C-123/03
ECLI:EU:C:2004:297
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0123
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
KOMISIA/GREENCORE
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 6. mája 2004 1
1. V tomto konaní sa Komisia odvoláva proti 3. V októbri 1999, krátko po vyhlásení u z n e s e n i u Súdu prvého s t u p ň a 2 rozsudku Súdu prvého stupňa, Greencore o zamietnutí jej námietky neprípustnosti oznámil faxom Komisii podrobné údaje proti žalobe podanej Greencore Group plc bankového účtu Irish Sugar, na ktorý sa mala (ďalej len „Greencore") o neplatnosť údaj uvedená suma poukázať. Vo faxe sa na záver ného rozhodnutia Komisie. uvádzalo:
„Taktiež vás žiadame, aby ste nám potvrdili, že zaplatíte úroky z vrátenej sumy za obdobie od vykonania platby spoločnosťou Irish Sugar plc v prospech Komisie až do dátumu Okolnosti jej vrátenia. Žiadame vás, aby ste nám oznámili výšku úrokov."
4. Dňa 4. januára 2000 Komisia previedla 2. Roku 1997 uložila Komisia spoločnosti sumu dlhovanej istiny na účet, ale nezaplatila Irish Sugar plc, dcérskej spoločnosti Green žiadne úroky. core pokutu podľa článku 86 Zmluvy ES (teraz článok 82 ES). 3Roku 1999 Súd prvého stupňa na základe žaloby Irish Sugar znížil pokutu o 916 674 eur. 4
1 — Jazyk prednesú: angličtina. 5. V októbri 2001 Súd prvého stupňa roz 2 — Uznesenie zo 7. januára 2003, Greencore Group/Komisia, hodol v rozsudku Corus UK/Komisia 5 , že ak T-135/02, zatiaľ neuverejnené v Zbierke. 3 — Rozhodnutie Komisie 97/624/ES zo 14. mája 1997 o konaní podľa članku 86 Zmluvy ES [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 258, s. 1). 4 — Rozsudok zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia, T-228/97, 5 — Rozsudok 10. októbra 2001, Corus UK/Komisia, T-171/99, Zb. Zb. s. II-2969. s. 112967.
I - 11649
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-123/03 P
sa rozsudkom zruší alebo zníži pokuta článok 173). Namiesto toho ste sa rozhodli uložená podniku za porušenie pravidiel vyčkať na výsledok sporu vo veci ,Corus' pred hospodárskej súťaže zakotvených v Zmluve vrátením sa k tejto otázke. ES, je Komisia povinná podľa článku 34 Zmluvy ECSC 6vrátiť nielen istinu neprávom zaplatenej pokuty, ale aj úroky z omeškania z tejto sumy. 7
6. V novembri 2001 Greencore, odvolávajúc sa na už citovaný rozsudok Corus UK/ Komisia, požiadal Komisiu, aby zaplatila Irish Sugar sumu 154 892 eur rovnajúcu sa úroku zo sumy neprávom zaplatenej pokuty.
Už preto nemáte právo sa odvolať rozsudok ,Corus' po tom, čo ste pôvodne prijali platbu istiny bez úrokov."
7. Komisia odpovedala listom z 11. februára 2002 takto:
8. V apríli 2002 Greencore požiadal o zrušenie uvedeného údajného rozhodnutia „Platba istiny bez úrokov vykonaná 4. januára v súlade s článkom 230 ES. Komisia vzniesla 2000 predstavuje odmietnutie Komisie zapla námietku neprípustnosti na základe toho, že tiť úroky. Toto rozhodnutie nezaplatiť úroky list nijakým spôsobom nezmenil právne ste nenapadli do dvoch mesiacov stanove postavenie Greencore, ale jednoducho infor ných v článku 230 Zmluvy ES (predtým moval Greencore, že Komisia zastáva názor, že nenapadol rozhodnutie Komisie zo 4. januára 2000 a toto právo preto zaniklo; keďže list bol len informatívny, nebolo 6 — Je potrebné ho uplatňovať rovnako ako článok 176 Zmluvy ES, možné ho zrušiť podľa článku 230 ES. Vo teraz článok 233 ES (pozri bod 51 už citovaného rozsudku Corus UK/Komisia), ktorý od inštitúcie, ktorého akt bol svojej odpovedi Greencore tvrdí, že nikdy súdom Spoločenstva vyhlásený za neplatný, požaduje, aby neexistovalo skoršie rozhodnutie o úrokoch, uskutočnil nevyhnutné opatrenia na to, aby vyhovel rozsudku. 7 — Body 52 a 53 už citovaného rozsudku Corus UK/Komisia. a preto nemohol byť list čisto informatívny.
I - 11650
KOMISIA/GREENCORE
9. Uznesením Greencore Group/Komisia zo Tento judikat možno uplatniť aj v prípade 7. januára 2003 zamietol Súd prvého stupňa ako je tento, keď inštitúcia, tým, že odmieta námietku neprípustnosti Komisie, uvádzajúc: uskutočniť platbu, popiera existenciu svojho 8 záväzku podľa ustanovení Zmluvy."
„Ďaleko od toho, aby len oznamoval infor máciu, list Komisie z 11. februára 2002, ako je zrejmé zo samotných pojmov, v ktorých je list formulovaný..., jasne vyjadruje odmiet nutie uvedenej inštitúcie platiť úroky 10. Komisia sa odvolala proti uzneseniu z omeškania požadované žalobcom Súdu prvého stupňa. Tvrdí, že súd sa v prospech jeho dcérskej spoločnosti. Uvá dopustil nesprávneho právneho posúdenia, dzaným dôvodom pre toto zamietnutie je, že keď zamietol jej námietku neprípustnosti žalobcovi zaniklo právo požadovať platbu a najmä že porušil článok 230 ES tým, že úrokov, keďže túto otázku neuplatnil vtedy, vyhlásil za prípustnú žalobu o neplatnosť keď bola 4. januára 2000 vrátená istina aktu, ktorý napadnúť nemožno, pretože zaplatenej pokuty. nespôsobuje osobitnú zmenu v právnom postavení žalobcu.
Súdny dvor v rozsudku z 26. mája 1982, Nemecko [a Bundesanstalt für Arbeit]/ Komisia (44/81, Zb. s. 1855), v bode 6 vyslovil, že pokiaľ inštitúcia odmieta uhradiť platbu tým, že spochybňuje predchádzajúci 11. Greencore tvrdí po prvé, že Súd prvého záväzok alebo popiera jeho existenciu, dopú stupňa dospel ku skutkovému zisteniu, že list šťa sa konania, ktoré z právneho hľadiska „jasne vyjadruje odmietnutie zaplatiť úroky môže byť predmetom žaloby o neplatnosť z omeškania" a že neexistovalo žiadne skoršie podľa článku 230 ES. Ak táto žaloba vedie odmietnutie a, po druhé, že súd rozhodol k zrušeniu rozhodnutia o odmietnutí uhradiť správne, keď uviedol, že list je aktom, ktorý platbu, žalobcovo právo je preukázané možno napadnúť, pretože zbavil Greencore a dotknutá inštitúcia bude musieť v súlade výhod článku 233 ES, ako boli interpretované s článkom 233 ES zabezpečiť výkon tejto v už citovanom rozsudku Corus UK/Komi nezákonne odmietnutej platby. Navyše, ak by sia. inštitúcia neodpovedala na žiadosť o úhradu platby, možno docieliť rovnaký výsledok prostredníctvom článku 232 ES. 8 — Body 14 aż 16.
I - 11651
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - F. G. JACOBS - VEC C-123/03 P
Posúdenie časť listu, ktorú by bolo možné použiť na podporu takéhoto záveru, je veta:
12. Podstatnou otázkou tohto odvolania je, či Súd prvého stupňa správne analyzoval list „Platba istiny bez úrokov vykonaná 4. januára Komisie ako akt, ktorý možno napadnúť. 2000 predstavuje odmietnutie Komisie zapla tiť úroky."
13. Nesúhlasím s tvrdením Greencore, že 15. Aj keby sa prijalo tvrdenie, že uvedené uvedená kvalifikácia listu vykonaná súdom je stanovisko obsahuje odmietnutie zaplatiť ako taká posúdením skutkového stavu úroky, jeho právny status a následky závisia a v dôsledku toho nepodlieha kontrole na od správnej kvalifikácie platby istiny bez základe odvolania. Hoci vo všeobecnosti úrokov Komisiou 4. januára 2000. Ak je list Súdny dvor nemôže znovu posudzovať skut iba potvrdením odmietnutia zaplatiť úroky, kový stav zistený Súdom prvého stupňa, ktoré už malo formu napadnuteľného aktu, podľa ustálenej judikatúry má Súdny dvor pri ktorom právo podať žalobu zaniklo, právomoc kontroly právnej kvalifikácie skut nebude zjavne samotný napadnuteľný žalo kového stavu vykonanej Súdom prvého bou. Súd prvého stupňa sa však uvedenou stupňa a právnych záverov, ktoré z nej otázkou vôbec nezaoberal. vyvodil. 9 V tomto prípade boli právna kvalifikácia listu Súdom prvého stupňa a právne závery, ktoré z nej vyvodil, roz hodujúce pre jeho rozhodnutie.
16. Podľa môjho názoru tak Súd prvého stupňa mal urobiť. Tento súd dospel k skutkovému zisteniu, že hoci Komisia previedla sumu istiny na účet Greencore, „nevyhovela žiadosti o úroky". 10 Keďže 14. Súd prvého stupňa založil svoju kvalifi Komisia žiadosti nevyhovela, treba sa podľa káciu listu na svojom dojme, že list „jasne môjho názoru domnievať, že žiadosť vyjadruje odmietnutie uvedenej inštitúcie zamietla. Súd prvého stupňa mal preto zistiť, platiť požadované úroky z omeškania". Jediná že platba istiny bez úrokov Komisiou mala
9 — Rozsudok z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C-136/92, P, Zb. s. I-1981, body 48 a 49. 10 — Bod S už citovaného uznesenia Greencore Group/Komisia.
I - 11652
KOMISIA/GREENCORE
byť správne analyzovaná ako implicitné možno napadnúť podľa článku 230 ES, odmietnutie zaplatiť požadované úroky. Hoci pretože iba potvrdil uvedené skoršie roz vo všeobecnosti samotné mlčanie zo strany hodnutie. Podľa ustálenej judikatúry žaloba inštitúcie nemôže zakladať implicitné o neplatnosť podaná proti rozhodnutiu odmietnutie, 11situácia je jasne odlišná, keď potvrdzujúcemu skoršie rozhodnutie, ktoré je žiadosť konfrontovaná s konaním, ktorým nebolo napadnuté v riadnom čase, je neprí sa jej nevyhovie. 12 Implicitné rozhodnutie pustná a rozhodnutie je iba potvrdením možno v zásade napadnúť podľa článku 230 skoršieho rozhodnutia, keď neobsahuje ES. 13 žiadne nové okolnosti v porovnaní so skor ším aktom a nepredchádza mu žiadne opätovné skúmanie situácie adresáta skor šieho aktu. 14 Predovšetkým fax, v ktorom Komisia odmieta znovu zvážiť skoršie roz hodnutie, nemožno považovať za nové roz hodnutie. 1 5 Naopak stretnutie medzi adre sátom skoršieho aktu a inštitúciou, ktorá 17. Článok 230 ES priznáva právo požadovať odmietla platbu údajne dlhovanej sumy, na súdnu kontrolu konania inštitúcie. Ak kona ktorom sa o uvedenom odmietnutí zaplate nie nie je rozhodnutím napadnuteľným podľa nia diskutuje, by malo byť považované za uvedeného článku, článok 232 ES stanovuje, opätovné skúmanie v zmysle tejto judika že inštitúciu možno vyzvať, aby konala. túry. 1 6 Každý článok stanovuje striktnú lehotu na výkon ním priznaného práva. Je jasné, že systém opravných prostriedkov by bol ohro zený, ak by účastník konania, ktorý sa cítil poškodený konaním inštitúcie a pritom neuplatnil žiadne právo v príslušnej lehote, napriek tomu následne mohol napadnúť konanie.
19. V už citovanom rozsudku Nemecko a Bundesanstalt für Arbeit/Komisia, jedinom autoritatívnom rozhodnutí, na ktoré sa Súd prvého stupňa v spornej veci odvolal, žiadalo Nemecko zaplatenie pomoci, ktorú Komisia 18. Ak, ako navrhujem, je odmietnutie predtým schválila ako grant. V júli 1980 Komisie zaplatiť úroky správne analyzované Komisia informovala Nemecko, že žiadosti ako rozhodnutie tak neurobiť, list nemôže nemôže vyhovieť keďže nebola podaná načas. byť podľa môjho názoru rozhodnutím, ktoré
14 — Rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. októbra 2000, Ripa di 11 — Rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. decembra 1999, Sodima/ Meana a i./Komisia, spojené veci T-83/99, T-84/99 a T-85/99, Komisia, spojené veci T-190795 a T-45/96, Zb. s. II-3617, bod Zb. s. II-3493, bod 33 a tam citovaná judikatúra. 32. 15 — Rozsudok súdu prvého stupňa z 18. septembra 1997, Mutual 12 — Pozri tiež rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. júla 1996, Aid Administration Services/Komisia, spojené veci T-121/96 Branco/Komisia, T-271/94, Zb. s. II-749, bod 48. a T-151/96, Zb. s. II-1355, bod 48. 13 — Pozri napríklad rozsudok z 25. mája 2000, Ca' Pasta/Komisia, 16 — Rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. októbra 1997, IPK/ C-359/98 P, Zb. s. I-3977, bod 32. Komisia, T-331/94, Zb. s. II-1665, body 25 a 26.
I - 11653
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-123/03 P
V auguste 1980 Nemecko odpovedalo napad nosti" . Nie je mi však zrejmé, ako je nutím stanoviska Komisie a žiadalo ju uvedený predpoklad relevantný vo vzťahu o vysvetlenie jej názoru. Uvedená žiadosť k prípustnosti žaloby Greencore, alebo ako bola formálne prijatá Komisiou a uskutočnilo môže oslobodiť Greencore od požiadavky sa stretnutie, na ktorom Komisia súhlasila, že článku 230 ES, aby začal konanie do dvoch znovu zváži postoj Nemecka. V októbri mesiacov odo dňa implicitného rozhodnutia a decembri 1980 napísalo Nemecko opäť Komisie odmietajúceho zaplatenie úroku po Komisii s cieľom dostať platbu; v decembri tom, keď bola Komisia o zaplatenie po 1980 Komisia potvrdila odmietnutie. Skutoč prvýkrát požiadaná. Je zrejmé, že neskoršie nosť, že Komisia súhlasila s opätovným rozhodnutie Súdneho dvora nespôsobuje zhodnotením a vec opätovne uvedeným opätovné plynutie lehoty na začatie konania spôsobom zhodnotila po jej úvodnom v prípadoch, keď už táto lehota márne odmietnutí zaplatiť údajne dlhovanú sumu, uplynula. je podľa môjho názoru dostatočná na pre ukázanie toho, že už citovaný rozsudok Nemecko/Komisia možno od tohto prípadu jasne odlíšiť. 17
21. Možno poznamenať, že ak by Súdny dvor zamietol odvolanie v tomto prípade, malo by to ten účinok, že Komisia by sa nemohla dovolávať lehoty stanovenej v článku 230 proti žiadnemu podniku, ktorému bola kedykoľvek v minulosti ulo 20. Súd prvého stupňa v už citovanom žená Komisiou pokuta, ktorá bola následne rozsudku Corus UK/Komisia zaviedol zásadu súdom Spoločenstva znížená alebo zrušená. práva na úroky z pokút, ktoré boli zaplatené Podľa ustálenej judikatúry je táto lehota a následne zrušené alebo znížené. Greencore založená najmä na úvahe, že účelom lehôt, správne uvádza, že uvedený výklad pravidla v rámci ktorých musí konanie začať, je práva Spoločenstva súdmi Spoločenstva zabezpečiť právnu istotu tým, že zabránia „objasňuje a definuje zmysel a rozsah uve tomu, aby boli akty Komisie vyvolávajúce deného pravidla, ako malo byť chápané právne následky spochybňované doneko a uplatňované od nadobudnutia jeho účin nečna. 1 9 Tejto úvahe by zjavne nezodpove dal vyššie opísaný výsleďok.
17 — Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Darmon k veci Oliveira/Komisia, (rozsudok zo 7. mája 1991, C-304/89, Zb. s. I-2283), kde popísal už citovaný
rozsudok
Nemecko/Komisia ako odmietnutie uznania toho, 18 — Bod 26, odpovede Greencore. že prijatie postoja, ktorý sa inštitúcia Spoločenstva podujme 19 — Pozri, ako príklad z posledného obdobia, rozsudok opätovne preskúmať, predstavuje rozhodnutie (bod 12 z 22. októbra 2002, National Farmers' Union, C-241/01, návrhov). Zb. s. I-9079, bod 34 a tam citovanú judikatúru.
I - 11654
KOMISIA/GREENCORE
22. Napokon by som rád dodal, že ak sa následne rozhodol podať podľa článku 230 Greencore v čase, keď dostal platbu istiny od ES. Komisie domnieval, že nezaplatenie úroku nebolo aktom, ktorý možno napadnúť podľa článku 230 ES, správnym postupom by bolo, ak by vyzval Komisiu, aby konala v súlade 23. S prihliadnutím na uvedené by napad s druhým odsekom článku 232 ES. Skutoč nuté uznesenie Súdu prvého stupňa malo byť nosť, že podľa jeho žaloby na Súd prvého zrušené a s ohľadom na prvý odsek článku 61 stupňa sa Greencore „rozhodol nepoužiť Štatútu Súdneho dvora musí byť žaloba tento prostriedok nápravy", nemôže mať o neplatnosť údajného rozhodnutia vyhlá nijaký vzťah k prípustnosti žaloby, ktorú sa sená za neprípustnú.
Návrh
24. Preto navrhujem, aby Súdny dvor:
1) zrušil uznesenie Súdu prvého stupňa zo 7. januára 2003, Greencore Group/ Komisia, T-135/02;
2) vyhlásil žalobu Greencore Group plc o neplatnosť údajného rozhodnutia Komisie zo 11. februára 2002 za neprípustnú;
3) zaviazal Greencore Group plc na náhradu trov konania pred Súdnym dvorom a Súdom prvého stupňa.
I - 11655