← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·26.5.2005

C-94/03

ECLI:EU:C:2005:308

ZamietaZrušuje
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62003CC0094

NÄVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-94/03

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 26. mája 2005 1

I - Úvod ods. 1 ES) a podporuje ju pri tom Európsky parlament, ako aj päť členských štátov.

3. V súbežne prebiehajúcom konaní vo veci C-178/033 sa rozhoduje o volbe právneho 1. V tomto konaní vedie Komisia Európ­ základu pre nariadenie Európskeho parla­ skych spoločenstiev a Rada Európskej únie mentu a Rady (ES) č. 304/2003 z 28. januára spor o volbe správneho právneho záldadu pre 2003 o vývoze a dovoze nebezpečných uzatvorenie medzinárodného dohovoru, chemikálií 4 . Toto nariadenie slúži konkrétne Rotterdamského dohovoru v neposlednom rade na vykonanie doho­ o udeľovaní predbežného súhlasu po pred­ voru 5 chádzajúcom oznámení pre určité nebez­ pečné chemikálie a prípravky na ochranu rastlín v medzinárodnom obchode 2 (ďalej len „dohovor").

II — Dohovor

A — Výňatok z bodov odôvodnenia

2. Zatiaľ čo Komisia zastáva stanovisko, že právnym základom pre účasť Európskeho spoločenstva na tomto dohovore mala byť 4. Z preambuły dohovoru sú pre daný spoločná obchodná politika (článok 133 ES), právny spor významné najmä tieto pasáže Rada obhajuje uzatvorenie tohto Dohovoru uskutočnené nakoniec na základe politiky v oblasti životného prostredia (článok 175 3 — Komisia/Parlament a Rada. Pozri k tomu aj moje návrhy z dnešného dňa (rozsudok z 10. januára 2006, Zb. s. I-107). 4 — O. v. ES L 63, s. 1; Mim. vyd. 11/046, s. 65, ďalej len „nariadenie i. 304/2003". 1 — Jazyk prednesú: nemčina. 5 — Pozri hlavne tretí bod odôvodnenia nariadenia č. 304/2003 2 — Ú. v. EÚ L 63, 2003, s. 27; Mím. vyd. 11/046, s. 91. a jeho článok 1 ods. 1 pism. a).

I-4

KOMISIA/RADA

(prvý, druhý, tretí, šiesty, siedmy, ôsmy prípravkov na ochranu rastlín (ďalej len a jedenásty bod odôvodnenia): .medzinárodný kódex'),

„uvedomujúc si škodlivý účinok určitých nebezpečných chemikálií a prípravkov na ochranu rastlín v medzinárodnom obchode na zdravie ľudí a na životné prostredie,

uznávajúc, že by sa mala podporovať správna prax nakladania s chemikáliami vo všetkých krajinách, berúc do úvahy, inter alia, dobrovoľné š t a n d a r d y u s t a n o v e n é v medzinárodnom kódexe a v Etickom kódexe ENEP pre medzinárodný obchod pripomínajúc príslušné ustanovenia deklará­ s chemikáliami, cie z Ria o životnom prostredí a rozvoji a kapitolu 19 Agendy 21 o .Environmentálne vhodnom nakladaní s jedovatými chemiká­ liami, vrátane predchádzania nezákonnému medzinárodnému obchodu s jedovatými a nebezpečnými výrobkami', so želaním, aby sa zabezpečilo, že nebez­ pečné chemikálie, ktoré sa vyvážajú z ich územia sú balené a označované spôsobom, ktorý dostatočne chráni zdravie ľudí a životné prostredie v súlade s princípmi zmenených a doplnených londýnskych usmernení a medzinárodného kódexu,

berúc do úvahy prácu vykonanú v rámci Environmentálneho programu Organizácie Spojených národov (ENEP) a Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) pri dobrovoľnom skúšaní postupu udeľova­ nia predbežného súhlasu po predchádzajú­ uznávajúc, že obchodná a environmentálna com ohlásení (Prior Informed Consent politika by sa mali navzájom dopĺňať — PIC), ktorý je ustanovený v zmenených s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj, a doplnených londýnskych usmerneniach ENEP pre výmenu informácií o chemikáliách v medzinárodnom obchode (ďalej uvádzaných ako .zmenené a doplnené londýnske usmernenia') a v Medzinárodnom kódexe FAO pre distribúciu a používanie

I - 5

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-94/03

rozhodnutí chrániť zdravie ľudí, vrátane B — Zhrnutie podstatných ustanovení doho­ zdravia spotrebiteľov a pracovníkov, voru a životné prostredie pred potenciálnymi škodlivými účinkami určitých nebezpečných chemikálií a prípravkov na ochranu rastlín v medzinárodnom obchode".

6. Podstatné ustanovenia dohovoru možno zjednodušene zhrnúť takto:

5. Popri tom treba poukázať na tretí bod 7. Cieľom dohovoru je v zmysle článku 1 odôvodnenia rozhodnutia Rady 2003/106/ES „podporovať zdieľanú zodpovednosť z 19. decembra 2002 o schválení, v mene a spoluprácu medzi zmluvnými stranami Európskeho spoločenstva, Rotterdamského v medzinárodnom obchode s určitými dohovoru o udeľovaní predbežného súhlasu nebezpečnými chemikáliami s cieľom chrániť po predchádzajúcom oznámení pre určité zdravie ľudí a životné prostredie pred mož­ nebezpečné chemikálie a prípravky ným poškodením a prispieť k ich používaniu na ochranu rastlín v medzinárodnom šetrnému pre životné prostredie". Ten istý obchode 6(ďalej aj „napadnuté rozhodnu­ článok upresňuje, že uvedený cieľ sa musí tie"), v ktorom sa uvádza: dosiahnuť „napomáhaním výmene informácií o charakteristikách [týchto výrobkov], usta­ novením národného procesu rozhodovania o ich dovoze a vývoze a zasielaním týchto rozhodnutí zmluvným stranám" 7 .

„Dohovor je významným krokom 8. Na tento účel dohovor podrobuje medzi­ v zlepšovaní medzinárodnej regulácie národný obchod s určitými chemikáliami, obchodu s určitými nebezpečnými chemiká­ ktoré zmluvné strany jednotne zaradili medzi liami a prípravkami na ochranu rastlín nebezpečné chemikálie takzvanému postupu s cieľom chrániť zdravie ľudí a životné Prior Informed Consent (postup udeľovania prostredie pred možným poškodením a na predbežného súhlasu po predchádzajúcom podporu takého používania týchto látok, ohlásení, ďalej len „PIC postup"). Zoznam ktoré je šetrnejšie k životnému prostrediu."

7 — Chemikáliami sa v zmysle dohovoru rozumejú v súlade s jeho 6 - Ú. v. EÚ L 63, s. 27: Mim. vyd. 11/046, s. 91. článkom 2 písm. a) aj prípravky na ochranu rastlín.

I-6

KOMISIA/RADA

týchto chemikálií je pripojený k dohovoru b) domácu výrobu tejto chemikálie na vnú­ ako príloha III 8. Tento PIC postup je bližšie troštátne použitie." upravený v článkoch 10 a 11 dohovoru. V podstate ide o vzájomné informovanie zmluvných strán dohovoru o dovoze uvede­ ných chemikálií9. Okrem toho sa každá zmluvná strana zaväzuje, že takto získané informácie o dovozoch iných zmluvných strán postúpi tým hospodárskym subjektom, ktoré spadajú do jej príslušnosti, a zabezpečí ich dodržiavanie. 9. Aj pre iné chemikálie, t. j . také, ktoré nepodliehajú podľa prílohy III postupu PIC, ustanovuje dohovor vo svojom článku 5 ods. 1 až 4 postup vzájomného oznamovania zmluvných strán o svojich príslušných vnú­ troštátnych zákazoch a prísnych obmedze­ niach použitia chemikálií °. Článok 12 doho­ Článok 10 ods. 9 dohovoru navyše obsahuje voru zaväzuje každú zmluvnú stranu, z ktorej túto úpravu: územia sa takáto ňou zakázaná chemikália alebo chemikália s prísne obmedzeným použitím vyváža, tento vývoz oznámiť (vývozné oznámenie) krajine určenia (tzv. dovážajúca zmluvná strana).

„Zmluvná strana, ktorá... príjme rozhodnu­ tie, že nesúhlasí s dovozom chemikálie alebo súhlasí s jej dovozom len za určitých konkrétnych podmienok, súčasne zakáže alebo podmieni splnením určitých podmie­ nok, ak tak ešte neurobila: 10. Článok 13 dohovoru v podstate stano­ vuje, že chemikálie majú pri vývoze podliehať požiadavkám týkajúcim sa označovania, ktoré zabezpečia dostupnosť informácií v prípade rizík a/alebo nebezpečenstva pre zdravie ľudí alebo pre životné prostredie '.

a) dovoz tejto chemikálie z každého zdroja; a 10 — Toto oznámenie sa robí prostredníctvom spoločného sekre­ tariátu a musí obsahovať určité informácie uvedené v prílohe I dohovoru, hlavne týkajúce sa jej fyzikálno-chemických, 8 — Tento zoznam môže Konferencia zmluvných strán na toxických a ekotoxických vlastností a dôvodov pre prijatie odporúčanie Revízneho výhoru pre chemikálie rozšíriť aleho takýchto zákazov a obmedzení týkajúcich sa ochrany z neho môžu byť chemikálie vyradené {ciánok 7 a 8 v spojení životného prostredia a ochrany zdravia ludí. s článkom 5 ods. 5 a 6 dohovoru). 11 — Toto sa týka nielen vývozu chemikálií, ktoré podliehajú podľa 9 — Zmluvná strana môže v odpovedi súhlasiť s dovozom, súhlasiť prílohy III dohovoru postupu PIC, ale aj vývozu chemikálií, s dovozom len za určitých stanovených podmienok, nesúhlasiť ktoré podliehajú na území niektorej zmluvnej strany zákazom alebo dať len predbežnú odpoveď (článok 10 ods. 4 dohovoru). alebo prísnym obmedzeniam. Ďalej zmluvné strany môžu Výmena takýchto odpovedi sa uskutočňuje prostredníctvom toto pravidlo rozšíriť aj na iné chemikálie podliehajúce spoločného sekretariátu (článok 10 ods. 7 a 10 dohovoru). povinnosti označovania.

I -7

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-94/03

11. Článok 14 dohovoru nabáda zmluvné III — Okolnosti predchádzajúce sporu, strany na výmenu informácií týkajúcich sa tvrdenia účastníkov konania a konanie chemikálií, na ktoré sa dohovor vzťahuje, zatiaľ čo článok 11 ods. 1 pism. c) a článok 16 dohovoru nabáda zmluvné strany na technickú pomoc, osobitne pre rozvojové krajiny a krajiny v prechodnom období; cieľom tejto technickej pomoci je posilňovať ich kapacity a schopnosť bezpečne nakladať A — Okolnosti predchádzajúce sporu s chemikáliami počas celého ich životného cyklu.

14. Dohovor bol prijatý 10. septembra 1998 v Rotterdame a 11. septembra 1998 bol podpísaný v mene Spoločenstva.

12. Podľa článku 15 ods. 2 je každá zmluvná strana povinná zabezpečiť, v maximálnom možnom rozsahu, aby malaverejnosť zodpo­ 15. Komisia navrhla 24. januára 2002 Rade, vedajúci prístup k informáciám aby schválila tento dohovor na základe o manipulácii s chemikáliami a postupe článku 133 ES v spojení s článkom 300 v prípadoch havárií a o alternatívach, ktoré ods. 2 prvým pododsekom prvou vetou sú bezpečnejšie pre zdravie ľudí alebo pre a ods. 3 prvým pododsekom ES 1 2 . životné prostredie než chemikálie uvedené v prílohe III ako veľmi nebezpečné podlie­ hajúce PIC postupu.

16. Rada dohovor schválila 19. decembra 2002 v mene Európskeho spoločenstva. Na rozdiel od návrhu Komisie sa Rada pri tejto príležitosti však jednomyseľne a po porade s Európskym parlamentom podľa článku 300 ods. 3 ES rozhodla nahradiť ako právny 13. Dohovor podľa svojho článku 15 ods. 4 základ pre svoje schválenie článok 133 ES neobmedzuje právo zmluvných strán prijať článkom 175 ods. 1 ES. opatrenia, ktoré prísnejšie chránia zdravie ľudí a životné prostredie, za predpokladu, že takéto opatrenia sú v súlade s ustanoveniami 12 — KOMßOOl) 802, konečné znenie (Ú. v. EÚ C 126 E, s. 274). dohovoru a v súlade s medzinárodným Komisia súčasne predložila návrh nariadenia Rady o dovoze a vývoze nebezpečných chemikálii zakladajúci sa na článku právom. 133 ES (Ú. v. EÚ C 126 E, s. 291).

1-8

KOMISIA/RADA

17. V súlade s článkom 25 ods. 3 dohovoru B — Tvrdenia účastníkov konania a konanie Európske spoločenstvo vyhlásilo okrem toho na Súdnom dvore spolu s uložením svojej ratifikačnej listiny rozsah svojich právomocí vo veciach, ktoré 13 upravuje tento dohovor . V tomto vyhlásení sa odvoláva tiež na článok 175 ods. 1 ES, 19. Svojou žalobou z 27. februára 2003 sa a nie na článok 133 ES. Komisia podľa článku 230 ES domáha, aby Súdny dvor:

— zrušil rozhodnutie Rady 2003/106/ES z 19. decembra 2002 o schválení, v mene Európskeho spoločenstva, Rot­ terdamského dohovoru o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajú­ com oznámení pre určité nebezpečné chemikálie a prípravky na ochranu rastlín v medzinárodnom obchode a

18. Popri Európskom spoločenstve je zmluv­ nými stranami dohovoru aj väčšina člen­ ských štátov Európskej únie 14. Otázka, či — zaviazal Radu na náhradu trov konania. Spoločenstvo nemalo pravdepodobne už v tom čase podľa „judikatúry AETR" 15 výlučnú právomoc na uzatvorenie doho­ voru 1 6 , ide nad rámec žaloby Komisie a nie je ju teda v tomto prípade potrebné skúmať. 20. Rada sa domáha, aby Súdny dvor:

13 - Ú. v. EÚ L 63, s. 47. 14 — Pozri k tomu prehľad o stave ratifikácie, ktorý možno sledovať na internetovej stránke dohovoru http.7/www.pic. int/fr/ViewPage.aspľid-272 (naposledy navštívená 1. februára — žalobu zamietol a 2005). 15 — K stavu judikatúry, ktorá začala rozsudkom z 31. marca 1971, Komisia/Rada, „AETR" (22/70, Zb. s. 263, bod 22), pozri najmä stanovisko 2/91 z 19. marca 1993, Zb. s. I-1061, bod 9, a stanovisko 2/00 zo 6. decembra 2001, „Kartagcnský protokol o biologickej bezpečnosti", Zb. s. I-9713, body 45 až 47, a tzv. „rozsudky open skies" z 5. novembra 2002, Komisia/Dánsko, C-467/98, Zb. s. 2002, I-9519, body 82 až — zaviazal žalobkyňu na náhradu trov 84, Komisia/Svedsko, C-468/98, Zb. s. I-9575, body 78 až 80, Komisia/Fínsko, C-469/98, Zb. s. I-9627, body 82 až 84, konania. Komisia/Belgicko, C-471/98, Zb. s. 2002, I-9681. body 95 až 97, Komisia/Luxembursko, C-472/98 Zb. s. I-9741, body 88 až 90, Komisia/Rakúsko, C-475/98, Zb. s. I-9797, body 97 aż 99 a Komisia/Nemecko, C-476/98, Zb. s. I-9855, body 108 až 110. 16 — K vtedy platnému sekundárnemu právu pozri najmä naria­ denie Rady (EHS) č. 2455/92 z 23. júla 1992 o vývoze 21. Uznesením predsedu Súdneho dvora zo a dovoze niektorých nebezpečných chemikálii {neoficiálny preklad] (Ü. v. ES 1. 251, s. 13), ktorým sa Spoločenstvo o. i. 16. júla 2003 sa vyhovelo návrhu na vstup už vtedy podriadilo, vtedy ešte dobrovoľnému, postupu PIC. T o t o nariadenie bolo predchodcom teraz platného Európskeho parlamentu, Francúzskej repu­ nariadenia č. 304/2003. bliky, Holandského kráľovstva, Rakúskej

I -9

NÄVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-94/03

republiky, Fínskej republiky a Spojeného fikovaná väčšina v Rade 18), ale aj to, či je kráľovstva Veľkej Británie a Severného írska právomoc Spoločenstva na prijímanie práv­ do konania ako vedľajších účastníkov na nych predpisov a na uzatváranie medzi­ podporu návrhov Rady. národných zmlúv výlučnej povahy alebo či sa musí deliť s členskými štátmi 19.

22. Všetci účastníci konania sa k veci vyja­ drili v písomnej časti konania, Komisia, Parlament, Rada a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného írska aj na pojednávaní konanom 7. apríla 2005 spoločne s vecou A — Kritériá voïby právneho základu C-178/03.

25. Účastníci konania sú v podstate jednotní, pokiaľ ide o abstraktné kritériá voľby správ­ IV — Posúdenie neho právneho základu pre schválenie doho­ voru.

23. Komisia na podporu svojej žaloby uvá­ dza jediný žalobný dôvod, a to použitie nesprávneho právneho základu pri schválení Dohovoru v mene Spoločenstva. Komisia tým vytýka porušenie Zmluvy ES v zmysle článku 230 ods. 2 ES. 26. Podľa ustálenej judikatúry sa volba právneho základu pre právny akt Spoločen­ stva musí zakladať na objektívnych a súdne preskúmateľných okolnostiach, ku ktorým patria hlavne cieľ a obsah právneho aktu 20.

24. Volba správneho právneho základu má značný praktický a inštitucionálny, dokonca 18 — Pozri k tomu napr. rozsudok z 11. septembra 2003, Komisia/ Rada, „Preprava tovaru", C-211/01, Zb. s. I-8913, bod 52. aj ústavnoprávny význam 17. Ako je známe, 19 — Pozri k tomu napr. stanovisko 1/94 z 15. novembra 1994, od tejto voľby závisí nielen použiteľný „WTO", Zb. s. I-5267, a stanovisko 2/00, už citované v poznámke pod čiarou 15. normotvorný proces (práva Parlamentu na 20 — Rozsudky z 3. decembra 1996, Portugalsko/Rada, C-268/94, spolupôsobenie, jednomyseľnosť alebo kvali­ Zb. s. I-6177, bod 22; z 30. januára 2001, Španielsko/Rada, C-36/98, „Zmluva o ochrane Dunaja", Zb. s. I-779, bod 58; z 12. decembra 2002, Komisia/Rada, „Energy Star", C-281/01, Zb. s. I-12049, bod 33, a rozsudok Preprava tovaru, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, bod 38, ďalej stanovisko 2/00, už citované v poznámke pod čiarou 15, bod 22. 17 — Stanovisko 2/00, už citované v poznámke pod čiarou 15, Zásadným bol už rozsudok z 11. júna 1991, Komisia/Rada, bod 5. „Oxid titaničitý" (C-300/89, Zb. s. I-2867, bod 10).

I-10

KOMISIA/RADA

27. Keď preskúmanie právneho aktu Spolo­ na bežné aspekty zahraničného obchodu 26. čenstva preukáže, že akt sleduje dva ciele Pokiaľ ide špeciálne o životné prostredie alebo obsahuje dve zložky a jednu z nich a ochranu zdravia, už z článku 6 ES a článku možno určiť za hlavnú alebo prevažujúcu, 152 ods. 1 prvého pododseku ES vyplýva, že pričom tá druhá má len podružný význam, pri nich ide o prierezové úlohy, ktoré treba právny akt treba zakladať len na jednom zohľadniť pri všetkých ostatných politikách právnom základe, a síce na tom, ktorý sa týka Spoločenstva, a teda aj pri spoločnej obchod­ hlavného alebo prevažujúceho cieľa alebo nej politike. zložky 21.

29. Na druhej strane však aj medzinárodné 28. V tomto zmysle sa môže schválenie zmluvy s ťažiskom na politike ochrany právneho aktu Spoločenstva opierať životného prostredia môžu mať dodatočný o spoločnú obchodnú politiku (článok 133 vplyv na obchod. Pokiaľ však prevažuje len ES) dokonca aj vtedy, keď sleduje popri ich zameranie na politiku životného prostre­ svojom hlavnom zameraní na obchodnú dia, treba schválenie takýchto dohovorov politiku ešte aj iné ciele, ako napr. ciele oprieť o článok 175 ods. 1 ES a nie rozvojovej politiky 22, ciele zahraničnej o článok 133 ES 27. a bezpečnostnej politiky 23, záujmy ochrany životného prostredia 2 4 , alebo také ciele, ako je ochrana zdravia 25. To platí o to viac, že základom ustanovení o spoločnej obchodnej politike je otvorený a dynamický koncept, ktorý sa neobmedzuje v žiadnom prípade len

30. Na rozlíšenie medzi spoločnou obchod­ nou politikou (článok 133 ES) a politikou 21 — Rozsudky Energy Star, už citovaný v poznámke pod čiarou 20, bod 34; Zmluva o ochrane Dunaja, už citovaný životného prostredia (článok 175 ES) ako v poznámke pod čiarou 20, bod 59, a Preprava tovaru, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, bod 39, a stanovisko právneho základu pre medzinárodné zmluvy 2/00, už citované v poznámke pod čiarou 15, bod 23. Zásadné zásady stanovuje už rozsudok zo 17. marca 1993, Komisia/ Rada, „Smernica o odpadoch" (C-155/91, Zb. s. 1-939, body 19 a 21). 22 - Rozsudok z 26. marca 1987, Komisia/Rada, 45/86, Zb. 26 — Ustálená judikatúra; pozri stanoviská 1/78 zo 4. októbra 1979, s. 1493, body 17 až 21. Pozri aj návrhy, ktoré predniesol „Prírodný kaučuk", Zb. s. 2871, body 44 a 45, a 1/94, už generálny advokát Lenz 29. januára 1987 v tej istej veci, citované v poznámke pod čiarou 19, bod 41, ako aj rozsudok najmä bod 62. z 26. marca 1987, Komisia/Rada, už citovaný v poznámke pod čiarou 22, bod 19. 23 - Rozsudky zo 17. októbra 1995, Werner, C-70/94, Zb. s. I-3189, bod 10. a zo 14. januára 1997, Centro-Com, 27 — Stanovisko 2/00, už citované v poznámke pod čiarou 15, C-124/95, Zb. s. 1-81, bod 26. najmá body 25 a 40 až 44. Podobným spôsobom stanovil Súdny dvor hranice medzi článkom 95 ES (predtým článok 24 - Rozsudky z 29. marca 1990, Grécko/Rada, „Cernobyľ, 100a Zmluvy o EHS) a článkom 175 ES (predtým článok 130s C-62/88, Zb. s. 1-1527, body 15 až 19, a Energy Star, už Zmluvy o EHS). Podľa neho „okolnost, že ide o zriadenie citovaný v poznámke pod čiarou 20, body 39 až 43. alebo fungovanie vnútorného trhu, si sama osebe cite 25 — Pozri v tomto zmysle, avšak so zameraním na vzťah medzi nevyžaduje potrebu použitia článku 100a Zmluvy o EHS. predpismi vnútorného trhu a obchodnej politiky, rozsudok Podľa judikalúry Súdneho dvora nie je odvolanie sa na článok z 5. októbra 2000, Nemecko/Parlament a Rada (C-376/98, 100a oprávnené, keď vydávaný právny akt spôsobuje Zb. s. I-8419, bod 88), ako aj rozsudky zo 14. decembra 2004, harmonizáciu podmienok na trhu v rámci Spoločenstva len Arnold André (C-434/02. Zb. s. I-11825, body 32 až 34), okrajovo"; rozsudok Smernica o odpadoch, už. citovaný a Swedish Match (C-210/03, Zb. s. I-11893, body 31 až 33). v poznámke pod čiarou 21, bod 19, a v rovnakom zmysle Tieto úvahy sa dajú použiť aj na vzťah medzi spoločnou rozsudok z 28. júna 1994, Parlament/Rada, C-187/93. Zb. obchodnou politikou a zdravotnou politikou. s. 1-2857, bod 25.

I - 11

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT — VEC C-94/03

Súdny dvor zaviedol kritérium priameho platnosť schválenia dohovoru by mala dom­ a bezprostredného vplyvu1928.Ak teda chýba nienka, že tento dohovor sa mal oprieť nie medzinárodnej zmluve so zameraním na o jeden, ale o dva právne základy (pozri ciele politiky životného prostredia priamy k tomu časť C nižšie). a bezprostredný vplyv na obchod, tak treba túto zmluvu oprieť o článok 175 ES; v opačnom prípade o článok 133 ES29. Pritom priame a bezprostredné účinky na obchod nemusia bezpodmienečne pozostá­ vať z podpory alebo uľahčenia obchodného styku na to, aby mohla byť medzinárodná zmluva zahrnutá do pôsobnosti článku 133 ES; stačí skôr, aby takáto zmluva bola B — Obsah, ciele a kontext dohovoru „nástrojom určeným v podstate... na pod­ poru, uľahčenie alebo úpravu obchodného styku" 30.

32. Účastníci konania vedú spor o tom, do ktorej oblasti politiky treba dohovor zaradiť na základe jeho obsahu, jeho cieľov a jeho kontextu. Zatiaľ čo Komisia zastáva názor, že dohovor patrí ťažiskovo do oblasti pôsob­ nosti spoločnej obchodnej politiky, Rada podporovaná vedľajšími účastníkmi konania 31. Na základe toho teraz treba preskúmať, ho považuje za nástroj prevažne v oblasti v čom je v danom prípade ťažisko dohovoru, politiky životného prostredia. Obe strany tak pokiaľ ide o jeho obsah, účel a kontext, a či zastávajú v tomto konaní v zásade totožné sú prípadné vplyvy dohovoru na obchod stanoviská ako v súbežne prejednávanej veci priamej a bezprostrednej povahy (pozri C-178/03. k tomu časť B nižšie). Na doplnenie bude potrebné tiež preskúmať, aké dôsledky pre

28 — Rozsudok Energy Star, už citovaný v poznámke pod čiarou 20, na konci bodu 40 a na konci bodu 41. Podobným spôsobom Súdny dvor už predtým stanovil hranice medzi kultúrnou politikou (predtým článok 128 Zmluvy ES) a priemyselnou politikou (predtým článok 130 Zmluvy ES): 33. Bez váhania musím uviesť, že ma stano­

rozsudok

z 23. februára 1999, Parlament/Rada, C-42/97, visko Komisie nepresvedčilo. Zb. s. 1-869, bod 63. 29 — Rozsudok Energy Star, už citovaný v poznámke pod čiarou 20, body 40, 41, 43 a 48, a stanovisko 2/00, už citované v poznámke pod čiarou 15, body 40 a 42 až 44. 30 — V tomto zmysle stanovisko 2/00 (už citované v poznámke pod čiarou 15, na konci bodu 37; kurzívou zvýraznila generálna advokátka). Predmetom nástrojov obchodnej politiky totiž nie sú vždy len podpora alebo utahčenie obchodu; článok 133 ES povoľuje aj klasické obchodnopoli- tické (ochranné) opatrenia, ktoré môžu spôsobiť sťaženie alebo dokonca zákaz dovozu alebo vývozu určitých výrobkov, napríklad keď sa zavedú antidumpingové clá alebo obchodné embargo (pozri k poslednému uvedenému napr. rozsudok 34. Je síce pravdou, že v texte dohovoru Centro-Com, už citovaný v poznámke pod čiarou 23). nechýbajú odkazy na obchodnú politiku. Tak

I - 12

KOMISIA/RADA

názov, ako aj preambula 31 a niektoré články postup „prednostne na výmenu informácií dohovoru hovoria o medzinárodnom o prínosoch a rizikách spojených obchode, o obchodnej politike a o dovoze s používaním chemikálií a [je] zameraný na a vývoze. Prinajmenšom rovnako silné väzby používanie toxických látok spôsobom šetr­ má však znenie dohovoru k politike život­ nejším k životnému prostrediu, a to pro­ ného prostredia. Preambula 32 a najmä člá­ stredníctvom výmeny vedeckých, technic­ nok 1 dohovoru sa zaoberajú ochranou kých, hospodárskych a právnych údajov" životného prostredia, udržateľným rozvojom, [neoficiálny preklad] 3 4 . ochranou zdravia ľudí, podporou správnej praxe nakladania s chemikáliami a používaním týchto chemikálií spôsobom šetrným pre životné prostredie; v článku 16 sa hovorí o nakladaní s chemikáliami počas celého ich životného cyklu.

36. Medzinárodný obchod s určitými che­ mikáliami zaradenými zmluvnými stranami zhodne medzi nebezpečné 35 je len vonkaj­ 35. Z hľadiska obsahu síce treba súhlasiť ším styčným bodom PIC postupu. Vlastným s Komisiou aj s Radou v tom, že PIC postup predmetom tohto postupu nie je v prvom — bližšie upravený v článkoch 10 a 11 — je rade podpora, uľahčenie alebo ani len úprava jadrom dohovoru. Na rozdiel od názoru obchodu s nebezpečnými chemikáliami 36, Komisie však nie je PIC postup v žiadnom ale len vzájomné oznamovanie zmluvných prípade primárne nástrojom obchodnej poli­ tiky, ale naopak, ako to Súdny dvor vyjadril už vo svojom stanovisku 2/00, typickým nástrojom environmentálnej politiky 33. Na 34 — l a k je to uvedené v bode 19.33 „Agendy 21", ktorý je úvodom casti, v ktorej je postup PIC zvlášť vyzdvihnutý ako nástroj rozdiel od tvrdenia Komisie možno posúde­ „Agendy 2!". „Agenda 21" bola prijatá v roku 1992 na nie uvedené v stanovisku 2/00 pre PIC Konferencii Organizácie spojených národov o životnom prostredí a rozvoji, na tzv. „svetovom suminite" v Rio de postup v Kartagenskom protokole preniesť Janeiro (Brazília). Na internetovej stránke http://www.un.org/ esa/sustdev/documents/agenda21/index.htm sa nachádza o. na PIC postup v tomto prípade. Pretože aj i. jej anglické znenie, nemecký preklad na http;//www.agrar. v súvislosti s v tomto prípade relevantnými de/agenda/agd21k00.htm (naposledy navštívená 2. marca 2005). nebezpečnými chemikáliami slúži PIC 35 — Tieto chemikálie sú uvedené v prílohe III dohovoru. 36 — V tom sa odlišuje dohovor napríklad od dohôd pripojených k Zmluve o W ľ O , od Dohody o uplatňovaní sanitárnych a fytosanilárnych opatrení („Sanitary and Phytosanitary Measures" — SPS) a od Dohody o technických prekážkach 31 — Pozri najmä druhý, ôsmy a deviaty bod odôvodnenia obchodu („Technical Barriers to Trade" — TBT). Dohoda dohovoru; podobne napokon aj tretí bod odôvodnenia SPS sa totiž „obmedzuje... na to, aby vytvorila multilaterálny napadnutého rozhodnutia Rady 2003/106/ES. rámec pravidiel a disciplín, rozvoj, prijatie a presadenie sanitárnych a fytosanilárnych opatrení, na obmedzenie ich 32 — Pozri najmä prvý, druhý, šiesty, siedmy, ôsmy, deviaty negatívnych vplyvov na obchod na im/nižšiu inožmi mieru", a jedenásty bod odôvodnenia dohovoru; podobne napokon pričom ustanovenia Dohody TBT „majú len zabrániť tomu, aj tretí bod odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Rady aby technické predpisy a normy a postupy... vytvárali 2003/106/ES. zbytočné prekážky pre medzinárodný obchod' (stanovisko 33 — Stanovisko 2/00, už citované v poznámke pod čiarou 15, 1/94, už citované v poznámke pod čiarou 19, body 31 a 33; bod 33. kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

I - 13

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT — VEC C-94/03

strán o ich dovozoch (článok 10 ods. 7 a 10 strane môže dohovor obchod pre vývozcu aj dohovoru 37), spojené s postupovaním takto predražiť, napríklad, keď sa od neho bude získaných informácií tým hospodárskym vyžadovať splnenie požadovaných formalít subjektom, ktorých sa to týka [článok 11 pre vývozné oznámenie (článok 12 doho­ ods. 1 pism. a) dohovoru]. voru) .

37. Cieľom postupu PIC, ako aj vývozného oznámenia pre určité chemikálie (článok 12 dohovoru) je v podstate zabrániť, aby nie­ ktorá zmluvná strana, a osobitne rozvojová krajina, musela čeliť dovozu nebezpečných chemikálií bez toho, aby mala pred tým možnosť prijať príslušné opatrenia na 39. Odhliadnuc od takýchto nepriamych ochranu ľudského zdravia a životného pro­ vplyvov na obchod však predmetom doho­ stredia 3 8 . voru nie sú v podstate žiadne úpravy v oblasti obchodnej politiky/. Dohovor predovšetkým neupravuje žiadne spoločné pravidlá pre zmluvné strany pre dovoz a vývoz nebezpeč­ ných chemikálií. Neobsahuje žiadne ustano­ venia o tom, či a za akých podmienok musia zmluvné strany dovoz nebezpečných chemi­ kálií povoliť, alebo ho musia alebo môžu zakázať. Rovnako neupravuje pravidlá 38. Postup PIC môže nanajvýš nepriamo o vzájomnom uznávaní výrobkov. Každej prispieť k zvýšeniu transparentnosti pred­ zmluvnej strane zostáva úplná voľnosť, či pisov platiacich v rôznych krajinách pro­ bude s dovozom nebezpečnej chemikálie stredníctvom už spomenutého oznamovania súhlasiť, nesúhlasiť alebo s ním súhlasiť len hospodárskym subjektom, ktorých sa to týka za určitých podmienok [článok 10 ods. 1, 2,4 [článok 11 ods. 1 pism. a) dohovoru], pism. a) a článok 6 dohovoru]. Druhé a uľahčiť tým p r í p a d n e o b c h o d zmluvné strany ju v tom len podporujú s nebezpečnými chemikáliami. Na druhej tým, že napomáhajú („prijmú opatrenia na zabezpečenie") tomu, aby vývozcovia dodr­ žiavali právo platné v danej krajine určenia [článok 11 ods. 1 pism. b) dohovoru]. 37 — Ďalší prvok vzájomného oznamovania obsahuje článok 5 dohovoru. Dohovor ako taký inak priraďuje dovozným 38 — V „Agende 21" (už citovanej v poznámke pod čiarou 34) praktikám príslušných zmluvných strán len možno v tejto súvislosti čítať v bode 19.35: „Vývoz chemikálií, ktoré sú zakázané v krajinách, kde sa vyrábajú, alebo jeden vedľajší následok s nepriamym vedľaj- podliehajúcich v niektorých priemyselných krajinách pod­ statným obmedzeniam je predmetom obáv, pretože v niektorých dovážajúcich krajinách nie je zabezpečené bezpečné zaobchádzanie s chemikáliami vzhľadom na nedostatočné predpoklady v oblasti kontroly dovozu, distri­ búcie, sldadovania, zloženia a likvidácie chemikálií" [neofi­ 39 — Pozri k tomu napr. článok 7, najmä ods. 1 a 7 ciálny preklad] (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). nariadenia č. 304/2003.

I - 14

KOMISIA/RADA

šim účinkom pre obchod tým, že ukladá tickými ustanoveniami, ale ustanoveniami zákaz diskriminácie 40 vzhľadom na pôvod politiky životného prostredia. Nestojí totiž dovážaných nebezpečných chemikálií, a že pri nich v popredí inak bežná harmonizácia prikazuje rovnaké z a o b c h á d z a n i e vzájomného uznávania alebo vzájomné s domácimi nebezpečnými chemikáliami 41 uznávanie balenia výrobkov a sprievodných (článok 10 ods. 9 dohovoru). informácií, na umožnenie uvádzania chemi­ kálie do obehu alebo na zlepšenie ich prístupu na trh 42. Skôr má byť vyhovené len potrebe verejnosti dostať informácie o rizikách a/alebo nebezpečenstvách pre zdravie ľudí alebo životné prostredie pri nakladaní s príslušnými chemikáliami. Tomu zodpovedajúc uvádza aj dohovor len cieľ politiky životného prostredia, chemikálie 40. Ak do úvah zahrnieme aj ďalšie ustano­ označovať a opatriť sprievodnými informá­ venia dohovoru, tak sa nám potvrdí dojem, ciami, pričom určenie konkrétneho obsahu že ide hlavne o nástroj politiky životného požiadaviek na tieto balenia a sprievodné prostredia a nie o nástroj obchodnej politiky. informácie je ponechané príslušnému vnút­ Tak výmena informácií medzi zmluvnými roštátnemu právu zmluvných strán. stranami (článok 14 dohovoru), ako aj vzájomná technická pomoc [článok 11 ods. 1 pism. c) a článok 16 dohovoru], či prístup verejnosti k informáciám o chemikáliách (článok 15 ods. 2 dohovoru) slúžia iným cieľom než je podpora, uľahčenie alebo čo i len úprava obchodovania s nebezpečnými chemikáliami. Ako vyplýva už zo znenia týchto ustanovení, ich účelom je naopak v prvom rade ochrana životného prostredia, a pritom aj zdravia ľudí.

42. Pokiaľ ide o ciele dohovoru, v popredí stoja, ako to deklaruje jeho článok 1, záujmy politiky životného prostredia, menovite pod­ pory zdieľanej zodpovednosti, ochrana zdra­ via ľudí a životného prostredia pred možným poškodením, uľahčenie výmeny informácií 41. V rozpore s prvým pohľadom nie sú ani o charakteristikách nebezpečných chemikálií u s t a n o v e n i a článku 13 d o h o v o r u a ich používanie spôsobom šetrným pre o označovaní chemikálií a o sprievodných životné prostredie. Túto vysokú prioritu informáciách k chemikáliám obchodnopoli- záujmov politiky životného prostredia

40 — Zjednodušene povedané: pre dovoz nebezpečných chemikálii 42 — V tom sa odlišuje táto vec od veci Energy Star (už citovanej musia platiť rovnaké podmienky alebo zákazy nezávisle od v poznámke pod čiarou 20. pozri hlavne bod 40). v ktorej išlo krajiny ich pôvodu. o program označovania, ktorý mal v prvom rade umožniť 41 — Zjednodušene povedané: ak je dovoz nebezpečných chemi­ výrobcom na základe vzájomného uznávania používať kálii podrobený obmedzeniam, tak musia takéto obmedzenia spoločnú značku, aby ma! spotrebiteľ možnosť rozlíšiť určité platit aj pre domáci priemysel. výrobky.

I - 15

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-94/03

potvrdzuje aj preambula dohovoru, ktorá a nie o obchodnopolitický dohovor so hovorí hneď vo svojom prvom bode odô­ vzťahmi k životnému prostrediu 4 3 . vodnenia o účinku určitých nebezpečných chemikálií a prípravkov na ochranu rastlín na zdravie ľudí a životné prostredie a ochranou životného prostredia sa rozhodujúcim spô­ sobom zaoberá aj vo svojom siedmom, deviatom a jedenástom bode odôvodnenia. Rovnakým smerom ide aj šiesty a ôsmy bod odôvodnenia, ktoré sa venujú podpore správnej praxe nakladania s chemikáliami a cieľu dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj. 44. Rovnaký záver preváži, keď zoberieme do úvahy kontext dohovoru. Dohovor nebol uzatvorený v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), nadväzuje na prácu vykonanú v rámci Environmentálneho prog­ ramu Organizácie Spojených národov (ENEP) a Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) 44. Obidve tieto inštitúcie dali podnet pre vyjednanie doho­ voru a preberajú teraz podľa článku 19 ods. 3 funkciu sekretariátu pre zmluvné strany. Okrem toho sa dohovor samotný považuje za nástupcu Konferencie Organizácie Spoje­ ných národov o životnom prostredí a rozvoji, ktorá sa konala v roku 1992 v Rio de Janeiro (Brazília); na deklaráciu z Ria o životnom prostredí a rozvoji 45 a na kapitolu 19 „Agendy 21" 46 sa dohovor výslovne odvo­ 47 láva . Z novšej doby treba okrem toho

43 — Ako Komisia správne poznamenáva, opatrenia politiky v oblasti životného prostredia sa môžu prejaviť aj ako prekážky obchodu a treba ich v tomto smere skúmať, pokiaľ ide o ich opodstatnenosť napríklad v rámci ustanovení Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT). Toto samotné ale neberie príslušným opatreniam charakter politiky životného prostredia. 43. Ani v ustanoveniach o cieľoch dohovoru 44 — Tretí bod odôvodnenia preambuly dohovoru. 45 — Deklaráciu z Ria o životnom prostredí a rozvoji sa síce nechýba zmienka o medzinárodnom v anglickom jazyku nachádza na internetovej stránke obchode, a to predovšetkým v druhom, http://www.un.org/esa/sustdev/documents/agenda21/index. htm (naposledy navštívená 2. marca 2005) ako príloha I ôsmom a deviatom bode odôvodnenia správy „Report of the United Nations Conference on Environment and Development" (dokument č. A/ v preambule a v znení článku 1 dohovoru. CONF.151/26 [Vol. I ] . Aj tu však slúži obchod skôr ako styčný 46 — Kapitola 19 „Agendy 21" (už citovanej v poznámke pod čiarou 34) má nadpis „Používanie toxických chemikálií bod pre vlastné ciele dohovoru týkajúce sa spôsobom šetrnejším k životnému prostrediu a opatrenia politiky životného prostredia, nepripadá mu na zabránenie ilegálneho medzinárodného obchodu s toxickými a nebezpečnými výrobkami" [neoficiálny pre­ žiadny podstatný samostatný význam medzi klad]. Vo svojej časti „C. Výmena informácií o toxických chemikáliách a chemických rizikách" [neoficiálny preklad) je týmito cieľmi. Ide o dohovor o životnom postup PIC zvlášť zdôraznený (body 19.36 a 19.37). prostredí so vzťahmi k obchodnej politike, 47 — Druhý bod odôvodnenia preambuly dohovoru.

I - 16

KOMISIA/RADA

poukázať na Akčný plán, ktorý bol prijatý na s Kartagenským protokolom o biologickej Svetovom summite o trvalo udržateľnom 54 bezpečnosti53, než s dohodou Energy-Star . rozvoji, ktorý sa konal v roku 2002 Bolo teda správne zakladať schválenie doho­ v Johannesburgu (Južná Afrika), a ktorý voru na článku 175 ods. 1 ES, a nie na vyzýva, aby bol Rotterdamský dohovor článku 133 ES . 55

48 rýchlo ratifikovaný a uvedený do praxe . V rámci Spoločenstva je ďalej dôležitý šiesty environmentálny akčný program z 22. júla 2002 49; tento program, ktorý sa zakladá na článku 175 ES, sa vyznačuje tematicky početnými styčnými bodmi s dohovorom 50 a zaraďuje urýchlenú ratifikáciu dohovoru k prioritným akciám environmentálnej poli­ tiky Spoločenstva 51. 46. Komisia ďalej namieta, že ak by sa uznal za právny základ článok 175 ods. 1 ES a nie článok 133 ES, treba sa obávať ťažkého narušenia vnútorného trhu a deformácií obchodu. V tom prípade by totiž mohli členské štáty z dôvodu neexistencie výlučnej pôsobnosti Spoločenstva jednostranne vydá­ vať prísnejšie predpisy pre dovoz a vývoz nebezpečných chemikálií a obchádzať aj na úrovni Spoločenstva už existujúce ustanove­ 45. Zhrnujúc teda platí: ak sa zohľadnia nia o zaradení, balení a označovaní nebez­ obsah a ciele dohovoru, ako aj kontext, pečných látok. v ktorom bol dohovor uzatvorený, tak jeho ťažisko nie je v oblasti spoločnej obchodnej politiky, ale v oblasti environmentálnej politiky. Vplyvy Dohovoru na medzinárodný obchod s nebezpečnými chemikáliami, ktoré sú dosť možné, sú skôr nepriamej než priamej povahy 52. V tomto zmysle mám rovnaký názor ako má Rada a vedľajší účastníci konania, ktorí ju podporujú, že 47. K tomu treba najprv konštatovať, že Dohovor má, pokiaľ ide o právny základ pre v oblasti environmentálnej politiky môže jeho schválenie, viac p o d o b n o s t í podľa judikatúry „AETR" celkom dobre

48 — Bod 23 pism. a) Akčného plánu sa nachádza na internotovcj stránke http://www.johanncsburgsummit.org (naposledy 53 — Predmet stanoviska 2/00 (už citovaného v poznámke pod navštívená 2. marca 2005) ako cast' správy „Report of the čiarou 15). Len ako príklad uvádzam, že príslušné kapitoly World Summit on Sustainable Development" (dokument „Agendy 21" (kapitola 15 a kapitola 19), s ktorou súvisí č. A/CONF.199/20). Kartagenský protokol a Rotterdamský dohovor, ktorý je predmetom tohto sporu, patria obe do časti II Agendy 21, 49 - Ú. v. ES I. 242. s. 1; Mim. vyd. 15/007, s.152. Ktorá má nadpis „Zachovanie a využívanie zdrojov pre 50 — Ide napríklad o hodnotenie rizík a riadenie rizík pri rozvoj". manipulácii s chemikáliami, ako aj verejného prístupu 54 — Predmet rozsudku Energy Star (už citovaného v poznámke k informáciám (článok 7 ods. 2 pism. b) šiesteho environ­ pod čiarou 20). mentálneho akčného programu]. 55 — Pokiaľ dohovor slúži aj adirane zdravia ľudí, nepotrebuje 51 — Ciánok 7 ods. 2 pism. d) prvá zarážka šiesteho environmen­ žiadny zvláštny právny základ popri článku 175 ods. 1 ES. tálneho akčného programu. Ako totiž vyplýva z článku 174 ods. 1 druhej zarážky ES, 52 — Ku kritériu priamych (a bezprostredných) alebo nepriamych politika Spoločenstva v oblasti životného prostredia prispieva (a dlhodobých) vplyvov pozri bod 30 týchto návrhov. aj k ochrane ľudského zdravia.

I - 17

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT — VEC C-94/03

existovať výlučná právomoc Spoločenstva v skutočnosti na dvoch právnych základoch, navonok 56. Či tomu tak bolo v prípade t. j. na článku 175 ods. 1 ES a na článku 133 uzatvorenia v tomto prípade sporného doho­ ES súčasne. voru, nakoniec nie je podstatné. Aj v oblasti rozdelenej právomoci členské štáty totiž musia pri výkone ostatných oprávnení dodr­ žiavať platné právo Spoločenstva. Nesmú pri tom porušiť ani platné sekundárne právo, ani primárne právo a predovšetkým nesmú porušiť základné slobody Zmluvy ES 50. Skutočne je možné oprieť právny akt a článok 95 ods. 4 až 10 ES. Toto vyplýva o viac príslušných právnych základov, a síce zo zásady prednosti práva Spoločenstva. vtedy, keď je výnimočne stanovené, že sa Námietka Komisie je preto nedôvodná. sleduje viac cieľov, ktoré sú bezprostredne spolu spojené, bez toho, aby bol jeden cieľ voči druhému druhoradý a nepriamy 57.

51. V našom prípade by prichádzalo do 48. Celkovo prichádzam teda k záveru, že úvahy použitie dvojitého právneho základu žaloba Komisie je nedôvodná, a treba ju len vtedy, ak by boli v dohovore rovnakou preto zamietnuť. mierou zastúpené hľadiská obchodnej poli­ tiky a politiky životného prostredia 58 a dohovor by sa v dôsledku toho — proti­ chodne k vyššie zastupovanému názoru — nedal jednoznačne priradiť k žiadnej z oboch politík.

C — K otázke dvojitého právneho základu

52. K tomu treba najprv konštatovať, že rozdiely v príslušnom postupe pre uzatvára­ nie zmlúv v oblasti obchodnej politiky na jednej strane a v oblasti politiky životného

49. Na tomto závere by sa nič nezmenilo ani vtedy, keby sme predpokladali, že dohovor by 57 — Stanovisko 2/00, už citované v poznámke pod čiarou 15, bod 23, posledná veta, a rozsudky Energy Star, už citovaný sa mal zakladať nielen na jednom, ale v poznámke pod čiarou 20, body 35 a 39, a Preprava tovaru, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, bod 40. Pozri aj

rozsudok

Oxid titaničitý, už citovaný v poznámke pod čiarou 20, body 13 a 17. 58 — Pre túto tézu by mohol byť prednostne použitý napríklad 56 — Pozri k tomu bod 18 týchto návrhov. Možnosť výlučnej ôsmy bod odôvodnenia dohovoru a tretí bod odôvodnenia právomoci Spoločenstva navonok v politike životného rozhodnutia Rady, v ktorých sú obchodná politika a politika prostredia uznáva aj stanovisko 2/00 (už citované v oblasti životného prostredia menované súčasne a zjavne v poznámke Dod čiarou 15. body 45 a 46). postavené na rovnakú úroveň.

I-18

KOMISIA/RADA

prostredia na strane druhej nie sú nepreko­ úvahy len vtedy, keď by údajná chyba pri n a t e ľ n é . Parlament sa síce v oblasti volbe právneho základu bola viac než len obchodnopolitických dohovorov spravidla čisto formálnou vadou. 60 len neformálne informuje bez toho, aby mal podľa Zmluvy nejaké formálne právo účasti, naproti čomu porada s ním pred uzavretím zmluvy v oblasti politiky život­ ného prostredia je podľa článku 300 ods. 3 prvého pododseku ES povinná. Nič však Rade nebráni, aby sa fakultatívne poradila s Parlamentom aj v prípade zmlúv z oblasti 54. Súdny dvor považoval za čisto formálnu obchodnej politiky 6 1 . vadu napríklad to, keď sa právny akt omylom opieral o dvojitý právny základ namiesto o j e d e n 6 2 . To isté by malo platiť aj v opačnom prípade, v ktorom sa zákonodar­ covi Spoločenstva vytýka, že nemal použiť len jeden právny základ, ale dvojitý právny základ. Na zrušenie právneho aktu Spolo­ čenstva nestačí prosté nesprávne uvedenie právneho základu alebo právnych základov v jeho odôvodnení, ale takáto nesprávna voľba právneho základu by musela mať ďalekosiahlejšie následky, najmä by musela viesť k použitiu protiprávneho postupu 6 3 53. Rozhodujúce je však to, že zrušenie alebo zasiahnuť inak do právneho postavenia schválenia dohovoru by prichádzalo do zúčastnených orgánov.

59 — Kumulácia rôznych právnych základov je podľa judikatúry vylúčená, ak sú jednotlivé postupy navzájom nezlučiteľné; pozri rozsudok Oxid titaničitý (už citovaný v poznámke pod čiarou 20, body 17 aż 21), rozsudky z 25. februára 1999 Parlament/Rada (spojené veci C-164/97 a C-165/97, Zb. s. I-1139, bod 14) a z 29. apríla 2004, Komisia/Rada (C- 338/01, Zb. s. 1-04829, bod 57). Z tejto judikatúry možno usúdiť, že kombinácia dvoch právnych základov je možná len vtedy, keď sú pre obidva stanovené rovnaké alebo vzájomne 55. V našom prípade sa uskutočnila porada zlučiteľné legislatívne procesy; pozri v tomto zmysle aj s Parlamentom podľa článku 300 ods. 3

rozsudok

z 9. septembra 2004, Španielsko a Fínsko/Európsky Parlament a Rada (spojené veci C-184/02 a C-223/02, Zb. prvého pododseku ES. Procesné práva Par- s. I-07789, body 42 aż 44). 60 — Tak stanovuje v dobe schválenia platná rámcová dohoda o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Komisiou [neoficiálnypreklad] z 5. júla 2000; pozri tam najmä prílohu 2 „Informovanie a zapojenie Európskeho parlamentu 62 — Súdny dvor vo svojom nedávno vyhlásenom rozsudku v súvislosti s medzinárodnými zmluvami a rozšírením" Swedish Match (už citovanom v poznámke pod čiarou 25, [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 121, s. 122 a nasl., najmä bod 44) uvádza, že nesprávne odvolanie sa na článok 133 ES s. 128). ako na dodatočný právny základ právneho aktu nevedie ako 61 — Pozri v súvislosti s iným právnym základom napr. rozsudok také k jeho neplatnosti; pozri aj rozsudok z 10. decembra z 27. septembra 1988, Komisia/Rada (165/87. Zb. s. 5545, 2002, British American Tobacco (C 491/01, Zb. s. I-11453, bod 20), podľa ktorého porada s Parlamentom, na ktorú má bod 98). Rada kedykoľvek právo, sa nemôže považovať za protiprávnu, 63 — Pozri v súvislosti s chybným použitím dvojitého právneho ani keď táto porada nie je povinná. Z rozsudku z 2. marca základu rozsudok Swedish Match, už citovaný v poznámke 1994, Parlament/Rada (C-316/91, Zb. s. I-625. bodu 16, pod čiarou 25, bod 44; pozri aj rozsudky z 9. septembra 2004, druhej vety) nevyplýva nič iné: Súdny dvor v poslednom Španielsko a Fínsko/Parlament, už citovaný v poznámke pod menovanom rozsudku uvádza, že uskutočnenie fakultatívnej čiarou 59, bod 44; z 27. septembra 1988, Komisia/Rada, už porady s Parlamentom nemôže nahradiť obligatórnu poradu; citovaný v poznámke pod čiarou 61, bod 19; z 26. marca nie je tým ale vylúčená možnosť vykonať fakultatívnu poradu 1987, Komisia/Rada, už citovaný v poznámke pod čiarou 22, všade tam, kde Zmluva nepredpisuje vôbec žiadnu (obliga­ body 12 a 22, a Oxid titaničitý, už citovaný v poznámke pod tórnu) poradu. čiarou 20, body 18 až 20 a 25.

I - 19

NÁ VRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT - VEC C-94/03

lamentu boli teda dodržané. Použitie článku oblasti, z ktorých musí v každom prípade 133 ES ako dodatočného právneho základu aspoň jedna patriť do výlučnej právomoci by nemohlo zabezpečiť Parlamentu žiadne Spoločenstva . V prípade, ako je tento, však dodatočné práva, naopak už znenie nie je zjavné, že by boli rôzne ustanovenia článku 300 ods. 3 prvého pododseku ES dohovoru takýmto spôsobom navzájom roz- ukazuje, že procesné práva Parlamentu líšiteľné. Dohovor skôr tvorí jednotný celok, v oblasti obchodnopolitických zmlúv sú užšie takže by použitie článku 133 ES ako ďalšieho než pri zmluvách v oblasti politiky životného právneho základu popri článku 175 ods. 1 ES prostredia 6 4 . nemohlo zlepšiť postavenie Komisie pri rokovaniach a jeho nepoužitie by postavenie Komisie pri rokovaniach neoslabilo.

56. Nie sú zjavné ani žiadne konkrétne oporné body, podľa ktorých by chýbajúci článok 133 ES ako dodatočný právny základ bol oslabil rolu Komisie ako vyjednávača65. Pre spoločnú obchodnú politiku (článok 133 ES) platí síce výlučná pôsobnosť Spoločen­ stva 6 , pokiaľ pri environmentálnej politike (článok 175 ES) si Spoločenstvo zásadne delí právomoc s členskými štátmi 067; len v tomto druhom prípade teda sedia členské štáty spolu s Komisiou pri rokovacom stole, pričom v prvom prípade je pre vedenie 57. Dokonca ani keby sme sa domnievali, že rokovaní príslušná len Komisia. Dodatočné v spornom dohovore sú rovnakou mierou použitie článku 133 ES ako právneho základu vyjadrené hľadiská obchodnej politiky môže teda posilniť procesnoprávne postave­ aj politiky životného prostredia, nepoužitie nie Komisie vždy vtedy, keď príslušná zmluva článku 133 ES ako dodatočného právneho zahŕňa rôzne navzájom oddeliteľné čiastkové základu by nebolo ničím viac ako prostou formálnou vadou, ktorá neodôvodňuje zru­ šenie napadnutého právneho aktu. Rozhod­ nutie Rady schváliť dohovor na základe 64 — Pozri tiež bod 51 týchto návrhov. článku 175 ods. 1 ES v spojení s článkom 65Článok 133 ods. 3 ES v spojení s článkom 300 ods. 1 druhou 300 ods. 2 prvou vetou prvého pododseku vetou ES. 66 — Stanovisko 1/75 z 11. novembra 1975, „Miestne náklady", a odseku 3 prvého pododseku ES by nemalo Zb. s. 1355, 1363, rozsudok z 15. decembra 1976, Doncker- wolcke, 41/76, Zb. s. 1921, bod 32, stanovisko 2/91, už byť zrušené ani z tohto uhla pohľadu. citované v poznámke pod čiarou 15, bod 8, a stanovisko 1/94, už citované v poznámke pod čiarou 19, bod 34. 67 — V jednotlivom prípade však môže aj v tejto oblasti prichádzať do úvahy výlučná pôsobnosť, najmä pri použití „judikatúry AETR" uvedenej v poznámke 15. Možnosť výlučnej právo­ 68 — Pozri k tomu napr. stanovisko 1/94 (už citované v poznámke moci Spoločenstva navonok v oblasti politiky životného pod čiarou 19), ktoré v súvislosti so založením WTO rozlišuje prostredia uznáva aj stanovisko 2/00 (už citované medzi jej čiastkovými oblasťami GATT, GATS a TRIPS v poznámke pod čiarou 15, body 45 a 46). a priraďuje ich k rozdielnym právnym základom.

I-20

KOMISIA/RADA

V — Trovy náhradu trov konania v súlade s návrhom Rady.

59. Z článku 69 ods. 4 rokovacieho poriadku ako výnimky z uvedeného pravidla vyplýva, 58. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho že Európsky parlament ako orgán, ktorý poriadku účastník konania, ktorý vo veci vstúpil do konania ako vedľajší účastník nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ako aj päť členských štátov, ktoré konania, ak to bolo v tomto zmysle navr­ taktiež vstúpili do konania ako vedľajší hnuté. Keďže Komisia nemala vo veci účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy úspech, je opodstatnené zaviazať ju na konania.

VI - Návrh

60. Na základe vyššie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

1. Žaloba sa zamieta.

2. Európsky parlament, Francúzska republika, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Fínska republika a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného írska znášajú svoje vlastné trovy konania. Komisia Európskych spoločenstiev je povinná nahradiť ostatné trovy konania.

I -21

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-94/03 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik