C-72/03

3. S ohľadom na rozsudky vo veciach Lancry a i. a Simitzi sa zdá, že odpoveď je jedno­ duchá 3. Pokiaľ sa poplatok vyrubuje na 2. Týmto návrhom položila Commissione základe prechodu hranice, predstavuje tributaria provinciale di Massa Carrara poplatok s rovnakým účinkom ako clo, aj (Taliansko) Súdnemu dvoru otázku týkajúcu keď ide o vnútroštátnu hranicu. V takomto sa súladu poplatku vyrubeného pri preprave prípade je irelevantné, či sa poplatok týka tovaru mimo územia obce členského štátu, pohybu tovaru v rámci Spoločenstva alebo aj postihujúceho tak tovar vyvážaný do iného v rámci štátu. Samotným prekročením hra­ členského štátu, ako aj tovar prepravený do nice porušuje predpis, ktorý zaviedol popla­ inej oblasti uvedeného členského štátu, tok ako taký a v jeho celosti článok 25 ES. s právom Spoločenstva 2. Na prvý pohľad je Judikatúra Súdneho dvora teda ponúka jasná otázka, či treba rozlišovať medzi zreteľne jednoduché a jednoznačné riešenie problému, o ktorý ide v tejto veci.

1 — Jazyk prednesu: portugalčina. 2 — Treba poukázať na to, že Súdny dvor sa v rámci iných návrhov 3 — Rozsudky z 9. augusta 1994, Lancry a i., C-363/93, C-407/93, na prejudiciálne konanie zaoberal v tomto čase trikrát tou C-408/93, C-410/93 a C-411/93, Zb. s. I-3957, a zo 14. sep­ istou otázkou týkajúcou sa použitia tohto poplatku a tieto tembra 1995, Simitzi, C-485/93 a C-486/93, Zb. s. I-2655. Táto pripady sú navzájom spojené uznesením (GE.M.E.G. a i., judikatúra vychádza z rozsudku zo 16. júla 1992, Legros a i., C-426/03 až C-429/03). C-163/90, Zb. s. I-4625.

Obec môže uznesením obecnej rady za 4 — Pozri najmä rozsudky Súdneho dvora zo 7. mája 1997, Pistre podmienok stanovených obecným alebo a i., C-321/94, C-322/94, C-323/94 a C-324/94, Zb. s. I-2343, a z 5. decembra 2000, Guimont, C-448/98, Zb. s. I-10663. provinčným zákonom a po odsúhlasení

I - 8030

CARBONATI APUANI

Giunta provinciale amministrativa [provinč­ denie Súdneho dvora, keďže boli vydané až nou správnou radou] rozhodnúť, že prípadne po čase, ktorý je rozhodujúci pre skutkový na základe zákona č. 50 z 12. februára 1903 stav veci 5. časť príjmov z poplatku sa použije na úhradu výdavkov a záväzkov spojených s výstavbou a prevádzkou prístavu Marina di Carrara a časť na príspevok na poistenie zamestnan­ cov v mramorovom priemysle v Cassa nazio­ nale di previdenza per gli operai (Národná poisťovňa starostlivosti o zamestnancov)". 9. Z predloženého rozhodnutia vyplýva, že na základe tohto predpisu je mramor vyťa­ žený a spracovaný na území obce Carrara oslobodený od poplatku, zatiaľ čo mramor vyťažený a spracovaný susednými obcami môže byť zaťažený poplatkom čiastočne prípadne úplne. 7. Toto ustanovenie bolo neskôr upresnené zákonom Decreto legge (zákonný dekrét) č. 8 z 26. januára 1999 v znení zákona č. 75 z 25. marca 1999, ktoré stanovuje:

10. V danej veci je základom nasledujúci skutkový stav. Spoločnosť Carbonati Apuani Srl pôsobí v oblasti ťažby a spracovania „Jediný článok zákona č. 749/1911... treba mramorových blokov a ťažby zeminy v obci vykladať v tom zmysle, že poplatok, ktorý sa Carrara. Platobným výmerom zo 7. mája ním zavádza, sa uplatňuje na mramor 2001 vyrubila obec Carrara tejto spoločnosti a vedľajšie produkty z mramoru a stanovuje poplatok za vývozy mimo územia obce sa s ohľadom na nároky súvisiace uskutočnené v apríli 2001. Spoločnosť s výdavkami obce priamo alebo nepriamo napadla tento platobný výmer pred súdom, spojenými s činnosťou miestneho mramoro­ ktorý položil otázku, a uplatňovala, že vého priemyslu". zákony, na základe ktorých bol poplatok vyrubený, sú v rozpore s právom Spoločen­ stva.

13. Vo svojich písomných pripomienkach vyzýva Komisia Súdny dvor, aby rozhodol 15. V prejudiciálnom konaní by nebolo o prípustnosti položenej otázky. Je otázkou, v každom prípade rozumné sa nadmieru či návrh spĺňa požiadavky obsiahnuté rozširovať o dôvodoch prípustnosti, okrem v judikatúre Súdneho dvora, podľa ktorej je prípadov, keď Súdny dvor nemá v potrebnej vnútroštátny súd povinný vymedziť skutkový miere informácie o predmete sporu a právny rámec, z ktorého vyplynuli položené z dôvodu, že chýbajú dostatočné informá­ otázky 6. cie 9, alebo na základe jednoduchých kon­ 10 štrukcií . Takéto pravidlo obozretnosti je podľa môjho názoru primerané podstate a cieľom spolupráce v súdnej oblasti v zmysle článku 234 ES, ktorá spočíva v spolupráci dvoch súdov s ohľadom na rozhodovanie v tej istej veci. 14. Táto námietka je neopodstatnená. Skut­ kový stav nevykazuje žiadne osobitné vady a aj keď nebol v uznesení vnútroštátneho 7 — V tomto zmysle sa líši tento prípad od prípadu, v ktorom súdu popísaný do úplných podrobností, Súdny dvor uznesením z 13. marca 1996 vyhlásil, že príslušné prejudiciálne otázky sú zjavne neprípustné na rozhodovanie úplný popis vyplýva z písomných pripomie­ pred Súdnym dvorom (Banco de Fomento e Exterior, nok účastníkov konania doručených C-326/95, Zb. 1996, s. I-1385). 8 — Pozri najmä rozsudok z 12. septembra 2000, Pavlov a i., v predmetnom spore. Čo sa týka právneho C-180/98 až C-184/98, Zb. s. I-6451, body 52 a 53. 9 — Pozri najmä rozsudok z 12. júla 1979, Union laitière normande, 244/78, Zb. s. 2663, a z 26. januára 1993, Telemarsicabruzzo a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 6. 10 — Pozri najmä rozsudky z 11. marca 1980, Foglia/Novello, 6 — Rozsudok z 26. januára 1993, Telemarsicabruzzo a i„ C-320/90 104/79, Zb. s. 745, a zo 16. decembra 1981, Foglia/Novello, až C-322/90, Zb. s. I-393, body 6 a 7. 244/80, Zb. s. 3045.

20. Po druhé, pri poplatku ide o opatrenie štátu, na ktoré sa nevzťahuje ani článok 81 ES, ani 82 ES. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je zásada voľnej hospodárskej súťaže podnikov irelevantná pri rozhodovaní 17. Predovšetkým treba pripomenúť, že o otázke súladu zákonov alebo nariadení Súdny dvor nemá právomoc v rámci konania členského štátu s právom Spoločenstva 12. podľa článku 234 ES rozhodovať o súlade Nie je síce vylúčené, že opatrenie štátu môže vnútroštátnych predpisov s právom Spolo­ byť v rozpore s článkom 81 ES a 82 ES čenstva. Podľa ustálenej judikatúry treba v spojení s článkom 10 ES, pokiaľ môže otázky položené v uvedenom spore chápať účinne porušovať pravidlá voľnej hospodár­ tak, že Súdny dvor bol požiadaný dať všetky skej súťaže uplatňované pri podnikoch. Podľa usmernenia súdu, ktorý položil otázku, Súdneho dvora ide o takýto prípad vtedy, keď k výkladu práva Spoločenstva, a tým mu členský štát v rozpore s článkom 81 ES umožniť rozhodnúť o otázke súladu v rámci stanovuje, uľahčuje alebo zosilňuje účinky rozhodovania v konaní začatom pred daným nedovolených kartelových dohôd, alebo keď 11 súdom . prostredníctvom vlastného predpisu im dodáva štátny charakter prebraním zodpo­ vednosti za rozhodnutia súkromných hospo­ dárskych subjektov prijaté v ekonomickej oblasti 13. Minimálne treba dokázať priamu súvislosť medzi príslušným opatrením a konaním v rozpore s pravidlami voľnej hospodárskej súťaže. Okolnosti predmetného sporu však neobsahujú žiaden dôkaz takejto 18. Ďalej bude predmet návrhu na začatie prejudiciálneho konania obmedzený len na prvú časť otázky. 12 — Rozsudok zo 7. februára 1984, Duphar, 238/82, Zb. 1984, s. 523, bod 30. 13 — Rozsudky z 21. septembra 1988, Van Eycke/ASPA, 267/86, Zb. s. 4769, bod 16, a naposledy z 9. septembra 2003, 11 — Pozri najmä rozsudok z 30. apríla 1998, Sodiprem a i.. Consorzio Industrie Fiammiferi, C-198/01, Zb. s. I-8055, C-37/96 a C-38/96, Zb. s. I-2039, bod 22. body 45 a 46).

I - 8034

CARBONATI APUANI

územia, ostrovov Dodekanes, ako aj tovaru 26. Obec Carrara však vzniesla dve námietky vyvážaného z tejto oblasti. Na základe voči takémuto posúdeniu. Po prvé, na rozdiel záverov, ktoré vyplynuli z rozsudkov Legros od skutkového stavu, ktorý je základom a i. a Lancry a i. Súdny dvor sformuloval rozsudku Simitzi, sa sporný poplatok týka v týchto sporoch zásadu zhody medzi len jediného tovaru, a to mramoru z Carrary, poplatkom vyberaným pri prechode tovaru a nie vcelku všetkých tovarov vyvážaných cez štátnu hranicu na celom území členského mimo územia obce. štátu na strane jednej a poplatkom vybera­ ným z dôvodu prepravy tovaru z jedného regiónu členského štátu do iného regiónu toho istého členského štátu na strane dru­ hej 15 . Účinky týchto dvoch typov poplatkov sú rovnaké a oba musia byť zakázané.

27. Táto prvá námietka je nedôvodná. Vo vzťahu k poplatkom s rovnakým účinkom neexistujú žiadne osobitné požiadavky na počet výrobkov, ktorých sa takýto poplatok týka. Táto požiadavka vyplýva z definície pojmu vnútroštátna daň v zmysle článku 90 ES, podľa ktorej sa tento pojem vzťahuje na „všetky kategórie výrobkov", ktoré podliehajú „všeobecnej vnútroštátnej daňovej úprave" 17. Táto požiadavka je vzhľadom na poplatok s rovnakým účinkom irelevantná. V tejto oblasti sa Zmluva snaží úplne odstrániť všetky tarifné obmedzenia obchodu, aj keď sa týkajú len jediného výrobku 18.

25. Na základe tejto zásady možno hneď odpovedať na otázku, ktorú položil vnútro­ štátny súd, v tomto zmysle, že poplatok, ktorý vyrubila obec za tovar prepravovaný mimo jej územia, je poplatkom s rovnakým účinkom ako vývozné clo, nielen pokiaľ ide o poplatok vyrubený pri tovare prepravova­ nom z obce do iného členského štátu, ale aj pokiaľ ide o poplatok vyrubený pri tovare 28. Druhá námietka sa zakladá na tvrdení, že prepraveného z obce do inej oblasti toho územie obce Carrara je menšie ako dotknutý istého členského štátu 16. región vo už citovanej veci Simitzi.

29. Aj táto námietka je chybná. V oboch 31. Jednak poukazuje na predpokladané právnych sporoch ide o opatrenie, ktorým účinky žalovaného poplatku. Obec vychádza príslušný štátny úrad vytvára prekážku z toho, že poplatok nespôsobuje narušenie obchodu. V skutkovej podstate, ktorá je voľnej hospodárskej súťaže na spoločnom základom veci už citovanej Simitzi, je takéto trhu. opatrenie len niekoľkokrát opakované. Predsa však, s ohľadom na takúto klasifiká­ ciu, zahŕňa samotný výsledok takéhoto opatrenia, t. j. vznik finančného obmedzenia obchodu v rámci spoločného trhu, aj keď ide 19 len o nepatrnú alebo nízku sumu . Teda nie je žiaden dôvod rozlišovať medzi poplatkom stanoveným obecnou radou na základe vnútroštátneho zákona pre územie obce 32. Na tomto mieste treba poukázať na to, že a uvedeným poplatkom v predmetnej veci za poplatok s rovnakým účinkom ako clo sa a poplatkom stanoveným obecnými radami považuje v zmysle Zmluvy každé jedno­ hlavných miest regiónu na základe vládneho stranne uložené finančné zaťaženie vzťahu­ dekrétu pre oblasť regiónu spadajúceho do júce sa na zahraničný tovar z dôvodu pre­ ich pôsobnosti a dotknutým poplatkom v už kročenia štátnej hranice, aj keď nie je citovanej veci Simitzi. vyrubený v prospech štátu a nemá žiadne diskriminačné alebo zvýhodňujúce účinky 20. Ďalej nie je podstatné pre začlenenie, či poplatok má vplyv na obchod v rámci Spoločenstva, alebo či môže vyvolať obme­ dzenie hospodárskej súťaže. Z toho rovnako vyplýva, že sú irelevantné tvrdenia obce, že zaťaženie výrobku nebráni hospodárskej súťaži s výrobkami v oblastiach mimo územia obce.

34. Všeobecnosť a absolútnosť zákazu všet­ kých ciel v pohybe tovaru medzi členskými štátmi treba chápať tak, že zákaz cla nezávisí od účelu, pre ktorý bol zavedený, ani od účelu požitia takto získaných príjmov 21. Preto nebráni ani sociálny, environmentálny, kultúrny alebo iný účel, v dôsledku ktorého sa zaviedol poplatok, ani okolnosť, že príjem 36. Rozhodovanie o tom, či sú splnené tieto z neho je určený pre mramorový priemysel, podmienky, je vecou vnútroštátneho súdu. jeho klasifikácii ako poplatku s rovnakým Treba však upozorniť na základné zásady, na účinkom ako clo v zmysle článku 23 ES a 25 ktoré sa prihliada pri výklade a sú potrebné ES 22. pre rozhodovanie, pokiaľ pre Súdny dvor vyplývajú z predložených podkladov. Ak sa obec odvoláva na výhody vyplývajúce zo zmeny predpisu, súčasne uznáva, že zo zákona č. 75/1999, ktorého obsahom je autentický výklad sporného poplatku zave­ deného zákonom, vyplýva, že hospodárske subjekty v tomto sektore nebudú „priamymi 25 príjemcami príjmov z poplatku" . Nepriamo slúži poplatok záujmom všetkých hospodárskych subjektov v tomto priemysle. 35. Súdny dvor pripúšťa len jedinú výnimku Následne treba skúmať, či sa príjmy zo zákazu poplatkov s rovnakým účinkom z poplatku skutočne využívajú na úhradu ako clo. On poznamenáva, že „nie je výdavkov spojených s mramorovým prie- vylúčené, že v určitých prípadoch určitá skutočne poskytnutá služba môže byť v závislosti od okolností vyrovnaná poskyt­ 23 — Rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 11. 24 — Pozri najmä rozsudky z 26. februára 1975, Cadsky, 63/74. Zb. s. 281, bod 8, a zo 17. mája 1983, Komisia/Belgicko, 132/82, 21 — Rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný v poznámke pod Zb. s. 1649, bod 8. čiarou 19, bod 7. 25 — Tvrdenia žalovanej strany, s. 12. Podľa zákona č. 75/1999 22 — Pozri najmä rozsudky z 10. decembra 1968, Komisia/ z 25. marca 1999, ktorý vykladá zákon č. 749/1911, je Taliansko, 7/68, Zb. s. 617; zo 14. decembra 1972, Marimex, poplatok z mramoru ustanovený s ohľadom na „nevyhnutné 29/72, Zb. s. 1309, bod 7, ako aj rozsudok Michaïlidis, už výdavky obce súvisiace priamo alebo nepriamo s činnosťou citovaný v poznámke pod čiarou 18, bod 17. mramorového priemyslu".

37. Z tohto posúdenia vyplýva, že žiaden z dôkazov prednesených v obhajobe obce Carrara nemožno uznať. 39. Tieto tvrdenia nie sú presvedčivé. Po prvé je medzi účastníkmi konania nesporné, že časť mramoru, ktorá je vyťažená v tejto oblasti a zostáva na území obce, je zanedba­ teľná. Po druhé obhajovanie tejto skutočnosti nemá vplyv na kvalifikáciu sporného poplatku. Podľa ustálenej judikatúry sa vzťa­ C — Zamietnutie kvalifikácie poplatku ako huje článok 90 ES na tie finančné zaťaženia, vnútroštátnej dane ktoré sú súčasťou vnútroštátnej daňovej úpravy a spoplatňujú systematicky všetok vnútroštátny tovar a zahraničný tovar podľa tých istých kritérií 28. V predmetnej veci však ide o to, že na území obce vyťažený a tu 38. Na záver obec Carrara uvádza, že sporný zostávajúci mramor je oslobodený od spor­ poplatok treba kvalifikovať ako vnútroštátnu ného poplatku. Na rozdiel od vyjadrení obce daň v zmysle článku 90 ES. Pritom sa opiera Carrara a talianskej vlády na ústnom pojed­ predovšetkým o to, že žiaden mramor návaní je miesto určenia tovaru rozhodujú­ nezostáva na území obce, prípadne na území cim kritériom pri vyrubení poplatku. Pre obce zostáva len nepatrná časť. Z toho vyrubenie poplatku nepostačuje, že mramor vyplýva, že poplatok treba chápať ako bol vyťažený v obci. Naopak musí byť buď povinný všeobecný vnútroštátny poplatok neopracovaný, alebo ako vedľajší produkt s povolenou výnimkou pre mramor zostáva­ prepravený mimo územia obce. Teda zo júci na území obce. Okrem toho tento znenia sporného predpisu zreteľne vyplýva, že rozhodujúcim kritériom pre vyrubenie

40. Ak by sa predsa vychádzalo z toho, že 42. Za týchto podmienok je irelevantné chybné miestne užívanie a spotreba by boli tvrdenie, že poplatok sa týka rovnako talian­ kvalifikované ako rozhodujúce v rámci tohto skeho tovaru a rovnako vyvážaného tovaru posúdenia, napriek predchádzajúcim výkla­ a v tom istom stupni obchodného reťazca. dom, boli by potom odôvodnené tvrdenia Keď sa vychádza zo skutočnosti, že článok 25 obce, že sporný poplatok na základe týchto ES je použiteľný na také poplatky, ktoré sú skutočností je kvalifikovaný ako vnútroštátna vyrubené na základe prechodu tovaru cez daň? hranicu obce v rámci členského štátu, nemôže sa v žiadnom prípade navzájom porovnávať taliansky tovar a vyvážaný tovar, ale tovar, ktorý zostáva v určitej časti talianskeho územia s tovarom, ktorý je z tejto oblasti vyvezený. Z tohto hľadiska predstavuje poplatok z mramoru preprave­ 41. O tom treba silno pochybovať. Súdny ného mimo územia očividne zásah do dvor síce rozhodol, že v prípade poplatku colného územia Spoločenstva a porušenie vyrubeného na jeden tovar dovezený z iného článku 25 ES. členského štátu absencia rovnakého tovaru alebo rovnakého druhu vnútroštátneho tovaru vedie k zaradeniu tohto poplatku do pôsobnosti článku 90 ES, pokiaľ patrí 29 k všeobecnému daňovému systému . Naopak poplatok bude v takomto prípade kvalifikovaný ako poplatok s rovnakým účin­ kom, ak je evidentné, že skutočne špeciálne zaťažuje dovážaný a vyvážaný tovar 30. V danej veci však po preskúmaní štruktúry sporného poplatku niet žiadnych pochyb­ 43. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že ností v súvislosti s predmetom a účelom, sporný poplatok ako taký predstavuje popla-

46. Bezpochyby sa zakladá judikatúra Lancry 44. Už predtým prezentované riešenie, spo­ na predpoklade, že tranzitný poplatok vo čívajúce na príslušnej judikatúre Súdneho svojej podstate predstavuje narušenie „jed­ dvora, najmä v už citovanej veci Lancry a i. noty colného územia Spoločenstva" 3 3 . To ponúka výhodu zabezpečenia jednoty col­ môže byť teoreticky správne, ale v praxi to ného územia Spoločenstva, a tým zabezpe­ má neudržateľné následky. V článku 23 ES sa čuje jednotné používanie ustanovení Zmluvy odráža len vôľa zakladajúcich štátov Spolo­ o colnej únii. Bolo by skutočne paradoxné, čenstva obmedziť členské štáty pri uplatňo­ ako uviedol generálny advokát Tesauro vo vaní ich právomoci v colných záležitostiach. svojich návrhoch vo veci Lancry a i., ak by sa Nebola však zohľadnená právomoc členských v rámci spoločného trhu pripustilo, že štátov regulovať vzťahy spadajúce výlučne do „obmedzenia obchodu medzi Portugalskom oblasti ich zvrchovaného územia. Súdny dvor a Dánskom sú zakázané, zatiaľ čo obmedze­ zo zásady voľného pohybu, ktorá reguluje nia obchodu medzi Neapolom a Capri nadnárodné vzťahy, vyvodil zásadu regulácie zostanú bez povšimnutia" 32. Na druhej cezhraničných vzťahov, pričom regionálne strane takéto riešenie má aj značné nevý­ hody.

33 — Táto starostlivosť je významným základom tvrdenia Súdneho dvora v predmetnej veci. Treba poukázať na to, že pojem „colné územie Spoločenstva" slúži Súdnemu dvoru všeobecne 32 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro vo veci k priestorovému označeniu oblasti použiteľnosti ustanovení uvedenej v rozsudku Lancy a i., už citované v poznámke pod Zmluvy ES o colnej únii a nepopisuje oblasť právomoci, ktorá čiarou 3, bod 28. by prináležala akotaká Spoločenstvu,

48. Preto existuje rozpor medzi stanoviskom Súdneho dvora k poplatkom s rovnakým 47. Po druhé sa Súdny dvor vystavuje už účinkom a jeho všeobecným stanoviskom citovaným rozsudkom Lancry v iných oblastiach, ktorý nemá opodstatne a i. a nadväzujúcou judikatúrou odporovacej nie 38.Novšia judikatúra nepochybne pri námietke. V skutočnosti by sa dalo očakávať, spieva k zmenšeniu rozdielu medzi colnou že „riešenie Lancry" sa bude extenzívne úniou a inými systémami voľného pohybu. uplatňovať na všetky oblasti voľného pohybu, Súdny dvor sa nedávno pokúsil rozšíriť svoju ktorých sa týkajú predpisy o voľnom právomoc s ohľadom na použitie práva pohybe 35. Zdalo by sa, že nič neodporuje Spoločenstva na vnútroštátne prípady, ktoré uplatňovaniu úvah, z ktorých vychádza táto môžu súvisieť s prípadmi, ktoré patria do vec, na iné prípady obmedzovania obchodu. pôsobnosti práva Spoločenstva 39.

štátu. Ohraničenie určuje začiatok a koniec zvrchovaného C-540/99, Zb. s. I-2157, body 104 a 105). územia dvoch susedných štátov" (definícia sa opakovane 38 — Táto námietka je ostatne uvedená aj v literatúre, najmä nachádza aj v Salmon J. (ed.): Dictionnaire de droit v Oliver, P.: Free Movement of Goods in the European international public, Bruylant, Brusel, 2001, s. 520). Podobná Community, Sweet & Maxwell, Č. 6.103 až 6.106, 2003. definícia sa nachádza v Bernhardt, R. (ed.):

Deventer, 1990, s. 71 aż 86. už citovaný v poznámke pod čiarou 37).

51. V dôsledku klasickej úvahy sa sporný poplatok javí ako komplexný systém, ktorý 49. Na záver posledný argument pre upus­ tenie od „riešenia Lancry" tkvie v tom, že možno rozdeliť na rôzne časti: časti, ktoré sa existuje dobrý dôvod pre vrátenie sa opierajú o oblasť pôsobnosti predpisov Spo­ k judikatúre prevládajúcej v tejto oblasti ločenstva o voľnom pohybe a iné časti. Na opatrení s rovnakým účinkom. Po prvé táto základe toho nesmie byť dotknutý predpis judikatúra znením a účelom ustanovení posudzovaný ako celok, ale musí byť vždy o voľnom pohybe nie je určená na použitie diferencovaný podľa toho, aké má účinky na na výhradne vnútroštátne prípady. Po druhé obchod v rámci Spoločenstva 4 1 . korešponduje podľa môjho názoru so všeo­ becnou vôľou Súdneho dvora nevykladať predpisy o voľnom pohybe tovaru vo svetle zásady o slobodnom výkone podnikateľskej činnosti. Jeden z podstatných oprávnených dôvodov na obmedzenie oblasti pôsobnosti predpisov o voľnom pohybe na nadnárodné záležitosti tkvie v tom, že tieto predpisy sa 52. Pokiaľ ide o tovar vyvážaný z talianskeho majú uplatňovať výlučne v zornom uhle štátneho územia, podlieha sporný poplatok liberalizácie obchodu 4 0 . zákazu uvedenému v článku 25 ES. Na túto časť vnútroštátnej úpravy teda treba apliko­ vať úvahy rozvíjané v bodoch 24 až 43 uvedeného záverečného návrhu. Pokiaľ však 40 — Pozri najmä rozsudok z 24. novembra 1994, Keck ide o tovar, ktorý zostáva v Taliansku, a Mithouard, C-267/91 a C-268/91, Zb. s. I-6097; návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro k rozsudku vzťahuje sa na neho systém colnej únie z 15. decembra 1993, Hünermund a i., C-292/92, Zb. s. I-6787, ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Spoločenstva. Tizzano k rozsudku z 25. marca 2004, CaixaBank France, C-442/02, zatiaľ neuverejnené v Zbierke, body 62 a 63), Pozri tiež v tomto zmysle Bernard, N.: „La libre circulation des marchandises, des personnes et des services dans le traité CE sous l'angle de la compétence", Cahiers de droit européen, 41 — Pozri analogicky rozsudok zo 14. decembra 1982, Waterkeyn 1998, najmä s. 26. a i., 314/81 až 316/81 a 83/82, Zb. s. 4337, body 11 a 12).

56. Aby sa zabránilo týmto problémom, prichádzalo by do úvahy druhé riešenie: riešenie spracované Súdnym dvorom 55. Toto riešenie sa mi zdá problematické, v rozsudku Guimont 47 a aplikované na časť pretože nezohľadňuje oprávnené požiadavky, vnútroštátneho poplatku. Odporúčal v ňom ktoré viedli k „riešeniu Lancry". Tieto vnútroštátnemu súdu aplikovať riešenie požiadavky sa týkajú predovšetkým praktic­ vyplývajúce zo zákazu poplatkov kých problémov s určovaním krajiny pôvodu s rovnakým účinkom na tie prípady, a krajiny určenia tovaru, ktorý je daný do v ktorých vnútroštátne právo príslušného obehu v Spoločenstve 4 2 . Ďalej sa týka prob­ štátu stanovuje, že vnútroštátnemu hospo­ lémov spojených s takzvanou „vnútroštátnou dárskemu subjektu patria tie isté práva, aké diskrimináciou" 43. Týmto označením sa má vývozca v rovnakej situácii na základe myslia najmä také prípady, v ktorých prí­ slušníci jedného členského štátu nemôžu uplatňovať slobodu pohybu zaručenú Zmlu­ vou, a tým sú v nevýhodnejšom postavení 44 — Pozri okrem iného rozsudky z 13. marca 1979, Peureux, 86/78, Zb. s. 897, bod 38; z 23. októbra 1986, Driancourt, voči štátnym príslušníkom, ktorí uplatňujú 355/86, Zb. s. 3231, body 10 a 11, a z 18. februára 1987, Mathot, 98/86, Zb. s. 809, bod 7. Pozri aj odlišný názor, ktorý práva odvodené z voľného pohybu. Ako je zaujal generálny advokát Mischo k rozsudku z 13. novembra známe, Súdny dvor uplatnil pravidlo nere­ 1986, Edah, 80/85 a 159/85, Zb. s. 3359, ktorý uviedol: „Nepriama diskriminácia je nemysliteľná natrvalo v rámci špektovania týchto prípadov, pričom sa skutočného spoločného trhu, ktorý sa podľa potreby opiera o zásadu rovnosti. Musia byť odstránené cestou harmonizácie opieral o to, že výhradne vnútroštátne práva". 45 — Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 1994, Steen, C-132/93, Zb. s. I-2715, bod 10. 46 — Tu je napríklad vyjadrená neistota francúzskych súdov voči odsúdeniu francúzskeho systému reklamy alkoholických 42 — Rozsudok Lancry a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 3, nápojov Súdnym dvorom: pozri Isaac, G.: „La condamnation bod 31. du régime français de publicité pour les boissons alcooli­ 43 — Pozri k tomuto problému návrhy, ktoré predniesol generálny ques", Revue trimestrielle de droit européen, 1983, s. 470 advokát Léger k ruzsudku z 23. novembra 2003, Granarolo a nasi. SpA, C-294/01, Zb. s. I-13429, s. I-13431. body 78 a nasl.). 47 — C-448/98, uż citovaný v poznámke pod čiarou 4.

58. Z tohto dôvodu uprednostňujem na 57. Aj keď sa mi zdá toto riešenie lepšie ako záver tretie riešenie, ktoré ponúka dve predchádzajúce, nevidí sa mi celkom uspo­ výhody: Na jednej strane je dodržaná zásada kojivé. Na jednej strane skrýva v sebe nebez­ nepoužiteľnosti predpisov o voľnom pohybe pečenstvo, že v prospech rozšírenia právo­ na čisto vnútroštátne prípady a na druhej moci S ú d n e h o dvora rozhodovať strane sú zohľadnené praktické riziká spo­ o prejudiciálnych otázkach bude ťažké zabrá­ jené s touto zásadou. Pri tomto riešení sa niť expanzii v oblasti použitia práva Spolo­ rozlišuje medzi vnútroštátnou právnou úpra­ čenstva. Formulácie v rozsudku Guimont sú vou a vnútroštátnymi prípadmi, ktoré z nej chápané veľmi široko. Podľa nich prakticky vyplývajú. Ak prvá čiastočne podlieha usta­ neexistuje situácia, ktorá by nepodliehala noveniam Spoločenstva o colnej únii, tak právomoci Súdneho dvora a minimálne druhé bezpečne nepodliehajú. Z toho však nepriamemu vplyvu práva Spoločenstva. nevyplýva, že sú úplne vyňaté z oblasti Postačuje, že daný skutkový stav môže pôsobnosti práva Spoločenstva. Oni ako súvisieť s otázkou výkladu práva Spoločen­ „osobitné" situácie sú dotknuté účinkami stva, ktoré nie je zjavne irelevantné. Len sa ustanovení Zmluvy na právnu úpravu, kto­ zdá, že tento vzťah je príliš komplikovaný, rou sú regulované a podľa môjho názoru predovšetkým je zásadne vecou samotného podliehajú naďalej všeobecným zásadám vnútroštátneho súdu posúdiť závažnosť práva Spoločenstva. a nevyhnutnosť rozhodnutia o prejudiciálnej otázke 48. Na druhej strane je účinnosť takéhoto riešenia spojená s predpokladom, že vnútroštátne právo 49 — Rozsudok Guimont, už citovaný v poznámke pod čiarou 4, bod 23. 50 — Niektoré vnútroštátne právne systémy sú obzvlášť zle vybudované na boj proti diskriminácii, ako vyplýva z aplikácie vnútroštátnych zákonov. Ide najmä o systémy, ktoré nepoznajú preskúmavanie súladu zákonov s ústavou 48 — Ustálená judikatúra, pozri okrem iného rozsudok cestou súdu alebo poznajú nanajvýš preventívnu kontrolu. z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, bod Ide v tomto prípade najmä o Francúzsko a Spojené kráľov­ 59. stvo.

60. Na tomto mieste treba upozorniť na zásadu, podľa ktorej každý členský štát pri dodržaní svojich povinností vyplývajúcich zo 62. V tomto prípade bude vyvolaná diskri­ Zmluvy ES je oprávnený pre každý výrobok minácia buď samotnou vnútroštátnou úpra­ zaviesť najvhodnejší daňový poriadok 1. 5 vou alebo samotným právom Spoločenstva. Neprichádza do úvahy spochybňovať pri­ Správnejšia je pri tovare čiastočná aplikácia znanú, výlučnú právomoc členských štátov práva Spoločenstva na dotknutú vnútro­ v oblasti vnútroštátnych poplatkov. Súčasne štátnu právnu úpravu. Najmä ak chcela, to však neznamená, že vnútroštátna situácia, alebo ustanovila, že v daných prípadoch je ktorá vyplýva z použitia ustanovení Zmluvy nutné použiť právo Spoločenstva. Dokonca aj na daňovú právnu úpravu, je úplne vyňatá z práva Spoločenstva. 52 — V tomto zmysle pozri Due, O., Gulmann, C: „Restrictions a la libre circulation intracommunautaire et situations pure­ ment internes", Une Communauté de droit. Festschrift fur Gil Carlos Rodríguez Iglesias, Berliner Wissenschaftsverlag, 51 — Rozsudok z 22. júna 1976, Bobie. 127/75, Zb. s. 1079, bod 9. Berlin, 2003, najmä s. 383.

I - 8045

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - VEC C-72/03

keď táto vec podlieha čo do základu vnútro­ vať vzniku akejkoľvek formy diskriminácie štátnemu právu, tak predstavuje z pohľadu vyplývajúcej z použitia ustanovení Spoločen­ práva Spoločenstva aj „osobitný" prípad. Pre 54 stva . Z toho vyplýva, že pri aplikácii jeho úmyselné alebo neúmyselné účinky sa právnych noriem Spoločenstva treba v čo stane právo Spoločenstva jedným najširšej miere zabrániť porušeniu zákazu z konštitutívnych prvkov dotknutej veci. diskriminácie.

I - 8046

CARBONATI APUANI

strane ako kritériá výkladu právnych aktov V tomto prípade, tak ako v predloženej veci, a skutkových stavov podriadených normám by musel napríklad skúmať, či je opodstat­ Spoločenstva. Tento posledný bod musí byť nené rozdielne zaobchádzanie s tovarom častejšie zohľadnený v posúdení Súdneho zostávajúcim na štátnom území a tovarom dvora v používaných vyjadreniach, podľa určeným na vývoz. Môže však nastať situácia, ktorých oprávnenie štátu s ohľadom na že vnútroštátne právo neposkytuje žiadne vnútroštátne opatrenia, ktoré môžu spôsobiť možnosti ako identifikovať a ako odstrániť porušenie základných slobôd garantovaných diskriminácie tohto druhu 57. V tomto prí­ Zmluvou, treba vykladať „vo svetle všeobec­ pade je podľa môjho názoru úplne opod­ ných právnych zásad a najmä základných statnené, že právo Spoločenstva dáva práv" 56. Podľa môjho názoru je v každom k dispozícii normatívne možnosti. prípade možné rozšíriť túto zásadu a uplatniť ju pri posudzovaní „osobitného" skutkového stavu, ako je uvedené vyššie, pokiaľ je dokázané, že tento skutkový stav patrí do pôsobnosti práva Spoločenstva.

I - 8047

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - VEC C-72/03

záciu ekonomických slobôd garantovaných znášať akúkoľvek neoprávnenú diskriminá- Zmluvou . 62 ciu .

I - 8048

CARBONATI APUANI

3. Závery skúmania pri dodržaní hraníc právomocí prenesených na neho rozsudkom Guimont bude mať k dispozícii od vnútroštátneho súdu účinné nástroje regulácie sporných skutkových sta­ vov, ktoré majú pôvod v použití práva Spoločenstva. 70. Ak zhrnieme všetky tieto úvahy, potom z nich vyplynie, že:

1) Poplatok, ako v danej veci sporný poplatok, je poplatkom s rovnakým V — O časovom účinku rozsudku účinkom ako clo, pokiaľ ide o tovar o prejudiciálnej otázke vyvážaný z územia členského štátu.

72. Obec Carrara žiada Súdny dvor o časové ohraničenie účinkov tohto rozsudku 2) Prípady, ktoré môžu vyplynúť v prípade, ak dôjde k záveru, že poplatok, z aplikácie článku 25 ES na takýto ktorý je predmetom prejednávaného sporu, poplatok, v súvislosti s tovarom, ktorý je nezlučiteľný s právom Spoločenstva. zostáva na území štátu, musia byť Dovoláva sa na jednej strane neistoty spoje­ posudzované z hľadiska všeobecných nej s platným právnym rámcom na pred­ zásad práva Spoločenstva a najmä metný poplatok a na druhej strane na z hľadiska zákazu diskriminácie. finančné následky, ktoré by mal časovo neobmedzený účinok rozsudku pre obec.

71. Či už sa bude, prípadne nebude Súdny dvor riadiť mojimi návrhmi, chcel by som mu v každom prípade naznačiť, že treba vypra­ 73. Zásadne predpis vykladaný Súdnym covať jednotné riešenie pre poplatky dvorom v zmysle článku 234 ES môžu s rovnakým účinkom a iné oblasti voľného a musia vnútroštátne súdy použiť aj na pohybu. Ak by sa riadil mojimi návrhmi, právne vzťahy vzniknuté a založené pred prinieslo by mu to okrem iného dvojnásobný vyhlásením rozsudku vydaného na základe úžitok. Po prvé mohol by zachovať zásadu, že žiadosti o výklad 65. Len výnimočne môže ustanovenia o voľnom pohybe sa nepoužijú na tie prípady, ak neexistuje žiadna súvislosť s týmito prípadmi, na ktoré sú zamerané. Po 65 — Rozsudok z 27. marca 1980. Denkavit italiana (61/79, Zb. druhé by sa Súdny dvor ocitol v situácii, že 1980, s. 1205, bod 16).

74. V danej veci sa skúmaním ukázalo, že neexistuje objektívne žiadna pochybnosť o pôsobnosti článku 25 ES. Neboli pred­ ložené žiadne vážne dôvody, ktoré by mohli zdôvodniť pochybnosti o nezlučiteľnosti takéhoto poplatku s právom Spoločenstva. Z toho však treba vyňať prípady, v ktorých bol vyrubený poplatok pred vyhlásením už citovaného rozsudku Legros a i. Až do vyhlásenia tohto rozsudku sa mohla obec domnievať, že poplatok je v súlade s právom Spoločenstva, minimálne pokiaľ ide 76. Na záver chcem upozorniť na to, že o výlučne vnútroštátny obchod. Naopak Súdny dvor by sa mal riadiť mojou úvahou úvahy obsiahnuté v tomto rozsudku by a z tohto hľadiska by nemal dospieť k inému museli vyvolať vážne pochybnosti výsledku. Po prvé je vhodné zobrať do úvahy, o platnosti sporného poplatku. Tak postupo­ že rozsudok Legros a i. vytvoril v tejto oblasti val ostatne Súdny dvor v už citovanom nový právny stav, ktorý dotknutí účastníci rozsudku Simitzi. konania musia považovať za trvalý a jednoznačný. Po druhé navrhovaným roz­ hodnutím nedospejeme k inému výsledku, než vyplýva z rozsudku Simitzi, aj keď 66 — Rozsudok z 16. júla 1992, Legros, citovaný v poznámke pod čiarou 4, body 30 až 36. uvedené úvahy ukazujú novú cestu.

I - 8050

CARBONATI APUANI

VI - Návrh

77. V zmysle vyššie uvedeného navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálnu otázku odpovedal takto:

„1) Poplatok vyrubený členským štátom na tovar prepravovaný mimo územia obce je poplatkom s rovnakým účinkom ako clo vo vzťahu k tovaru vyvážanému do iného členského štátu.