C-105/03

PUPINO

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 11. novembra 2004 1

I — Úvod II — Právny rámec

A — Právo Európskej únie

2. Pre výklad rámcového rozhodnutia je rozhodujúca Zmluva o Európskej únii v znení Amsterdamskej zmluvy, keďže rám­ cové rozhodnutie bolo prijaté pred nadobud­ nutím účinnosti Niceskej zmluvy. Norma­ tívne účinky rámcových rozhodnutí vyplý­ vajú z článku 34 ods. 2 pism. b) EÚ: 1. Súdny dvor bol v tomto konaní požiadaný, aby po prvýkrát na základe článku 31 EÚ a článku 34 ods. 2 pism. b) EÚ uskutočnil výklad rámcového rozhodnutia, a síce rám­ cového rozhodnutia Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o postavení obetí „... Rámcové rozhodnutia sú záväzné pre v trestnom konaní (ďalej len „rámcové roz­ členské štáty, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa hodnutie") 2 . Tribunale di Firenze sa pokúša má dosiahnuť, pričom volba foriem a metód zistiť, či podľa tohto rámcového rozhodnutia sa ponecháva na vnútroštátne orgány. Tieto v trestnom konaní vedenom pre ublíženie na rámcové rozhodnutia nemajú priamy úči­ zdraví päťročným deťom, sa majú tieto deti nok." vypočuť ako svedkovia v rámci zabezpečenia dôkazov mimo hlavného pojednávania napriek tomu, že talianske procesné právo takýto postup pre príslušné trestné činy nestanovuje. 3. Použitie prejudiciálneho konania pri práv­ nych aktoch podľa Hlavy VI Zmluvy 1 — Jazyk prednesú: nemčina. o Európskej únii vyplýva z článku 35 EÚ. 2 — Ú. v. ES L 82, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 72. Taliansko na tomto základe vydalo vyhláse-

I - 5289

I - 5290

PUPINO

B — Talianska právna úprava 10. Článok 392 ods. 1 codice di procedura penale (trestný poriadok, ďalej len „TTP") okrem iného stanovuje, že dôkaz výsluchom svedka v rámci zabezpečenia dôkazov možno vykonať, ak existuje závažný dôvod domnie­ vať sa, že svedok nebude môcť byť vypočutý v priebehu pojednávania z dôvodu choroby alebo vážnej prekážky, alebo ak pre kon­ krétne a zvláštne okolnosti existuje závažný dôvod domnievať sa, že svedok môže byť 8. Vnútroštátny súd uviedol, že hlavné násilím, hrozbou alebo ponukou alebo prí­ pojednávanie v talianskom trestnom práve sľubom poskytnutia peňažnej alebo inej procesnom tvorí jadro konania. Preto sa výhody donútený nevypovedať alebo krivo dôkazy musia v zásade vykonať na podnet vypovedať. Na základe neskorších zmien účastníkov konania v kontradiktórnom zákona môže súd nariadiť zabezpečenie konaní na pojednávaní pod priamym dohľa­ dôkazov v prípade výsluchu osoby mladšej dom sudcu. Okrem toho bol však zavedený ako 16 rokov ako svedka aj vtedy, ak žiaden aj inštitút zabezpečenia dôkazov („incidente z uvedených dôvodov nie je daný, pokiaľ ide probatorio")) ktorý umožňuje predbežné o sexuálne trestné činy alebo trestné činy so vykonanie dôkazov, ktoré z dôvodu ich sexuálnou motiváciou. povahy nemožno vykonať až na hlavnom pojednávaní. Zabezpečenie dôkazov môžu navrhnúť rovnako obžalobca, ako aj obha­ joba. O návrhu rozhoduje vyšetrujúci sudca, ktorý v prípade, že návrhu vyhovie, bez­ prostredne nariadi vykonanie dôkazov v kontradiktórnom konaní za prítomnosti účastníkov konania. Dôkazy vykonané v rámci zabezpečenia dôkazov majú rovnakú dôkaznú silu ako dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní.

13. V auguste 2001 prokurátor navrhol v rámci zabezpečenia dôkazov vypočuť osem detí narodených v roku 1996, ktoré boli svedkami a obeťami skutkov, ktoré sú pred­ metom konania. Uviedol, že sa tento dôkaz nebude dať vykonať na hlavnom pojednávaní, 16. Domnieva sa však, že obmedzenie uplat­ a to z dôvodu nízkeho veku svedkov a z toho nenia osobitného postupu zabezpečenia vyplývajúcej nevyhnutnej zmeny ich psycho­ dôkazov talianskym právnym poriadkom je logického stavu, ako aj možného „procesu v rozpore s článkami 2, 3 a 8 rámcového zbavovania sa zlých spomienok". Prokurátor rozhodnutia. Maloletá osoba je v zmysle navyše navrhol, aby sa dôkaz vykonal za článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia vždy chránených podmienok, t. j . aby sa úkon „obzvlášť zraniteľnou obeťou". Preto sa uskutočnil v špeciálnom zariadení za pod­ s cieľom chrániť ju musia použiť osobitné mienok, ktoré by ochránili dôstojnosť, formy výsluchu svedkov bez ohľadu na potrebu zachovania tajomstva a duševnú konkrétny trestný čin. Z článku 3 rámcového

I - 5292

PUPINO

rozhodnutia vnútroštátny súd vyvodil, že je navrhnút'Súdnemu dvoru, aby sa zaoberal potrebné predchádzať opakovaniam výslu­ prejudiciálnymi otázkami týkajúcimi sa rám­ chov obete z dôvodu psychickej záťaže. Kvôli cových rozhodnutí, pretože Taliansko využilo osobitnému ohrozeniu maloletých obetí je možnosť, ktorú stanovuje článok 35 ods. 3 preto potrebné sa odchýliť od všeobecného písm. b) EÚ, a všetkým svojim vnútroštát­ pravidla, podľa ktorého dôkaznú silu majú nym súdom priznalo túto právomoc. iba výpovede na hlavnom pojednávaní. Z článku 8 ods. 4 rámcového rozhodnutia vyplýva zásada, že súd musí mať vždy právomoc upustiť od verejného pojednáva­ nia, ak by pojednávanie mohlo mať nepriaz­ nivé dôsledky pre obeť ako svedka. B — O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

otázky týkajú výkladu práva Spoločenstva. 3 začatie prejudiciálneho konania je preto Súdny dvor však tiež konštatoval, že výni­ prípustný, ak sa má vnútroštátne právo močne je v rámci skúmania svojej vlastnej vykladať v súlade s rámcovým rozhodnutím právomoci povinný skúmať okolnosti, za alebo ak sa môže iba takto vykladať (pozri ktorých ho vnútroštátne súdy požiadali k tomuto bodu nasledujúci bod č. 2) o rozhodovanie. Neprípustné sú v tejto a možnosť konformného výkladu príslušných súvislosti okrem iného návrhy na začatie ustanovení talianskeho procesného práva nie prejudiciálneho konania, ktoré zjavne nijako je a priori vylúčená (pozri k tomuto bodu nesúvisia so skutočným stavom alebo pred­ nasledujúci bod č. 3). metom vnútroštátneho konania. 4Hoci táto judikatúra bola vytvorená vo vzťahu k článku 234 ES, nie je dôvod, aby sme ju nemohli použiť aj pri návrhu na začatie prejudiciál­ neho konania podľa článku 35 EÚ.

2. O výklade v súlade s rámcovým roz­ hodnutím

I - 5294

PUPINO

takto: článok 249 tretí odsek ES a článok 10 Podrobnosti k tejto tematike: ES, ako aj všetky jednotlivé smernice zavä­ zujú členské štáty, t j . všetkých nositeľov štátnej moci vrátane súdov dosiahnuť cieľ stanovený v tejto smernici tým spôsobom, že prijmú všetky všeobecné alebo osobitné opatrenia, ktoré sú vhodné na dosiahnutie tohto cieľa. Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý pri uplatňovaní vnútroštátneho a) O lojalite k Únii práva — bez ohľadu na to, či ide o predpisy vydané pred prijatím smernice alebo po ňom — má toto právo vykladať, musí prihliadať čo možno najviac na znenie a účel smernice, aby 25. Talianska vláda a vláda Spojeného krá­ sa tak dosiahol cieľ, ktorý smernica sleduje, ľovstva zdôrazňujú, že v práve Únie chýba a aby jej takto bolo vyhovené. 6 ustanovenie zodpovedajúce článku 10 ES. Tak ako v práve Spoločenstva, aj v práve Únie sú členské štáty a orgány povinné správať sa voči sebe lojálne.

Únie bez toho, aby sa vyžadovala o tom čenstva neznamená, že sa obidve automa­ výslovná zmienka. ticky musia vykladať rovnako. Medzinárodnú zmluvu je totiž — aj vo svetle článku 31 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z 23. mája 1969 — potrebné vykladať nie len podľa jej obsahu, ale musí sa prihliadať aj na jej ciele. 7

b) O článku 34 ods. 2 pism. b) EÚ

I - 5296

PUPINO

ského štátu alebo výkon zodpovednosti spoločný výkon suverenity Úniou. Článok 3 členských štátov s ohľadom na udržiavanie prvý odsek EÚ zaväzuje Úniu okrem iného práva a poriadku a zabezpečenie vnútornej k tomu, aby rešpektovala a zveľaďovala bezpečnosti. Konanie o prejudiciálnej otázke acquis communautaire. 11 sa začne iba pri výslovnom „opt-in" dotknu­ tého členského štátu a Komisia nemôže dať podnet na začatie konania o nesplnenie povinnosti. Navyše rozhodnutia Rady nevy­ žadujú nevyhnutne návrh Komisie, ale môžu byť vydané aj na podnet členských štátov. V zmysle článku 34 ods. 2 EÚ Rada nerozhoduje väčšinou, ale v zásade jedno­ 33. Posilnená integrácia vyjadrená vo for­ myseľne. Napokon Parlament má podľa mulácii „čoraz užšie spojenectvo" sa preja­ článku 39 EÚ iba poradnú funkciu. vuje aj vývoji Zmluvy o Európskej únii, ktorá po vytvorení Maastrichtskou zmluvou bola prostredníctvom Amsterdamskej zmluvy a Niceskej zmluvy stále viac približovaná systému práva Spoločenstva a prostredníc­ tvom Zmluvy o ústave pre Európu má úplne splynúť s právom Spoločenstva.

o právne akty podľa článku 34 EÚ, na rozdiel vydané pred alebo po prijatí rámcového od práva Spoločenstva 12 neexistuje žiadny rozhodnutia — čo možno naviac na znenie úplný systém opravných prostriedkov ani a účel rámcového rozhodnutia, aby tak boli konanie zabezpečujúce kontrolu zákonnosti dosiahnuté ciele, ktoré rámcové rozhodnutie postupu orgánov. Zákonnosť týchto práv­ sleduje. nych aktov možno skúmať v rámci prejudi- ciálneho konania iba vtedy, ak príslušný členský štát v súlade s článkom 35 ods. 2 EÚ uznal právomoc Súdneho dvora na rozhodovanie v prejudiciálnom konaní. Okrem toho jednotlivec nemá možnosť 37. Ak by sme aj zdieľali názor švédskej podať priamu žalobu. Talianska vláda zastáva vlády o zaradení rámcového rozhodnutia do podobný názor. K tomu však možno namie­ medzinárodného práva, aj tak by bol výklad tať, že konformný výklad nevedie vnútroštátneho práva v súlade s rámcovým k vytvoreniu novej právnej úpravy, ale pred­ rozhodnutím prinajmenšom pravdepodobný. pokladá, že už existuje právna úprava, ktorú Rámcové rozhodnutie by bolo totiž ako možno spôsobom dovoleným vnútroštátnym právny akt medzinárodného práva záväzné právom vykladať v súlade s rámcovým roz­ pre členské štáty. Z toho dôvodu, ako uviedla hodnutím. Právnu ochranu by preto bolo vláda Spojeného kráľovstva na pojednávaní, potrebné hľadať vo vzťahu k ustanoveniam aj v prípade rámcového rozhodnutia čisto vnútroštátneho práva, ktoré sa prípadne medzinárodnoprávnej povahy by sa malo majú vykladať konformne. vychádzať z toho, že orgány členských štátov vrátane súdov budú svoj postup podriaďovať týmto záväzkom. Vláda Spojeného kráľovstva však súčasne poukázala na to, že táto forma konformného výkladu nemôže odkazovať na prednosť práva Spoločenstva, a preto prav­ depodobne — podľa vnútroštátneho práva — bude musieť ustúpiť iným formám výkladu. To však ešte nevylučuje význam odpovede Súdneho dvora pri výklade vnútroštátneho c) Predbežný záver vykonávacieho právneho aktu.

povinnosť v konkrétnom vnútroštátnom rozhodnutím nemožný, a teda že odpoveď konaní nie je zjavne úplne bezvýznamná Súdneho dvora by bola pre vnútroštátny súd z dôvodu, že výklad v súlade s rámcovým celkom bezvýznamná. Samotná talianska rozhodnutím by sa nedal uskutočniť. vláda odkazuje na možné právne základy osobitne chráneného výsluchu maloletej 16 obete počas hlavného pojednávania, ktoré vnútroštátny súd prehliadol. Vo vzťahu k zabezpečeniu dôkazov podľa všetkého nemožno vylúčiť výklad pojmu „iné závažné prekážky" použitého v článku 392 ods. 1 TTP v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa zhoršenie pamäte a psychickú záťaž pre deti 39. V tomto smere talianska a francúzska spôsobenú výsluchom na hlavnom pojedná­ vláda namietajú, že v prejednávanej veci nie vaní ako prekážky, a teda zabezpečenie je kvôli odporujúcim si predpisom možné dôkazov založiť na inom právnom základe dosiahnuť výsledok, o ktorý sa pokúša ako článok 392 ods. la TTP. Okrem toho vnútroštátny súd. K tejto námietke treba vnútroštátny súd aj napriek ním predpokla­ dodať, že konformný výklad je možný iba danému porušeniu rámcového rozhodnutia vtedy, ak vnútroštátne právo prizná možnosť vychádza z možnosti konformného výkladu. uskutočniť zodpovedajúci výklad. To je Hoci návrh na začatie prejudiciálneho kona­ vyjadrené vo výhrade „čo možno najviac", nia v tomto smere vykazuje rozpory, Súd­ ktorú používa Súdny dvor. 13 Ciele ustano­ nemu dvoru neprináleží spochybňovať toto venia práva Únie síce vyžadujú prednosť pred posúdenie. inými metódami výkladu, nemôžu však viesť k záveru, ktorý by prostredníctvom výkladu nebolo možné dosiahnuť podľa vnútroštát­ neho práva. 14 Napokon iba vnútroštátne súdy môžu posúdiť, koľko zodpovedajúceho priestoru ponecháva vnútroštátne právo. 15

zásada zákonnosti trestu (nullum crimen, Preto sa tu neuplatňuje zásada nulla poena nulla poena sine lege [scripta]) 1 7 . 1 8 Táto sine lege, ale zásada spravodlivého konania, zásada patrí k všeobecným právnym zása­ ktorú treba ďalej bližšie rozviesť. dám, ktoré sú spoločné pre ústavné tradície všetkých členských štátov. Táto zásada je zakotvená aj v článku 7 Európskeho doho­ voru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP"), v článku 15 ods. 1 prvej vete Medzinárodného paktu 43. Konformnému výkladu nebráni ani sku­ o občianskych a politických právach 19, ako točnosť, že udalosti, ktoré sa majú skúmať, aj v článku 49 ods. 1 prvej vete Charty nastali pred prijatím rámcového rozhodnu­ základných práv Únie. Ide o osobitné vyja­ tia. Podľa ustálenej judikatúry sa totiž pro­ drenie zásady právnej istoty v trestnom práve cesné pravidlá vo všeobecnosti vzťahujú na hmotnom. všetky spory prejednávané v čase nadobud­ nutia účinnosti týchto pravidiel. 20

44. Preto v prejednávanej veci zjavne nemožno vylúčiť výklad talianskeho práva v súlade s rámcovým rozhodnutím. Návrh na začatie prejudiciálneho konania je teda 42. Prejednávaná vec sa však vonkoncom prípustný. netýka trestného práva hmotného, ale trest­ ného práva procesného. Nejde teda o založenie alebo sprísnenie trestnoprávnej zodpovednosti, ale o zisťovacie konanie.

I - 5300

PUPINO

päťročných detí, ktoré sa stali obeťami 47. Ďalej je preto potrebné najprv skúmať, či údajného fyzického zneužívania, spôsobom uvedené deti možno považovať za obzvlášť primeraným pre deti. Podľa jeho názoru sa zraniteľné obete. Následne treba prípadne možno obávať, že jednak schopnosť detí skúmať, či požadované zabezpečenie dôka­ rozpamätať sa na skutok sa v dôsledku ich zov je špecifickým zaobchádzaním najlepšie psychického vývoja zhorší, a jednak, že prispôsobeným ich pomerom, ktoré pre­ výpoveď uskutočnená (neskôr) počas hlav­ dovšetkým zaručuje ich aktívnu účasť na ného pojednávania by mohla mať nepriaz­ konaní v pozícii svedka. nivé dôsledky na tieto deti.

1. O právnom základe rámcového rozhod­ nutia

I - 5301

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/03

že ju nemožno tolerovať. Takéto právne akty obetí, spoločné štandardy ochrany obetí však sa považujú za nulitné. 22 Preto musí Súdny nie sú na zlepšenie tejto spolupráce nevyh­ dvor skúmať zákonnosť vykladaných ustano­ nutné. vení v prejudiciálnom konaní z úradnej moci v každom prípade vtedy, ak sa vyskytnú závažné pochybnosti. Výklad má totiž zmysel iba vtedy, keď ustanovenia, ktoré sa majú vykladať, sú platné.

I - 5302

PUPINO

52. Preto napriek na prvý pohľad existujú­ 54. Rámcové rozhodnutie nedefinuje, ktoré cim pochybnostiam o zmocňovacom základe obete sú obzvlášť zraniteľné. Predovšetkým ustanovení, ktoré sa majú vykladať, nemožno neuvádza, že deti sú obzvlášť zraniteľné. Túto bez ďalšieho vychádzať z toho, že sa na ne skutočnosť však uvádzal už portugalský nevzťahujú normotvorné právomoci Únie. návrh, ktorý v článku 2 ods. 2 a článku 8 Tento názor vyjadrili aj vlády Francúzska ods. 4 výslovne zohľadňoval vek ako dôvod a Holandska, ako aj Komisia na pojednávaní osobitnej zraniteľnosti. 24 Parlament dokonca vo svojej odpovedi. Zodpovedanie prejudi- výslovne žiadal osobitne zohľadniť deti ciálnej otázky nie je teda vzhľadom na v rámci článku 3. 25 neexistenciu práva, ktoré sa má vykladať, irelevantné.

I - 5303

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-105/03

chu s využitím telemostu alebo prostredníc­ s ohľadom na jeho postavenie maloletého. tvom telefonického výsluchu. Podobné Túto povinnosť konkretizuje Dohovor opatrenia žiada aj staršie rozhodnutie Rady, 33 o právach dieťaťa , ktorý ratifikovali všetky ktorého predmetom je však ochrana svedka členské štáty Únie. Najmä podľa článku 3 pred priamymi alebo nepriamymi formami ods. 1 sa má v prvom rade zohľadniť záujem ohrozenia, nátlaku alebo zastrašovania, dieťaťa. Článok 39 prvá veta zaväzuje signa­ najmä v súvislosti s organizovaným zloči­ társke štáty tohto Dohovoru prijať všetky 28 nom. V záveroch Európskej rady zo potrebné opatrenia na podporu telesného zasadania v Tampere uvedených v odôvod­ a duševného zotavenia a sociálnej reintegrá­ není č. 3 sa rozoberá ochrana obetí iba cie dieťaťa, ktoré sa stalo obeťou akejkoľvek 29 z hľadiska prístupu k právu. Odporúčanie formy zanedbávania, vykorisťovania alebo Rady Európy spomenuté v návrhu rámco­ zneužívania, mučenia alebo inej formy kru­ vého rozhodnutia portugalskej vlády sa tého, neľudského alebo ponižujúceho zaob­ všeobecne venuje rešpektu k obeti a jej chádzania. 30 dôstojnosť počas trestného konania, ako aj osobitnej potrebe ochrany obetí organizo­ 31 vaného zločinu. Vo vzťahu k deťom bola spomenutá iba prítomnosť osôb poverených výchovou počas výpovede. 32

výsluchu päť rokov, nachádzali sa vo veku, 61. V tomto zmysle je potrebné najprv v ktorom nemožno vylúčiť psychické ujmy konštatovať, že žiadne z týchto dvoch v dôsledku toho, čo sa stalo. Obvinenie zo ustanovení neobsahuje konkrétne požia­ zneužívania učiteľkou v materskej škole, teda davky, akým spôsobom sa majú ich ciele dôvernou osobou, ktoré je predmetom kona­ dosiahnuť. Článok 2 ods. 2 rámcového roz­ nia, je navyše mimoriadne spôsobilé poškodiť hodnutia však požaduje špecifické zaobchá­ ich vývoj. dzanie s obzvlášť zraniteľnými obeťami najlepšie prispôsobené ich pomerom. Tým ide rámcové rozhodnutie nad rámec portu­ galského návrhu, ktorý žiadal iba primerané opatrenia. V súlade s článkom 2 ods. 2 je preto výber medzi dvoma formami konania prípustný iba vtedy, ak sú rovnako prispôso­ bené pomerom obetí. Navyše z článku 3 prvej vety vyplýva, že obetiam sa musí umožniť, aby boli vypočuté a predložili 59. Po zhrnutí uvedeného je potrebné kon­ dôkazy. Aj v tomto prípade musí mať pred­ štatovať, že deti ako obete trestných činov sú nosť konanie, ktoré napomáha aktívnej spravidla obzvlášť zraniteľné. účasti. Nakoniec podľa článku 3 druhej vety sa má vypočúvanie obetí uskutočniť iba v nevyhnutnej miere. Zbytočnému opakova­ niu výsluchov je teda potrebné predchádzať.

3. O nevyhnutnosti zabezpečenia dôkazov

62. Vnútroštátny súd a zrejme aj portugalská 60. Ak by sa vnútroštátny súd stotožnil vláda sa domnievajú, že v prejednávanej veci s vyššie uvedeným predbežným záverom, by zabezpečenie dôkazov bolo pre obete potom sa nastoľuje otázka, či podľa rámco­ menej zaťažujúce ako neskoršia výpoveď na vého rozhodnutia je potrebné uskutočniť hlavnom pojednávaní. Vnútroštátny súd sa výsluch v rámci uvedeného zabezpečenia súčasne domnieva, že obete by tým mohli dôkazov. Vnútroštátny súd, ale aj portugal­ viac prispieť k objasneniu skutkov, pretože si ská vláda podľa všetkého vychádzajú z toho, na hlavnom pojednávaní už možno nebudú že v prejednávanej veci článok 2 ods. 2 môcť tak dobre spomenúť na priebeh skut­ a článok 3 rámcového rozhodnutia vyžadujú kov. Ak by tieto predpoklady boli skutočne zabezpečenie dôkazov pred hlavným pojed­ oprávnené, čo môže posúdiť iba súd roz­ návaním. hodujúci spor zohľadňujúc samostatne každé

65. Jediná výhrada vyplýva z článku 8 ods. 4 rámcového rozhodnutia. V zmysle tohto 63. Talianska a francúzska vláda však namie­ článku každý členský štát zabezpečí, aby tajú, že v talianskom trestnom práve pro­ obete, najmä tie najzraniteľnejšie, ktoré cesnom podľa článku 392 ods. la TTP je musia byť chránené pred dôsledkami po­ zabezpečenie dôkazov pri výpovediach malo­ dania svedectva na verejnom pojednávaní, letých obetí ako svedkov prípustné iba pri boli na základe rozhodnutí prijatých súdom sexuálnych trestných činoch. Toto ustano­ oprávnené vypovedať spôsobom, ktorý venie talianskej právnej úpravy neporušuje umožní splnenie tohto cieľa akýmikoľvek diskrečnú právomoc priznanú rámcovým prostriedkami, ktoré sú v súlade so základ­ rozhodnutím, na ktorú na pojednávaní pou­ nými zásadami platného právneho poriadku. kázala aj holandská vláda. Toto pravidlo má vo vzťahu k článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia povahu lex specialis, keďže povinnosť ochrany obetí podriaďuje osobitným podmienkam vo vzťahu k zásade výsluchu na verejnom pojednávaní. Formy výsluchu, ktoré porušujú zásadu verejnosti konania, sa musia povoliť iba v rozsahu, v ktorom sú zlučiteľné so základnými zása­ dami platného právneho poriadku. V prejednávanej veci však nemožno tvrdiť, že zabezpečenie dôkazov by v zásade bolo nezlučiteľné so základnými zásadami talian­ 64. Takúto právomoc však nemožno pozo­ skeho právneho poriadku, pokiaľ vyplývajú rovať v článku 2 ods. 2 rámcového roz­ hodnutia. Predovšetkým neexistuje žiadna výhrada pre určité trestné činy. Rovnako 34 — Napríklad podľa S 255a nemeckého trestného poriadku nevyplýva, že iba trestné činy výslovne v konaní o trestných činoch proti právu na sexuálnu uvedené talianskym zákonodarcom vyžadujú orientáciu (§ 174 až § 184 f nemeckého trestného zákonníka) alebo o trestných činoch proti životu (§/211 až § 222 zabezpečenie dôkazov v prospech detí. Skôr nemeckého trestného zákonníka) alebo o trestnom čine zneužívania blízkej alebo zverenej osoby (§ 225 nemeckého sa nedá vylúčiť, že takýto postup by aj pri trestného zákonníka) možno výsluch svedka mladšieho ako iných trestných činoch bol najlepšie prispô­ šestnásť rokov nahradiť obrazovým alebo zvukovým zázna­ mom jeho predchádzajúceho súdneho výsluchu, ak obžalo­ sobený pomerom obzvlášť zraniteľnej obete, vaný a jeho obhajcovia mali možnosť sa na ňom zúčastniť.

výlučne z talianskeho práva. Článok 392 v trestnom konaní. Obžalovanému sa však ods. la TTP dovoľuje zabezpečenie dôkazov musí prinajmenšom umožniť klásť otázky 39 prinajmenšom v prípade trestných činov, kľúčovým priťažujúcim svedkom. V tomto ktoré uvádza. zmysle Európsky súd pre ľudské práva konštatoval porušenie článku 6 EDĽP v prípade, keď sa odsudzujúce rozsudky opierali o výsluch detí uskutočnený spôso­ bom primeraným pre deti bez toho, aby obžalovaný alebo jeho obhajca mohli tento výsluch sledovať alebo dať podnet 66. Ako Komisia a tiež talianska a francúz­ k otázkam. 40 Naproti tomu tento súd povolil ska vláda správne uviedli, základné zásady uskutočnenie výsluchu spôsobom primera­ právneho poriadku každého členského štátu ným pre deti pred ústnou časťou konania musia zohľadňovať tiež právo obžalovaného v prípade, keď obhajca obžalovaného síce na spravodlivé konanie. Únia, t. j . Spoločen­ mal možnosť výsluch sledovať a dávať pod­ stvo a členské štáty, musia v súlade nety k otázkam, ale túto možnosť nevyužil. 41 s článkom 6 ods. 2 EÚ toto právo, ktoré je tiež zakotvené v článku 47 Charty základ­ ných práv Európskej únie, rešpektovať. 35 Rozhodujúcim je v tomto smere predovšet­ kým článok 6 EDĽP. Podľa tohto článku má každý obvinený v trestnom konaní okrem iného právo, aby jeho záležitosť bola pre­ jednaná verejne a aby v konaní boli vypočutí kľúčoví svedkovia, a aby tak bola zabezpe­ čená kontradiktórnosť konania. Pritom obža­ lovanému sa musí umožniť klásť otázky svedkovi a konfrontovať ho so svojimi pochybnosťami. 36 68. V akom rozsahu je zabezpečenie dôkazu uplatnením týchto zásad prípustné, je možné zistiť iba zvážením v konkrétnom prípade, pričom sa musia zohľadniť záujmy svedkov, práva obhajoby a prípadne aj záujem na potrestaní. Zohľadňujúc pritom tiež článok 6 EDĽP je potrebné spravidla vychádzať z toho, 67. Tieto práva možno porovnávať so záuj­ že prinajmenšom na trestné činy ublíženia na mami svedkov chránenými ako ľudské práva, zdraví spáchané na deťoch sa musia uplatniť najmä ak sú svedkovia zároveň obeťami. 37 vyššie navrhované osobitné ochranné opa­ V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské trenia. práva uznal, že článok 6 EDĽP pripúšťa zohľadnenie záujmov maloletých svedkov 38 — Európsky súd pre ľudskí práva, rozsudok P. S. proti Nemecku z 20. decembra 2001, S 28. 39 — Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok Doorson, už 35 — Rozsudok z 10. apríla 2003, Steffesen, C-276/01, Zb. citovaný v poznámke pod čiarou 37, 5 72 a nasi. s. I-3735, body 69 a nasi. 40 — Európsky súd pre ľudské práva, rozsudky P. S., už citovaný 36 — Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok Van Mechelen a i. v poznámke pod čiarou 37, § 25 a nasl. a A. M. proti proti Holandsku z 23. apríla 1997, Zbierka rozsudkov Taliansku zo 14. decembra 1999, Zbierka rozsudkov a rozhodnulf 1997-111, s. 711, 5 51. a rozhodnutí 1999-IX, § 25 a nasl. 37 — Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok Doorson proti 41 — Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok S. N. proti Švédsku Holandsku z 26. marca 1996, Zbierka rozsudkov z 2. júla 2002, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2002-V, § 49 a rozhodnutí 1996-II, s. 470, § 70. a nasi.

2. Deti ako obete trestných činov sú spravidla obzvlášť zraniteľné v zmysle článku 2 ods. 2 a článku 8 ods. 4 rámcového rozhodnutia Rady 2001/220/SW z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní.

3. Článok 2 ods. 2, článok 3 a článok 8 ods. 4 rámcového rozhodnutia 2001/220/ S W je potrebné vykladať tak, že tieto ustanovenia môžu na základe okolností konkrétneho prípadu zakladať povinnosť vnútroštátnych súdov uskutočniť zabezpečenie dôkazov spôsobom primeraným pre deti za predpokladu, že toto konanie je zlučiteľné so základnými zásadami platného právneho poriadku vrátane základných práv Únie."

I - 5308