C-112/03

SOCIÉTÉ FINANCIÈRE ET INDUSTRIELLE DU PELOUX

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 16. decembra 2004 1

I — Úvod v prípade, keď sú tieto subjekty odlišné od poistníka.

1. Prejednávaná vec sa týka prejudiciálnej otázky vzťahujúcej sa na výklad Bruselského dohovoru z roku 1968 o súdnej právomoci II — Právny rámec a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach [neoficiálny preklad] (ďalej len „Bruselský dohovor" alebo jedno­ ducho „dohovor")2, predloženej Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev zo strany Ustanovenia Bruselského dohovoru cour d'appel (odvolací súd) de Grenoble (Francúzsko).

3. Ako je známe, Bruselský dohovor sa uplatňuje na spory v občianskych a obchodných veciach a jeho zámerom je 2. V krátkosti, vnútroštátny súd sa pýta, či je určiť, prostredníctvom ustanovení uvede­ doložka o voľbe právomoci, dojednaná podľa ných v jeho hlave II, právomoc súdnych článku 12 ods. 3 Bruselského dohovoru, orgánov zmluvných štátov v rámci súdneho uplatniteľná vo vzťahu k poistenému alebo priestoru Spoločenstva. oprávnenej osobe z poistnej zmluvy

7. Navyše k takto určeným súdom článok 10 prvý odsek dohovoru stanovuje, že „z poistenia zodpovednosti možno poistiteľa 5. Osobitne článok 8 zriaďuje skutočné pribrať do konania, ktoré začal poškodený forum actorís v prospech slabšej zmluvnej proti poistenému, ak to pripúšťa právo strany, stanovujúc, že: zmluvného štátu, ktorého súd koná", [neofi­ ciálny preklad]

8. Pokiaľ ide o prípady, v ktorých žalobu „Poistiteľa s bydliskom na území zmluvného podáva poistiteľ, článok 11 stanovuje, že štátu možno žalovať: tento „môže začať konanie len na súdoch zmluvného štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko, bez ohľadu na to, či je tento poistníkom, poisteným alebo oprávneným z poistenia" [neoficiálny preklad].

1. na súdoch zmluvného štátu, na území ktorého má bydlisko, alebo 9. V prejednávanej veci má osobitný význam článok 12 dohovoru, ktorý stanovuje, že od práve uvedených ustanovení sa možno odchýliť „len dohodou:

2. na území iného zmluvného štátu, na súdoch podľa miesta bydliska poist- níka..." [neoficiálny preklad] 1. dojednanou po vzniku sporu, alebo

I - 3710

SOCIÉTÉ FINANCIÈRE ET INDUSTRIELLE DU PELOUX

[5]. Ak sa dohoda o voľbe právomoci terie du Chatelard (ďalej len „Laiterie du uzavrela len v p r o s p e c h jedného Chatelard") v Eydoche (Francúzsko), pozo­ z účastníkov, tento účastník si zachováva stávajúce z uloženia sendvičových panelov právo podať žalobu na inom súde, ktorý má vyrobených vtedajšou Plast'Europ, s jadrom právomoc podľa ustanovení tohto doho­ z polyuretánu, vstreknutým medzi dve časti. voru." [neoficiálny preklad]

15. Znalecký posudok odhalil existenciu III — Skutkový stav a konanie konštrukčných a výrobných nedostatkov vyššie uvedených panelov a stanovil, že v dôsledku týchto vád boli priestory, v ktorých Laiterie du Chatelard vykonávala 11. Société Financière et Industrielle du svoju činnosť, nevhodné na ich účelové Peloux (ďalej len „SFIP"), predtým SA určenie. Plast'Europ, je dcérskou spoločnosťou spo­ ločnosti Recticel SA založenej podľa belgic­ kého práva (ďalej len „Recticel").

16. S cieľom získať náhradu utrpenej škody 12. V roku 1988 Recticel poistila seba a svoje podala táto spoločnosť 1. a 12. marca 2001 európske dcérske spoločnosti, medzi nimi aj žaloby pred Tribunal de grande instance de SFIP, podpísaním poistnej zmluvy so skupi­ Bourgoin-Jallieu (Francúzsko) na a) SA nou belgických poistiteľov. Abeille Assurances, poistiteľa spoločnosti SARL Calland Réalisations, b) SFIP, c) SMABTP, poistiteľa zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania SFIP, d) SA AXA Global Risks a na e) SA Zurich International, poistiteľa zodpovednosti za 13. Doložka K poistnej zmluvy stanovuje, že: škodu SFIP. „v prípade sporov vyplývajúcich z tejto zmluvy sa Spoločnosť podriadi právomoci súdov miestne príslušných podľa bydliska Poistníka".

22. Na pojednávaní 27. októbra 2004 vystú­ 20. SFIP podala proti tomuto rozsudku pili Axa Belgium, Gerling Konzern, Francúz­ námietku nepríslušnosti na cour d'appel de sko, Spojené kráľovstvo a Komisia. Grenoble, ktorý, majúc pochybnosti o výklade Bruselského dohovoru, prerušil konanie a predložil Súdnemu dvoru v zmysle Luxemburského protokolu z 3. júna 1971 3 nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

IV — Právna analýza

„Je poistený, ktorý je oprávnenou osobou z poistnej zmluvy, ktorú na jeho účet uzavrel poistník (osoba, ktorá poistnú zmluvu pod­ písala) s poistiteľom, pričom majú obaja 23. Vnútroštátny súd sa prejudiciálnou otáz­ bydlisko v tom istom členskom štáte, viazaný kou v podstate pýta, či je doložka o volbe právomoci, dojednaná v súlade s článkom 12 ods. 3 Bruselského dohovoru, uplatniteľná 3 - Ú. v. ES L 204, 1975, s. 28. voči poistenému alebo oprávnenej osobe

I - 3713

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANO — VEC C-112/03

z poistnej zmluvy v prípade, keď tieto 28. Na zaujatie stanoviska k týmto dvom subjekty nie sú poistníkom poistnej zmluvy tézam je predovšetkým potrebné rýchlo a majú sídlo (alebo bydlisko) v inom zmluv­ nahliadnuť do všetkých ustanovení, ktoré nom štáte ako poistník (a poistiteľ). dohovor venuje voľbe právomoci v oblasti poistných zmlúv.

26. Iný názor má naopak Spojené kráľovstvo 30. Táto ochrana je zabezpečená hlavne a poisťovacie spoločnosti, podľa ktorých je dvoma spôsobmi. Ak podá žalobu poistitel', táto doložka v každom prípade uplatniteľná článok 11 dohovoru priznáva právomoc voči tretej poistenej strane, teda výlučne súdu určenému podľa bydliska v predmetnej veci voči SFIP. slabšej strany. Ak však žalobu podá slabšia strana tohto vzťahu, v zmysle článku 8 ods. 1 a 2 dohovoru má táto strana možnosť žalovať poistiteľa.nielen na súde určenom podľa jeho bydliska, ale aj na súde určenom podľa bydliska poistníka. 27. K tejto argumentačnej línii sa na pojed­ návaní pripojila aj francúzska vláda, ktorá však v písomných pripomienkach starostlivo rozanalyzovala obidve protichodné tézy, 4 — Rozsudok z 13. júla 2000, Group Josi Reinsurance Company SA, C-412/98, Zb. s. I-5925, bod 64; pozri tiež rozsudok považujúc ich obe za prijateľné. zo 14. júla 1983, Gerling, 201/82, Zb. s. 2503, bod 17.

I - 3714

SOCIÉTÉ FINANCIÈRE ET INDUSTRIELLE DU PELOUX

31. Týmto súdom patria tiež ďalšie dve s ochranou jej záujmov (článok 12 ods. 2 a 3); osobitné právomoci v oblasti poistenia zod­ iii) žiadna zo strán nepotrebovala ochranu povednosti stanovené článkami 9 a 10 doho­ (článok 12 ods. 4 a 5). voru.

35. Takto okrem toho, že dohovor ochraňuje zásadu autonómie zmluvných strán, ktorej 32. Osobitne článok 9 upresňuje, pokiaľ ide priznáva osobitný význam 5, bráni zároveň o to, čo nás v predmetnej veci zaujíma, že tomu, aby cieľ ochrany slabšej strany nebol poistiteľa možno žalovať aj na súde určenom ohrozený dojednaním doložiek o volbe prá­ podľa miesta, kde došlo k poistnej udalosti. vomoci nanútených zo strany poistiteľov Článok 10 prvý odsek naopak stanovuje, že v dôsledku väčšej zmluvnej moci, ktorou poistený môže pribrať poistiteľa do konania, disponujú. ktoré začal poškodený proti poistenému, ak to pripúšťa právo zmluvného štátu, ktorého súd koná.

38. Predbežne je potrebné konštatovať, že ochrany poisteného ako tretej strany bráni hlavným zámerom tejto výnimky, je umožniť tomu, aby bolo možné doložku o volbe poistiteľovi vylúčiť, aby boli voči nemu právomoci považovať voči nemu za uplatni- uplatnené právomoci stanovené článkami 9 teľnú. a 10 dohovoru. Touto doložkou sa bude môcť poistiteľ vyhnúť jednak tomu, aby bol žalovaným pred súdom miesta, kde došlo k poistnej udalosti (článok 9), a tiež aby bol poisteným pribraný do konania pred súd, na ktorom poškodený zažaloval poisteného 42. Naproti tomu Spojené kráľovstvo (článok 10). 6 a poisťovacie spoločnosti sa pri tvrdení, že napriek dojednaniu doložky medzi poistní- kom a poistiteľom je táto uplatniteľná voči poistenému, odvolávajú okrem argumentov, ktoré uvediem neskôr, tiež na požiadavku právnej istoty. Podľa ich názoru by totiž iba týmto spôsobom mohol byť skutočne chrá­ 39. Pri pozornom skúmaní však vyplynie, že nený záujem poistiteľa, a to osobitne takáto dohoda poistníka nemôže poškodiť, v konaniach v oblasti poistenia zodpoved­ nosti, byť žalovaný pred jediným vopred keďže predpokladom pre potvrdenie právo­ určeným súdom. moci súdu tohto štátu je, že poistník a poistiteľ majú bydlisko alebo sídlo v tom istom štáte.

43. Pokiaľ ide o mňa, nazdávam sa, že znenie článku 12 ods. 3 neponúka na túto otázku jasnú odpoveď. Toto ustanovenie sa totiž obmedzuje na upresnenie podmienok, ktoré 40. Problémy však vzniknú vtedy, keď sa tak musí spĺňať doložka o volbe právomoci, ako v predmetnej veci osoba poisteného ktorú toto ustanovenie zavádza bez toho, nezhoduje s osobou poistníka, a poistený aby sa zmienilo o bode, ktorý je sporným má hlavné sídlo v inom členskom štáte ako v predmetnej veci. Dokazuje to napokon aj poistník a poistiteľ. samotný fakt, že vedľajší účastníci konania dospeli s ohľadom na doslovný výklad tohto ustanovenia k odlišným záverom.

názoru ak chceli zmluvné strany zaobchádzať nasledoval po dohovore, teda na nariadenie voči týmto subjektom inak ako voči poistní- Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 kovi, takým spôsobom, že doložka o volbe o právomoci a o uznávaní a výkone roz­ právomoci, ktorá bola platne dohodnutá, by sudkov v občianskych a obchodných veciach nemohla byť voči nim uplatnená, nemali by (ďalej len „nariadenie č. 44/2001") 8. žiaden problém výslovne to vyhlásiť. Keď V ustanovení nariadenia, ktoré zodpovedá chcel totiž dohovor odlíšiť poistníka od článku 12 ods. 3 dohovoru, teda v článku 13 ostatných subjektov, urobil to otvorene. Tak ods. 3, sa totiž nehovorí o poistenom ako je to napríklad v prípade článku 12 ods. 2, tretej strane alebo o oprávnenej osobe, hoci ktorý potvrdzuje prípustnosť doložky o volbe odvolania na tieto subjekty boli uvedené právomoci, ktorá „umožňuje poistníkovi, v iných ustanoveniach týkajúcich sa určenia poistenému alebo oprávnenej osobe podať právomoci v oblasti poistenia, žalobu na iné súdy, ako sú uvedené v tomto a predovšetkým v článku 9 ods. 1 pism. b), oddieli" [neoficiálny preklad].7 Chýbajúce ktorý zodpovedá článku 8 ods. 2 dohovoru. 9 rozlíšenie v článku 12 ods. 3 medzi situáciou poistníka a ostatných subjektov má podľa Spojeného kráľovstva za následok, uvažujúc a contrario, stotožnenie týchto situácií, a teda uplatniteľnosť doložiek založených na tomto ustanovení voči tretím stranám.

47. To by podľa tejto vlády potvrdzovalo, že ak bolo zámerom vložiť osobitné ustanovenia pre poisteného ako tretiu stranu a pre oprávneného, bolo tak urobené expressis verbis. 45. Na druhej strane, pokračuje Spojené kráľovstvo, tvrdiť, že zámerom článku 12 ods. 3 je ochraňovať poisteného ako tretiu stranu a oprávneného odlišným spôsobom ako poistníka, by znamenalo vykonať nepri­ jateľný „tvorivý výklad" ustanovenia, zavá­ dzajúc obmedzenie uplatniteľnosti doložky, ktoré článok 12 nestanovuje priamo ani 48. Opačný názor zastáva Komisia, podľa nepriamo. ktorej sa z neuvedenia poisteného ako tretej strany a oprávnenej osoby v článku 12 ods. 3 dohovoru musí vyvodiť, že tieto subjekty sa nachádzajú v odlišnej situácii ako poistník. Napokon, pokračuje Komisia, prevracajúc

49. Táto výrazná odlišnosť názorov podľa mňa potvrdzuje, že znenie článku 12 ods. 3 neposkytuje presné a nepopierateľné údaje 52. Je teda jasné, že takáto doložka nemôže o dosahu tohto ustanovenia. privodiť ujmu slabším stranám poistného vzťahu, keďže jej cieľom nie je vylúčenie pravidiel o určení právomoci, stanovených dohovorom v oblasti poistných zmlúv, ale táto doložka pridáva ďalší súd k tým, ktoré sú príslušné konať na základe týchto noriem. Ochrana slabších strán poistného vzťahu je 50. Na druhej strane tiež neverím tomu, že teda zabezpečená a dokonca posilnená. objasnenie v tomto smere ponúka judikatúra Súdneho dvora, a osobitne rozsudok Ger- ling 10, na ktorý odkazujú vedľajší účastníci konania pri opätovnom odvodzovaní argu­ mentov z tohto rozsudku na podporu vlastných téz. 53. Doložky podľa článku 12 ods. 3 však stanovujú právomoc, ktorá vylučuje ostatné možnosti uvedené príslušnými ustanove­ niami oddielu 3 dohovoru. Ich uplatniteľnosť voči tretím osobám by teda mohla byť priznaná jedine vtedy, ak by to neohrozilo tie požiadavky ochrany poisteného, ktoré 51. Je totiž pravda, že Súdny dvor v tomto charakterizujú ustanovenia dohovoru v tejto prípade priznal, že pokiaľ ide o poistnú oblasti. zmluvu medzi poistiteľom a poistníkom, uzavretú v mene poistníka a v prospech tretích osôb, tieto tretie osoby môžu uplat­ ňovať voči poistiteľovi doložku o volbe prá­ vomoci, zaradenú do poistnej zmluvy. 11 Je však tiež pravda, že doložka, o ktorú išlo v danej veci, bola založená na odseku 2 54. Vychádzajúc teda z tejto odlišnej inšpi­ rácie a účinkov daných dvoch ustanovení, nemožno podľa môjho názoru považovať za 10 — Rozsudok Gerling, už citovaný. odôvodnenú tézu vlády Spojeného kráľovstva 11 — Tamže, bod 20. a poisťovacích spoločností, podľa ktorej ak

60. V prvom prípade by totiž poistený 56. V tomto smere je vhodné hneď pripo­ mohol vyzvať poistiteľa na pristúpenie do menúť, že cieľom týchto ustanovení, ako už konania pred súd miestne príslušný podľa bolo viackrát zdôraznené, je ochrana slabších jeho vlastného bydliska. V druhom prípade strán poistného vzťahu, to znamená poist- by volba začať konanie s poistiteľom pred níka, poisteného a oprávnenej osoby. iným súdom bola úplne ponechaná na posúdenie poisteného. Tento totiž môže prizvať poistiteľa do konania pred súd forum delicti, ktorý je užšie prepojený s prejednávanou vecou, alebo podať samo­ statnú žalobu proti poistiteľovi pred súdom miestne príslušným podľa jeho bydliska. 57. Ak by sa vychádzalo z tejto perspektívy, pre zodpovedanie otázky by bolo potrebné zistiť, či v prípade žaloby o náhradu škody podanej poškodeným proti zodpovednému subjektu, poistenému pre prípad rizika v rámci občianskoprávnej zodpovednosti, ale ktorý nie je poistníkom poistnej zmluvy, 61. Ak by v tomto scenári vstúpila do hry môže tento poistený subjekt zodpovedný za doložka o volbe právomoci stanovená člán­ škodu skutočne utrpieť ujmu z dôvodu kom 12 ods. 3 dohovoru, poistený, ktorý je uplatnenia doložky o voľbe právomoci, zároveň zmluvnou stranou poistnej zmluvy obsiahnutej v poistnej zmluve. a ktorého poškodený žaluje pred súdom, kde

I - 3719

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANO — VEC C-112/03

nastala poistná udalosť, v dôsledku tejto oprávnená osoba, nezhoduje so štátom, doložky by nemohol prizvať poistiteľa pred v ktorom majú spoločné bydlisko poistiteľ tento súd, ale mohol by svoje nároky uplatniť a poistník, v dôsledku uplatnenia doložky samostatnou žalobou na súde miestne prí­ voči nim by im zanikla možnosť, na rozdiel slušnom podľa jeho vlastného bydliska (ktorý od toho, čo by nastalo voči poistníkovi, podať je v uvedenej hypotéze spoločný). Preto by žalobu na súde štátu, v ktorom majú vlastné doložka o volbe právomoci nebola nenapra­ bydlisko. viteľné v rozpore s cieľom ochrany slabšej strany, ktorý charakterizuje celý oddiel dohovoru zaoberajúci sa poistením.

I - 3720

SOCIÉTÉ FINANCIÈRE ET INDUSTRIELLE DU PELOUX

by uplatniteľná voči poistenému ako tretej byť chránený normami právomoci, ktoré strane, ochrana poskytnutá článkom 11 by lepšie chránia jej [jeho — neoficiálny pre­ bola nevyhnutne ohrozená, keďže slabšia klad] záujmy než všeobecné normy právo­ strana by bola žalovaná pred súdom moci". s miestnou príslušnosťou určenou podľa bydliska poistiteľa.

71. Na ten účel článok 9 ods. 1 pism. b) nariadenia č. 44/2001 posilnil ochranu slab­ 68. Na základe podobných dôvodov možno ších strán poistného vzťahu oproti tomu, čo namietnuť aj proti tvrdeniu, ktoré sa Spojené stanovuje dohovor, možnosťou žalovať kráľovstvo snaží vyvodiť z citovaného naria­ poistiteľa nielen na súde určenom podľa jeho denia č. 44/2001, ktoré nahradilo Bruselský bydliska, ale aj „na území iného členského dohovor, poukazujúc na podstatnú zhodu štátu, ak žalobu podal poistník, poistený medzi článkom 13 nariadenia a článkom 12 alebo oprávnený z poistenia, na súdoch podľa dohovoru (pozri bod 46 a nasi, vyššie) miesta bydliska žalobcu". 13

69. V tomto ohľade musím predovšetkým 72. Týmto spôsobom namiesto stanovenia poznamenať, že hoci ustanovenia tohto výlučnej právomoci súdu určeného podľa nariadenia nie sú na prejednávanú vec bydliska poistníka článkom 8 ods. 2 Brusel­ uplatniteľné 12, zmeny, ktoré toto nariadenie ského dohovoru nariadenie č. 44/2001 priz­ prináša v danej oblasti, majú napriek tomu náva poistenému ako tretej strane tiež na účely prejednávanej veci význam, a to možnosť, ktorou platný dohovor nedispono­ práve kvôli podstatnej zhode, o ktorej som val, žalovať poistiteľa pred súdom určeným práve hovoril. podľa svojho vlastného bydliska.

74. Ak by sa totiž pripustilo, že taká doložka o volbe právomoci, ako sú doložky stanovené 77. Aby to však bolo úplné, je potrebné ešte článkom 12 ods. 3 dohovoru a analogicky preskúmať námietky, ktoré proti tejto téze článkom 13 ods. 3 nariadenia, je uplatniteľná vzniesli poisťovacie spoločnosti a vláda Spo­ aj voči poistenému ako tretej strane a voči jeného kráľovstva. oprávnenej osobe, ktoré majú bydlisko v inom členskom štáte, títo posledne uvedení by boli nevyhnutne prinútení podať žalobu na súd miestne príslušný podľa bydliska poistiteľa, strácajúc tým možnosť, ktorú už stanovil dohovor a potvrdilo nariadenie 14, uplatniť svoje nároky pred súdom forum 78. Ako bolo naznačené, prvá z týchto delicti, ako aj možnosť zavedenú v ich námietok poukazuje na požiadavku právnej prospech článkom 9 ods. 1 pism. b) naria­ istoty. Poistiteľ by mal s istotou vedieť, už denia, podať žalobu na súde miestne prí­ v okamihu uzavretia poistnej zmluvy, ktorý slušnom podľa bydliska. súd je príslušný pre všetky spory, ktoré z nej môžu vyplynúť, lenže to by pri sledovaní tézy o neuplatniteľnosti doložky o volbe právo­ moci nebolo možné.

75. Pripomínam ešte raz, že to by bolo nezlučiteľné s cieľmi ochrany slabšej strany poistného vzťahu, sledovanými právnou úpravou Spoločenstva. 79. Musím však namietnuť, že táto téza nemusí poistiteľovi brániť vopred vedieť, na ktorých súdoch by mohol byť žalovaný. Ako je totiž známe, vo väčšine poistných zmlúv uzavretých v záujme alebo v prospech tretej strany poistník v okamihu uzavretia zmluvy 76. Zdá sa mi teda, že spomedzi téz, ktorými oznámi poistiteľovi osobné údaje tejto tretej sa tu zaoberám, všetky tieto úvahy systema- strany, takže poistiteľ je tým náležité infor­ tického charakteru vedú skôr movaný o súdoch eventuálne príslušných pre rozhodovanie o sporoch, ktoré by mal s tretím poisteným alebo oprávnenou oso­ 14 — Pomerne články 9 a 10. bou.

86. Do znenia dohovoru bol preto vložený článok 12a, ktorý umožňuje uzavretie dolo­ žiek o volbe právomoci výlučne vo vzťahu 83. Táto námietka sa mi nezdá byť prijateľná, a to aj keby som odhliadol od skutočnosti, že z povahy výkladu, ktorý Súdny dvor vyko­ 15 — Pozri bod 140 tzv. Schlosserovej správy, správy k Dohovoru o pristúpení Dánskeho kráľovstva, írska, a Spojeného kráľov­ náva v rámci právomoci v oblasti prejudi- stva Velkej Británie a Severného írska, k Dohovoru o súdnej ciálnych otázok vyplýva, že sa nemá vzťaho­ právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, ako aj Protokol týkajúci sa jeho výkladu Súdnym vať iba na prejednávaný prípad. dvorom z 9. októbra 1978 (Ú. v. ES C 59, 1979, s. 71).

I - 3723

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-U2/03

k poisteniam „veľkých rizík", teda poistných dila jednu z pôvodných strán v jej právach zmlúv uzavretých vo vzťahu k niektorým a záväzkoch". 19 druhom dopravy (predovšetkým leteckej a námornej). Z toho vyplýva, a contrario, že rozsah a medzinárodný význam podniku, ktorý je zmluvnou stranou alebo poisteného podniku, nevedú samé osebe k vylúčeniu uplatnenia osobitnej právnej úpravy stano­ 89. Súdny dvor uviedol, že v takej situácii nie venej dohovorom v oblasti poistných je potrebné skúmať, či tretia strana prejavila zmlúv, keďže takýto záver je obmedzený len svoj súhlas s tým, že bude viazaná doložkou na prípady stanovené článkom 12a. o volbe právomoci, keďže „v tomto prípade nadobudnutie konosamentu nemôže priznať držiteľovi konosamentu ako tretej strane viac práv, ako mal náložca".20

I - 3724

SOCIÉTÉ FINANCIÈRE ET INDUSTRIELLE DU PELOUX

92. Podľa názoru samotného Súdneho dvora základov jej neuplatniteľnosti. Pri bližšom však z tejto všeobecnej zásady existujú dve skúmaní však vyplýva, že to nestačí na výnimky. uplatnenie doložky voči tejto tretej strane, aspoň pokiaľ nemá, tak ako v predmetnom prípade, sídlo (alebo bydlisko) v tom istom členskom štáte ako poistiteľ (a poistník).

93. Po prvé, na základe vnútroštátneho zákona uplatniteľného na daný vzťah bude dohoda medzi pôvodnými zmluvnými stra­ nami záväzná voči tretiemu, pokiaľ tento nahradí jednu zo zmluvných strán vo všet­ kých jej právach a záväzkoch. 97. Ako sme totiž videli vyššie (pozri bod 33 a nasi, vyššie), dohovor pripúšťa, aby sa slabšia strana vzdala niektorých zo súdov, na ktoré by mala právo na základe pravidiel o právomoci stanovených v oddieli 3, len ak to tomuto subjektu nespôsobí ujmu. 94. Kedze táto možnosť je v prejednávanej V prípade doložky o voľbe právomoci podľa veci vylúčená, prejdem bez váhania k druhej článku 12 ods. 3 neexistencia ujmy vyplýva výnimke, na základe ktorej je tretia strana z voľby súdu štátu, v ktorom majú obe strany viazaná doložkou o voľbe právomoci, pokiaľ (a teda aj slabšia strana) bydlisko (pozri bod výslovne prejaví súhlas s touto doložkou. 39 vyššie). V prípade, že ide o tretiu stranu so sídlom (alebo bydliskom) v inom štáte, súd stanovený na základe doložky by bol súd určený len podľa štátu poistiteľa, čo by bolo riešením jasne odporujúcim cieľom, ktoré sleduje oddiel 3 dohovoru.

V — Návrh

101. Vo svetle vyššie uvedených úvah preto navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálnu otázku predloženú cour d'appel de Grenoble odpovedal takto:

„Doložku o voľbe právomoci, dojednanú v súlade s článkom 12 ods. 3 Bruselského dohovoru, nemožno uplatňovať voči poistenému ako tretej strane, ktorý má bydlisko v inom členskom štáte ako poistiteľ a poistník."

I - 3726