C-17/03

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-17/03

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 28. októbra 2004 1

Obsah I — Úvod I - 4987

II — Právny rámec I - 4989

A — Právo Spoločenstva I - 4989

B — Vnútroštátne právo I - 4990

b) O dosahu smernice I - 4997

3. O postupe preskúmania I - 4998

B — O druhej prejudiciálne) otázke týkajúcej sa zásady zákazu diskriminácie podľa

článku 7 ods. 5 smernice 96/92 I - 4998

1. O dosahu zásady zákazu diskriminácie podľa článku 7 ods. 5 smernice 96/92 I - 4999

2. O existencii diskriminácie I - 5000

b) O spornom pridelení dovozných kapacít a jeho primeranosť I - 5007 1 — jazyk prednesú: nemčina.

I - 4986

VEMW A I.

C — O prvej prejudiciálnej otázke I - 5010 1. Článok 28 ES ako kritérium preskúmania? I - 5010 2. O práve Spoločenstva o hospodárskej súťaži I - 5013 a) Pôsobnosť článkov 81 ES a 82 ES I - 5013 b) Pôsobnosť článku 86 ods. 1 ES I - 5013 3. Prednostné pridelenie dovozných kapacít ako otázka hospodárskej súťaže . I - 5014 V — Návrh I - 5015

I - Úvod štáty mali početných súkromných výrobcov a prevádzkovateľov sústav s územne vyme­ dzeným monopolom alebo bez neho, pričom stupeň otvorenia trhu v jednotlivých prípa­ doch bol rôzny. 3

cich technických možností medzi členskými 5. V Holandsku ovládal trh s elektrickou štátmi. Práve nedostatok kapacity pri pre­ energiou do jeho otvorenia jeden podnik pájaní sietí však môžu byť prekážkou pre­ založený štyrmi regionálnymi výrobcami nosu elektrickej energie medzi štátmi, elektrickej energie pod názvom NV Samen­ werkende Elektriciteitsproduktiebberijven (ďalej len „SEP"). Tento podnik bol poverený poskytovaním služieb vo všeobecnom hospo­ dárskom záujme; k tomu patrilo aj zabezpe­ čenie bezpečnosti zásobovania. Pretože vnú­ troštátna výroba nepokrývala vnútroštátnu potrebu, a rozšírenie vnútroštátnych výrob­ ných kapacít nebolo možné politicky pre­ sadiť, spoločnosť SEP uzatvorila dlhodobé zmluvy o dodávkach elektrickej energie so 3. Popri týchto zásadných otázkach vzniká zahraničnými dodávateľmi. Doba platnosti v súvislosti s liberalizáciou trhu s elektrickou týchto zmlúv zasahuje aj do doby po otvorení energiou, ktorú upravuje smernica, vo všeo­ trhu. Pretože kapacity prepojenia sú becnosti niekoľko komplexných otázok v Holandsku, ako aj v iných štátoch obme­ o prechodnom režime.4 Samotná smernica dzené, holandský zákonodarca zabezpečil pre obsahuje vo svojom článku 24 úpravu pre­ spoločnosť SEP po otvorení trhu prednostné chodného režimu týkajúcu sa záväzkov práva týkajúce sa pridelenia dovozných a záruk prevádzky v členských štátoch, kapacít. Toto prednostné pridelenie po ktorých plnenie po liberalizácii je neisté otvorení trhu je predmetom konania vo veci a prenáša na Komisiu v tomto smere široké samej. Nové podniky na rozvod vidia v tejto oprávnenia. vnútroštátnej úprave narušovanie hospodár­ skej súťaže v ich neprospech a porušenie zásady rovnakého zaobchádzania stanovenej v smernici.

A — Právo Spoločenstva

9. Článok 7 smernice 96/92, ktorý sa nachá­ 7. Článok 28 ES stanovuje.' dza v kapitole IV „Prevádzkovanie prenoso­ vej sústavy", stanovuje (výňatok):

„Množstevné obmedzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom sú medzi „1. Členské štáty vymenujú alebo požiadajú členskými štátmi zakázané." podniky s vlastnými prenosovými sústavami, aby vymenovali — na obdobie, ktoré stanoví príslušný členský štát s prihliadnutím na efektívnosť a ekonomickú rovnováhu — prevádzkovateľa sústavy, ktorý bude zodpo­ vedný za prevádzkovanie, zabezpečenie 8. Článok 86 ES znie (výňatok): údržby a, ak to bude potrebné, aj za rozvoj prenosovej sústavy v danej oblasti a za jej prepojenie s inými sústavami tak, aby sa zabezpečila spoľahlivosť dodávok.

„1. V prípade verejnoprávnych podnikov a podnikov, ktorým členské štáty priznávajú osobitné alebo výlučné práva, tieto štáty neustanovia ani neponechajú v účinnosti 2. Členské štáty zabezpečia prípravu opatrenia, ktoré sú v rozpore s pravidlami a uverejnenie technických pravidiel, ktoré

I - 4989

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — VEC C-17/03

14. Na základe zákona z roku 1998 bola ..." kontrola nad prevádzkou sústavy a nad

I - 4990

VEMW A I.

prevádzkovateľom sústavy zverená riaditeľovi málne 900 MW do 31. marca 2005 vrátane pre Dienst uitvoering en toezicht energie a maximálne 750 MW od 1. apríla 2005 až do (správy pre výkon a kontrolu v odvetví 31. marca 2009 vrátane, pokiaľ cieľom tohto energetiky, ďalej len „DTE"). Článok 36 prenosu je realizácia zmlúv uzavretých roku zákona z roku 1998 poveril uvedeného 1989 a 1990 medzi určenou spoločnosťou na riaditeľa okrem iného úlohou stanoviť pod­ strane jednej a Électricité de France, Pre­ mienky na prístup do sústavy. ussen Elektra AG a Vereinigte Elektrizitäts­ werke Westfalen AG na strane druhej, v znení platnom k 1. augustu 1998, pokiaľ sú tieto zmluvy ešte platné.

15. V súlade s týmto ustanovením riaditeľ DTE stanovil 12. novembra 1992 podmienky týkajúce sa prevádzky sústavy (ďalej len „kódex sústavy").

16. Články 5.6.4 a 5.6.7 kódexu sústavy prednostne pridelili spoločnosti určenej III — Spor vo veci samej a prejudiciálne podľa článku 34 zákona z roku 1989 dovozné otázky kapacity pre cezhraničný prenos v roku 2000 na základe záväzkov z dlhodobých zmlúv.

pokrytie potreby elektrickej energie bedrijsleven a osobitne uplatňujú, že vyhra­ v Holandsku, uzatvorila SEP v roku 1989 denie dovozných kapacít pre zmluvy a v roku 1990 dlhoročné zmluvy na odber o dodávke elektrickej energie v prospech elektrickej energie s Vereinigten Elektrizi­ SEP, ktorá po otvorení trhu na základe tätswerke Westfalen AG, Électricité de zákona z roku 1998 už neposkytuje služby France a PreussenElectra AG. Zmluva vo všeobecnom hospodárskom záujme, s najdlhšou dobou platnosti končí v roku porušuje zákaz diskriminácie obsiahnutý 2009. ako v smernici, tak aj v zákone z roku 1998. Navyše v rozpore s článkom 28 ES, 81 ES, 82 ES a 86 ES ide o neprípustné obmedzenie voľného pohybu elektrickej energie. Pridelbvaciu metódu kódexu sústavy treba navyše považovať za technický predpis, 20. V rámci vykonania zákona z roku 1998 a preto mala byť podľa smernice 83/189/ previedla SEP prevádzku najväčšej časti EHS 5 oznámená Komisii. vnútroštátnej sústavy vysokého napätia na dcérsku spoločnosť TenneT BV, a následne previedla vlastníctvo tejto sústavy vysokého napätia na ďalšiu dcérsku spoločnosť, Sar- rane BV. Potom predala SEP svoje podiely v oboch týchto dcérskych spoločnostiach holandskému štátu.

24. V tejto súvislosti College van Beroep požiadal Súdny dvor Európskych spoločen­ 21. Spoločnosti Vereniging voor Energie, stiev, aby rozhodol o týchto prejudiciálnych Milieu en Water, Amsterdam Power otázkach: Exchange Spotmarket BV, ako aj NV Eneco (ďalej len „žalobkyne") poslali riaditeľovi DTE sťažnosť, že spoločnosti SEP boli pred­ nostne pridelené kapacity prenosu elektrickej energie prostredníctvom cezhraničných energetických sústav, ako bolo stanovené podľa kódexu sústavy z 12. novembra 1999.

1. nie je primeraný — verejnému — záujmu, ktorému slúži;

IV — Právne posúdenie

2. ovplyvňuje obchod v rozsahu, ktorý je v rozpore so záujmom Spoločen­ A — Úvodné poznámky stva?

1. O prejudiciálnych otázkach

II. a)Má sa článok 7 ods. 5 smernice vykladať tom zmysle, že zásada zákazu diskrimi­ nácie, ktorá je v ňom obsiahnutá, sa 25. Podstatou prvej prejudiciálnej otázky obmedzuje na uloženie povinnosti pre­ vnútroštátneho súdu je zistiť, za akých vádzkovateľovi sústavy zdržať sa akej­ podmienok je možné odvolávať sa na článok koľvek diskriminácie pri prístupe do 86 ods. 2 ES, keď podnik dostane určité sústavy prostredníctvom technických zvláštne práva a tie sú možno v rozpore predpisov? s právom Spoločenstva. Základom tejto

I - 4993

6 — Rozsudky zo 6. decembra 2001, Clean Car Autoservice, 8 — V tomto zmysle pozri napr. návrhy, ktoré predniesol generálny C-472/99, Zb. s. 1-9687, bod 13, a zo 7. januára 2003, BIAO, advokát Jacobs vo veci Altair Chimica (rozsudok C-306/99, Zb. s. 1-1, bod 88. z 11. septembra 2003, C-207/01, Zb. s. 1-8875, bod 31). 7 — Za každých okolností sa Súdny dvor v ustálenej judikatúre 9 — Pozri návrh na začatie prejudiciálneho konania, s. 16: „Medzi usiluje poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočné usmernenia účastníkmi konania nie je sporné, že toto ustanovenie pre posúdenie právneho sporu, v ktorom má rozhodnúť. Pozri [prednostné pridel'ovanie dovozných kapacít] predstavuje napr. rozsudky zo 4. júla 2000, Haim, C-424/97, Zb. s. I-5123, množstevné obmedzenie dovozu v zmysle článku 28 ES. Ďalej bod 58: a z 12. septembra 2000, Geffroy, C-366/98, Zb. názor žalobkýň, že uvedené ustanovenia sú v rozpore s. I-6579, bod 20. s viacerými inými článkami Zmluvy, nebol výslovne popretý."

I - 4994

VEMW A I.

sa obmedzuje na technické predpisy; ak by krok v smere liberalizácie vnútroštátnych tomu tak nebolo — alebo ak by bolo nutné trhov s elektrickou energiou a vytvorenia sporné ustanovenia kódexu sústavy 12 vnútorného trhu s elektrickou energiou . o prednostnom prideľovaní dovozných kapa­ cít klasifikovať ako technické predpisy —, bolo by potrebné skúmať, do akej miery je možné považovať priznanie osobitných práv s cieľom splnenia dlhodobých zmlúv o dodávke elektrickej energie za diskriminá­ ciu ostatných hospodárskych subjektov. 32. Tieto ciele sú sledované na jednej strane oddelením činností výroby, prenosu a rozvodu, čo sa nazýva „oddelenie" alebo „unbundling", na druhej strane poskytnutím regulovaného prístupu k príslušným činno­ stiam.

I - 4995

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-17/03

35. Pokiaľ ide o prístup do sústavy, smernica možnosť uložiť povinnosť rozvodným pod­ stanovuje vo svojich článkoch 17 a 18 dva nikom, aby na základe poskytovania služieb rovnocenne platné systémy, ktoré sa riadia vo všeobecnom hospodárskom záujme záso­ „objektívnymi, transparentnými, bovali odberateľov v určitej oblasti za stano­ 17 á nediskriminačnými kritériami" . Ako 14 vené ceny . Aj tu je nutné určiť zodpoved­ dôsledok politického kompromisu môžu ného prevádzkovateľa sústavy. členské štáty zvoliť medzi zmluvným prístu­ pom do sústavy (článok 17) a postupom jediného kupujúceho (článok 18). Zatiaľ čo v prvom systéme si môžu výrobcovia elek­ trickej energie, prípadne dodávateľské pod­ niky a potenciálni zákazníci s cieľom uza­ tvoriť zmluvy o dodávkach zmluvne dohod­ núť prístup do sústavy, druhý systém pred­ pokladá sprostredkovanie prostredníctvom jediného kupujúceho. Článok 19 uvádza časovo odstupňované záväzné ciele so zre­ 38. Medzi základné ustanovenia smernice teľom na stupeň dosiahnutého otvorenia patrí jej článok 3, ktorý v odsekoch 2 a 3 trhu. preberá obsah právnej úpravy článku 86 ods. 2 ES pre oblasť elektrickej energie. Podľa tohoto ustanovenia môžu členské štáty - bez toho, aby boli dotknuté ich záväzky zo Zmluvy o ES — „stanoviť podnikom pôso­ biacim v odvetví energetiky záväzky služieb vo verejnom záujme, ktoré sa môžu týkať 36. Prevádzka prenosovej sústavy je zverená bezpečnosti, vrátane bezpečnosti dodávok, prevádzkovateľovi sústavy určenému prísluš­ pravidelnosti, kvality a ceny dodávok ným členským štátom. 1 5Jeho úlohou je a ochrany životného prostredia. Záväzky zabezpečiť „prevádzkovanie, zabezpečenie musia byť jasne definované, transparentné, údržby a, ak to bude potrebné aj rozvoj nediskriminačné a kontrolovateľné". prenosovej sústavy v danej oblasti a jej prepojenie s inými sústavami tak, aby sa zabezpečila spoľahlivosť dodávok". Smernica stanovuje aj zásady vzťahu medzi prevádzko­ vateľom sústavy a užívateľmi — sem patria aj rozvodné podniky.

40. Smernicou zamýšľaná liberalizácia je z mnohých hľadísk neúplná 18. 43. Ustanovenia smernice o prevádzkovaní prenosových sústav — najmä článok 7 smernice — nie sú uvedené v článku 3, takže sa zdá pochybné, či sú prípustné výnimky z týchto ustanovení s poukázaním na exi­ stenciu povinností vo všeobecnom záujme. 41. Najskôr je nutné pripomenúť, že otvo­ renie trhu bolo vyhradené len niektorým účastníkom trhu. Z článku 19 smernice totiž vyplýva, že členské štáty sú povinné otvoriť svoje trhy 1 9 len pre niektorých odberateľov. Len títo oprávnení odberatelia môžu uzatvá­ rať podľa ustanovení smernice zmluvy o dodávkach elektrickej energie.

3. O postupe preskúmania 48. So zreteľom na ustanovenia práva Spo­ ločenstva týkajúce sa hospodárskej súťaže citované vnútroštátnym súdom v návrhu na začatie prejudiciálneho konania — články 81 ES a 82 ES — je ďalej v každom prípade nutné preskúmať, aký význam má skutoč­ 45. Prístup, ktorému dala prednosť Komisia nosť, že prednosť poskytnutá pri prístupe do a ktorý spočíva v prednostnom preskúmaní sústavy dlhodobým „starým zmluvám" má ustanovení sekundárneho práva sa javí ako zákonný základ. metodologicky správny, pretože smernica 96/92 je liberalizačnou smernicou. Je teda nutné zaoberať sa najskôr drahou prejudi- ciálnou otázkou týkajúcou sa výkladu smer­ nice 96/92. Primárne právo však ostáva relevantné v rozsahu, v ktorom smernica nemôže zrušiť platnosť žiadneho ustanovenia primárneho práva 2 2 . Primárne právo je ďalej nutné použiť ako mieru skúmania tam, kde nebola prevedená harmonizácia na základe smernice.

B — O druhej prejudiciálnej otázke týkajúcej sa zásady zákazu diskriminácie podľa článku 7 ods. 5 smernice 96/92

46. Čo sa týka prvej prejudiciálnej otázky, otázka uplatnenia článku 86 ods. 2 ES sa zdá neoddeliteľne spojená s prejudiciálnou otáz­ kou existencie porušenia práva Spoločenstva na základe spornej vnútroštátnej úpravy.

53. Vnútroštátny súd síce právom pozname­ náva, že článok 7 ods. 2 ukladá členským štátom povinnosť vypracovať technické pred­ pisy, ktoré stanovia minimálne technické, konštrukčné a prevádzkové požiadavky na pripojenie k sústave výrobných zariadení, 51. Ani zo znenia, ani zo systematiky, ale ani rozvodných sústav, priamo pripojených zo zmyslu a účelu tohto ustanovenia nevy­ zariadení odberateľov, prepájacích obvodov plýva, že v ňom vyjadrená zásada zákazu diskriminácie sa obmedzuje na technické a priamych vedení, pričom tieto požiadavky predpisy. — podľa článku 7 ods. 2 druhej vety — zabezpečia vzájomnú spoluprácu sústav a musia byť objektívne a nediskriminačné. Pokiaľ ale už článok 7 ods. 2 druhá veta obsahuje zákaz diskriminácie prispôsobený takýmto technickým predpisom, nie je jasné, prečo by mala byť zásada zákazu diskrimi­ nácie obmedzená opätovne len na technické predpisy, čo by znamenalo jej zbytočné 52. Zásada zákazu diskriminácie v článku 7 opakovanie. ods. 5 sa už podľa jeho znenia neobmedzuje na technické predpisy. V tejto súvislosti — a aby sme sa krátko venovali subsidiárnej otázke vnútroštátneho súdu — je nutné poznamenať, že prednostné pridelenie dovozných kapacít je možné len ťažko považovať za technický predpis. Ide skôr o prevádzkové rozhodnutie prevádzkovateľa sústavy, ktoré nemá s technickými hľadi­ skami nič spoločné. Takéto pridelenie pred­ 54. Článok 7 ods. 5 je síce uvedený stavuje metódu rozdelenia existujúcej kapa­ v kapitole IV smernice „Prevádzkovanie city, ktorá je ale obmedzená z technických prenosovej sústavy", dôležitým účelom smer­ dôvodov; pričom prednostné pridelenie časti nice 96/92 však je zabrániť akejkoľvek tejto kapacity nie je podmienené technicky, diskriminácii medzi hospodárskymi sub­ ale hospodársky alebo právne — v tomto jektmi. Už článok 3 smernice ako všeobecný

56. Spoločnosť BV Nederlands Elektriciteit Administratiekantoor (ďalej len „NEA"), ako právny nástupca spoločnosti SEP, v tomto ohľade p o d p o r o v a n á h o l a n d s k o u a francúzskou vládou, v podstate uplatňuje, že rozdielne zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi, čo sa týka prideľovania prenoso­ vých kapacít, nepredstavuje nerovnaké zaob­ chádzanie, pretože SEP a ostatné hospodár­ ske subjekty sa nenachádzali v rovnakej alebo 2. O existencii diskriminácie porovnateľnej situácii. NEA ako právny nástupca SEP poukazuje v tejto súvislosti na dlhodobé zmluvy o dodávke elektrickej energie uzatvorené pred liberalizáciou a v nich obsiahnuté záväzky na odber, ktoré v k o n e č n o m d ô s l e d k u vyplývajú z politického rozhodnutia vtedajšej vlády. 25 Ďalej vyplýva rozdielna situácia z toho, že SEP bola v okamihu uzatvorenia zmlúv poverená poskytovaním služieb vo všeobec­ 55. Zásada zákazu diskriminácie v článku 7 nom hospodárskom záujme, pričom uzatvo­ ods. 5 smernice 96/92 je zjavne osobitným renie zmlúv bolo nutné práve na splnenie výrazom všeobecnej zásady rovnosti, ktorá týchto zvláštnych úloh. Tým sa odlišuje vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami situácia SEP od situácie jej konkurentov, nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi

pretože tí neboli poverení takýmito osobit­ skych subjektov na trh, pokiaľ mu v tom nými úlohami. Napokon boli spoluvlastníci celkom nezabráni, čo opätovne poškodzuje spoločnosti SEP z dôvodu otvorenia trhu cieľ liberalizácie. Prejednávaný prípad túto zaťažení „sfranded costs". problematiku znázorňuje: prednostné pride­ lenie kapacít prenosu elektrickej energie s cieľom splniť dlhodobé zmluvy o dodávke elektrickej energie môže prinajmenšom pod­ statne znížiť prístup ďalších rozvodových podnikov do cezhraničnej prenosovej sústavy27. Pokiaľ obchodný model posled­ ných uvedených podnikov spočíva v dovoze 57. Tieto argumenty, pokiaľ sú vecne elektrickej energie zo zahraničia, ktorá je správne, nemôžu presvedčiť, a to z dôvodov v porovnaní s vnútroštátnym trhom lacnej­ základných metodologických úvah. Porovna- šia, a v jej rozvode, značne sa zužuje priestor tel'nost'situácie SEP, resp. situácie jej práv­ pre hospodársku súťaž v oblasti cien na neho nástupcu NEA a žalobkýň je totiž spornom trhu rozvodov. nutné hodnotiť s ohľadom na smernicou zamýšľané — a uskutočňované — otvorenie trhu. Otázkou nie je to, či obidve kategórie hospodárskych subjektov na základe ich príslušnej minulosti majú rozdielnu východi­ skovú pozíciu, ale skôr, či je podľa liberali­ začnej smernice — konkrétne smernice 96/92 — vôbec rozlíšenie zo zákona prí­ pustné.

58. V rámci liberalizácie hospodárskych 59. Pokiaľ skutočne dôjde k obmedzeniu odvetví, ktoré sú prepojené sústavami, ako hospodárskej súťaže zamýšľanému touto je odvetvie elektrickej energie, je nediskrimi- smernicou, je nutné ďalej preskúmať dôvody načný prístup — v zmysle poskytnutia tohto stavu, aby sa zistilo, do akej miery tieto prístupu podľa objektívnych a prehľadných dôvody poskytujú objektívne odôvodnenie kritérií 26 — nevyhnutný. Každé rozlišovanie zisteného nerovnakého zaobchádzania medzi hospodárskymi subjektmi je spôsobilé s hospodárskymi subjektmi, ktoré vyplýva vážne ohroziť prístup určitých hospodár­ z uvedeného obmedzenia. Okolnosti, ktoré

60. Je však nutné pripomenúť, že žiadna z uvedených okolností nemôže byť sama osebe považovaná za objektívny dôvod roz­ lišovania. Poskytnutie prednostného pridele­ a) P o s ú d e n i e d l h o d o b ý c h zmlúv nia dovozných kapacít nemôže byť o dodávkach elektrickej energie z hľadiska na liberalizovanom trhu samo osebe odô­ práva Spoločenstva vodnené trvaním dlhodobých zmlúv o dodávke elektrickej energie. Rovnako tak nemôže byť poukazované na poskytovanie služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme, pretože tieto služby v každom prí­ pade v okamihu poskytnutia práva na pred­ nostné pridelenie dovozných kapacít už neexistovali. 62. Samotný prechodný zákon z roku 2001 vytvára spojenie medzi ním stanoveným prednostným pridelením dovozných kapacít v prospech spoločnosti SEP a dlhodobými zmluvami o dodávke elektrickej energie medzi touto spoločnosťou a zahraničnými výrobcami elektrickej energie tým, že v článku 13 ods. 1 zakladá prednostné pridelenie závislé od existencie týchto zmlúv a výslovne stanovuje, že prednostné pride­ 61. Objektívne odôvodnenie výhodnejšieho lenie je poskytnuté s cieľom splniť tieto zaobchádzania so spoločnosťou SEP, resp. zmluvy. s jej právnym nástupcom, by však mohlo vyplývať z kombinovaného zohľadnenia oboch prvkov: výhodnejšie zaobchádzanie 28 — O súvislosti medzi objektívnym odôvodnením nerovnakého by totiž mohlo byť odôvodnené vo vzťahu zaobchádzania a zásadou primeranosti pozri všeobecne Tridimas, Tlie General Principles of EC Law, Oxford, 2000, k zásade rovnakého zaobchádzania článku 7 najmä s. 351: „A test of proportionality is inherent in the ods. 5 smernice tým, že slúži na splnenie concept of Objective justification'". Pozri tiež z judikatúry napr. rozsudok z 24. novembra 1998, Bickel a Franz, predmetných dlhodobých zmlúv o dodávke, C-274/96, Zb. s. I-7637, bod 27: „Takéto... [rozlišovacie kritérium] by bolo len vtedy odôvodnené, ak by spočívalo na ktoré spoločnosť SEP zase uzatvorila objektívnych úvahách nezávislých od štátnej príslušnosti s cieľom splniť záväzky všeobecného záujmu. dotknutej osoby a ktoré by boli primerané k legitímnemu cieľu sledovanému vnútroštátnym právom. (Zvýraznila gene­ Takéto odôvodnenie ale predpokladá, že rálna advokátka.)

Neuloženie povinnosti vypovedať zmluvy 64. Komisia v tejto súvislosti ďalej zdôraz­ podľa smernice 96/92 ňuje, že smernica 96/92 musí byť v každom prípade vykladaná so zreteľom na zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. Z judikatúry 30 je možné najmä zistiť, že „pravidlá hmotného práva Spoločenstva... je potrebné vykladať v tom zmysle, že platia pre situácie, ktoré vznikli pred ich vstupom do účinnosti iba vtedy, pokiaľ z ich znení, cieľov alebo systematiky jasne vyplýva, že majú mať takto účinok". Čo sa týka trvania dlhodobých zmlúv o dodávke elektrickej energie, ktoré boli uzatvorené pred vstupom smernice 96/92 do účinnosti, smernica tu nespĺňa 63. Je potrebné pripomenúť, že smernica príslušné požiadavky na jasnosť a určitosť. neobsahuje žiadne výslovné pokyny týkajúce sa trvajúcich dlhodobých zmlúv o dodávkach elektrickej energie, hoci podľa tvrdenia spoločnosti SEP, ktoré v tomto ohľade nie je spochybňované, sú takéto zmluvy o dodávkach elektrickej energie v odvetví obvyklé. Zo smernice iba vyplýva, že „dlho­ dobé plánovanie môže byť jeden z prostriedkov na splnenie uvedených povin­ ností voči štátnemu sektoru"29. Neskoršie nariadenie č. 1228/2003 vychádza zjavne zo zásadnej platnosti takýchto zmlúv: vo všeo­ becných zásadách pre správu a prideľovanie dostupnej prenosovej kapacity pre prepoje­ nie medzi vnútroštátnymi sústavami, ktoré sú v prílohe nariadenia, je totiž v prípade dlhodobých zmlúv výslovne konštatované, že „právo prioritného prístupu ku kapacite prepojovacích vedení nebude udelené pre tie zmluvy, ktoré porušujú články 81 a 82 zmluvy o ES", dalej je objasnené, že „exi­ stujúce dlhodobé zmluvy nemajú prednostné právo pripojenia, keď príde k ich obnovova­ 65. Na posúdenie dlhodobých zmlúv niu" (zvýraznila generálna advokátka). Z toho z hľadiska práva Spoločenstva je teda nutné je v každom prípade možné prísť k záveru, že sa predovšetkým zaoberať pravidlami hospo­ sekundárne právo s výhradou požiadaviek dárskej súťaže podľa článkov 81 ES a 82 ES, primárneho práva zásadne neodporuje dlho­ pričom na článok 86 ods. 2 ES je možné sa dobým zmluvám. odvolať, pokiaľ boli sporné zmluvy uzatvo­ rené s cieľom poskytovať služby vo všeobec­ nom hospodárskom záujme. 29 — Odôvodnenie č. 14. Pozri tie?, článok 3 ods. 2 poslednú vetu smernice: „Členskí štáty, ktoré si to želajú, môžu zaviesť dlhodobo plánovanie ako prostriedok plnenia vyššie uvede­ ných záväzkov služieb vo verejnom záujme." 30 — Rozsudok z 10. februára 1982, Bout, 21/81, Zb. s. 381, bod 13.

68. Pokiaľ ide o článok 82 ES a z neho vyplývajúci zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu, treba poznamenať, že všeobecná diskusia sa nevzťahuje ani tak na zmluvy o dodávkach ako také, ale skôr na prednostné pridelenie dovozných kapacít, prípadne poskytnuté na ich plnenie, ako je tomu aj v tomto prípade. Relevantné zneu­ žitie by totiž mohlo spočívať v tom, že 67. Podľa článku 81 ods. 1 ES sú so prevádzkovateľ sústavy uplatňuje voči zákaz­ spoločným trhom nezlučiteľné, a preto zaká­ níkom nerovnaké podmienky pri rovnakých zané všetky dohody medzi podnikmi, ktoré plneniach [článok 82 písm. c)], čím sú ďalší by mohli ovplyvniť obchod medzi členskými obchodní partneri znevýhodnení štátmi a ktoré majú za cieľ alebo výsledok v hospodárskej súťaži. Prednostné pridelenie vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľova­ dovozných kapacít by bolo možné považovať nie hospodárskej súťaže v rámci spoločného za odôvodnené výhodnejšie zaobchádzanie trhu. Článok 81 ods. 3 však obsahuje s určitými zákazníkmi. Objektívne odôvod- možnosť výnimiek, pokiaľ dotknutá dohoda obsahuje objektívne výhody, ktoré kompen­ zujú súťažné nevýhody. Za predpokladu, že dlhodobé zmluvy skutočne majú na hospo­ 31 — Pozri tiež nezáväzný pracovný dokument, ktorý slúžil ako základ pre diskusiu na 6th Regulatory Forum for Electricity dársku súťaž negatívne účinky, mohla by vo Florencii (2000), „Compatibility of long term electricity existovať možnosť výnimky v rozsahu, transmission capacity reservations with EC competition law", Discussion Paper, prepared by DG Competition for the 6th v ktorom je plnenie takýchto zmlúv spojené Regulátory Forum for Electricity in Florence (november 2000).

70. V rozsahu, v ktorom sa SEP — a holandská vláda — odvolávajú na náklady na poskytnutie odberných množstiev stano­ 71. V prejednávanom prípade nie je celkom vených v dlhodobých zmluvách, je však objasnené, či a do akej miery SEP alebo jej sporné, či je možné takéto náklady uznať dodávatelia elektrickej energie vynaložili ako investície podporujúce hospodársku investície v súvislosti s plnením predmetných súťaž. SEP a holandská vláda síce tvrdia, že dlhodobých zmlúv o dodávke elektrickej tieto náklady sú porovnateľné s nákladmi na energie. Je teda vecou vnútroštátneho súdu, zriadenie nových výrobných zariadení, pre­ aby v tomto bode konečne posúdil okolností tože finančne nie je rozdiel medzi tým, či je konkrétneho prípadu. V prípade, že pritom

I - 5005

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-17/03

nebude možné predmetné dlhodobé zmluvy 74. Predpokladom uplatnenia článku 86 uviesť do súladu s článkami 81 ES a 82 ES, ods. 2 ES však je, aby dotknuté podniky boli bude nutné zaoberať sa tým, do akej miery je vôbec poverené takouto osobitnou úlohou. možné uvažovať o odôvodnení dlhodobých V prejednávanom prípade je nesporné, že zmlúv podľa článku 86 ods. 2 ES. SEP bola pred otvorením trhu smernicou 96/92 poverená takýmito úlohami 35.

I - 5006

VEMW A I.

b) O spornom pridelení dovozných kapacít skom záujme — sa dalo predpokladať, nebolo a jeho primeranosť uplatnené 36. Ďalšie zneužitia, tak ako ich naznačila spoločnosť Vereniging voor Ener­ gie, Milieu en Water v jej písomných pripomienkach 37, ako napríklad priškrtenie vnútroštátnej výroby elektrickej energie s cieľom plného využitia prednostných dovozných kapacít a zachovania vysokých domácich cien v tuzemsku, môžu byť ozna­ čené iba ako hypotéza. 77. Prednostné pridelenie dovozných kapa­ cít podľa príslušnej vnútroštátnej právnej úpravy sa zdá byť v každom prípade spôso­ bilé zabezpečiť plnenie existujúcich dlhodo­ bých zmlúv o dodávke elektrickej energie. 80. Prednostné pridelenie dovozných kapa­ cít by bolo možné považovať za nevyhnutné, pokiaľ by neboli iné právne úpravy vo výhľade, ktoré by menej narušovali prístup žalobkýň do sústavy. Je teda otázne, či neexistencia takejto právnej úpravy by v konečnom dôsledku bránila ďalšiemu pokračovaniu zmlúv.

84. Článok 3 ods. 3 smernice síce pripomína, že „záujmy spoločenstva zahŕňajú medzi iným voľnú súťaž o možných odberateľov v súlade s touto smernicou a článkom [86] Zmluvy". Slobodný prístup na trh v podobe slobodného prístupu do sústavy však neplatí neobmedzene: článok 17 ods. 5 smernice totiž jasne upravuje, že právo na prístup do sústavy môže byť podrobené obmedze- 82. Okrem toho je v každom prípade vecou 41 vnútroštátneho súdu, aby zistil, či a do akej mam. miery zmluvy, ktorých plnenie má zaistiť v tomto prípade sporné poskytnutie pred­ nostného pridelenia dovozných kapacít, obsahovali možnosť výpovede a či túto možnosť bolo možné využiť za hospodársky prijateľných podmienok.

85. Čo sa týka záujmu Spoločenstva, je nutné k tomu poznamenať, že sporný vnútroštátny právny predpis neovplyvňuje intenzitu obchodu s elektrickou energiou medzi členskými štátmi 42. Vzťahuje sa okrem toho len na obmedzenú časť kapacity prepojenia sústav medzi Holandskom 83. S výhradou výsledkov tohto skúmania, a ostatnými členskými štátmi 43. Francúzka existujú pádne dôvody na to, aby sa uznala

89. Rovnako sa zdá byť významná skutoč­ 87. Ďalej je nutné vyžadovať, aby nevyužité nosť, že sa prednostné pridelenie prenosovej kapacity, ktoré boli dané k dispozícii dot­ kapacity neuskutočňuje béz protiplnení. knutým podnikom prevádzkovateľom Výnosy z tohto protiplnenia sú účelovo sústavy, boli opätovne poskytnuté ostatným viazané a mali by podľa článku 31 ods. 5 hospodárskym subjektom 46. Podľa tvrdenia zákona z roku 1998 slúžiť na zlepšenie holandskej vlády, ktoré v tomto ohľade prepojovacej kapacity sústavy.

91. Na druhú prejudiciálnu otázku je teda odpadá priame uplatnenie článku 86 ods. 2 potrebné odpovedať tak, že článok 7 ods. 5 ES na spornú vnútroštátnu právnu úpravu 4 8 . smernice 96/92 je uplatniteľný na prednostné So zreteľom na návrh odpovede na druhú pridelenie kapacít prenosu elektrickej ener­ prejudiciálnu otázku je ale nutné vychádzať gie. Zásada zákazu diskriminácie článku 7 z toho, že prípadné poverenie úlohami vo ods. 5 smernice 96/92 neodporuje takému všeobecnom hospodárskom záujme je prednostnému prideleniu kapacít prenosu základným kritériom, ktoré musí byť zohľad­ elektrickej energie na základe zákonného nené pri posúdení toho, či boli dotknuté ustanovenia, pokiaľ toto zvýhodnené zaob­ hospodárske subjekty predmetom nerovna­ chádzanie neprekračuje mieru nutnú na kého zaobchádzania, ktoré nie je objektívne splnenie dlhodobých zmlúv o dodávke elek­ odôvodnené. trickej energie a pokiaľ tieto zmluvy neporu­ šujú právo Spoločenstva, najmä články 81 ES, 82 ES a 86 ods. 2 ES.

94. Ostáva teda preskúmať, do akej miery sporná právna úprava odporuje ustanove­ niam primárneho práva, na ktoré odkázal C — O prvej prejudiciálnej otázke vnútroštátny súd.

92. Prvá prejudiciálna otázka sa týka v podstate odôvodnenia prípadných porušení primárneho práva spornými vnútroštátnymi ustanoveniami na základe článku 86 ods. 2 ES. 1. Článok 28 ES ako kritérium preskúmania?

93. Podmienky na uplatnenie článku 86 ods. 2 ES boli už vysvetlené, takže je možné 47 na ne v tomto smere odkázať . Nesporné je, 95. Otázka, do akej miery je možné odvolá­ že SEP, resp. jej právny nástupca NEA, už nie vať sa na článok 28 ES ako na kritérium je poverená poskytovaním služieb vo všeo­ skúmania, bola ako v priebehu písomnej časti becnom hospodárskom záujme, takže

96. Francúzska vláda v tomto smere odka­ zuje na rozsudok z 13. decembra 2001 vo veci C-324/99 49, podľa ktorého „musí byť každé vnútroštátne opatrenie v oblasti, ktorá je predmetom celkovej harmonizácie na úrovni Spoločenstva, posudzované na základe ustanovení tohto harmonizačného opatrenia, a nie podľa článkov 30, 34 a 36 99. Čo sa týka stupňa harmonizácie dosiah­ Zmluvy". nutého na základe smernice 96/92, je však možné v každom prípade konštatovať, že — ako už bolo uvedené 50— tá ponecháva veľa nezodpovedaných konkrétnych otázok týka­ júcich sa prístupu do prenosových sústav. Je osobitne charakteristické, že najnovšie naria­ denie č. 1228/2003 51 sa pokúša v tejto súvislosti upraviť niektoré problémy 52. Na 97. NEA ako právny nástupca SEP uplat­ základe významu zásady zákazu diskriminá­ ňuje, že aj keby bolo nutné skúmať dotknutú cie uvedeného v smernici 96/92 53, sa zdá byť vnútroštátnu úpravu na základe článku 28 tento zákaz do určitej miery nadriadený ES, obmedzenie voľného pohybu tovaru je osobitným právnym úpravám prístupu. vylúčené, pokiaľ by prípadné preťaženie kapacity prenosových sústav, najmä pri pre­ pojení sústav, malo technické príčiny; sporná vnútroštátna právna úprava by v tomto smere len riešila dôsledky existujúceho pre­ ťaženia.

100. Pokiaľ by sa napriek tomu chcel Súdny dvor za týchto okolností zaoberať článkom 28 ES, je potrebné pri jeho pôsobnosti pripomenúť rozsudok Dassonville, podľa 98. S francúzskou vládou je možné súhlasiť v tom, že primárne právo sa neuplatňuje vtedy, keď je možné normy smernice týka­ júce sa prístupu k prenosovej sústave pova­ 50 — Pozri vyššie body 40 a nasi. 51 — Už citované v poznámke pod čiarou 26. žovať za vyčerpávajúce. Mám pochybnosti 52 — Ako napr. vyrovnávajúce mechanizmy medzi prevádzkova­ teľmi sústav, poplatky za prístup do sústavy, riadenie preťaženia atd. Pritom nariadenie č. 1228/2003 v značne) miere vychádza z práce European Electricity Regulatory Forum vo Florencii. 49 — DaimlerChrysler, C-324/99, Zb. s. 1-9897, bod 32. 53 — Pozri vyššie bod 54.

57 101. Pracovné dokumenty Komisie z tohto hľadiska ukazujú, že rozdielne 58 — Pod riadením preťaženia sa má rozumieť rozhodnutie metódy prideľovania kapacít môžu slúžiť na o pridelení obmedzených prenosových kapacít. 59 — Ako napr. explicitné alebo implicitné („market splitting") kapacitné aukcie. 60 — Najmä „retention" (rezervovanie kapacity v prospech verti­ kálne integrovaných podnikov); „first come,firstserve"; „pro­ 54 — Rozsudok z 11. júla 1974, Dassonville, 8/74, Zb. s. 837, bod 5. rata". 55 — Pozri vyššie bod 58. 61 — Alternatívne by bolo potrebné preskúmať, do akej miery by mohlo byť odôvodnené porušenie zásady voľného pohybu 56 — NEA napokon netvrdí nič iné, keď uplatňuje, že prednostné tovaru podľa článku 30 ES. Pokiaľ sa NEA odvoláva na pridelenie dovozných kapacft nepredstavuje opatrenie bezpečnosť zásobovania uznanú v judikatúre ako dôvod na s rovnocenným účinkom v zmysle článku 28 ES „pokiaľ odôvodnenie (pozri v tejto súvislosti rozsudok z 10. júla 1984, príslušné ustanovenia nespôsobujú diskrimináciu". Diskrimi­ Campus Oil a i., 72/83, Zb. s. 2727, bod 34), mohlo by sa nácia je ale daná práve vtedy, keď rozdielne zaobchádzanie ukázať, že je vhodné vysvetliť, že sporné dlhodobé zmluvy s účastníkmi trhu sa zdá vecne neodôvodnené, čo je práve o dodávke elektrickej energie boli síce uzatvorené s týmto v tomto prípade predmetom právneho posudzovania. cieľom, ale tu posudzované prednostné pridelenie bolo 57 — Pozri najmä Congestion management in the EU electricity umožnené v čase, keď SEP už nebola poverená plniť túto úlohu. transmission network — Status report, september 2002.

62 — Rozsudok Altair Chimica, už citovaný v poznámke pod čiarou 8; bod 30. 63 — Pozri vyššie body 65 a nasi.

I - 5013

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - VEC C-17/03

108. Prednostné pridelenie dovozných kapa­ uplatniť článok 82 ES, pretože sporné cít elektrickej prenosovej sústavy bolo vyhra­ vnútroštátne právne predpisy v konečnom dené holandským prechodným zákonom dôsledku zaväzujú prevádzkovateľa sústavy z roku 2001 jednému podniku na splnenie k tomu, aby voči svojim obchodným partne­ dlhodobých zmlúv o dodávke elektrickej rom pri rovnakých plneniach uplatňoval energie, uzatvorených medzi týmto podni­ nerovnaké podmienky, čím sú títo obchodní kom a zahraničnými výrobcami elektrickej partneri znevýhodňovaní v hospodárskej energie. Tým ide o právo, ktoré členský štát súťaži. 65 poskytuje právnymi alebo správnymi pred­ pismi obmedzenému počtu podnikov na určitom území — a tým o osobitné právo v zmysle článku 86 ods. 1 ES.

I - 5014

VEMW A I.

zvýhodnená pridelením, pokiaľ má domi­ zistiť, či SEP, resp. jej právny nástupca, má nantné postavenie na relevantnom trhu, dominantné postavenie. Nezávisle od toho využíva výhodu, ktorá pre ňu vyplýva by však bolo rozporom v hodnotení na jednej z tohto pridelenia na posilnenie jej domi­ strane uznať objektívne odôvodnenie roz­ nantného postavenia, na obmedzenie inten­ dielneho zaobchádzania s príslušnými zity hospodárskej súťaže, či na sťaženie hospodárskymi subjektmi a na druhej strane prístupu nových hospodárskych subjektov považovať tú istú právnu úpravu za príčinu na trh. V tomto ohľade by bolo nutné najskôr zneužitia v zmysle článku 82 ES.

V - Návrh

113. Na základe vyššie uvedených úvah navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky odpovedal takto:

„1. Článok 7 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou je uplatniteľný na prednostné pridelenie kapacít prenosu elektrickej energie.