C-78/03
ECLI:EU:C:2005:106
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0078
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
KOMISIA/AKTIONSGEMEINSCHAFT RECHT UND EIGENTUM
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 24. februára 2005
Úvod tvrdenie žalobcu z právneho hľadiska alebo z moci úradnej uviesť nový žalobný dôvod, ktorý vedie k záveru, že žalobca je priamo a osobne dotknutý?
1. Komisia podala v tejto veci opravný prostriedok proti rozsudku Súdu prvého stupňa z 5. decembra 2002 (ďalej len „napadnutý rozsudok") 2, ktorým bola zamietnutá jej námietka neprípustnosti žaloby združenia Aktionsgemeinschaft Recht Okolnosti opravného prostriedku und Eigentum eV (ďalej len „ARE" alebo „žalobca"), ktorou bolo napadnuté rozhod nutie Komisie z 22. decembra 1999 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") 3.
Skutkový stav
2. Opravný prostriedok sa týka dvoch zásad ných otázok. Po prvé, za akých okolností možno považovať združenie za priamo 3. V napadnutom rozhodnutí Komisia neza a osobne dotknuté rozhodnutím Komisie, čala formálne konanie na účely zisťovania ktorým sa poskytuje pomoc príjemcom, ktorí podľa článku 88 ods. 2 ES a nepodala žiadne nie sú členmi združenia? Po druhé, za akých pripomienky k pomoci obsiahnutej v urči okolností môže Súd prvého stupňa vykladať tých zmenách Entschädigungs- und Aus gleichsleistungsgesetz (zákon o odškodnení a kompenzačných plneniach, ďalej len „EALG"), ktoré zaviedol nemecký Ausgleich 1 — Jazyk prednesu: angličtina. sleistungsgesetz (zákon o kompenzačných 2 — Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum/Komisia, T-114/00, Zb. s. II-5121. plneniach, ďalej len „zákon o kompenzá 3 — Ú. v. ES C 46. 2000, s. 2. ciách").
I - 10741
NÁVRHY GENERÁLNEHO AVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-78/03 P
4. Tieto zmeny mali slúžiť na to, aby úprava v bývalej Nemeckej demokratickej republike, pomoci bola v súlade so spoločným trhom, ktorá bola v držbe Treuhandanstalt, verejno ako to predpisovalo predchádzajúce roz právnej inštitúcie pre reštrukturalizáciu vte h o d n u t i e Komisie o ú p r a v e p o m o c i dajších podnikov bývalej Nemeckej demo 1999/268/ES z 20. j a n u á r a 1999 kratickej republiky, osobami rôznych kate o nadobúdaní pôdy podľa Ausgleichslei górií za cenu, ktorá bola nižšia ako polovica s t u n g s g e s e t z (ďalej len „ r o z h o d n u t i e jej trhovej hodnoty. z 20. januára 1999") 4.
5. Žalobca je združením, ktoré spolčuje združenia majetkovej povahy 8. Prednostnou prvou kategóriou sú terajší v poľnohospodárstve a lesníctve, vyhnancov nájomcovia, nástupnícke podniky bývalých a vyvlastnených, ako aj poškodených na landwirtschaftliche Produktionsgenossen majetku z oblasti priemyslu, remesiel, schaften (LPG) (poľnohospodárskych výrob obchodu a živností, ktorí mali sídlo alebo ných družstiev), osoby, ktorým bol vyvlast domov v bývalej sovietskej okupačnej zóne, nený majetok v rokoch 1945 až 1949 alebo za resp. v Nemeckej demokratickej republike. čias NDR a medzičasom znovu hospodária, a osoby označované ako novohospodáriace, ktoré pôvodne nemali pôdu na území nových krajín, všetci za predpokladu, že mali k 3. októbru 1990 miestny pobyt a mali k 1. októbru 1996 v dlhodobom nájme od Treuhandanstalt pôvodne štátnu poľnoho spodársku pôdu určenú na privatizáciu. Do 6. Po znovuzjednotení Nemecka v roku 1990 druhej kategórie patria bývalí vlastníci majet bolo prevedených cca 1,8 miliónov hektárov kov bez nároku na reštitúciu vyvlastnených poľnohospodárskej a lesnej pôdy zo štátneho pred rokom 1949, ktorí na príslušnom mieste vlastníctva Nemeckej demokratickej repu nevykonávajú poľnohospodársku činnosť. Tí bliky do štátneho vlastníctva Spolkovej môžu nadobudnúť len pôdu, ktorú nenado republiky Nemecko. budli osoby z prvej kategórie.
7. Podľa zákona o kompenzáciách, ktorý nadobudol účinnosť 1. decembra 1994, bolo možné nadobudnúť poľnohospodársku pôdu 9. Aj p r i lesnej p ô d e stanovoval z á k o n o kompenzáciách možnosť zvýhodneného nadobúdania a obsahoval z á k o n n ú definíciu 4 — Ú. v. ES L 107, 1999, s. 21. p r e d m e t n ý c h skupín nadobúdateľov.
I - 10742
KOMISIA/AKTIONSGEMEINSCHAFT RECHT UND EIGENTUM
10. Na základe rôznych sťažností nemeckých v Nemecku, a tým je spôsobilý porušiť štátnych príslušníkov a príslušníkov iných zásadu zákazu diskriminácie podľa členských štátov na tento program na článkov 43 ES až 48 ES, pretože túto dobúdania pôdy Komisia začala 18. marca podmienku spĺňajú de facto skoro výlučne 1998 konanie na účely zisťovania podľa nemeckí štátni príslušníci s predchádzajúcim článku 93 ods. 2 Zmluvy ES (teraz článok bydliskom hlavne v nových spolkových 88 ods. 2 ES 5; ďalej budem pre zjednodu krajinách. šenie uvádzať terajšie číslovanie článkov Zmluvy).
11. Toto konanie na účely zisťovania bolo ukončené vydaním rozhodnutia z 20. januára 13. Táto podmienka má teda účinok, že 1999 6, ktorým Komisia vyhlásila program vylučuje osoby, ktoré nespĺňajú kritérium nadobúdania pôdy za nezlučiteľný so spo (hlavného) bydliska na území niekdajšej ločným trhom, pokiaľ sa pomoc v rámci Nemeckej demokratickej republiky. Pod tohto programu viaže na podmienku usídle mienka „miestneho pobytu k 3. októbru nia na pôde k 3. októbru 1990 a prekračuje 1990" môže byť opodstatnená len vtedy, najvyššiu hranicu intenzity pomoci pre na keď je nevyhnutná a aj vhodná na to, aby dobúdanie poľnohospodárskej pôdy. Táto plnila zákonodarcom sledovaný účel, t. j . hranica bola určená pre poľnohospodárske zahrnúť osoby, ktoré alebo ktorých rodiny plochy v iných než znevýhodnených obla žili a pracovali v Nemeckej demokratickej stiach podľa nariadenia Rady ES č. 950/97 republiky počas desaťročí. z 20. mája 1997 na vylepšenie efektívnosti poľnohospodárskej štruktúry [neoficiálny preklad] na 35 % 7.Pri všetkých ostatných aspektoch bolo zistené, že neobsahujú prvky pomoci.
14. Komisia bola toho názoru, že na dosiah nutie tohto cieľa nebolo potrebné vyžadovať 12. Komisia uviedla najmä so zreteľom na miestny pobyt k 3. októbru 1990, pretože podmienku hlavného bydliska k 3. októbru účasť na programe nadobúdania pôdy týchto 1990 stanovenú v zákone o kompenzáciách, novohospodáriacich fyzických alebo právnic že zákon zvýhodňuje fyzické alebo právnické kých osôb podľa § 3 ods. 1 zákona osoby so sídlom alebo bydliskom o kompenzáciách bola povolená len v prípade, že mali k 1. októbru 1996 v dlhodobom nájme od Treuhandanstalt poľnohospodársku pôdu určenú na privati 5 — Ú. v. ES C215, 1998,5.7. 6 — Už citované v poznámke pod čiarou 4 vyššie. záciu. V priebehu hlavného konania na účely 7 — Ú. v. ES L142, 1997, s. 1. zisťovania účastníci výslovne informovali
I - 10743
NÁVRHY GENERÁLNEHO AVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-78/03 P
Komisiu o tom, že drvivá väčšina dlhodobých 18. Komisia konštatovala, že návrh zákona nájomných zmlúv bola uzatvorená s východ už neobsahuje okolnosti, ktoré považovala vo nými Nemcami. Tým bolo jasné, že dosiah svojom rozhodnutí z 20. januára 1999 za nutie cieľa sledovaného zákonodarcom odporujúce spoločnému trhu. Hlavne bola (účasť východných Nemcov na programe zrušená podmienka miestneho pobytu nadobúdania pôdy), aj keby ho bolo možné k 3. októbru 1990 a najvyššia hranica považovať za legitímny, by ani pri vypustení intenzity pomoci bola stanovená na 35 % rozhodujúcej doby 3. októbra 1990 nebol (inými slovami, kúpna cena predmetnej pôdy prakticky znemožnený. bola stanovená na tržnú hodnotu mínus 35 %). Hlavnou požiadavkou pre nadobud nutie pôdy za zvýhodnenú cenu bude pre budúcnosť existencia dlhodobého nájmu. Ďalej Komisia konštatovala, že podľa uistenia nemeckých orgánov je dostatok pôdy na to, aby sa mohla napraviť akákoľvek diskriminá cia bez toho, aby bolo potrebné zrušiť zmluvy uzavreté podľa pôvodného ELAG. 15. V rozhodnutí z 20. januára 1999 Komisia nariadila Spolkovej republike Nemecko tiež vyžiadať späť pomoci, o ktorých vyhlásila, že nie sú v súlade so spoločným trhom, pokiaľ už boli poskytnuté, a neposkytovať žiadnu novú pomoc podľa týchto podmienok.
19. Pokiaľ nová úprava naďalej obsahuje ustanovenia, ktoré by popri inak rovnocen ných kritériách zvýhodňovali východných Nemcov, takéto zvýhodnenie spadá pod cieľ reštrukturalizácie poľnohospodárstva 16. V súlade s týmto rozhodnutím bol v nových spolkových krajinách, pričom je pripravený nový návrh zákona, návrh Vermö súčasne zabezpečené, aby záujemcovia gensrechtsänderungsgesetz (zákon o zmene o pôdu, ktorí alebo ktorých rodiny žili po vlastníckeho práva), ktorý ruší a mení nie desaťročia v Nemeckej demokratickej repu ktoré ustanovenia programu nadobúdania blike, mohli tiež profitovať z týchto ustano pôdy. vení. Tento cieľ Komisia uznala vo svojom rozhodnutí z 20. januára 1999 ako legitímny a nič voči nemu nenamietala.
17. Tento nový návrh zákona bol oznámený Komisii, ktorá ho odobrila napadnutým roz hodnutím bez konania na účely zisťovania 20. Týmto zistením Komisia zamietla podľa článku 88 ods. 2 ES. početné námietky, ktoré dostala po vydaní
I - 10744
KOMISIA/AKTIONSGEMEINSCHAFTRECHT UND EIGENTUM
rozhodnutia z 20. januára 1999 od rôznych 24. Komisia tvrdila, že len podniky, ktoré dotknutých osôb vrátane žalobcu, týkajúce sa súťažia o pomoc s inými podnikmi, sa môžu toho, že aj po vypustení požiadavky miest považovať za osobne dotknuté rozhodnutím neho pobytu k 3. októbru 1990 je program povoľujúcim túto pomoc, najmä ak zaujali nadobúdania pôdy ešte diskriminujúci aktívnu úlohu v predchádzajúcom hlavnom z dôvodu požiadavky dlhodobého nájmu konaní na účely zisťovania a ak je ich pôdy, lebo táto požiadavka vedie k tomu, že postavenie na trhu podstatne ovplyvnené bolo zachované kritérium miestneho pobytu, pomocou, ktorá je predmetom napadnutého a spôsobuje, že je nedostatok pôdy, ktorá je rozhodnutia. k dispozícii.
21. Následne po schvaľujúcom rozhodnutí Komisie nemecký zákonodarca zákon 25. Komisia uvádza, že pokiaľ ide o zmene vlastníckeho práva prijal. o združenia účastníkov hospodárstva, pred pokladá sa o tých združeniach, ktoré sa aktívne zúčastnili konania podľa článku 88 ods. 2 ES, že sú takýmto rozhodnutím osobne dotknuté, pokiaľ boli dotknuté ako partneri zúčastnení na rokovaniach alebo zastupujúci jedného alebo viacerých zo 22. Žalobou, ktorá bola doručená do kance svojich členov, ktorí by mali aktívnu legiti lárie Súdu prvého stupňa 2. mája 2000, máciu na podanie žaloby. So zreteľom na žalobca napadol napadnuté rozhodnutie. skutkový stav Komisia konštatovala, že žalobca tieto požiadavky nespĺňa, a nie je teda napadnutým rozhodnutím osobne dot knutý.
Námietka neprípustnosti
26. Komisia ďalej tvrdila, že žaloba je neprípustná o to viac, že program na 23. Komisia podporovaná Nemeckom dobúdania pôdy je úpravou na poskytovanie namietala neprípustnosť žaloby z dvoch pomoci a na základe jeho povolenia Komi dôvodov: po prvé, že žalobca nebol napad siou je opatrením so všeobecnou účinnosťou, nutým rozhodnutím dotknutý priamo ktoré sa vzťahuje na objektívne určené a osobne, a po druhé, že sa žalobca dopustil situácie a má právne účinky na všeobecne zneužitia procesných pravidiel. a abstraktne definované skupiny osôb.
I - 10745
NÁVRHY GENERÁLNEHO AVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-78/03 P
27. Nakoniec Komisia tvrdila, že žalobca hodnutím a tvrdeným súťažnoprávnym záuj zastupuje hlavne, ak nie výlučne, nemecké mom. Ani keby bola sťažnosť pre porušenie záujmy, pričom Komisia chce svojou žalo zákazu diskriminácie oprávnená, neviedlo by bou, aby Súd prvého stupňa určil, že tento to automaticky k navráteniu pôdy pôvodným program nadobúdania pôdy obsahuje diskri vlastníkom, ktorých žalobca zastupuje. mináciu na základe štátnej príslušnosti, a preto nemohol byť Komisiou odsúhlasený.
30. Komisia a Nemecko zastávali spoločný názor, že žalobcovi a jeho členom ide skôr o zmenu vlastníckych pomerov, ktoré podľa článku 295 ES nemôžu byť právom Spolo čenstva dotknuté, ako o ich postavenie 28. Komisia prišla k záveru, že nie je v súťaži na trhu. vzájomná súvislosť medzi vlastnými záuj mami žalobcu a záujmami, ktoré zastupuje predmetnou žalobou a ktoré nie sú jej vlastnými. Združenie nie je oprávnené podať žalobu podľa článku 230 ES, ak nezastupuje záujmy svojich členov. Komisia zdôraznila, že členovia žalobcu nie sú štátnymi prísluš níkmi iných členských štátov, ale osoby, 31. Žalobca namietal po prvé, že zastupuje ktoré utrpeli ujmy počas vojny alebo vyše tisíc podnikov vykonávajúcich činnosť v povojnových rokoch z niekdajšej sovietskej v poľnohospodárstve, ktoré súťažia v zmysle okupačnej zóny alebo z bývalej Nemeckej práva Spoločenstva s podnikmi, ktoré sú demokratickej republiky. príjemcami programu nadobúdania pôdy a z ktorých niektoré vykonávajú činnosť na tom istom trhu. Žalobca ďalej trval na tom, že jeho cieľom nie je zmena vlastníckych pomerov, ale efektívne uskutočnenie kon troly poskytovania pomoci, ktorá je povinno sťou Komisie, aby mohol hájiť ekonomické záujmy svojich členov ako konkurentov osôb zvýhodnených pomocou.
29. Nemecko podporuje názor Komisie, že žaloba je neprípustná z dôvodu, že žalobca nie je napadnutým rozhodnutím osobne dotknutý. Dodáva, že príjemcovia pomoci ešte neboli individualizovaní a konkrétne menovaní. Ďalej žalobca nie je osobne 32. Žalobca zaujal stanovisko, že skutočnosť, dotknutý aj z toho dôvodu, že neexistuje že zastupuje hlavne nemecké záujmy, je príčinná súvislosť medzi napadnutým roz irelevantná z hľadiska postavenia jeho členov
I - 10746
KOMISIA/AKTIONSGEMEINSCHAFT RECHT UND EIGENTUM
v súťaži v súlade s právom Spoločenstva. Nemecku, treba skúmať, či sa žalobcu týka Okrem toho žalobca má vlastný záujem na osobne ako vo veci Plaumann 8 . zrušení napadnutého rozhodnutia, lebo ak by zákaz diskriminácie na základe štátnej prí slušnosti bol dôsledne uplatnený, pôda by sa musela prerozdeliť a jeho členovia by tiež mali lepšie možnosti získať ju.
33. Žalobca v rámci ústnej časti konania na Súde prvého stupňa dodal, že dokonca aj 36. Ďalej Súd pripomenul rôzny účel kona keby ho Súd nepovažoval za združenie nia podľa článku 88 ods. 2 ES a podľa podnikov alebo ekonomických subjektov, článku 88 ods. 3 ES a judikatúru s tým, že mal by byť napriek tomu vzhľadom na svoje keď Komisia bez začatia konania podľa postavenie ako vyjednávač voči Komisii článku 88 ods. 2 ES zistí podľa článku 88 a jeho účasť v konaní považovaný za osobne ods. 3 ES, že pomoc je zlučiteľná so dotknutého napadnutým rozhodnutím. spoločným trhom, osoby, ktoré majú záruky konania podľa článku 88 ods. 2 ES, môžu ich rešpektovanie presadiť, len ak majú možnosť napadnúť rozhodnutie Komisie na Súde.
Napadnutý rozsudok
34. Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupňa námietku neprípustnosti zamietol 37. V súlade s touto judikatúrou v prípade, a vyhlásil žalobu za prípustnú. že sa žaloba o zrušenie rozhodnutia Komisie vydaného v štádiu predbežného zisťovania týka nedodržania záruk konania podľa článku 88 ods. 2 ES, žalobca sa má považovať za priamo a osobne dotknutého podľa článku 230 ods. 4 ES už len z dôvodu, že
35. Súd najprv konštatoval, že keďže je napadnuté rozhodnutie adresované 8 — Body 41 a 42 napadnutého rozsudku.
I - 10747
NÁVRHY GENERÁLNEHO AVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-78/03 P
má postavenie účastníka uvedeného kona 40. Toto konštatovanie umožnilo Súdu nia. 9 prvého stupňa použiť judikatúru, podľa ktorej je Komisia povinná začať toto konanie, keď jej predbežné zisťovanie objektívne neumožnilo vyriešiť všetky ťažkosti pri posu dzovaní zlučiteľnosti predmetného štátneho opatrenia so spoločným trhom.
38. Keďže napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe článku 88 ods. 3 ES bez toho, aby Komisia začala formálne konanie na účely zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES, Súd prvého stupňa prišiel k záveru, že žalobca mal byť potom považo vaný za priamo a osobne dotknutého, po prvé, ak presadzuje dodržanie záruk konania podľa článku 88 ods. 2 ES, a po druhé, ak má postavenie príslušnej strany podľa uvede ného odseku. 10 41. Súd uviedol, že „keďže Zmluva ES ukladá Komisii povinnosť umožniť príslušným stra nám vyjadriť sa len v rámci štádia zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES, môžu tieto strany uplatniť objektívne ťažkosti pri zisťovaní, ktoré má Komisia vykonať, a dosiahnuť dodržanie svojich zárukami konania, len keď majú možnosť napadnúť rozhodnutie 39. Pokiaľ ide o otázku, či žalobca presa nezačať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES na dzuje dodržanie záruk konania podľa Súde prvého stupňa" 12. článku 88 ods. 2 ES, Súd prvého stupňa dospel k záveru, že hoci žalobca nevytýkal výslovne to, že Komisia porušila svoju povinnosť začať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES, čo mu znemožnilo uplatniť procesné práva v ňom uvedené, napriek tomu „dôvody neplatnosti uvedené na odô vodnenie predmetnej žaloby o neplatnosť, hlavne tie, ktoré sa opierajú o porušenie zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, treba vykladať tak, že smerujú k tomu, aby bolo určené, že pri preverovaní 42. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetných opatrení nastali vážne ťažkosti, „v predmetnom prípade sa preto musí žaloba pokiaľ ide o ich zlučiteľnosť so spoločným vykladať tak, že smeruje proti tomu, že trhom, ktoré zaväzujú Komisiu začať for Komisia nezačala napriek vážnym ťažkostiam málne konanie" 1 1. pri posudzovaní zlučiteľnosti predmetnej pomoci formálne konanie podľa článku 88 ods. 2 ES a že v konečnom dôsledku jej 9 — Body 43 a 44 napadnutého rozsudku. 10 — Bod 45 napadnutého rozsudku. 11 — Bod 47 napadnutého rozsudku. 12 — Bod 48 napadnutého rozsudku.
I - 10748
KOMISIA/AKTIONSGEMEINSCHAFT RECHT UND EIGENTUM
účelom je zabezpečenie záruk konania uve stranu v zmysle tohto ustanovenia. To si dených v tomto článku" . vyžadovalo skúmať, či postavenie jeho členov na trhu bolo poškodené poskytnutím pred metnej pomoci. Súd zaujal stanovisko, že bolo, lebo niektorí členovia žalobcu sú hospodárskymi subjektmi, ktorých možno považovať za priamych konkurentov príjem 43. Po tom, čo Súd prvého stupňa vyložil cov predmetnej pomoci. K tomuto záveru predmet žaloby v uvedenom zmysle, skúmal, Súd dospel na základe stanov žalobcu, ktoré či žalobca mal postavenie príslušnej strany podľa jeho názoru jednoznačne preukazujú, v zmysle článku 88 ods. 2 ES, lebo by že osoby, ktorých záujmy háji, sú prinajmen v takom prípade bol rozhodnutím osobne šom v prevažnej časti hospodárskymi sub dotknutý. jektini. 1 5
44. Súd prvého stupňa rozhodol, že „podľa ustálenej judikatúry sú príslušnými stranami v zmysle článku 88 ods. 2 ES nielen podniky (alebo podnik), ktoré majú z pomoci úžitok, ale aj tie osoby, podniky alebo združenia, ktorých záujmy sú udelením pomoci dot knuté, najmä konkurujúce podniky a profesijné združenia. Ďalej ustálená judi- katúra pripúšťa žalobu iného podniku ako 46. Súd prvého stupňa považoval za nepo- príjemcu pomoci len vtedy, keď ten pre chybné, že nadobúdanie poľnohospodárskej ukáže, že jeho postavenie na trhu v rámci alebo lesnej pôdy je zásadným prvkom súťaže bolo poškodené poskytnutím pomoci. obchodnej stratégie a postavenia poľnoho Ak tieto podmienky nie sú splnené, tento spodára alebo lesníka v hospodárskej súťaži. podnik nemá postavenie príslušnej strany Po preštudovaní obsahu spisu dospel Súd v zmysle článku 88 ods. 2 ES" 14. k záveru, že postavenie niektorých poľnoho spodárov alebo lesníkov, ktorí sú členmi žalobcu, bolo v hospodárskej súťaži poško dené programom nadobúdania pôdy. Preto Súd zaujal stanovisko, že napadnuté roz hodnutie nutne ovplyvnilo postavenie nie 45. Súd prvého stupňa preskúmal, či aspoň ktorých členov žalobcu v hospodárskej niektorých členov žalobcu možno považovať súťaži, takže tí sú ako „príslušné strany" za „príslušné strany" v zmysle článku 88 v zmysle článku 88 ods. 2 ES oprávnení ods. 2 ES, aby mohol určiť, či samotné podať jednotlivé žaloby o vyhlásenie neplat združenie môže byť považované za príslušnú nosti tohto rozhodnutia. 16
13 — Bod 49 napadnutého rozsudku. 15 — Hody 54 a 55 napadnutého rozsudku. 14 — Hod 51 napadnutého rozsudku. 16 — Body 5ň až 60 napadnutého rozsudku.
I - 10749
NÁVRHY GENERÁLNEHO AVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-78/03 P
47. So zreteľom na skutočný účel združenia 49. Z toho vyplýva, že keďže bol žalobca Súd prvého stupňa vyložil stanovy žalobcu podľa § 2 svojich stanov združením založe ako preukazujúce, že toto združenie bolo ným na ochranu záujmov svojich členov, ku založené na ochranu záujmov a vlastníckych ktorým teda museli patriť aj súťažné záujmy práv svojich členov. Keďže združenie ochra členov, ktorí boli poľnohospodári a lesníci, ňuje záujmy týchto účastníkov hospodárstva musí sa tým pádom považovať za aktívne týkajúce sa ich vlastníckych práv, obzvlášť legitimovaného podať žalobu o zrušenie roz záujem poľnohospodárov a lesníkov na hodnutia v mene tých členov, ktorí by tak dobudnúť pôdu napriek ich znevýhodne boli mohli urobiť osobne ako príslušné strany nému postaveniu oproti potenciálnym adre v zmysle článku 88 ods. 2 ES 17. sátom programu nadobúdania pôdy, tak v skutočnosti zastupuje obchodné záujmy týchto členov a ich záujmy v rámci súťaže. Z tohto dôvodu Súd zamietol argument Komisie, že žalobca nezastupuje podnikateľ ské záujmy, ale len všeobecné sociálne záujmy, a že predmetná vec sa týka len aspektov vlastníckeho práva, ktoré presahuje právny rámec Spoločenstva článku 295 ES. 50. Súd prvého stupňa zaujal tiež stanovisko, že žalobca by mal byť považovaný za osobne dotknutého napadnutým rozhodnutím aj z dôvodu, že jeho postavenie ako partnera zúčastneného na rokovaniach bolo týmto rozhodnutím ovplyvnené. Súd konštatoval, že žalobca sa aktívne zúčastňoval na formál nom konaní na účely zisťovania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia z 20. januára 1999, a na neformálnych rokovaniach týkajúcich sa jeho vykonania; konal tak rôznymi spôsobmi a predkladal aj vedecké správy na podporu svojich cieľov. Podľa súdu prvého stupňa samotná Komisia pripustila, že žalobca ovplyvnil proces prijímania rozhodnutia a že bol užitočným zdrojom informácií. 48. Súd tiež uviedol, že z rozhodnutia z 20. januára 1999 a z napadnutého roz hodnutia vyplýva, že Komisia samotná pova žovala za potrebné vykonať zisťovanie o programe nadobúdania pôdy vo svetle pravidiel Spoločenstva pre hospodársku súťaž, najmä pravidiel týkajúcich sa pomoci. Za týchto okolností nemôže Komisia ro zumne popierať, že združenie, ktoré napadlo 51. So zreteľom na to Súd prvého stupňa tento program nadobúdania pôdy a medzi usúdil, že podľa príslušnej judikatúry by bol ktorého členov patrí mnoho roľníkov, ktorí žalobca oprávnený podať žalobu o zrušenie sú znevýhodnení oproti potenciálnym adre rozhodnutia, ktorým bolo ukončené toto sátom predmetného programu, v zásade bráni záujmy týchto členov v hospodárskej súťaži. 17 — Body 61 až 63 napadnutého rozsudku.
I - 10750
KOMISIAMKTIONSGEMEINSCHAFT RECHT UND EIGENTUM
formálne konanie, čiže rozhodnutia okolností môže mať všeobecné opatrenie z 20. januára 1999, čo sa žalobca však individuálny dosah na určité osoby a že rozhodol nespraviť. Podľa Súdu prvého takýto prípad nastane práve vtedy, keď má stupňa tak žalobca neurobil preto, lebo toto predmetné opatrenie účinok na určité rozhodnutie neodporovalo ním obhajova fyzické alebo právnické osoby z dôvodu ným záujmom. určitých osobných vlastností alebo kvôli okolnostiam, ktoré ich vynímajú z okruhu všetkých ostatných osôb " 1 9 . Podľa názoru Súdu v predmetnej veci ide o takýto prípad.
52. So zreteľom však na skutočnosť, že medzi týmito dvomi rozhodnutiami je priama súvislosť, a na skutočnosť, že žalobca zastával úlohu dôležitého partnera pri roko vaniach počas formálneho konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia z 20. januára 1999, Súd konštatoval, že osobná identifiká cia žalobcu vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu 55. Súd prvého stupňa nesúhlasil s názorom sa nevyhnutne rozširuje aj vo vzťahu Komisie a Nemecka, podľa ktorého neexi k napadnutému rozhodnutiu, hoci sa žalobca stuje príčinná súvislosť medzi záujmami nezúčastnil zisťovania, ktoré viedlo k vydaniu žalobcu a jeho členov a záujmom, ktorý posledného menovaného rozhodnutia 18. žalobca zastupuje v tejto žalobe. Keďže u členov žalobcu ide hlavne o osoby, ktoré nemajú podľa Komisiou schválenej úpravy pomoci prednostný prístup k pôde, zrušenie rozhodnutia, ktoré túto úpravu schvaľuje, by týmto členom bolo prospešné z toho dôvodu, že by pomohlo ukončiť prednostný prístup 53. Súd prvého stupňa preto rozhodol, že ich konkurentov k pôde. žalobca bol napadnutým rozhodnutím osobne dotknutý.
54. K tvrdeniu Komisie a Nemecka, že program nadobúdania pôdy vytvoril sústavu pomoci a jeho schválenie Komisiou bolo 56. Tento názor nebol ovplyvnený tým, že opatrením so všeobecnou pôsobnosťou, žalobca uvádzal vo svojej žalobe porušenie ktoré sa vzťahuje na objektívne určené zákazu diskriminácie na základe štátnej situácie a má právne účinky na všeobecne príslušnosti. Keďže žaloba o zrušenie roz a abstraktne definované skupiny osôb, Súd hodnutia slúži záujmom žalobcu a jeho prvého stupňa uviedol, že „za určitých členov a žalobca bol priamo a osobne
18 — Body 65 až 70 napadnutého rozsudku. 19 —Bod 71 napadnutého rozsudku.
I - 10751
NÁVRHY GENERÁLNEHO AVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-78/03 P
dotknutý napadnutým rozhodnutím, ako Súd Opravný prostriedok určil, bolo prípustné, aby sa odvolával na ktorýkoľvek dôvod nezákonnosti uvedený v článku 230 ES, aj na porušenie ustanovení Zmluvy ES o zákaze diskriminácie. Súd pritom zdôraznil, že žalobca neopiera svoju žalobu len o diskrimináciu na základe štátnej 59. Komisia podala 19. februára 2003 príslušnosti, ale aj o porušenie článku 88 opravný prostriedok proti napadnutému roz ods. 3 ES 20. sudku. Pred skúmaním dôvodov treba spo menúť, že Komisia v úvode svojho opravného prostriedku považovala za potrebné, tak ako to urobila aj vo svojej námietke neprípust nosti, upozorniť Súd na to, že podľa jej názoru predmet sporu nijako nesúvisí s právom Spoločenstva a ešte menej s ustanoveniami o pomoci.
57. Nakoniec Súd prvého stupňa zamietol druhý dôvod neprípustnosti založený na zneužití procesných pravidiel a rozhodol, že 60. Podľa Komisie majú žaloba a dôvody keďže žaloba o neplatnosť rozhodnutia slúži žalobcu na jej podanie viac dočinenia záujmom žalobcu a ten splnil podmienky s vnútroštátnym konfliktom záujmov vyplý stanovené v článku 230 ods. 4 ES, nemožno vajúcim z toho, ako vnútroštátny zákono mu vyčítať zneužitie procesných pravidiel darca vyriešil otázku, ako má byť vlastníctvo alebo porušenie zásady oddelenia jednotli pôdy získanej niekdajšou Nemeckou demo vých konaní podaním žaloby o neplatnosť kratickou republikou po roku 1945 preve podlá článku 230 ES 2 1 . dené do súkromných rúk po znovuzjedno- tení, než s narušením hospodárskej súťaže prvkami pomoci. Komisia zastáva názor, že žalobca, ktorý zastupuje niekdajších vlastní kov pôdy, využíva právo Spoločenstva, aby napadol riešenie zvolené nemeckým zákono darcom, ktoré uprednostňuje dlhodobých nájomcov pôdy v neprospech jeho členov — niekdajších vlastníkov.
58. Z uvedených dôvodov Súd prvého stupňa námietku neprípustnosti zamietol.
61. Dokonca aj vtedy, ako Súd prvého 20 — Bod 78 napadnutého rozsudku. stupňa sám poznamenáva, sa zdá byť roz- 21 — Bod 82 napadnutého rozsudku. poruplným, keď Komisia tvrdí, že vec nemá
I - 10752
KOMISIA/AKTIONSGEMEINSCHAFT RECHT UND EIGENTUM
nič spoločné s predpismi Zmluvy ES prijaté na základe článku 88 ods. 2 alebo o hospodárskej súťaži a sama vydala dve článku 88 ods. 3 ES, takže by platili rozhodnutia vo veci podľa ustanovení rozdielne kritériá na predmetnú prí Zmluvy ES o štátnej pomoci, musí byť jasné pustnosť; z obsahu spisu, že sociálno-ekonomické a politické záležitosti, ktoré sú upravené predmetnými vnútroštátnymi predpismi, idú ďaleko za prostú otázku pomoci, ktorá je len jedným prvkom rozsiahlejšieho sporu medzi žalobcom a nemeckými orgánmi. 3. použil kritérium súťaživého vzťahu (je potrebný vplyv na postavenie žalobcu v hospodárskej súťaži), ktoré je menej prísne ako kritérium stanovené Súdnym dvorom (je potrebný podstatný vplyv na postavenie žalobcu v hospodárskej súťaži); 62. Komisia svoj opravný prostriedok opiera o sedem dôvodov, ktoré možno zhrnúť nasledujúco. Namieta, že Súd prvého stupňa rozhodol nesprávne tým, že:
4. pridal z vlastnej iniciatívy nový dôvod žaloby, ktorý nebol žalobcom výslovne uplatňovaný v jeho pôvodnej žalobe, a nedal Komisii, členskému štátu zúčastnenému ako vedľajší účastník 1. určil, že napriek všeobecnej povahe a žalobcovi možnosť vyjadriť sa k nemu; napadnutého rozhodnutia je ním žalobca osobne dotknutý a že sa ho (alebo jedného alebo viacerých jeho členov) týka z dôvodu určitých osob ných vlastností alebo kvôli okolnostiam, ktoré ich vynímajú z okruhu všetkých ostatných osôb; 5. určil, že žalobca bol zainteresovaný vzhľadom na svoje postavenie ako vyjednávač, a preto má byť považovaný za osobne dotknutého napadnutým roz hodnutím;
2. určil (tam, kde je to rozhodujúcim kritériom), že stupeň súťaživého vzťahu požadovaný pre osobnú dotknutosť v zmysle článku 230 ES pri použití 6. neuviedol primeraný rozbor dôvodov, v oblasti pomoci je rozdielny v závislosti na ktorých sa napadnutý rozsudok od toho, či bolo napadnuté rozhodnutie zakladá;
I - 10753
NÁVRHY GENERÁLNEHO AVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-78/03 P
7. rozporuplne určil, že žalobca Komisiou písomných, ani ústnych vyjadreniach, že jeho na jednej strane nebol vypočutý cieľom, ktorý žalobou sledoval, bolo presa v súvislosti so štátnou pomocou a že denie záruk konania vyplývajúcich na strane druhej bol vypočutý dosta z článku 88 ods. 2 ES alebo že Komisia mala točne, aby mal postavenie partnera pri povinnosť začať formálne konanie podľa rokovaniach. článku 88 ods. 2 ES. Slovami Súdu „žalobca výslovne nenamietal, že Komisia porušila svoju povinnosť začať formálne konanie podľa článku 88 ods. 2 ES..., čo mu zabránilo uplatniť záruky konania uvedené v tomto ustanovení".
Pridanie nového žalobného dôvodu
63. Rád by som začal skúmaním štvrtého dôvodu na podanie opravného prostriedku, ktorý namieta, že Súd prvého stupňa z vlastnej iniciatívy pridal nový žalobný dôvod, ktorý nebol uplatnený žalobcom v jeho žalobe.
64. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na 66. Toto však nebránilo Súdu, aby určil, že základe článku 88 ods. 3 ES bez toho, aby to bolo „v konečnom dôsledku" žalobcovým Komisia začala formálne konanie podľa cieľom, „hoci dôvody neplatnosti uvedené na článku 88 ods. 2 ES. V súvislosti s tým Súd
odôvodnenie
predmetnej žaloby o neplat prvého stupňa uviedol, že v súlade nosť, hlavne tie, ktoré sa opierajú o porušenie s judikatúrou sa má žalobca považovať za zákazu diskriminácie na základe štátnej osobne dotknutého, keď preukáže, že po prvé príslušnosti, treba však vykladať tak, že presadzuje dodržanie záruk konania podľa smerujú k tomu, aby bolo určené, že pred článku 88 ods. 2 ES, a po druhé, ak má metné opatrenia spôsobujú vážne ťažkosti, postavenie „príslušnej strany" podľa uvede pokiaľ ide o ich zlučiteľnosť so spoločným ného odseku. trhom, ktoré zaväzujú Komisiu začať for málne konanie". Súd prišiel k záveru, že „v predmetnom prípade sa žaloba preto musí vykladať tak, že smeruje proti tomu, že Komisia nezačala napriek vážnym ťažkostiam pri posudzovaní zlučiteľnosti predmetnej 65. V konaní pred Súdom prvého stupňa pomoci formálne konanie podľa článku 88 žalobca netvrdil výslovne ani vo svojich ods. 2 ES, a aby v konečnom dôsledku boli
I - 10754
KOMISIA/AKTIONSGEMEINSCHAFT RECHT UND EIGENTUM
zabezpečené záruky konania uvedené Výklad tvrdení žalobcu v tomto článku"22.
69. Prvým krokom je určenie, či Súd prvého stupňa správne vyložil tvrdenia žalobcu.
67. Komisia vo svojom opravnom pro striedku namieta, že Súd prvého stupňa nielenže jasne prekročil hranice širokého výkladu dôvodov, o ktoré žalobca opieral svoju žalobu, ale vytvoril aj úplne nový a odlišný dôvod neplatnosti podľa 70. Na úvod treba poznamenať, že kvôli článku 230 ES, a to porušenie zásadných zvláštnym okolnostiam prípadu a judikatúre podmienok konania. Komisia uvádza tiež, že týkajúcej sa locus standi fyzických Súd nemal povinnosť podať takýto žalobný a právnických osôb podľa článku 230 ES dôvod ex officio, keďže nešlo o vec verejného v prípadoch týkajúcich sa štátnej pomoci je záujmu. dôvod žaloby dôležitý, lebo v prípade, že je prípustný, umožňuje ľahšie splniť požiadavky kladené na aktívnu legitimáciu.
68. ARE k tomu uvádza, že výklad jeho žaloby Súdom prvého stupňa bol účelný 71. Súdnictvo Spoločenstva musí jednodu a v súlade so zásadou hospodárnosti konania cho mať určitú voľnosť pri výklade dôvodov v tom zmysle, že v prípade úspechu žaloby by žaloby a tvrdení uvedených v žalobe bolo potrebné začať nové formálne konanie a v prípade potreby mať možnosť vykladať na účely zisťovania. ARE tiež tvrdí, že z jeho predmet a právne dôvody, o ktoré sa žaloba poukazu na materiálnu protiprávnosť napad opiera. nutého rozhodnutia možno vyvodiť existen ciu „vážnych ťažkostí" pri posudzovaní zlu- čiteľnosti pomoci so spoločným trhom. Nakoniec žalobca uvádza, že Súd prvého stupňa aj vo svojej predchádzajúcej judika- túre skúmal ex officio, bez návrhu účastníkov konania, či tu ide o porušenie zásadných 72. Toto oprávnenie podávať výklad je však podmienok konania tým, že Komisia neza do určitej miery obmedzené. Podľa článku 21 čala formálne konanie na účely zisťovania Štatútu Súdneho dvora článok 38 Rokova podľa článku 88 ods. 2 ES. cieho poriadku Súdneho dvora a článok 44 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa musí návrh (žaloba) obsahovať okrem iného predmet konania a zhrnutie dôvodov, na 22 — Bod 49 napadnutého rozsudku, doplnené je zdôraznenie. Pozri body 37 až 49 vyššie. ktorých je návrh založený.
I - 10755
NÁVRHY GENERÁLNEHO AVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-78/03 P
73. Podľa ustálenej judikatúry musia byť dobudnúť pozemok v rámci programu údaje v žalobe dostatočne jasné a presné, nadobúdania pozemkov; aby umožňovali žalobcovi pripraviť si obha jobu, a Súdu prvého stupňa rozhodnúť 23 spor . Ďalej Súd rozhodol, že slová „zhrnu tie dôvodov" použité v štatúte a v rokovacích poriadkoch znamenajú, že žaloba musí upresniť podstatu dôvodov, na ktorej sa táto žaloba zakladá. Hoci prosté abstraktné vymenovanie dôvodov, na ktorých sa žaloba zakladá, túto požiadavku nespĺňa, stačí, ak sú — po druhé, porušenie Zmluvy o ES tým, dôvody vecne vyjadrené bez ich právnej že napadnuté rozhodnutie porušuje klasifikácie, za podmienky, že dôvod žaloby zásadu zákazu diskriminácie na základe spočíva na skutočnostiach, ktoré boli pred štátnej príslušnosti, a nesené 2 4 .
— po tretie, porušenie článku 88 ods. 3 ES tým, že Komisia schválila Nemeckom 74. Z písomných a ústnych tvrdení žalobcu navrhnuté opatrenia na vykonanie roz vyplýva, že ten opiera svoju žalobu o tri hodnutia z 20. januára 1999 bez toho, hlavné dôvody: aby žiadala jednak vyhlásenie všetkých starých zmlúv uzatvorených podľa sta rého režimu za neplatné a jednak nové rozdelenie predmetnej pôdy.
— po prvé, porušenie základných pravidiel konania tým, že odôvodnenie napadnu tého rozhodnutia bolo neprimerané, lebo Komisia sa nepresvedčila, či po 75. Na základe starostlivého čítania pôvod zmenách zákona navrhnutých Nemec nej žaloby podanej žalobcom nie som toho kom by bola nejaká osoba bez nemeckej názoru, že by bolo z jej znenia možné štátnej príslušnosti oprávnená na odvodzovať, že zámerom žalobcu bolo napadnúť fakt, že Komisia nezačala formálne konanie podľa článku 88 ods. 2 ES, alebo presadiť svoje záruky konania podľa tohto 23 — Uznesenie Súdu prvého stupňa De Hoe/Komisia, T-85/92, ustanovenia. Žalobca sa v žiadnom štádiu Zb. s. II-523, bod 20. 24 — Rozsudok v spojených veciach Société Fives Lille Cail a i./ konania pred Súdom prvého stupňa neodvo Vysoký úrad, 19/60, 21/60, 2/61 a 3/61, Zb. s. 559, 588, a uznesenie Súdu prvého stupňa De Hoe/Komisia, už láva na začatie formálneho konania podľa citované v poznámke pod čiarou 23 vyššie, bod 21. článku 88 ods. 2 ES alebo na judikatúru,
I - 10756
KOMISIA/AKTIONSGEMEINSCHAFT RECHT UND EIGENTUM
ktorá by takúto námietku podporovala. uvádza Komisia, prečo sa žalobca vo svojej V skutočnosti sa žalobca prvýkrát odvoláva žalobe výslovne neopiera o svoje záruky na judikatúru až vo svojej odpovedi na štvrtý konania alebo nenapáda odmietnutie Komi dôvod uvedený Komisiou v predmetnom sie začať formálne konanie na účely zisťova opravnom prostriedku a ani vtedy podľa nia podľa tohto ustanovenia 25. môjho názoru nepreukázal, že jeho pôvod ným úmyslom bolo, ako to vyložil Súd prvého stupňa, presadiť svoje záruky konania podľa článku 88 ods. 2 ES. Judikatúra, podľa ktorej zúčastnené strany majú právo napad núť odmietnutie začať formálne konanie na účely zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES Komisiou, je teraz už ustálená a je jej venovaná veľká pozornosť akademickej i praktickej verejnosti. 78. Je pravdou, že žalobca vo svojej žalobe podanej na Súd prvého stupňa svojím prvým dôvodom žaloby namietal porušenie zásad ných podmienok konania. Tento dôvod žaloby sa však opieral o nedostatočné odô vodnenie a nie o nerešpektovanie záruk konania žalobcu podľa článku 88 ods. 2 ES. Podľa môjho názoru tu ide o dva veľmi rozdielne dôvody žaloby a nezdá sa, že by bola medzi nimi logická súvislosť. Žalobca sa 76. Keďže žalobca neuplatnil sám od seba tiež počas ústnej časti konania na prvý dôvod tento dôvod žaloby a neodvolal sa na žaloby očividne vôbec neodvolával. príslušnú judikatúru, domnievam sa, že Súd prvého stupňa išiel pri výklade jeho skutoč ných úmyslov príliš ďaleko.
79. Pokiaľ teda boli žalobné dôvody žalobcu nasmerované proti nesúladu napadnutého rozhodnutia so Zmluvou, Súd prvého stupňa 77. Je dôležité poukázať na to, že žalobca vykladal žalobu tak, že tá napáda odmietnu svoj názor na program pomoci už obsiahlo tie Komisie začať formálne konanie na účely vyjadril svojou účasťou na konaní podľa zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES a žiada článku 88 ods. 2 ES, ktoré viedlo k prijatiu zabezpečenie záruk konania, ktoré toto rozhodnutia z 20. januára 1999. Toto roz hodnutie obsahovalo zásadný rozbor Komi sie o úprave pomoci a napadnuté rozhodnu 25 — Pozri aj body 90 až 93 nižšie. Súd prvého slupňa v rozsudku tie slúžilo len na výkon jej zistení. Žalobcove ADI.U T-86/96, ZI), s. II-179, bod 49, uviedol, že v prípade, záruky konania boli preto uplatnené už že zainteresovane strany využili záruky konania podľa ¿lanku 88 ods. 2 ES, nemôžu sa len na základe lobo považoval' za v tomto konaní, čo môže vysvetľovať, ako osobne dotknuté.
I - 10757
NÁVRHY GENERÁLNEHO AVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-78/03 P
ustanovenie obsahuje. Týmto podľa môjho 82. Súd prvého stupňa použil rovnaké rie názoru Súd prekročil hranice prípustnosti šenie aj vo svojom rozsudku Nuove Industrie výkladu žalobných dôvodov, o ktoré sa Molisane 27, v ktorom zamietol žalobu o. i. žalobca opieral, čo je o to závažnejšie, že z dôvodu, že žalobca nenamietal, že Komisia dôvod žaloby vyložený súdom bol základom nezačala formálne konanie na účely zisťova pre posúdenie prípustnosti žaloby. nia. Súd odmietol existenciu záujmu právnej ochrany žalobcu výslovne z tohto dôvodu.
80. Tento záver potvrdzuje judikatúra samo 83. Z týchto rozsudkov vyplýva, že Súd tného Súdu prvého stupňa, ako to uvádza prvého stupňa v minulosti od žalobcov Komisia vo svojom opravnom prostriedku. vyžadoval, aby výslovne osobitným žalobným dôvodom namietali odmietnutie Komisie začať formálne konanie na účely zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES a žiadali ochranu svojich záruk konania na základe tohto ustanovenia. V týchto prípadoch nepovažo val Súd za potrebné výkladom prispôsobiť žaloby, aby bolo možné zistiť, či možno takýto zámer vyvodiť z tvrdení. Pre nedo statok odôvodnenia opodstatnenosti nevidím dôvod, prečo by mala byť predmetná vec 81. Súd vo svojom rozsudku vo veci Skib- posudzovaná rozdielne. sværftsforeningen 26 po tom, čo pripomína, že Komisia prijala napadnuté rozhodnutie po predbežnom konaní podľa článku 88 ods. 3 ES, uvádza, že „keďže žalobcovia nežiadajú zrušenie z dôvodu, že Komisia porušila svoju povinnosť začať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES alebo že boli porušené záruky konania podľa článku 88 ods. 2 ES..., samotná skutočnosť, že žalobcovia sa mohli považovať za ,príslušné strany' v zmysle 84. Preto prichádzam k záveru, že nový článku 88 ods. 2 ES, nepostačuje na to, aby žalobný dôvod, na základe ktorého Súd spôsobila prípustnosť žaloby". Súd teda prvého stupňa rozhodol vec, nemôže byť pokračoval v konaní tým, že preskúmal, či vyvodený zo žalobcových písomných alebo žalobcovia spĺňajú kritérium vo veci Plau- ústnych tvrdení a že žalobný dôvod Súd mann iným spôsobom. pridal z vlastnej iniciatívy.
26 — Skibsværftsforeningenand a i./Komisia, T-266/94 27 — Nuove Industrie Molisane/Komisia, T-212/00, Zb. s. II-347, Zb. s. II-1399, bod 45. Pozri tiež body 106 a nasi, nižšie. bod 45.
I - 10758
KOMISIA/AKTIONSGEMEINSCHAFT RECHT UND EIGENTUM
Dôvod žaloby ako veci verejného poriadku pridal nový žalobný dôvod, ale ho aj odô vodní.
85. Tento záver ma privádza k druhej otázke, ktorú uvádza aj Komisia vo svojom opravnom prostriedku, a síce, či bol Súd 88. V žiadnom prípade však nie som toho prvého stupňa oprávnený pridať nový názoru, že za okolností predmetného prí žalobný dôvod z vlastnej iniciatívy padu išlo o vec verejného poriadku. z dôvodov verejného poriadku. Podľa môjho názoru treba na túto otázku odpovedať záporne bez toho, aby bolo potrebné vyčer pávajúcim spôsobom definovať, ktoré nové dôvody žaloby smie alebo musí Súd zo svojej vlastnej iniciatívy zohľadniť z dôvodu verej ného poriadku, táto problematika vyvoláva 89. Podľa ustálenej judikatúry je odoprenie diskusie. 28 práva na obhajobu počas správneho konania považované za porušenie zásadnej procedu rálnej požiadavky, ktorú je Súd prvého stupňa oprávnený alebo dokonca povinný skúmať z moci úradnej. 30
86. Po prvé napadnutý rozsudok neobsahuje nič, čo by nasvedčovalo tomu, že Súd prvého stupňa zamýšľal pridať žalobný dôvod z vlastnej iniciatívy z dôvodu verejného poriadku. Toto je trochu pozoruhodné, lebo 90. V danom prípade však takéto porušenie v iných prípadoch týkajúcich sa štátnej nevidím. pomoci, v ktorých sa Súd rozhodol pridať žalobný dôvod z vlastnej iniciatívy, to urobil výslovne 2 9 .
91. Žalobca sa aktívne zúčastnil na celom formálnom konaní na účely zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES, ktoré bolo ukončené 87. Po druhé od Súdu prvého stupňa by sa vydaním rozhodnutia z 20. januára 1999, dalo očakávať, že bude nielen konštatovať, že a podával aj pripomienky počas obdobia medzi týmto rozhodnutím a vydaním napad nutého rozhodnutia. Ako udáva Súd prvého 28 — Pozri napríklad K. Lenaerts : „De quelques principes généraux du droit de la procédure devant le juge communautaire" in: Mélanges en Hommage à Jean Victor Louis, ULB, zv. 1, s. 241 — 261 a 245 - 249, a moje návrhy z 15. júna 1995 v spojených veciach Van Schijndel/Stichting Pensioenfonds 30 — Pozri okrem iného rozsudok v spojených veciach Kaufring voor Fysiotherapeuten, C-430/93 a C-431/93, Zb. s. I-4705. a ¡./Komisia, T-186/97, T-187/97. T-190/97 až T-192/97, 29 — Pozri okrem iného rozsudky Skibsværflsforeningen, už T-210/97,T-211/97, T-216/97.T-217/97.T-218/97, T- 279/97, citovaný v poznámke pod čiarou 26 vyššie, bod 40, a CIFRS T-280/97, T-293/97 a T-147/99, Zb. s. II-1337, bod 134 a tam a i./Komisia, C-313/90, Zb. s. O-1125, bod 23. citovanú judikalúru.
I - 10759
NÁVRHY GENERÁLNEHO AVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-78/03 P
stupňa 3 1 , napadnuté rozhodnutie je „výlučne 95. Po prvé Súd prvého stupňa mal pri a priamo vykonaním predtým vydaného dôležitosti, akú má takéto riešenie pri roz rozhodnutia Komisie", totiž rozhodnutia hodovaní o námietke neprípustnosti, podať z 20. januára 1999, a je zrejmé, že do podrobnejšie odôvodnenie. Rozsudok hovorí napadnutého rozhodnutia neboli doplnené všeobecne o „žalobných dôvodoch uvede žiadne nové prvky. ných na podporu tejto žaloby" bez toho, aby vysvetlil, aké špecifické prvky tvrdení žalobcu odôvodňujú takúto reinterpretáciu predmetu žaloby. Je otázne, či týmto Súd prvého stupňa neporušil svoju povinnosť dostatočne 92. Tým mal žalobca účinnú možnosť pre odôvodniť svoj rozsudok, aby ho Súdny dvor zentovať svoje stanoviská počas formálneho mohol preskúmať. 33 správneho konania a jeho práva na obhajobu boli preto dodržané. Skutočná opodstatne nosť domnienky prípustnosti, teda dodržanie záruk konania podľá článku 88 ods. 2 ES, ktoré by ináč neboli chránené, je preto vzhľadom na okolnosti prípadu ťažko udr žateľná32.
93. Za týchto okolností zastávam názor, že v danom prípade nebola porušená žiadna podstatná podmienka konania, ktorá by odôvodňovala, aby Súd konal z dôvodov verejného poriadku z vlastnej iniciatívy.
96. Po druhé a dôležitejšie je, že Komisia nedostala počas konania možnosť vyjadriť sa k tomuto novému žalobnému dôvodu. Ako Vady prístupu Súdu prvého stupňa k veci vyzdvihuje Komisia a ako vyplýva z doteraj šieho rozboru, takýto žalobný dôvod prináša početné problémy výkladu ustanovení o štátnej pomoci, ktoré by bola Komisia 94. Stanovisko, ktoré zaujal Súd prvého odôvodnila, ak by k tomuto bola mala stupňa, má dva ďalšie nedostatky bez ohľadu príležitosť. Súd prvého stupňa nepodnikol na to, či toto považujeme za reinterpretáciu potrebné kroky na riešenie týchto ťažkostí, žalobného dôvodu alebo za doplnenie mohol napríklad vyzvať Komisiu, aby sa nového žalobného dôvodu z vlastnej inicia k veci vyjadrila. Podľa mňa Komisia právom tívy. namieta, že týmto Súd porušil jej práva na obhajobu.
31 — Bod 68 napadnutého rozsudku. 32 — Pozri rozsudok ADLU, už citovaný v poznámke pod čiarou 33 — Pozri rozsudok Rada/De Nil a Impens, C-259/96 P, 25 vyššie. Zb. s. I-2915, bod 32.
I - 10760
KOMISIA/AKTIONSGEMEINSCHAFT RECHT UND EIGENTUM
97. Vzhľadom na uvedené zastávam názor, z dôvodov iných okolností odlišujúcich ho že Súd prvého stupňa novým výkladom individuálne ako adresáta, v súlade predmetu žaloby z vlastnej iniciatívy s kritériom podľa veci Plaumann 4. a pridaním žalobného dôvodu, ktorý žalobca neprezentoval, bez toho, aby dal stranám sporu možnosť vyjadriť sa k nemu, rozhodol nesprávne a jeho rozsudok treba z tohto dôvodu zrušiť.
100. Podľa tohto kritéria sa môžu považovať fyzické alebo právnické osoby, ktoré nie sú adresátmi rozhodnutia, len vtedy za osobne dotknuté, keď sa ich toto rozhodnutie týka Otázka osobnej dotknutosti z dôvodu určitých osobných vlastností alebo kvôli okolnostiam, ktoré ich vynímajú z okruhu všetkých ostatných osôb podobným spôsobom ako adresáta rozhodnutia 3 5 .
98. Je však ešte potrebné preskúmať, či tu boli dané nejaké ďalšie dôvody, pre ktoré by Súd prvého stupňa mohol vyhlásiť žalobu za prípustnú, alebo či porušil právo aj v súvislosti s týmito dôvodmi.
101. V konaniach napádajúcich rozhodnutia Komisie o štátnej pomoci bol sporný pojem osobnej dotknutosti podľa článku 230 ES použitý odlišným spôsobom z dôvodu špeci fických okolností konania podľa článku 88 36 ods. 2 a ods. 3 ES . Často bola komentovaná 99. Keď je zrejmé, že žalobca nežiada o zrušenie rozhodnutia z dôvodu, že Komisia porušila svoju povinnosť začať konanie podľa 34 — Rozsudok Waterleiding Maatschappij „Noord-West Bra- článku 88 ods. 2 ES, alebo z dôvodu, že boli bant"/Komisia. T-188/95, Zb. s. II-3713, bod 51; rozsudok Skibsværftsforeningen, už citovaný v poznámke pod čiarou porušené záruky konania upravené 26 vyššie, bod 45. v článku 88 ods. 2 ES, musí sa posúdiť 35 — Rozsudky Plaumann/Komisia, 25/62, Zb. s. 95, bod 107, a Nederlandse Antillen/Rada, C-452/98, Zb. s. I-8973, bod otázka osobnej dotknutosti skúmaním, či sa CO. napadnuté rozhodnutie týka žalobcu 36 — Pozri body 106 až 114 nižšie.
I - 10761
NÁVRHY GENERÁLNEHO AVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-78/03 P
nejednotnosť judikatúry 3 7 , čo vysvetľuje konkretizuje prvý dôvod opravného pro dôvod, prečo Komisia vo svojom opravnom striedku). Druhá otázka je, či žalobca spĺňa prostriedku žiada Súdny dvor, aby vyjasnil kritérium osobnej dotknutosti z dôvodu jeho túto dôležitú otázku „raz a navždy". postavenia vyjednávača v konaní, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia.
102. Judikatúra sa skutočne zdá byť do istej miery nejednotnou a zdá sa, že vytvára určité Vplyv na postavenie žalobcu v hospodárskej umelé rozdiely, pokiaľ ide o prístup súťaži k judikatúre Spoločenstva. Napriek tomu, že na konci týchto návrhov uvediem nie koľko všeobecných poznámok k judikatúre, nie som si istý, či predmetný prípad je najlepšou príležitosťou pre Súdny dvor, aby k veci zaujal celkom nový prístup, takže sa 104. Sporná otázka sa týka toho, v akom sústredím na odpoveď na nastolenú otázku rozsahu musela namietaná pomoc ovplyvniť osobnej dotknutosti na základe existujúcej, aj postavenie žalobcu v hospodárskej súťaži na keď neistej judikatúry. trhu, aby bola oprávnená napadnúť roz hodnutie Komisie podľa článku 88 ods. 3 ES.
103. Prvá otázka, ktorá musí byť v tejto 105. Vo svojom druhom a treťom dôvode súvislosti zodpovedaná, je, či žalobca spĺňa opravného prostriedku Komisia tvrdí, opie kritériá osobnej dotknutosti z dôvodu rajúc sa o rozsudok COFAZ 3 8 , v zásade to, dopadu rozhodnutia na jeho postavenie že v prípade, keď je žalobcove postavenie v hospodárskej súťaži (druhý a tretí dôvod v hospodárskej súťaži kľúčovým faktorom opravného prostriedku Komisie, ktorý tiež určujúcim jeho osobnú dotknutosť, vplyv pomoci na jeho postavenie v hospodárskej súťaži musí byť podstatný bez ohľadu na to, či rozhodnutie vychádza z článku 88 ods. 2 37 — Pozri vo všeobecnosti J. Winter: „The rights of complainants alebo ods. 3 ES, alebo z akéhokoľvek iného in State aid cases: judicial review of Commission decisions adopted under Article 88 (ex 93) EC", Common Market Law dôvodu. Toto platí hlavne vtedy, keď sa Review, č. 36/1999, s. 521; U. Soltész a H. Bielesz: „Judicial review of State aid decisions", European Competition Law rozhodnutie odvoláva na všeobecnú úpravu Review, č. 133/2004; L. Flynn: „Remedies in the European Courts" in: A. Biondi a ďalší (vyd.), The Law of State Aid in pomoci tak, ako v predmetnom prípade. the EU, Oxford 2004, s. 283. Pozri tiež J. Azizi: „Droits de la défense dans la procédure en matière d'aides d'Etat: le point de vue judiciaire" in: Un rôle pour la défense dans les procédures communautaires de concurrence, Bruylant Bru- sel, 1997, s. 87, hlavne s. 112 až 120. 38 — Vec COFAZ/Komisia, 169/84, Zb. s. 391.
I - 10762
KOMISIA/AKTIONSGEMEINSCHAFT RECHT UND EIGENTUM
Podľa názoru Komisie sa Súd prvého stupňa rozhodnutím ovplyvnené, aj keď nie bez tým, že v časti svojej judikatúry požadoval podmienečne podstatné . len to, že postavenie žalobcu v hospodárskej súťaži musí byť ovplyvnené, namiesto aby žiadal podstatné ovplyvnenie, odchýlil od judikatúry Súdneho dvora, a rozhodol tým právne nesprávne.
106. Podľa môjho chápania judikatúra podľa jej súčasného stavu rozlišuje pri požiadav kách osobnej dotknutosti, keď bolo napad nuté rozhodnutie vydané na základe článku 88 ods. 3 ES, medzi dvomi typmi prípadov. 109. Je vhodné pripomenúť, že generálny advokát Tesauro vo svojich návrhoch vo veci Cook odôvodňoval použitie miernejšieho kritéria na preukázanie ovplyvnenia postave nia žalobcu v hospodárskej súťaži zapríčine ného pomocou v prípade, keď bolo napad 107. Prvý prípad sa týka žalôb o zrušenie nuté rozhodnutie vydané na základe rozhodnutia z dôvodu, že Komisia odmietla článku 88 ods. 3 ES s odôvodnením, že začať formálne konanie na účely zisťovania „jedinou informáciou o pomoci, ktorú majú a chrániť záruky konania podľa článku 88 podniky, ktoré sa rozhodnú .nepodať ods. 2 ES. Tento prípad sa riadi judikatúrou námietky', za normálnych okolností podľa rozsudkov vo veciach Cook a Matra 39. k dispozícii, je buď tá, ktorú im oznámila Komisia, alebo tá, ktorá vyplýva zo stručného oznámenia v sérii C úradného vestníka. Nemožno preto od nich požadovať, aby v žalobe urobili presné výhrady týkajúce sa rozsahu a dosahu tejto pomoci (ako napr. vplyv pomoci na príjemcove náklady na výrobu, ovplyvnenie podielov na trhu alebo 108. V takejto situácii musia žalobcovia vplyv na obchodné toky)" 41. Preto generálny preukázať, že sa na nich má hľadieť ako na advokát Tesauro považoval za dostatočné „príslušné strany" v zmysle článku 88 ods. 2 ES. Keď je postavenie žalobcu v hospodárskej súťaži kľúčovým faktorom určujúcim jeho osobnú dotknutosť, tak musia preukázať, že 40 — Pozri okrem iného rozsudky Cook a Matra, Waterleiding, u/, citovaný v poznámke pod čiarou 31 vyššie, a Hl' Chemicals/ ich postavenie v hospodárskej súťaži je Komisia (T-11/95, Zb. s. II-3235), pokiaľ ide o časť roz- hodnntia prijatého podľa članku 88 ods. 3 ES týkajúceho sa tretieho navýšenia kapitálu, ktoré bolo napadnuté na základe rozsudku Cook a Matra, body 81 až 89; Hamburger Hafen- und Lagerhaus a i./Komisia (T-69/96, Zb. s. II-1037). 39 — Vec Cook/Komisia, C-198/91, Zb. s. 1-2487, a vec Matra/ 41 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro vo veci Komisia, C-225/91, Zb. s. I-3203. Cook, už citovanej v poznámke pod čiarou 39 vyššie, bod 41.
I - 10763
NÁVRHY GENERÁLNEHO AVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-78/03 P
pre aktívnu legitimáciu na napadnutie roz zistil, že sa skutkový stav odlišuje od hodnutia nepodať pripomienky podľa skutkového stavu vo veciach Cook a Matra. článku 88 ods. 3 ES to, že žalobca preukázal, Zatiaľ čo tieto dve veci sa týkali žalôb, ktoré že s príjemcom pomoci skutočne súťaží a nie podali konkrétni konkurenti príjemcov 42 len okrajovo . pomoci proti rozhodnutiam schvaľujúcim individuálnu pomoc, rozhodnutie napadnuté vo veci Kahn sa týkalo všeobecného pro gramu pomoci, ktorého príjemcovia boli definovaní všeobecne a abstraktne. Skutoční príjemcovia mohli existovať len v prípade, keď sa uskutočnilo individuálne poskytnutie pomoci. Za týchto okolností „nemôžu exi stovať v čase rozhodnutia o všeobecnom 110. So zreteľom na význam, ktorý treba programe pomoci a tým pred udelením venovať všeobecnej povahe programu individuálnej pomoci použitím tohto pro pomoci, sa zdá, že judikatúra, i keď nie gramu žiadne ,konkurujúce podniky', ktoré jednotne, 43 vyžaduje prísnejšie kritériá na by sa mohli odvolávať na záruky konania preukázanie vplyvu na žalobcove postavenie podľa [článok 88 ods. 2] Zmluvy ES" 4 5 , ako v hospodárskej súťaži, keď má program to bolo v prípadoch Cook a Matra. pomoci všeobecnú povahu.
111. Vo veci Kahn 44 sa žalobca odvolal okrem iného na judikat Cook, keď napadol schválenie programu všeobecnej pomoci Komisiou podľa článku 88 ods. 3 ES, ktorá ešte nebola v praxi aplikovaná individuálnym rozhodnutím o pomoci. Súd prvého stupňa
42 — Tamže. 43 — Pozri rozsudok Hamburger Hafen und Lagerhaus, už 112. Druhým typom prípadov sú žaloby citovaný v poznámke pod čiarou 40, ktorý sa týkal žaloby podanej na základe rozsudkov Cook a Matra proti dvom o zrušenie založené na iných dôvodoch, ako rozhodnutiam Komisie prijatým na základe článku 88 ods. 3 to bolo v prípadoch judikátov Cook a Matra. ES, jednému týkajúcemu sa individuálnej pomoci a druhému týkajúcemu sa všeobecného programu pomoci. Súd prvého Tu sa na rozlíšenie, ktoré uvádza judikatúra, stupňa použil rovnaké odôvodnenie, avšak bez toho, aby používa tradičnejšie a prísnejšie použitie významovo rozlišoval medzi individuálnou a všeobecnou napadnutou pomocou. kritéria prípadu Plaumann v súlade 44 — Vec Kahn Scheppvaart/Komisia, T-398/94, Zb. s. II-477. Pozri tiež rozsudky ADLU, už citovaný v poznámke pod s reštriktívnou úpravou osobnej dotknutosti, čiarou 25, body 42 až 46, a Sadam Zuccherifici a i./Rada, C-41/99 P, Zb. s. I-4239, bod 29. Hoci sa posledné dva netýkajú rozhodnutia Komisie nepodať pripomienky podľa článku 88 ods. 3 ES, dokumentujú prísnejší postup judikatúry k právu podať žalobu v prípadoch, keď ide o program 45 — Pozri rozsudok Kahn Scheppvaart/Komisia, už citovaný všeobecnej pomoci. v poznámke pod čiarou 44 vyššie, bod 49.
I - 10764
KOMISIA/AKTIONSGEMEINSCHAFT RECHT UND EIGENTUM
ktorú uvádza článok 230 ods. 4 ES, ktorú základe judikátov Cook a Matra napadnú všeobecne používa Súdny dvor vo svojej rozhodnutie Komisie podľa článku 88 ods. 3 judikatúre okrem oblasti štátnej pomoci ES, ich postavenie pred Súdom sa uľahčí. Ak a ktorú použil aj v rozsudkoch UPA' 16 napadnú rozhodnutie Komisie podľa článku 47 a Jégo-Quéré . 88 ods. 3 ES na základe iných dôvodov, budú podliehať v plnom rozsahu kritériám podľa prípadu Plaumann, ktorý vyžaduje od kon kurentov príjemcov pomoci, aby bolo ich postavenie v hospodárskej súťaži na trhu podstatne ovplyvnené.
113. Pri použití kritéria Plaumann pre prí pady štátnej pomoci, ktoré nepatria pod prvý typ prípadov, vyžaduje judikatúra od žalobcu, aby preukázal, že bolo jeho postavenie v hospodárskej súťaži na trhu podstatne ovplyvnené. Toto platí pre žaloby proti rozhodnutiam, ktoré prijala Komisia po formálnom konaní na účely zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES 4 8 . V rozsudku Skibsvo- 115. Predmetný prípad sa týka rozhodnutia erftsforeiningen Súd prvého stupňa jasne Komisie vydaného podľa článku 88 ods. 3 ES, stanovil, že treba použiť rovnaké kritérium, ktoré schvaľuje všeobecný program pomoci, keď žalobca napadol rozhodnutie Komisie ktoré žalobca napadol z iného dôvodu, ako vydané podľa článku 88 ods. 3 ES bez toho, v prípadoch Cook a Matra. Spadá preto pod aby sa odvolával na rozsudky Cook druhý typ prípadov popísaný vyššie. Žalobca a Matra 49. úplne splní kritérium z prípadu Plaumann len vtedy, keď preukáže, že bolo postavenie jeho členov v hospodárskej súťaži podstatne ovplyvnené programom nadobúdania pôdy. To platí špeciálne preto, lebo úprava pomoci má všeobecný charakter.
114. Pre zhrnutie, zo súčasného stavu judi- katúry vyplýva, že v prípade, že žalobcovia na
46 — Vec Unión de Pequeños Agricultores/Rada, C-50/00, Zb. s. I-6677. 47 - Rozsudok z 1. apríla 2004, Komisia/légo-Quéré, C-263/02 I', Zb. s. I-3425. 48 — Okrem veci COFAZ, už citovanej v poznaïnke pod čiarou 38 116. V napadnutom rozsudku Súd prvého vyššie, pozri okrem inélio rozsudok Comité d'entreprise de la société française de production a i./Komisia, C-106/98 P, stupňa tým, že použil svoj vlastný výklad Zb. s. I-3659, body 40 a 41; vec Ducros/Komisia, T-149/95, Zb. s. II-2031, bod 34; BP Chemicals, už citovaný v poznámke predmetu žaloby a jeho dôvodov spôsobom, pod čiarou 40, pokiaľ ide o časti napadnutého rozhodnutia že žalobca spadá pod prvý typ prípadov, týkajúce sa prvých dvoch zvýšení kapitálu, body 77 až 79. určil, že bolo postavenie žalobcových členov 49 -- Rozsudok Skibsværftsforeningen, u/, citovaný v poznámke pod čiarou 26 vyššie, bod 47. v hospodárskej súťaži na trhu ovplyvnené
I - 10765
NÁVRHY GENERÁLNEHO AVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-78/03 P
pomocou, a urobil z toho záver, že boli teda rom zemepisne určenom trhu členovia osobne dotknutí. K tomuto záveru prišiel na žalujúceho združenia súťažili s príjemcami základe toho, že členmi združenia sú hospo pomoci okrem toho, že majú spoločnú dárske subjekty, hlavne poľnohospodári, les všeobecnú vlastnosť, že sú poľnohospodári níci a podniky vykonávajúce činnosť alebo lesníci. v poľnohospodárskom sektore. Keďže Súd nemal pochybnosti o tom, že nadobúdanie poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy je podstatným prvkom obchodnej stratégie poľnohospodára alebo lesníka, program na dobúdania pôdy ich nevyhnutne ovplyvnil 50.
118. Ako to Komisia uviedla, skutočne sú všetci poľnohospodári v Európskej únii potencionálnymi konkurentmi príjemcov pomoci podľa programu nadobúdania pôdy. Tento nadmieru veľkorysý prístup nezodpo vedá prísnym prieskumom trhu, ktoré pou žíva Súd prvého stupňa v prípadoch, v ktorých treba preukázať podstatné ovplyv nenie žalobcovho postavenia v súťaži 51. Zdá sa to byť v rozpore so Zmluvou, pretože kritérium vplyvu na žalobcove postavenie v súťaži musí byť chápané v súvislosti s požiadavkou osobnej dotknutosti; vplyv, 117. Zistenia Súdu prvého stupňa by síce ktorý nejakým spôsobom žalobcu individu mali postačovať pre domnienku o existencii alizuje, je preto potrebné preukázať. nejakého konkurenčného vzťahu medzi členmi združenia a príjemcami programu pomoci, ale podľa môjho názoru sa na tomto podklade nemožno domnievať, že postavenie členov združenia na trhu je tak podstatne ovplyvnené, ako to vyžaduje prísne kritérium podľa prípadu Plaumann. Na základe pred ložených dôkazov nie je konkurenčný vzťah podľa môjho názoru dostatočne definovaný 119. Toto je ešte dôležitejšie vzhľadom na rozsudkom a zdá sa byť príliš vágny, lebo všeobecný charakter napadnutého programu členovia združenia boli týmto opatrením vo pomoci. Obidve strany sa zhodujú na tom, že svojom postavení na trhu ovplyvnení len napadnuté rozhodnutie sa týka všeobecného potencionálne a sprostredkovane. Mimo programu pomoci, ktorý v čase konania na všeobecných odkazov na poľnohospodársky prvom stupni nebol ešte vykonaný formou a lesnícky sektor nebol použitý žiadny individuálnych rozhodnutí. Keďže v tomto prieskum trhu, aby bolo preukázané, pri čase nemohli existovať žiadne skutočné ktorom špecifickom výrobku alebo na kto „konkurujúce podniky" v zmysle rozsudku
51 — Pozri okrem iného žalobu Skibsværftsforeningen, už citovanú 50 — Pozri bod 46 vyššie. v poznámke pod čiarou 26 vyššie, body 46 až 48.
I - 10766
KOMISIA/AKTIONSGEMEINSCHAFT RECHT UND EIGENTUM
vo veci Kahn, žalobca by nespĺňal kritérium 122. Svojím piatym dôvodom opravného na právo žalovať podľa rozsudku Kahn 5 2 . prostriedku Komisia po prvé namieta, že žalobca nikdy tento dôvod neuplatňoval a že preto Súd prvého stupňa rozhodol nesprávne z dôvodu, že pridal nový žalobný dôvod z vlastnej iniciatívy. Po druhé Komisia popiera, že žalobcova účasť na rokovaniach viedla k jeho postaveniu vyjednávača podľa rozsudkov Van der Kooy a CIRFS. Nakoniec 120. Preto prichádzam k záveru, že vzhľa Komisia napáda stanovisko Súdu 55, že roz dom na všeobecný charakter programu hodnutie z 20. januára 1999 nie je v rozpore podpory a z dôvodu, že žalobca nepreukázal, so záujmami žalobcu. Súd prvého stupňa že tento program podstatným spôsobom tým, že dospel k takémuto názoru, urobil ovplyvňuje postavenie v súťaži jeho členov, právnu chybu a dopustil sa zjavného omylu ako to súčasná judikatúra vyžaduje, Súd pri vecnom posúdení prípadu. prvého stupňa rozhodol právne nesprávne z dôvodu, že považoval žalobcu za osobne dotknutého napadnutým rozhodnutím.
Postavenie žalobcu ako vyjednávača
123. Vo veci Van der Kooy napadli žalobco 121. Súd prvého stupňa v napadnutom roz via rozhodnutie Komisie podľa článku 88 sudku ďalej konštatoval, že žalobca môže byť ods. 2 ES, podľa ktorého je holandská považovaný za osobne dotknutého ako zdru preferenčná sadzba na plyn pre pestovateľov ženie, pokiaľ tvrdí, že má svoj osobitný v skleníkoch nezlučiteľná so spoločným právny záujem na konaní, pretože jeho trhom. Jeden zo žalobcov, Landbouwschap, postavenie bolo pri rokovaniach ovplyvnené inštitúcia verejného práva na ochranu spo napadnutým rozhodnutím. Súd sa pritom ločných záujmov poľnohospodárskych pod 53 opieral o rozsudky Van der Kooy nikov, zastupoval organizácie pestovateľov a CIRFS 54. pri rokovaniach s dodávateľmi plynu. Súd určil, že hoci Landbouwschap nemohol byť ako príjemca pomoci osobne dotknutý, jeho 52 — Pozvi tiež rozsudky už citované v poznámke pod čiarou 44. 53 — Spojené veci Van deľ Kooy a i., 67/85. 68/85 a 70/85, Zb. s. 2 i 9. 54 — Rozsudok CIRFS, už citovaný v poznámke pod čiarou 29. 55 — Body 67 a 69 napadnutého rozsudku.
I - 10767
NÁVRHY GENERÁLNEHO AVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-78/03 P
postavenie vyjednávača sadzieb plynu pre podľa jeho názoru nie je tento dôvod pestovateľov však bolo ovplyvnené napadnu potrebný na rozhodnutie sporu a že opráv tým rozhodnutím, a teda z tohto hľadiska bol nenie podať žalobu možno opierať o iné osobne dotknutý. dôvody. S ohľadom na to je opodstatnené, že Súd prvého stupňa nebol povinný prijať toto odôvodnenie, ako ani to, že práva Komisie na obranu neboli rešpektované.
124. V rozsudku CIRFS žiadal žalobca zru šenie rozhodnutia Komisie, podľa ktorého 126. Taktiež môžem ťažko súhlasiť pomoc v sektore umelých vlákien nepodlieha s konštatovaním Súdu prvého stupňa, že povinnosti upovedomenia v dostatočnom rozhodnutie z 20. januára 1999 nebolo čase podľa článku 88 ods. 3 ES, pretože sa v rozpore so záujmami žalobcu, keď, ako týkalo už existujúcej pomoci upravenej pred Súd prvého stupňa uznáva, napadnuté roz chádzajúcim rozhodnutím Komisie. Súdny hodnutie, ktoré jasne negatívne ovplyvňuje dvor určil, že rozhodnutie sa osobne týka žalobcových členov, priamo slúži na vykona CIRFS, lebo ten zaujal veľmi významnú nie uvedeného predchádzajúceho rozhodnu úlohu v konaní pred Komisiou. tia.
127. Nebudem však podrobne skúmať tieto 125. Zo spisu predmetnej veci vyplýva, že body, lebo som toho názoru, že tento žalobca sa v prvostupňovom konaní spolie problém sa dá vyriešiť ináč. hal na to, že bol osobne dotknutý, pretože v konaní zohrával rozhodujúcu úlohu. Aj keď sa všeobecne odvolával na judikatúru, neod volával sa však na svoju úlohu vyjednávača v zmysle judikátov Van der Kooy a CIRFS. Žalobca predniesol tento dôvod až počas ústnej časti konania pred Súdom prvého stupňa, čiže neskoro, a aj to len celkom stručne. V odvolacom konaní pred Súdnym 128. Hoci sa žalobca aktívne zúčastnil kona dvorom a v odpovedi na piaty dôvod nia, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia opravného prostriedku žalobca podstatne z 20. januára 1999 a následne k prijatiu nezmenil svoj prístup. Potvrdil naopak, že napadnutého rozhodnutia, samotná táto jeho
I - 10768
KOMISIA/AKTIONSGEMEINSCHAFT RECHT UND EIGENTUM
účasť podľa môjho názoru nepostačuje na to, 131. V rozsudku Van der Kooy rozhodol aby mu udelila aktívnu legitimáciu v súlade Súdny dvor, že Landbouwschap hral ako s judikátmi Van der Kooy a CIRFS . 56 vyjednávač sadzieb plynu aktívnu úlohu v konaní podľa článku 93 ods. 2 tým, že predkladal Komisii písomné vyjadrenia, a tým, že udržiaval úzky kontakt so zodpo vednými úradníkmi počas konania. Bol jednou zo zmluvných strán, ktorá vyjednala sadzbu zrušenú Komisiou, a táto jeho úloha je viackrát spomenutá v rozhodnutí Komisie.
129. Okolnosť, že združenie sa zúčastňuje na Komisii počas konania o pomoci, brániac kolektívne záujmy jeho členov, sama osebe nepostačuje na to, aby vytvorila aktívnu legitimáciu združenia v súlade s uvedenými judikátmi 57.
130. Úlohy, ktoré zastávali žalobcovia vo veciach Van der Kooy a CIRFS v konaniach vedúcich k prijatiu napadnutých opatrení, boli podstatne závažnejšie ako tie, ktoré zastával ARE v tomto prípade. 132. Úloha žalobcu vo veci CIRFS bola tiež podstatná. CIRFS bolo združením, ktorého členmi boli najväčší medzinárodní výrobco 56 — Ako uviedol Súd prvého stupňa v rozsudku Kalin: „Samotuá via syntetických umelých vlákien. V záujme skutočnosť, že žalobca sa stažoval na Komisii, že si v tejto súvislosti vymieňal korešpondenciu a že sa zúčastnil na uvedených výrobcov podalo mnoho žalôb stretnutiach s Komisiou, nepredstavuje žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by stačili na to, aby ho individuálne odlišovali v spojitosti s politikou reštrukturalizácie od všetkých ostatných osôb, a vytvárali preto oprávnenie navrhnutou Komisiou. Bolo hlavným diskus podať žalobu proti všeobecnému programu pomoci." Roz sudok Kahn, už citovaný v poznámke pod čiarou 44 vyššie, ným partnerom pri zavádzaní opatrení bod 42. v tomto sektore, ich rozšírení a úprave 57 — Rozsudok ADLU, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, bod a viedlo rokovania s Komisiou hlavne tým, 60. Súd prvého stupňa v tejto veci tiež určil, že účasť žalujúceho združenia na viacerých stretnutiach že predkladalo písomné rozbory a udržiavalo s vnútroštátnymi orgánmi nezakladá jeho úlohu vyjednávača v zmysle rozsudkov Van der Kooy and CIRFS. úzke styky so zodpovednými oddeleniami.
I - 10769
NÁVRHY GENERÁLNEHO AVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-78/03 P
133. Toto nie je prípadom žalobcu pred v zmysle rozsudkov Van der Kooy a CIRFS metného konania. Stretnutia a rokovania a keď určil, že žalobca bol na tomto základe s úradníkmi Komisie a predkladanie pripo osobne dotknutým. mienok žalobcom sa uskutočňovali spôso bom bežným pre formálne konanie na účely zisťovania podľa článku 88 ods. 2 ES. Zo spisu vyplýva, že žalobca zaslal Komisii len šesť listov, z ktorých dva sa predmetu konania týkali len okrajovo. Žalobca sa nezúčastňoval rokovaní ako vyjednávač ani na vnútroštátnej úrovni, ani na úrovni Spoločenstva. Jeho postavenie teda nie je porovnateľné s postavením CIRFS 135. Bez toho, aby bolo potrebné zaoberať sa a Landbouwschap a nemožno ho považovať šiestym a siedmym dôvodom opravného za osobne dotknutého z dôvodu jeho posta prostriedku, je teda jasné, že Súd prvého venia vyjednávača. stupňa rozhodol nesprávne, keď zamietol námietku neprípustnosti Komisie.
Rozhodnutie Súdneho dvora
134. Podľa ustálenej judikatúry je Súdny dvor v konaniach o opravných prostriedkoch 136. Podľa článku 61 štatútu, ak je odvolanie oprávnený kontrolovať právnu kvalifikáciu dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Súdu skutočností Súdom prvého stupňa prvého stupňa. Ak to stav konania dovoľuje, a právnych následkov, ktoré ten z nich môže sám právoplatne rozhodnúť o veci vyvodil5 . V súlade s uvedeným dochádzam samej. Komisia vo svojom odvolaní žiadala k názoru, že Súd prvého stupňa rozhodol nielen zrušiť napadnuté rozhodnutie, ale aj nesprávne po právnej stránke, keď charakte vyhlásiť žalobu za neprípustnú z dôvodu rizoval úlohu žalobcu ako úlohu vyjednávača nedostatku osobnej dotknutosti v zmysle článku 230 ES. Podľa môjho názoru má Súdny dvor všetky potrebné podklady na to, 58 — Pozri okrem iného rozsudky Komisia/Camar a Tico, aby mohol rozhodnúť o otázke prípustnosti, C-312/00, Zb. s. I-11355, bod 69, Deere/Komisia, C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 21, a EIB/Hautem, C-449/99 P, a mal by tak urobiť v záujme hospodárnosti Zb. s. I-6733, body 44 a 45. konania a riadneho výkonu súdnictva.
I - 10770
KOMISIA/AKTIONSGEMEINSCHAFT RECHT UND EIGENTUM
137. Z horeuvedenej analýzy problematiky dvora vo veciach Cook a Matra. Tie mali podľa môjho názoru totiž skutočne vyplýva, poskytnúť úplnú ochranu konkurentom že žalobca nespĺňa požiadavky osobnej dot- v prípadoch, keď sa Komisia rozhodla neza knutosti a že treba žalobu ako neprípustnú čať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES, táto zamietnuť. ochrana sa zdala byť opodstatnená z dôvodu, že v takýchto prípadoch žalobca nemusí mať dostatok informácií, aby mohol preukázať, že je osobne dotknutý. Účelom bolo vyrovnať zjavne slabšie postavenie žalobcu v konaní podľa článku 88 ods. 3 ES tým, že mu je poskytnuté procesné postavenie „príslušnej strany" podľa článku 88 ods. 2 ES. Výsled kom bolo, že sa do určitej,miery zmätočne zlúčili kritériá oprávnenia podať žalobu podľa článku 88 ods. 2 a článku 88 ods. 3, a tým Prehodnotenie judikatúry bolo poskytnuté oprávnenie podať žalobu veľmi širokému okruhu osôb; je zjavné, že mnoho osôb mohlo tvrdiť, že by boli „príslušnou stranou", keby bolo začaté kona nie podľa článku 88 ods. 2 ES. Dvere, ktoré boli týmto podľa článku 88 ods. 3 príliš široko otvorené, museli byť potom čiastočne zatvorené rôznymi nasledujúcimi zjemne niami judikatúry, ktoré túto judikatúru 138. Nakoniec musím dodať poznámku spravili stále rozsiahlejšou a rozporuplnej- k súčastnému stavu práva upravujúceho šou. postavenie fyzických a právnických osôb, ktoré napadnú rozhodnutie Komisie podľa článku 88 ods. 3 ES. Judikatúra na túto tému je jednoducho nedostatočná, očividne nelo gická a nejednotná. Ťažkosti boli v právnej vede často diskutované 59 a sú z relatívne stručného popisu v týchto návrhoch zjavné. Ich podrobný popis by si vyžadoval návrhy mimoriadne dlhého rozsahu.
139. Myslím si, že musí byť uznané, že ťažkosti pramenia z rozhodnutí Súdneho
140. Ďalej nie je podľa môjho názoru jasné, 59 — Pozri poznámku pod čiarou 37 vyššie. že je v týchto prípadoch opodstatnené
I - 10771
NÁVRHY GENERÁLNEHO AVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-78/03 P
odchýliť sa od znenia článku 230 ods. 4. Je aktívnej legitimácie v iných súvisiacich obla samozrejme pravdou, že osoba pravdepo stiach, a síce pri práve hospodárskej súťaže dobne dotknutá navrhovanou pomocou týkajúcom sa podnikov (článok 81 a 82 ES) môže mať málo informácií o jej pravdepo a v prípadoch dampingu. Požiadavka osobnej dobnom účinku, lebo rozhodnutie podľa dotknutosti je napriek tomu odlišná od článku 88 ods. 3 sa prijíma v skorom štádiu pojmu „príslušnej strany". konania. Možno preto nemá dostatok infor mácií na napadnutie rozhodnutia podľa článku 88 ods. 3, aby mohla pri podaní žaloby na Súd prvého stupňa preukázať, že je osobne dotknutá. Ale v priebehu tohto konania predloží Komisia (a pravdepodobne aj dotknutý členský štát, ak sa na konaní zúčastní ako vedľajší účastník) iste dostatok informácií, v prípade potreby sú tieto infor mácie predložené ako odpoveď na šetrenia a dopyty Súdu, aby to Súdu umožnilo 142. Od žalobcu, ktorý napáda rozhodnutie rozhodnúť, či bola požiadavka osobnej dot- podľa článku 88 ods. 3 ES, by sa preto malo knutosti splnená. požadovať, aby preukázal, že sa ho roz hodnutie týka priamo a súčasne nejakým spôsobom aj osobne. Samozrejme, túto osobnú dotknutosť možno ťažšie preukázať v prípadoch, kde má program pomoci všeobecný charakter. Okrem toho združenie žalobcov nesmie mať lepšie (ani horšie) postavenie ako žalobcovia, ktorých zastupuje a ktorí samotní musia byť nejakým spôsobom osobne dotknutí. Tieto dôsledky, ktoré vyplývajú priamo zo Zmluvy, by nemali byť samé osebe neprimeranými. Takýto prístup by z môjho pohľadu vyriešil mnoho ťažkostí vyplývajúcich z judikatúry.
141. Podľa môjho názoru je najlepším rieše ním vrátiť sa k zneniu článku 230 ods. 4 ES a vo všetkých prípadoch, kde žalobca napáda rozhodnutie podľa článku 88 ods. 3, požado vať splnenie kritéria priamej a osobnej dot- knutosti bez ohľadu na dôvody, prečo bola 143. Ako by teda mal byť navrhovaný žaloba podaná. Kritérium osobnej dotknuto- prístup použitý v predmetnom prípade? sti by však nemalo byť vykladané tak úzko, Z dôvodov už uvedených je jasné, že aj na ako tomu bolo vo veci Plaumann, hlavne tomto základe by bola žaloba neprípustná. preto, že súdy Spoločenstva zaujali o niečo Žalobca nepreukázal osobnú dotknutosť či širšie ponímanie kritérií na oprávnenia už ide o neho alebo jeho členov.
I - 10772
KOMISIA/AKTIONSGEMEINSCHAFT RECHT UND EIGENTUM
Návrh
144. Z dôvodov uvedených vyššie navrhujem, aby Súdny dvor:
1. zrušil napadnutý rozsudok;
2. vyhlásil žalobu Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum za neprípustnú;
3. zaviazal Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum nahradiť trovy prvostupňo vého i druhostupňového konania s výnimkou trov Spolkovej republiky Nemecko v konaní na prvom stupni, ktorá musí ako vedľajší účastník konania znášať svoje vlastné trovy konania.
I - 10773