C-6/03

DEPONIEZWECKVERBAND EITERKÖPFE

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 30. novembra 2004 1

1. Verwaltungsgericht Koblenz, nemecký „Ochranné opatrenia podľa článku 175 správny súd prvého stupňa, predložil Súd­ nebránia členskému štátu udržiavať alebo nemu dvoru dve prejudiciálne otázky týka­ zavádzať prísnejšie ochranné opatrenia. júce sa článku 5 ods. 1 a 2 smernice 1999/31/ Tieto opatrenia musia byť zlučiteľné s touto ES 2 a článku 176 ES s cieľom objasniť zmluvou. Oznamujú sa Komisii." otázku, či právo Spoločenstva uplatniteľné na skládky odpadov pripúšťa určité vnútro­ štátne ustanovenia, ktoré obsahujú prísnejšie ochranné opatrenia.

3. Smernica 75/442/EHS 3sa týka zneškod­ ňovania odpadu, pričom v článku 3 ods. 1 pism. a) zaväzuje členské štáty vykonať vhodné opatrenia na zníženie vzniku odpadu a v článku 4 zabezpečiť, aby sa odpad zhodnocoval alebo zneškodňoval bez ohro­ zenia ľudského zdravia a bez použitia postu­ I — Právny rámec Spoločenstva pov či metód, ktoré by mohli poškodiť životné prostredie.

2. Hlava XIX Zmluvy ES zahŕňa pod nad­ pisom „životné prostredie" tri ustanovenia: 4. Skládkovanie je jednou z fáz úpravy článok 174, ktorý stanovuje ciele politiky odpadu. V tejto konkrétnej oblasti je cieľom Spoločenstva v tejto oblasti; článok 175, smernice 1999/31/ES „splniť požiadavky ktorý predstavuje právny základ pre konanie Spoločenstva, a článok 176 ES, ktorý znie:

3 — Smernica Rady z 15. júla 1975 o odpadoch (Ú. v. ES L 194, s. 39; Mim. vyd. 15/001, s. 23), zmenená a doplnená smernicou Rady 91/156/EHS z 18. marca 1991 (Ú. v. ES L 78, s. 32; Mim. 1 — Jazyk prednesu: španielčina. vyd. 15/002, s. 3), smernicou Rady 91/692/EHS z 23. decembra 2 — Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach 1991 (Ú. v. ES L 377, s. 48; Mim. vyd. 15/002, s. 10), odpadov (Ú. v. ES L 182, s. 1; Mim. vyd. 15/004, s. 228). Článok rozhodnutím Komisie 96/350/ES z 24. mája 1996 (Ú. v. ES 17 bol zmenený nariadením Európskeho parlamentu a Rady L 135, s. 32; Mim. vyd. 15/003, s. 59) a nariadením Európskeho (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (U. v. EU L 284, s. 1; parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 Mim. vyd. 01/004, s. 447). (Ú. v. EÚ L 284, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 447).

2. Táto stratégia zabezpečí, že:

a) najneskôr do piatich rokov odo dňa stanoveného v článku 18 ods. 1 sa množstvo biologicky odbúrateľného 6. Deň uvedený v článku 18 ods. 1 smernice komunálneho odpadu idúceho na je 16. júl 2001. 4 skládky musí znížiť na 75 % celkového množstva (hmotnosti) biologicky odbú­ rateľného komunálneho odpadu vypro­ dukovaného v roku 1995 alebo 4 — Dva roky po nadobudnutí jej účinnosti, ku ktorému podľa článku 19 došlo dňom jej uverejnenia v úradnom vestníku, v poslednom roku pred rokom 1995, teda 16. júla 1999.

I - 2756

DEPONIEZWECKVERBAND EITERKÖPFE

II — Vnútroštátna právna úprava v bode 10 technickej príručky pre komunálny odpad.

7. Na účely prebratia smernice bolo v Nemecku vydané Verordnung über die umweltverträgliche Ablagerung von Sie­ dlungsabfällen (nariadenie o ekologickom skládkovaní komunálneho odpadu) z 20. februára 2001, ktoré nadobudlo účin­ nosť 1. marca 2001. 5 3. Komunálny odpad a odpad v zmysle § 2 bodu 2 s výnimkou odpadu, ktorý sa upravuje mechanicko-biologicky, možno ukladať len v prípade, že zodpovedá refe­ renčným kritériám uvedeným v prílohe 1 pre triedy skládok odpadov I alebo II.

1) dodržať požiadavky skládkovania mechanicko-biologicky upraveného 3) odpady neboli zmiešané s cieľom splniť odpadu stanovené v prílohe 3 a referenčné kritériá prílohy 2 a uloženie na už skládkované odpady s vysokým podielom biologicky odbúrateľných odpadov (napr. neupravený odpad z domácností) nevedie k poškodeniu zachytávania plynu z týchto odpadov, presakovanie vody na udržanie biolo­ 2) zabezpečiť, že po naplnení jednej časti gických procesov rozkladu v týchto skládky odpadu budú uvoľňujúce sa odpadoch je technicky možné alebo minimálne rezíduá v emisiách skládko­ nie je p o t r e b n é a n e d ô j d e vého plynu pred únikom do atmosféry k nekontrolovateľným únikom plynu a oxidované; príslušnému orgánu sa na požiadanie musia predložiť kontrolné správy o emisiách zvyšného plynu vypracované vonkajšou kontrolou podľa prílohy C bodu 6 tretej vety technickej príručky pre komunálny odpad.

4) pri mechanicko-biologickej úprave boli oddelené jednak horľavé odpady na zhodnotenie alebo tepelné spracovanie § 6. Prechodné ustanovenia a jednak ostatné zložky, ktoré sú vhodné na recykláciu alebo obsahujú škodlivé látky.

V prípadoch uvedených v prvej vete bode 1 sú požiadavky definované v bode 10 tech­ 2. Na žiadosť prevádzkovateľa skládky môže nickej príručky pre komunálny odpad. príslušný orgán za podmienok podľa odseku 3

I - 2758

DEPONIEZWECKVERBAND EITERKÖPFE

pripustiť: odpad. Povolenie možno udeliť na obdobie nanajvýš do 15 . júla 2009.

2) Komunálny odpad a odpad v zmysle § 2 bodu 2, ktorý spĺňa referenčné kritériá triedy skládok I podľa prílohy 1, možno uskladňovať aj na staré skládky, ktoré nespĺňajú požiadavky § 3 ods. 1, ale 3. Výnimky uvedené podľa odseku 2 možno vyhovujú aspoň požiadavkám bodu 11 pripustiť len vtedy, ak nebude ohrozený technickej príručky pre komunálny verejný záujem a ak,

I - 2759

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-6/03

1) v prípade odseku 2 bodu 1 nemožno 4. Výnimka z rozmiestnenia odpadu na využiť existujúce kapacity úpravy a skládky, ktorú povolí príslušný orgán pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia podľa bodu 12.1 prvej a druhej vety písm. a) technickej príručky pre komunálny odpad, platí pre odpad z domácností, prie­ myselný odpad podobný odpadu z domácností, zostatkový kal z čističiek a iné odpady s vysokým podielom organic­ 2) v prípade odseku 2 bodov 2 a 3 kých látok, platí ako povolenie v zmysle nemožno využiť skládky, ktoré spĺňajú odseku 2 bodu 1 tohto nariadenia nanajvýš požiadavky § 3 ods. 1. do 1. júna 2005.

Príloha 1 — Referenčné kritériá pre skládky

Pri rozmiestnení odpadu na skládky je potrebné rešpektovať nasledujúce referenčné hodnoty:

4.03 TOC < alebo = 20 mg/l < alebo = 100 mg/l

I - 2760

DEPONIEZWECKVERBAND EITERKÖPFE

Príloha 2. — Referenčné kritériá pre skládky mechanicko-biologicky upraveného odpadu

Pri rozmiestnení mechanicko-biologicky upraveného odpadu na skládky je potrebné rešpektovať nasledujúce referenčné hodnoty:

Číslo Ukazovatele Referenčné hodnoty

9. Deponienzweckverband Eiterköpfe je združenie Landkreise (správne obvody) Mayen-Koblenz a Cochem-Zell a mesta Koblenz, ktoré využíva centrálnu skládku Eiterköpfe.

6 — Najskôr žalovaný vo veci samej rozhodol rozhodnutím z 26. septembra 1995, proti ktorému nebol prípustný opravný p rostriedok, že na skládku možno ukladať odpad len vtedy, ak ho nemožno zhodnotil* a ak sú splnené referenčné kritériá 10. Dňa 28. februára 2000 požiadal žalobca, prílohy B stípca II technickej príručky pre komunálny odpad týkajúcej sa straty žíhaním a TOC (celkový organický uhlík) spolková krajina Porýnie-Falcko, o povolenie v eluáte.

I - 2761

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-6/03

11. Po tom, ako bola jeho žiadosť zamiet­ byť tieto opatrenia posilnené vnútro­ nutá, sa obrátil na vnútroštátne súdy štátnym opatrením, ktorým sa preberajú s tvrdením, že nemecké nariadenie pravidlá Spoločenstva a podľa ktorého o ekologickom skládkovaní komunálneho komunálny odpad a odpad, ktorý môže odpadu je v rozpore s právom Spoločenstva. byť zneškodnený ako komunálny odpad, môže byť ukladaný na skládku len v prípade, že je rešpektované referenčné kritérium ,organická časť v suchom zostatku pôvodnej látky' — určená ako strata žíhaním alebo celkový organický uhlík (TOC)?

IV — Préjudiciable otázky

odpad spracovaný mechanicko-bio- 14. Na pojednávaní z 15. septembra 2004 logicky môže byť od 1. marca 2001 podali ústne vysvetlenia k svojim tvrdeniam skládkovaný na starých skládkach zástupcovia žalobcu vo veci samej najdlhšie do 15. júla 2009 a zástupcovia žalovanej spolkovej krajiny a v niektorých prípadoch aj po a splnomocnení zástupcovia nemeckej, uplynutí tejto lehoty, len ak je podiel holandskej a rakúskej vlády, ako aj Komisie. organickej časti suchého zostatku pôvodnej látky nižší alebo sa rovná 18 % množstva určeného ako TOC a biologická odbúrateľnosť suchého zostatku pôvodnej látky je nižšia alebo sa rovná 5 mg/g určeným ako aeróbna činnosť (AT4), alebo sa rovná alebo je nižšia ako 20 l/kg určeným ako miera tvorby plynu pri VI — Životné prostredie v práve Spolo­ fermentačnom teste (GB21)? čenstva

b) Vyplýva zo zásady proporcionality uplatňovanej v práve Spoločenstva právomoc extenzívneho alebo reš- triktívneho hodnotenia pri posudzo­ A — O právnom vývoji vaní vplyvov v prípade prekrývania neupraveného odpadu a odpadu, ktorý už bol tepelne alebo mecha- nicko-biologicky upravený? Môže z tejto zásady vyplývať, že nebezpe­ čenstvo spôsobené odpadmi, ktoré boli predbežne upravené len mecha­ 15. Autori Zmlúv sa problematikou život­ nicky, možno kompenzovať inými ného prostredia nezaoberali, takže pôvodne ochrannými opatreniami?" nedali Spoločenstvu nijaký právny základ pre

I - 2763

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-6/03

konanie v tejto oblasti. Napriek tomu sa 130R, 130S (zmenené, teraz články 174 ES

konferencia vrcholných predstaviteľov a 175 ES) a 130T (teraz článok 176 ES) , ku a zástupcov vlád členských štátov, ktorá sa ktorým sa priraďuje článok 100a ods. 3 konala roku 1972 v Paríži, uzniesla na (zmenený, teraz článok 95 ods. 3 ES), ktorý zavedení samostatnej politiky a navrhla zaväzuje Komisiu, aby pri svojich návrhoch vyriešiť nedostatok zodpovedajúcej normy v zmysle odseku 1 ,,bra[la] za základ vysokú 13 odvolaním sa na článok 100 Zmluvy ES úroveň ochrany". a článok 235 Zmluvy ES (teraz články 94 ES _ a 308 ES). 8Táto situácia vysvetľuje, prečo mali prvé rozhodnutia Súdneho dvora za cieľ objasniť právny základ tejto iniciatívy Spolo­ čenstva. 9

16. Jednotným európskym aktom 10 bola „politiku v oblasti životného prostredia" Zmluva ES doplnená o osobitnú hlavu o životnom prostredí — hlavu VII (teraz hlava XIX)11,a to prostredníctvom článkov 12 — Pozri bod 2 týchto návrhov. 13 — Súdny dvor mal viackrát príležitosť vykladať tieto ustanove

Pozri podľa článku 100A Zmluvy ES; v rozsudku zo 17. marca BRAVO-FERRER DELGADO, M.: La determinación de la 1993, Komisia/Rada, C-155/91, Zb. s. I-939, však rozhodol, že base jurídica en el derecho comunitario del medio ambiente. v prejednávanej veci napadnutá smernica Rady 91/156/EHS

ES L 30, s. 1; Mim. vyd. nevyhnutné využiť všetky ustanovenia Zmluvy, vrátane článku 15/002, s. 176), a to bez ohľadu na skutočnosť, že 235". Smernica 75/442/EHS svoj právny základ opiera harmonizácia podmienok pohybu odpadu má vplyv na o „Zmluvu o založení Európskeho hospodárskeho spoločen vytvorenie vnútorného trhu. Naproti tomu generálny advokát stva, najmä.

Prvý uvádza, že ochranu životného prostredia je potrebné považo druh smerníc mal obvykle za cieľ dosiahnuť vysokú úroveň vať za „podstatný cieľ Spoločenstva", aj ked prijaté opatrenia ochrany životného prostredia, zatiaľ čo smernice druhého ochrany nesmú „presahovať rámec nevyhnutných obmedzení, typu sledovali zabránenie obmedzení zásady voľnej hospo ktoré sú odôvodnené sledovaním cieľa všeobecného záujmu, dárskej súťaže. V právnej náuke zastávajú Krämer akým je ochrana životného prostredia". V podobnom zmysle a Kromarek názor, že toto rozlišovanie v praxi nemôže pozri aj rozsudok z 20. septembra 1980, Komisia/Dinamarca, fungovať: KRÄMER, L., a KROMAREK, P.: Droit Commu 302/86, Zb. s. 4607. nautaire de l'Environnement 1 octobre 1991-31 décembre

20. V súvislosti so životným prostredím splnomocňuje článok 176 ES členské štáty, aby zachovali alebo prijali prísnejšie 18. Zmluva o Ústave pre Európu pokračuje ochranné opatrenia, pokiaľ budú zlučiteľné v sledovaní týchto cieľov15 a upresňuje, že so Zmluvou a oznámené Komisii. Okrem Únia vykonáva v tejto oblasti právomoc toho im článok 95 ES umožňuje, bez ohľadu spoločne s členskými štátmi [článok I-14 na existujúcu potrebu harmonizácie, zacho­ ods. 2 pism. e)] 16, čo vyplýva už z platnej vať (odsek 4) alebo zavádzať (odsek 5) vlastné právnej úpravy. ustanovenia, ak o nich upovedomia Komisiu, pokiaľ sú odôvodnené potrebou ochrany životného prostredia. Napokon podľa článku 174 ods. 2 druhého pododseku ES harmoni­ 15 — Článok II-97 stanovuje, že „vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zlepšovanie kvality životného prostredia musia začné opatrenia zahŕňajú „ochrannú doložku byť začlenené do politik Únie a zabezpečené v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja", čo má svoj pôvod umožňujúcu členským štátom prijať pred­ v článku 2 ES. Článok III-119 obsahovo pripomína článok 6 bežné opatrenia z ekologických ES: „Požiadavky týkajúce sa ochrany životného prostredia sa musia začleniť do vymedzovania a uskutočňovania politik a mimohospodárskych dôvodov", ktoré pod­ a činnosti uvedených v tejto časti, najmä s cieľom podporovať liehajú kontrole. 17 trvalo udržateľný rozvoj". Článok III-172 je podobný s článkom 95 ES a článok III-223 s článkom 161 ES. Napokon články III-233 a III-234 preberajú ustanovenia článkov 174 ES a 176 ES. 16 — Podľa článku I-12 ods. 2 Zmluvy o Ústave pre Európu „ak ústava prenesie na Úniu v určitej oblasti právomoc, ktorú 17 —- Časť právnej vedy zastáva názor, že toto ustanovenie vykonáva spoločne s členskými štátmi, Únia a členské štáty nevytvára primeraný priestor pre lepšiu ochranu životného môžu v tejto oblasti vykonávať zákonodarnú činnosť prostredia, pozri napr. VERHOEVE, B„ BENNET, G. a prijímať právne záväzné akty. Členské štáty vykonávajú a WILKINSON, D.: Maastricht and the Environment, svoju právomoc v rozsahu, v akom Únia svoju právomoc Londýn, Institute for European Environmental Policy, 1992, nevykonala alebo rozhodla, že ju prestane vykonávať". s. 24.

23. Okolnosti v jednotlivých členských štá­ toch sa však navzájom podstatne líšia. Niektoré z nich sa vyznačujú vyšším ekolo­ gickým povedomím, iné podliehajú znač­ nému tlaku spoločnosti v tejto oblasti 25. Pri výklade smernice s prihliadnutím na a niektoré vyvíjajú pri úprave odpadu pokro­ článok 176 ES nemožno členským štátom kovejšie technológie. Smernica o skládkach zakázať prijatie prísnejších opatrení vo odpadov teda v tomto smere na rozdiel od vzťahu k iným odpadom, stanovenie selek- iných ustanovení Spoločenstva v tejto obla­ tívnejších podmienok prijatia a rozsiahlejšej sti 1 9 predstavuje minimálnu právnu úpravu. predchádzajúcej úpravy alebo skrátenie predpísaných lehôt, pokiaľ budú splnené oba predpoklady výslovne požadované cito­ vaným ustanovením: zlučiteľnosť opatrení so 18 — Rozsudok z 22 . júna 2000, Fornasar a i., C-318/98, Zb. s. I-4785. Zmluvou a ich oznámenie Komisii. 19 — Ako napr. nariadenie č. 259/93, už citované v poznámke pod čiarou 13, ktorým sa podľa rozsudku z 13. decembra 2001, DaimlerChrysler, C-324/99, Zb. s. I-9897, harmonizuje preprava odpadu (bod 42), s tým dôsledkom, že všetky vnútroštátne opatrenia v tejto oblasti sa majú „posúdiť so zreteľom na ustanovenia tohto nariadenia" (bod 43), a „všetky vnútroštátne opatrenia v oblasti, ktorá bola na úrovni Spoločenstva harmonizovaná, sa majú posúdiť so zreteľom na tieto harmonizačné opatrenia" (bod 32). Súdny dvor pri viacerých príležitostiach vyslovil, že smernicu možno pova­ žovať za harmonizačné opatrenie (rozsudok z 12. októbra 1993, Vanacker a Lesage, C-37/92, Zb. s. I-4947, na rozdiel od 26. Prvá z týchto požiadaviek predpokladá vnútroštátneho súdu však nesúhlasím s tvrdením, že za takéto harmonizačné opatrenie možno považovať aj smer­ rešpektovanie celého právneho systému Únie nicu o odpadoch. a najmä smernice.

29. V tejto už spomenutej smernici sa uvádza, že „podstatným cieľom všetkých opatrení vzťahujúcich sa na zneškodňovanie odpadov musí byť ochrana ľudského zdravia a životného prostredia proti škodlivým účin­ kom spôsobovaným zberom, prepravou, úpravou, skládkovaním a odstraňovaním odpadu". 23 V snahe o koordináciu v tejto oblasti sa navyše usiluje o „účinné a konzistentné nariadenia o zneškodňovaní odpadu, ktoré nebránia obchodu vnútri spoločenstva ani neovplyvňujú [účinnú 28. Okrem toho nemožno zabúdať, že a konzistentnú úpravu zneškodňovania dosiahnutie vysokej úrovne ochrany odpadu, ktorá nebráni obchodu vnútri Spo­ a zlepšovanie kvality životného prostredia ločenstva ani neovplyvňuje — neoficiálny sa stalo jedným z cieľov európskej integrácie, preklad] podmienky hospodárskej súťaže". pre uskutočnenie ktorých je vhodné vytvo­ renie primeranej politiky [články 2 a 3 ods. 1 21 pism. 1) ES]. Prijatie prísnejších vnútro­ štátnych opatrení musí byť preto v súlade 22 — Odpoveď na spor existujúci v nemeckej právnej vede, na s usmerneniami práva Spoločenstva v tom ktorom sa zakladá prejudiciálna otázka (časť IV bod 2 uznesenia vnútroštátneho súdu) a ktorý rozoberá aj holand­ zmysle, že nezlučiteľnosť vnútroštátnych ská vláda vo svojich písomných pripomienkach (body 20 a nasl.), je vhodné formulovat s prihliadnutím na otázku, či u s t a n o v e n í môže vyplývať nielen opatrenia prijaté členskými štátmi v oblasti článku 176 ES z konkrétnych ustanovení, ale aj majú tú istú kvalitu ako opatrenia Spoločenstva, kedže toto ustanovenie podmieňuje platnosť vnútroštátnych predpisov ich zlučiternosťou so Zmluvou, v ktorej je ochrana životného prostredia výslovne zakotvená, a tým vylučuje akúkoľvek protichodnú právnu úpravu. V opačnom prípade by bola ohrozená budúca harmonizácia, kedže činnosť Spoločenstva 20 — Ako je zrejmé, mám v tejto veci ¡ný prístup, ako je ten, ktorý rovnako ako aj členských štátov by bola vopred determino­ vaná. Splnomocnenie na prijatie prísnejších ochranných zastávala holandská vláda na pojednávaní, keďže som opatrení prelo nemôže slúžit ako odôvodnenie, ale jeho presvedčený, že pre skúmanie zlučiteľnosti vnútroštátneho výkon podlieha určitým obmedzeniam. Rešpektovanie práva s právom Spoločenstva existujú tri možnosti: a) ak Zmluvy však ešte neznamená, že vnútroštátne opatrenia vnútroštátne opatrenie patrí do oblasti pôsobnosti smernice, a opatrenia Spoločenstva majú rovnakú povahu, ale posta­ má sa preskúmanie vykonať na základe obsahu jej ustanovení; čuje, že smerujú k rovnakému cieľu a rešpektujú ciele b) v opačnom prípade je potrebné preskúmanie vykonať na ochrany životného prostredia a politiku Spoločenstva základe Zmluvy; c) ak presahuje uvedenú oblasť, ale má v oblasti životného prostredia, čo je potrebné prevažne — oporu v primárnom práve, je potrebné vychádzať z kritérií a takisto aj v tejto veci — skúmať v závislosti od konkrétneho stanovených v primárnom práve. V tejto veci nemecké právo prípadu. preberá smernicu, pričom stanovuje prísnejšiu ochranu pre životné prostredie, čo predpokladá zohľadnenie tak smernice, 23 — Tretie odôvodnenie smernice, už citovanej v poznámke pod ako aj Zmluvy. čiarou 3 týchto návrhov. 21 — Pozri bod 17 týchto návrhov. 24 — Šieste odôvodnenie smernice.

25 — Rezolúcia Rady zo 7. mája 1990 o politike v oblasti odpadov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 122, s. 2). 26 — Najmä rezolúcie Európskeho parlamentu z 19. februára 1991 (Ú. v. ES C 72, s. 34) a z 22. apríla 1994 (Ú. v. ES C 128, s. 471); smernica Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečnom odpade (Ú. v. ES L 377, s. 20; Mim. vyd. 15/002, s. 78); nariadenie č. 259/93, už citované; rozhodnutie 34. Verwaltungsgericht Koblenz sa dožaduje Rady 93/98/EHS z 1. februára 1993 o uzavretí Dohovoru o riadení pohybu nebezpečných odpadov cez hranice štátov objasnenia zlučiteľnosti určitých ustanovení a ich zneškodňovaní (Bazilejský dohovor) v mene spoločen­ stva (Ú. v. ES L 39, s. 1; Mim. vyd. 11/018, s. 301), a smernica Rady 94/67/ES zo 16. decembra 1994 o spaľovaní nebezpeč­ ného odpadu (Ú. v. ES L 365, s. 34; Mim. vyd. 15/002, s. 413). 27 — Ú. v. ES C 76, s. 1. 28 - Ú. v. EÚ L 11 2003, s. 27; Mim. vyd. 15/007, s. 314.

I - 2768

DEPONIEZWECKVERBAND EITERKÖPFE

Práve aj z tohto dôvodu je vhodné preskúmať 29 — Žalobca vo veci samej navyše poukazuje na nezlučiteľnosť prejudiciálne otázky vo vyššie uvedenom nemeckého nariadenia s inými ustanoveniami práva Spolo­ čenstva, a to s článkom 28 ES a článkom 30 ES. V uznesení poradí. vnútroštátneho súdu sa však uvádza, že „preskúmanie" je podľa Verwallungsgericht Koblenz výslovne „vylúčené" - čim odstraňuje pochybnosti o týchto normách (časť IV bod 4), takže v tomto smere nie je potrebné skúmať ich zlučiteľnosť. V judikatúre sa opakovane uvádza, že „v rámci systému 30 — Súdny dvor sa opakovane vyjadril, že posúdenie konkrétneho spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom skutkového stavu je v právomoci vnútroštátneho súdu (pozri zavedeného článkom 234 ES prislúcha len vnútroštátnym najmä rozsudok z 15. novembra 1979, Denkavit Futtermittel, súdom, aby posúdili relevantnosť prejudiciálnych otázok 36/79, Zb. s. 3439), čím sa vyhlásil za nepríslušného predkladaných Súdnemu dvoru vo vztahu ku skutkovým uplatňovať normy práva Spoločenstva, ktoré sú predmetom okolnostiam prejednávanej veci" (rozsudky zo 14. júla 1988, jelio výkladu, na vnútroštátne opatrenia alebo okolnosti Smanor, 298/87, Zb. s. 4489; z 5. decembra 2000, Guimont, (pozri okrem iných rozsudok z 5. októbra 1999, Liriíssi C-448/98, Zb. s. I-10663, a z 23. októbra 2001, Tridon, a Bizzaro, C-175/98 a C-177/98, Zb. s. I-6881, body 37 a 38). C-510/99, Zb. s. I-7777). Pozri aj poznámku pod čiarou 35 týchto návrhov.

I - 2769

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-6/03

A — Prvá prejudíciálna otázka a prvá časť 37. Vzhľadom na tieto zistenia považuje druhej otázky písm. a) vnútroštátny súd tento súbor nástrojov ochrany za stratégiu odchyľujúcu sa od stratégie Spoločenstva.

I - 2770

DEPONIEZWECKVERBAND EITERKÖPFE

Spoločenstva, ak pre prijatie odpadu na na svoju vlastnú politiku v oblasti životného skládku platí iná podmienka, pokiaľ je prostredia, pod podmienkou, že sledovaný zachovaná horná hranica, ktorú predpisuje výsledok bude dosiahnutý pri uplynutí lehoty právo Spoločenstva. a nie neskôr. Nie je relevantné, či sa dosiahne skôr.

41. Na druhej strane, ako uvádzajú rakúska a holandská vláda, kritérium pre prijatie odpadu na skládku nie je cieľom, ale c) Uplatnenie na biologicky odbúrateľný nástrojom na zníženie množstva odpadu. a biologicky neodbúrateľný odpad Navyše medzi všeobecnými zásadami vyme­ novanými v prílohe II smernice je „obme­ dzenie množstva organických látok v odpade" uvedené ako príklad kritéria založeného na vlastnostiach odpadu. 44. Keď sa uvedený článok 5 ods. 1 a 2 zmieňuje o odpade, kvalifikuje ho ako „biologicky odbúrateľný", takže si možno klásť otázku, či zahŕňa aj „biologicky neod­ búrateľný" odpad.

d) Uplatnenie na priemyselné odpady 50. Napokon smernica nevylučuje uplatne­ nie pravidiel pre komunálne odpady aj na priemyselné odpady.

47. Aj keď článok 5 ods. 1 navrhuje vypra­ covanie stratégie na zníženie „biologicky odbúrateľného odpadu", článok 2 hovorí len o stratégii zníženia „biologicky odbúrateľ­ ného komunálneho odpadu", čo vzbudzuje pochybnosti, či doplnenie tohto prídavného e) Celkové hodnotenie mena bráni zahrnutiu iného ako komunál­ neho odpadu v zmysle definície v článku 2 písm. b) smernice ako napr. priemyselného odpadu.

51. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pod­ mienka stanovená v článku 176 ES, podľa ktorej prísnejšie vnútroštátne právne úpravy musia byť zlučiteľné so Zmluvou, je splnená v každom z prípadov skúmaných vo vzťahu 48. Odpoveď musí byť zrejme rovnaká ako k smernici. tá, ktorá bola navrhnutá v predchádzajúcich bodoch. Smernica obsahuje ciele, v súlade s ktorými musia členské štáty koordinovať svoju činnosť, pričom sú oprávnené prijať d'alekosiahlejšíe opatrenia, pokiaľ tým nepo­ rušia uvedené hranice a ani cieľ uvedený v článku 1, ktorý používa všeobecnejší pojem „skládka odpadu". Tým je prípustné, aby 52. Napriek tomu je vhodné objasniť, ako to stratégia zabezpečovala nielen zníženie bio­ požaduje nemecký súd, či celkové hodnote­ logicky odbúrateľného komunálneho nie t ý c h t o p r í p a d o v môže viesť odpadu, ale aj odpadu iného druhu. k rozdielnemu záveru.

I - 2772

DEPONIEZWECKVERBAND EITERKÖPFE

54. Okrem toho bolo v judikatúre viackrát zdôrazňované, že politika Spoločenstva v oblasti životného prostredia sa síce usiluje o vysokú úroveň ochrany, nemusí to však nevyhnutne znamenať z technického hľadi­ ska najvyššiu možnú úroveň, pretože členské štáty sú vždy oprávnené danú úroveň zvyšo­ vať. 5

36 — Vzhľadom na posledne menovaný aspekt článok 6 písm. a) smernice zaväzuje členské štáty prijať opatrenia, aby bol na skládku „ukladaný len taký odpad, ktorý bol upravený", 34 — Spis neobsahuje žiadne presné technické údaje, ktoré by pričom pod úpravou sa podľa článku 2 písm. h) rozumie umožňovali preskúmať účinky použitia jednotlivých refe­ „fyzikálny, tepelný, chemický alebo biologický proces, vrátane renčných kritérií v procese úpravy odpadu. Nebol predložený triedenia, ktorý zmení vlastnosti odpadli s cieľom zmenšiť ani zodpovedajúci znalecký posudok či hospodársko- jeho objem alebo zredukovať nebezpečné vlastnosti, uľahčiť finančný prieskum dôsledkov, ktoré vyplývajú manipuláciu s ním alebo zlepšiť možnosti jeho zhodnotenia". z uplatňovania právnej úpravy Spoločenstva a z nemeckej Ak teda článok 5 ods. 1 členské štáty zaväzuje vypracovať právnej úpravy pre životaschopnosť skládky, čo by bolo národnú stratégiu s opatreniami, ktoré umožňujú dosiahnuť užitočné aj pre riešenie iných súvisiacich problémov, napr. ciele uvedené v odseku 2 „najmä prostredníctvom recyklácie, pre prípadné odškodnenie prevádzkovateľa skládky. kompostovania, produkciu bioplynu alebo využitia odpadu 35 - Rozsudok zo 14 . júla 1998, Safety Hi-Tech, C-284/95, Zb. ako zdroja druhotných surovín a energie", nemožno tento s. I-4301, bod 49. výpočet považovať za taxatívny.

58. Pred preskúmaním týchto pochybností 37 — V bode 28 týchto návrhov. je potrebné vyriešiť problém, ktorý nastolili 38 — K týmto patrí aj článok 10 ES, ktorý členské štáty zaväzuje prijať „všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej , Komisia a spolková vláda vo svojich písom­ povahy, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy alebo z opatrení prijatých orgánmi spoločen­ ných pripomienkach, keď uviedli, že túto stva". Prídavné meno „potrebné" sa má posúdiť takisto zásadu práva Spoločenstva nemožno uplatniť v súlade so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva. Súdny dvor v rozsudku DaimlerChrysler, už citovanom v poznámke na vnútroštátnu normu okrem iného preto, pod čiarou 19, vyložil pojem „v súlade so zmluvou" obsiahnutý v nariadení č. 259/93 tak, že „tieto vnútroštátne že sa podľa článku 5 ES týka len opatrení opatrenia okrem ich zlučitefnosti s nariadením č. 259/93 musia rešpektovať aj pravidlá alebo všeobecné zásady Zmluvy Spoločenstva a takéto opatrenia nie sú pred­ ES, ktoré sa priamo netýkajú ustanovení prijatých v oblasti metom tohto prejudiciálneho konania. zneškodňovania odpadov" (bod 45).

I - 2774

DEPONIEZWECKVERBAND EITERKÖPFE

63. S prihliadnutím na vyššie uvedené navr­ hujem odpovedať na druhú časť druhej prejudiciálnej otázky písm. a) a na druhú otázku písm. b) tak, že určenie, či norma alebo konanie členského štátu rešpektujú zásadu proporcionality v zmysle práva Spo­ ločenstva, prináleží vnútroštátnemu súdu po 62. Za týchto podmienok prináleží vnútro­ tom, ako takéto konanie predtým kvalifikoval štátnemu súdu, aby vykonal príslušné posú­ ako konanie, ktoré má rozmer Spoločenstva. denie so zreteľom na skutočnosť, že členské štáty prijímajú pravidlá, ktoré sú rôznym spôsobom spojené s nadnárodnou sférou, čo 41 — V tomto zmysle sa v rozsudku zo 6. mája 1986, Muller a t., siaha od jednoduchého vykonania až po 304/84, Zb. s. 1511, uvádza, že právo Spoločenstva v jeho úplnú nezávislosť. Okrem toho dosah tejto súčasnej podobe nebráni členským štátom, aby zakázali uvádzanie na trh potravín pochádzajúcich z iných členských zásady nemôže mať ten istý význam, aký mu štátov, ktoré obsahujú určité prídavné látky, pričom však 40 „zásada proporcionality, ktorá sa zakladá na článku 36 prináleží v práve Spoločenstva. V každom Zmluvy (teraz článok 30 ES), požaduje, aby sa tento zákaz obmedzoval len na to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie legitímne sledovaných cieľov ochrany zdravia" (bod 23), upresňujúc, že „prináleží príslušným vnútroštátnym orgá­ nom, aby v každom konkrétnom prípade s prihliadnutím na vnútroštátne stravovacie návyky a výsledky medzinárodného 39 — Ako uvádza vo svojich písomných pripomienkach rakúska vedeckého výskumu preukázali, že právna úprava, ktorú vláda, odkazujúc na rozsudok z 11. júla 1989, Schräder, prijali, je potrebná na účinnú ochranu právnych hodnôt 265/87, Zb. s. 2237, musí sa primeranosť opatrenia posu­ vymenovaných v článku 36 Zmluvv". Ten istý prístup bol dzovať s prihliadnutím na jeho vhodnosť a nevyhnutnosť, ako uplatnený aj v už citovanom rozsudku Tridon, v ktorom sa aj s prihliadnutím na zákaz ukladania neprimeraných uvádza, že „proporcionalitu zákazu uvádzania na trh, obmedzení. sporného vo veci samej, a najmä otázku, či možno dosiahnuť 40 — Guy Isaac v tejto súvislosti uvádza, „proporcionalita zna­ sledovaný cieľ prostredníctvom opatrení, ktoré menej narú­ mená, že pokiaľ má Spoločenstvo pri výkone svojej právo­ šajú obchod v rámci Spoločenstva, nemožno posúdiť bez moci možnosť volby medzi viacerými formami konania, musí dodatočných informácií a že takéto posúdenie si vyžaduje pri rovnakej účinnosti zvoliť tú, Ktorá štátom, jednotlivcom konkrétnu analýzu zakladajúcu sa predovšetkým na vedec­ alebo podnikateľom ponecháva najväčšiu slobodu". In: Droit kých štúdiách a skutkových okolnostiach sporu vo veci samej, communautaire général, Armand Colin, Paríž, 7. vydanie, pričom je táto analýza vyhradená vnútroštátnemu súdu" 1999, s. 42. (bod 58).

I - 2776