C-4/03

I - 6511

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED - VEC C-4/03

nej judikatúry Súdneho dvora sa vzhľadom 7. Článok 16 začiatok a bod 4 Bruselského na všeobecnú povahu zásady uvedenej dohovoru uvedený v hlave II oddiele 5, v článku 2 výnimky z tejto zásady vykladajú „výlučná právomoc", znie: reštriktívne. 3

5. Naopak, rozširujúci výklad ustanovenia článku 16 bodu 4 podporuje právnu istotu „Výlučnú právomoc majú tieto súdy bez a znižuje nebezpečenstvo protichodných ohľadu na bydlisko: v konaniach týkajúcich rozhodnutí. Právomoc rozhodnúť sa registrácie alebo platnosti patentov, o platnosti patentu patrí stále rovnakému ochranných známok, priemyselných vzorov súdu. Ešte dôležitejšie je to, že nie je možné alebo iných práv, ktoré sa registrujú alebo na článok 16 bod 4 vykladať v tom zmysle, že ktoré sa udeľuje ochrana, súd zmluvného rozhodnutie, či si žalobca zvolí žalobu štátu, v ktorom bolo požiadané o registráciu o určenie neexistencie alebo žalobu alebo udelenie ochrany, v ktorom sa regis­ o určenie, že nedošlo k porušeniu práv, je trácia alebo udelenie ochrany vykonali alebo rozhodujúce na účely určenia právomoci sa podľa medzinárodného dohovoru pova­ súdu. Je totiž potrebné čo najviac sa vyhýbať žujú za vykonané", [neoficiálny preklad] tzv. „forumshopping" (možnosti voľby súdu).

8. Bruselský dohovor bol medzičasom II — Právny rámec, skutkový stav nahradený nariadením Rady (ES) č. 44/2001 a konanie z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach 4 , avšak 6. Článok 2 Bruselského dohovoru uvedený toto nariadenie sa nevzťahuje na skúmanú v hlave II oddiele 1 „Všeobecné ustanovenia" vec, keďže sa vzťahuje iba na žaloby a verejné znie: listiny vyhotovené po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia 1. marca 2002, čo nezod­ povedá tomuto prípadu.

10. Žalobkyňa predložila spoločnosti Ford- -Werke AG v Kolíne ponuku s cieľom 13. V uznesení o návrhu na začatie pre­ uzavrieť zmluvu na dodávanie mechanického judiciálneho konania Oberlandesgericht kvapalinového tlmiča. Žalovaná tvrdila, že okrem iného uviedol, že bez ohľadu na žalobkyňa porušila práva z francúzskych zvolené riešenie existuje nebezpečenstvo patentov, ktoré má zaregistrované žalovaná. protichodných rozhodnutí. Okrem toho Následne žalobkyňa podala žalobu na Land­ tento súd priznáva dôležitosť skutočnosti, gericht Düsseldorf, ktorou sa domáha, aby že udelenie patentu je zvrchovaným úko­ tento súd určil, že žalovaná sa nemôže nom, pričom kontrolu nad ním môže lepšie dovolávať žiadnych práv založených na vykonávať súd dotknutého štátu a nie zahra­ týchto francúzskych patentoch, a v tejto ničný súd. Podľa názoru Oberlandesgericht súvislosti tiež uviedla, že patenty neexistujú sleduje článok 16 bod 4 Bruselského doho­ alebo prípadne sú neplatné. voru aj dosiahnutie tohto výsledku.

11. Landgericht Düsseldorf usúdil, že má z medzinárodnoprávneho hľadiska právomoc III — Pripomienky predložené Súdnemu rozhodnúť o žalobe týkajúcej sa porušenia dvoru práv z týchto francúzskych patentov. Dom­ nieval sa, že má tiež právomoc rozhodnúť spor založený na neexistencii alebo neplat­ nosti uvedených patentov. Podľa rozhodnutia o návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore sa opiera o reštriktívny výklad článku 16 bodu 4, ktorý je nevyhnutný 14. Do kancelárie Súdneho dvora doručili na to, aby nedochádzalo k tomu, že súd príde pripomienky žalovaná v konaní vo veci samej o svoju právomoc, akonáhle žalovaný (LuK), vlády Nemecka, Francúzska v konaní o porušení práva z patentu podá a Spojeného kráľovstva a Komisia. Dňa námietku neexistencie tohto patentu. 14. júla 2004 sa na Súdnom dvore konalo

18. Francúzska a britská vláda spoločne s GAT sa prikláňajú k opačnému tvrdeniu. V záujme riadneho výkonu spravodlivosti podporujú rozširujúci výklad článku 16 16. LuK a nemecká vláda sa prikláňajú bodu 4. k restriktívnemu výkladu článku 16 bodu 4 Bruselského dohovoru. Tvrdia, že článok 16 bod 4 sa vzťahuje na spor, ktorého pred­ metom je platnosť patentov, iba vtedy, ak sa tento spor týka základnej otázky nejakého konania vo veci samej. Namietajú proti chápaniu, podľa ktorého sa otázky týkajúce sa platnosti patentu a určenia, či došlo k porušeniu práva z patentu, nemôžu roz­ lišovať, pričom sa domnievajú, že toto 19. Pripomínajú, že súdy v členskom štáte, chápanie by vážne narušilo rovnováhu medzi ktorý udelil patent, sú na posúdenie platnosti jednotlivými právomocami, ktoré vyplývajú tohto patentu najvhodnejšie vďaka vecnej z Bruselského dohovoru. Takéto chápanie by blízkosti, ako aj preto, že sú z právneho totiž znamenalo, že takmer všetky konania hľadiska viac spojené s udelením patentu. o určenie, či došlo k porušeniu práva Okrem toho otázky týkajúce sa platnosti z patentu, by patrili do výlučnej právomoci a otázky týkajúce sa toho, či došlo upravenej v článku 16. k porušeniu práva z patentu, sú prakticky neoddeliteľné. Uplatňovanie článku 16 bodu 4 Bruselského dohovoru na žaloby o určenie, či došlo k porušeniu práva z patentu, môže predísť protichodným rozhodnutiam, a preto je v záujme právnej istoty. Navyše toto 17. Týmto spôsobom by boli účastníkom chápanie zabraňuje tomu, aby mohli účast­ odňaté práva, ktoré im priznáva článok 2 níci obchádzať pravidlo výlučnej právomoci (súd miesta bydliska žalovaného), ale aj upravené v článku 16 bode 4. Podľa opač­ článok 5 body 3 a 5 a článok 6 bod 1 ného chápania by totiž údajný porušiteľ Bruselského dohovoru. K tomu sa potom n a m i e s t o t o h o , aby podal žalobu musí dodať, že majiteľ patentu by sa na o neplatnosť patentu, mohol podať žalobu

23. Okrem toho musí výklad Súdneho dvora prispieť k predvídateľnosti rozdelenia súdnej právomoci. Súdna ochrana, ako aj právna i s t o t a sú z a c h o v a n é , ak je ž a l o b c a 21. Komisia naopak považuje za dôležité, v občianskoprávnom konaní schopný ľahko aby účastníci nemohli odňať článku 16 určiť, na aký súd má podať žalobu, a ak môže bodu 4 Bruselského dohovoru jeho význam. žalovaný ľahko určiť, na aký súd ho možno Nemôžu mať možnosť zvoliť si súd podľa žalovať. Ustanovenia týkajúce sa súdnej obsahu hlavného predmetu ich návrhu, právomoci musia byť vysoko predvídateľné, a teda platnosti alebo neexistencie patentu, ako to upresňuje odôvodnenie č. 11 naria­ alebo otázky porušenia práva z patentu. denia č. 44/2001. V takom prípade, akým jej skúmaný prípad, nie je podstatné, či sa neexistencia patentu považuje za hlavný predmet návrhu alebo iba za tvrdenie na podporu toho, že nedošlo k porušeniu práva z patentu. Podľa článku 16 bodu 4 môže iba jediný súd rozhodnúť o platnosti alebo neexistencii patentu. Iné 24. Súdny dvor tiež opakovane uviedol, že otázky, ktorých predmetom sú patenty, článok 16 Bruselského dohovoru, ktorý je nepatria do pôsobnosti článku 16 bodu 4.

6 — V súvislosti s článkom 16 Bruselského dohovoru pozri

uznesenie

S ú d n e h o dvora z 5. apríla 2001, Gaillard, 5 — Ú. v. ES C 59. 1979. s. 1. C-518/99, Zb. s. I-2771, bod 13.

I - 6515

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-4/03

I - 6516

GAT

v ktorom bol patent udelený (alebo v ktorom sú patenty a iné práva priemyselného vlast­ sa vykonala registrácia). Súdny dvor odôvod­ níctva, rozhoduje súd členského štátu, ňuje takúto právomoc „tým, že tieto súdy sú v ktorom sa žiadosť o registráciu alebo v najlepšej pozícii na to, aby rozhodovali ochranu podala alebo v ktorom sa registrácia o prípadoch, v ktorých sa konanie samotné alebo ochrana poskytli. týka platnosti patentu alebo toho, či bola vykonaná registrácia alebo udelená ochrana". Súdny dvor rozlišuje medzi týmito spormi a inými prípadmi, ktorých predmetom sú patenty, ale ktoré nepatria do pôsobností článku 16 bodu 4 Bruselského dohovoru. Do 31. Zo znenia článkov 17 a 18 Bruselského tejto poslednej kategórie patria napríklad dohovoru vyplýva záväzná povaha výlučnej konania týkajúce sa určenia, či došlo právomoci. Ostáva zistiť, na aké konania sa k porušeniu práva z patentu, ale napríklad vzťahuje článok 16 bod 4. aj otázka, ktorej sa týkala vec Duijnstee, a teda, či mal právo na patent zamestnávateľ alebo zamestnanec.

32. Vzhľadom na znenie článku 16 bodu 4 je dostatočne jasné, že autor dohovoru nemal v úmysle zahrnúť do výlučnej právomoci 29. Súdny dvor opiera svoje stanovisko všetky konania, ktorých predmetom sú o s p r á v u p á n a J e n a r d a 12, a k o aj patenty (a iné práva priemyselného vlastníc­ o dohovory, ktorých predmetom sú patenty, tva). Článok 16 bod 4 sa totiž vzťahuje ktoré jasne rozlišujú medzí udelením patentu výlučne na konania týkajúce sa registrácie a registráciou patentu na jednej strane alebo platnosti patentov a iných práv. Toto a porušením práva z patentu na strane ustanovenie sa výslovne nevzťahuje na spory, druhej. ktorých predmetom je porušovanie práv z patentov. V tomto zmysle sa toto ustano­ venie odlišuje od článku 229a ES, ktorý stanovuje, že na Súdny dvor sa môže previesť právomoc rozhodovať vo všetkých sporoch týkajúcich sa práv priemyselného vlastníctva Spoločenstva.

nemecká, francúzska, talianska a holandská dohovor nevylučuje, že sa článok 16 bod 4 verzia, neobsahujú toto rozlíšenie, pričom vzťahuje aj na prípady, pri ktorých súd ani z anglickej verzie jednoznačne nevyplýva, nemôže už v okamihu podania návrhu aký je význam rozdielneho znenia. Komisia vyhlásiť, že nemá právomoc. vo svojich písomných pripomienkach dôkladne skúma rozdiel v anglickej verzii, ktorý pripomenul vnútroštátny súd. Považuje ho za nepodstatný, keďže v iných jazykových verziách neexistuje a okrem toho z ničoho nevyplýva, že autor dohovoru mal v úmysle 35. Zhrnutie: Bruselský dohovor obsahuje týmto spôsobom obmedziť význam článku 16 záväzný režim priznávania právomoci s tým, bodu 4. V tejto súvislosti Komisia odkazuje že do rámca pôsobnosti jeho článku 16 na už citovanú správu pána Jenarda 13. bodu 4 nepatria všetky spory, ktorých pred­ V tomto ohľade súhlasím s Komisiou. metom sú patenty. Na druhej strane zo znenia Bruselského dohovoru nevyplýva, že jeho autor mal v úmysle obmedziť túto pôsobnosť na konania, ktorých hlavným predmetom je platnosť alebo neexistencia patentu.

C — Skutočné a vlastné posúdenie

— druhá možnosť: otázky týkajúce sa 39. Potom je tiež potrebné odmietnuť aj platnosti a porušenia práv z patentu sú prvú možnosť. Aj keď je zlučiteľná s úzko prakticky navzájom neoddeliteľné, gramatickým výkladom článku 16 bodu 4, a preto sa článok 16 bod 4 vzťahuje aj voľba v prospech tejto možnosti by umožnila na žaloby o určenie, či došlo žalobcovi v občianskoprávnom konaní obísť k porušeniu práva z patentu, záväznú voľbu súdu upravenú v článku 16 bode 4. To sa preukázalo aj v tomto skúmanom prípade v konaní vo veci samej. Keby sa vyhovelo prvej možnosti, spoločnosť GAT by si správne zvolila podať žalobu na nemecký súd a domáhať sa určenia, že nedošlo k porušeniu práva z patentu. Tento podnik by si okrem toho tiež mohol zvoliť, že — tretia možnosť: iba súd uvedený podá občianskoprávnemu súdu žalobu, kto­ v článku 16 bode 4 má právomoc rej hlavným predmetom by bolo napadnutie rozhodovať o platnosti alebo neexisten- platnosti patentov, ktoré patria spoločnosti cii patentu. Ostatné otázky, ktorých LuK. V takom prípade by sa podľa článku 16 predmetom je patent, nepatria do rámca bodu 4 Bruselského dohovoru mal obrátiť na pôsobnosti článku 16 bodu 4. súd členského štátu, v ktorom bol patent registrovaný, a teda Francúzska.

vždy, keď sa v občianskoprávnom konaní platnosť, a to aj bez ohľadu na to, že namieta platnosť patentu priznaného orgá­ Bruselský dohovor sa má vykladať čo najviac nom členského štátu alebo registrovaného autonómne, nezávisle na procesnom práve týmto orgánom. Potom je okrem iného členských štátov. spornou otázkou rozhodnutie samého orgánu, a preto jeho rozhodnutie obsahuje aj prvky verejného práva. Ak je to možné, musí rozhodnutie vnútroštátneho orgánu podliehať súdnemu preskúmaniu v tom istom štáte a nie v cudzom štáte. V tejto súvislosti vidím aj paralelu s rozsudkom Reichert a Kockler, v ktorom Súdny dvor uplatňuje kritérium blízkosti pre určité 43. V konaniach, kde ide „výlučne" žaloby, ktorých predmetom je nehnuteľný o určenie, či došlo k porušeniu práva majetok (pozri bod 27 vyššie). z p a t e n t u , chýba také spojenie s vnútroštátnym orgánom. Tieto spory sa týkajú porušovania subjektívneho práva, ktoré patrí určitej osobe, a v zásade sa neodlišujú od iných obdobných občiansko­ právnych sporov, ktorých predmetom sú subjektívne práva, ktoré nepatria do oblasti priemyselného vlastníctva. Toto chápanie, ktoré sa týka rozlíšenia medzi konaniami týkajúcimi sa určenia, že došlo k porušeniu práva z patentu, a konaniami týkajúcimi sa existencie patentu vychádza priamo zo zne­ nia Bruselského dohovoru. Ako bolo uve­ dené, toto rozlíšenie uznal aj Súdny dvor v rozsudku Duijnstee.

45. Navyše pripomínam aj rozsudok Gant- ner Electronic 16, ktorý sa týka článku 21 Bruselského dohovoru. Tento článok upra­ vuje situácie, v ktorých sa vedú konania medzi rovnakými účastníkmi na súdoch rôznych zmluvných štátov. Súdny dvor v tomto rozsudku zdôrazňuje, že na účely súdnej právomoci sú rozhodujúce návrhy žalobcu a nie dôvody, ktoré na svoju obranu uvádza žalovaný. V opačnom prípade by sa mohlo zmeniť rozdelenie právomoci podľa obsahu vyjadrenia k žalobe, ktoré sa nevyh­ nutne podáva iba v priebehu konania. 47. Napokon: jeden z druhov hlavných K tomu je potrebné dodať, že keby sa malo a r g u m e n t o v , ktoré boli uvedené prihliadať na dôvody na obranu žalovaného, v pripomienkach pred Súdnym dvorom umožnilo by sa tým žalovanému nekonať v rámci skúmanej veci, sa týka riadneho v dobrej viere a brániť už prebiehajúcemu výkonu spravodlivosti a hospodárnosti kona­ konaniu. nia. Z tohto hľadiska sa ani zvolená možnosť nejaví ako ideálne riešenie. Rovnako ako pri všetkých ostatných riešeniach nie je možné vylúčiť nebezpečenstvo, že súdy viacerých členských štátov budú zainteresované v tej istej veci a že prijmú rozdielne rozhodnutia. Majiteľ patentu má totiž často patenty vo viacerých členských štátoch na ten istý výrobok alebo na ten istý výrobný postup. Preto súdom týchto rôznych členských 46. Rozsudok Gantner Electronic podľa štátov súčasne patrí výlučná právomoc, môjho názoru nespôsobuje, že sa článok 16 pokiaľ sa v rámci konania o určenie, či došlo k porušeniu práva z patentu, spochybní platnosť patentu. To určite neuľahčuje kona­ 15 — Pozri bod 24 vyššie. nie o určenie, či došlo k porušeniu práva 16 — Rozsudok z 8. mája 2003, C-111/01, Zb. s. I-4207. z patentu.