojeniami, n a ktorých podľa návrhu príslušných opatrení existuje primeraná hospodárska súťaž, sú n u t n e spojenia Kanárskych ostrovov.

174 Po tretie, ani posúdenie Komisie, podľa ktorého zmluva z roku 1978 poskytovala Trasmediterránee obchodnú pružnosť, nie veľmi zlučiteľnú s poslaním verejnej služby, tiež neznamená, že návrh príslušných opatrení sa osobitne týkal situácie medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia.

175Naopak, skutočnosť, že návrh príslušných opatrení vyzýval španielske orgány, aby prispôsobili zmluvu z roku 1978 právnej úprave Spoločenstva, a najmä právnym predpisom, ktoré sa týkajú zmlúv o verejnej službe, naznačuje, že tento návrh príslušných opatrení sa netýkal spojení Kanárskych ostrovov, ktoré zabezpečovala Trasmediterránea v zmysle zmluvy z roku 1978. Podľa článku 6 ods. 2 nariadenia č. 3577/92 sa totiž nevyžadovala liberalizácia kabotáže Kanárskych ostrovov pred 1. januárom 1999. Za týchto okolností nemalo zmysel, aby Komisia navrhla španielskym orgánom zmeniť režim poskytovania služieb námorných spojení medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia.

II - 2088

OLSEN/KOMISIA

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

na Kanárskom súostroví v roku 1998 ako službu všeobecného hospodárskeho záujmu. V štvrtej časti žalobného dôvodu žalobca namieta, že údajné poslanie verejnej služby nebolo Trasmediterránee zverené vo verejnom obstarávaní a že v tejto veci chýba odôvodnenie. Piata časť vyplýva z neprimeranosti dotácie na rok 1998 a z nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tejto veci.

1. O prvej časti žalobného dôvodu založenej na neexistencii aktu verejnej moci

a) Tvrdenia účastníkov konania

180 Žalobca tvrdí, že v zmysle judikatúry možno za podnik poverený poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu podľa článku 86 ods. 2 ES považovať podnik, ktorému bolo poskytovanie tejto služby zverené aktom orgánu verejnej moci (rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 1997, Komisia/Francúzsko, C-159/94, Zb. s. I-5815, bod 65).

181 V danom prípade však žiaden akt orgánu verejnej moci Trasmediterráneu nezaväzoval poskytovať služby, na ktoré získala dotáciu na rok 1998. Rozhodnutie orgánov Kanárskych ostrovov, ktorým bolo Trasmediterránee povolené poskytovať služby námorných spojení medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia, v skutočnosti nemalo voči Trasmediterránee žiadne zaväzujúce účinky. V tejto súvislosti žalobca jednak tvrdí, že toto povolenie bolo vydané na žiadosť Trasmediterráney, a jednak že Trasmediterránea jednostranne prestala prevádzkovať niektoré spojenia, na ktoré sa povolenie vzťahovalo, alebo ich zmenila, keď sa jej to zdalo vhodné z hľadiska jej obchodných záujmov. Z toho vyplýva, že neexistencia aktu verejnej moci, ktorým by boli uložené záväzky Trasmediterránee, znamenala nesplnenie jednej z podmienok II - 2090

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

b) Posúdenie Súdnym dvorom

186 Ako správne uvádza žalobca, podnikom, ktoré boli poverené vedením služby všeobecného hospodárskeho záujmu, musí byť toto poslanie zverené aktom orgánu verejnej moci (rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. júna 2000, EPAC/Komisia, T-204/97 a T-270/97, Zb. s. II-2267, bod 126 a tam citovaná judikatúra).

187 V danom prípade je nesporné, že Trasmediterránea poskytovala služby námorného spojenia medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia od 1. januára 1998 v zmysle rozhodnutia orgánov Kanárskych ostrovov z 18. decembra 1997, ktorého platnosť bola predĺžená rozhodnutiami z 30. marca, 11. júna a 9. októbra 1998. Poslanie poskytovať predmetné služby bolo teda Trasmediterránee zverené práve aktom orgánu verejnej moci.

188 Skutočnosť, že toto poslanie bolo Trasmediterránee zverené na základe žiadosti tohto prevádzkovateľa, nespochybňuje záver vyvodený v predchádzajúcom bode. Poslanie verejnej služby môže byť prevádzkovateľovi zverené udelením koncesie na verejnú službu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 27. apríla 1994, Almelo a i., C-393/92, Zb. s. I-1477, bod 47). Koncesia pritom nemôže byť udelená bez súhlasu koncesionára. Z tejto judikatúry preto vyplýva, že zásah prevádzkovateľa povereného poslaním verejnej služby do postupu, ktorým mu toto poslanie bolo zverené, nebráni tomu, aby toto poslanie bolo výsledkom aktu verejnej moci.

189 Navyše skutočnosť — ktorú Komisia nenamieta —, že Trasmediterránea prestala prevádzkovať niektoré spojenia, na ktoré sa vzťahoval dočasný režim, tiež nemôže spochybniť záver vyslovený v bode 187 vyššie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že jednostranné ukončenie poskytovania služieb je v podstate v súlade II - 2092

192 Žalobca tvrdí, že z článku 4 nariadenia č. 3577/92 vyplýva, že záväzky verejnej služby musia mať špecifický obsah. II - 2093

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

193 Táto povinnosť presného vymedzenia záväzkov verejnej služby vyplýva tiež z usmernení Spoločenstva v oblasti námornej dopravy. Samozrejme, usmernenia Spoločenstva pre štátnu pomoc v námornej doprave nemožno kvalifikovať ako právne normy, ktoré musí verejná správa za každých okolností dodržiavať. Sú v nich však vyjadrené orientačné pravidlá, ktoré sa majú dodržiavať v praxi a od ktorých sa verejná správa nemôže odchýliť bez toho, aby uviedla dôvody, ktoré ju k tomu viedli, a to pod hrozbou porušenia zásady rovnakého zaobchádzania (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 30. januára 1974, Louwage/Komisia, 148/73, Zb. s. 81, bod 12; z 1. decembra 1983, Michael/Komisia, 343/82, Zb. s. 4023, bod 14, a z 9. októbra 1984, Adam a i./Komisia, 80/81 až 83/81 a 182/82 až 185/82, Zb. s. 3411, bod 22).

194 V danom prípade žiadne pravidlo ani žiaden akt, či už jednostranný alebo zmluvný, jasne a presne nevymedzoval údajné záväzky služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorými bola Trasmediterránea poverená.

195 Rozhodnutie z 18. decembra 1997 o dočasnom povolení tak odkazovalo výlučne na služby, ktoré už Trasmediterránea poskytovala v rámci zmluvy z roku 1978. Ako však už Komisia zdôraznila v návrhu príslušných opatrení, zmluva z roku 1978 nespĺňala minimálne požiadavky na definície a presnosť. Pokiaľ ide konkrétne o niektoré zásadné aspekty, ako sú rozpis služieb alebo kalendár sadzieb, návrh príslušných opatrení poukázal na to, že zmluva z roku 1978 poskytovala Trasmediterránee značnú voľnosť pri správaní sa na trhu, ktorá bola nezlučiteľná s jej postavením poskytovateľa pravidelných služieb námornej dopravy financova­ ných z verejných prostriedkov.

199 Hneď na úvod je potrebné zdôrazniť, že článok 4 nariadenia č. 3577/92, ktorý podľa žalobcu vyžaduje presné vymedzenie obsahu záväzkov verejnej služby, je úplne irelevantný z hľadiska posúdenia, či dotácia na rok 1998 spadá do pôsobnosti článku 86 ods. 2 ES. V skutočnosti z článku 6 nariadenia č. 3577/92 vyplýva, že kabotáž týkajúca sa Kanárskeho súostrovia bola dočasne vyňatá z uplatňovania uvedeného nariadenia až do 1. januára 1999. Pritom je nesporné, že dotácia na rok 1998 sa vzťahuje na služby kabotáže na Kanárskom súostroví iba v roku 1998. Z toho vyplýva, že nariadenie č. 3577/92 sa nevzťahuje na okolnosti daného prípadu.

II - 2095

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

200 Žalobca sa takisto v rámci tejto časti žalobného dôvodu zbytočne odvoláva n a usmernenia Spoločenstva v oblasti námornej prepravy. Iste, v bode 9 týchto usmernení sa uvádza, že záväzky verejnej služby musia byť jasne vymedzené. Táto podmienka sa však uplatní len pri zisťovaní, či sa náhrada strát v prevádzke, vyplývajúcich priamo z plnenia niektorých záväzkov verejnej služby, môže vyhnúť kvalifikovaniu a k o štátna p o m o c v zmysle článku 87 o d s . 1 ES. P r i t o m v p r e d m e t n o m prípade je nesporné, že dotácia n a rok 1998 takouto štátnou p o m o c o u je. Preto sa požiadavka vymedziť obsah záväzkov verejnej služby stanovená v usmerneniach Spoločenstva za daných okolností neuplatní.

201 Navyše, aj keby článok 86 ods. 2 ES umožňoval vyňať dotáciu n a rok 1998 z uplatňovania pravidiel štátnej pomoci len vtedy, keď sú záväzky verejnej služby vyvolávajúce túto dotáciu jasne vymedzené, je n u t n é konštatovať, že práve tak je t o m u v d a n o m prípade. Rozhodnutie z 18. decembra 1997, v znení rozhodnutí, ktoré predĺžili jeho platnosť, zveruje Trasmediterránee poslanie poskytovať služby spojenia medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia, ktoré táto spoločnosť musela poskytovať už pri plnení zmluvy z roku 1978. Táto zmluva vymedzuje spojenia, ktoré majú byť zabezpečené, frekvenciu týchto spojení a technické vlastnosti lodí, ktoré majú tieto spojenia vykonávať. Preto je potrebné tieto záväzky považovať za jasne vymedzené.

a) Tvrdenia účastníkov konania

204 Žalobca tvrdí, že služby, ktoré p o n ú k a Trasmediterránea na Kanárskom súostroví, nebolo p o t r e b n é kvalifikovať a k o služby všeobecného hospodárskeho záujmu. V tejto súvislosti predovšetkým trvá na tom, že aj keď členský štát disponuje určitou voľnosťou pri úprave a chápaní služby všeobecného hospodárskeho záujmu, je každopádne vecou orgánov Spoločenstva, aby overili, či je daná služba koncipovaná tak, aby zodpovedala stanoveným vecným požiadavkám.

205 Podľa žalobcu tieto požiadavky vyplývajú predovšetkým zo správy Komisie Služby všeobecného hospodárskeho záujmu v Európe, ktorej b o d 14 upresňuje, že tieto služby sa o d bežných služieb líšia v tom, že orgány verejnej moci považujú ich poskytovanie za nutnosť, hoci t r h ich poskytovaniu nie je dostatočne naklonený.

II - 2097

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

Pokiaľ ide konkrétne o n á m o r n ú prepravu, článok 2 nariadenia č. 3577/92 ďalej vymedzuje záväzky verejnej služby ako záväzky, ktoré by majiteľ lode Spoločenstva vzhľadom na svoje obchodné záujmy neprevzal buď vôbec alebo v rovnakom rozsahu alebo za rovnakých podmienok.

209 Komisia p o d p o r o v a n á Španielskym kráľovstvom p r e d o v š e t k ý m tvrdí, ž e v súlade s j u d i k a t ú r o u týkajúcou sa č l á n k u 8 6 ods. 2 ES a b o d o m 2 2 jej správy Služby všeobecného hospodárskeho záujmu v Európe, majú členské štáty k dispozícii širokú diskrečnú právomoc pri určovaní záväzkov verejnej služby a kontrola Komisie sa v podstate obmedzuje na zjavné chyby a porušenia práva.

210 Komisia dodáva, že jej skúmanie sa m o h l o týkať iba potreby uložiť záväzky verejnej služby v čase, keď bol zavedený dočasný režim na rok 1998, t. j . na konci roku 1997. Z t o h o vyplýva, že a n i tvrdenia obsiahnuté v návrhu príslušných opatrení, a n i skutočnosť, že ďalší vývoj situácie umožnil zachovať časť prepravy medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia bez uloženia záväzkov verejnej služby, nie sú v t o m t o prípade relevantné.

2 1 1 Podľa Komisie vzhľadom n a to, že p r e d m e t n é spojenia boli až d o d e c e m b r a 1997 vždy p r e d m e t o m záväzkov verejnej služby, nebolo želanie príslušných orgánov prijať opatrenia n a zabezpečenie ich kontinuity až d o n a d o b u d n u t i a platnosti k o n e č n é h o režimu n e o p o d s t a t n e n é .

212 Pokiaľ ide o rozsudok Tribunal Superior de Justicia de Canarias, ktorým bol zrušený dekrét č. 113/1998, Komisia a Španielske kráľovstvo predovšetkým tvrdia, že

II - 2099

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

II - 2100

OLSEN/KOMISIA

hospodárskeho záujmu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia, T-106/95, Zb. s. II-229, bod 99). Komisia preto môže definovanie takejto služby spochybniť iba v prípade zjavného omylu.

217 Je teda potrebné preskúmať, či Komisia v napadnutom rozhodnutí oprávnene dospela k názoru, že orgány Kanárskych ostrovov sa nedopustili zjavného nesprávneho posúdenia, keď dospeli k názoru, že od 1. januára 1998 do 31. decembra toho istého roku existovala na spojeniach Kanárskych ostrovov, ktoré dovtedy prevádzkovala Trasmediterránea, potreba verejnej služby.

218 V tejto súvislosti je spolu s Komisiou potrebné poukázať na to, že v čase skončenia platnosti zmluvy z roku 1978 nebolo zo strany orgánov Kanárskych ostrovov neopodstatnené domnievať sa, že situácia na trhu neumožňuje zabezpečiť kontinuitu služby námorných spojení medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia, tak ako ju až do 31. decembra 1997 poskytovala Trasmediterránea.

219 Samozrejme je nesporné, že Trasmediterránea ponúkala tieto služby v súťaži s inými prevádzkovateľmi, medzi ktorých patril aj žalobca. Žalobca však nepreukázal, že by táto súťaž umožňovala zabezpečiť obdobné služby, ako poskytovala Trasmediterrá­ nea, a to pokiaľ ide o kontinuitu, pravidelnosť a frekvenciu na všetkých spojeniach, ktoré táto spoločnosť prevádzkovala v rámci dočasného režimu.

224 Takisto je p o t r e b n é poukázať n a to, že žalobca neoznačil žiadne prvky analýzy t r h u nachádzajúcej sa v danom rozsudku vnútroštátneho súdu, ktoré by umožnili zistiť zjavné nesprávne posúdenie orgánov Kanárskych ostrovov, pokiaľ ide o existenciu skutočnej potreby verejnej služby.

225 Navyše ani ostatné konštatovania údajne obsiahnuté v d a n o m rozsudku a uvádzané žalobcom nemôžu potvrdiť existenciu zjavného nesprávneho posúdenia orgánov Kanárskych ostrovov, ktoré mala údajne Komisia konštatovať v napadnutom rozhodnutí. Údajné konštatovanie, podľa ktorého bol dekrét č. 113/1998 a všetky jeho prílohy „šité na mieru" Trasmediterránee, čo by spôsobilo rozpor dekrétu s právom Spoločenstva aj so španielskym právom, nemá v skutočnosti nijaký význam pre posúdenie, či sily trhu boli schopné zabezpečiť služby poskytované Trasmedi- terráneou na súostroví v roku 1998.

II - 2102

OLSEN/KOMISIA

226 Napokon v protiklade s tvrdeniami žalobcu sa ani v prílohe 28 k žalobe, ani na žiadnom inom mieste v spise, nenachádza potvrdenie generálneho riaditeľstva dopravy vlády Kanárskych ostrovov o všetkých spoločnostiach zabezpečujúcich prepravu na Kanárskom súostroví v roku 1998, vrátane presných údajov o plavidlách, spojeniach, kapacitách a frekvenciách, týkajúcich sa danej prepravy.

227 Keďže žiadna z okolností uvádzaných žalobcom nespochybňuje opodstatnenosť posúdenia orgánov Kanárskych ostrovov, podľa ktorého nebol trh dostatočne naklonený poskytovaniu obdobných služieb, ako poskytovala Trasmediterránea v rámci dočasného režimu, nepotvrdilo sa, že by tieto orgány prijatím rozhodnutia z 18. decembra 1997 v znení neskorších rozhodnutí predlžujúcich jeho platnosť prekročili hranice voľnej úvahy. Za týchto podmienok je nutné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie, v ktorom Komisia pripúšťa, že bolo opodstatnené, aby orgány Kanárskych ostrovov poverili Trasmediterráneu poslaním vo všeobecnom hospodárskom záujme, nie je poznačené nesprávnym posúdením.

podnikateľmi, ktorí musia mať rovnakú možnosť využiť p r e d m e t n ú p o m o c . Táto zásada je zakotvená v článku 4 nariadenia č. 3577/92. Navyše, práve na základe tejto zásady odporúčajú usmernenia Spoločenstva pre štátnu p o m o c v námornej doprave použitie verejného obstarávania.

230 V p r e d m e t n o m prípade tieto požiadavky neboli splnené, keďže p o m o c bola Trasmediterránee priznaná priamo, bez verejného obstarávania. Iste, následne p o udelení pomoci bolo vyhlásené verejné obstarávanie podľa dekrétu č. 113/1998. Podmienky t o h t o verejného obstarávania však boli zjavne neprijateľné, keďže dekrét nepredpokladal žiadnu dotáciu n a prevádzkovanie spojení zahŕňajúcich záväzky verejnej služby, ale iba maximálne sadzby, ktoré boli podľa žalobcu nedostatočné.

231 Žalobca n a p o k o n tvrdí, že n a p a d n u t é rozhodnutie neprináša žiadne upresnenie základnej otázky, či by splnenie poslania zvereného Trasmediterránee bolo z m a r e n é u p l a t n e n í m zásady zákazu diskriminácie, v súlade s ktorou m á byť p o m o c poskytnutá n a základe verejného obstarávania. Podľa n e h o mali byť v n a p a d n u t o m rozhodnutí takéto upresnenia, keďže Komisia vo svojom návrhu príslušných opatrení dospela k záveru, že uplatnenie pravidiel štátnej p o m o c i právne a n i prakticky nemarí výkon správy predmetných služieb, keďže tieto pravidlá vyžadujú verejné obstarávanie. Z t o h o žalobca vyvodzuje záver, že vzhľadom na neexistenciu týchto upresnení je n a p a d n u t é rozhodnutie nielen v rozpore s článkom 86 ods. 2 ES, ale je aj arbitrárne a nedostatočne odôvodnené.

236 N a p o k o n Komisia tvrdí, že definitívny režim vyplývajúci z dekrétu č. 133/1998 neumožňuje uzavrieť zmluvu o verejnej službe, ktorá by mohla zahŕňať právo n a náhradu, inak než n a základe verejného obstarávania.

237 V o svetle týchto zistení je zrejmé, že absencia verejného obstarávania n e u m o ž ň u j e v p r e d m e t n o m prípade vylúčiť uplatnenie článku 86 ods. 2 ES. II - 2105

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 - VEC T-17/02

b) Posúdenie Súdom prvého stupňa

238 Žalobca sa zbytočne odvoláva na nariadenie č. 3577/92 a usmernenia Spoločenstva pre štátnu pomoc v námornej doprave s cieľom preukázať, že služby všeobecného hospodárskeho záujmu sa musia zadávať na základe výsledkov verejného obstarávania. Jednak sa totiž nariadenie č. 3577/92 nevzťahuje na okolnosti predmetného prípadu (pozri bod 199 vyššie) a jednak citované usmernenia, ktoré každopádne nevyžadujú použitie verejného obstarávania na výber prevádzkovateľov poverených službami ostrovnej kabotáže, nie sú relevantné na účely zisťovania podmienok uplatnenia článku 86 ods. 2 ES (pozri bod 200 vyššie).

239 Navyše, a m z článku 86 ods. 2 ES, ani z judikatúry týkajúcej sa tohto ustanovenia nevyplýva, že by poslanie vo verejnom záujme mohlo byť prevádzkovateľovi zverené výlučne na základe výsledkov verejného obstarávania. Za týchto podmienok nie je možné vyžadovať, aby napadnuté rozhodnutie obsahovalo osobitné odôvodnenie, prečo bola Trasmediterránea poverená poskytovaním služieb námorných spojení medzi ostrovmi Kanárskeho súostrovia bez takéhoto postupu.

2 4 3Pokiaľ ide o neprimeranosť dotácie, žalobca predovšetkým tvrdí, že z judikatúry Spoločenstva vyplýva, že na to, aby sa na ňu vzťahovala odchýlka ustanovená v článku 86 ods. 2 ES, musí sa náhrada týkať len zvýšených nákladov vzniknutých v dôsledku plnenia osobitného poslania, ktoré pripadá podniku poverenému správou služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Navyše, poskytnutie tejto náhrady by malo byť nevyhnutné na to, aby uvedený podnik mohol zabezpečiť plnenie svojich záväzkov verejnej služby za podmienok ekonomickej rovnováhy (rozsudok FFSA a i./Komisia, už citovaný v bode 216 vyššie, bod 11). Ďalej tvrdí, že usmernenia pre štátnu pomoc v námornej doprave upresňujú, že zvýšené náklady musia byť priamo spojené so schodkom, ktorý zaznamenal prevádzkovateľ, a že je potrebné účtovať každú službu oddelene, aby sa tak vyhlo bezdôvodným náhradám, krížovým náhradám a nevhodnému výkonu správy a metódam prevádzky.

244 V danom prípade napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s týmito požiadavkami. V tejto súvislosti žalobca uvádza štyri výhrady.

2 4 5 Po prvé, Komisia neoverila údaje uvedené v posudku nezávislého znalca určeného orgánmi Kanárskych ostrovov s cieľom preskúmať prípustnú výšku náhrady na rok 1998, hoci vzhľadom na fakt, že tento posudok bol vypracovaný na žiadosť orgánov Kanárskych ostrovov, je na nezávislosť jeho autora potrebné hľadieť s rezervou. Na preukázanie svojich tvrdení o posudku znalca určeného orgánmi Kanárskych ostrovov žalobca navrhuje Súdu prvého stupňa, aby nariadil predloženie uvedeného posudku.

II - 2107

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

II - 2108

OLSEN/KOMISIA

250 Po štvrté, posudok nezávislého znalca neanalyzuje ani dôvody schodku v prevádzke spojení, ani cenovú politiku Trasmediterráney, hoci podľa žalobcu malo preskú­ manie týchto prvkov zásadný význam pre zistenie, či bol schodok skutočne spôsobený potrebou zabezpečiť záväzky verejnej služby alebo inými príčinami obchodného rázu.

251 V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že dotácia poslúžila na pokrytie schodku vyvolaného najmä politikou selektívneho znižovania sadzieb na vysokorýchlostnom spojení Santa Cruz de Tenerife — Las Palmas. Konkrétne tvrdí, že Trasmediterránea uplatňuje na tomto spojení 50-percentné zníženie vo vzťahu k maximálnym sadzbám, ktoré boli schválené pre tri z piatich spojení, ktoré táto spoločnosť každodenne realizuje a na ktorých je konkurentom žalobcu. Na ďalších dvoch spojeniach Trasmediterránea uplatňuje sadzby, ktoré sa prakticky rovnajú maxi­ málnym sadzbám. Na potvrdenie pravdivosti ostatného tvrdenia žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa nariadil Komisii predloženie informácií, ktorými disponuje vo veci cenovej politiky, ktorú Trasmediterránea uplatňovala v priebehu roz­ počtového roka 1998 na spojeniach Los Cristianos — La Gomera a Santa Cruz de Tenerife — Las Palmas. Navrhuje tiež, aby Súd prvého stupňa nariadil Trasmediterránee predložiť kópiu úradných sadzieb platných v roku 1998 na vysokorýchlostných spojeniach Las Palmas — Santa Cruz de Tenerife v členení podľa časových intervalov.

252 Žalobca v podstate tvrdí, že je protiprávne dotovať spojenia, ktoré sú teoreticky uznané ako spojenia verejného významu, keď pri prevádzke týchto spojení vzniká významný schodok z dôvodu politiky znižovania sadzieb oproti určeným sadzbám, a to pri porušení dôležitých ustanovení Zmluvy ES. Za týchto podmienok by Komisia nemohla vyhlásiť dotáciu na rok 1998 za zlučiteľnú so spoločným trhom.

256 Navyše, Komisia posudok nezávislého znalca neprijala slepo, ale podrobne preštudovala jeho východiská, použitú metodiku, ako aj vykonané výpočty a dospela k záveru, že sú dôveryhodné.

257 Pokiaľ ide o tvrdenie, že náhrady zaplatené Trasmediterránee boli prehnané z dôvodu, že príjmy zo sadzieb, ktoré boli vopred povolené, mali postačovať, Komisia namieta, že pri regulácii určitého sektora môže orgán verejnej moci oprávnene očakávať, že prevádzkovateľ bude sčasti financovaný priamymi platbami užívateľov a sčasti prostredníctvom verejnej pomoci, keďže prvoradou starosťou orgánov

II - 2110

OLSEN/KOMISIA

verejnej moci je záujem užívateľov verejnej služby, ktorý stojí nad záujmami prevádzkovateľov.

258 Čo sa týka výhrady, že jednotlivé pomoci boli disproporčné, a teda v rozpore s článkom 86 ods. 2 ES z dôvodu, že náhrada slúžila na financovanie cenovej politiky Trasmediterráney na spojeniach, kde bola vystavená hospodárskej súťaži, Komisia v zásade tvrdí, že táto výhrada pri minimálnej analýze neobstojí. Predovšetkým, orgán verejnej moci môže pri regulácii určitého sektora oprávnene očakávať, že prevádzkovateľ poverený poskytovaním verejnej služby bude sčasti financovaný priamymi platbami užívateľov a sčasti prostredníctvom verejnej pomoci. Článok 86 ods. 2 ES bol koncipovaný práve pre tento typ situácií. Toto ustanovenie vyžaduje, aby schodky, ktoré majú byť financované pomocou z verejných prostriedkov, skutočne vyplývali z poslania verejnej služby zvereného danému podniku, ako je tomu v predmetnom prípade.

262 V prvej výhrade žalobca Komisii v podstate vytýka, že neoverila údaje obsiahnuté v posudku nezávislého znalca, n a základe ktorého bola vypočítaná výška dotácie na r o k 1998, hoci podľa n e h o bolo na nezávislosť tohto znalca n u t n é hľadieť s rezervou, keďže bol určený orgánmi Kanárskych ostrovov.

263 Hneď na úvod je potrebné poukázať n a to, že žalobca neuvádza žiaden argument, ktorý by m o h o l vážne spochybniť nezávislosť autora dotknutého znaleckého posudku. Naopak, je namieste zdôrazniť, že predmetný posudok stanovuje výšku nákladov, ktoré m ô ž u byť Trasmediterránee nahradené, na 1,652 miliardy ESP, zatiaľ čo táto spoločnosť žiadala náhradu vo výške 2,5 miliardy ESP. Za týchto podmienok je n u t n é konštatovať, že sa nepreukázalo, že by autor posudku nejakým spôsobom stranii Trasmediterránee. Navyše, keďže Španielske kráľovstvo uviedlo, že žalobca vlastnil kópiu predmetného posudku už pred predložením jeho repliky v tejto veci a žalobca proti t o m u t o tvrdeniu úspešne nenamietal, nie je potrebné nariadiť, aby orgány Kanárskych ostrovov tento posudok predložili.

264 Aj keby sa pripustilo, že Komisia mala aj bez ohľadu n a predpojatosť autora predmetného posudku overiť údaje v nej uvedené, je n u t n é konštatovať, že v n a p a d n u t o m rozhodnutí sa jasne uvádza, že bolo posúdené každé spojenie, a upresňuje sa, ktoré položky nákladov boli zohľadnené. Navyše, žalobca neuvádza ani len minimálny argument, ktorý by mohol spochybniť tvrdenie, že Komisia II - 2112

OLSEN/KOMISIA

skutočne podrobne preskúmala východiská, metodiku a vykonané výpočty použité v danom posudku. Za týchto podmienok je túto výhradu potrebné zamietnuť ako nedôvodnú.

II - 2113

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

269 Isteže, skutočnosť, že služby poskytované Trasmediterráneou v rámci dočasného režimu sú tiež ustanovené dekrétom č. 113/1998 a že maximálne sadzby, ktoré Trasmediterránea uplatňuje na poskytovanie svojich služieb, sú tiež stanovené y dekréte č. 113/1998, nie je medzi stranami sporná. Takisto je nesporné, že dekrét č. 113/1998 nepredpokladá žiadnu dotáciu na poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, keďže sadzby stanovené za poskytovanie týchto služieb sa považujú za dostačujúce na pokrytie výdavkov, ktoré sú s nimi spojené. Z toho však nevyplýva, že sa Komisia dopustila zjavného nesprávneho posúdenia veci, keď uznala princíp dotácie na rok 1998 ako taký. Komisia sa totiž mohla oprávnene domnievať, že náklady spojené s poskytovaním služby verejného záujmu zverenej Trasmedi- terránee neboli dostatočne kryté sadzbami stanovenými v dekréte č. 113/1998. V tomto smere je potrebné uviesť, že aj samotný žalobca tvrdí, že tieto sadzby zjavne nepostačovali na financovanie služieb ustanovených dekrétom č. 113/1998.

270 Za týchto podmienok nie je potrebné vyhovieť návrhu žalobcu, aby boli predložené rôzne d o k u m e n t y n a p o d p o r u jeho tvrdení týkajúcich sa záväzkov verejnej služby ustanovených v dekréte č. 113/1998 a sadzieb za tieto služby.

271 Navyše skutočnosť, že iba Trasmediterránea získala dotáciu na rok 1998, nezakladá v protiklade s tvrdením žalobcu diskrimináciu vo vzťahu k ostatným prevádzkova­ teľom. Podľa ustálenej judikatúry diskriminácia spočíva najmä v rozdielnom zaobchádzaní s porovnateľnými situáciami, ktoré prináša nevýhody niektorým prevádzkovateľom oproti druhým, pričom toto rozdielne zaobchádzanie nie je odôvodnené existenciou významnejších rozdielov (rozsudky Súdneho dvora z 13. júla 1962, Klöckner-Werke a Hoesch/Vysoký úrad, 17/61 a 20/61, Zb. s. 615, 652; z 15. januára 1985, Finsider/Komisia, 250/83, Zb. s. 131, bod 8, a z 26. septembra 2002, Španielsko/Komisia, C-351/98, Zb. s. I-8031, bod 57). II - 2114

II - 2115

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 - VEC T-17/02

Transmediterránea nezískala náhradu celého schodku spojeného s poskytovaním služieb námorných spojení v rámci dočasného režimu, ale musela znášať časť tohto schodku vo výške 850 miliónov ESP, nemožno vylúčiť, že schodok spojený so spornými cenovými praktikami zostal na ťarchu Trasmediterránee bez akéhokoľvek vyrovnania prostredníctvom dotácie na rok 1998.

276 Za týchto podmienok nie je potrebné vyhovieť návrhu žalobcu, aby Súd prvého stupňa nariadil Komisii a Trasmediterránee predložiť dokumenty týkajúce sa obchodných praktík tohto prevádzkovateľa na niektorých spojeniach.

277 Z uvedených skutočností vyplýva, že žiadna z výhrad uvádzaných žalobcom na podporu piatej časti toho žalobného dôvodu nie je dôvodná.

278 Po druhé je potrebné preskúmať, či je — ako tvrdí žalobca — napadnuté rozhodnutie poznačené nedostatočným odôvodnením, pokiaľ ide jednak o konkrétne zložky nákladov na predmetné spojenia, ktoré boli zohľadnené pri výpočte výšky dotácie na rok 1998 (pozri bod 242 vyššie) a jednak o dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, že uplatnenie pravidiel štátnej pomoci by zmarilo plnenie poslania, ktoré bolo zverené Trasmediterránee (pozri bod 243 vyššie).

280 Pokiaľ ide o údajné nedostatočné odôvodnenie otázky, či by uplatnenie pravidiel štátnej pomoci platných v Spoločenstve zmarilo splnenie poslania Trasmediterráney, treba zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutie jasným a jednoznačným spôsobom uvádza dôvody, ktoré Komisiu viedli k záveru, že uplatnenie týchto pravidiel by zmarilo splnenie poslania zvereného Trasmediterránee. Hneď na úvod sa v ňom totiž uvádza, že na overenie toho, či je potrebné Trasmediterránee nahradiť náklady, ktoré musela znášať v dôsledku plnenia svojho poslania, musí Komisia preskúmať, či existujú aj iní prevádzkovatelia ponúkajúci obdobné služby ako tie, ktorými bola poverená Trasmediterránea. Rozhodnutie pokračuje zistením, že žiaden prevádzko­ vateľ takéto služby na Kanárskom súostroví v roku 1998 neposkytoval. Napokon uvádza, že poskytnutá dotácia, kvalifikovaná ako štátna pomoc, je striktne úmerná dodatočným nákladom, ktoré sú spojené s vykonávaním predmetných záväzkov verejnej služby. Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné uznať, že napadnuté rozhodnutie prinajmenšom implicitne tvrdí, že dotácia na rok 1998, ktorá by pri uplatnení pravidiel štátnej pomoci musela byť zakázaná, bola potrebná na zabezpečenie služieb, ktoré boli Trasmediterránee zverené v rámci dočasného režimu. Napadnuté rozhodnutie teda nie je poznačené nedostatočným odôvodne­ ním tejto otázky.

281 Z uvedených skutočností vyplýva, že ako v prípade prvých štyroch častí tohto žalobného dôvodu nemožno prijať ani jeho piatu časť. Žalobný dôvod je teda potrebné zamietnuť ako nedôvodný.

282 Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné zamietnuť žalobu ako celok.

284 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý n e m a l v o veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak t o bolo v t o m t o zmysle navrhnuté. Keďže žalobca n e m a l v o veci úspech, je o p o d s t a t n e n é zaviazať h o n a n á h r a d u všetkých trov konania v súlade s n á v r h o m Komisie.

285 Podľa článku 87 o d s . 4 prvého p o d o d s e k u rokovacieho poriadku Španielske kráľovstvo znáša svoje trovy konania.

Z týchto dôvodov

SÚD P R V É H O S T U P Ň A (druhá rozšírená komora)

rozhodol a vyhlásil:

1. Žaloba sa zamieta.

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júna 2005.

Tajomník Predseda komory

H. Jung J. Pirrung

II - 2119

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

Obsah

II — Ustanovenia španielskeho práva I I- 2041

A — Kráľovský dekrét č. 1876/78 I I -2041

B — Kráľovský dekrét č. 1466/1997 I I- 2045

C — Dekrét č. 113/1998 I I -2045

Skutkové okolnosti I I -2046

I — Zmluva z roku 1978 I I -2046

I — Tvrdenia účastníkov konania I I -2057

II — Posúdenie Súdom prvého stupňa I I -2060

II - 2120

OLSEN/KOMISIA

O veci samej II - 2064

I — Dotácia na rok 1997 a dotácia na vysporiadanie II - 2065

a) O prvej časti žalobného dôvodu II - 2069

b) O druhej časti žalobného dôvodu II - 2073

2. Posúdenie Súdnym dvorom II - 2076

a) O prvej časti žalobného dôvodu II - 2076

b) O druhej časti žalobného dôvodu II - 2078

II - O dotácii na rok 1998 II - 2081

b) Posúdenie Súdnym dvorom II - 2092 2. O druhej časti žalobného dôvodu založenej na nedostatku presného vymedzenia záväzkov verejnej služby II - 2093

a) Tvrdenia účastníkov konania II - 2093

b) Posúdenie Súdom prvého stupňa II - 2095

II - 2121

ROZSUDOK

Z 15. 6. 2005 — VEC T-17/02

3. O tretej časti žalobného dôvodu založenej na neexistencii skutočnej

dotácie na rok 1998 a nedostatočnom odôvodnení aktu II - 2106

a) Tvrdenia účastníkov konania II - 2106

b) Posúdenie Súdnym dvorom I I -2112

O návrhoch na predloženie dôkazov I I -2117

O trovách I I -2118

II - 2122