← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·27.5.2004

C-16/03

ECLI:EU:C:2004:324

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62003CC0016

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-16/03

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 27. mája 2004 1

I - Úvod súd položil otázku, či a ak áno odkedy sú práva majiteľa považované za vyčerpané alebo by mali byť považované za vyčerpané.

1. V tejto veci sa od Súdneho dvora opäť 3. Na pozadí uvedeného sa vnútroštátny súd žiada, aby vyložil článok 7 ods. 1 smernice v podstate pýta, či samotný dovoz tovarov 89/104/EHS 2(ďalej len „smernica 89/104"), označených ochrannou známkou do EHP pokiaľ ide o zásadu vyčerpania práv treba považovať za uvedenie na trh, ktoré z ochrannej známky v rámci EHP. spôsobuje vyčerpanie alebo sa naopak treba domnievať, že k vyčerpaniu dochádza v dôsledku neskorších úkonov majiteľa ochrannej známky.

2. V spore vo veci samej ide o to, že tovary s ochrannou známkou boli vyrobené mimo II — Právny rámec EHP a dovezené do EHP majiteľom ochran­ nej známky, prípadne inými spoločnosťami tej istej skupiny. Následné predaje týchto tovarov boli uskutočňované čiastočne inými spoločnosťami tej istej skupiny a čiastočne 4. Článok 5 smernice v skratke uvádza: tretími osobami, pričom nie je sporné, že predaje sa uskutočňovali v EHP. Keďže majiteľ ochrannej známky podal žalobu týkajúcu sa porušenia práv k ochrannej známke s cieľom vykonávať kontrolu nad „Práva z ochrannej známky takýmito predajmi v rámci EHP, vnútroštátny

1 — Jazyk prednesu: nemčina. 2 — Prvá smernica Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 1. Zapísaná ochranná známka dáva svojmu o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, s. 1). majiteľovi výlučné práva. Majiteľ bude mať

I - 11316

PEAK HOLDING

právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali:

5. Nadpis článku 7 smernice je „Vyčerpanie práv z ochrannej známky". Článok 7 ods. 1 a) akékoľvek označenie, ktoré je zhodné uvádza: s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná,

„Ochranná známka neoprávňuje majiteľa, aby zakázal jej používanie na tovary, ktoré boli pod touto ochrannou známkou uvedené majiteľom alebo s jeho súhlasom na trh v Spoločenstve."

3. V rámci odsekov 1 a 2 možno okrem iného zakázať toto: 6. V súlade s článkom 65 ods. 2 v spojení s bodom 4 prílohy XVII Dohody o Európskom hospodárskom priestore bol článok 7 ods. 1 smernice na účely tejto dohody zmenený a doplnený, a to tak, že slová „v zmluvnom štáte" nahradili výraz „v Spoločenstve".

b) ponúkať tovary alebo ich uvádzať na trh, alebo na tieto účely skladovať pod týmto označením, alebo ponúkať, alebo posky­ tovať takto označené služby, III — Skutkový stav, konanie pred vnútro­ štátnym súdom a položené otázky

c) dovážať alebo vyvážať takto označený 7. Peak Holding AB (ďalej len „Peak Hol­ tovar, ding") je majiteľom viacerých ochranných

I - 11317

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-16/03

známok zapísaných vo Švédsku alebo uskutočňovali vo vlastných obchodoch Peak v Spoločenstve. Právo používať ochranné Production. známky bolo poskytnuté Peak Performance Production AB (ďalej len „Peak Production"), inej spoločnosti tej istej skupiny, ktorá pod týmito ochrannými známkami vyrába a predáva odevy a doplnky vo Švédsku a v zahraničí.

10. V novembri a decembri 1999 boli všetky odevy z predmetnej dodávky k dispozícii na predaj zákazníkom v Kodani v Base Camp, obchode zásobovanom sesterskou spoločno­ sťou Peak Production, Carli Gry Denmark A/S. Peak Production potom predal zostáva­ 8. V septembri 2000 Handelskompaniet júcu časť odevov francúzskej spoločnosti Factory Outlet i Löddeköpinge AB, pred­ COPAD International. Peak Production chodca Axolin-Elinor AB (dalej len „Axolin- tvrdí, že podmienkou predaja bolo, že Elinor") ponúkol dodávku približne 25 000 dodávka sa nebude ďalej predávať v iných kusov odevov s ochrannými známkami štátoch Európy s výnimkou Slovinska patriacimi Peak Holding na predaj zákazní­ a Ruska, s tou výnimkou, že 5 % celkového kom vo svojich predajniach a ponuku pro­ objemu sa môže predať vo Francúzsku. pagoval v novinách. Odevy v dodávke boli vyrobené pre Peak Production mimo Európy. 3Boli dovezené do Európy na účely predaja a v rokoch 1996 až 1998 zahrnuté v obvyklej ponuke tovaru Peak Production.

11. Axolin-Elinor výslovne popiera, že bolo dohodnuté akékoľvek takéto obmedzenie a namiesto toho tvrdí, že získal dodávku od švédskej spoločnosti Truefit Sweden AB.

9. Účastníci konania vo veci samej zhodne tvrdia, že 70 % z týchto odevov bolo v u v e d e n o m o b d o b í vystavených v obchodoch na predaj zákazníkom. Zatiaľ čo Axolin-Elinor tvrdil, že tieto odevy boli vystavené na predaj v nezávislých obcho­ doch, Peak Holding uvádzal, že predaje sa 12. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že predmetná dodávka neopustila EHP od 3 — Z uznesenia vnútroštátneho súdu nie je možné s istotou určiť, času, kedy opustila sklad Peak Production či slovo „Európa" odkazuje len na zmluvné strany EHP. Na účely týchto návrhov sa predpokladá, že predmetná dodávka v Dánsku až do okamihu, keď bola doručená bola vyrobená mimo EHP. spoločnosti Axolin-Elinor.

I - 11318

PEAK HOLDING

13. Peak Holding podal v októbri 2000 b) ich ponúkol na predaj vo vlastných žalobu na Lunds tingsrätt (Okresný súd, obchodoch alebo v obchode inej Lund), ktorú odôvodnil tým, že marketing spoločnosti tej istej skupiny bez uskutočnený spoločnosťou Axolin-Elinor toho, aby došlo k ich predaju? porušil práva Peak Holding k ochrannej známke. Tingsrätt žalobu zamietol, dôvo- diac, že tovary boli uvedené na trh tým, že boli ponúknuté na predaj zákazníkom v obchode Base Camp a že právo k ochrannej známke sa nemohlo po tejto udalosti obnoviť. Peak Holding sa proti rozsudku vynesenému Tingsrätt odvolal na Hovrätt över Skåne och Blekinge (Odvolací 2) Môže majiteľ ochrannej známky súd pre Skåne och Blekinge). v prípade, ak boli tovary uvedené na trh jedným alebo druhým z vyššie uve­ dených alternatívnych spôsobov a ak sa tým vyčerpalo právo z ochrannej známky bez toho, aby došlo k predaju tovarov, prerušiť vyčerpanie tým, že vráti tento tovar do skladu?

14. Keďže uvedený súd dospel k názoru, že na rozhodnutie sporu je potrebný výklad článku 7 ods. 1 smernice 89/104, rozhodol prerušiť konanie a predložiť na rozhodnutie v prejudiciálnom konaní tieto otázky:

3) Majú sa tovary považovať za uvedené na trh tým, že ich majiteľ ochrannej známky previedol na iný podnik vo vnútornom trhu aj v prípade, ak si majiteľ ochrannej známky pri predaji vyhradil, že tovary nebudú ďalej predané „1) Majú byť tovary považované za uvedené na spoločnom trhu? na trh tým, že majiteľ ochrannej známky:

4) Má okolnosť, že majiteľ ochrannej známky povolil nadobúdateľovi pri pre­ a) ich doviezol na spoločný trh vode dodávky, ktorej súčasťou boli a zaplatil za ne dovozné clá tovary, predať malú časť z nich na s cieľom predať ich na tomto trhu? spoločnom trhu bez toho, aby výslovne

I - 11319

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-16/03

upresnil, na ktoré tovary sa toto povo­ A — Prvá a druhá otázka lenie vzťahuje, vplyv na odpoveď na tretiu otázku?"

17. Prvá a druhá otázka v zásade vyžadujú, aby bola stanovená definícia pojmu uvedenia na trh, ktorá umožní určiť, v aký okamih by sa malo s tovarmi označenými ochrannou IV — Právne posúdenie známkou nakladať tak, ako keby boli uve­ dené na trh EHP samotným majiteľom ochrannej známky. Táto otázka má veľký praktický význam. Na jej vyriešení bude záležať najmä posúdenie transakcií vnútri skupín 4 a podporných transakcií 5 podľa práva ochranných známok.

15. Prvou otázkou sa najmä pýta, kedy presne možno tovary označené ochrannou známkou považovať za „uvedené na trh". Druhá otázka sa zdá byť doplňujúcou k prvej v tom, že sa uplatňuje v prípade, ak sa tovary majú považovať za uvedené na trh v dôsledku úkonov, ktoré vnútroštátny súd uviedol v prvej otázke. Keďže prvé dve otázky spolu 18. Na začiatok treba poukázať na skutoč­ úzko súvisia, rada by som ich posudzovala nosť, že práva z ochrannej známky sú spoločne. v článku 5 smernice 89/104 uvedené ako výlučné. Článok 5 ods. 3 vymenúva práva majiteľa ochrannej známky podrobne. Podľa článku 5 ods. 3 písm. b) zahŕňajú tieto práva právo zakázať ponúkanie tovarov alebo ich uvádzanie na trh pod takýmto označením, alebo ich skladovanie na tieto účely pod týmto označením. Podľa ustálenej judikatúry Spoločenstva zahŕňajú základné práva maji­ teľa právo kontrolovať miesto a čas uvedenia 16. Tretia a štvrtá položená otázka sa týka vzťahu medzi kritériom uvedenia tovarov na trh a kritériom súhlasu uvedeného v článku 7 ods. 1, s tým, že štvrtá otázka sa vzťahuje len 4 — Napríklad má byť výlučné právo majiteľa ochrannej známky považované za vyčerpané, keď umožnil inej spoločnosti tej istej na osobitnú formu takéhoto, možno roz­ skupiny nakladať s tovarmi označenými ochrannou známkou? hodujúceho, súhlasu. Obe otázky by preto 5 — Napríklad má byť výlučné právo majiteľa ochrannej známky považované za vyčerpané, keď doručil tovary označené mali byť posudzované spoločne. ochrannou známkou zasielateľovi?

I - 11320

PEAK HOLDING

tovarov označených ochrannou známkou na tovary uvedené na trh EHP po prvý raz , ale

trh v EHP 6. je mu odopretá akákoľvek kontrola nad ochrannou známkou počas následnej distri­ búcie tovarov.

19. Zásada vyčerpania v rámci Spoločenstva zakotvená v článku 7 ods. 1 smernice 89/104 predstavuje vyváženie záujmov medzi slo­ bodným pohybom tovarov na jednej strane a výkonom práv z ochrannej známky na strane druhej. Bez tejto zásady by mal majiteľ 20. Osobitnou črtou (čiastočného) zosúlade­ právo zabrániť uvedeniu tovarov označených nia vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa ochrannou známkou na trh konkrétneho ochranných známok podľa smernice 89/104 členského štátu, zatiaľ čo on sám alebo tretia je, že zásada vyčerpania práv v rámci Spolo­ osoba s jeho súhlasom uviedla rovnaké čenstva, ktorá bol pôvodne koncipovaná tovary na trh v inom členskom štáte. Toto v kontexte vnútorného trhu, nadobudla by zásadne ovplyvnilo fungovanie vnútor­ dôležitosť aj pre obchod s tretími štátmi 9. ného trhu. Zásada vyčerpania na úrovni Súdny dvor v tomto ohľade jasne uviedol, že Spoločenstva, teraz obsiahnutá v článku 7 uvedenie tovarov na trh mimo EHP nevy­ ods. 1 smernice 89/104, tak v záujme riadne čerpáva právo majiteľa ochrannej známky fungujúceho vnútorného trhu umožňuje odporovať dovozu týchto tovarov bez jeho prekonanie princípu územného rozsahu súhlasu a z toho vyvodil, že „právne normy ochrany priznanej vnútroštátnym ochran­ Spoločenstva umožnili majiteľovi ochrannej ným známkam. 7 Na základe dosiahnutia známky kontrolovať počiatočné uvedenie vyváženie záujmov je majiteľovi ochrannej tovarov označených ochrannou známkou známky dané právo rozhodnúť sa, kedy sú na trh EHP" 10, avšak bez toho, aby Súdny dvor skúmal zmysel a účel zásady vyčerpania za sféru — v tomto kontexte irelevantnú — úvah o riadnom fungovaní vnútorného 6 — A to z dôvodu zásady vyčerpania na území EHP aj v prípade, ak boli tovary prvýkrát uvedené na trh majiteľom ochrannej trhu 11. známky mimo EHP — pozri FEZER: Markemecht, 3. vydanie, Mníchov, 2001, § 24 Markengesetz, bod 93. Pre kritickú analýzu pozri uznesenie vnútroštátneho súdu z 18. mája 1999 vo veci Laddie, C-414/99 (výňatky, z ktorého sú uverejnené v IIC zväzok 30, c. 5/1999, s. 567). bod 36: „To je podľa môjho názoru ukážkou toho, ako Silhoutte poskytol majiteľovi 8 — Tento postreh bol výslovne uvedený v rozsudku Davidoff a i., ochrannej známky šikanózue právo zasahovať do distribúcie už citovanom v poznámke pod čiarou 7, bod 33 a v tam tovaru, ktoré nemá žiadny, alebo len veľmi nepatrný vzťah citovanej judikatúre. k riadnemu fungovaniu práva k ochrannej známke. Je ťažké 9 — Pozri tiež moje návrhy vo veci Davidoff a i., už citované uveriť, že náležite informovaný zákonodarca by zamýšľal v poznámke pod čiarou 7, body 78 a 84, a poznámky uvedené takýto výsledok, dokonca aj keby to bol správny výklad článku v poznámke pod čiarou 6. 7 ods. 1 smernice." 10 — Rozsudok Davidoff a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 7, 7 — O úlohe zásady vyčerpania pri vyvažovaní záujmov pozri tiež bod 33. V tomto zmysle pozri tiež rozsudok z 1. júla 1999, moje návrhy z 5. apríla 2001 vo veci Davidoff a i. (rozsudok Sebago a Maison Dubois, C-173/98, Zb. s. I-4103, bod 21. z 20. novembra 2001, spojené veci C-414/99C-416/99, Zb. 11 — Pozri tiež HAYS, T. In: Parallel Importation under European s. I-8691, bod 80 a nasl.). Latv, Londýn, 2004, body 7.55, 10.02 a nasl, a 10.11 a nasl.

I - 11321

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-16/03

21. Napokon je potrebné na začiatku upo­ jazyk, slová použité v ustanovení by zname­ zorniť, že posilnenie práv majiteľa ochrannej nali, že úkon majiteľa ochrannej známky, známky, napríklad odložením okamihu ktorý smeruje k trhu, je v každom prípade úkonu, ktorý je považovaný za vyčerpanie, nevyhnutný, pokiaľ sa má kritérium uvedenia by v zásade vytvorilo nové príležitosti pre na trh považovať za splnené. Toto je tiež obmedzovanie voľného pohybu tovarov potvrdené historickými úvahami. v rámci EHP. V poprednom rozsudku Centrafarm/Wint- hrop 1 3Súdny dvor uviedol: „Takáto pre­ kážka [slobodného pohybu tovarov] nie je oprávnená, pokiaľ bol výrobok uvedený na trh zákonným spôsobom v členskom štáte, z ktorého bol dovezený, a to samotným majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom, tak, že nemôže byť ani reči 22. Odpoveď na prvé dve otázky týkajúce sa o zneužití alebo porušení práv k ochrannej kritéria uvedenia na trh podľa článku 7 ods. 1 známke" [kurzívou zvýraznila generálna smernice 89/104 vyžaduje, aby bolo toto advokátka]. ustanovenie vykladané v súlade s obvyklými metódami výkladu. Tieto metódy vyžadujú zváženie odporúčaných významov navrhova­ ných vnútroštátnym súdom v prvej otázke.

Doslovný výklad článku 7 ods. 1 smernice 89/104

24. Z dôležitosti smerovania úkonu majiteľa ochrannej známky — takpovediac smerom k trhu — v spojení s vyčerpaním práv z ochrannej známky podľa článku 7 ods. 1 23. Bez ohľadu na akékoľvek rozdiely, ktoré smernice 89/104 vyplýva, že samotné znenie môžu byť medzi rôznymi jazykovými tohto ustanovenia znamená, že vnútorné verziami článku 7 ods. 1 smernice transakcie ako napríklad prevod tovarov 1 89/104 2, švédska vláda správne pozname­ označených ochrannou známkou na dcérsku náva, že ak vezmeme za základ každodenný spoločnosť zaoberajúcu sa maloobchodom alebo prípravné úkony ako napríklad dovoz tovarov majiteľom z tretích štátov, ktoré tam boli v jeho mene vyrobené, nemôžu byť 12 — Zatiaľ čo nemecká verzia používa pojem „Inverkehrbringen" (uvedenie do obchodu alebo do obehu), holandská („in de považované za uvedenie tovarov označených handel zijn gebracht"), francúzska („mis dans le commerce"), ochrannou známkou na trh. talianska („immessi in commercio") a španielska verzia a podobne formulovaná portugalská verzia („comercializado" a „comercializados") odkazujú na predaje uskutočnené v priebehu obchodu, zatiaľ čo dánska („markedsfoert"), anglická („put on the market") a švédska („marknaden") verzia odkazujú osobitne na trh. 13 — Rozsudok z 31. októbra 1974, 16/74, Zb. s. 1183, bod 10.

I - 11322

PEAK HOLDING

25. Čo sa týka tovarov označených ochran­ považovať za rozhodný okamih predaj tova­ nou známkou vyrobených mimo EHP, rov, vzhľadom na to, že tovary sú možno tiež poznamenať, že majiteľ ochran­ v skutočnosti vyňaté z trhu presne preto, že nej známky nemusí byť nevyhnutne, pri ich sú predávané. Axolin-Elinor prijíma podobný dovoze do EHP, ešte rozhodnutý, ako by tieto prístup, keď tvrdí, že ponúkanie tovarov tovary mali byť po prvýkrát v EHP predané. v obchode jasne naznačuje, že sú na trhu. Ak by samotný dovoz a preclenie tovarov označených ochrannou známkou z podnetu majiteľa ochrannej známky mali byť dosta­ čujúce na vyčerpanie práv z ochrannej známky, majiteľ by, v konečnom dôsledku, nemal žiadnu kontrolu nad prvým predajom tovarov označených ochrannou známkou Systematický výklad článku 7 ods. 1 smernice v EHP. 89/104

28. Zo systematického hľadiska je nevyh­ nutné predovšetkým zvážiť vzťah medzi článkom 5 ods. 3 a článkom 7 ods. 1 26. Ak preto považujeme samotný dovoz do smernice 89/104. Článok 5 ods. 3 písm. b) EHP za skutočnosť, ktorá pre otázku, kedy sú stanovuje, že majiteľ ochrannej známky tovary uvedené na trh nemá význam, zostáva môže okrem iného zakázať „ponúkať tovary otvorenou otázka, či ponúkanie tovarov alebo ich uvádzať na trh, alebo na tieto účely v EHP znamená, že boli uvedené na trh, skladovať pod týmto označením...". Tieto alebo či je namiesto toho na to, aby boli slová naznačujú, že je potrebné rozlišovať považované za uvedené na trh nevyhnutné, medzi samotným ponúkaním tovarov na aby sa predali alebo aspoň, aby sa previedlo predaj a ich uvedením na trh. oprávnenie nakladať s nimi na základe dojednania, ktoré je viac ako dočasné.

29. Zostáva však otvorenou otázka, či uve­ denie na trh podľa tohto ustanovenia je tým istým ako rovnaký výraz v článku 7 ods. 1. Skutočnosť, že sú použité rovnaké slová a že obe ustanovenia rozlišujú medzi úkonmi 27. Ťažko bude možné vyriešiť túto otázku smerujúcimi k trhu a úkonmi, ktoré sú na základe doslovného výkladu článku 7 ods. svojím charakterom čisto vnútorné, podpo­ 1 smernice 89/104, keďže tak ponúkanie, ako ruje tento prístup 14 . Skutočnosť, že ustano- aj predaj tovarov s ochrannou známkou sú úkony, ktoré sú „smerované k trhu". To najlepšie, čo je možné uviesť — ako napríklad poznamenala švédska vláda — v kontexte 14 — Pozri v tomto zmysle, vo vzťahu k nemeckému právu pretierajúcemu smernicu, INGERL, ROHNKE: Markengesetz, doslovného výkladu je, že nie je presvedčivé 2. vydanie, Mníchov 2003, 5 24, bod 18.

I - 11323

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-16/03

venia slúžia rôznym účelom, je argumentom vnútorného trhu, ale tiež napomáhajú práv­ proti takémuto jednotnému výkladu; zatiaľ nej istote, pretože zabraňujú majiteľovej čo článok 5 obsahuje podrobné ustanovenia kontrole nad všetkými následnými predajmi upravujúce rozsah ochrany poskytnutej a tak umožňujú právnym predpisom týkajú­ výlučnými právami k ochrannej známke, cim sa ochranných známok chrániť dobro­ článok 7 ods. 1 obsahuje obmedzenie týchto myseľných kupujúcich. výlučných práv 15.

32. V kontexte teleologického výkladu je tiež 30. Systematický výklad článku 7 ods. 1 nevyhnutné zabezpečiť, aby mohol majiteľ smernice 89/104 preto neposkytuje jasnú vykonávať svoje výlučné práva v uvedenom odpoveď. rozsahu 17 a mohol z nich ekonomicky ťažiť bez toho, aby tým bola ohrozená právna istota.

Teleologický výklad článku 7 ods. 1 smernice 89/104 33. Vyššie bolo uvedené, že tieto požiadavky by neboli uspokojené, ak by tovary označené ochrannou známkou mali byť považované za uvedené na trh iba z dôvodu, že boli dovezené do EHP 18.

31. Počiatočným bodom teleologického výkladu článku 7 ods. 1 smernice 89/104 je vyvažujúca funkcia vyššie uvedenej zásady vyčerpania práv. 16 Treba preto zavrhnúť akýkoľvek výklad, ktorý by obmedzoval právo 34. Hoci tak Komisia, ako aj švédska vláda majiteľa ochrannej známky kontrolovať prvé akceptujú skutočnosť, že príležitosť získať uvedenie tovarov označených ochrannou ekonomický úžitok z ochrannej známky je známkou na trh EHP. Treba zároveň pou­ rozhodujúcim faktorom, vyvodzujú z toho kázať na skutočnosť, že obmedzenia práv rozdielne závery. Zatiaľ čo Komisia zastáva majiteľa podľa článku 7 ods. 1 smernice názor, že spomínaný ekonomický úžitok 89/104 slúžia nielen riadnemu fungovaniu môže vzniknúť len v prípade, že tovary označené ochrannou známkou sa predali, švédska vláda sa domnieva, že je dostačujúce, 15 — Pozri, vo vzťahu k nemeckému právu preberajúcemu smernicu, FEZER: Markenrecht, už citované dielo v poznámke pod čiarou 6, odsek 7d, a STRÖBELE, HACKER: Markengesetz, 7. vydanie, Kolín 2003, § 24, bod 33 a tam citovanú judikatúru. 17 — Pozri bod 19 vyššie. 16 — Pozri bod 19 vyššie. 18 — Pozri bod 24 a nasl, vyššie.

I - 11324

PEAK HOLDING

aby majiteľ ochrannej známky mohol ponú­ 36. Podľa Axolin-EIinor však napriek tomu kať svoje tovary verejnosti, pretože v takom nemožno poprieť skutočnosť, že tovary prípade — bez ohľadu na to, či sa tovary ponúkané v obchodoch boli uvedené na trh. skutočne predali — by v každom prípade Je tiež v tomto prípade skutočnosťou, že ak je mohol kontrolovať okolnosti, za ktorých za rozhodný okamih považovaná ponuka došlo k prvému predaju tovarov. konečným spotrebiteľom, hlavná funkcia ochrannej známky — teda zabezpečovať pôvod — bude zachovaná.

37. Existuje veľa dôvodov, prečo nie je tento prístup presvedčivý. Ak je aj potrebné pripustiť, že je zahrnutý úkon smerujúci k trhu, tento prístup nedostatočne zohľad­ ňuje záujmy majiteľa ochrannej známky, pretože ochrana jeho investície do ochrannej známky nemôže byť v ekonomickom zmysle uskutočnená čisto len ponúknutím tovarov 35. Názor švédskej vlády možno určite pod­ označených ochrannou známkou na poriť z ekonomického hľadiska, ktoré by predaj 20. stotožnilo uvedenie na trh s marketingom v zmysle predstavenia tovarov trhu, a tak tiež vyložilo zavŕšenie predaja tovarov ako opu­ stenie trhu. Ak je trh definovaný ako miesto, kde sú služby slobodne obchodované za protihodnotu, na ktorom je cena stanovená ponukou a dopytom, potom treba poukázať na skutočnosť, že výklad uprednostňovaný 38. Praktické úvahy sú tiež proti tomu, aby švédskou vládou nie je v žiadnom prípade bolo za rozhodný okamih považované ponú­ záväzný. Ceny sú na trhu stanovené pro­ kanie tovarov. Peak Holding v tejto súvislosti stredníctvom súhry ponuky a dopytu a sú uvádza, že je ťažké považovať ponuku predaja definitívne stanovené, až keď sú tovary za rozhodný okamih, pretože v prípade, keď predané. Je teda potrebné niečo povedať sú tovary skladované v skladoch, nie je jasné, v prospech výkladu uprednostňovaného na ktoré z nich sa vzťahuje vyčerpanie. Komisiou. Iba takýto výklad opodstatňuje V tomto kontexte je tiež potrebné odkázať pojem trhu ako miesta, na ktorom sú služby slobodne obchodované za protihodnotu 19. 20 — V tomto kontexte treba poukázať na skutočnosť, že zatiaľ čo, v rozsudku z 12. novembra 2002, Arsenal Football Club, C-206/01, Zb. s. I-10273, Súdny dvor potvrdil tradičnú funkciu ochrannej známky ako indikátora pôvodu tovarov, 19 — Pozri tiež v inom kontexte návrhy, ktoré predniesol generálny sledujúc tak líniu uvedenú v návrhoch, ktoré predniesol advokát Léger 13. novembra 2003 vo veci Björnekulla generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer 13. júna 2002, bod Fruktindustricr, C-371/02, zatiaľ neuverejnené v Zbierke, 46, zdôraznil jej rastúci význam ako katalyzátora investícií bod 40: „Slovo ,trh' implikuje vzájomné pôsobenie ponuky a publicity. Z tohto hľadiska sa zdá byť prístup Axolin-EIinor a dopytu alebo výmenu, transakciu...". neprimerane restriktívny.

I - 11325

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-16/03

na rozsudok vo veci Sebago , ktorý uvádza: upravujúceho medzinárodné vyčerpanie práv „... práva z ochrannej známky sú vyčerpané k ochrannej známke, ktoré naproti tomu iba vo vzťahu k jednotlivým kusom výrobku, logicky predpokladá, že práva z ochrannej ktorý bol uvedený na trh so súhlasom známky by nemali byť považované za už majiteľa na území definovanom v súhlase. vyčerpané, keď sú tovary ponúknuté Majiteľ môže naďalej zakazovať používanie v členskom štáte. ochrannej známky, uplatňujúc tak svoje právo zo smernice vo vzťahu k jednotlivým kusom takého výrobku, ktorý bol na danom území uvedený na trh bez jeho súhlasu". Z uvedeného rozsudku vyplýva, že na roz­ hodnutie o tom, či došlo k vyčerpaniu, sa musí v každom prípade určiť, ktoré kon­ krétne tovary boli uvedené na trh — či už majiteľom samotným alebo s jeho súhlasom. Ak by bolo na uvedenie tovarov na trh postačujúce ich ponúknutie, nebolo by jasné, 40. Ak teda považujeme — z ekonomického ako uplatniť potrebné rozhodovacie kritériá hľadiska — nakladanie s tovarmi označenými s primeranou právnou istotou na tovary ochrannou známkou za okamih, ktorý je uskladnené v skladoch, ktoré by nemuseli relevantný pre ich uvedenie na trh 2 3 , potom byť určené na predaj. z právneho hľadiska treba určiť, či je potrebná zmena vlastníctva. Kontext tomu napovedá, keďže prvá otázka odkazuje na neexistenciu „predaja" tovarov. Komisia argumentovala — najmä na pojednávaní — v prospech toho, že „predaj" je relevantným faktorom.

39. Treba tiež poukázať na skutočnosť, že považovať čas ponuky za rozhodujúci oka­ mih by znemožnilo zabrániť paralelným 41. V tejto súvislosti treba poukázať na dovozom z tretích štátov, keď boli tovary skutočnosť, že zmena vlastníctva tiež najskôr v EHP a nenašli tu kupca. Vo veci necháva otvorenou otázku, či môže majiteľ 22 Silhouette , kde k takýmto skutočnostiam došlo, Súdny dvor, ako je dobre známe, zvažoval prípustnosť vnútroštátneho pravidla 23 — Čo možno vyvodiť tiež napríklad z rozsudku z 23. októbra 2003, Rioglass, C-115/02, Zb. s. I-12705, bod 28, ktorý uvádza, že tranzitná činnosť (pozostávajúca z prepravy tovarov, ktoré boli v súlade so zákonom vyrobené v členskom štáte, do tretieho štátu, a to cez jeden alebo viac členských štátov) „z definície nepredstavuje umiestnenie na 21 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 10, bod 19. trh [v zmysle uvedenia výrobku na trh — pozri tiež bod 25 22 — Rozsudok zo 16. júla 1998, C-355/96, Zb. s. I-4799. tohto rozsudku]".

I - 11326

PEAK HOLDING

ochrannej známky získať ekonomický pro­ v obchodoch patriacich majiteľovi ochrannej spech z ochrannej známky. Inými slovami, známky alebo iným podnikom tej istej zmena vlastníctva tovarov s ochrannou skupiny. Namiesto toho sú tovary uvedené známkou musí byť irelevantná, pokiaľ sa má na trh EHP v zmysle článku 7 ods. 1 sledovať potrebný ekonomický prístup 2 4 . smernice 89/104 s účinkom vyčerpania práv vtedy, keď nezávislá tretia osoba získala právo nakladať s tovarmi označenými ochrannou známkou.

42. Ak je zmena vlastníctva irelevantná, treba nevyhnutne považovať za rozhodujúci 44. Vzhľadom na túto navrhovanú odpoveď okamih skutočný prevod práva nakladať už nie je nevyhnutné posudzovať druhú s tovarmi. V súlade s tým sú tovary uvedené otázku. na trh, keď tretia osoba, ktorej rozhodnutia vo vzťahu k predaju tovarov nemožno pripisovať majiteľovi ochrannej známky, napríklad preto, že takáto tretia osoba je objektívne nezávislá 25, skutočne získala právo nakladať s tovarmi.

B — Tretia a štvrtá otázka

43. Navrhujem preto, aby bola odpoveď na 45. Posledné dve otázky sa v zásade pýtajú, prvú otázku taká, že tovary označené či a ak áno v akom rozsahu je zmluvný prejav ochrannou známkou nie sú uvedené na trh vôle majiteľa ochrannej známky týkajúci sa iba z dôvodu ich dovozu do EHP a preclenia, predaja tovarov označených ochrannou ani z dôvodu, že boli ponúknuté na predaj známkou relevantný vo vzťahu ku kritériu súhlasu podľa článku 7 ods. 1 smernice 89/104. 24 — Keď sú tovary označené ochrannou známkou predávané s výhradou vlastníckeho práva, prevod dispozičného opráv­ nenia predchádza zmene vlastníctva v právnom zmysle. V tomto rozsahu nemá výhrada vlastníckeho práva žiaden vplyv na vyčerpanie upravené v práve ochranných známok. Keď sú tovary prevedené na účely zabezpečenia záväzku, je v každom prípade pochybné, či dochádza k úkonu smerujú­ cemu k trhu, pretože prevodcovi zostáva držba predmetných tovarov. Pozri v tomto zmysle MULCH: Der Tatbestand der markenrechtlichen Erschöpfung. Kolin 2001, s. 20. 25 — Toto sa spravidla nevzťahuje na transakcie medzi spoločno­ sťami lej istej skupiny alebo na transakcie v rámci distri­ 46. Táto otázka vychádza z úvahy, že ak by bučného systému. sa dokázalo porušenie takéhoto zmluvného

I - 11327

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-16/03

prejavu vôle, neexistoval by žiaden súhlas a uvedením na trh treťou osobou — ale so v zmysle článku 7 ods. 1 smernice, čiže súhlasom majiteľa 2 6 . Pojem súhlasu v článku otázka, či boli tovary s ochrannou známkou 7 ods. 1 smernice 89/104 predstavuje krité­ uvedené na trh EHP by už nebola relevantná. rium pričítateľnosti, ktoré umožňuje určiť, či má byť uvedenie tovarov na trh EHP treťou osobou pričítané majiteľovi ochrannej známky 27.

47. Z kontextu je jasné, že majiteľ ochrannej 49. Pokiaľ sú tovary s ochrannou známkou známky Peak Holding si želal, aby bola veľká uvedené na trh v EHP samotným majiteľom väčšina zvyšných kusov tovaru predaná ochrannej známky, vyčerpanie práv nastáva v tretích štátoch. Peak Holding vložil usta­ zo zákona, bez ohľadu na zmluvu medzi novenie s takýmto účinkom do zmluvy majiteľom a kupujúcim. Porušenie akýchkoľ­ s francúzskou spoločnosťou COPAD. Tretia vek územných obmedzení predaja, ktoré a štvrtá otázka sú jasne inšpirované tvrdením mohol majiteľ uložiť kupujúcemu tovarov spoločnosti Peak Holding, že porušenie vo vzťahu k ich predaju v EHP, môže dať tohto ustanovenia ukladajúceho územné vzniknúť nárokom zo zmluvy, je však obmedzenie predaja by sa rovnalo nedo­ v zásade irelevantné podľa právnych pred­ statku súhlasu v zmysle článku 7 ods. 1 pisov o ochranných známkach. smernice 89/104, čím by sa zabránilo vyčer­ paniu práv k ochrannej známke.

50. Tiež odkaz na rozsudok Davidoff a i. 28 na tejto analýze nič nemení. Súdny dvor tam uviedol, okrem iného, že „pravidlo vnútro­ štátneho práva, ktoré za podstatné považuje samotné mlčanie majiteľa ochrannej známky by neuznávalo konkludentný súhlas, ale skôr 48. Tento prístup nesprávne chápe právnu povahu vyčerpania ako obmedzenia práv z ochrannej známky, ktoré nastáva zo zákona, ako správne tvrdí švédska vláda. 26 — Pozri tiež moje návrhy, už citované v poznámke pod čiarou 7, Tak sémanticky, ako aj z hľadiska zmyslu bod 42. 27 — Už v rozsudku z 22. júna 1994, Ideal-Standard, C-9/93, Zb. a účelu vyžaduje pojem vyčerpania, aby sa s. I-2789, bod 43, Súdny dvor jasne uviedol, že „súhlas implikovaný v každom prevode nie je súhlasom vyžadovaným rozlišovalo medzi uvedením na trh samot­ na uplatnenie doktríny vyčerpania práv". ným majiteľom ochrannej známky 28 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 7.

I - 11328

PEAK HOLDING

predpokladaný súhlas. Toto by nespĺňalo kou uvedené na trh EHP samotným maji­ potrebu súhlasu, ktorý je výslovne vyžado­ teľom ochrannej známky. vaný právnymi predpismi Spoločenstva" . Možno z toho naozaj vyvodiť, že súhlas majiteľa ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 smernice 89/104, a teda súhlas s uvedením tovarov na trh EHP treťou osobou, nemožno odvodzovať iba z neexistencie územných obmedzení predaja v zmluve medzi majiteľom ochrannej 52. Nie je nevyhnutné posudzovať, či je známky a jeho kupujúcim. územné obmedzenie predajov v zmluve medzi Peak Holding a COPAD v súlade s právom na ochranu hospodárskej súťaže, pretože táto okolnosť nemá pri odpovedi na tretiu otázku význam.

53. Čo sa týka štvrtej otázky, je postačujúce poznamenať, že ak existencia územného obmedzenia predajov nie je relevantná pre otázku, či došlo k vyčerpaniu v takom prípade, ako je prípad konania pred vnútro­ štátnym súdom 31,to isté musí tým viac platiť tam, kde je takéto ustanovenie použité v nejakej osobitnej podobe. 51. Či však, na druhej strane, vloženie územného obmedzenia na predaje do uve­ denej zmluvy z princípu vylučuje súhlas majiteľa ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 1 smernice 89/104, je relevantné len potiaľ, pokiaľ má byť vyčerpanie vyvodené z tohto súhlasu. Táto otázka vzniká, keď sú 54. Odpoveď na tretiu a štvrtú otázku by tovary opätovne dovezené z tretích štátov 3 0 . preto mala byť, že pokiaľ sú tovary označené Takéto sporné body nevznikajú v konaní ochrannou známkou predané inému pod­ pred vnútroštátnym súdom, kde je otázkou niku v rámci EHP, nie je pre posudzovanie len to, kedy boli tovary s ochrannou znám­ toho, kedy došlo k vyčerpaniu podľa článku 7 ods. 1 smernice 89/104 relevantné, či a ak áno, v akom rozsahu majiteľ ochrannej 29 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 58. známky zmluvne zaviazal kupujúceho 30 — Ak neboli tovary s oebrannou známkou majiteľom ešte rešpektovať územné obmedzenia predaja. uvedené na trh v EHP, boli však treťou stranou dovezené do EHP, napríklad šedými opätovnými dovozmi, otázkou, ktorá vyvstáva vo vzťabu k možnému vyčerpaniu práv z oebrannej známky, nie je, či boli tovary uvedené na trh v EHP samotným majiteľom oebrannej známky, ale či boli uvedené na trh v EHP treťou stranou s jebo súhlasom. 31 — Pozri bod 51 vyššie.

I - 11329

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-16/03

V — O trovách v súvislosti s pripomienkami, ktoré podali Súdnemu dvoru. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej inci- denčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútro­ 55. Švédska vláda ani Komisia nemajú právo štátnym súdom, o trovách konania rozhodne na náhradu trov konania, ktoré im vznikli tento vnútroštátny súd.

VI - Návrh

56. Preto navrhujem, aby Súdny dvor na položené otázky odpovedal takto:

„1) Článok 7 ods. 1 smernice 89/104/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že výrobky označené ochrannou známkou nie sú uvedené na trh len ich dovezením do EHP a ich preclením, ani tým, že sú ponúknuté na predaj v obchodoch patriacich majiteľovi ochrannej známky alebo iným podnikom patriacim do tej istej skupiny. Výrobky sú naopak uvedené na trh v EHP vtedy, keď nezávislá tretia osoba získa právo nakladať s výrobkami označenými ochrannou známkou, napríklad v dôsledku predaja.

2) Pokiaľ sú tovary označené ochrannou známkou predané inému podniku v EHP, nie je pre rozhodovanie o tom, kedy došlo k vyčerpaniu podľa článku 7 ods. 1 smernice 89/104/EHS rozhodujúce to, či a ak áno, v akom rozsahu majiteľ ochrannej známky zmluvne zaviazal kupujúceho rešpektovať územné obme­ dzenia predaja."

I - 11330

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-16/03 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik