C-70/03

Prostriedky uvedené v článku 7 ods. 2 sú „Keď existuje pochybnosť o zmysle pod­ takzvanými kolektívnymi žalobami na zdrža­ mienky, prednosť má výklad priaznivejší pre nie sa konania, „... podľa ktorých osoby alebo spotrebiteľa." organizácie s oprávneným záujmom podľa príslušného vnútroštátneho práva na ochranu spotrebiteľov, môžu požiadať súdy alebo p r í s l u š n é s p r á v n e orgány o rozhodnutie, či sú zmluvné podmienky navrhované pre všeobecné uplatňovanie nekalé, takže môžu uplatniť vhodné Španielsky právny poriadok neobsahuje usta­ a účinné prostriedky k zabráneniu ďalšieho novenie zodpovedajúce tretej vete článku 5 uplatňovania takých podmienok". Pod­ smernice. mienka je podľa článku 3 ods. 1 smernice považovaná za nekalú, ak „... napriek požia­ davke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa".

I - 8003

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A.GEELHOED - VEC C-70/03

obsiahnuté v druhej vete článku 5 sa vzťahuje preferentem musí vyplývať výslovne zo zne­ len na individuálne žaloby. Ak je v prípade nia zákona. Španielska vláda sa odvoláva na kolektívnych žalôb pri použití bežných to, že zo systematického vzťahu medzi metód výkladu považovaná podmienka za španielskymi predpismi vyplýva, že toto nezrozumiteľnú alebo nekalú, malo by sa pravidlo výkladu sa vzťahuje výlučne na žalobe vyhovieť bez toho, aby na tom niečo individuálne žaloby, a preto nie je potrebné zmenil užší výklad v prospech toho alebo výslovne určiť, že neplatí vo vzťahu ku onoho spotrebiteľa. Dodáva, že vnútroštátna kolektívnym žalobám na zdržanie sa konania právna úprava, ktorá poskytuje väčšiu podľa článku 7 ods. 2 smernice. K veci samej ochranu spotrebiteľovi, ako to, s čím počíta španielska vláda zdôrazňuje, že pri žalobe smernica, obsahuje zoznam podmienok, zameranej na zákaz všeobecného používania ktoré sú vo všetkých prípadoch považované určitých nekalých podmienok vôbec za nekalé. Kogentný charakter tohto zoz­ nemožno uplatniť výklad v prospech (indivi­ namu bráni tomu, aby dovolanie sa výkladu duálneho) spotrebiteľa. v prospech spotrebiteľa slúžilo ako obrana proti žalobám na zdržanie sa konania. Keďže je to evidentné, španielskej vláde nie je zrejmé, akému účelu by slúžilo doslovné opakovanie tretej vety článku 5 smernice v španielskych právnych predpisoch. Podľa názoru španielskej vlády je uplatňovanie tohto pravidla v španielskom práve plne zabezpečené. Španielska vláda poukazuje v tejto súvislosti aj na článok 1228 španiel­ skeho Občianskeho zákonníka, ktorý stano­ vuje, že „výklad nezrozumiteľných podmie­ nok zmluvy nesmie byť na prospech strany, ktorá je za túto nezrozumiteľnosť zodpo­ vedná". Okrem toho Tribunal Supremo roz­ hodol, že toto pravidlo sa vzťahuje aj na prístupovú zmluvu.

9. Vnútroštátny právny rámec musí preto zabezpečiť, aby cieľ sledovaný smernicou bol skutočne dosiahnutý. Práva, ktoré jednotliv­ covi vyplývajú zo smernice, musia byť uvedené určite a zrozumiteľne. Okrem toho musí byť možné presadiť ich dodržiavanie v konaní pred príslušnými vnútroštátnymi (súdnymi) inštanciami. Ak vo vnútroštátnych právnych predpisoch pretrváva neistota týka­ 11. Pravidlo výkladu uvedené v druhej vete júca sa súladu s ustanoveniami smernice, článku 5 smernice má subsidiárny charakter, ktoré priznávajú práva jednotlivcovi, pretože sa použije až vtedy, keď po pre­ nemožno túto neistotu odstrániť odvolaním skúmaní podmienky bežnými metódami sa na možnosť systematického výkladu výkladu zostávajú pochybnosti o zmysle tejto týchto predpisov alebo odkazom na inter­ podmienky. V právnom spore medzi spotre­ pretačnú prax vnútroštátnych súdov, ktorá je biteľom a podnikateľom týkajúcom sa zmluv­ v súlade so smernicou. Ako vyslovil Súdny nej podmienky sa v takomto prípade pod­ dvor, prípadná ustálená vnútroštátna judika- mienka vyloží v prospech spotrebiteľa. túra vykladajúca vnútroštátne právne pred­ Nezrozumiteľnosť podmienky a z toho vyplý­ pisy v jednom význame, ktorý možno pova­ vajúce následky idú na ťarchu podnikateľa. žovať za vyhovujúci požiadavkám smernice, Ide tu o prípady, keď zmluva už bola uzavretá nemôže predstavovať požadovanú jasnosť a následne treba určiť, či podmienka má a určitosť, ktoré sú nevyhnutné pre zabezpe­ nekalý charakter alebo nie. Toto pravidlo čenie právnej istoty, a to predovšetkým výkladu zodpovedá cieľu smernice, ktorým je v oblasti ochrany spotrebiteľa 6. ochrana spotrebiteľa pri uzatváraní (cezhra- ničných) obchodov.

15. Vnútroštátna právna úprava preto musí zabezpečiť, aby prieskum podmienok urče­ ných na všeobecné používanie viedol v rámci kolektívnych žalôb podľa článku 7 ods. 2 smernice nakoniec k čo najpriaznivejšiemu 13. Pri žalobe, akou je žaloba podľa článku 7 výsledku pre spotrebiteľa. Podľa systematiky ods. 2 smernice, musí príslušná súdna alebo smernice sa tento výsledok dosiahne tým, že administratívna inštancia preskúmať, či treba sa vylúči použitie pravidla contra preferentem považovať podmienku za nekalú v zmysle v rámci tohto preskúmavania, a vychádza sa článku 3 ods. 1 smernice a prípadne prikázať, tak len zo spôsobov výkladu používaných aby sa nepoužívala. Ak by pri pretrvávajúcich v rámci vnútroštátneho práva. pochybnostiach a pri použití pravidla contra preferentem bolo možné vykladať spornú podmienku v prospech spotrebiteľa, zostala by použiteľná, čo by v konečnom dôsledku nebolo na prospech spotrebiteľa. Na dosiah­ nutie čo najpriaznivejšieho výsledku pre spotrebiteľa sa musí v rámci abstraktného prieskumu kolektívnych žalôb na zdržanie sa konania vychádzať z negatívnych účinkov, ktoré má podmienka na záujmy spotrebite­ 16. Španielska vláda uvádza, že výsledok ľov. Paradox preto spočíva v tom, že pre sledovaný smernicou je na jednej strane spotrebiteľa nepriaznivý výklad vedie k jeho zabezpečený systematickým vzťahom medzi silnejšej ochrane. predpismi na ochranu spotrebiteľov a všeobecnými obchodnými podmienkami na strane druhej. Z toho, že druhá veta článku 5 smernice bola prebratá do tých 7 — Rozsudky z 27. júna 2000 Oceáno Grupo Editorial et Salvat ustanovení, ktoré sa vzťahujú na individuálne Editores, C-240/98 — C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 27, a z 24. júna 2002, Komisia/Taliansko, C-372/99 Zb. s. I-819, body 14 žaloby (článok 10 ods. 2 všeobecného zákona a 15. č. 26/1984 v znení zákona č. 7/1998),

18. Pre nedostatok konkrétnych indícií, že pravidlo contra preferentem je skutočne uplatňované v rozpore so smernicou pri preskúmavaní podmienok v rámci kolektív­ nych žalôb, nemožno s určitosťou skonšta­ tovať, že v španielskom právnom poriadku nebol dosiahnutý cieľ sledovaný smernicou. Rovnako vyplýva z rozsahu pôsobnosti prí­ slušných predpisov právna možnosť, že pravidlo výkladu je u p l a t ň o v a n é v prípadoch uvedených v článku 7 ods. 2. Ak je pravidlo týkajúce sa výkladu ustanovení právnej úpravy určujúce pre obsah týchto ustanovení, musí byť toto pravidlo stanovené 17. To je v rozpore s tým, že, ako tvrdí rovnakým spôsobom ako ustanovenia, na Komisia, španielske právo obsahuje prvky, ktoré sa vzťahuje. Preto sa domnievam, že ktoré indikujú, že pravidlo výkladu v španielskom právnom poriadku nie je v prospech spotrebiteľa možno použiť všeo­ dostatočne zabezpečené, aby sa neuplatnilo becne. Článok 10 ods. 3 všeobecného zákona pravidlo výkladu obsiahnuté v druhej vete č. 26/1984 v znení zákona č. 7/1998, ktorý článku 5 smernice v rámci žalôb uvedených nasleduje za ustanovením obsahujúcim toto v článku 7 ods. 2 smernice. pravidlo výkladu, tak stanovuje, že na pod­ mienky, ktoré podľa zákona o všeobecných zmluvných podmienkach majú charakter všeobecnej podmienky, sa vzťahujú ustano­ venia tohto zákona „rovnako". Tento zákon obsahuje v článku 6 ods. 2 takisto pravidlo výkladu v prospech spotrebiteľa: pochybnosti týkajúce sa nejasných všeobecných podmie­ nok sa vyriešia v prospech strany pristupu­ júcej k zmluve. Keby španielsky zákonodarca chcel obmedziť rozsah pôsobnosti pravidla 19. Prvý žalobný dôvod Komisie je preto výkladu na individuálne žaloby, mohol to dôvodný.

24. Komisia uvádza, že článok 6 ods. 2 smernice je určený na zabezpečenie ochrany 22. Článok 5 ods. 2 Rímskeho dohovoru všetkých spotrebiteľov pri uzatváraní všet­ o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky kých d r u h o v zmlúv uzavretých

I - 8008

KOMISIA/ŠPANIELSKO

s podnikateľom, kým článok 10a všeobec­ zmluvné strany zvolia právny poriadok ného zákona č. 26/1984 v znení neskorších nečlenského štátu ako právo rozhodné pre predpisov stanovuje takúto ochranu len na zmluvu. Na dosiahnutie tohto cieľa si smer­ určité druhy zmlúv (konkrétne tých, ktoré sú nica zvolila ako hraničný ukazovateľ široké uvedené v článku 5 ods. 1 Rímskeho kritérium: musí existovať úzka súvislosť dohovoru), a len pri splnení určitých pod­ medzi zmluvou a územím členských štátov. mienok (konkrétne tých, ktoré sú uvedené Keďže článok 10a všeobecného zákona v článku 5 ods. 2 Rímskeho dohovoru). Tieto č. 26/1984 v znení neskorších predpisov podmienky sú obmedzujúcejšie ako jediná odkazuje na článok 5 Rímskeho dohovoru, požiadavka článku 6 ods. 2 smernice, podľa treba si položiť otázku, či nie je ohrozený ktorej „má mať zmluva úzku súvislosť ochranný účel smernice. s územím členských štátov".

I - 8009

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A.GEELHOED - VEC C-70/03

obvyklého pobytu spotrebiteľa bez ohľadu na a obsahuje navyše dve obmedzujúce pod­ voľbu strán zmluvy, pričom toto použitie je mienky, ktoré nie sú zlučiteľné so závislé na splnení podmienok, ktoré smer­ systémom ochrany smernice. Aj tu totiž nica nepozná. Tak po a) uzavretiu zmluvy platia kumulatívne podmienky, že spotrebiteľ musí predchádzať osobitná ponuka alebo musí mať svoj obvyklý pobyt na španielskom reklama v tomto štáte a spotrebiteľ musí území a musí tam vykonať svoj prejav vôle. vykonať v tomto štáte všetky kroky potrebné Tieto požiadavky obmedzujú ochranu zabez­ na uzavretie zmluvy, alebo po b) musí druhý pečenú ustanovením článku 6 ods. 2 smer­ účastník zmluvy prevziať objednávku spotre­ nice. biteľa v tomto štáte, alebo po c) musí predávajúci zorganizovať cestu s cieľom pod­ nietiť spotrebiteľa, aby si tovar kúpil. Tieto obmedzenia zužujú rozsah ochrany stano­ vený článkom 6 ods. 2 smernice. Okrem toho je rozsah pôsobnosti článku 5 Rímskeho dohovoru obmedzený na zmluvy uvedené v odseku 1 tohto článku. Bez ohľadu na to, aký veľký môže byť materiálny dosah tohto ustanovenia, vzťahuje sa smernica na všetky zmluvy uzavreté medzi spotrebiteľom a podnikateľom, takže nemožno vylúčiť, že 30. Na záver je potrebné, v súvislosti určité druhy zmlúv sú neprávom vylúčené s tvrdením španielskej vlády, že cieľ sledo­ z rozsahu pôsobnosti článku 10a ods. 3. vaný smernicou sa dosahuje systematickým alebo „integrovaným" výkladom španielskych právnych predpisov, poukázať na judikatúru Súdneho dvora k tejto smernici. 8Jedno­ značne z nej vyplýva, že práva, ktoré vyplývajú jednotlivcom zo smernice, musia byt' vo vnútroštátnej právnej úprave stano­ vené zrozumiteľne a určito. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vo vzťahu k článku 6 ods. 2 smernice tomu tak vôbec nie je.

— zaviazal Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.

I - 8011