← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·9.9.2004

C-104/03

ECLI:EU:C:2004:509

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62003CC0104

ST. PAUL DAIRY

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 9. septembra 2004 1

I - Úvod II — Spor vo veci samej

1. Relevantné skutkové okolnosti, ktoré viedli k tejto prejudiciálnej otázke, sú uve­ dené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

2. Rechtbank te Haarlem (prvostupňový súd, Holandsko) nariadil uznesením z 23. apríla 2002 „predbežné vypočutie" („voorlopig getuigenverhoor") svedka s bydliskom Prejednávaná vec nastoľuje otázku, či výsluch v Holandsku. Toto opatrenie bolo prijaté na svedka pred začatím súdneho konania, ako to návrh spoločnosti Unibel Exser BVBA (ďalej stanovuje holandské právo, spadá do pôsob­ len „Unibel") so sídlom v Stekene (Belgicko) 2 nosti Bruselského dohovoru . Konkrétne ide v rámci sporu so St. Paul Dairy Industries o určenie, či opatrenie tohto druhu možno NV (ďalej len „St. Paul") so sídlom označiť ako „predbežné alebo ochranné v Lokerene (Belgicko). opatrenie" v zmysle článku 24 dohovoru.

1 — Jazyk prednesú: španielčina. 2 — Dohovor o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach z 27. septembra 1968 (U. v. ES L 299, 1972, s. 32) zmenený a doplnený Dohovorom o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojenčho kráľov­ 3. St. Paul sa proti tomuto uzneseniu odvolal stva Veľkej Británie a Severného Írska z 9. októbra 1978 (U. v. I-S L 304, s. 1), Dohovorom o pristúpení Helénskej na Gerechtshof te Amsterdam s návrhom na republiky z 25. októbra 1982 (U. v. ES L 388, s. 1), Dohovorom o pristúpení Španielskeho kráľovstva a Portugalskej republiky zrušenie z dôvodu neexistencie právomoci z 26. mája 1989 (Ú. v. ES I. 285, s. 1) a Dohovorom holandského prvostupňového súdu alebo na o pristúpení Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Svŕdskeho kráľovstva z 29. novembra 1996 (Ú. v. ES C 15, odmietnutie predmetného výsluchu svedka. 1997, s. 1, ďalej len „Bruselský dohovor" alebo „dohovor"). Unibel zároveň navrhol, aby Gerechtshof

I - 3483

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-104/03

vyhlásil odvolanie za neprípustné alebo ho svedecké výpovede uskutočnili čo naj­ zamietol s tým, že vyhlási uznesenie za skôr po sporných skutočnostiach predbežne vykonateľné. a zabrániť strate dôkazov, ale slúži aj predovšetkým na to, aby umožnil kaž­ dému, kto má záujem na neskoršom občianskom súdnom konaní, t. j . tomu, kto má v úmysle podať žalobu, tomu, kto očakáva, že bude žalovaný, alebo tretej osobe, ktorá má iný záujem na 4. Rozhodnutie o predložení prejudiciálnych konaní, získať vopred ozrejmenia otázok však neobsahuje žiadne údaje o skutočnostiach (o ktorých možno ešte o povahe sporu pred vnútroštátnym súdom. nemá presnú znalosť) s cieľom, aby Na pojednávaní zástupca spoločnosti St. Paul mohol lepšie zhodnotiť svoju situáciu, vysvetlil, že medzi účastníkmi konania je najmä vo vzťahu k otázke proti komu sa spor o určenie sumy náhrady škody spôso­ má spor viesť? benej chybným fungovaním stroja, ktorý inštaloval Unibel v jednom priemyselnom zariadení jeho mandanta.

2. Ak je odpoveď kladná, ide o opatrenie podľa článku 24 Bruselského doho­ voru?"

III — Prejudiciálne otázky

5. V rámci tohto sporu, v súlade s Protokolom č. 3 o výklade dohovoru IV — Pripomienky vnútroštátneho súdu Súdnym dvorom z júna 1971, prerušil Gerechtshof konanie a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

6. V rozhodnutí o predložení prejudiciál­ nych otázok uviedol Gerechtshof niekoľko poznámok:

„1. Spadá inštitút ,výsluchu svedka pred začatím konania' upravený v článkoch 186 a nasi. Wetboek van Burgerlijke Rechtsvordering (holandský občiansky súdny poriadok) do rozsahu pôsobnosti Bruselského dohovoru aj po zohľadnení Je nesporné, že obaja účastníci konania sú toho, že v súlade s citovanými článkami usadení v Belgicku, že predmetný právny je cieľom tohto inštitútu umožniť, aby sa vzťah v konaní pred vnútroštátnym súdom sa

I - 3484

ST. PAUL DAIRY

riadi belgickým právom, že právomoc konať V — Uplatnitel'né vnútroštátne právo v tejto veci má súd v Dendermonde, odde­ lenie St. Niklaas (Belgicko) že v Holandsku neprebieha konanie (okrem toho ani v Belgicku a ani inde) a že svedok A. C. Schipper, na ktorého sa odvoláva Unibel, má bydlisko v Holandsku (Zaandam). 7. Článok 186 ods. 1 Wetboek van Burger­ lijke Rechtsvordering (holandský občiansky súdny poriadok, ďalej len „WBR") stanovuje, že v prípade, že zákon pripúšťa dôkaz výsluchom svedka, možno ešte pred začatím konania na základe návrhu nariadiť pred­ bežné vypočutie svedka. Článok 66 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone roz­ sudkov v občianskych a obchodných veciach 3 , ktoré nadobudlo účinnosť 1. marca 2002, obmedzuje svoju pôsobnosť na kona­ nia začaté po tomto dátume. Vzhľadom na to, že pôvodný návrh Unibelu, ako vyplýva 8. Podľa článku 187 WBR je na nariadenie z rozhodnutia o predložení prejudiciálnych výsluchu svedka ako opatrenia pred začatím otázok, bol doručený do kancelárie Recht­ konania miestne príslušný holandský súd, bank 5. februára 2002, uvedené nariadenie v ktorého obvode má bydlisko alebo miesto nie je v tejto veci relevantné, ak sa má návrh pobytu osoba, ktorá sa má vypočuť. na výsluch svedka pred skončením dokazo­ K tomuto výsluchu je prizvaná v zásade aj vania kvalifikovať ako žaloba v zmysle uve­ druhá strana sporu. deného článku.

9. Hoge Raad der Nederlanden (holandský najvyšší súd) spresnil v rozhodnutí Účastníci konania sa nezhodujú vo viacerých z 24. marca 1995 4 potenciálne ciele tohto otázkach: či výsluch svedka pred skončením procesného nástroja: slúži nielen na to, aby dokazovania v prípade, že ešte nezačalo sa výsluch uskutočnil krátko po skutkových konanie i) spadá do pôsobnosti Bruselského okolnostiach a zabránilo sa tak zániku dohovoru, a v prípade kladnej odpovede ii) či dôkazov, ale predovšetkým aj na to, aby môže predstavovať opatrenie v zmysle umožnil každému, kto sa na neskoršom článku 24 tohto dohovoru. Unibel odpovedá občianskoprávnom konaní zúčastní ako na tieto otázky kladne, St. Paul záporne. žalobca alebo žalovaný, získať vysvetlenie

3 - Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42. 4 — Uznesenie z 24. marca 1995, NJ 1998, č. 414.

I - 3485

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-104/03

o skutkových okolnostiach, aby mohol lepšie 24 dohovoru, pretože sa ním má dosiahnuť zhodnotiť svoju procesnú situáciu napríklad zabezpečenie skutkového alebo, právneho na to, aby identifikoval osobu, proti ktorej stavu. Jeho predbežný charakter vyplýva má podať žalobu. z toho, že takto získané výpovede nepred­ stavujú nevyhnutne konečné dôkazy v konaní vo veci samej. Okrem toho článok 186 WBR je jedinou cestou, ako môže belgický občan získať svedeckú výpoveď v Holandsku pred začatím sporu.

VI — Konanie pred Súdnym dvorom

10. Návrh na začatie prejudiciálneho kona­ nia bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 6. marca 2003. Písomné pripomienky predložili Unibel, nemecká vláda a vláda 13. Nemecká vláda vyvodzuje z doslovného Spojeného kráľovstva a Komisia. a teleologického výkladu, že dohovor neza­ hŕňa tento predbežný výsluch, pretože roz­ hodnutie, ktorým sa končí toto konanie, nemožno uznať ani vykonať v zmysle článku 25 dohovoru. Sporné konanie nezačalo na to, aby vyriešilo právny vzťah medzi účastníkmi 11. Vec bola pridelená prvej komore Súd­ konania, ale aby prostredníctvom zabezpe­ neho dvora. čovacieho opatrenia poskytlo organizačnú pomoc.

Pojednávania, ktoré sa konalo 14. júla 2004, sa zúčastnili St. Paul a Komisia.

14. Vláda Spojeného kráľovstva zastáva názor, že článok 24 dohovoru sa má vykladať tak, že nevylučuje predbežné opatrenia VII — Tvrdenia oprávnených subjektov prijaté pred začatím konania. O druhej otázke, o prípustnosti ktorej má pochybnosti, uvádza, že článok 24 nemôže slúžiť na to, aby jeden účastník konania vystavoval druhého účastníka konania návrhom na vykonanie 12. Podľa Unibelu spadá výsluch svedka dôkazu, kde nie sú primerané procesné podľa článku 186 WBR do pôsobnosti článku záruky.

I - 3486

ST. PAUL DAIRY

15. Komisia pripomína, že článok 24 je len voru, ako je článok 24, treba obidva aspekty vtedy uplatniteľný, keď je uplatniteľný spojiť na určenie, či predbežný výsluch samotný dohovor. Okrem toho tvrdí, že svedka uvedený v článku 186 WBR pred­ výsluch svedka nespĺňa podmienku oboj- stavuje jedno z opatrení uvedených strannosti, ktorá podľa judikatúry Súdneho v uvedenom článku 24. Iný prístup by dvora charakterizuje predbežné opatrenia spočíval v tom, že prvá otázka umožňuje podľa článku 24. overiť, či je dohovor in abstracto uplatnitel'ný na predbežný výsluch svedka, kým cieľom druhej je spresnenie konkrétneho ustanove­ nia dohovoru, ktoré toto opatrenie upravuje. Napriek tomu sa domnievam, že posledne uvedené riešenie by okrem toho, že je umelé, 16. Na ústnom pojednávaní St. Paul takisto prvému uvedenému riešeniu vecne nepomo­ odmietol, že by článok 186 WBR spadal do hlo. pôsobnosti Bruselského dohovoru.

19. V každom prípade musia byť splnené iné VIII — Analýza prejudiciálnych otázok podmienky na to, aby mohol dohovor vstúpiť do hry. Aj keď sa formálne vzťahujú na prípustnosť, sú tak úzko spojené s preskúmaním dôvodnosti, že ich preskú­ mam spoločne. 17. Prvá prejudiciálna otázka smeruje k tomu, či osobitné konanie predbežného výsluchu svedka5, stanovené holandským občianskym procesným právom, spadá do pôsobnosti Bruselského dohovoru, kým druhá smeruje k určeniu, či toto konanie možno považovať za jedno z ochranných opatrení v zmysle článku 24 dohovoru. O prípustnosti a dôvodnosti

18. Keďže nie je pravdepodobné, že by takéto konanie, akým je predmetné konanie, ktorého cieľom nie je rozhodnúť vo veci 20. Právna vec vykazuje rôzne aspekty, ktoré samej, spadalo pod iné ustanovenie doho­ ovplyvňujú jej prípustnosť. Jednak na to, aby sa na spor vzťahoval Bruselský dohovor, musí v ňom ísť o občianske alebo obchodné veci 5 — Z praktických dôvodov používam doslovný preklad pojmu, a musí mať medzinárodný prvok. Vzhľadom ktorý použil holandský zákonodarca. na to, že predbežné opatrenia vrátane

I - 3487

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-104/03

ochranných opatrení poskytujú ochranu zástupcu spoločnosti St. Paul na pojednávaní právam najrozličnejšieho druhu, zahrnutie a štúdium dokumentov zaslaných s návrhom do dohovoru je určené nielen ich vlastnou na začatie prejudiciálneho konania umož­ povahou, ale aj povahou chránených práv. ňujú konštatovať, že právny základ sporu Na dohovor sa nemožno odvolávať, ak ide spočíva v rozdielnom výpočte výšky náhrady o predbežné opatrenia vrátane ochranných škody spôsobenej chybným fungovaním opatrení, ktoré sa vzťahujú na inštitúty, na technického zariadenia. Pôvodný nárok má ktoré sa dohovor nevzťahuje. 6 zrejme svoj pôvod v zmluve, ktorú uzavreli oba podniky alebo v občianskoprávnej zod­ povednosti zákone stanovenej v zákone. 7Ide teda o minimálne potenciálny spor v občianskej alebo obchodnej veci. V každom prípade je vecou vnútroštátneho súdu zistiť, či tomu tak je. 21. Okrem toho pri neexistencii inej kvalifi­ kácie možno predmetný výsluch svedka zahrnúť pod „predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení" v zmysle článku 24 dohovoru.

24. Významnejšia je námietka týkajúca sa 22. Podľa článku 1 dohovoru sa tento medzinárodnej povahy sporu. dohovor uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, pričom z jeho pôsob­ nosti sú vylúčené osobný stav a právna spôsobilosť fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku, dedenia zo závetu alebo zo zákona, konkurz, konania týkajúce sa vyrovnania zadĺžených obchod­ ných spoločností alebo iných právnických osôb a podobné konania, sociálne zabezpe­ 25. Dohovor nedefinuje výslovne túto pod­ čenie a rozhodcovské konanie. mienku. Napriek tomu sa v,preambule odzr­ kadľuje dôležitosť určenia „medzinárodnej právomoci" 8 súdov zmluvných strán. Okrem toho vyplýva z účelu dohovoru vo svetle ustanovenia, ktoré slúži ako právny základ, konkrétne vtedajšieho článku 220 Zmluvy EHS (teraz článok 293 ES), že dohovor 23. Aj keď rozhodnutie o predložení pre- sleduje rovnaké ciele ako samotné Spoločen- judiciálnych otázok neobsahuje žiadny odkaz na obsah sporu vo veci samej, vysvetlenie

7 — Rozsudok z 27. septembra 1988, Kalfelis, 189/87, Zb. s. 5565, 6 — Rozsudky z 27. marca 1979, De Cavel, 143/78, Zb. s. 1055, bod 8, a z 26. marca 1992, Reichert a Kockler, C-261/90, Zb. bod 18. s. I-2149, bod 32. 8 — Jediný odôvodnenie.

I - 3488

ST. PAUL DAIRY

stvo 9, ktorého normatívna činnosť sa vzťa­ neexistoval, ak by sa naopak predpokladalo, huje na právne vzťahy, ktoré môžu pred­ že holandské konanie je ako také samostatné stavovať prekážku cezhraničného obchodu. a nezávislé na prípadnom neskoršom belgic­ Inými slovami: poslaním dohovoru nie je stať kom konaní. sa jediným zákonom pre stanovenie právo­ moci súdu vo veciach, ktoré nemajú význam pre uskutočňovanie vnútorného trhu, teda v prípadoch, v ktorých sa všetky určujúce prvky sporu nachádzajú v rámci členského štátu.

28. Súdny dvor nemá informácie na to, aby mohol posúdiť, či existuje dostatočná väzba medzi navrhnutým predbežným výsluchom svedka a prípadným konaním v inom člen­ skom štáte.

26. V prejednávanej veci je podľa rozhodnu­ tia o predložení prejudiciálnych otázok nesporné, že účastníci sporu sú belgické právnické osoby a právny vzťah medzi nimi sa riadi belgickým právom. Na druhej strane konanie, v rámci ktorého vyvstala táto prejudiciálna otázka, sa začalo v Holandsku 29. Ako uviedlo viacero oprávnených sub­ pred holandským súdom. Preto je nesporné, jektov, predbežný výsluch svedka nevyh­ že z pohľadu súdu, ktorý predložil préjudi­ nutne nevykazuje túto väzbu. Neexistujú ciálne otázky, obsahuje spor cudzie prvky. preto pochybnosti o tom, že najvýznamnejší účinok takto získaných výpovedí sa normálne prejaví v rámci iného konania. Napriek tomu zákon nepodriaďuje výsluch svedka alebo platnosť jeho výpovede podaním žaloby v stanovenej lehote. Okrem toho, keďže ako uviedol Hoge Raad, plní tento výsluch najčastejšie funkciu prostriedku na získanie informácií dôležitých pre vyhodnotenie mož­ 27. Okolnosť, že dve belgické spoločnosti ného úspechu neskoršej žaloby alebo na podali žalobu v Holandsku, mu nevyhnutne určenie osoby, proti ktorej sa má podať nedáva medzinárodnú povahu, pretože sa žaloba, nemožno vylúčiť, že sa použije ako navyše požaduje existencia dostatočnej väzby konanie pred začatím iného konania. na cezhraničný aspekt. Určite by tomu tak bolo, keby sa predpokladalo, že konanie začaté v Holandsku je incidenčným konaním k hlavnému konaniu, začatému napríklad v Belgicku. Takýto cudzí prvok by však

9 — Rozsudok z 10. februára 1994, Mund & Fester, C-398/92, Zb. 30. Ak v prejednávanom prípade návrh na s. I-467, body 11 a 12. predbežný výsluch svedka sleduje taký cieľ,

I - 3489

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-104/03

môže byť zložité zistiť dostatočnú väzbu overiť, sú pre rozhodnutie sporu rele­ medzi týmto opatrením a neskorším kona­ vantné , alebo či existuje náznak dôkazu, 13 ním, takže by nešlo o spor medzinárodného že konanie je nevyhnutné . Príslušným charakteru. súdom na nariadenie takýchto opatrení je súd príslušný na riešenie sporu vo veci samej, a iba výnimočne súd, v ktorého obvode má určený svedok pobyt. 14

31. Vyššie uvedené úvahy vedú k myšlienke, že predbežný výsluch svedka je na účely 33. Dánske a španielske právo okrem toho dohovoru skôr autonómnym vyšetrovacím povoľujú predbežné dokazovanie pre objas­ opatrením ako ochranným opatrením. Ako nenie skutkových okolností relevantných pre také nemôže dodať medzinárodnú povahu posúdenie sporu. hlavnému konaniu, na ktorom je dostatočne nezávislé.

34. V prejednávanom prípade, pri nedo­ statku poznatkov o účele sledovanom spor­ ným návrhom napredbežný výsluch svedka, 32. V právnych poriadkoch jednotlivých nemožno s konečnou platnosťou rozhodnúť členských štátov takisto existuje dokazovanie o medzinárodnej povahe sporu. pred podaním žaloby. Obvykle je charakteri­ zované svojím konkrétnym cieľom, ktorým je 10 získanie alebo zabezpečenie dôkazov , pri­ čom príslušný súd môže overiť, či naozaj existuje tvrdené riziko údajného zániku dôkazu 11, či skutočnosti, ktoré sa majú

35. V dôsledku toho je vecou vnútroštát­ 10 — Pozri § 485 a nasi, nemeckého občianskeho súdneho neho súdu, aby o tomto bode rozhodol. Ak sa poriadku (Zivilprozessordnung, dalei len „ZPO"); § 384 pre určenie súdnej právomoci v rámci Spo­ a nasl, rakúskeho občianskeho súdneho poriadku (Zivilpro­ zessordnung, ďalej len „ÖZPO"); článok 584 belgického ločenstva použije judikatúra Súdneho dvora súdneho poriadku, § 343 dánskeho súdneho poriadku; článok 256 a nasl, španielskeho občianskeho súdneho poriadku; hlavu 17 článok 10 fínskeho súdneho poriadku; článok 145 nového francúzskeho občianskeho súdneho poriadku; článok 692 a nasi, talianskeho občianskeho súdneho poriadku (codice di procedura civile, ďalej len „CPC"); článok 350 12 — Pozri rozsudok Oberlandesgericht vo veci Hamm, uverejnený nového luxemburského občianskeho súdneho poriadku; v NJW-RR 1998, s. 933, ako aj § 387 ÖZPO. články 520 až 522a portugalského občianskeho súdneho 13 —Paragraf 487 ZPO. poriadku; hlavu 41 švédskeho súdneho poriadku. 14 — Paragraf 486 ods. 3 ZPO; § 343 ods. 3 ÖZPO; článok 693 11 - Pozri § 485 ods. 1 ZPO. CPC.

I - 3490

ST. PAUL DAIRY

týkajúca sa medzinárodného prvku, možno 38. Na určenie, či predbežný výsluch svedka potvrdiť, že sa ustanovenia dohovoru predstavuje ochranné opatrenie, treba najprv nemôžu použiť na činnosti vykonávané spresniť, čo sa rozumie pod opatrením tohto v rámci jediného členského štátu, a otázka, druhu. či tak tomu je, závisí na skutkových ziste­ niach, ktorých preukázanie je vecou vnútro­ štátneho súdu.

39. Podľa článku 24 dohovoru:

36. Toto hľadisko je v súlade s judikatúrou „Súdom zmluvných štátov možno podať Súdneho dvora, podľa ktorej posúdenie návrh na vydanie predbežných opatrení, okolností, ktoré odôvodňujú nariadenie vrátane ochranných opatrení, ktoré sú alebo odmietnutie požadovaných opatrení, dostupné podľa právneho poriadku daného je vecou súdu príslušného podľa miesta, kde štátu, aj keby podľa tohto dohovoru mali sa nachádza predmet požadovaných opa­ právomoc rozhodovať vo veci samej súdy trení. 1 6 iného zmluvného štátu." [neoficiálny pre­ klad]

40. Súdny dvor sa k tejto otázke pri rôznych príležitostiach vyjadril v tom zmysle, že 37. Nakoniec zostáva objasniť, či aj za pred­ opatrenie tohto druhu možno platne nariadiť pokladu, že dve predchádzajúce podmienky pred začatím konania vo veci samej. 17 sú splnené, spadá konanie podľa článku 186 WBR pod jedno z ustanovení dohovoru. Vzhľadom na to, že deklarovaný účel nespo­ číva v riešení sporu vo veci samej, nepatrí pod iné ustanovenie ako pod ustanovenie článku 24 dohovoru. To vyplýva z uznesenia Gerechtshof, ktorý na tento článok odkazuje 41. Pokiaľ ide o charakteristické znaky v druhej prejudiciálnej otázke. To isté okrem týchto opatrení, Súdny dvor pripomenul, že toho výslovne alebo implicitne vyplýva aj majú byť určené na zachovanie faktickej z vyjadrení oprávnených subjektov. alebo právnej situácie na účely ochrany práv,

15 — Pozri rozsudok z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, C-41/90, Zb. 17 — Rozsudok zo 17. novembra 1998, Van Uden Maritime, C-391/95, Zb. s. I-7091, bod 29. Pozri a) B1SCHOFF, J.-M. s. 1-1979, bod 37. a HUET, A.: Chronique de jurisprudence de la Cour de 16 — Rozsudok z 21. mäja 1980, Denilaulcr, 125/79, Zb. s. 1553, Justice des Communautés européennes. In: lomnál du droit bod 16. international, 1982, č. 1, s. 942 až 947, predovšetkým s. 947.

I - 3491

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-104/03

ktorých uznanie sa požaduje (alebo sa môže 44. Z vyššie uvedených úvah takisto vyplýva, požadovať, ako vyplýva z vyššie uvedených že je vecou súdu, ktorý nariaďuje predbežné úvah) na súde, ktorý rozhoduje vo veci opatrenie, na základe článku 24 zohľadniť samej. 18 potrebu stanoviť podmienky na zabezpečenie dočasnej povahy opatrenia.

42. Nariadenie takýchto opatrení si zo strany súdu vyžaduje zvláštnu opatrnosť a dôkladnú znalosť konkrétnych okolností, v rámci kto­ 45. Podľa Hoge Raad 20 spočíva potenciálne rých má opatrenie prejaviť svoje účinky. odôvodnenie predbežného výsluchu svedka Podľa okolností prípadu a predovšetkým v tom, že jeho účelom je získanie svedeckej podľa obchodných zvyklostí musí byť opráv­ výpovede v krátkej dobe po vzniku sporných nený ohraničiť povolenie opatrení v čase skutočností, čím umožňuje zabrániť zániku alebo vo vzťahu k povahe majetku alebo dôkazov a objasniť skutočnosti relevantné tovaru, ktoré je predmetom požadovaných pre podanie žaloby. V rámci posledne opatrení, požadovať bankovú záruku, meno­ uvedeného aspektu odkazuje na to, že každý, vať núteného správcu a vo všeobecnosti kto sa na neskoršom občianskoprávnom podmieniť povolenie splnením všetkých pod­ konaní zúčastní ako žalobca alebo žalovaný, mienok, ktoré zaručujú predbežný alebo musí mať možnosť dopredu získať vysvetle­ ochranný charakter nariaďovaného opatre- nie o skutkových okolnostiach, aby mohol nia. 19 lepšie zhodnotiť svoju procesnú situáciu napríklad na to, aby identifikoval osobu, proti ktorej má podať žalobu.

43. Z vyššie uvedeného vyplýva, že poskyt­ nutie predbežných alebo ochranných opa­ trení podľa článku 24 je okrem iného podmienené existenciou skutočnej spojitosti 46. Z judikatúry Hoge Raad vyplýva, že medzi predmetom požadovaných opatrení označenie „predbežný výsluch" je nepresné, a miestnou príslušnosťou súdu zmluvného pretože posúdenie dôkazných prostriedkov štátu, ktorý rozhoduje vo veci. alebo záujem na poskytnutých informáciách nezávisí od začatia súdneho konania alebo od

18 — Už citovaný rozsudok Reichert a Kockler, bod 34. 19 — už citovaný rozsudok Denilauler, bod 15. 20 — Pozri bod 9 vyššie.

I - 3492

ST. PAUL DAIRY

uplynutia určitej lehoty, pretože sa im z toho, že sa to týka tiež rozhodnutí, ktoré priznáva vlastná hodnota, ktorá je nezávislá účastníci konania nemôžu vykonať bez od akéhokoľvek iného konania. spolupráce súdov a ktorých výkon by ovplyvnil tretie osoby, teda svedkov. Na základe toho sa musí prísť k záveru, že rozhodnutia vydané pred rozhodnutím súdu vo veci samej, ktorých účelom nie je úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi konania ale zabezpečenie priebehu konania, musia 47. Vyššie spomínaná judikatúra Súdneho byť vylúčené z pôsobnosti hlavy III doho­ dvora však umožňuje potvrdiť, že ak je voru." [neoficiálny preklad] účelom opatrenia stanoveného v článku 186 WBR zachovanie dôkazného prostriedku, aby sa mohlo použiť v neskoršom spore, spadá pod pojem „predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení" podľa článku 24 dohovoru. Bolo by tomu inak, ak by išlo o opatrenie na objasnenie procesných otá­ zok, ktorých súvislosť s prípadným konaním sa môže prejaviť ako nepatrná nebo náhodná.

49. Definícia Hoge Raad okrem toho objas­ ňuje, že vo väčšine prípadov súd, na ktorý sa podá návrh, nemá potrebu posudzovať nebezpečenstvo zániku dôkazov pre naria­ 48. Správa pána Schlossera o Dohovore denie opatrení, pretože cieľom návrhu je o pristúpení Dánskeho kráľovstva, írska v skutočnosti získanie informácií umožňujú­ a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie cich určenie stratégie o vhodnosti začať a Severného írska k Bruselskému dohovoru, konanie. ako aj k Protokolu týkajúcemu sa jeho výkladu Súdnym dvorom 2 1 , aj keď vo vzťahu k výkonu rozhodnutí, potvrdzuje toto posú­ denie:

„Ak by bolo žiadúce, aby predbežné roz­ hodnutia súdov týkajúce sa ďalšieho prie­ 50. Tieto opatrenia pritom nemajú oporu behu konania a predovšetkým dokazovania, v dohovore, pretože nemôžu predstavovať spadali pod článok 25 dohovoru, vyplývalo by predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení v zmysle článku 24, od ktorých sa odlišujú svojou povahou — predovšetkým 21 - Ú. v. ES C 59,1979,s. 71 a nasl., predovšetkým bod 187, ďalej kvôli výrazne samostatnej povahe len „Schlosserova správa". a skutočnosti, že nie sú dočasné.

I - 3493

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-104/03

51. V dôsledku toho je podľa môjho názoru osobám možnosť predložiť pripomienky nemožné poskytnúť vnútroštátnemu súdu v súlade s ustanovením článku 20 Štatútu jednoznačnú odpoveď, vzhľadom na to, že Súdneho dvora. Súdny dvor je povinný uplatniteľnosť dohovoru závisí na konkrét­ zabezpečiť, aby táto možnosť bola zachovaná, nom cieli, ktorý sleduje predbežný výsluch vzhľadom na skutočnosť, že podľa uvedeného svedka. ustanovenia sú osobám oznamované len rozhodnutia o predložení prejudiciálnych otázok. 23

52. Predložené prejudiciálne otázky teda 54. Napriek tomu sa vo svetle vyššie uvede­ možno označiť za neprípustné, pretože podľa ných úvah zdá byť z hľadiska riadneho ustálenej judikatúry nevyhnutnosť dospieť výkonu spravodlivosti vhodnejšie poskytnúť k výkladu práva Spoločenstva, ktorý by bol vnútroštátnemu súdu niektoré kritériá užitočný pre vnútroštátny súd, vyžaduje, aby výkladu, a to práve tie, ktoré slúžia na vnútroštátny sudca objasnil skutkový zdôraznenie medzier v popise skutkových a právny rámec, s ktorým súvisia otázky, okolností návrhu na začatie prejudiciálneho ktoré predkladá, alebo aby aspoň vysvetlil konania. skutkové predpoklady, na ktorých sú tieto otázky založené. 22

55. Navrhujem teda, aby Súdny dvor na otázky, ktoré predložil Gerechtshof te Amsterdam odpovedal v tom zmysle, že také ustanovenie, ako je ustanovenie uvedené 53. Pritom treba zohľadniť, že informácie v článku 186 WBR, spadá do pôsobnosti obsiahnuté v otázkach rozhodnutí Bruselského dohovoru ako „predbežné alebo o predložení prejudiciálnych otázok majú ochranné opatrenie" v zmysle článku 24, ak nielen umožniť Súdnemu dvoru poskytnúť slúži ako prostriedok na zabezpečenie užitočné odpovede, ale aj poskytnúť vládam dôkazu na účely jeho použitia v neskoršom členských štátov a ďalším zúčastneným konaní.

22 — Pozri najmä rozsudky z 26. januára 1993, Telemarsicabruzzo 23 — Rozsudok z 1. aprfla 1982, Holdijk a i., 141/81, 142/81 a i., C-320/90C-322/90, Zb. s. I-393, bod 6, a 143/81, Zb. s. 1299, bod 6, ako aj uznesenia z 23, marca a z 21. septembra 1999, Albany, C-67/96, Zb. s. 1-5751, bod 1995, Saddik, C-458/93, Zb. s. I-511, bod 13, a zo 7. apríla 39. 1995, Grau Gomis a i., C-167/94, Zb. s. I-1023, bod 10.

I - 3494

ST. PAUL DAIRY

56. Komisia sa stavia proti tomuto riešeniu, medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní pretože sa domnieva, že je v rozpore so dôkazov v občianskych a obchodných zásadou právnej istoty. veciach 24, ktoré uľahčuje tento druh opa­ trení.

57. Treba uznať ťažkosti, ktoré sa môžu 60. Toto nariadenie umožňuje súdu člen­ vyskytnúť v určitých prípadoch pri určení ského štátu požiadať súd iného členského toho, či cieľ zabezpečenia dôkazov prevažuje štátu o vykonanie dôkazu, alebo aby mohol nad požiadavkou získať vysvetlenie. Domnie­ sám vykonať dôkaz v inom členskom štáte vam sa však, že ak sa preukáže existencia pod podmienkou, že je určený na použitie rizika zániku dôkazu, je súd oprávnený v súdnom konaní, ktoré sa začalo alebo sa uplatniť pravidlá dohovoru. má začať 25.Dožiadaný súd vykoná dožiada­ nia podľa právneho poriadku tohto člen­ ského štátu alebo osobitným postupom upraveným právnym poriadkom členského štátu žiadajúceho súdu s výnimkou prípadu, že takýto postup je nezlučiteľný s právnym poriadkom členského štátu dožiadaného súdu. 26

58. Iné chápanie by okrem toho bolo igno­ rovaním .autonómnej povahy pojmu „pred­ bežné opatrenia vrátane ochranných opa­ trení" uvedeného v článku 24 dohovoru vo vzťahu k vnútroštátnym právnym poriad­ kom. 61. Okrem toho má nariadenie č. 1206/2001 v otázkach, na ktoré sa uplatňuje, prednosť pred ustanoveniami dvojstranných alebo mnohostranných dohôd alebo dojednaní 27 prijatých členskými štátmi. Vo vzťahu k prípadnej zostatkovej uplatnitel'nosti naria­ denia č. 44/2001 sa prednosť nového naria­ denia opiera o zásadu lex posterior derogat priori. 59. V každom prípade, ako správne pozna­ menáva vláda Spojeného kráľovstva, má položená otázka len historický význam, pretože medzitým nadobudlo 1. januára 24 — Ú. v. HS L 174, s. li Mim. vyd. 19/004, s. 121. 25 — Článok 1 ods. 1 a 2. 2004 účinnosť nariadenie Rady (ES) 26 — Článok 10 ods. 2 a 3. č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci 27 — Článok 21 ods. 1.

I - 3495

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-104/03

IX - Návrh

62. Z uvedených dôvodov navrhujem Súdnemu dvoru, aby na otázky, ktoré predložil Gerechtshof te Amsterdam, odpovedal v tom zmysle, že ustanovenie ako je ustanovenie uvedené v článku 186 holandského občianskeho súdneho poriadku (Wetboek van Burgerlijke Rechtsvordering), sa má považovať za opatrenie v zmysle článku 24 Dohovoru o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach z 27. septembra 1968, ak predstavuje prostriedok na zabezpečenie dôkazu na účely jeho použitia v neskoršom konaní.

I - 3496

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-104/03 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik