C-25/03
ECLI:EU:C:2004:710
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0025
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
HE
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 11. novembra 2004 1
1. Uznesením z 29. augusta 2002, doruče I — Právny rámec ným Súdnemu dvoru 23. januára 2003, položil Bundesfinanzhof Súdnemu dvoru štyri prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych pred pisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej A — Právna úprava Spoločenstva hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (ďalej len „šiesta smernica") 2.
3. V tejto veci treba pripomenúť niektoré ustanovenia šiestej smernice, ktoré definujú osobu podliehajúcu DPH (článok 4), právo na odpočet (článok 17), ako aj pravidlá pre výkon tohto práva (články 18 a 22).
2. Vnútroštátny sudca sa v podstate pýta, či 4. Článok 4 znie: a v akom rozsahu môže osoba, ktorá postavila, alebo nadobudla spoločne s manželom nehnuteľnosť určenú na bývanie, od splatnej DPH odpočítať DPH, ktorú zaplatil z dôvodu nadobudnutia alebo výstavby tej časti nehnuteľnosti, ktorú využíva na výkon svojej podnikateľskej čin nosti. „1. Pojem ,osoba podliehajúca dani' [platiteľ dane — neoficiálny preklad] predstavuje osobu, ktorá nezávisle na ľubovoľnom mieste vykonáva hospodársku činnosť bližšie určenú 1 — Jazyk prednesú: taliančina. v odseku 2, odhliadajúc od účelu a výsledkov 2 — U. v. ES L 145. s. 1 Mini. vyd. 09/001, s. 23. tejto činnosti.
I - 3127
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-25/03
2. Hospodárske činnosti spomínané mu dodal alebo má dodať iný daňovník v odseku 1 predstavujú činnosti výrobcov, [platiteľ dane — neoficiálny preklad]; obchodníkov a osôb poskytujúcich služby, vrátane banských a poľnohospodárskych čin ností a činností jednotlivých profesií. Aj využívanie hmotného alebo nehmotného majetku na účely nadobúdania zisku z nich « na nepretržitom základe sa bude tiež pova žovať za hospodársku činnosť.
6. Napokon, v súvislosti s pravidlami výkladu práva na odpočet sa v článku 18 stanovuje:
..."
„1. Aby sa mohlo uplatniť právo na zníženie dane daňovník [platiteľ dane — neoficiálny preklad] musí:
5. Pokiaľ ide o právo na odpočet, článok 17 ods. 2 znie: a) pri odpočte dane podľa článku 17 (2) (a) musí mať faktúru vystavenú podľa článku 22 (3),
..." „Pokiaľ sa tovary a služby používajú na účely jeho zdaniteľných plnení, daňovník [platiteľ dane — neoficiálny preklad] má právo odpočítať nasledovné položky z dane, ktorú 3 — V priebehu obdobia rozhodného pre posúdenie veci samej bol článok 17 ods. 2 šiestej smernice zmenený smernicou Rady má zaplatiť: 91/680/EHS zo 16. decembra 1991, ktorou sa doplna spoločný systém dane z pridanej hodnoty, mení a dopĺňa smernica 77/388/EHS s cieľom zrušiť daňové hranice (U. v. ES L 376, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 160). Po tejto zmene, ktorá nema vplyv na vyriešenie tejto veci, ale z dôvodu formálnej úplnosti je to potrebné na tomto mieste pripomenúť, citované ustanovenie znie: „Pokiaľ sa týka tovaru a služieb, ktoré su použité na účely zdaniteľných transakcií [plnení — neoficiálny prekladļ, zdaniteľná osoba musí byť oprávnená, aby odpočítala daň, ktorú je povinná zaplatiť [platiteľ dane mus byt oprávnený na odpočítanie dane, ktorú je povinný zapľatit- neqficidlny preklad]: a) daň z pridanej hodnoty splatnú alebo zaplatenú s ohľadom na tovar alebo služby dodané, alebo ktoré sa pre neho majú byť dodané inou zdaniteľnou osobou a) daň z pridanej hodnoty splatnú alebo zodpovednou [iným platiteľom dane zodpovedným — neofi ciálny preklad] za daň v rámci územia krajiny...". zaplatenú za tovary alebo služby, ktoré
I - 3128
HE
7. V článku 22 ods. 3 sa stanovuje, že: B — Vnútroštátna právna úprava
,,a) Každá zdaniteľná osoba [Každý platiteľ dane — neoficiálny preklad] vystaví faktúru a/alebo iný dokument, ktorý slúži ako faktúra za tovar resp. služby, 8. Pokiaľ ide o to, čo je podstatné v tejto veci, ktoré ako dodávateľ dodal inej zdaniteľ je potrebné pripomenúť §§ 14 a 15 Umsatz nej osobe [inému platiteľovi dane — steuergesetz (zákon o dani z obratu, ďalej len neoficiálny preklad] a uchová si kópiu „UStG"), v znení platnom v rokoch 1991 — tohto dokumentu. 1993.
9. Paragraf 14 s názvom „Vystavovanie faktúr" znie: b) Faktúra musí jednoznačne uvádzať cenu bez dane a zodpovedajúcu sumu dane pri každej sadzbe, a tiež musí obsahovať výnimky z platenia dane.
c) Členské štáty určia kritériá, podľa kto „Ak platiteľ dane dodáva zdaniteľné tovary rých sa bude považovať dokument za alebo poskytuje zdaniteľné služby podľa § 1 faktúru. 4 ods. 1 a 3, môže a, pokiaľ uskutočňuje tieto plnenia na účely podniku iného platiteľa dane, musí na žiadosť tejto osoby vystaviť 4 — Stále z dôvodu formálne; úplnosti je potrebné pripomenúť, 7c faktúry jasne uvádzajúce sumu dane. Faktúry citovaná smernica 91/680/EHS zmenila článok 22 ods. 3 šiestej smernice takto: musia obsahovať tieto údaje: ,,a) Každá zdaniteľná osoba (Každý platiteľ dane — neoficiálny preklad] musí vydať faktúru alebo iný dokument slúžiaci ako faktúra s ohľadom na tovar alebo služby, ktorá dodal alebo poskytol inej zdaniteľnej osobe [inému platiteľovi dane — neoficiálny preklad] alebo nezdaniteľnej právnickej osobe [právnickej osobe, ktorá nie je platiteľom dane — neoficiálny preklad]. Zdaniteľná osoba [Platiteľ dane — neoficiálny preklad] musí udržiavať kópiu každého vyda ného dokumentu.
b) Faktúra musí jasne stanovovať cenu, oddelene daň a zodpovedajúcu daň pri každej sadzbe ako aj každú výnimku. 1. meno a adresu platiteľa dane, ktorý c) Členské štáty stanovia kritériá, ktoré určia, či sa dokument môže považovať za faktúru. uskutočňuje dodávku tovarov alebo poskytovanie služieb;
I - 3129
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-25/03
2. meno a adresu príjemcu dodávky alebo 10. Paragraf 15 s názvom „Odpočet dane na poskytnutia služieb; vstupe" potom upresňuje, že:
„Platiteľ dane si môže odpočítať nasledujúce 3. množstvo a obvyklé obchodné označe nie dodaných tovarov alebo povahu sumy dane na vstupe: a rozsah poskytnutých služieb;
I. daň uvedenú oddelene vo faktúrach podľa § 14, ktoré mu boli vystavené inými plati 4. dátum dodania tovarov alebo poskytnu teľmi d a n e za dodávky t o v a r o v tia služieb; a poskytovanie služieb vykonané na účely jej podniku. ..." 6
5. úhradu za dodanie tovarov alebo poskytnutie služieb (§ 10) a II — Skutkový stav a konanie
6. sumu dane vzťahujúcu sa na úhradu I I . Spor vo veci samej má pôvod (bod 5). v rozhodnutí, ktorým Finanzamt Bergisch Gladbach (ďalej len „Finanzamt") odmietol pánovi HE (ďalej aj „žalobca") možnosť odpočtu DPH, ktorú zaplatil z dôvodu výstavby tej časti jeho domu, ktorý nadobu dol spoločne s manželkou, ktorý bol určený ako kancelárske priestory, od DPH, ktorú ..." 5. mal zaplatiť do štátneho rozpočtu.
5 — Neoficiálny preklad. 6 — Neoficiálny preklad.
I - 3130
HE
12. Z návrhu na začatie prejudiciálneho 16. Finanzamt však tieto odpočty odmietol, konania vyplýva, že na konci roka 1990 pretože podľa jeho názoru nebol objednáva nadobudli manželia HE pozemok, ktorého teľom a príjemcom služieb výstavby pán HE, spoluvlastnícke podiely boli rozdelené takto: ale spoločenstvo, tvorené manželmi, na jedna štvrtina pre pána HE a tri štvrtiny pre ktorých boli aj vystavené faktúry. Podľa jeho manželku. Finanzamt toto spoločenstvo ako také nevy konávalo žiadnu podnikateľskú činnosť, a preto nemalo právo na žiadny odpočet.
13. Následne poverili rôzne podniky výstav bou obytného domu na tomto pozemku. Podľa toho, čo uviedol počas pojednávania 17. Proti tomuto rozhodnutiu podal pán HE pán HE, vlastníctvo tejto nehnuteľnosti bolo žalobu na Finanzgericht. rozdelené medzi neho a jeho manželku tak, že spoluvlastnícke podiely zodpovedali vlast níctvu zastavaného pozemku, teda 1/4 a 3/4.
18. Finanzgericht na rozdiel od Finanzamt čiastočne žalobe vyhovel, pričom posúdil ako nepodstatné, na koho meno boli faktúry 14. Všetky faktúry, vystavené stavebnými vystavené, a určil, že pán HE je skutočný firmami, boli vystavené na „manželov HE". príjemca služieb výstavby kancelárie; uznal teda žalobcovo právo na odpočet časti DPH, zaplatenej z dôvodu tejto služby. Finanzge richt sa však domnieval, že pán HE bol iba štvrtinovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a teda aj kancelárie, ktorá sa v nej nachádza. Preto nemohla byť čiastka odpočtu určená tak, ako požadoval pán HE, vo výške 12 % 15. Z návrhu na začatie prejudiciálneho DPH, zaplatenej pri výstavbe domu, ale iba konania tiež vyplýva, že pán HE popri svojej vo výške jednej štvrtiny z týchto 12 96. hlavnej činnosti zamestnanca v pracovnom pomere vykonával tiež ako vedľajšiu činnosť slobodné povolanie odborného spisovateľa a že na jej výkon používal jednu miestnosť rodinného domu. Keďže táto miestnosť predstavovala 12 % celkovej plochy domu, v daňových priznaniach k DPH, týkajúcich sa rokov 1991 — 1993 si pán HE uplatnil 19. Proti tomuto rozsudku sa aj Finanzamt, odpočet DPH zodpovedajúci pomernej časti aj pán HE odvolali na Bundesfinanzhof, ktorý 12 % DPH zaplatenej pri výstavbe tohto sa mal rozhodnúť medzi dvoma úplne proti domu. chodnými tvrdeniami.
I - 3131
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-25/03
20. Podľa názoru, ktorý uviedol Finanzamt, postavenie samostatného právneho sub totiž v okamihu objednávky a následne pri jektu (osobná alebo kapitálová spoloč označovaní príjemcov faktúr neexistovali iné nosť), každý zo spoluvlastníkov sa údaje, a teda iba spoločenstvo manželov považuje za čiastočného príjemcu slu možno zohľadniť v zmysle § 15 UStG ako žieb, pokiaľ nie je dohodnuté inak, 7 príjemcov výstavby domu. Jeden zo spolu vlastníkov by si teda nemohol uplatniť ani čiastočný odpočet DPH, zaplatenej za túto výstavbu.
— v okamihu rozhodnom pre posúdenie veci samej neexistovalo žiadne výslovné obmedzenie daňového odpočtu 21. Pán HE sa naopak domnieval, že na výstavby a zariadenia „prostredia, ktoré rozdiel od toho, čo bolo uvedené hoci patrí do obytného domu, je odde v prvostupňovom rozsudku, mal právo na lené od ostatnej plochy na bývanie a je odpočet z celej DPH, zaplatenej pri výstavbe užívané výlučne alebo takmer výlučne kancelárie, vo výške 12 % z celkovej DPH. On na podnikateľské a/alebo odborné totiž užíva túto časť domu výlučne, a preto by účely" (tzv. domáca kancelária), 8 mal byť považovaný za jej výlučného objed návateľa.
— v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti 22. Bundesfinanzhof poukazuje na to, že do spoluvlastníctva, pričom jeden zo vnútroštátne právo poskytuje riešenie uve spoluvlastníkov ju používa na svoje deného problému. Na základe judikatúry podnikanie, má podnikateľ právo na samého Bundesfinanzhof totiž: odpočet dane, zaplatenej na vstupe, zodpovedajúcej jeho spoluvlastníckemu podielu, 9
7 — Pozri rozsudky Bundesfinanzhof z 1. februára 2001, V R 79/99, BFHE 194, 488, BFH/NV 2001, 989, a zo 7. novembra 2000 V R 49/99, BFHE 194, 270, BFH/NV 2001, 402; a napokon
rozsudok
zo 16. mája 2002, V R 15/00, BFH/NV 2002, 1346. 8 — Pokiaľ ide o definíciu domáce) kancelárie, pozri list Bundes — v prípade spoločnej objednávky služieb ministerium der Finanzen (spolkové ministerstvo financií) zo 16. júna 1998, IV B 2-S 2145-59/98, Rn. 7, BStBl I 1998, 863. viacerými osobami, ktoré sú spojené 9 — Pozri rozsudok Bundesfinanzhof z 1. októbra 1998, V R 31/98, v spoločenstve, ale nemajú (daňové) BFHE 187, 78, BFH/NV 1999, 575.
I - 3132
HE
— označenie príjemcov, akým je označenie objednávku na investičný majetok, je uvedené vo faktúrach, adresovaných p o t r e b n é prijať záver, že ide manželom HE, nebráni odpočtu dane, o nadobudnutie platiteľom dane, ktorý 10 zaplatenej na vstupe. nemá právo na odpočet DPH na vstupe zaťažujúcej toto nadobudnutie, alebo je potrebné prijať záver, že všetci spolu vlastníci sú príjemcami tohto plnenia?
23. Keďže však mal Bundesfinanzhof pochybnosti o zlučitelhosti tohto riešenia s výkladom šiestej smernice, položil Súd V prípade kladnej odpovede na druhú nemu dvoru podľa článku 234 ES nasledu otázku: júce prejudiciálne otázky:
3. Ak manželia nadobúdajú investičný „1. Má osoba, ktorá nadobúda alebo stavia majetok do spoluvlastníctva a ak tento dom na účely bývania s cieľom obývať majetok je používaný na podnikateľské ho, pri nadobudnutí alebo výstavbe účely iba jedným zo spoluvlastníkov, predmetného domu postavenie platiteľa môže byť právo na odpočet vykonané dane, ak zamýšľa používať jednu z miestností tejto budovy ako kancelár ske priestory pre vedľajšiu zárobkovú činnosť?
a) týmto spoluvlastníkom výlučne do výšky podielu dane na vstupe zod povedajúceho jeho spoluvlastníc kemu podielu,
V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:
alebo
2. Ak majetkové spoločenstvo spoluvlast níkov alebo manželov, ktoré samo nekoná s cieľom podnikania, podáva b) môže tento spoluvlastník podľa článku 17 ods. 2 pism. a) šiestej 10 — Pozri rozsudky Bundesfinanzhof v BFH/NV 2002, 1346, smernice odpočítať sumu dane na a v BFHE 194, 270, BFH/NV 2001, 402. vstupe zodpovedajúcu podielu jeho
I - 3133
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-25/03
podnikateľského používania nadobudnutia alebo výstavby nehnuteľnosti, majetku ako celku (pri dodržaní určenej na bývanie, manželmi, pričom ju podmienok fakturácie uvádzaných čiastočne jeden z nich používa ako kancelá v štvrtej otázke)? riu na výkon svojej zárobkovej činnosti.
4. Je potrebné, na vykonanie práva na odpočet v súlade s článkom 18 šiestej smernice, vystaviť v zmysle článku 22 ods. 3 tejto smernice faktúru na meno Stanoviská účastníkov konania samotného spoluvlastníka/manžela — a uviesť zlomky ceny a dane zodpove dajúce jeho spoluvlastníckemu podielu - alebo postačuje faktúra, ktorá bola vystavená na mená spoluvlastníkov/ manželov bez uvedenia takéhoto roz delenia?" 26. V odpovedi na tieto otázky Finanzamt predovšetkým odkazuje na vnútroštátne daňové ustanovenia, pričom pripomína, že v prípade nadobudnutia alebo výstavby nehnuteľnosti viacerými subjektmi, ktoré sú navzájom spojené do spoločenstva, ale ktoré nemajú postavenie samostatného právneho 24. V konaní, ktoré sa pred Súdnym dvorom subjektu, si jednotlivý spoluvlastník môže takto začalo, predložili písomné pripomienky uplatniť právo na odpočet DPH, zaplatenej žalobca, Finanzamt a Komisia. Žalobca na vstupe iba vtedy, ak: i) v okamihu a Komisia boli potom Súdnym dvorom uzavretia - kúpnej zmluvy alebo zmluvy vypočutí na pojednávaní 23. septembra 2004. o dielo upresnil časť nehnuteľnosti, ktorú si vyhradzuje na svoje podnikanie; ii) a ak bola pre toto plnenie vystavená faktúra, z ktorej vyplýva časť ceny a dane na jeho ťarchu. Iba takým spôsobom by totiž vyplývalo, či a v akom rozsahu je jednotlivý spoluvlastník príjemcom zdaniteľného plnenia.
III — Právny rozbor
25 Ako už bolo uvedené, vnútroštátny súd 27. Žalobca a Komisia majú naopak iný kladie štyri otázky, týkajúce sa predpokladu názor, keďže z dôvodov, ktoré uvediem
I - 3134
HE
v priebehu môjho rozboru, naopak, dospeli 28. V tomto poslednom bode sa názory k záveru, že: žalobcu a Komisie čiastočne rozchádzajú. Podľa Komisie je totiž právo na odpočet čiastky zaplatenej DPH, zodpovedajúcej časti majetku určeného na účely podnikania pod mienené tým, že vnútroštátne právo umož ňuje manželovi, ktorý vykonáva podnikateľ skú činnosť, ktorá podlieha DPH, aby ako vlastník nakladal s celým investičným majet kom. Komisia pokračuje, že ak vnútroštátny — osoba, ktorá nadobudne alebo si nechá právny predpis stanovuje inak, manžel má vystavať nehnuteľnosť určenú na býva právo na odpočet iba sumy zodpovedajúcej nie, koná ako platiteľ dane, ak používa jeho spoluvlastníckemu podielu. jednu miestnosť tejto nehnuteľnosti ako kanceláriu pre svoju zárobkovú činnosť a táto kancelária patrí do jeho podnika teľského majetku,
29. Žalobca a Komisia majú naopak rovnaký názor na to, že právo na odpočet nemožno uprieť manželovi, ktorý vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane, z dôvodu, že má iba faktúru vystavenú na oboch manželov bez toho, aby bola uvedená cena a daň — pokiaľ viaceré subjekty, spojené spolo zodpovedajúca jeho spoluvlastníckemu po čenstvom, ktoré nie je samostatným dielu. subjektom, ktorý sám vykonáva podni kateľskú činnosť, nadobudnú investičný majetok, všetci jednotliví spoluvlastníci sa musia považovať za príjemcov tohto plnenia,
O určení subjektu, ktorému je určené plnenie v prípade výstavby alebo nadobudnutia majetku do spoluvlastníctva (druhá otázka)
— v prípade nadobudnutia investičného majetku do spoluvlastníctva manželov, pričom je určený na podnikanie len jedného z nich, tento má právo na 30. Pre odpoveď vnútroštátnemu sudcovi je odpočet zaplatenej DPH, zodpovedajúci podľa môjho názoru potrebné začať od časti majetku, ktorý používa na svoje druhej otázky, a teda predovšetkým určiť, či podnikanie. v prípade, ak si viaceré osoby, spojené do
I - 3135
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-25/03
právneho alebo dobrovoľného spoločenstva, 34. Také je aj znenie článku 4 ods. 1 šiestej ktoré nevykonáva podnikateľskú činnosť, smernice, ktorý definuje ako platiteľa DPH objednajú investičný majetok, je príjemcom „osobu, ktorá nezávisle na ľubovoľnom požadovaného plnenia samé spoločenstvo mieste vykonáva hospodársku činnosť bližšie alebo jednotliví spoluvlastníci. určenú v odseku 2, odhliadajúc od účelu a výsledkov tejto činnosti".
31. Ako už bolo uvedené, Bundesfinanzhof objasnil, že podľa vlastnej judikatúry v takomto prípade sa každý zo spoluvlastní kov považuje, pokiaľ ide o jeho podiel, za príjemcu plnenia, ak nie je dohodnuté inak 35. Okrem toho, článok 17 šiestej smernice (pozri bod 22 vyššie). v odseku 1 stanovuje, že „právo na odpočí tanie dane vzniká v čase vyrubenia [splat nosti — neoficiálny preklad] odpočítateľnej dane" a v odseku 2 umožňuje platiteľovi dane, „pokiaľ sa tovary a služby používajú na účely jeho zdaniteľných plnení", odpočítať „z dane, ktorú má zaplatiť, ... daň z pridanej hodnoty splatnú alebo zaplatenú za tovary alebo služby, ktoré mu dodal alebo má dodať 32. Podľa môjho názoru nie je toto riešenie iný daňovník [platiteľ dane — neoficiálny v rozpore so šiestou smernicou a so spoloč preklad]". ným systémom, ktorý táto smernica ustano vuje.
33. Ako je totiž známe, tento systém usta novuje, že pre každé zdaniteľné plnenie je 36. Z uvedených vlastností je možné vyvodiť, DPH splatná iba po predchádzajúcom že „systém odpočtu má za cieľ úplne odpočte sumy dane, ktorá priamo zaťažila oslobodiť podnikateľa od DPH, ktorú má náklady rôznych prvkov, tvoriacich cenu zaplatiť alebo zaplatil v rámci všetkých tovarov a služieb. Systém odpočtu je navr svojich hospodárskych činností". Systém hnutý tak, že iba platitelia dane sú oprávnení Spoločenstva pre daň z pridanej hodnoty od splatnej DPH odpočítať daň, ktorou boli v dôsledku toho zaručuje „dokonalú neutra zaťažené tovary a služby na vstupe. litu zdanenia pre všetky hospodárske čin-
I - 3136
HE
nosti, nezávisle na účele alebo na výsledkoch ktoré nemá právnu subjektivitu a nie jej týchto činností, aby boli predmetom DPH osobou podliehajúcou dani, a teda, nemôže si ako také". 11 uplatniť žiadny odpočet, výsledkom by bolo, že jednotlivý spoluvlastník, ktorý vykonáva hospodársku činnosť, by si nemohol vôbec uplatniť ustanovený odpočet a bol by teda zaťažený DPH zaplatenou v rámci svojej činnosti.
37. Po tomto sa mi zdá, že Komisia z toho, čo bolo uvedené, správne vyvodzuje, že spoločenstvo, vytvorené manželmi HE, nemožno považovať za platiteľa DPH, prí jemcu plnenia výstavby nehnuteľnosti.
40. Z vyššie uvedených dôvodov sa domnie vam, že keď si osoby, spojené v právnom alebo dobrovoľnom spoločenstve, ktoré nemá právnu subjektivitu a samo nevyko náva nezávislú hospodársku činnosť, objed najú tovar, príjemcom plnenia v zmysle 38. Ako totiž upresnil aj vnútroštátny sudca, šiestej smernice sú jednotliví spoluvlastníci toto spoločenstvo nemá právnu subjektivitu a nie samo spoločenstvo. a nevykonáva samo žiadnu nezávislú hospo dársku činnosť, nie je platiteľom DPH v zmysle článku 4 ods. 1. V dôsledku toho nemá z hľadiska dane z pridanej hodnoty žiaden samostatný význam a nestavia sa medzi poskytovateľov diela výstavby a manželov, ktorí teda musia byť považovaní za skutočných príjemcov tohto plnenia.
O postavení platiteľa dane, ktorým je jedno tlivec nadobúdajúci nehnuteľnosť určenú na bývanie, pričom ju čiastočne používa na podnikateľské účely (prvá otázka)
39. Toto riešenie, ako správne uviedol žalobca, je tiež v súlade s vyššie spomenutou zásadou neutrality DPH. Keby sa teda za príjemcov plnenia považovalo spoločenstvo,
41. Prvou otázkou sa vnútroštátny sudca 1 1— Rozsudok zo 14. februára 1985, Rompelman, 268/83, Zb. pýta, či osoba, ktorá stavia alebo nadobúda s. 655, bod 19. nehnuteľnosť určenú na bývanie, koná ako
I - 3137
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-25/03
platiteľ dane, pokiaľ chce čiastočne použiť použitie na účely hospodárskej činnosti nehnuteľnosť ako kanceláriu na nezávislú platiteľa dane". vedľajšiu činnosť.
44. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v spornom období (1991 _ 1993) vykonával žalobca činnosť odborného spisovateľa ako vedľajšiu činnosť a na jej výkon, keďže ide nepochybne o nezávislú hospodársku činnosť, používal 42. V tejto súvislosti opätovne pripomínam, výlučne, od okamihu odovzdania nehnuteľ že článok 4 ods. 1 šiestej smernice za platiteľa nosti, jednu časť nehnuteľnosti, ktorú na dane považuje „osobu, ktorá nezávisle na dobudol s manželkou.14 Na základe vyššie ľubovoľnom mieste vykonáva hospodársku citovanej judikatúry a z hľadiska tvrdení činnosť..., odhliadajúc od účelu a výsledkov tejto činnosti" a že tento systém odpočtu o skutkovom stave, ktoré uviedol vnútro DPH je ustanovený tak, že iba subjekty, ktoré štátny sudca, sa mi teda zdá, že pán HE, keď majú také postavenie, „majú právo odpočítať nadobudol nehnuteľnosť, konal v postavení od DPH, ktorú majú zaplatiť, ... daň platiteľa dane v zmysle článku 4 šiestej z pridanej hodnoty splatnú alebo zaplatenú smernice. za tovary alebo služby, na vstupe" 12.
45. Voči tomu by sa na druhej strane dalo namietať, že toto postavenie nemal z dôvodu, že žalobca používal na uvedenú činnosť iba časť nehnuteľnosti.
43. Okrem toho spolu s Komisiou pripomí nam, že vo veci Lennartz Súdny dvor vysvetlil, že „osoba, ktorá nadobudne tovar pre potreby hospodárskej činnosti v zmysle článku 4, koná ako platiteľ dane" a že na 46. Komisia a žalobca totiž správne pripo určenie, či v osobitnom prípade boli tovary menuli, že podľa Súdneho dvora, keď platiteľ nadobudnuté pre tieto potreby, je potrebné dane „nadobudne investičný majetok, aby ho vziať do úvahy „všetky okolnosti konkrétnej užíval zároveň ako ekonomický prostriedok veci, medzi ktoré patrí aj povaha pred a zároveň na súkromné účely", môže si metných tovarov a časové obdobie, ktoré uplynulo od ich nadobudnutia až po ich 13 — Rozsudok z 11. júla 1991, Lennartz, C-97/90, Zb. s. I-3795, body 14 a 21. 14 — Pozri návrh na začatie prejudiciálneho konania, časť I a časf II 12 — Už citovaný rozsudok Rompelman, bod 16. bod 2 písm. a).
I - 3138
HE
vybrať, či: i) bude považovať tento majetok smernice, koná v postavení platiteľa dane, „za majetok podniku, pre ktorý je zásadne keď stavia alebo nadobúda nehnuteľnosť DPH v celom rozsahu odpočítateľná"; ii) určenú na bývanie, ak určí a používa časť „ponechať ho v celom rozsahu vo svojom tejto nehnuteľnosti na výkon svojej vlastnej súkromnom majetku a úplne to tak vylúčil činnosti. zo systému DPH"; iii) alebo ho aj (ako to urobil pán HE v tomto prípade) zahrnúť do svojho podniku iba v časti, určenej na podnikanie. 15
O rozsahu práva na odpočet (tretia otázka)
47. Volba použitia majetku iba sčasti na vlastnú podnikateľskú činnosť teda nie je okolnosťou, ktorá by spôsobila, že osoba, ktorá ho nadobúda, nemá postavenie plati teľa dane. Naopak, ide o možnosť, ktorú systém šiestej smernice priznáva platiteľom 49. Svojou treťou otázkou chce vnútroštátny dane práve preto, aby v súlade so zásadou sudca v podstate vedieť, či v prípade nado neutrality znášali „bremeno dane z pridanej budnutia majetku do spoluvlastníctva man hodnoty, iba ak sa toto [bremeno] týka želov, pričom ho jeden z manželov čiastočne tovarov alebo služieb, ktoré táto osoba používa na výkon svojej nezávislej činnosti, používa pre svoju osobnú spotrebu, a nie má tento manžel právo na odpočet vo výške pre svoje zdaniteľné podnikateľské čin rovnajúcej sa: i) dani, zaplatenej pri výstavbe nosti." 16 tej časti majetku, ktorú používa [tretia otázka, časť b)]; ii) alebo zlomku, zodpove dajúcemu spoluvlastníckemu podielu, dane, zaplatenej pri výstavbe používanej časti majetku [tretia otázka, časť a)].
48. Z vyššie uvedených dôvodov sa preto domnievam, že osoba, ktorá vykonáva ako svoju vedľajšiu činnosť nezávislú hospodár sku činnosť v zmysle článku 4 šiestej 50. Zrejme chápem, že keby mal Bundesfi nanzhof použiť vlastnú judikatúru, sledoval 15 — Pozri rozsudok z 8. marca 2001, Bakcsi, C-415/98, Zb. by posledné riešenie, a teda by priznal s. I-1831, body 25 a 26. Pozri tiež rozsudky Lennartz, už citovaný, bod 26, a zo 4. októbra 1995, Armbrecht, C-291/92, spoluvlastníkovi odpočet dane, zaplatenej Zb. s. 1-2775, bod 20. na vstupe, zodpovedajúci jeho spoluvlastníc 16 — Už citovaný rozsudok Armbrecht, bod 20. kemu podielu. To by bolo zjavným potvrde-
I - 3139
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-25/03
ním prvostupňového rozsudku, v ktorom žoval za výlučné vlastníctvo platiteľa dane, Finanzgericht určil čiastku odpočtu nie správne, pre iný prípad, ktorý je predmetom v rozsahu 12 % DPH, zaplatenej pri výstavbe tohto sporu, v ktorom je len spoluvlastní domu (a teda celkovej sumy DPH, zaplatenej kom, sa mi zdá rozumné domnievať sa, že má pri výstavbe kancelárie), ale iba v rozsahu právo, ako uviedol Bundesfinanzhof, na jednej štvrtiny z týchto 12 %. odpočet, zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu tej časti majetku, ktorá sa čiastočne využíva na podnikanie.
51. V tejto súvislosti opäť pripomínam, že podľa judikatúry Súdneho dvora „platiteľ dane, ktorý nadobudne investičný majetok, aby ho použil ako ekonomický nástroj a zároveň na súkromné účely" má tri možnosti: i) „bude považovať tento majetok 53. Je to tak z dvoch dôvodov. V prvom za majetok podniku, pre ktorý je zásadne rade, také riešenie sa zdá byť v súlade DPH v celom rozsahu odpočítateľná"; ii) s viackrát citovanou zásadou neutrality. „ponechá ho v celom rozsahu vo svojom Predpokladá sa, že spoluvlastník zaplatil iba súkromnom majetku" a v tomto prípade „nie pomernú časť DPH pri výstavbe alebo je žiadna časť DPH, zaplatená na vstupe pri nadobudnutí časti nehnuteľnosti užívanej nadobudnutí tovaru... odpočítateľná"; iii) na účely podnikania. Z hľadiska tejto zásady zahrnie ho, ako to urobil v tomto prípade by mal byť pozbavený bremena iba žalobca, do svojho podniku iba v časti, v pomernej časti DPH, zaplatenej pre túto pričom v takom prípade by sa zdalo správne časť majetku. domnievať sa, že právo na odpočet ustano vené článkom 17 ods. 2 písm. a) sa vzťahuje iba na tú časť majetku, určenú na podnika nie, na základe pomeru užívania toho istého majetku na podnikanie a osobného užíva 17 nia.
54. V predmetnom prípade pán HE vyhlásil, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a teda aj časti, ktorú užíva na podnikateľské účely 52. Keby bolo toto posledné riešenie, navr (kancelária), iba v rozsahu 1/4. Je preto hnuté pre prípad, na základe ktorého by sa možné predpokladať, že zaplatil iba pomernú majetok určený na zmiešané užívanie, pova časť, a teda 1/4 DPH, zaplatenej pri výstavbe kancelárie, a že ostávajúce 3/4 zaplatila manželka. Zároveň musel zaplatiť pomernú časť (stále 1/4) DPH, zaplatenú pri výstavbe 17 — Pozri už citované rozsudky Bakesi, body 25 a 26, ako aj Lennartz, bod 26, a Armbrecht, body 20 a 21. ostatnej časti domu, určenej na bývanie.
I - 3140
HE
55. Ak je to tak, domnievam sa, že v súlade: účelu smernice, ktorá má za cieľ práve so zásadou neutrality si nemôže žalobca zaviesť „spoločný systém dane z pridanej uplatniť právo na odpočet celej sumy DPH, hodnoty". Tak by sa v skutočnosti rozsah zaplatenej (ním a jeho manželkou) za kance odpočtu odlišoval od štátu k štátu podľa láriu, ale iba jej 1/4. V opačnom prípade by si príslušných vnútroštátnych ustanovení totiž pán HE odpočítal viac DPH, ako občianskeho práva. skutočne za kanceláriu zaplatil, a výsledkom by bolo, že by bol fakticky čiastočne oslobo dený od DPH, ktorú zaplatil do štátneho rozpočtu nie v postavení osoby vykonávajú cej nezávislú hospodársku činnosť, ale ako súkromný spotrebiteľ, pokiaľ ide o ostávajúcu časť nehnuteľnosti určenej na bývanie.
58. Z hľadiska vyššie uvedených úvah navr hujem odpovedať na tretiu otázku v tom zmysle, že platiteľ dane, ktorý nadobudne s manželom do spoluvlastníctva majetok a užíva ho čiastočne na výkon svojej vlastnej nezávislej podnikateľskej činnosti, má 56. Na druhej strane, navrhované riešenie sa v zmysle článku 17 ods. 2 pism. a) šiestej mi zdá byť v súlade so zásadou rovnosti. Ak smernice právo na odpočet zlomku splatnej totiž podľa vyššie citovanej judikatúry osoba, DPH, zaplatenej pri nadobudnutí časti ktorá má vo výlučnom vlastníctve majetok, majetku používaného na podnikateľské účely určený na zmiešané užívanie, a ktorá určí v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlast časť tohto majetku pre vlastný podnik, môže níckemu podielu. uplatniť odpočet DPH zaplatenej pri jeho nadobudnutí (alebo jeho výstavbe) v pomere podľa použitia na podnikanie, ktoré tam vykonáva, bolo by diskriminujúce prijať to isté riešenie aj v odlišnom prípade, v ktorom, ako je to v tomto prípade, ide iba o spoluvlastníctvo tohto majetku.
O náležitostiach faktúry (štvrtá otázka)
57. Dalo by sa tiež tvrdiť, ako to robí Komisia, že rozsah odpočtu môže závisieť od vnútornej úpravy spoluvlastníctva alebo majetkového režimu manželov, a že teda vyššie navrhované riešenie musí byť odmiet 59. Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny nuté, keďže na základe tejto úpravy môže sudca pýta, či články 18 a 22 šiestej smernice jednotlivý spoluvlastník nakladať celým vyžadujú na to, aby osoba podliehajúca dani, majetkom, ktorý používa. Obávam sa však, ktorá stavia alebo nadobúda do spoluvlast že keby to tak bolo, hrozilo by zmarenie níctva s manželom investičný majetok, ktorý
I - 3141
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-25/03
čiastočne používa na vlastnú nezávislú pod neoficiálny preklad]" [písm. b)] a že „členské nikateľskú činnosť, mohla uplatniť právo na štáty určia kritériá, podľa ktorých sa bude odpočet skutočnosť, že má faktúru vystavenú považovať dokument za faktúru". 19 na svoje meno, kde je uvedený údaj o zlomku ceny a daň, zodpovedajúca jej spoluvlastníc kemu podielu, alebo či naopak tieto ustano venia považujú za dostatočnú faktúru vysta venú na manželov/spoluvlastníkov, ktorá nemá takýto údaj.
62. Tieto ustanovenia sa teda obmedzujú, ako tiež správne pripomenula Komisia, na určenie troch minimálnych náležitostí (údaj o cene bez dane, o zodpovedajúcej dani pri každej sadzbe a, ak je taký prípad, o oslobodení od dane), ktoré musí faktúra 60. Bundesfinanzhof sa v skutočnosti dom stále obsahovať, aby sa mohlo uplatniť právo nieva, že podľa vlastnej judikatúry nebráni na odpočet. Neobsahujú však žiadne doda faktúra, akou je faktúra vystavená na žalobcu točné náležitosti, pokiaľ ide o prípad nad a jeho manželku, s označením „manželia obudnutia majetku do spoluvlastníctva, HE", odpočtu DPH, zaplatenej samým žalob najmä údaj o zlomku ceny a dani, ktoré com. 1 8 Pýta sa však, či môžu byť prekážkou zodpovedajú spoluvlastníckym podielom takého odpočtu príslušné ustanovenia šiestej nadobúdateľov. smernice.
61. V tejto súvislosti pripomínam, že podľa 63. V dôsledku toho sa vnútroštátny sudca ustanovenia článku 18 ods. 1 písm. a) „aby sa domnieva, že ak v takom prípade vnútro mohlo uplatniť právo na zníženie dane, štátne právny predpisy neukladajú uvádzať daňovník [platiteľ dane — neoficiálny pre takéto údaje, neexistuje podľa môjho názoru klad] musí... mať faktúru vystavenú podľa žiadny dôvod, aby sa faktúra, obsahujúca článku 22 ods. 3". V tomto poslednom vyššie uvedené náležitosti považovala za ustanovení sa potom uvádza, že „faktúra nedostatočnú, a teda aby sa platiteľovi dane, musí jednoznačne obsahovať cenu bez dane ktorý čiastočne používa nadobudnutý maje a zodpovedajúcu sumu dane pri každej tok na podnikateľské účely, nepriznalo právo sadzbe, a tiež musí obsahovať výnimky na odpočet, ktoré mu patrí podľa článku 17 z platenia dane [oslobodenie od dane — ods. 2 písm. a).
18 — pozri návrh na začatie prejudiciálneho konania, časť II bod 3. 19 — Pozri poznámku pod čiarou 4.
I - 3142
HE
64. Z vyššie uvedených dôvodov teda navr majetok, ktorý čiastočne používa na výkon hujem odpovedať na štvrtú otázku tak, že vlastnej nezávislej podnikateľskej činnosti, článok 18 ods. 1 a článok 22 ods. 3 šiestej mal faktúru, vystavenú na svoje meno, smernice nevyžadujú na uplatnenie práva na obsahujúcu údaj o zlomku ceny a dani, odpočet podľa článku 17 ods. 2 písm. a) tejto zodpovedajúcich jeho spoluvlastníckemu smernice, aby platiteľ dane, ktorý stavia alebo podielu. nadobúda do spoluvlastníctva s manželom
IV - Návrh
65. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Bundesfinanzhof takto:
„1. Osoba, ktorá ako svoju vedľajšiu činnosť vykonáva nezávislú hospodársku činnosť v zmysle článku 4 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu — spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, vystupuje v postavení osoby podliehajúcej dani, keď stavia alebo nadobúda nehnuteľnosť určenú na bývanie, ak určí a používa časť tejto nehnuteľnosti na výkon svojej činnosti.
I - 3143
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-25/03
2. Pokiaľ si viaceré osoby, spojené v právnom alebo dobrovoľnom spoločenstve, ktoré nemá právnu subjektivitu a samo nevykonáva nezávislú hospodársku činnosť, objednajú majetok, príjemcom plnenia v zmysle šiestej smernice sú jednotliví spoluvlastníci a nie samo spoločenstvo.
3. Platiteľ dane, ktorý do spoluvlastníctva s manželom nadobúda majetok a používa ho čiastočne na výkon svojej nezávislej podnikateľskej činnosti, má v zmysle článku 17 ods. 2 pism. a) šiestej smernice právo odpočítať od splatnej DPH zlomok DPH, ktorý zaplatil pri nadobudnutí časti majetku, používaného na podnikateľské účely, zodpovedajúce jeho spoluvlastníckemu podielu.
4. Článok 18 ods. 1 a článok 22 ods. 3 šiestej smernice nevyžadujú, aby na účel uplatnenia práva na odpočet podľa článku 17 ods. 2 pism. a) tejto smernice platiteľ dane, ktorý stavia alebo nadobúda do spoluvlastníctva s manželom majetok, ktorý čiastočne používa na výkon svojej nezávislej podnikateľskej činnosti, mal faktúru vystavenú na svoje meno, obsahujúcu údaj o zlomku ceny a dani, zodpovedajúcich jeho spoluvlastníckemu podielu."
I - 3144