C-106/03
ECLI:EU:C:2004:457
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0106
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
VEDIAL/ÚHVT
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 15. júla 2004 1
Úvod ločenstva, ktorá pozostávala z tohto zmieša ného slovného a obrazového označenia:
1. V prejednávanej veci existuje osobitný záujem na určení oblasti pôsobnosti dispo zičnej zásady v určitých konaniach, ktoré sa týkajú ochrannej známky Spoločenstva, najmä v konaní pred Súdom prvého stupňa, v ktorom sa preskúmava platnosť správneho rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o námietke proti zápisu ochrannej známky.
Okolnosti predchádzajúce sporu
3. Tovary, ktoré ňou majú byť označené, sú zaradené do tried 29, 30 a 42 Niceskej dohody 3 a zodpovedajú tomuto popisu: 2. Dňa 1. apríla 1996 podala spoločnosť France Distribution usadená v Émerainville (Francúzsko) podľa nariadenia (ES) č. 40/94 2 na Úrade pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ďalej len „ÚHVT") prihlášku ochrannej známky Spo — trieda 29: „Mäso, údeniny, ryby, hydina a divina; mäsové výťažky; konzervované,
1 — Jazyk prednesú: španielčina. 2 — Nariadenie Rady (TS) i. 40/94 z 20. decembra 1993 3 — Niceská dohoda o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES. 1. 11, 1994, s. 1) pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom v znení zmien a doplnení. znení.
I - 9575
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - D. RUIZ-JAR ABO - VEC C-106/03 P
sušené alebo varené ovocie a zelenina; žela- Uplatňovaná skoršia ochranná známka je tíny, džemy, vajcia, vaječné výrobky vo francúzska slovná ochranná známka Saint- všeobecnosti, mlieko a mliečne výrobky; Hubert 41 zapísaná pod č. 1.552.214, ktorá konzervy, konzervovaná alebo mrazené ovo označuje „masla, potravinové tuky, syry cie a zelenina, nakladaná zelenina", a všetky mliečne výrobky" zaradené v trie de 29.
— trieda 30: „Káva, čaj, kakao, cukor, ryža, tapioka, ságo, kávovinové náhradky, múka a prípravky vyrobené z obilnín, chlieb, pečivo 6. Rozhodnutím z 1. decembra 1999 námiet- a cukrovinky, zmrzlina; med, melasa; drož kové oddelenie ÚHVT námietky zamietlo die, prášok do pečiva; soľ, horčica; ocot, z toho dôvodu, že neexistuje pravdepodob šťavy; koreniny; ľad", nosť zámeny zo strany verejnosti na francúz skom území, kde je skoršia ochranná známka chránená v zmysle článku 8 ods. 1 pism. b) nariadenia č. 40/94 4 .
— trieda 42: „rezervácia ubytovania a zabezpečenie stravy a nápojov".
7. Vedial podal 31. januára 2000 v súlade s článkom 59 nariadenia č. 40/94 na ÚHVT odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia. Na podporu odvolania doplnil 4. Táto prihláška bola uverejnená vo svoje podanie rôznymi dokumentmi, ktoré Vestníku ochranných známok Spoločenstva mali preukázať dobré meno jeho ochrannej č. 22/97 zo 6. októbra 1997. známky vo Francúzsku.
5. Dňa 6. januára 1998 podal navrhovateľ v konaní o odvolaní, Vedial SA, spoločnosť 8. Toto odvolanie bolo zamietnuté rozhod usadená v Ludres (Francúzsko) (d'álej nutím prvého odvolacieho senátu ÚHVT „Vedial"), podľa článku 42 nariadenia Rady z 9. marca 2001. č. 40/94 námietky proti prihlasovanej ochrannej známke vo vzťahu k časti tovarov, ktorých sa táto ochranná známka týka, a to „mlieko a mliečne výrobky" uvedené v triede 4 — V konaní pred námietkovým oddelením sa okrem toho prejednalo použitie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94; táto 29 a „ocot, šťavy" uvedené v triede 30. otázka nie je v tomto prípade dôležitá.
I - 9576
VEDIAL/ÚHVT
9. Uvedený senát usúdil, že rozhodnutie 12. Súd prvého stupňa najskôr preskúmal námietkového oddelenia v súvislosti prípustnosť tvrdenia ÚHVT, ktorým sa roz s uplatnením článku 8 ods. 1 pism. b) hodnutiu odvolacieho senátu vytýkalo, že nariadenia č. 40/94 je opodstatnené, pretože tento senát nebol oprávnený uznať dobré hoci existuje značný stupeň podobnosti meno skoršej ochrannej známky vo Francúz medzi predmetnými tovarmi a hoci je na sku, pretože Vedial o ňom nepredložil účely použitia tohto ustanovenia potrebné v lehote stanovenej námietkovým oddelením zohľadniť dobré meno skoršej ochrannej žiadny dôkaz. známky preukázané žalobcom, neexistuje pravdepodobnosť zámeny u dotknutej sku piny verejnosti, pretože sporné označenia sa veľmi nepodobajú.
Táto nesprávnosť však nie je podľa názoru ÚHVT dostatočným dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Napadnuté rozhodnutie
13. Vo svojom vyjadrení k žalobe ÚHVT navrhol, aby Súd prvého stupňa: 10. Dňa 23. mája 2001 podal Vedial žalobu o neplatnosť na Súde prvého stupňa. Táto žaloba bola založená na jedinom žalobnom dôvode, a to na porušení definície pravdepo dobnosti zámeny, ktorá je obsiahnutá v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 40/94.
— určil, že odvolací senát nemal uznať dobré meno skoršej ochrannej známky,
11. Rozsudkom z 12. decembra 2002, Vedial/ÚHVT - France Distribution (HUBERT) 5, Súd prvého stupňa žalobu zamietol. — vyjadril sa k pravdepodobnosti zámeny a zrušil napadnutý rozsudok iba 5 — Vec T-110/01, Zb. s. II-5275, pozri ďalej „napadnutý roz v prípade, že taká pravdepodobnosť sudok". existuje, ako aj
I - 9577
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-106/03 P
— rozhodol, že každý z účastníkov konania 15. Súd teda rozhodol, že ÚHVT nemá bude znášať svoje vlastné trovy kona aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na nia 6 . zrušenie alebo zmenu rozhodnutí prijatých odvolacími senátmi, a vyhlásil jeho návrh za neprípustný.
16. Čo sa týka podstaty žaloby, žalobca 14. Podľa Súdu prvého stupňa sa návrh tvrdil, že odvolací senát porušil definíciu ÚHVT na určenie, že odvolací senát nemal pravdepodobnosti zámeny, ako ju vykladá uznať dobré meno skoršej ochrannej Súdny dvor, pričom uviedol, že skoršia známky, rovnal návrhu na zmenu napadnu ochranná známka má značnú rozlišovaciu tého rozsudku. spôsobilosť, a že odvolací senát sa pri porovnaní predmetných ochranných známok dopustil niekoľkých nesprávnych posúdení.
Pokiaľ ide o fonetické porovnanie, ktoré je Súd prvého stupňa však zohľadnil to, že v tomto prípade podstatné, Vedial tvrdil, že ÚHVT nebol účastníkom konania pred odvolací senát neuviedol, že podobnosť odvolacím senátom; že ako pôvodca práv oboch označení sa týka dominantných prv neho úkonu, ktorého nezákonnosť sa skúma, kov sporných ochranných známok. môže vystupovať pred Súdom prvého stupňa iba ako žalovaný; že odvolacie senáty sú integrálnou súčasťou ÚHVT; a napokon, že na to, aby mu bolo priznané právo napadnúť rozhodnutie odvolacieho senátu v rámci konaní označovaných ako „inter partes", by Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa 17. ÚHVT poukázal na to, že pokiaľ by Súd musel priznať ostatným účastníkom konania, prvého stupňa dospel k záveru, že domi ktorí teraz pred ním vystupujú ako vedľajší nantným prvkom skoršej ochrannej známky účastníci konania, právo požadovať zrušenie je meno „HUBERT", bolo by ťažké poprieť alebo zmenu napadnutého rozsudku aj existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi v otázke, ktorá nebola uvedená vo vyjadrení dotknutými ochrannými známkami. Pokiaľ k žalobe predloženom ÚHVT. by naopak dospel k záveru, že skoršia ochranná známka nie je zvlášť rozlišujúca a tvorí jeden celok, v ktorom nie je žiadny 6 — Bod 11 napadnutého rozsudku. z prvkov dominantný, mali by rozdiely medzi
I - 9578
VEDIAL/ÚHVT
ochrannými známkami stačiť na vyvrátenie prvú, tretiu a piatu slabiku, a pri prihlasova akejkoľvek pravdepodobnosti zámeny. nej ochrannej známke na druhú (bod 31 napadnutého rozhodnutia).
Je potrebné poukázať na to, že zvuková 18. Vo svojom rozsudku Súd prvého stupňa analýza, ktorú vykonal odvolací senát, je najprv uviedol, že odvolací senát správne správna. Treba totiž konštatovať, že spoloč usúdil, že niektoré z predmetných tovarov sú ným prvkom oboch označení je iba druhé zhodné a iné sú podobné. slovo slovného spojenia, ktoré je súčasťou skoršej ochrannej známky, ktorá sa skladá z dvoch slov a jedného čísla. Dotknuté ochranné známky sú preto z fonetického hľadiska odlišné" 8.
19. Potom porovnal označenia z vizuálneho, fonetického a pojmového hľadiska. Po dôkladnom preskúmaní dospel Súd prvého stupňa k názoru, že pravdepodobnosť zámeny z dôvodu vizuálnych, fonetických Konanie pred Súdnym dvorom a pojmových rozdielov vo vnímaní cieľovej skupiny verejnosti možno vylúčiť7.
21. Odvolanie, ktoré podal Vedial, bolo 7. marca 2003 zapísané do registra Súdneho dvora.
20. Konkrétne k preskúmaniu fonetického hľadiska Súd prvého stupňa uvádza:
Odvolateľ, ako aj ÚHVT predložili svoje písomné pripomienky. Pojednávanie sa nekonalo.
„... odvolací senát potvrdzuje, že skoršia ochranná známka obsahuje sedem hlások a prihlasovaná ochranná známka dve. Okrem Vec bola 23. marca 2004 pridelená druhej toho konštatuje, že vo francúzštine sa pri komore Súdneho dvora, ktorá ukončila skoršej ochrannej známke dáva dôraz na prieskum 7. júna 2004.
7 — Bod 63 napadnutého rozsudku. 8 — Body 55 a 56.
I - 9579
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-IARABO — VEC C-106/03 P
Posúdenie odvolacích dôvodov zámeny, pokiaľ odvolaciemu senátu nemožno vytknúť, že usúdil, že ochranná známka „Saint-Hubert 41" má značnú roz lišovaciu spôsobilosť vďaka dobrému menu získanému vo Francúzsku. 22. Odvolateľ opiera svoje odvolanie o dva hlavné odvolacie dôvody a jeden subsidiárny odvolací dôvod.
Napadnuté rozhodnutie porušilo dispozičnú zásadu tým, že v rozpore so zhodným názorom účastníkov konania stanovilo, že ochranné známky nevykazujú vzájomnú podobnosť. O prvom odvolacom dôvode
23. V prvom hlavnom odvolacom dôvode 26. ÚHVT vyjadruje pochybnosti vo vzťahu Vedial tvrdí, že Súd prvého stupňa porušil k uplatneniu dispozičnej zásady v rámci dispozičnú zásadu, podľa ktorej jedine účast konania správneho charakteru, akým je níci konania disponujú sporom a môžu konanie týkajúce sa ochrannej známky Spo určovať jeho predmet. ločenstva.
24. Podľa žalobcu z tejto zásady vyplýva, že Okrem toho poukazuje na osobitosti konania sudca môže otázku, ktorá nie je medzi o zrušení dotknutého rozhodnutia, ktoré je účastníkmi konania sporná, preskúmať iba charakteristické tým, že ÚHVT sa nezúčast vtedy, keď je k tomu zaviazaný z dôvodov ňuje konania pred odvolacím senátom verejného poriadku. a ktorého predmetom je kontrola zákonnosti prijatého rozhodnutia.
25. Vedial je toho názoru, že v čase jeho účasti na ústnej časti konania pred Súdom V tomto prípade Súd prvého stupňa skúmal prvého stupňa, sa účastníci zhodli, že sporné na návrh žalobcu právny pojem pravdepo označenia sú podobné prinajmenšom dobnosť zámeny bez toho, že by bol vo z fonetického hľadiska, rovnako ako sa zhodli svojom výklade viazaný stanoviskami účast na tom, že existuje pravdepodobnosť níkov konania.
I - 9580
VEDIAL/ÚHVT
Nakoniec ÚHVT upozorňuje, že jeho tvrde dľujú uznanie súkromnej autonómie osôb 9 . nia pred Súdom prvého stupňa nevyjadrujú Účastníkom konania, ktorí disponujú kona zhodný názor. Na podporu tohto tvrdenia ním, prináleží nielen spor začať alebo ukon uvádza dva argumenty: po prvé, že jeho čiť, ale aj určiť jeho predmet. Ide nakoniec postoj je podopretý rozhodnutím odvola o procesné vyjadrenie oprávnenia disponovať cieho senátu; po druhé, že France Distribu s vlastnými právami, ktoré sa v hmotnej tion, odporca v konaní pred ÚHVT a vedľajší rovine prejavuje najmä zmluvnou voľnosťou. účastník v konaní pred Súdom prvého Širšie zdôvodnenie tejto zásady predstavuje stupňa, nevyjadril v tejto veci žiadne zhodné skutočnosť, že vlastník práv na nejakú vec, stanovisko. hoci len potenciálny alebo domnelý, musí mať zachované toto dispozičné právo, aby sa ho mohol uplatniť žalobou alebo od neho celkovo alebo čiastočne ustúpiť prostredníc tvom vzdania sa alebo uznania, čím v konečnom dôsledku vymedzuje spor.
27. Nato, aby bolo možné vyhovieť tomuto odvolaciemu dôvodu, je potrebné zistiť:
29. Od dispozičnej zásady v užšom slova zmysle — s ktorou je však úzko spojená 1 0 — sa odlišuje zásada predkladania dôkazov — do akej miery sa dá použiť dispozičná (Beibringungsgrundsatz), ktorá znamená, že zásada v súdnych konaniach, v ktorých práve účastníci konania poskytujú údaje sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí potrebné na konanie, vo forme a v rozsahu, ÚHVT prijatých v konaní o námietkach, ktorý je v ich záujme, čím utvárajú jeho a prípadne, predmet a zaväzujú súd, ktorý je povinný rozhodnúť secundum allegata et probata partium [na základe návrhov a dôkazov účastníkov konania] 11.
— či možno zo spisu v prejednávanej veci vyvodiť porušenie tejto zásady.
30. V občianskom procesnom práve musí byť k účinnému dovolaniu sa dispozičnej
9 — Zeiss, W a Schreiber, K.: Zivilprozessrecht, vyd. Siebeck Verlag, 28. Uvedená dispozičná zásada je veľmi 2003, s. 64. a nasl. užitočná pre stanovenie určitých charakteri 10 — Prinajmenšom v španielskej právnej náuke sa zvyčajne stických znakov súdneho konania, spravidla o/.naćuje aj ako dispozičná zásada. 1 1— Ramos Mondez. F.: De/echo procesal civil, vyd. Bosch, občianskeho súdneho konania, ktoré odzrka Barcelona, 1986, s. 347 a 348.
I - 9581
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - D. RUIZ-JAR ABO - VEC C-106/03 P
zásady preukázané na jednej strane to, že z úradnej moci musí alebo môže preskúmať príslušný účastník konania je dominus litis ďalšie skutočnosti, je obmedzená jeho povin [pán sporu], a na druhej strane to, že nosťou držať sa predmetu konania a oprieť predmet sporu nie je mimo jeho dispozí svoje rozhodnutie o skutočnosti, ktoré mu cie. 1 2 Občianske súdne konanie pozná aj boli predložené. Toto obmedzenie je odô prípady, v ktorých popri oprávneniach jed vodnené zásadou, podľa ktorej iniciatíva notlivcov existuje rovnocenný alebo preva v konaní prináleží účastníkom konania žujúci verejný záujem, ktorý vedie a súd môže konať z úradnej moci iba vo k modifikácii, obmedzeniu alebo vylúčeniu výnimočných prípadoch, keď verejný záujem platnosti tejto zásady. To nastáva typicky vyžaduje jeho zásah. Táto zásada odzrkadľuje v určitých veciach z oblasti rodinného práva, chápanie spoločné pre väčšinu členských v ktorých je účasť štátu dôkazom toho, že štátov, pokiaľ ide o vzťahy medzi štátom spor presahuje rámec individuálneho roz a jednotlivcom, chráni právo na obhajobu hodovania o usporiadaní právnych vzťa a zaisťuje riadny priebeh konania, a to najmä hov 13. zamedzením prieťahov v dôsledku posudzo vania nových dôvodov."
31. Neexistuje žiadny dôvod na to, aby sa z použitia tejto základnej procesnej zásady vylúčili konania správneho charakteru, akými sú konania pred ÚHVT. Použitie tejto zásady Týmto výrokom sa Súdny dvor snažil zdô v konkrétnom konaní teda bude závisieť od vodniť existenciu tejto zásady vo vnútroštát miery, v akej sa účastníci konania môžu nom práve, aby zbavil vnútroštátne súdy dovolávať vlastníctva nárokovanej veci alebo povinnosti preskúmať v konaniach, ktoré práva, to znamená, v akej miere sú skutoč pred nimi prebiehajú, z úradnej moci dôvody nými pánmi sporu 14. založené na porušení práva Spoločenstva a zriecť sa tak pasivity, ktorá im je vlastná. Je však nesporné, že dispozičná zásada sa uplatňuje aj v konaní pred sudcom Spolo čenstva, aj keď podlieha úpravám vyplývajú cim zo špecifického charakteru sporných záležitostí, o ktorých tento sudca rozhoduje. 32. Ako Súdny dvor konštatoval 15, „zásada vnútroštátneho práva, podľa ktorej v občianskom súdnom konaní súd
12 — Tamže, s. 348. 13 — Jauerning, O.: Zivilprozesrecht, vyd. Beck, Mníchov, 1993, s. 72. 14 — Gimeno Sandra, V. a i.: Derecho procesal administrativo, vyd. Tirant lo Blanch, Valencia, 1993, s. 63 a 64. 33. Platnosť tejto zásady ilustruje možnosť 15 — Rozsudok zo 14. decembra 1995, Van Schijndel y Van Veen, spojené veci C-430/93 a C-431/93, Zb. s. I-4705, body 20 upravená v článku 77 Rokovacieho poriadku a 21. Súdneho dvora, podľa ktorej sa účastníci
I - 9582
VEDIAL/ÚHVT
konania môžu dohodnúť na riešení svojho právnych a skutkových okolnostiach, ktoré sporu a vziať späť svoje návrhy. V takomto vyšli najavo v priebehu konania (článok 42 prípade predseda nariadi výmaz veci ods. 2). z registra.
Z uvedeného vyplýva, že sudca Spoločenstva je rovnako viazaný skutkovým stavom Rokovací poriadok vylučuje všeobecné pou a právnymi dôvodmi uplatnenými účast žitie tejto zásady iba v žalobách o neplatnosť níkmi konania. (článok 230 ES) alebo v žalobách na nečin nosť orgánu (článok 232 ES), práve s ohľadom na objektívne posúdenie aktu, ktorý skúmajú.
34. je však dôležité, že rokovací poriadok neobsahuje žiadne všeobecné ustanovenie o uznaní nároku zo strany žalovaného. Vysvetlenie snáď vychádza z toho, že v sporoch týkajúcich sa Spoločenstva je Aj pred sudcom Spoločenstva má späťvzatie neobvyklé, aby účastníci konania neobme návrhu na začatie konania navrhovateľom za dzene určovali predmet sporu. následok výmaz z registra (článok 78 roko vacieho poriadku).
Tak prebieha v prejudiciálnom konaní dialóg medzi sudcami. Iba vnútroštátny súd je príslušný k späťvzatiu návrhu na začatie Ďalšie prejavy rôznych aspektov dispozičnej prejudiciálneho konania. Ani žaloby zásady pred Súdnym dvorom, viac alebo o nesplnenie povinnosti, o neplatnosť alebo menej intenzívne, sú napríklad ustanovenia na nečinnosť neumožňujú uznanie nároku 16 . Rokovacieho poriadku týkajúce sa určenia predmetu konania prostredníctvom návrhu (žaloby) alebo požiadavky predbežného sta 16 — Pozri však rozsudky z 23. mája 2000. Komisia/Taliansko noviska Komisie v žalobách o nesplnení (C-58/99, Zb s. I-3811) a zo 17. júna 2004, Komisia/Belgicko (C-255/03, zaliaľ neuverejnený v Zbierke), v ktorých Súdny povinnosti členským štátom; zákazu zmeny dvor zrejme dospel k názoru, że členský štát môże súhlasiť predmetu sporu v odvolaní (článok 113 s konštatovaním Komisie, že došlo k nesplneniu povinnosti členským štátom. Nejde však o príslušné precedensy, keďže je ods. 2); alebo nemožnosti predkladať nové potrebné vychádzať z toho, že Súdny dvor v oboch prípadoch svoje závery nerozvádzal, pretože považoval namietaní dôvody, ibaže by sa tieto dôvody zakladali na porušenia za zjavné.
I - 9583
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-106/03 P
35. Napriek tomu je namieste preskúmať, či nie Zmluva sleduje, musí poskytovať záruku, sa majú tieto parametre použiť na konania, že všetky ňou označené tovary alebo služby ktorých predmetom je napadnutie rozhod boli vyrobené pod kontrolou jediného pod nutia ÚHVT týkajúceho sa ochranných niku, ktorý je zodpovedný za ich kvalitu"17. známok, ktoré bolo prijaté v námietkovom konaní.
38. Pri výklade požiadavky na konkrétnu 36. Môžu účastníci konania disponovať rozlišovaciu spôsobilosť v rámci preskúma predmetom takéhoto sporu? nia absolútnych dôvodov pre zamietnutie zápisu podľa článku 5 ods. 1 pism. b) smernice 89/104/EMS 18, Súdny dvor uvie dol, že jej špecifickým účelom je zaistiť, aby ochranná známka bola „spôsobilá identifiko vať tovar, pre ktorý sa prihlasuje, ako tovar pochádzajúci z určitého podniku, a odlíšiť ho Na zodpovedanie tejto otázky, aj keď iba tým od tovarov z iných podnikov"19. abstraktné, je potrebné vedieť, či sú dotknuté aj právne záujmy odlišné od jednoduchých záujmov účastníkov konania.
39. Z tejto doktríny by sa dalo ľahko dospieť k záveru, že popri záujme majiteľa ochrannej 37. Pokiaľ sa vezme do úvahy tradičná známky existuje verejný záujem na tom, aby judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa posla spotrebiteľ rozoznal pomocou tohto označe nia ochrannej známky, je potrebné aspoň nia, z ktorého podniku tovar pochádza. predbežne konštatovať, že tento nástroj V takomto prípade by bol verejný záujem duševného vlastníctva neslúži iba na ochranu na vylúčení pravdepodobnosti zámeny. Tá by podnikov, ktoré sú jeho majiteľmi, pretože Súdny dvor vždy konštatoval, že jeho základnou funkciou je „zaručiť spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi identitu 17 — Rozsudok z 29. septembra 1998, Canon, C-39/97, Zb. pôvodu tovaru alebo služby tým, že mu s. I-5507, bod 28. 18 — Prvá smernica Rady z 21. decembra 1988 o aproximácii umožní odlíšiť bez možnej zámeny pred právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (89/104/EHS) (Ú. v. ES L 40,1989, s. 1): ustanovenie metný tovar alebo službu od ostatných je zhodné s článkom 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94. tovarov alebo služieb iného pôvodu", a že 19 — Rozsudky zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee, spojené veci C-108/97 a C-109/97, Zb. s. I-2779, bod 46; z 18. júna „aby mohla ochranná známka plniť svoju 2002, Philips, C-299/99, Zb. s. I-5475, bod 35; z 8. apríla funkciu základného prvku v systéme nena 2003, Linde a i., spojené veci C-53/01 až C-55/01, Zb. s. I-3161, bod 40, a z 12. februára 2004, Henkel, C-218/01, rušenej hospodárskej súťaže, ktorej vytvore Zb. s. I-1725, bod 48.
I - 9584
VEDIAL/ÚHVT
nastala podľa článku 8 ods. 1 písm. b) 43. V súlade s článkom 42 nariadenia sú však nariadenia, pokiaľ by na danom trhu existo iba majitelia skorších ochranných známok vali dve zhodné alebo podobné ochranné oprávnení na podanie námietok proti zápisu známky, ktoré označujú takisto zhodné alebo nového označenia z dôvodov uvedených podobné tovary. v článku 8, medzi ktoré patrí pravdepodob nosť zámeny, ktorá je predmetom tohto sporu. Ani ÚHVT, ani vnútroštátne orgány a ani žiadny iný orgán verejného práva nie sú oprávnené iniciovať toto konanie.
40. Takéto riešenie, akokoľvek je lákavé, neobstojí pred spôsobom, akým zákonodarca Spoločenstva upravil námietkové konanie.
44. Z tejto situácie vyplýva, že v prípade nečinnosti majiteľa skoršej ochrannej známky nič nebráni tomu, aby boli zapísané nielen označenia spôsobilé zmiasť spotrebi teľa, ale aj označenia zhodné s tými, ktoré sú už zapísané a ktoré sú určené na označenie 41. V súlade s tým, čo uvádza oddiel II, III podobných tovarov [predpoklad článku 8 a IV hlavy IV nariadenia č. 40/94, akonáhle ods. 1 písm. a) nariadenia]. Majiteľ skoršej ÚHVT overil, že označenie, ktorého zápis sa ochrannej známky teda môže ľubovoľne požaduje, nenapĺňa žiadny z absolútnych disponovať svojím právom podať námietky. dôvodov zamietnutia zápisu, pokračuje usku točňovaním rešerší skorších ochranných známok Spoločenstva alebo prihlášok, kto rých majitelia by mohli uplatňovať námietky voči zápisu podľa článku 8. Príslušné národné schvaľovacie orgány postupujú rov nakým spôsobom v prípade ochranných známok platných na ich územiach.
45. Tento systém, ktorý prenecháva sledo vanie relatívnych dôvodov pre zamietnutie zápisu výlučne súkromným subjektom, môže v niektorých prípadoch viesť k tomu, že ochranná známka nebude plniť svoj účel, ktorým je zaručiť spotrebiteľovi pôvod od určitého podniku. Napriek tomu je potrebné 42. ÚHVT musí potom uverejniť prihlášku pochopiť, že sa zákonodarca, ktorý si uvedo a oznámiť túto skutočnosť všetkým majite mil realitu v oblasti obchodu, rozhodol, že ľom skorších ochranných známok, ktorí sú tento systém bude pravdepodobne v praxi uvedení v rešeršných správach Spoločenstva účinnejší, a akceptoval pri tom riziko, na alebo vo vnútroštátnej rešeršnej správe. ktoré som poukázal, ako nepravdepodobné.
I - 9585
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-106/03 P
46. Pokiaľ teda môže majiteľ skoršej ochran 49. Zo všetkého uvedeného vyplýva, že nej známky ľubovoľne v konaní o zápise majiteľ skoršej ochrannej známky môže nakladať so svojím právom, nemalo by nijakú nakladať bez obmedzenia so svojím právom logiku použiť na súdne konanie v rámci podať námietky, a to aj v súdnych konaniach, následnej kontroly iné kritériá. ako vyplýva z postavenia, ktoré mu nariade nie č. 40/94 priznáva v správnom konaní.
47. Nemožno teda pochybovať o tom, že pred sudcom Spoločenstva patrí majiteľovi 50. Možno tiež a contrario vyvodiť, že toto skoršej ochrannej známky tá istá dispozičná právo nepatrí ÚHVT. Jeho možnosti ako právomoc v rovnakom rozsahu, ako mu žalovanej strany sú limitované a obmedzujú prináleží v správnom konaní. sa na obranu zákonnosti rozhodnutia jed ného z jeho orgánov, teda príslušného odvolacieho senátu. Nemôže napadnúť 20 platnosť tohto rozhodnutia, ako správne zdôvodnil Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, ani nijako dispo novať predmetom sporu, pretože mu naria denie č. 40/94 neposkytuje možnosť uplatniť námietky proti zápisu označenia na základe jedného z relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu uvedených ,v článku 8. 48. Z tohto dôvodu Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa priznáva vyššie uvedenému majiteľovi ako vedľajšiemu účastníkovi kona nia rovnaké práva ako strane formálne žalovanej, t. j. ÚHVT ako autorovi napadnu tého rozhodnutia. Niečo podobné platí pre majiteľa novej ochrannej známky, pokiaľ napáda rozhodnutie odvolacieho senátu, ktorým sa ukončilo námietkové konanie spôsobom pre neho nepriaznivým. Článok 134 skutočne ustanovuje, že účastníci kona 51. Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené nia pred odvolacím senátom sa okrem vyššie, musí byť prvý odvolací dôvod zamiet žalobcu môžu zúčastniť konania pred Súdom nutý bez toho, aby sa skúmal presný účinok prvého stupňa ako vedľajší účastníci konania údajnej dohody, ku ktorej dospeli účastníci (ods. 1) a že v takomto prípade majú konania pred sudcom v prvom stupni: „rovnaké procesné práva ako účastníci kona ÚHVT nie je „pánom sporu", a nemá teda nia" a môžu uvádzať návrhy a dôvody nezá visle na tých, ktoré uviedli účastníci konania (ods. 2). 20 — Pozri body 12 a 14 vyššie.
I - 9586
VEDIAL/ÚHVT
s tým spojené oprávnenie vymedziť predmet koľvek možnosť zámeny medzi skoršou sporu. a prihlasovanou ochrannou známkou.
O druhom odvolacom dôvode Pokiaľ ide o údajnú fonetickú podobnosť, Súd prvého stupňa sa obmedzil na preskú manie správnosti kritéria použitého odvola cím senátom a uviedol, že sporné ochranné 52. Druhým odvolacím dôvodom uvedeným známky sú odlišné (bod 56 napadnutého rovnako ako prvý dôvod ako hlavný sa rozsudku) alebo že nemôžu byť považované uplatňuje, že Súd prvého stupňa mal aspoň za zhodné ani podobné (bod 62), pričom nariadiť opätovné začatie ústnej časti kona odvolací senát uviedol, že obe označenia nia, aby informoval účastníkov konania, že sa nevykazujú veľkú podobnosť (bod 33 roz nepripája k ich dohode, ktorou účastníci hodnutia). Tieto rozdiely vo vyjadrení nie sú uznali existenciu fonetickej podobnosti spor podstatné, pretože nemajú žiadne právne ných ochranných známok. dôsledky, pokiaľ ide o použitie článku 8 ods. 1 písm. b), najmä preto, že sám odvolací senát vychádzal z predpokladu — od ktorého sa neskôr sudca prvého stupňa odklonil — že skoršia ochranná známka má vo Francúzsku veľmi dobré meno.
53. Tento dôvod by mohol uspieť iba vtedy, pokiaľ by sa preukázalo, že Súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o dôvody, ktoré so sporom nesúvisia. To by platilo napríklad vtedy, pokiaľ by sa opieral o článok 8 ods. 1 písm. a) nariadenia.
55. Skutočnosť, že ÚHVT, ako zdôrazňuje napadnutý rozsudok, vo svojich tvrdeniach pred Súdom prvého stupňa upustil od názoru odvolacieho senátu, keď pripustil, že 54. V prejednávanej veci sa od sudcu prvej „pokiaľ by bolo možné považovať skoršiu inštancie požadovalo, aby posúdil, či odvolací ochrannú známku za známu, bolo by senát správne použil definíciu pravdepodob potrebné dôjsť k záveru, že existuje pravde nosti zámeny. Stačí povedať, že úvaha podobnosť zámeny s prihlasovanou ochran obsiahnutá v bode 41 a nasledujúcich napad nou známkou", (bod 31), nijako nemení nutého rozsudku sa venuje tejto otázke, rámec sporu, s ktorým ako som vysvetlil pri a dochádza k záveru, že odvolací senát sa rozbore prvého dôvodu, ÚHVT nemôže nedopustil žiadnej chyby, keď vylúčil akú disponovať.
I - 9587
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - D. RUIZ-JARABO - VEC C-106/03 P
56. Z týchto dôvodov je potrebné zamietnuť v bodoch 48 až 59 napadnutého rozsudku tento druhý odvolací dôvod. k presvedčeniu, že označenia nevykazujú vzájomnú podobnosť (ako jednoznačne pri pomína v bode 65), neexistuje pravdepodob nosť zámeny a ani asociácia, ktorú uvádza odvolateľ. Pri nedostatku podobnosti chýba akýkoľvek význam pýtať sa, či by dotknutá verejnosť verila, že tovary označené novou ochrannou známkou pochádzajú z podniku, ktorý je ekonomicky prepojený s majiteľom O treťom odvolacom dôvode skoršej ochrannej známky.
57. Tretí odvolací dôvod, ktorý odvolateľ uplatňuje subsidiárne, vytýka napadnutému rozsudku, že nesprávne uplatnil pojmy „pravdepodobnosť výmeny [zámeny — neofi ciálny preklad]“ a „dotknutá skupina verej Okrem toho rozsudok Súdu prvého stupňa nosti" na účely článku 8 ods. 1 pism. b) v rovnakom bode 62 ustanovil, že „teda nariadenia č. 40/94. Vedial uplatňuje štyri neexistuje riziko, že by dotknutá skupina výhrady. verejnosti mohla spolu spájať tovary označo vané niektorou z týchto ochranných známok, ktoré vyvolávajú odlišné predstavy".
58. Prvé pochybenie má spočívať v tom, že v bode 62 rozsudku sa uvádza, že verejnosť konfrontovaná s tovarmi označenými prihla sovanou ochrannou známkou a skoršou ochrannou známkou sa nebude domnievať, 60. Druhé pochybenie by sa malo nachádzať že tieto tovary pochádzajú z rovnakých v bode 63, kde sa potvrdzuje, že „hoci podnikov. Podľa odvolateľa pravdepodobnosť existuje zhoda alebo podobnosť medzi zámeny zahŕňa aj možnosť, že sa verejnosť tovarmi, na ktoré sa vzťahujú sporné domnieva, že podniky sú ekonomicky pre ochranné známky, vizuálne, fonetické pojené. a pojmové odlišnosti medzi označeniami predstavujú dostatočný dôvod na vylúčenie existencie pravdepodobnosti zámeny u dotknutej skupiny verejnosti", zatiaľ čo odvolateľ tvrdí, že by bolo správne použiť ako meradlo celkové posúdenie dotknutého označenia a rozhodnúť, či zhodnosť alebo 59. Toto tvrdenie v najlepšom prípade podobnosť sú také, že môžu spôsobiť prav neobstojí. Keďže Súd prvého stupňa dospel depodobnosť zámeny.
I - 9588
VEDIAL/ÚHVT
61. Toto tvrdenie musí byť zamietnuté 64. Nakoniec sa Vedial sťažuje, že bod 62 z dôvodov podobných tým, ktoré sa uvádzajú napadnutého rozhodnutia porušuje definíciu pri prvej námietke: Súd prvého stupňa pravdepodobnosti zámeny tým, že rozumie dospel k záveru, že označenia nevykazujú pod dotknutou skupinou verejnosti spotre žiadnu vzájomnú podobnosť, a žalobca tento biteľov schopných získať predmetné tovary predpoklad nijako nevyvrátil. Preto je zby a nie súhrn osôb, ktoré sú spôsobilé točné skúmať podmienky, za ktorých dve ochrannú známku vnímať. rozdielne označenia môžu vyvolať pravdepo dobnosť zámeny.
65. Toto tvrdenie sa nejaví o nič účinnejšie než predchádzajúce tvrdenia. Pokiaľ chýba podobnosť medzi označeniami, nemá význam presne vymedziť pojem verejnosť vystavená pravdepodobnosti zámeny, pretože 62. Tretie pochybenie v napadnutom roz je to možnosť, ktorá nemôže nastať. sudku, na ktoré odvolateľ poukazuje, má spočívať v nesprávnom uplatnení pravidla vzájomnej závislosti. Ako vysvetľuje Vedial, v prípade, že je Súdny dvor presvedčený, že Súd prvého stupňa zistil určitú, hoci len fonetickú podobnosť medzi označeniami, musí vychádzať z toho, že táto slabá podob nosť je vyvážená zhodnosťou tovarov a silnou Vychádzajúc z vyššie uvedeného zostáva rozlišovacou spôsobilosťou skoršej ochrannej stanovisko naznačené v bode 62 napadnu známky, a potvrdiť existenciu pravdepodob tého rozhodnutia správne. V súlade nosti zámeny. s judikatúrou Súdneho dvora je na účely posúdenia rozlišovacej spôsobilosti ochran nej známky dotknutá skupina verejnosti zložená z priemerných spotrebiteľov tovarov alebo služieb, o ktoré ide 21.
63. Táto časť zdôvodnenia je zjavne neopod statnená, pretože vychádza z nesprávneho 66. Je teda potrebné zamietnuť tretí dôvod predpokladu vzhľadom na to, že Súd prvého ako neúčinný a okrem toho ako zjavne stupňa nikdy nezistil uvádzanú fonetickú neopodstatnený. podobnosť medzi označeniami. Naopak uvie dol, že dotknuté označenia sa nemôžu považovať za zhodné alebo podobné (bod 65), čo odvolateľ nenamietal. Toto tvrdenie 21 — Porovnaj poznámku pod čiarou 19 už citovaných rozsudkov Philips (hod 63), Henkel (bod 50) a Linde a i. (bod. 50) teda musí byť odmietnuté. k smernici 89/104.
I - 9589
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — D. RUIZ-JARABO — VEC C-106/03 P
O trovách 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania. Z tohto dôvodu by odvolate- ľovi mala byť uložená náhrada trov konania, 67. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho pokiaľ ako navrhujem, budú v celom rozsahu poriadku uplatniteľného na základe článku zamietnuté odvolacie dôvody.
Návrh
68. Keďže všetky odvolacie dôvody sú z uvedených dôvodov irelevantné, navrhujem Súdnemu dvoru, aby zamietol odvolanie podané proti rozsudku Súdu prvého stupňa a zaviazal odvolateľa na náhradu trov konania.
I - 9590