C-82/03
ECLI:EU:C:2004:218
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0082
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - VEC C-82/03
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 1. apríla 2004 1
1. Žalobou podanou podľa článku 226 ES sa spolupracovať s Komisiou pri plnení jej úlohy navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Talianska dohľadu nad dodržiavaním práva Spoločen republika si tým, že lojálne nespolupracovala stva. s Komisiou Európskych spoločenstiev, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 10 ES.
3. Toto je stručný opis skutkového stavu. Roku 2000 Komisia prijala sťažnosť od jedného podnikateľského subjektu, ktorá sa týkala nedostatočného uplatnenia smernice I — Právny rámec, skutkový stav Rady 89/655/EHS z 30. novembra 1989 a konanie pred podaním žaloby o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných zariadení pracovníkmi pri práci 2a smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci v jednej talianskej čistiarní odpado vých vôd 3 . Dňa 3. augusta toho istého roku 2. Článok 10 ods. 1 ES ustanovuje, že Komisia zaslala Talianskej republike list so „Členské štáty prijmú všetky potrebné opa žiadosťou o doplňujúce informácie trenia všeobecnej alebo osobitnej povahy, o skutočnostiach vytýkaných v sťažnosti, aby zabezpečili plnenie záväzkov vyplývajú aby mohla detailnejšie preskúmať situáciu. cich z tejto zmluvy alebo z opatrení prijatých Keďže talianske úrady na list neodpovedali, orgánmi spoločenstva. Členské štáty uľahčia Komisia zaslala 19. marca 2001 druhý list, dosiahnutie úloh spoločenstva." Na základe v ktorom požadovala od talianskej vlády tohto ustanovenia Komisia tvrdí, že konanie poskytnutie žiadaných informácií v lehote Talianskej republiky, ktorá neodpovedala na jedného mesiaca od doručenia tejto žiadosti. opakované žiadosti o poskytnutie informácií, Keďže Talianska republika neodpovedala ani predstavuje porušenie povinnosti lojálne
2 — Ú. v. ES L 393, s. 13. 1 — Jazyk prednesú: portugalčina. 3 — Ú. v. ES L 183, s. 1.
I - 6636
KOMISIA/TALIANSKO
na tento list, Komisia sa rozhodla začať smernice 89/655 a smernice 89/391, ako konanie podľa článku 226 ES. Výzvou aj nesplnenie jej povinnosti spolupracovať, vo doručenou talianskym úradom 24. októbra svojom žalobnom návrhu obmedzila pred 2001 Komisia vyzvala tento členský štát na met konania len na posledný uvedený dôvod. predloženie jeho pripomienok týkajúcich sa V konaní pred Súdnym dvorom Komisia údajného nesplnenia si povinností, ktoré mu nevytýka Talianskej republike, že neprijala vyplývajú z článku 1 smernice 89/655, článku vhodné opatrenia na zabezpečenie prevzatia 4 smernice 89/391 a článkov 10 ES a 249 ES. smerníc spoločenstva. Vytýka jej však sku V odôvodnenom stanovisku z 18. júla 2003 točnosť, že s ňou lojálne nespolupracovala, Komisia zopakovala svoje požiadavky pretože jej neposkytla požadované informá a vyzvala Taliansku republiku, aby si splnila cie. svoje povinnosti v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto stanoviska.
II — O nesplnení si povinnosti spolu pracovať 6. Je nesporné, že zásada lojálnej spolupráce zakotvená v článku 10 ES predstavuje pre členské štáty povinnosť uľahčiť uskutočnenie úlohy, ktorú článok 211 ES prvá zarážka zveruje Komisii, teda úlohy dozerať na uplatňovanie ustanovení Zmluvy o ES 4. Až do podania predmetnej žaloby zacho a ustanovení prijatých orgánmi na jej vávali talianske úrady pri naliehavých žiado základe 4. Z toho vyplýva povinnosť poskyt stiach Komisie neustále mlčanie. Talianska núť Komisii informácie, ktoré potrebuje 5. republika však vo svojich pripomienkach Môže porušenie tejto povinnosti predstavo predložených Súdnemu dvoru dôrazne vať zrejmé nesplnenie si povinností? O tom poprela akékoľvek nesplnenie si povinnosti nemám pochybnosti. Súdny dvor jasne lojálne spolupracovať. Je podľa nej preuká vyslovil, že odoprenie pomoci Komisii pri zané, že smernice, ktoré sú predmetom tejto plnení jej úloh môže na strane členského veci, boli úplne a riadne prevzaté do štátu predstavovať zrejmé nesplnenie si talianskej právnej úpravy. povinností, ktoré mu vyplývajú z článku 10 ES 6 . Ak Súdny dvor v určitých prípadoch nepoužil toto všeobecné ustanovenie, nezna-
4 — Rozsudok z 11. decembra 1985, Komisia/Grécko, 192/84, Zb. s. 3967, bod 19. 5. Žalovaný zjavne nepochopil predmet 5 — Pozri najmä rozsudky z 24. marca 1988, Komisia/Grécko, C-240/86, Zb. s. 1835; z 24. marca 1994, Komisia/Spojené žaloby. Zatiaľ čo Komisia v priebehu konania kráľovstvo, C-40/92, Zb. s. I-989, a zo 6. marca 2003, Komisia/ Luxembursko, C-478/01, Zb. s. I-2351. pred podaním žaloby vyčítala Talianskej 6 — Rozsudok z 19. februára 1991, Komisia/Belgicko, C-374/89, republike porušenie niektorých ustanovení Zb. s. I-367.
I - 6637
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-82/03
mená to, že by popieral jeho donucovací siou spĺňať isté podmienky jasnosti charakter, ale že sa rozhodol pre uplatnenie a presnosti 9. To ale neznamená, že štát, špecifickej povinnosti vychádzajúcej ktorý nie je schopný poskytnúť informácie, je z konkrétnejšieho ustanovenia primárneho oprávnený odpovedať Komisii absolútnym 7 alebo sekundárneho práva . V týchto prípa mlčaním. Vskutku by bolo možné pýtať sa, či doch Súdny dvor jednoducho uplatnil zásada lojálnej spolupráce nevyžaduje zásadu, že špeciálne pravidlá v rozsahu v tomto prípade od štátu, aby sa obrátil na oblasti ich použitia vylučujú pravidlá všeo Komisiu so žiadosťou o spresnenie jej becné („specialia generalibus derogant"). požiadaviek. To by mohlo, podľa môjho názoru, logicky vyplývať zo zmyslu, v ktorom bola lojálna spolupráca zakotvená do inštitucionálneho systému Spoločenstva.
7. Zostáva preskúmať, či je možné odôvod niť odoprenie spolupracovať v prejednávanej veci. Talianska vláda vysvetľuje svoje mlčanie nepresnosťou žiadostí Komisie. Ani výzva, 9. V prejednávanej veci však nemá význam ani odôvodnené stanovisko neoznačovali o tom diskutovať. Je totiž nutné povedať, že miesto údajného porušenia predpisov. Keďže talianske úrady mali k dispozícii všetky chýbali presné informácie o čistiarní odpa potrebné prostriedky na vykonanie potreb dových vôd, ktorá je predmetom sťažnosti, ných prieskumov a poskytnutie požadova zodpovedné úrady nemohli odpovedať na ných informácií Komisii. Označenie miesta žiadosti a nadviazať spoluprácu s Komisiou. predstavujúceho predmet sťažnosti sa jasne objavuje v listoch zaslaných Komisiou pred tým, ako začala konanie pred podaním žaloby. Z listov z 3. augusta 2000 a 19. marca 2001 vyplýva, že porušenie predpisov udá vané v sťažnosti, ktorú dostala Komisia, sa týkalo jednej „čistiarne odpadových vôd v obci Mandello del Lario, Lombardsko". 8. Z ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že List z 3. augusta 2000 podrobne uvádzal lojálna spolupráca, ktorá zahŕňa vzťahy nedostatky v zmysle smernice 89/655 týka medzi spoločenstvom a jeho členskými júce sa uvedeného zariadenia. Od tohto štátmi, spočíva na vzájomných povinno okamihu mali talianske úrady k dispozícii stiach, ktoré zaväzujú nielen členské štáty, všetky prostriedky, ktoré im umožňovali 8 ale aj orgány spoločenstva . Aby členský štát o d p o v e d a ť na ž i a d o s t i Komisie mohol poskytnúť Komisii konkrétne vyžia oposkytnutie informácií. Vzhľadom na tieto dané informácie, musí žiadosť zaslaná Komi okolnosti bola Komisia oprávnená odvolať sa v priebehu konania pre nesplnenie povin-
7 — Pozri najmä rozsudok z 11. marca 1992, Compagnie commerciale de l'Ouest a i., C-78/90 až C-83/90, Zb. s. I- 9 — Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny 1847, bod 19. advokát Darmon, vo veci, o ktorej bolo rozhodnuté roz 8 — Naposledy rozsudok zo 4. marca 2004, Nemecko/Komisia, sudkom z 11. decembra 1985, Komisia/Grécko, už citovaný C-344/01, Zb. 2004, I-2081, bod 79. v poznámke pod čiarou 4, bod 7.
I - 6638
KOMISIA/TALIANSKO
nosti na listy predchádzajúce začatiu kona dôvodov v rámci konania pre nesplnenie nia, ktoré obsahovali všetky informácie povinností hrá podstatnú úlohu pri ochrane potrebné na uskutočnenie dobrej spolupráce. práva dotknutého štátu na obhajobu. Teda Za týchto podmienok nič nebráni tomu, aby tak, ako pripomenul aj Súdny dvor vo sa odoprenie Talianskej republiky odpovedať svojom rozsudku z 9. novembra 1999, Komi na žiadosť Komisie o poskytnutie informácií sia/Taliansko, „možnosť štátu predložiť svoje posúdilo ako porušenie povinností, ktoré jej pripomienky pre neho predstavuje aj vtedy, vyplývajú z článku 10 ES. keď sa rozhodne túto možnosť nevyužiť, základnú záruku zamýšľanú zmluvou, ktorej dodržiavanie je podstatnou náležitosťou zákonnosti konania pre nesplnenie si povin ností štátom" 11.
10. Tento záver nie je v rozpore so skutoč nosťou, že prejednávaná vec sa týka prípadu s „veľmi obmedzeným významom", ktorý je „úplne osobitý a úzko ohraničený", ako uvádza žalovaný štát. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že nesplnenie si povinností je nezávislé na význame následkov, ktoré by ním mohli byť spôsobené 10.
12. V prejednávanej veci je však toto tvrde nie irelevantné. Žalobný dôvod je v žalobnom návrhu jasne označený. Je totiž vhodné pripomenúť, že predmet konania sa postupne od uvedenia požiadaviek vo výzve, výroku odôvodneného stanoviska až po III — O údajnej nepresnosti žalobných žalobný návrh zužoval. V žalobnom návrhu návrhov vyčíta Komisia Talianskej vláde len to, že neposkytla žiadne informácie o skutočnostiach udávaných sťažovateľom tak, ako boli opísané v prvých žiadostiach o poskytnutie informácií. Talianska vláda teda mohla na svoju obranu úplne slobodne vysvetliť dôvody údajnej nemožnosti poskyt 11. Talianska vláda rovnako tvrdí, že žaloba nutia informácií. Vzhľadom na vyššie uve neobsahuje prostriedky nevyhnutné na dené skutočnosti sa nepreukázalo, že by sa výkon jej práva na obhajobu. Je vhodné konanie o nesplnenie si povinností vyznačo pripomenúť, že presné označenie žalobných valo nezákonnosťou.
10 — Rozsudok z 27. novembra 1990, Komisia/Taliansko, 11 — Rozsudok z 9. novembra 1999, C-365/97, Zb. s. I-7773, bod C-209/88, Zb. s. I-4313, bod 13. 23.
I - 6639
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-82/03
IV — Návrhy
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Súdny dvor:
1) určil, že Talianska republika si tým, že neposkytla Komisii Európskych spoločenstiev informácie v rámci žiadosti, ktorá sa týkala uplatnenia niektorých ustanovení smernice Rady 89/655/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných zariadení pracovníkmi pri práci a smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci v jednej jasne označenej čistiarní odpadových vôd;
2) zaviazal Taliansku republiku na náhradu trov konania.
I - 6640