C-91/03

1 — Jazyk prednesú: taliančina. 2 - Ú. v. ES I. 358, s. 59; Mim. vyd. 04/005, s. 460. 3 - Ú. v. ES I. 302, 1985, s. 23. 4 - Ú. v. ES L 236, s. 1.

I - 2269

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-91/03

spoločenstvám z roku 1972 (ďalej len „akt 8. Táto príloha bola zmenená článkom 26 o pristúpení z roku 1972")5, členským aktu o pristúpení Španielska s cieľom stano­ štátom obmedziť až do 31. decembra 1982 viť režim prístupu španielskych lodí do rybolov vo vodách podliehajúcich ich suve­ francúzskeho pobrežného pásma renite alebo právomoci do vzdialenosti a francúzskych lodí do španielskeho pobrež­ šiestich námorných míľ od pobrežia lodiam, ného pásma, ktorý bol dovtedy upravený ktoré tradične v týchto vodách rybolov Dohodou o rybolove medzi Európskym uskutočňujú. V zmysle článku 103 tohto hospodárskym spoločenstvom a vládou Špa­ aktu Rade prislúcha prijímať opatrenia prí­ nielska z roku 1980 [neoficiálny preklad] padne potrebné na predĺženie platnosti (ďalej len „dohoda o rybolove EHS/Španiel­ uvedenej výnimky aj po uvedenom dátume. sko z roku 1980") 7.

6. Rada skutočne prijala nariadenie (EHS) č. 170/83 z 25. januára 1983, zavádzajúce režim Spoločenstva ochrany a správy zdrojov 9. Zmeny predmetnej prílohy spočívali rybného hospodárstva [neoficiálny preklad] najmä v doplnení novej tabuľky o „Pobrežn (ďalej len „nariadenie č. 170/83") 6, ktoré [ých] vod[ách] Španielska" a v úprave tabuľky v článku 6 ods. 1 predĺžilo vyššie uvedenú o „Pobrežn[ých] vod[ách] Francúzska lehotu prístupu do pobrežných vôd členským a zámorských departmentov". štátom až do 31. decembra 1992 a rozšírilo ho až na 12 míľ od pobrežia.

12. Tento režim bol potvrdený prijatím nariadenia Rady (EHS) č. 3760/92 z 20. decembra 1992, ktorým sa zavádza 16. Na tento účel sa najskôr v článku 17 režim Spoločenstva v oblasti rybolovu ods. 1 uvedeného nariadenia potvrdzuje a poľnohospodárstva [neoficiálny preklad] všeobecné pravidlo o rovnakom prístupe (ďalej len „nariadenie č. 3760/92")8,ktorého rybárskych lodí Spoločenstva do vôd príloha I prevzala tabuľky z prílohy I naria­ a k zdrojom rýb Spoločenstva, a potom sa denia č. 170/83, zmenenej a doplnenej aktom v odseku 2 uvádza, že: o pristúpení Španielska.

a „Pobrežné vody Španielska" uvedené III — Skutkový stav a konanie v prílohe I nariadenia č. 170/83 zmenenej a doplnenej aktom o pristúpení Španielska, opísanej vyššie (pozri bod 9 a nasl. vyššie). 20. Počas rokovaní, ktoré predchádzali pri­ jatiu nariadenia č. 2371/2002 žiadalo Špa­ nielsko vylúčenie obmedzení, ktoré v tom čase platná právna úprava Spoločenstva stanovovala pre činnosť jej rybárskych lodí v zóne nachádzajúcej sa medzi 6 a 12 míľami od pobrežia, vo francúzskych atlantických 18. Vzhľadom na už uvedené pripomínam, vodách, tak, aby sa podmienky prístupu že stanovením pravidla voľného prístupu do k tejto zóne zjednotili s podmienkami, ktoré vôd Spoločenstva nachádzajúcich sa za využívajú francúzske lode v španielskych hranicou 12 míľ od pobrežia citovaný člá­ vodách. nok 17 ods. 1 nariadenia č. 2371/2002 nahrádza, pokiaľ ide o prístup španielskych rybárskych lodí do francúzskych vôd, úpravu stanovenú aktom o pridružení, najmä jeho článkom 160. Toto ustanovenie určovalo pre zónu 6 až 12 míľ obmedzenia, obdobné tým, 21. Rada sa však rozhodla ponechať režim ktoré boli stanovené v prílohe I nariadenia prístupu španielskych rybárskych lodí bez č. 2371/2002 (a jeho predchodcom). zmeny a v bodoch 6 a 7 prílohy I napadnu­ tého nariadenia prevzala rovnaké tabuľky, ktoré boli uvedené v prílohe I nariadenia č. 170/83 (zmenenej a doplnenej aktom o pristúpení Španielska) a v nariadení č. 3760/92.

24. Uzneseniami predsedu Súdneho dvora 28. Španielsko najmä tvrdí, že rybolov fran­ z 30. júna a 8. septembra 2003 Komisia cúzskych lodí v španielskych vodách do 12 a Francúzska republika (ďalej len „Francúz­ míľ od pobrežia nie je obmedzený obdobne, sko") vstúpili do tohto konania ako vedľajší ako je to naopak stanovené pre španielske účastníci na podporu návrhov Rady v zmysle lode v zodpovedajúcich francúzskych článku 93 ods. 1 rokovacieho poriadku. vodách. Okrem toho, obmedzenia, ktoré sa vzťahujú na španielske rybárske lode, neexi­ stujú v žiadnom inom režime prístupu rybárskych lodí jedného členského štátu k zdrojom rybného hospodárstva vôd do 12 míľ iného členského štátu. Španielsko sa preto domnieva, že je jediným členským 25. V konaní, ktoré sa takto začalo, pred­ štátom, ktorého lode majú obmedzený prí­ ložili písomné pripomienky žalobca, Rada, stup k uvedeným zdrojom susediaceho Komisia a Francúzsko. členského štátu.

26. Na pojednávaní 11. novembra 2004 sa zúčastnili žalobca, Rada a Komisia. 29. Žalobca dodáva, že sa nemožno dovolá­ vať žiadneho objektívneho odôvodnenia pre zachovávanie podobného diskriminačného zaobchádzania, pretože po uplynutí prechod­ ného obdobia (určeného na základe článku 166 aktu o pristúpení najneskôr do 31. decembra 2002) sa mal nachádzať IV — Právny rozbor v rovnakých podmienkach ako ostatné člen­ ské štáty. Jeho lode by preto mali mať možnosť využívať neobmedzený prístup k francúzskym vodám, ktoré sa nachádzajú do alebo za hranicou 12 míľ od pobrežia. A — O žalobnom dôvode týkajúcom sa porušenia zásady zákazu diskriminácie

34. Je preto potrebné predovšetkým vziať do úvahy, že účelom nariadenia, ktoré je pred­ 31. Po posúdení týchto dvoch tvrdení pri­ metom tohto sporu, je, ako už bolo nazna­ pomínam predovšetkým spolu s Radou, že čené predtým, zabezpečiť „využívanie živých po preskúmaní prílohy I nariadenia vodných zdrojov, ktoré umožnia trvalo' č. 2371/2002 možno ľahko konštatovať, že udržateľné ekonomické, environmentálne pravidlá využívania vôd do 12 míľ nie sú a sociálne podmienky" (článok 2). založené na zásade reciprocity. Francúzske lode majú napríklad prístup k zdrojom rybného hospodárstva do 12 míľ v írskych vodách aj napriek tomu, že lode tohto štátu nepožívajú rovnakú výsadu vo francúzskych vodách; rovnako belgické lode môžu využívať pobrežné vody Spojeného kráľovstva, Írska a Dánska, zatiaľ čo to lodiam z týchto štátov to v Belgicku nie je dovolené. 35. Ako podčiarkla Rada a Komisia, na účel zabezpečenia tohto cieľa rozlišuje napadnuté nariadenie medzi režimom, ktorý sa uplat­ ňuje do 12 míľ od pobrežia, a režimom, ktorý sa uplatňuje za touto hranicou, pričom sa mi zdá, že túto skutočnosť žalobca prehliadol.

32. Okrem toho na základe tejto prílohy sa aj činnosť rybolovu iných členských štátov ako Španielska obmedzuje podľa druhu (k tomu dochádza pri lodiach z Francúzska, Írska, Nemecka, Holandska a Belgicka v zóne 36. Zatiaľ čo totiž v tomto druhom prípade 12 míľ vôd Spojeného kráľovstva a pri článok 17 ods. 1 nariadenia stanovuje lodiach z Nemecka, Holandska a Belgicka všeobecné uplatňovanie zásady voľného prí­ v zóne 12 míľ vôd Dánska) a obdobia roka stupu k zdrojom rybného hospodárstva, pre (k tomu dochádza pri lodiach z Belgicka zónu do 12 míľ predlžuje odsek 2 toho istého v zóne 12 míľ vôd Dánska a pri lodiach článku platnosť režimu obmedzeného prí­ z Nemecka v zóne 12 míľ vôd Francúzska). stupu, obsiahnutého v predchádzajúcich

39. Tiež je dôležité všimnúť si, že pri hľadaní tejto rovnováhy medzi požiadavkami na 42. Vzhľadom na uvedené sa mi predovšet­ ochranu zdrojov rybného hospodárstva oso­ kým zdá, že tvrdenie Španielska, podľa bitne citlivej zóny 12 míľ a rovnako dôleži­

11 — Pozri cx mullis rozsudky z 23. februára 1983, Wagner, 8/82, Zb. s. 371, bod 18; z 13. novembra 1984, Racke, 283/83, Zb. 10 — Ako je podrobne uvedené v právnom rámci, ide o nariadenie s. 3791, bod 7; z. 29. apríla 1999, Royal Bank of Scotland, č. 70/83 (zmenené a doplnené aktom o pridruženf Španiel­ C-311/97, Zb. s. I-2651, bod 26, a z 25. októbra 2001, ska) a nariadenie č. 3760/92. Taliansko/Rada, C-120/99, Zb. s. I-7997, bod 80.

I - 2275

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-91/03

ktorého je ukladanie obmedzení jeho lodiam 45. V oboch prípadoch teda všeobecné v zóne do 12 míľ diskriminačné, pretože jeho pravidlo spočíva v ochrane zdrojov rybného lode majú voľný prístup k zdrojom zóny hospodárstva osobitne citlivých vôd, ktoré sa mimo 12 míľ, zabúda na skutočnosť, že na nachádzajú do 12 míľ, zakazujúc v zásade tieto dve zóny sa vzťahujú rozdielne pravidlá, prístup rybárskym lodiam z iných členských čiže chýba samotný základ pre uplatnenie štátov. Toto pravidlo má výnimky, ktoré zásady zákazu diskriminácie. vychádzajú z objektívnej potreby neodňať rybárom z iných členských štátov možnosť vykonávať činnosť, na základe ktorej získa­ vajú živobytie.

43. Na druhej strane podľa môjho názoru 46. Keďže teda podstatou režimu využívania, nepredstavuje diskrimináciu ani skutočnosť, stanoveného nariadením č. 2371/2002, je že napadnuté nariadenie upravuje pod­ všeobecné pravidlo o zákaze diskriminácie mienky využívania francúzskych vôd do a objektívne odôvodnené výnimky, zdá sa mi, 12 míľ španielskymi rybárskymi loďami že sú vyvrátené žalobné dôvody uvádzané menej výhodne ako stanovuje pre využívanie žalobcom. zodpovedajúcej španielskej zóny francúz­ skymi rybárskymi loďami.

50. Je totiž pravda, ako to vyplýva B — O žalobnom dôvode týkajúcom sa z rozsudku Arbelaiz-Emazabel12, že počas porušenia aktu o pristúpení Španielska rokovaní, ktoré viedli k uzavretiu dohody k Európskym spoločenstvám o rybolove EHS/Španielsko z roku 1980, spočiatku žiadalo Španielsko zachovanie práv, ktoré jeho rybárske lode mali v zóne od 6 do 12 míľ francúzskych atlantických vôd na základe predchádzajúcich medzinárod­ 52. Svojím druhým žalobným dôvodom ných dohôd a najmä Londýnskeho dohovoru Španielsko tvrdí, že bod 6 prílohy I nariade­ z roku 1964 13 a francúzsko-španielskej nia č. 2371/2002 je porušením aktu dohody o rybolove z roku 1967 14. Je však o pristúpení. tiež pravda, že v priebehu týchto rokovaní potom táto vláda poľavila zo svojich požia­ daviek, pričom vyhlásila, že „ustanovenia dohody [z roku 1980] sa nahrádzajú ustano­ veniami dohôd, týkajúcich sa vzťahov v oblasti rybolovu, ktorých zmluvnými stra­ nami sú členské štáty EHS a Španielsko" 53. Domnieva sa totiž, že článok 160 aktu [neoficiálny preklad] 15 , dohody, medzi ktoré stanovuje obmedzenia prístupu španielskych rybárskych lodí k zdrojom rybného hospo­ dárstva francúzskych atlantických vôd, ktoré sa týkajú zóny do 12 míľ od pobrežia, ako aj 12 — Rozsudok z 8. decembra 1981, Arbelaiz-Emazabel, 181/80, tej, ktorá sa nachádza za touto hranicou. Zb. s. 2961. Pretože sa v súlade s článkom 166 aktu mohli 13 — Londýnsky dohovor o rybolove z 9. marca 1964 (Zbierka medzinárodných zmlúv spojených národov 581, č. 8432), ustanovenia článkov 156 až 164 tohto aktu ratifikovaný Francúzskom a Španielskom roku 1965. uplatňovať výlučne počas prechodného 14 — Všeobecná dohoda o rybolove uzavretá medzi Francúzskom a Španielskom prostredníctvom výmeny nót z 20. marca 1967 obdobia, ktoré malo uplynúť 31. decembra (journal officiel de la République française zo 4. augusta 1967, s. 7807). 2002 (pozri bod 19 vyššie), po tomto dátume 15 — Bod 18. nemohol normotvorca Spoločenstva zákon-

55. K týmto dôvodom sa vyjadrila Rada podporovaná Francúzskom a Komisiou, pri­ 58. Ako správne na pojednávaní podčiarkla čom uviedla tvrdenia, ktoré považujem za Rada a najmä Komisia, je síce pravda, že nevyhnutné zdieľať. článok 160 aktu o pristúpení otvorene nevylučuje zo svojej oblasti uplatňovania francúzske atlantické vody do 12 míľ. Ostáva však skutočnosťou, že v tomto prípade nie je podstatný, pretože prístup k týmto vodám je v skutočnosti predmetom osobitnej právnej úpravy stanovenej prostredníctvom zmien, 56. Predovšetkým sa mi zdá, že napadnuté ktorými sám akt o pristúpení mení nariade­ nariadenie nemôže porušovať článok 166 nie č. 170/83. Ako bolo predtým uvedené aktu o pristúpení, pretože toto ustanovenie (pozri bod 8 a nasi, vyššie), článok 26 aktu nemá vôbec v úmysle obmedzovať činnosť doplnil do prílohy I tohto nariadenia novú normotvorcu Spoločenstva po uplynutí pre­ tabuľku, týkajúcu sa ,,Španielsk[ych] pobrežn chodného obdobia, ale obmedzuje sa na [ých] v[ôď]" a upravil tabuľku týkajúcu sa ustanovenie, že po skončení tejto lehoty ,,Pobrežn[ých] v[ôd] F r a n c ú z s k a stratia určité ustanovenia aktu o pripojení, a zámorských departmentov". Tieto tabuľky medzi ktorými je aj článok 160, platnosť. boli naposledy prevzaté do prílohy I napad­ nutého nariadenia.

16 — Odkazujem, ako sa poukazuje v právnom rámci, na nariadenie č. 170/83 (zmenené a doplnené aktom o pristúpení Španielska) a nariadenie č. 3760/92. 17 — Tamže.

I - 2278

ŠPANIELSKO/RADA

60. Keďže však táto zásada neplatí v zóne do 12 míľ, nezdá sa mi, že tvrdenie žalujúcej vlády, podľa ktorého uplynutie prechodného obdobia automaticky spôsobuje skončenie platnosti obmedzení stanovených pre prístup španielskych lodí do francúzskych atlantic­ kých vôd do tejto hranice, je dôvodné. 63. Neodôvodnenosť tvrdení žalujúcej vlády potvrdzuje aj skutočnosť, že hoci boli usta­ novenia o využívaní francúzskych vôd do 12 míľ zavedené nariadením č. 170/83 prostred­ níctvom aktu o pristúpení, stali sa súčasťou 6 1 . T i e t o o b m e d z e n i a boli t o t i ž tohto nariadenia v celom rozsahu, a teda do nariadenia č. 170/83 začlenené aktom musia mať rovnaký rozsah ako iné ustano­ o pridružení (a následne potvrdené nariade­ venia nariadenia, obsiahnuté tam ab origine. niami, ktoré po ňom nasledovali) na účely, A teda, keďže nariadenie stanovovalo obme­ aby sa na prístup španielskych lodí do dzenia aj vo vzťahoch medzi zakladajúcimi francúzskych vôd do 12 míľ vzťahovala štátmi (to je napríklad prípad nemeckých právna úprava v súlade so všeobecným rybárskych lodí vo francúzskych vodách), zdá pravidlom uplatňovania v oblasti prístupu sa mi zrejmé, že opatrenia obsiahnuté rybárskych lodí členských štátov v nariadení č. 170/83 nie sú dotknuté k pobrežným vodám jedného členského uplynutím prechodných období spojených štátu. Toto pravidlo, ako bolo viackrát pred­ s pristúpením.

I - 2279

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-91/03

64. Rovnaký záver musí platiť a fortiori pre V — O trovách nariadenie č. 2371/2002, ktoré nemá žiaden vzťah s aktom o pristúpení Španielska, a ktoré bolo prijaté výlučne na základe 66. V súlade s ustanovením článku 69 ods. 2 článku 37 ES. rokovacieho poriadku a vzhľadom na výsle­ dok, ku ktorému som dospel, pokiaľ ide o zamietnutie žaloby, domnievam sa, že žalobca by mal byť povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade. Francúzska 65. Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhujem, republika a Komisia by naopak mali znášať aby Súdny dvor zamietol aj druhý žalobný svoje trovy konania podľa článku 69 ods. 4 dôvod, a teda celú žalobu. toho istého rokovacieho poriadku.