← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·29.1.2004

C-1/03

ECLI:EU:C:2004:67

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62003CC0001

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT - VEC C-1/03

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 29. januára 2004 1

I — Úvod „Na účely tejto smernice:

a) .odpad' znamená akúkoľvek látku alebo predmet v kategórii ustanovenej 1. Táto vec sa týka výkladu smernice Rady v prílohe I, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch 2, chce sa jej zbaviť alebo je povinný sa jej v znení smernice Rady 91/156/EHS zbaviť. z 18. marca 1991 3 (ďalej len „rámcová smernica o odpadoch") vzhľadom na uhľo­ vodíky, ktoré unikli z netesniacich nádrží a znečistili okolitú pôdu. Cour d'appel v Bruseli, chce vedieť, či tieto uhľovodíky a znečistená pôda predstavujú odpad a či za pôvodcu alebo držiteľa týchto odpadov možno považovať ropný podnik, ktorý b) ,pôvodca' znamená ktokoľvek, ktorého čerpaciu stanicu prenajal, uzavrel činnosťou vzniká odpad (,prvotný s prevádzkovateľom zmluvu o prevádzkovaní pôvodca'), alebo každý, kto vykonáva a dodával mu uhľovodíky. predspracovanie, zmiešavanie či iné úkony, ktorých výsledkom je zmena povahy alebo zloženia tohto odpadu;

c) ¡držiteľ' znamená pôvodcu odpadu alebo fyzickú či právnickú osobu, ktorá má odpad v držbe; II — Právny rámec

d) ¡nakladanie' znamená zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu vrátane dozoru nad týmito 2. Článok smernice obsahuje tieto definície: činnosťami a následnú starostlivosť o miesta zneškodňovania;

1 — Jazyk prednesú: nemčina. 2 — Ú. v. ES L 194, s. 39. ..." 3 — Ú. v. ES L 78, s. 32.

I - 7616

VAN DE WALLE A I.

3. Príloha I definuje rôzne skupiny odpadov, — predchádzajúci držitelia alebo výrobco­ medzi nimi tieto: via výrobku, z ktorého odpad pochá­ dza."

„Q 4 materiály [neúmyselne — neofi­ ciálny preklad] rozliate, stratené alebo inou nehodou znehodnotené, včítane materiálov, zariadení a pod., 5. Príslušné belgické právne predpisy pre­ ktoré boli v dôsledku nehody zneči­ vzali doslovne článok 1 písm. a) a prílohu I stené" rámcovej smernice o odpadoch.

a

III — Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky „Q 15 Znečistené materiály, látky či výrobky, ktoré pochádzajú z nápravných činností týkajúcich sa pôdy".

6. Páni Van de Walle, Laurent a Mersch (ďalej len „obžalovaní") sú vedúcimi zamest­ nancami spoločnosti Texaco SA (ďalej len 4. Článok 15 smernice 75/442 upravuje „Texaco"). V konaní vo veci samej sú uhrádzanie nákladov na zneškodňovanie obžalovaní zo spáchania trestného činu odpadov: v súvislosti s ustanoveniami predpisov o odpadoch. Texaco je v konaní zúčastnená ako osoba s občiansko-právnou zodpoved­ nosťou.

„V súlade so zásadou „znečisťovateľ platí" musia náklady na zneškodňovanie hradiť

7. Texaco si prenajala spornú čerpaciu — držiteľ, pre ktorého nakladanie stanicu roku 1981 a roku 1988 uzavrela s odpadom uskutočňuje zariadenie, s prevádzkovateľom zmluvu ktoré vykonáva zber odpadu, alebo o prevádzkovaní. V januári 1993 sa zistilo, podnik uvedený v článku 9, a/alebo že z nádrží čerpacej stanice unikli uhľovo-

I - 7617

NÄVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-1/03

díky. Spôsobili znečistenie pôdy v okolí 1998 proti trom obžalovaným na základe ich nádrží a zasiahli pivnicu susednej budovy. postavenia v Texaco a proti spoločnosti na základe jej občiansko-právnej zodpovednosti za škodu obžalobu pre porušenie právnych predpisov o odpadoch. Kraj Brusel-hlavné mesto vstúpil do konania ako poškodený. Obžalovaní boli v prvostupňovom konaní oslobodení a občiansko-právne adhézne konanie proti Texaco bolo zastavené 8. Z technického prieskumu vyplynulo, že z dôvodu oslobodzujúceho rozsudku pre potrubie naftovej nádrže a nádrž pre bez­ nespríslušnosť trestného súdu. olovnatý benzín Octan 98 netesnili. Okrem toho posledne uvedená nádrž bola deravá. Pri prieskume zásob vyplynulo, že od začiatku októbra 1992 zmizlo asi 800 litrov benzínu Octan 98.

12. Cour d'appel prejednáva odvolania, ktoré podali Ministère public a kraj Brusel- hlavné mesto. Má pochybnosti, či možno znečistenú pôdu považovať za odpad. Vyme­ dzenie pojmu „ukladanie odpadu" je v tomto 9. Vo februári 1993 bola zastavená pre­ ohľade sporné. vádzka čerpacej stanice. Už predtým bola vypovedaná tak zmluva o prevádzkovaní s prevádzkovateľom, ako aj nájomná zmluva s vlastníkom pozemku. Od leta 1993 už Texaco neplatila žiadne nájomné.

13. Cour d'appel preto položil Súdnemu dvoru tieto préjudiciable otázky:

10. Texaco nechala — bez uznania právnej povinnosti — do mája 1994 uskutočniť rôzne sanačné práce týkajúce sa pôdy. Nasledujúce analýzy vzoriek spodných vôd však ukázali, „Majú sa ustanovenia článku 1 písm. a) že pôda je ešte vždy znečistená uhľovodíkmi. smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch, v znení smernice 91/156/EHS z 18. marca 1991, ktorý vymedzuje pojem odpad ako „akúkoľvek látku alebo predmet, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je povinný sa jej zbaviť na základe vnútroštátnych predpisov", a článku 1 písm. 11. Keďže od mája 1994Texaco nepo­ b) a c), ktoré pôvodcov odpadov definujú ako kračovala v sanácii pôdy znečistenej uhľovo­ „ktokoľvek, ktorého činnosťou vzniká odpad díkmi, podal Ministère public 10. septembra (prvotný pôvodca), a/alebo každý, kto vyko-

I - 7618

VAN DE WALLE A I.

náva predspracovanie, zmiešavame či iné A — O pojme odpad úkony, ktorých výsledkom je zmena povahy alebo zloženia tohto odpadu", a držiteľov ako „pôvodcu odpadu alebo fyzickú či právnickú osobu, ktorá má odpad v držbe", vykladať tak, že sú uplatniteľné na ropný podnik, ktorý vyrába uhľovodíky a predáva ich prevádzko­ vateľovi jednej zo svojich čerpacích staníc na 1. Tvrdenia účastníkov konania základe zmluvy o nezávislom prevádzkovaní [vylučujúcej] akýkoľvek vzťah podriadenosti voči tomuto podniku, v prípade, že tieto uhľovodíky presakujú do pôdy, a tým spôso­ bujú znečistenie pôdy a podzemných vôd?

15. Všetci účastníci konania súhlasia, že uniknuté uhľovodíky a znečistená pôda sa môžu považovať za odpad až vtedy, keď sa ich držiteľ zbavuje, chce sa ich zbaviť alebo sa ich musí zbaviť.

Treba naopak usúdiť, že kvalifikácia odpadov v zmysle vyššie uvedených ustanovení sa uplatňuje iba v prípade, ak je takto zneči­ stená pôda vykopaná?" 16. Podľa názoru kraja Brusel-hlavné mesto sa držiteľ zbavil uhľovodíkov ich únikom. Presne táto situácia je zahrnutá v kategórii odpadov Q 4. Kategórie odpadov Q 5, Q 12 a Q 13 4svedčia v prospech toho, že aj znečistená pôda je odpad. Nezávisle od otázky, či sa držiteľ zbavil pôdy alebo sa jej chcel zbaviť, môže vlastnosť charakterizujúca odpad vyplývať z povinnosti zbaviť sa pôdy. Podľa kraja Brusel-hlavné mesto takáto IV — Právne posúdenie povinnosť zodpovedá cieľom rámcovej smer­ nice chrániť životné prostredie a zdravie a vysokú úroveň ochrany životného prostre­ dia, o ktorú je potrebné sa snažiť podľa článku 174 ods. 2 ES. Táto smernica bráni tomu, aby sa obchádzali záväzky z právnej úpravy o odpade prostredníctvom premieša- nia odpadov s pôdou. Pokiaľ by znečistená 14. Otázky Cour d'appel smerujú k zisteniu, či môže byť pôda znečistená unikajúcimi uhľovodíkmi považovaná za odpad a či spoločnosť Texaco môže byť považovaná za 4 — Q5 a Q12 sa týkajú znečistených látok, Q13 sa týka „látok a výrobkov všetkých typov, ktorých použitie je zákonom pôvodcu alebo držiteľa prípadných odpadov. zakázané".

I - 7619

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-1/03

zemina nebola odpad, tak by sa nepoužili rozsudok Vessoso a Zanetti5.Podľa toho síce povinnosti smerom k zneškodneniu odpadu pojem „odpady" nepredpokladá, že držiteľ, spôsobom, ktorý je v súlade s ochranou ktorý sa zbavuje látky alebo predmetu, chce zdravia a životného prostredia podľa článku 4 jeho hospodárske použitie vylúčiť. Neznalosť rámcovej smernice o odpadoch. úniku uhľovodíkov s touto situáciou nie je porovnateľná. Preto nemožno pri úniku uhľovodíkov hovoriť o odpade.

17. Naďalej môže povinnosť zbaviť sa zneči­ stenej pôdy vyplývať z vnútroštátneho práva. V kraji Brusel-hlavné mesto neexistuje nijaká špecifická povinnosť sanovat' znečistenú pôdu, môže však vyplývať z občianskeho 20. Odpad však existuje vtedy, keď sa jej práva. Takúto povinnosť niektorí autori držiteľ vedomý si znečistenia zeminy začína pripúšťajú, ak nie je možné žiadne právne zbavovať. To je možné predpokladať a technicky prípustné použitie pre dotknutú v uvedenom prípade v okamihu, keď bolo látku. To platí najmä pre uniknuté uhľovo­ znečistenie pôdy objavené a uskutočnili sa díky. prvé sanačné práce. Obžalovaní a Texaco v tejto súvislosti však zdôrazňujú, že neboli ani ich držiteľom, ani pôvodcom.

18. Obžalovaní a Texaco považujú otázku, či ide o odpad v konaní vo veci samej, za nepodstatnú, keďže sú presvedčení, že v žiadnom prípade nie sú držiteľmi alebo 21. Komisia konštatuje, že definícia odpadu pôvodcami prípadne vzniknutých odpadov. vyplýva z článku 1 rámcovej smernice o odpadoch, zatiaľ čo príloha I tejto smernice a Európsky zoznam odpadov túto definíciu ilustrujú. Uniknuté uhľovodíky by spadali do kategórie odpadov Q 4. Táto kategória ukazuje, že zákonodarca chcel do pojmu „zbaviť sa" zahrnúť aj nehody. Preto sú uniknuté uhľovodíky oďpadom.

19. Zdôrazňujú, že ani oni, ani prevádzko­ vateľ nevedeli, že uhľovodíky unikli. Zbaviť sa 5 — Rozsudok z 28. marca 1990, C-206/88 a C-207/88, Zb. veci sa dá iba vedome, tomu neodporuje ani s. I-1461.

I - 7620

VAN DE WALLE A I.

22. Podľa jej znenia môže kategória odpadov potrebné uniknuté uhľovodíky považovať za Q 4 zahŕňať aj znečistenú zeminu. Komisia odpad. Skôr vzniká otázka, či je medzi odpad však pochybuje, že by prírodné prvky ako potrebné zaradiť všetku znečistenú pôdu. pôda, voda a vzduch mohli byť považované za odpad iba na základe znečistenia. Rám­ cová smernica o odpadoch sa snaží skôr o ochranu týchto prvkov. Je ťažko pred­ staviteľné použiť na tieto prvky pojem zneškodňovanie alebo zhodnotenie odpadu. Skôr by museli byť pri znečisteniach sano- vané alebo by museli prejsť inou úpravou, aby sa zabránilo negatívnym účinkom. Preto nemohli byť považované za odpad. 25. Účelom rámcovej smernice o odpadoch je podľa jej tretieho odôvodnenia ochrana ľudského zdravia a životného prostredia proti nepriaznivým účinkom zberu, prepravy, spracovania, skladovania a ukladania odpa­ dov. Podľa článku 174 ods. 2 ES sa politika životného prostredia zameriava na vysokú úroveň ochrany a spočíva menovite na 23. Akonáhle však bola znečistená zemina zásadách obozretnosti a prevencie. Z toho vykopaná, nejde už o prírodný prvok, ale Súdny dvor vyvodil, že pojem odpad o hnuteľnú vec, výrobok alebo materiál, ktorý nemožno vykladať restriktivne. 6 bol pri nehode znečistený v zmysle kategórie odpadov Q 4. Povinnosť likvidácie uniknu­ tých uhľovodíkov kvalifikovaných ako odpad zahŕňa vykopanie znečistenej zeminy.

26. Podľa článku 1 písm. a) prvého pod- odseku rámcovej smernice o odpadoch treba za odpady považovať všetky látky a predmety, ktoré spadajú do kategórií uvedených 2. Posúdenie v prílohe I a ktorých sa ich držiteľ zbavuje, chce sa ich zbaviť. Uvedená príloha, ako aj Európsky zoznam odpadov, vysvetľujú a upresňujú túto definíciu prostredníctvom zostavenia zoznamu látok a predmetov, ktoré môžu byť zaradené medzi odpady. Podľa

24. V čase úniku a po ňom sa uhľovodíky premiešali s okolitou pôdou. Treba vychá­ dzať z toho, že túto zmes nie je možné aspoň 6 - Rozsudky z 15. júna 2000, ARCO Chemie Nederland a i., C-418/97 a C-419/97, Zb. s. I-4475, body 38 a nasl., čiastočne oddeliť bez osobitných opatrení. a z 18. aprfla 2002, Palin Granit und Vehmassalon Kansan­ terveystyön Kuntayhtymän hallitus, C-9/00, Zb. s. I-3533, bod Preto sa nedá skúmať oddelene, či je 23.

I - 7621

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-1/03

názoru Súdneho dvora táto príloha a zoznam najmä vykopanú pôdu, vyplýva, že ešte majú iba informatívny charakter. 7 nevykopané znečistené pôdy nie sú žiadnym odpadom. 9Neexistuje však žiadny oporný bod, ktorý by svedčil o tom, že kategória odpadov Q 15 vyčerpávajúcim spôsobom definuje, za akých okolností môže byť zemina odpadom. V prospech zahrnutia ešte nevy­ 27. Rozhodujúce je, či sa držiteľ veci zbavuje, konanej pôdy hovorí aj podkapitola 17 05 chce sa jej zbaviť alebo sa jej musí zbaviť. Európskeho zoznamu odpadov 10, s názvom Podľa rozsudku ARCO to treba preskúmať 17 05 „Zemina a výkopový materiál", ktorá podľa celkových okolností. Pritom treba uvádza položky 17 05 03 „Zemina zohľadniť stanovený cieľ smernice a dať a kamenivo obsahujúce nebezpečné látky" pozor na to, aby nebola narušená jej účin­ a 17 05 04 „Zemina a kamenivo iné než nosť. 8 uvedené v 17 05 03". Tieto kategórie môžu v zásade zahŕňať aj ešte nevykopanú pôdu.

a) O kategórii odpadov Q 4

28. Kategória odpadov Q 4 určuje, že pri znečistenej pôde ide o odpad. Zahŕňa náhodné rozliate, stratené alebo inou neho­ dou znehodnotené výrobky, vrátane materiá­ 30. Pozadím domnienky, že ešte nevykopaná lov, zariadení a pod., ktoré boli v dôsledku pôda nemôže byť odpad, môže byť to, že nehody znečistené. Už pojem „materiál" je rozličné členské štáty obmedzujú pojem veľmi široký a môže zahrnúť zeminu ako odpadu na hnuteľné veci.11Tradícia právnej súčasť pôdy. Okrem toho táto kategória odpadov nie je vymenovaná vyčerpávajúcim spôsobom. 9 — VERSTEYL, L.-A.: „Der Abfallbegrifj'im Europäischen Recht — Eine unendliche Geschichte", Europäische Zeitschrift für Wirtschaftsrecht 2000, s. 585, najmä s. 586; DIECKMANN, M.: Das Abfallrecht der Europäischen Gemeinschafi, Baden- Baden 1994, s. 152 a nasi. 10 — Rozhodnutie Komisie 2000/532/ES z 3. mája 2000, nahra­ dzujúce rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva zoznam nebezpečných odpadov v zmysle článku 1 odş. 4 29. Časť právnej náuky vyvodzuje, že smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch, Ú. v. z kategórie odpadov Q 15, ktorá zahŕňa ES L 226, s. 3, v zneni rozhodnutia Rady 2001/573/EG z 23. júla 2001, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Komisie 2000/532/ES pokiaľ ide o zoznam odpadov, Ú. v. ES L 203, s 18. 11 — Najmä Nemecko a Francúzsko, v Taliansku spočíva toto ohraničenie na rozsudku Corte suprema di cassazione 7 — Pozri rozsudok Palin Granit, už citovaný v poznámke pod z 18. septembra 2002, č. 31011. Naproti tomu rozširuje čiarou 6, bod 22. Rakúsko pojem odpad výslovne na hnuteľné veci, ktoré majú 8 — Rozsudok ARCO, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod vplyv na životné prostredie súvisiace s pôdou [článok 2 ods. 2 73. Abfallwirtschaftsgesetzes (zákon o hospodárení s odpadom)].

I - 7622

VAN DE WALLE A I.

úpravy v niektorých členských krajinách však zaobchádzanie so znečistenou zeminou nemôže byť určujúca pre výklad pojmov a prispieť k vysokej úrovni ochrany životného Spoločenstva. prostredia.

33. Preto si zaslúži prednosť domnienka, že ešte nevykopaná znečistená zemina patrí do rozsahu použitia kategórie odpadu Q 4. 31. Tvrdenie Komisie, že prirodzené prvky ako také nemôžu byť odpadom, spočíva v zámere, ktorý sleduje článok 4 rámcovej smernice o odpadoch, ktorý okrem iného podporuje ochranu pôdy proti nebezpečen­ stvu, ktoré pochádza z odpadov. V uvedenom prípade však nejde o neurčitý prírodný prvok pôdu, ale o presne určiteľné b) O pojme „zbaviť sa" množstvo zeminy, z ktorého vychádza ohro­ zenie pre okolitú pôdu. Na túto zeminu sa dá napriek názoru Komisie použiť konanie o zneškodnení alebo zhodnotení odpadov.

34. Rozhodujúce pre zistenie vlastnosti odpadu však nie je priradenie ku kategórii odpadu, ale to, či sa držiteľ zeminy zbavuje, chce sa zbaviť alebo sa musí zbaviť.

32. Vzhľadom na vysokú úroveň ochrany v zmysle článku 174 ods. 2 ES treba poukázať na to, že zaobchádzanie s nevykopanou, 35. Vôľu zbaviť sa je potrebné vylúčiť, pokiaľ znečistenou zeminou ako s odpadom vedie držiteľovi znečistenie zeminy nebolo známe. k celkom zmysluplným výsledkom. Keď držiteľ n a d o b u d n e vedomosť Z článku 3 rámcovej smernice o odpadoch o znečistení, ktoré vylučuje ďalšie užívanie vyplýva priorita zabrániť alebo znížiť odpady zeminy v súlade s jej určením, možno tohto druhu a ich nebezpečnosť. Podľa predpokladať vôľu zbaviť sa, pokiaľ nie je článku 4 musí byť takáto zemina zhodnotená preukázaný opak. Napríklad znečistenie poľ­ alebo zneškodnená bez ohrozenia ľudského nohospodárskych pôd môže ovplyvniť pesto­ zdravia a bez použitia konania alebo metód, vaný výrobok alebo znečistenie územia ktoré by mohli poškodiť životné prostredie. určeného na výstavbu môže zapríčiniť ohro­ Aj ďalší právny rámec pre organizáciu zenie zdravia alebo obťažovania užívateľov zneškodnenia odpadov podľa článku 5 stavieb. V tejto strate úžitkovosti sa nachádza a nasledujúcich sa dá rozsiahlo použiť na riziko typické pre odpady, že držiteľ dot-

I - 7623

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-1/03

knutú vec ani neužíva, ani s ňou nezabezpe­ obchádzaniu rámcovej smernice nie je rele­ čuje vhodné nakladanie, a preto táto vec vantné. môže znečistiť životné prostredie. V prípade znečistenej zeminy toto riziko reálne nastáva, keď neboli prijaté nijaké sanačné opatrenia, takže sa znečistenie rozširuje. Predpoklad vôle zbaviť sa znečistenej zeminy môže byť vyvrátený, pokiaľ držiteľ vykoná konkrétne opatrenia, aby obnovil úžitkovosť zeminy bez toho, že by sa jej zbavil.

38. Vlastnosť charakterizujúca odpad spo­ číva v prípade povinnosti zbaviť sa oveľa viac na súhre práva o odpadoch s právom špe­ ciálnym, ktoré upravuje prípadné nebezpe­ čenstvá v konkrétnych prípadoch. Toto špeciálne právo môže byť určené celkom alebo sčasti právom Spoločenstva alebo výlučne môže mať povahu vnútroštátneho práva. Podľa článku 6 ods. 2 smernice 36. Popri vôli zbaviť sa znečistenej zeminy o biotopoch 12 prijímajú členské štáty vhodné môže existovať aj povinnosť zbaviť sa, ktorá opatrenia, aby zabránili v oblastiach osobit­ nepredpokladá ani vedomosť o jej znečistení, nej ochrany poškodzovaniu prirodzených ani úmysel sa jej zbaviť. Táto povinnosť môže biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu vyplývať z nebezpečenstiev, ktoré vyplývajú druhov, pre ktoré boli tieto lokality určené. zo znečistenia zeminy. Potom môže byť napríklad nevyhnutné zneškodniť znečistenú zeminu, ktorá ohro­ zuje kvalitu vody v chránenej humídnej lokalite. Povinnosť zneškodniť znečistenú zeminu môže vyplývať z vodného práva, zo špeciálnych právnych úprav na ochranu pôdy alebo zo všeobecných právnych úprav o odvrátení nebezpečenstva. Nepriamo môžu založiť povinnosť sanovat' pôdu podľa judi- katúry aj právne úpravy o zbavení sa 1 odpadov 3, ktorá môže podľa okolností 37. Je však vylúčené, aby z generálnej prípadu požadovať aj zneškodnenie znečiste­ doložky článku 4 rámcovej smernice nej zeminy. Ako vysvetľuje kraj Brusel- o odpadoch vyplývala povinnosť zbaviť sa hlavné mesto, takýto záväzok môže zakladať znečistenej zeminy. Hoci by všeobecná aj občianske právo. 14 V týchto prípadoch sa povinnosť zaobchádzať spôsobom, ktorý chráni zdravie a životné prostredie bola vítaná, je táto povinnosť až právnym násled­ kom vlastnosti charakterizujúcej odpad 12 — Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane a nemôže byť použitá k odôvodneniu tejto prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlin, Ú. v. ES L 206, s. 7. vlastnosti. Preto tvrdenie kraja Brusel-hlavné 13 — Rozsudok z 9. novembra 1999, Komisia/Taliansko (,San mesto, aby sa na znečistenú zeminu pozeralo Rocco'), C-365/97, Zb. s. I-7773, body 108 a nasl. 14 — Pozri tiež rozsudok ARCO, už citovaný v poznámke pod vždy ako na odpad, a to na zabránenie čiarou 6, bod 86, kde je uvádzaný príklad dohody.

I - 7624

VAN DE WALLE A I.

musí držiteľ zeminy zbaviť bez ohľadu na c) Predbežný záver o kvalifikácii odpadu otázku, či táto naďalej spĺňa úlohy, na ktoré bola určená.

42. Zhrňujúco možno konštatovať, že znečistená zemina je odpadom, ak je jej držiteľ povinný ju v dôsledku znečistenia vykopať. Vlastnosť charakterizujúca odpad sa predpokladá, pokiaľ sa nepreukáže opak, ak zemina na základe znečistenia nemôže byť 39. Povinnosť zbavenia sa znečistenej pôdy užívaná v súlade s jej určením. nemožno oprieť o nebezpečenstvo, ktoré vyplýva zo znečistenia, pokiaľ toto znečiste­ nie pripúšťa ponechanie pôdy na mieste, napríklad pretože dostatočné opatrenia môžu byť vykonané aj bez vykopania. V tomto prípade sa držiteľ nemusí pôdy zbaviť. B — O zodpovednosti Texaco

43. Teraz treba preskúmať, či môže byť Texaco považovaná za pôvodcu alebo drži­ teľa prípadne vzniknutých odpadov. Na tieto 40. Či v uvedenom prípade existuje povin­ účely je potrebné vychádzať z predpokladu, nosť vykopať znečistenú zeminu a do akej že znečistená zemina je v tomto prípade miery je možné ďalšie užívanie znečistenej odpadom. zeminy v súlade s jej určením, nemôže Súdny dvor na základe jemu podaných informácií posúdiť. Toto je vyhradené príslušnému súdu.

1. Tvrdenia účastníkov konania

41. Otázka, či je potrebné znečistenú 44. Kraj Brusel-hlavné mesto doplňuje popis zeminu kvalifikovať ako odpad po tom, čo skutočností, ktoré podal Cour d'appel. Tvrdí, bola vykopaná, sa dá zodpovedať záporne. Aj že Texaco dodávala uhľovodíky čerpacej pred vykopaním už môže byť táto zemina stanici aj potom, čo sa objavilo znečistenie. odpadom. Navyše škoda na nádrži vznikla pri napĺňaní,

I - 7625

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-1/03

ktoré realizovala Texaco v 80. rokoch, teda 47. Texaco zrejme nevyprodukovala žiadne predtým, než čerpaciu stanicu prevzal odpady, ale výrobky, totiž uhľovodíky. Podľa posledný prevádzkovateľ. V zmluve Texaco je výlučne prevádzkovateľ čerpacej o prevádzkovaní si Texaco vyhradila právo stanice zodpovedný za to, že sa stali odpa­ zásoby uhľovodíkov kedykoľvek skontrolovať. dom. Nie je možné robiť zodpovedným Zástupca Texaco kontroloval každý mesiac pôvodného výrobcu výrobku, keď tento predané množstvá. Prevádzkovateľ smel na produkt nebol neskôr podľa určenia užívaný, čerpacej stanici predávať uhľovodíky, ale ale premenený na odpad. nemal oprávnenie meniť zariadenia čerpacej stanice bez predchádzajúceho súhlasu Texaco. Pri odovzdaní čerpacej stanice nebol v rozpore so zmluvou o prevádzkovaní zdokumentovaný stav podzemných nádrží.

48. Držba sa vyznačuje skutočným ovláda­ ním veci. Texaco tvrdí, že neovládala žiadne nádrže alebo skladované uhľovodíky. Obme­ dzenie dispozičnej právomoci prevádzkova­ teľa vo vzťahu k nádržiam vyplýva najmä z toho, že nie je ani vlastníkom, ani 45. Kraj Brusel-hlavné mesto zastáva názor, nájomcom týchto zariadení. Zmluva že pojem držiteľ odpadu treba vykladať širšie. o prevádzkovaní výslovne upravuje, že pre­ V uvedenom prípade zhŕňa Texaco, pretože vádzkovateľ je zodpovedný za ich údržbu prenajala čerpaciu stanicu, účinne kontroluje a kontrolu. Zodpovedá sám za škody, ktoré prevádzku čerpacej stanice a znečistenú vplývajú zo zariadení. Podľa Texaco pre­ zeminu minimálne čiastočne sanovala. Je aj vádzkovateľ je výlučným vlastníkom uhľovo­ výrobcom odpadov, keďže unikajúce uhľovo­ díkov a plne zodpovedný za ich zásoby. díky už nemôžu byť nijako legálne použité. Predpokladané preskúmanie zásob prostred­ níctvom Texaco sa nedá porovnať s technickou kontrolou zariadení. Slúži iba na boj proti podvodom.

46. Obžalovaní a Texaco tvrdia, že návrh na začatie prejudiciálneho konania sa nevzťa­ huje aj na otázku, či je potrebné považovať 49. Komisia zastáva názor, že v uvedenom Texaco za držiteľa odpadu alebo pôvodcu prípade by sa dal držiteľ odpadov určiť tak, že odpadu. by sa zistilo, kto bol držiteľom uhľovodíkov

I - 7626

VAN DE WALLE A L

v čase, keď sa stali odpadom. Nadobudnutím a) O pojme pôvodca odpadu uhľovodíkov sa prevádzkovateľ čerpacej sta­ nice stal vlastníkom. Ani výroba uhľovodíkov prostredníctvom Texaco nevedie k inému záveru, keďže odpady vznikli v rámci činnosti prevádzkovateľa čerpacej stanice.

51. Článok 1 písm. b) rámcovej smernice o odpadoch definuje pôvodcu odpadu ako kohokoľvek, ktorého činnosťou vzniká odpad („prvotný pôvodca"), alebo každého, kto vykonáva predspracovanie, zmiešavanie či iné úkony, ktorých výsledkom je zmena 2. Posúdenie povahy alebo zloženia tohto odpadu.

50. Povinnosti v súvislosti s odpadom sa v uvedenom prípade môžu týkať spoločnosti Texaco iba vtedy, keď ju možno považovať za pôvodcu alebo držiteľa odpadu. Podľa článku 8 rámcovej smernice o odpadoch musí 52. Texaco nemôže byť považovaná za držiteľ odpadov tieto odovzdať podniku pôvodcu odpadu len preto, lebo vyrábala s povolením na nakladanie s odpadmi alebo uhľovodíky, ktoré sa nehodou stali odpadom. sám zabezpečiť jeho náležité nakladanie. Pojem pôvodca odpadu je užšie spojený so Článok 15 rámcovej smernice o odpadoch vznikom vlastnosti charakterizujúcej odpad. upravuje, že držiteľ odpadov nesie podľa Uhľovodíky pri riadnom použití zhoria, bez zásady „znečisťovateľ platí" náklady spojené toho, aby zanechali odpad. 15 V uvedenom so zneškodnením odpadov, ktorým poverí prípade sa nestali odpadom následkom zariadenie vykonávajúce zber odpadu alebo výrobnej činnosti Texaco, ale až následkom podnik, ktorý odpad odstraňuje. Držiteľ ich skladovania v poškodených nádržiach. odpadu je podľa článku 1 písm. c) rámcovej smernice o odpadoch nielen ich držiteľom, ale aj ich pôvodcom, ktorý je zase definovaný 15 — Porovnaj rozsudok ARCO, už citovaný v poznámke pod v článku 1 písm. b). čiarou 6, bod 66.

I - 7627

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-1/03

53. Pôvodca odpadu je preto v zásade ten, ich napraviť. V tejto miere musí rovnako kto nádrže prevádzkoval v čase úniku príslušný súd sám vykonať potrebné zistenia. uhľovodíkov. Podľa prvého dojmu bol touto osobou prevádzkovateľ čerpacej stanice. Či bola za skladovanie napriek tejto skutočnosti zodpovedná Texaco — a prevádzkovateľ neprevádzkoval nádrže ako súčasť svojho podniku, ale na účet Texaco — môže nakoniec posúdiť iba vnútroštátny súd. Pritom bude musieť preskúmať, kto právne a fakticky ovládal skladovacie zariadenia b) O pojme držiteľ odpadu a ich stav. Podkladom môže byť zmluva o prevádzkovaní a všetky ostatné príslušné právne predpisy. Okrem toho je dôležité, ako sa Texaco skutočne zachovala. Texaco sa síce nemôže oslobodiť od právnych kontrolných povinností tým, že tieto prakticky nevyko­ náva. Pokiaľ však Texaco na základe svojej 55. Podľa článku 1 ods. 1 pism. c) rámcovej hospodárskej mocenskej pozície voči pre­ smernice o odpadoch sa za držiteľa odpadov vádzkovateľovi riadi prevádzku nádrží sku­ považuje pôvodca odpadov alebo fyzická či točne nad rámec svojho právneho postave­ právnická osoba, ktorá má odpad v držbe. Ak nia, tak musí akceptovať z toho vyplývajúcu Texaco nie je výrobcom odpadu, tak potom zodpovednosť. môže byť už iba držiteľom, ak sa odpady nachádzajú v jej držbe.

56. Pojem držba nie je definovaný ani smernicou, ani všeobecne v práve Spoločen­ stva. Podľa obvyklého slovného významu zodpovedá držba skutočnému ovládaniu veci, vopred nepredpokladá vlastníctvo ani oprávnenie disponovať vecou. Povinnosti vyplývajúce z článku 8 rámcovej smernice o odpadoch však môžu byť splnené iba vtedy, keď sa nielen fakticky odpadom disponuje, 54. Okrem toho môže Texaco prichádzať do ale keď existuje oprávnenie na jeho nakla­ úvahy ako pôvodca odpadu, ak vznik škôd na danie. Držba v zmysle článku 1 ods. 1 písm. nádrži možno pripočítať jej konaniu. Vtedy c) rámcovej smernice o odpadoch preto musí možno uvažovať o chybe pri plnení nádrže, nad rámec užšieho zmyslu slova 16 okrem ktorú uvádza kraj Brusel-hlavné mesto. Nedá sa vylúčiť ani to, že Texaco pri zverení čerpacej stanice prevádzkovateľovi mala 16 — Porovnaj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo poznať možné nedostatky, ktoré neskôr 20. novembra 2001 k rozsudku z 15. januára 2002, Weidacher, C-179/00, Zb. s. I-501, I-505, body 76 a nasi., viedli k úniku uhľovodíkov a bola povinná v ktorých ilustruje nepresné používanie pojmu držiteľ.

I - 7628

VAN DE WALLE A I.

(priameho alebo nepriameho) skutočného stále ovládal čerpaciu stanicu. Na rozdiel od ovládania veci zahŕňať aj oprávnenie dispo­ toho platila Texaco až do leta 1993 nájomné novať s odpadom. a do mája 1994 nechala vykonať sanačné práce, čo predpokladá ovládanie pozemku.

59. Taktiež otázku, kto mohol nakladať so znečistenou zeminou, môže posúdiť iba príslušný súd. Podľa dostupných informácií 57. Otázky kto a v akom okamihu skutočne sa zdá menej pravdepodobné, že toto opráv­ ovládal odpad, musí preskúmať vnútroštátny nenie patrí prevádzkovateľovi. Na základe súd. Aj v tomto prípade sa na prvý pohľad údajov, ktoré mal Súdny dvor k dispozícii sa zdá, že prevádzkovateľ ovládal odpady, nedá posúdiť, či smela Texaco na základe v každom prípade až do skončenia prevádzky nájomnej zmluvy s vlastníkom pozemku so čerpacej stanice. Či je toto zdanie pravdivé sa znečistenou zeminou nakladať alebo či toto musí posudzovať podľa rovnakých kritérií oprávnenie patrilo iba vlastníkovi. ako otázka, kto bol pôvodcom odpadov. Nedá sa však vylúčiť, že prevádzkovateľ prípadne už podľa samotnej zmluvy o prevádzkovaní ovládal nádrže a okolitú zeminu nie pre seba, ale na účet Texaco. V prospech toho by svedčila skutočnosť, že — ako uvádza kraj Brusel-hlavné mesto a Texaco — prevádzkovateľovi bolo znemož­ nené uskutočňovať zmeny na pozemku bez súhlasu Texaco. c) Predbežný záver k pojmom pôvodca odpadu a držiteľ odpadu

60. Na záver je potrebné konštatovať, že podľa článku 1 ods. 1 písm. c) rámcovej smernice o odpadoch je ropný podnik, ktorý 58. Po skončení prevádzky čerpacej stanice vyrába uhľovodíky a ktorý ich predáva existujú závažné dôvody sa domnievať, že sa prevádzkovateľovi čerpacej stanice v rámci Texaco stala držiteľom čerpacej stanice. Zdá zmluvy o prevádzkovaní stanovujúcej nezá­ sa nepravdepodobné, že prevádzkovateľ po vislosť prevádzkovateľa bez existencie pod­ vypovedaní zmluvy o prevádzkovaní ešte riadenosti voči ropnému podniku, považo-

I - 7629

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-1/03

vaný za držiteľa odpadov vo forme zeminy — ak sa škody v nádržiach musia pričítať znečistenej uniknutými uhľovodíkmi, konaniu ropného podniku (článok 1 písm. c), 1. alternatíva — pôvodca odpadov) alebo

— ak prevádzkovateľ prevádzkuje nádrže pri zohľadnení všetkých právnych — ak ropný podnik pri zohľadnení všet­ a skutkových okolností nie ako časť kých právnych a skutočných okolností vlastného podniku, ale na účet ropného odpady fakticky ovláda a ak je opráv­ podniku (článok 1 písm. c), 1. alterna­ nený sa ich zbaviť (článok 1 písm. c), tíva — pôvodca odpadov), 2. alternatíva — držiteľ odpadov).

V — Návrh

61. Preto navrhujem, aby boli otázky Cour d'appel zodpovedané takto:

„1. Znečistená zemina sa považuje za odpad, ak je držiteľ povinný na základe znečistenia ju vykopať. Vlastnosť charakterizujúca odpad sa predpokladá, pokiaľ sa nepreukáže opak, ak zemina na základe znečistenia nemôže byť užívaná v súlade so svojím určením.

I - 7630

VAN DE WALLE A I.

2. Podnik, ktorý vyrába uhľovodíky a predáva ich prevádzkovateľovi jednej zo svojich čerpacích staníc v rámci zmluvy o prevádzkovaní, ktorá stanovuje nezávislosť prevádzkovateľa bez vzťahu podriadenosti voči podniku, sa považuje za držiteľa odpadov vo forme zeminy znečistenej uniknutými uhľovodíkmi,

— ak prevádzkovateľ prevádzkuje nádrže pri zohľadnení všetkých právnych a skutkových okolností nie ako časť vlastného podniku, ale na účet ropného podniku (článok 1 písm. c), 1. alternatíva — pôvodca odpadov),

— ak sa škody v nádržiach musia pričítať konaniu ropného podniku (článok 1 písm. c), 1. alternatíva — pôvodca odpadov) alebo

— ak ropný podnik pri zohľadnení všetkých právnych a skutkových okolností odpady fakticky ovláda a ak je oprávnený sa ich zbaviť (článok 1 písm. c), 2. alternatíva — držiteľ odpadov)."

I - 7631

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-1/03 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik