T-250/02

Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu, v zastúpení: Komisia Európ­ skych spoločenstiev, táto v zastúpení: E. de March, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. Dal Ferro, advokát, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovanému,

ktorej predmetom je návrh smerujúci k určeniu mimozmluvnej zodpovednosti Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v zmysle článku 188 ods. 2 AE za škodu utrpenú v dôsledku úniku z kanalizačného zberača a v dôsledku toho k zaviazaniu Spoločenstva na náhradu predmetnej škody, * jazyk konania: taliančina.

II - 5229

ROZSUDOK

Z 30. 11. 2005 - VEC T-250/02

SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (druhá komora),

1 Článok 151 AE uvádza:

„Súdny dvor má právomoc rozhodovať spory o náhrade škody podľa článku 188 ods. 2 [EA]." [neoficiálny preklad]

II - 5230

AUTOSALONE ISPRA/KOMISIA

2 Článok 188 ods. 2 AE stanovuje:

„V prípade mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstvo v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov nahradí všetky škody spôsobené jeho orgánmi alebo jeho zamestnancami pri výkone ich povinností." [neoficiálny preklad]

5 Článok 3 prílohy F k dohode SVC stanovuje:

„1. Príslušné talianske na žiadosť Komisie orgány využijú svoje právomoci, aby Centru zabezpečili všetky potrebné služby verejného záujmu. V prípade prerušenia poskytovania akejkoľvek z vyššie uvedených služieb zabezpečia talianske orgány v najväčšej možnej miere uspokojenie potrieb Centra tak, aby sa zaistil jeho riadny chod.

2. Ak služby poskytujú talianske orgány alebo organizácie, nad ktorými majú tieto kontrolu, má Centrum právo na osobitné tarify... Ak služby poskytujú súkromné spoločnosti alebo organizácie, talianske orgány poskytnú svoju súčinnosť a pomoc s cieľom zabezpečiť výhodnejšie podmienky ponúk týchto služieb.

3. Komisia prijme všetky potrebné kroky, aby zástupcovia kvalifikovaní na služby verejného záujmu, riadne schválení Komisiou, mohli kontrolovať, opravovať a vykonávať údržbu príslušných zariadení v Centre." [neoficiálny preklad]

6 Článok 16 ods. 1 prílohy F k dohode SVC predovšetkým stanovuje:

„Vláda má právo požadovať... informácie o všetkých opatreniach a krokoch prijatých v Centre v oblasti bezpečnosti a ochrany verejného zdravia v súvislosti s predchádzaním požiarov a nebezpečenstvám vyplývajúcim z ionizujúceho žiarenia." [neoficiálny preklad]

9 Zberač pozdĺž majetku žalobcu následne vedie na pozemok vo vlastníctve Ferrovie dello Stato (talianske železnice). Tento úsek zberača (ďalej len „druhý úsek zberača") pozostáva z klenutého podzemného priechodu, do ktorého sa odvádzajú vody z prvého úseku tak, ako to vyplýva z grafického znázornenia vertikálnej sekcie zberača (ďalej len „grafické znázornenie") vypracovaného žalobcom v podobe prílohy k žalobe, ktoré Komisia pri schematickom popísaní skutočnosti nespo­ chybnila. Z grafického znázornenia tiež vyplýva, že druhý úsek je od verejnej cesty, pod ktorou sa nachádza prvý úsek, oddelený iba mrežou.

10 Z grafického znázornenia ďalej vyplýva, že po druhom úseku zberač vedie na pozemok poskytnutý na užívanie Komisii na základe článku 1 dohody SVC (ďalej len „tretí úsek zberača"), ktorý je na tomto pozemku tvorený potrubím s priemerom 100 cm.

II - 5233

ROZSUDOK

Z 30. 11. 2005 - VEC T-250/02

n Grafické znázornenie tiež ukazuje, že pozemok užívajúci Centrom mierne klesá k pozemku vo vlastníctve Ferrovie dello Stato, na ktorom sa nachádza druhý úsek zberača. Táto skutočnosť vyplýva aj z očíslovaných úrovní uvedených na pláne objektov, ktorý vypracovala Komisia aj žalobca vo forme prílohy k ich vyjadreniam.

12 Počas pojednávania však znalec Komisie uviedol, že reliéf pozemku nemá vplyv na bežný spád zberača, pretože tento zberač je umiestnený pod zemou. Tiež uviedol, že voda v zberači odteká z prvého úseku smerom k druhému a z druhého smerom k tretiemu. Sám žalobca potvrdil tento výrok počas pojednávania tým, že výslovne uviedol, že tretí úsek zberača mal nedostatočnú kapacitu na absorbovanie celého objemu vody z druhého úseku zberača. Medzi účastníkmi konania je teda nesporné, že prvý úsek zberača je vyššie umiestnený ako druhý úsek a ten je vyššie umiestený ako tretí úsek.

17 Dňa 3. mája 2002 postihla mesto ničivá búrka sprevádzaná prívalmi dažďov a zariadenie žalobcu bolo zaplavené následkom úniku zo zberača. V ten istý deň sa na poškodené miesta dostavili príslušníci policajného zboru z Angery, viacerí úradníci z technického útvaru obce Ispra a úradníci Centra vrátane jeho riaditeľa a stanovili závažnosť a rozsah záplavy, ako aj zjavné škody, ktoré spôsobila.

18 Listom z 19. mája 2002 vyzval žalobca obecnú správu Ispry, Ferrovie dello Stato a Komisiu, aby vykonali ohliadku miesta a/alebo posudok zameraný na preukázanie škôd spôsobených záplavou z 3. mája 2002 a súvisiacou zodpovednosťou prostredníctvom dohody. Právny zástupca Komisie adresoval 17. júna 2002 právnemu zástupcovi žalobcu odpoveď listom, ktorým ho informoval, že Komisia popiera zodpovednosť Spoločenstva a odmieta akékoľvek preverovanie na pozemku Centra.

II - 5235

ROZSUDOK

Z 30. 11. 2005 — VEC T-250/02

Konanie a návrhy účastníkov konania

19 Žalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa podal 20. augusta 2002 žalobu, na záldade ktorej sa začalo toto konanie.

24 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

— určil výlučnú a/alebo spoločnú a/alebo nerozdielnu mimozmluvnú zodpoved­ nosť Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

— zaviazal toto Spoločenstvo na náhradu škody, ktorú žalobca utrpel a utrpí, vo výške, ktorá bude stanovená počas konania a bude v každom prípade spravodlivá,

— nariadil vykonanie týchto dôkazných prostriedkov:

— prijatie informácií od riaditeľa a zamestnancov Centra a prípadne od talianskych orgánov konajúcich na mieste,

— svedecká výpoveď s výslovnou výhradou neskoršieho uvedenia totožnosti svedkov,

— zamietol žalobu ako neprípustnú alebo nedôvodnú,

— zaviazal žalobcu na n á h r a d u trov konania.

26 Žalobca ako odpoveď n a otázku Súdu prvého stupňa počas pojednávania uviedol, že svojím prvým žalobným d ô v o d o m v skutočnosti žiada, aby Súd prvého stupňa určil vznik mimozmluvnej zodpovednosti s a m o t n é h o Spoločenstva.

O prípustnosti

Tvrdenia účastníkov konania

27 Komisia popiera prípustnosť žaloby bez toho, aby samostatne vzniesla námietku neprípustnosti z dôvodu, že žaloba nespĺňa požiadavky stanovené v článku 4 4 ods. 1 rokovacieho poriadku, podľa ktorého musí žaloba predovšetkým obsahovať p r e d m e t konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená.

30 Komisia tiež v podstate tvrdí, že písomné vyjadrenia žalobcu neobsahujú žiaden dôkaz o existencii namietanej škody ani o jej predbežnom ohodnotení.

31 Nakoniec, žalobca sa obmedzuje iba na všeobecné spojenie záplavy svojej budovy s únikom z príslušného zberača bez poskytnutia vysvetlenia tejto udalosti a uvedenia dôvodov, na základe ktorých sa domnieva, že pôvod záplavy spočíva práve v treťom úseku zberača.

II - 5239

ROZSUDOK

Z 30. 11. 2005 — VEC T-250/02

32 Doplňa, že dôkazné prostriedky požadované žalobcom nemôžu zakryť nedostatočnú presnosť jeho písomných vyjadrení.

33 Žalobca v podstate tvrdí, že p r e d m e t konania a zhrnutie dôvodov boli v jeho písomných vyjadreniach riadne uvedené a teda že žaloba spĺňa podmienky stanovené článkom 44 ods. 1 pism. c) rokovacieho poriadku. Dopĺňa, že nebol povinný poskytnúť technické vysvetlenia týkajúce sa udalosti, ktorou bol poškodený. O k r e m iného v podstate tvrdí, že dôkazné prostriedky požadované od Súdu prvého stupňa umožnia preukázať pravdivosť jeho tvrdení.

37 P o prvé, pokiaľ ide o zamietnutie vstupu n a tretí úsek zberača, keďže žalobca nenamieta žiadnu škodu a nepodal žiaden návrh n a n á h r a d u škody, ktoré by boli spojené s týmto zamietnutím, treba považovať žalobný dôvod založený na u v e d e n o m zamietnutí za návrh n a vykonanie dôkazných prostriedkov týkajúcich sa ohliadky miesta. Uvedené tvrdenie b u d e preto preskúmané v rámci preskúmania požadova­ ných dôkazných prostriedkov (pozri body 99 a 100 nižšie).

38 Po druhé, pokiaľ ide o údajné nevykonávame údržby a prác na treťom úseku zberača, žalobca vo svojej žalobe uvádza, že uvedené o p o m e n u t i e zapríčinilo záplavu jeho majetku a žiada n á h r a d u škody spôsobenú n a rôznych častiach jeho zariadenia a veciach, ktoré stručne popisuje vo svojej žalobe. V súvislosti s týmito okolnosťami škody údajne spôsobenej v dôsledku nevykonávania údržby a prác na treťom úseku zberača je preto opodstatnené skonštatovať, že žaloba spĺňa požiadavky článku 4 4 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku.

39 Treba ešte zdôrazniť, že žalobca tiež žiada n á h r a d u majetkovej škody, ktorú utrpí, ako aj n á h r a d u nemajetkovej ujmy, ktorú utrpel alebo utrpí, bez toho, aby predložil akékoľvek údaje umožňujúce posúdiť jej povahu a rozsah. Tieto náležitosti žaloby teda nenapĺňajú požiadavku stanovenú článkom 4 4 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, ako h o spresnila judikatúra s p o m e n u t á v bode 28 vyššie.

40 Z a týchto okolností treba považovať žalobu za prípustnú v rozsahu, v a k o m sa d o m á h a náhrady škody údajne spôsobenej n a rôznych veciach stručne popísaných v žalobe v dôsledku údajného nevykonávania údržby a prác na treťom úseku zberača.

43 Akonáhle nie je splnená jedna z týchto podmienok, žaloba musí byť zamietnutá v celom rozsahu bez nutnosti preskúmať ostatné podmienky (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. februára 2002, Förde-Reederei/Rada a Komisia, T-170/00, Zb. s. II-515, bod 37 a tam citovanú judikatúru).

44 Tvrdenia účastníkov konania týkajúce sa vzniku zodpovednosti Spoločenstva treba preskúmať práve vo svetle týchto uvedených úvah.

II - 5242

AUTOSALONE ISPRA/KOMISIA

Tvrdenia účastníkov konania

45 Žalobca vytýka Komisii a/alebo Centru, že opomenuli vykonávať údržbu a/alebo potrebné práce na treťom úseku zberača na predchádzanie alebo zabránenie opakujúcim sa únikom z daného zberača napriek jeho zjavne nebezpečnej povahe spojenej s nedostatočnou hydraulickou kapacitou, ktorá bola Komisii známa od úniku zo zberača roku 1992. Príčina škody totiž spočíva v skutočnosti, že tretí úsek zberača nemal dostatočnú kapacitu na absorbovanie celého objemu vody z druhého úseku (pozri bod 12 vyššie).

50 Po prvé nezákonnosť vytýkaného konania spočíva v tom, že uvedené konanie predstavuje porušenie povinnosti stanovenej v článku 9 ods. 3 rozhodnutia 96/282, podľa ktorého generálny riaditeľ Centra v mene Komisie podniká všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie bezpečnosti osôb a zariadení, za ktoré je zodpovedný. Napriek tomu, čo tvrdí Komisia, sa toto ustanovenie uplatňuje na prejednávaný prípad, pretože zariadenia na odvádzanie odpadových vôd Centra sú pripojené na štruktúry, nad ktorými Centrum vykonáva výlučný dohľad, a teda sa na ne vzťahuje výkon jeho inštitucionálnej úlohy a činností. Zodpovednosť Spoločenstva by navyše vznikla už v dôsledku porušenia povinností, ktoré mu vyplývajú z článku 10 ods. 3 rozhodnutia Komisie 71/57/Euratom z 13. januára 1971 o reorganizácii Spoločného centra pre jadrový výskum (Ú. v. ES L 16, s. 14; Mim. vyd. 12/001, s. 33), ktorého obsah je analogický s obsahom článku 9 ods. 3 rozhodnutia 96/282 (rozsudok Súdneho dvora z 3. februára 1994, Grifoni/ESAE, C-308/87, Zb. s. I-341).

51 Po druhé nezákonnosť uvedeného konania vyplýva z toho, že je v rozpore s dohodou SVC, ktorej cieľom je predovšetkým zabezpečovať a chrániť verejnú bezpečnosť obyvateľstva žijúceho v blízkosti zariadení Centra.

52 Po tretie nezákonnosť vytýkaného konania vyplýva z článkov 2043 a 2051 talianskeho občianskeho zákonníka, ktorý treba na prípad aplikovať, pretože článok 188 druhý odsek AE napriek odkazu na všeobecné zásady spoločné pre právne poriadky členských štátov nevylučuje možnosť domáhať sa určenia porušenia osobitných pravidiel talianskeho práva (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát M. Tesauro k rozsudku z 27. marca 1990, Grifoni/ ESAE, už citovaný v bode 41 vyššie, Zb. s. I-1212, point 17).

57 V tejto súvislosti tvrdí, že podľa článku 3 prílohy F dohody SVC talianske orgány na žiadosť Komisie využijú svoje právomoci, aby Centru zabezpečili všetky potrebné služby verejného záujmu. Tento článok tiež spresňuje, že Komisia prijme všetky potrebné kroky, aby zástupcovia kvalifikovaní na služby verejného záujmu, riadne schválení Komisiou, mohli kontrolovať, opravovať a vykonávať údržbu príslušných zariadení v Centre. Z tohto článku vyplýva, že „extrateritorialita pozemku [na ktorom je postavené] Centrum ustupuje", aby sa schváleným technikom umožnilo vykonať údržbu a opravu zariadení poskytujúcich služby verejného záujmu.

II - 5245

ROZSUDOK

Z 30. 11. 2005 — VEC T-250/02

58 Podľa Komisie nie sú uvedené ustanovenia dohody SVC ani „prekonané", ani zrušené alebo zmenené obsahom vyhlásenia vedúcej osoby UTC v Ispre, podľa ktorého obecná správa nie je zodpovedná ani za údržbu, ani za správu zberača nachádzajúceho sa na pozemku, na ktorom je postavené Centrum. V prvom rade prekračuje uvedené vyhlásenie právomoci vedúcej osoby UTC v Ispre, ktorá nie je oprávnená vyjadrovať sa k občianskoprávnej zodpovednosti obecnej správy, ktorej súčasť tvorí. Ďalej je v očividnom rozpore s obsahom listu zo 7. októbra 1992 uvedeného v bode 16 vyššie, v ktorom sa spresňuje, že zásah obce je nezávislou iniciatívou obecnej správy, ktorá zaň preberá plnú zodpovednosť. Nakoniec vyhlásenie vedúcej osoby UTC v Ispre nie je spôsobilé založiť zodpovednosť Centra za údržbu zberača.

59 Relevantné ustanovenia dohody SVC tiež nie sú spochybnené skutočnosťou, že samotné Centrum občas považovalo za účelné uskutočniť na zariadeniach niektoré práce, pretože tieto zásahy boli vždy vykonané na žiadosť miestnej správy. Pokiaľ ide osobitne o práce vykonané na úseku zberača umiestneného na území Centra roku 1990, tieto práce sa vykonali v nadväznosti na žiadosť Ferrovie dello Stato a obecnej správy Ispra.

64 O k r e m iného tvrdí, že keďže žiadna inštitúcia a žiaden orgán Spoločenstva nie sú povinné dohliadať na kanalizačný zberač, zodpovednosť Spoločenstva nemôže vzniknúť z dôvodu, že jeho inštitúcie alebo orgány nevyhoveli najzákladnejším pravidlám bežnej starostlivosti. V tejto súvislosti už Súd prvého stupňa rozhodol, že mimozmluvná zodpovednosť inštitúcie nemôže vzniknúť bez existencie nezákon­ ného konania (rozsudok Súdu prvého stupňa z 29. novembra 2000, Eurocoton a i./ Rada, T-213/97, Zb. s. II-3727).

65 Podľa Komisie nie je namieste, že žalobca sa dovoláva ustanovení talianskeho občianskeho práva. Článok 188 druhý odsek AE sa odvoláva jedine na všeobecné zásady spoločné pre právne poriadky členských štátov a nie na osobitné ustanovenia rôznych vnútroštátnych právnych poriadkov (rozsudok z 3. februára 1994, Grifoni/ ESAE, už citovaný v bode 50 vyššie, bod 8). Tvrdenia uvádzané žalobcom smerujúce k preukázaniu opaku nenachádzajú žiadnu oporu v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát M. Tesauro k rozsudku z 27. marca 1990, Grifoni/ESAE, už citovanému v bode 52 vyššie. V každom prípade, tak rozsudok z 3. februára 1994,

II - 5247

ROZSUDOK

Z 30. 11. 2005 — VEC T-250/02

Grifoni/ESAE, už citovaný, ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát M. Tesauro k tomuto rozsudku (Zb. s. I-343), výslovne vylúčili, že utrpená škoda môže byť určená a nahradená jedine v súlade s talianskou právnou úpravou týkajúcou sa mimozmluvnej zodpovednosti.

66 Spochybňuje, že pravidlo stanovené v článku 2051 talianskeho občianskeho zákonníka, podľa ktorého „každý je zodpovedný za škodu spôsobenú na veciach, ktoré prevzal a o ktoré sa stará, ak nepreukáže, že bola spôsobená náhodnou udalosťou", by bolo prijaté v normatívnom rámci a súdnej praxi Spoločenstva. Naopak, toto ustanovenie umožňujúce založenie zodpovednosti osoby, ktorá nie je priamym pôvodcom škody, nie je v súlade s podmienkami v súčasnej dobe vyžadovanými judikatúrou pre vznik mimozmluvnej zodpovednosti inštitúcií.

71 Určite, ako uvádza žalobca, podľa článku 1 prílohy F k dohode SVC sú Centrum a pozemok, na ktorom je Centrum postavené, nedotknuteľné a požívajú imunitu voči prehliadke, rekvizícii, konfiškácii alebo vyvlastneniu a bez povolenia Súdneho dvora aj voči akýmkoľvek správnym alebo súdnym exekučným opatreniam. Z článku 3 tej istej prílohy F však vyplýva, že napriek požívaným imunitám musí Komisia umožniť, aby zástupcovia kvalifikovaní na dané služby verejného záujmu, riadne schválení Komisiou, mohli kontrolovať, opravovať a vykonávať údržbu príslušných zariadení v Centre.

72 Medzi účastníkmi konania je nesporné, že služba odvádzania odpadových vôd poskytovaná Centru prostredníctvom predmetného zberača je službou verejného záujmu v zmysle článku 3 prílohy F k dohode SVC. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v nadväznosti na písomnú otázku Súdu prvého stupňa Komisia písomne potvrdila bez toho, aby bola v tomto bode spochybnená žalobcom, že subjekt zodpovedný za poskytovanie služby verejného záujmu spočívajúcej v odvádzaní odpadových vôd Centra je obec Ispra. V dôsledku toho treba na účely tohto konania predpokladať, že úloha kontroly, opravy a údržby tretieho úseku zberača prináleží obecnej správe Ispry, ktorej kvalifikovaní zástupcovia schválení Komisiou môžu mať k tretiemu úseku zberača prístup.

II - 5249

ROZSUDOK

Z 30. 11. 2005 — VEC T-250/02

76 Po tretie treba preskúmať, či údajné nevykonávame údržby a/alebo prác n a treťom úseku zberača, ako v podstate tvrdí žalobca, m o ž n o pripísať Spoločenstvu v dôsledku všeobecne z n á m e h o konania úradníkov a technikov Centra.

II - 5250

AUTOSALONE ISPRA/KOMISIA

77 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že je nesporné, že Centrum roku 1990 vykonalo výmenu nekrytého potrubia za potrubie s priemerom 100 cm na prvom segmente tretieho úseku zberača.

78 Určite, Komisia tvrdí, že Centrum vykonalo tieto práce na žiadosť Ferrovie dello Stato alebo obecnej správy Ispry. Na výzvu Súdu prvého stupňa predložiť akúkoľvek listinu spôsobilú preukázať existenciu uvedených žiadostí však Komisia dôkaz o existencii týchto žiadostí nepredložila. Za daných podmienok sa na účely tohto konania treba domnievať, že Centrum vykonalo práce na prvom segmente tretieho úseku zberača z vlastnej iniciatívy.

79 Počas pojednávania okrem iného znalec Komisie uviedol, že útvary Centra vykonávali s určitou pravidelnosťou kontroly tretieho úseku zberača a jeho údržbu.

84 V prejednávanej veci žalobca navyše nepreukázal a dokonca ani nenamietal, že vytýkané konanie, konkrétne nevykonávame prác a/alebo údržby n a treťom úseku zberača, predstavuje vadný výkon ú k o n o v správy, ktorú na seba C e n t r u m prevzalo.

85 Aj keď pripustíme, že žalobca namietaním nedostatočnej hydraulickej kapacity tretieho úseku zberača implicitne tvrdí, že práce vykonané C e n t r o m roku 1990 predstavujú nie náležitý výkon správy cudzej veci Centrom, nie je však m o ž n é sa domnievať, že inštaláciou krytého potrubia s p r i e m e r o m 100 c m na p r v o m segmente tretieho úseku zberača sa správa, ktorú na seba C e n t r u m prevzalo, stala nenáležitou.

86 Treba tiež skonštatovať, že priemer potrubia umiestneného C e n t r o m n a p r v o m segmente tretieho úseku zberača je presne zhodný s p r i e m e r o m predchádzajúceho II - 5252

AUTOSALONE ISPRA/KOMISIA

krytého potrubia umiestneného na druhom segmente tretieho úseku zberača. Práce vykonané Centrom roku 1990 teda neovplyvnili hydraulickú kapacitu tretieho úseku zberača. Za týchto podmienok nemôže byť Centrum v žiadnom prípade zodpovedné za údajne nedostatočnú hydraulickú kapacitu tretieho úseku zberača.

87 Z vyššie uvedeného vyplýva, že pripísateľnosť vytýkaného konania Spoločenstvu nemôže vyplývať zo spontánnych zásahov technických útvarov Centra.

91 V tejto súvislosti treba predovšetkým zdôrazniť, že článok 9 ods. 3 rozhodnutia 96/282, ktorého porušenie sa namieta, iba uvádza, že generálny riaditeľ Centra v mene Komisie podniká všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie bezpečnosti osôb a zariadení, za ktoré je zodpovedný. Na základe tohto samotného ustanovenia preto nemôže byť pripísané údajné nevykonávame prác a/alebo údržby na treťom úseku zberača bez toho, aby sa preukázalo, že predmetný úsek je zariadenie patriace pod zodpovednosť generálneho riaditeľa Centra. Žalobca neuvádza žiadnu skutoč­ nosť, na základe ktorej sa možno domnievať, že tretí úsek zberača je zariadenie patriace pod zodpovednosť riaditeľa Centra. Naopak, ako bolo zdôraznené v bode 72 vyššie, z článku 3 prílohy F k dohode SVC vyplýva, že obec Ispra je zodpovedná za poskytovanie služby odvádzania odpadových vôd Centru, a teda tretí úsek zberača sa nemôže považovať za zariadenie, za ktoré je Centrum zodpovedné. Za týchto podmienok nie je na základe článku 9 ods. 3 rozhodnutia 96/282 možné prisúdiť Spoločenstvu vytýkané konanie.

95 Pokiaľ ide o článok 2051 talianskeho občianskeho zákonníka, aj za predpokladu, že uvedené ustanovenie talianskeho práva predstavuje zásadu spoločnú pre právne poriadky členských štátov, treba skonštatovať, že žalobca nepreukázal, že staro­ stlivosť o tretí úsek zberača prináleží inštitúcii alebo orgánu Spoločenstva. V rozpore s tvrdením žalobcu starostlivosť inštitúcie alebo orgánu Spoločenstva o zberač nemôže vyplývať z vlastníctva pozemku, na ktorom je Centrum postavené, pretože, ako je uvedené v bode 89 vyššie, žiadna inštitúcia alebo orgán Spoločenstva nie je vlastníkom uvedeného pozemku. Preto aj ak pripustíme, že tretí úsek zberača je príslušenstvom k pozemku, na ktorom sa nachádza, z uvedeného nevyplýva, že je vo vlastníctve Spoločenstva. Toto tvrdenie teda musí byť zamietnuté.

96 Tiež musí byť zamietnuté tvrdenie, podľa ktorého starostlivosť o tretí úsek zberača prináleží Komisii alebo Centru v dôsledku skutočnosti, že podľa článku 1 prílohy F k dohode SVC nemajú naň tretie osoby prístup. Ako sa zdôraznilo v bode 71 vyššie, Komisia je povinná na základe článku 3 prílohy F k dohode SVC prelomiť zásadu imunity stanovenú v článku 1 prílohy F k dohode SVC, aby sa útvarom výkonu

II - 5255

ROZSUDOK

Z 30. 11. 2005 — VEC T-250/02

služieb verejného záujmu umožnilo kontrolovať, opravovať a vykonávať údržbu príslušných zariadení v Centre. Za týchto podmienok sa nemožno úspešne odvolávať na údajnú imunitu pozemku, na ktorom je vystavané Centrum, s cieľom preukázať, že Komisia a/alebo Centrum majú v starostlivosti tretí úsek zberača.

97 Starostlivosť o tretí úsek zberača nemôže prináležať Komisii a/alebo Centru ani z dôvodu, že t e n t o úsek užíva výlučne C e n t r u m . O k r e m úvahy uvedenej v predchádzajúcom bode, ako bolo zdôraznené v bode 75 vyššie, keďže zberač vrátane tretieho úseku zachytáva odpadové vody pochádzajúce z územia obce Ispra a Centra, na tretí úsek sa nemôže hľadieť tak, že slúži na výlučné užívanie Komisiou a/alebo Centrom.

O trovách

101 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

102 Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené, aby znášal vlastné trovy konania, a nahradil trovy konania Komisie v súlade s návrhom, ktorý v tomto zmysle podala.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)

rozhodol a vyhlásil:

Pirrung Meij Pelikánova

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. novembra 2005.

Tajomník Predseda komory

E. Çoulon J. Pirrung

II - 5258