C-128/03

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-128/03 A C-129/03

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 28. októbra 2004 1

I - Úvod niektorých vyrovnávacích mechanizmov medzi výrobcami elektrickej energie, sadzby nezohľadňujúce ich výdavky.

1. Podobne ako vo veci Vereniging voor Energie, Milieu en water a i. (C-17/03) 2, Súdny dvor bol znovu poverený riešením otázok prechodného charakteru týkajúcich sa prebrania smernice 96/92/ES 3(ďalej len „smernica 96/92"). 3. Výrobcovia elektrickej energie, na ktorých sa vzťahuje zvýšenie poplatku, považujú toto za diskriminačné a problematické z pohľadu pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci. Okrem toho tiež tvrdia, že príjmy získané z toho zvýšenia, na rozdiel od toho čo vyplýva z uznesenia vnútroštátneho súdu o predložení návrhu na préjudiciáble kona­ 2. V danom prípade ide o použitie zvýšenia nie, by mali slúžiť na financovanie opatrení poplatku za prístup do talianskej elektrickej predstavujúcich štátnu pomoc. prenosovej sústavy a jej používanie voči niektorým výrobcom elektrickej energie. - Podľa údajov poskytnutých vnútroštátnym súdom toto zvýšenie má za cieľ kompenzovať neodôvodnené výhody v oblasti výdavkov spojených s liberalizáciou vnútroštátneho trhu s elektrickou energiou z dôvodu, že podniky, na ktoré sa zvýšenie poplatku vzťahuje, by inak platili distribútorom, rov­ 4. Predpokladajúc, že liberalizácia trhu nako aj po liberalizácii tohto trhu a po zániku s elektrickou energiou po prebratí smernice 96/92 vytvára výhody v oblasti výdavkov, je potrebné odpovedať najmä na otázku, či 1 — Pôvodný jazyk: nemčina. článok 87 ES alebo zákaz diskriminácie podľa 2 — Pozri moje návrhy v tejto ešte nerozhodnutej veci, ktoré dnes článkov 7 a 8 smernice 96/92 odporujú alebo tiež prednášam (rozsudok zo 7. júna 2005, ešte neuverejnený v Zbierke). neodporujú tomu, aby tieto výhody boli 3 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 19. decembra kompenzované vyberaním zvýšeného 1996, o spoločnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (U. v. ES L 27, 1997, s. 20; Mim. vyd. 12/002 s. 3). poplatku v prípade niektorých poplatkov.

6. Článok 7 ods. 1 a 5 smernice 96/92 stanovuje toto: „L Prevádzkovateľ prenosovej sústavy zod­ povedá za dispečing výrobných zariadení vo svojej oblasti a za určenie použitia prepojo- vacích zariadení s ostatnými sústavami.

„1. Členské štáty vymenujú [určia — neofi­ ciálny preklad] alebo požiadajú podniky s vlastnými prenosovými sústavami, aby 2. Bez toho, aby bola dotknutá dodávka vymenovali [určili — neoficiálny preklad] — elektrickej energie na základe zmluvných na obdobie, ktoré stanoví príslušný členský záväzkov, vrátane záväzkov pochádzajúcich štát s prihliadnutím na efektívnosť zo zadania verejnej súťaže, dispečing výrob­ a ekonomickú rovnováhu — prevádzkovateľa ných zariadení a použitie prepojovacích sústavy, ktorý bude zodpovedný za prevádz­ zariadení budú stanovené na základe kritérií, kovanie, zabezpečenie údržby a, ak to bude ktoré môže schváliť príslušný členský štát potrebné, aj za rozvoj prenosovej sústavy a ktoré musia byť objektívne, uverejnené

I - 2865

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-128/03 A C-129/03

a používané nediskriminačným spôsobom, o takýchto žiadostiach predtým, než prijme ktorý zabezpečí riadne fungovanie vnútor­ rozhodnutie, pričom zoberie ohľad na zacho­ ného trhu s elektrickou energiou. Zohľadnia vávanie mlčanlivosti. Rozhodnutie sa uve­ ekonomickú prioritu elektrickej energie rejní v Úradnom vestníku Európskych z dostupných výrobných zariadení, prioritu spoločenstiev." prenosov v rámci prepojení, a technické obmedzenia sústavy.

9. Článok 24 ods. 2 smernice 96/92 upres­ ňuje, že žiadosti o prechodný režim musia byť oznámené Komisii najneskôr jeden rok 3. Členské štáty môžu požadovať od pre­ od nadobudnutia účinnosti smernice 96/92. vádzkovateľa sústavy, aby pri dispečingu výrobných zariadení dal prednosť výrobným zariadeniam, ktoré používajú energiu z obnoviteľných zdrojov alebo z odpadu, alebo vyrábajú súčasne teplo a elektrickú energiu."

a) odškodnenie výrobných a rozvodných podnikov na základe kritérií stanovených v tomto dekréte pre tú časť výdavkov vzniknutých v dôsledku výroby elektrickej 12. Článok 3 ods. 11 DSZ č. 79/99 stanovuje, energie, ktoré nemôžu byť nahradené že v zmysle dekrétov vydávaných Ministro v dôsledku vykonania smernice 96/92/ES; dell'industria, del commercio e dell'artigianato (ministerstvo priemyslu, obchodu a živnostenského podnikania) po dohode s Ministro del tesoro, del biliancio e della programmazione economica (minister­ stvo financií, rozpočtu a hospodárskeho pro­ gramovania) a na návrh AEEG, sa upresňujú všeobecné náklady elektrickej sústavy zahŕňajúce náklady na výskumnú činnosť, b) kompenzácia lepšieho zhodnotenia elek­ likvidáciu vyradených jadrových zariadení, trickej energie vyrobenej vo vodných náklady súvisiace so zastavením jadrového a geotermálnych zariadeniach, ktoré boli spaľovacieho cyklu, ako aj vyplývajúce zo k 19. februáru 1997 vo vlastníctve alebo súvisiacich alebo dodatočných činností. k dispozícii výrobných a rozvodných pod­ AEEG pristupuje tiež k nutným úpravám nikov, vyplývajúca z prebratia smernice poplatku pri aplikovaní ods. 10. 96/92/ES;

c) náklady spojené s likvidáciou vyradených 13. Článok 2 ods. 1 dekrétu Ministro del­ jadrových elektrární, so zastavením jadro­ l'industria, del commercio e dell'artigianato vého spaľovacieho cyklu a s tým súvisiacimi z 26. januára 2000 o určení všeobecných alebo dodatočnými činnosťami; nákladov elektrickej sústavy (ďalej len „DSZ"), prijatý v zhode s Ministro del tesoro, del bilancio e della programmazione econo­ 5 — GURI č. 27 z 3. februára 2000.

14. Čo sa týka článku 2 ods. 1 pism. b), článok 3 ods. 3 DSZ v časti nazvanej „Náklady vyplývajúce z vykonania smernice 96/92" stanovuje: „Čiastka zodpovedajúca lepšiemu zhodnote­ niu, ktorá má byť nahradená počas obdobia uvedeného v článku 3 ods. 3, predstavuje pre rok 2000 uznávané jednotkové variabilné náklady elektrickej energie vyrobenej v tepelných elektrárniach použitím obcho- dovateľných fosílnych palív v zmysle článku 6 ods. 5 rozhodnutia AEEG č. 70/97 a pre nasledujúce roky predstavuje pre každú „Na účely aspoň čiastočnej kompenzácie elektráreň a každé dvojmesačné obdobie časť všeobecných nákladov elektrickej sústavy sa rozdielu medzi váženým priemerom hodnôt počas obdobia siedmich rokov počnúc hrubých cien elektrickej energie na vnútro­ 1. januárom 2000 a na základe podmienok štátnom trhu počas jednotlivých dvojmesač­ upresnených v článku 5 nahrádza výlučne ných období a priemernými jednotkovými čiastka zodpovedajúca lepšiemu zhodnoteniu fixnými nákladmi elektrárne, ktoré upresní elektrickej energie vyrobenej vo vodných AEEG každý rok počnúc 31. decembrom a geotermalnych zariadeniach, ktoré sa predchádzajúceho roku. Táto časť predsta­ nezúčastňujú systému príspevkov, stanovená vuje 75 % pre roky 2001 a 2002, 50 % pre rozhodnutiami Comitato interministerale dei roky 2003 a 2004 a 25 % pre roky 2005 prezzi [medzirezortný výbor pre ceny] č. 15 a 2006. Po uplynutí tejto doby sa táto časť z 12. júla ,1989, č. 34 zo 14. novembra 1990 rovná nule."

I - 2868

AEM A AEM TORINO

18. Podľa článku 3 ods. 1 z každého z týchto rozhodnutí prevádzkovateľ sústavy poskytne výnos zo zvýšenia poplatku upraveného v článkoch 2 rozhodnutí č. 231/00 a 232/00 Cassa conguaglio per il settore elettrico (vyrovnávací fond pre odvetvie elektrickej 17. Na základe článku 2 ods. 1 a 2 roz­ energie, ďalej len „vyrovnávací fond"). Články h o d n u t i a AEEG č. 232/00 AEEG 3 ods. 2 týchto rozhodnutí stanovujú, že tieto z 20. decembra 2000 týkajúceho sa určenia platby sa pripisujú v prospech „Conto per la výšky poplatku lepšieho zhodnotenia elek­ gestione della compensazione della maggiore trickej energie vyrobenej vo vodných valorizzazione dell'energia elettrica nella a geotermalnych zariadeniach pre roky transizione" (účet pre kompenzáciu lepšieho 2001 až 2006 7 elektrická energia uvedená zhodnotenia elektrickej energie počas pre­ v článku 3 ods. 3 DSZ, vyrobená a uvedená chodného obdobia). Podľa článkov 3 ods. 3 do sústavy vodnými elektrárňami s výnimkou tých istých rozhodnutí sa prípadný zostatok prečerpávacích vodných elektrární výnosu zo zvýšenia, po odpočítaní v tom čase a geotermalnymi e l e k t r á r ň a m i aplikovateľných poplatkov, prevedie na „Conto per nuovi impianti da fonti rinnova­ bili e assimilate" (účet pre nové zariadenia 6 — Riadny dodatok ku GURI č. 4 z 5. januára 2001. využívajúce obnoviteľné a podobné zdroje 7 — Riadny dodatok ku GURI č. 4 z 5. januára 2001. energie).

I - 2869

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — SPOJENÉ VECI C-128/03 A C-129/03

III — Skutkový stav a konanie — Určenie rôznej ceny za prístup do prenosovej sústavy vo forme vyššieho poplatku pre niektoré podniky pred­ stavuje porušenie jedného zo základ­ ných zásad smernice 96/92 o prístupe každého a bez diskriminácie k pre­ 19. Z uznesení o začatí prejudiciálneho nosovej sústave. konania vyplýva, že AEM Spa (ďalej len „AEM") a AEM Torino Spa (ďalej len „AEM Torino") podali na Tribunale Amministra­ tivo Regionale per la Lombardia (Taliansko) žaloby proti rozhodnutiam č. 231/00 a 232/00 a proti „prípravným, základným a súvisiacim aktom", vrátane DSZ.

22. Consiglio di Stato v tejto súvislosti po zvýšenia poplatku v prospech určitej kon­ celkovom preskúmaní napadnutých rozhod­ krétnej kategórie podnikov s účelom nahra­ nutí zistil, že sporné zvýšenie poplatku sa diť to, čomu sa hovorí „uviaznuté náklady". zakladá na potrebe napraviť neodôvodnenú Tieto príjmy by mali byť naopak prevedené výhodu a konkurenčnú nerovnováhu týka­ z dôvodu kompenzácie všeobecných nákla­ júce sa prvej fázy liberalizácie trhu dov sústavy na Conto per la gestione della s elektrickou energiou (určenej od roku compensazione della maggiore valorizza­ 2000 do roku 2006) v dôsledku prebratia zione dell'energia elettrica nella transizione smernice 96/92. (v zmysle článku 4 rozhodnutia č. 53/00). Rozhodnutia č. 231/00 a 232/00 okrem toho predpokladajú, iba ako jednu z možností, že prípadné zostatky na vyššie uvedenom účte budú prevedené na Conto per nuovi impianti da fonti rinnovabili e assimilate upravené v článku 5 rozhodnutia č. 70/97. Nakoniec, podľa vnútroštátneho sudcu by sa nemali považovať za štátnu pomoc ustanovenia DSZ predpokladajúce, že dané čiastky budú pre­ vádzané na jediný účet určený na financo­ vanie všeobecných nákladov sústavy, ale Vnútroštátny súd považuje za nutné v prvom prípadne osobitné a následné rozhodnutie rade overiť, či systém, ktorý je predmetom o pridelení týchto čiastok, ktoré sú sporu, predstavuje štátnu pomoc v zmysle k dispozícii štátnej pokladnici, v prospech článkov 87 a nasl. ES. Zvažuje zápornú konkrétnych podnikov alebo výrob v zmysle odpoveď, berúc do úvahy, že výnos zo článku 87 ods. 1 ES. zvýšenia poplatku za použitie sústavy sa nepoužíva v prospech určitých podnikov alebo určitých kategórií podnikov pôsobia­ cich na trhu, ako by išlo o krížové dotácie, ale jeho účelom je naopak vyrovnať sa so všeobecnými nákladmi elektrickej sústavy v prospech jej používateľov (ktorí by v opačnom prípade museli zobrať na seba toto bremeno) a zamedziť tomu, aby vyššie sumy vybraté na krytie výdavkov, ktoré nejdú na ťarchu výrobných a rozvodných podnikov mohli spôsobiť penalizáciu jej používateľov v oblasti sadzieb. Ide teda podľa neho o všeobecné opatrenie hospodárskej politiky, ktorého účelom nie je zvýhodnenie určitých konkrétnych podnikov alebo určitých druhov výroby, ale naopak, sledovanie všeobecného záujmu viazaného na potrebu zamedziť, aby 23. Vnútroštátny súd považuje za potrebné tvorba zisku mohla znevýhodňovať spotrebi­ obrátiť sa na Súdny dvor taktiež s otázkami teľov a narušiť rovnováhu a fungovanie trhu. interpretácie o zlučiteľnosti správneho opa­ Napadnuté ustanovenia nepredvídajú, na trenia v oblasti liberalizácie trhu rozdiel od niektorých údajov v prípravných s elektrickou energiou (predpokladaného prácach, prerozdelenie príjmov získaných zo DSZ a realizovaného rozhodnutiami

„1. Predstavuje správne opatrenie, ktoré na základe u v á d z a n ý c h dôvodov 25. Consiglio di Stato ďalej považuje za a podmienok predvída zvýšenie potrebné, aby Súdny dvor overil zlučiteľnosť poplatku za prístup do sústavy a jej daného zvýšenia s ustanoveniami článku 7 používanie pre určité podniky používa­ smernice 96/92 a jej odôvodnenia č. 25. júce elektrickú prenosovú sústavu na Rovnako aj v tejto otázke sa vnútroštátny súd účely financovania všeobecných nákla­ skôr prikláňa k zlučiteľnosti daných ustano­ dov elektrickej sústavy štátnu pomoc vení s právom Spoločenstva, berúc do úvahy, v zmysle článku 87 a nasl. Zmluvy?

I - 2872

AEM A AEM TORINO

2. Vylučujú zásady uvedené v smernici výdavkov súvisiacich s liberalizáciou pred­ 96/92 v oblasti liberalizácie vnútorného stavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ES. trhu s elektrickou energiou a najmä články 7 a 8 o prevádzkovaní elektrickej prenosovej sústavy to, aby členský štát prechodne prijal opatrenie, ktoré pre určité konkrétne podniky predvída zvý­ šenie poplatku určeného na kompenzá­ 28. Cieľom druhej prejudiciálnej otázky je ciu lepšieho zhodnotenia vodnej v podstate umožniť vnútroštátnemu sudcovi a geotermálnej energie, čo podľa uvá­ zistiť, či a v čom je vyberanie tejto dane dzaných podmienok a dôvodov vyplýva v rozpore so zákazom diskriminácie v oblasti zo zmeny zákonnej úpravy, a na finan­ prístupu k prenosovej sústave podľa článkov covanie všeobecných nákladov elektric­ 7 a 8 smernice 96/92. kej sústavy?"

29. Keďže ustanovenia Zmluvy ES týkajúce sa štátnej pomoci sú v zásade použiteľné aj na ostatné ustanovenia Zmluvy a smernica 96/92 je smernicou o liberalizácii, je potrebné preskúmať postupne obidve otázky. IV — Právne posúdenie V tomto kontexte je však potrebné ešte predtým poznamenať, že vnútroštátny súd výslovne uviedol, že výrobcovia elektrickej energie pôsobia na rovnakom trhu, z čoho sa zdá byť zrejmým vyvodenie existencie diskri­ minácie v zmysle smernice ako dôsledku prípadného narušenia hospodárskej súťaže, A — Úvodné poznámky ktoré je v rozpore s článkom 87 ES.

31. Z tejto všeobecnej definície pojmu štát­ nej pomoci vyplýva, že opatrenia členského 34. V danom prípade ide o správne opatre­ nia, ktoré nepochybne patria do kompetencie štátu v oblasti priamych 10či nepriamych 11 štátu. Čo sa týka použitia štátnych prostried­ daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie 12 kov, je potrebné zdôrazniť, že vyberanie môžu v zásade zodpovedať pojmu štátnej zvýšenia od niektorých výrobcov elektrickej pomoci. energie — v danom prípade za prístup k prenosovej sústave a jej používanie — sa v prvom rade prejaví zvýšením príjmov štátu. 13 Keďže toto zvýšenie sa vzťahuje len na niektoré podniky, bolo by možné pova­ žovať za štátnu pomoc skutočnosť, že ostatné podniky nemajú povinnosť platiť zvýšenie, čím sa štát vzdáva svojich príjmov, čo by mohlo byť považované za použitie štátnych 32. S cieľom odpovedať na položenú otázku prostriedkov. 14 je potrebné preskúmať, či sú splnené rôzne

39. Je teda potrebné skúmať, v akom roz­ sahu výber sporného zvýšenia, v tom, že sa 36. Po tretie, pomoc musí byť považovaná za týka len niektorých výrobcov elektrickej výhodu udelenú podniku príjemcu a po energie, spadá pod pojem štátnej pomoci, štvrté, táto výhoda musí narúšať hospodár­ a v akom rozsahu je určujúcim faktorom sku súťaž alebo hroziť jej narušením. použitie príjmov získaných z tohto zvýšenia.

37. V súvislosti s narušením je potrebné vopred konštatovať, že objektívne neopod­ 2. Udelenie výhody a výber zvýšenia ako statnené nerovnaké zaobchádzanie štátna pomoc s konkurujúcimi podnikmi je v zásade schopné narušiť podmienky hospodárskej súťaže. Existencia takéhoto objektívne neopodstatneného nerovnakého zaobchá­ 40. Pokiaľ je sporné zvýšenie vyššie ako dzania v tomto prípade závisí od prípadného poplatok za prístup do sústavy a jej pou­ udelenia istej výhody. žívanie slúži na financovanie všeobecných nákladov elektrickej sústavy, je potrebné ho 16 označiť za parafiskálnu daň.

38. Tretia podmienka zodpovedá dom­ nienke selektívneho udeľovania výhody. 41. Otázka, v akom rozsahu daňová právna V tejto súvislosti je potrebné najmä overiť, úprava udeľuje selektívne výhody, závisí v akom rozsahu má určenie skupiny pod­ podľa ustálenej judikatúry od otázky, či toto opatrenie má za cieľ čiastočne vyňať podniky

15 — Obchod je ovplyvnený, pokiaľ podnik majúci výhodu vykonáva obchodnú činnosť v rámci obchodu medzi 16 — Vsúvislosti s touto otázkou pozri moje návrhy zo 7. novembra členskými štátmi. Pozri JANSEN: c. d. v poznámke pod 2002 vo veci Enirisorse (rozsudok z 27. novembra 2003, čiarou 14, s. 135. C-34/01 až C-38/01, Zb. s. I- 14223, bod 167).

43. V súvislosti so zvýšením typu sporného zvýšenia je analýza jednoduchšia v tom, že sa nemusí vzťahovať na dotknutý daňový 44. V súvislosti s konaním vo veci samej je systém ako celok, ale priamo len na osobitný potrebné pripomenúť, že, ako to výslovne režim, ktorý sa vzťahuje na predmetnú zdôrazňuje vnútroštátny súd, všetci výrobco­ via elektrickej energie pôsobia na tom istom trhu. Vzhľadom na to, že sporné správne 17 — Pozri, okrem iných, rozsudok z 2. júla 1974, Taliansko/ opatrenie o zvýšení má pôvod v rozlišovaní Komisia, 173/73, Zb. s. 709, body 33 až 35. Pozri tiež medzi výrobcami elektrickej energie, by roz­

rozsudok

z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerk, C-143/99, Zb. hodujúcim faktorom mala byť existencia s. I-8365, bod 42. objektívnych dôvodov odôvodňujúcich toto 18 — V súvislosti so snahami o definovanie základným spôsobom kritéria skúmania s tým, že napríklad zásada rovnosti rozlišovanie. v oblasti odvodov v prospech štátu („Leistungsfáhigkeits- prinzip") by mala byť uznaná za všeobecnú právnu zásadu (pozri v tomto zmysle napríklad JANSEN: c. d. v poznámke pod čiarou 14, s. 68 a nasl.), Je potrebné poukázat na to, že táto zásada — ako prejav zásady rovnosti — nedovoľuje upustiť od hĺbkovej analýzy prípadných objektívnych dôvo­ 19 — Návrhy z 8. mája 2001, bod 36 (rozsudok z 22, novembra dov vykonaného rozlíšenia, takže jej prínos v oblasti právnej 2001, C-53/00, Zb. s. I-9067). istoty by bol skôr slabý. 20 — Tamže, bod 39.

I - 2876

AEM A AEM TORINO

45. Kompenzácia neodôvodnených výhod výdavkov bez toho, aby išlo o selektívnu v oblasti výdavkov, ktoré majú niektoré výhodu v zmysle pojmu štátnej pomoci, sa hospodárske subjekty, by mohla predstavovať ponúka aj v danom prípade. dôvod objektívnej opodstatnenosti daného opatrenia. Je teda potrebné skúmať, či a za akých podmienok môže byť kompenzácia neodôvodnených výhod v oblasti výdavkov prostredníctvom zvýšenia poplatku považo­ vaná za objektívny dôvod opodstatňujúci rozlíšenie medzi podnikmi uskutočnené dot­ knutým správnym opatrením, v dôsledku čoho by podniky, na ktoré sa zvýšenie poplatku nevzťahuje, nemali mať selektívnu výhodu zo zvýšenia poplatku pre ostatné konkurenčné podniky.

I - 2877

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — C. STIX-HACKL — SPOJENÉ VECI C-128/03 A C-129/03

s elektrickou energiou v tom zmysle, že a geotermalnej elektrickej energie. Je isté, že veľkoobchodná predajná cena na obmedze­ prechodná povaha sporného zvýšenia nom trhu je východiskom pre dvojstranné poplatku a postupné znižovanie jeho výšky dohody na voľnom trhu. sú prvkami idúcimi v súlade s touto pod­ mienkou. V každom prípade je však na vnútroštátnom sudcovi, aby v tejto súvislosti prijal záverečné stanovisko.

48. Z tvrdení vnútroštátneho súdu je možné vyvodiť, že liberalizácia talianskeho trhu s elektrickou energiou priniesla pre niekto­ rých výrobcov elektrickej energie neodôvod­ nené výhody v oblasti výdavkov, ktorých odstránenie prostredníctvom dočasného 24 3. Poskytnutie výhody a financovanie opa­ zvýšenia poplatku voči bezdôvodne zvýhod­ trení predstavujúcich štátnu pomoc neným podnikom — konkrétne výrobcom z príjmov zo zvýšenia poplatku vodnej a geotermalnej elektrickej energie — by za istých podmienok nemalo byť považo­ vané za selektívnu výhodu v prospech ostat­ ných výrobcov elektrickej energie, na ktorých sa zvýšenie poplatku nevzťahuje.

50. Diskusiu vyvolala tiež otázka, v akej miere je použitie príjmov z výberu sporného zvýšenia poplatku významné z pohľadu ana­ lýzy sporného správneho opatrenia podľa ustanovení týkajúcich sa štátnej pomoci.

52. V danom prípade je to najskôr ustálená 53. Judikatúra trvalé zdôrazňuje nutnosť judikatúra Súdneho dvora, podľa ktorej tejto väzby 27. Súdny dvor potvrdil nutnosť „pokiaľ je pomoc financovaná z poplatkov vziať do úvahyfinancovanieopatrenia štátnej týkajúcich sa len niektorých podnikov alebo pomoci, pokiaľ išlo o dane pridelené na výrob, Komisia musí skúmať... či spôsob jej špecifické účely, kde daň zjavne slúžila na financovania... spolu s pomocou, ktorú financovanie štátnej pomoci. 28 dotuje... je zlučiteľný s požiadavkami článkov [87 ES a 88 E S ] "25,čo podľa mňa stojí za povšimnutie. Náležitosť spôsobu financova­ nia pomoci bola naposledy potvrdená taktiež v rozsudku Enirisorse, odkazujúcom na predchádzajúcu judikatúru: „[pojem] pomoci sa nevzťahuje len na niektoré parafiškálne dane, v závislosti od pridelenia ich výťažku na financovanie pomoci (pozri najmä roz­ 54. Vo svojom rozsudku Van Calster a i. 29 sa sudok Lornoy a i., C-17/91, Zb. s. I-6523, bod Súdny dvor takto zmieňuje o „dani osobitne 28), ale aj na výber príspevku predstavujú­ určenej na financovanie štátnej pomoci" 30 ceho daň (pozri rozsudok z 27. októbra 1993, alebo následne, v súvislosti so spôsobom Scharbatke, C-72/92, Zb. s. I-5509, bod 20). financovania štátnej pomoci o „systéme pomoci, ktorý mal financovať". 31 Súdny dvor v tejto súvislosti o povinnosti oznámenia konštatuje, že „členský štát je povinný, na účely dodržania danej povinnosti, oznámiť nielen projekt samotnej štátnej pomoci, ale aj spôsob jej financovania, pokiaľ tento tvorí neoddeliteľnú súčasť zamýšľaného opatrenia" (mnou zvýraznené). 32

56. Z toho vyplýva, že spôsob financovania opatrenia predstavujúceho štátnu pomoc predstavuje náležitú otázku z pohľadu pravi­ diel týkajúcich sa štátnej pomoci, pokiaľ tvorí neoddeliteľnú súčasť navrhovaného opatre­ 58. Navrhovateľky vo veci samej dávajú do nia. Takáto väzba chýba v konaní o veci popredia podľa nich zrejmú väzbu medzi samej. Prinajmenšom v čase výberu spornej výnosmi vytvorenými sporným zvýšením dane mali byť financované iba všeobecné a jeho použitím. Týmto však jednoducho náklady elektrickej sústavy. Financovanie zároveň dokazujú, v súlade s už citovanou všeobecných nákladov nemôže v zmysle judikatúrou, že výber sporného zvýšenia definície predstavovať selektívne udelenie spadá pod pojem štátnej pomoci, pokiaľ výhody, avšak otázka, či by to tak bolo aj výnosy z neho získané slúžia na jej financo­ v kontexte štátnej pomoci, napríklad vanie. v prípade financovania „uviaznutých nákla­ dov" alebo podpory obnoviteľných zdrojov elektrickej energie, zostáva predbežne bez odpovede. Takýto obrat v rámci vnútroštát­ neho právneho rámca nemôže dodatočne vytvoriť väzbu medzi výberom zvýšenia poplatku a použitím príjmov z tohto zvýšenia 59. Tento argument navrhovateliek nie je vo forme prípadného opatrenia predstavu­ presvedčivý. júce štátnu pomoc, aje teda v danom prípade nenáležitý.

60. Je nepopierateľné, že by mohla existovať istá väzba medzi sporným zvýšením a financovaním prípadných opatrení pred­ stavujúcich štátnu pomoc. V tomto prípade však nie je nutné určiť, či výnosy zo sporného 57. Je teda potrebné konštatovať, že v týchto zvýšenia musia byť použité len na financo- veciach nie je použitie výnosov zo sporného zvýšenia poplatku definitívne objasnené. Jediná vec, ktorou som si istá, je skutočnosť, že výnosy zo sporného zvýšenia poplatku sú, 34 — Účet pre kompenzáciu lepšieho zhodnotenia elektrickej energie počas prechodného obdobia v zmysle článku 4 po ich zaslaní prevádzkovateľom sústavy, rozhodnutia č. 53/00.

61. Preto Súdnemu dvoru navrhujem, aby odpovedal na prvú otázku v tom zmysle, že na základe článku 87 ods. 1 ES nie je možné C — Smernica 96/92 právnu úpravu, akou je sporná úprava v konaní o veci samej, ktorá ukladá niekto­ rým výrobcom elektrickej energie zvýšenie poplatku za prístup do elektrickej sústavy, pričom jej účelom je financovanie všeobec­ ných nákladov elektrickej sústavy, považovať 62. Vo vzťahu k smernici 96/92 vnútroštátny za štátnu pomoc pokiaľ: súd považuje výber sporného zvýšenia poplatku za zjavne problematický v dvoch ohľadoch. Na jednej strane, pravidlo článku 24 tejto smernice týkajúce sa financovania uviaznutých nákladov nebolo použité na spornú vnútroštátnu úpravu; na druhej strane zvýšenie poplatku by sa mohlo ukázať ako problematické v tom, že je sprevádzané — skupina výrobcov elektrickej energie, na nerovnosťou zaobchádzania s výrobcami ktorých sa vzťahuje zvýšenie poplatku, elektrickej energie s ohľadom na prístup zodpovedá skupine výrobcov, ktorí k prenosovej sústave.

35 — Nie je namietané, že by tento systém nebol oznámený Komisii — každopádne aspoň v častifinancovania„uviaznu­ tých nákladov" a kompenzácie lepšieho zhodnotenia vodnej a geotermálnej elektrickej energie. 36 — Navrhovateľky vo veci samej počas pojednávania tvrdili, že rozhodnutia AEEG, najmä rozhodnutie č. 228/01, zmenili účel použitia predmetných výnosov tak, že slúžia hlavne na 63. Teraz pristúpim postupne k obom otáz­ podporu obnoviteľných zdrojov elektrickej energie. kam.

I - 2881

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-128/03 A C-129/03

66. Nastoľuje sa tiež otázka vzťahu medzi 37 — Komisia zdôrazňuje, že talianske úrady sa mali vzdať oznámenia podľa článku 24 smernice 96/92 a namiesto toho spornou vnútroštátnou úpravou podniknúť kroky na oznámenie opatrení štátnej pomoci v zmysle článku 88 ods, 3 ES. a problematikou „uviaznutých nákladov", 38 — Pozri napríklad oznámenie ministerstva výrobných činností keďže financovanie „uviaznutých nákladov" z 25. januára 2002 citovaného vnútroštátnym súdom.

I - 2882

AEM A AEM TORINO

71. Komisia okrem toho vyslovuje svoje pochybnosti o použiteľnosti článkov 7 a 8 smernice 96/92 z dôvodu, že sporné zvýšenie 69. Článok 7 smernice upravuje všeobecné nie je v konečnom dôsledku daňou pred­ zásady týkajúce sa prevádzkovania prenoso­ stavujúcou druh odmeny — ako je to vej sústavy. Toto prevádzkovanie musí byť v prípade poplatku za prístup do sústavy zverené prevádzkovateľovi sústavy, ktorému a jej použitie41— ale daňou majúcou presný odsek 5 stanovuje zdržať sa akejkoľvek cieľ, ktorým v žiadnom prípade nie je diskriminácie medzi používateľmi sústavy prospech prevádzkovateľa sústavy. 42 alebo kategóriami používateľov sústavy. Člá­ nok 8 smernice 96/92 vymenováva hlavne kritériá, ktoré je potrebné aplikovať na 40 — Pozri tiež moje návrhy v tejto veci už citovanej v poznámke dispečing výrobných zariadení a použitie pod čiarou 2. prepojení s ostatnými sústavami. 41 — Konkrétne ide o kompenzáciu lepšieho zhodnotenia vodnej a Geotermalnej elektrickej energie, inými slovami nenáležitá výnoda v zmysle výdavkov. 42 — V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že hoci je sporná daň vyberaná prevádzkovateľom sústavy, príslušné sumy sú prevedené do vyrovnávacieho fondu pre sektor elektrickej 39 — Konkrétne „neutralizácia" neodôvodnenej výhody v oblasti energie, kde sú pripísané na účet pre Kompenzáciu lepšieho výdavkov u niektorých výrobcov elektrickej energie. zhodnotenia elektrickej energie počas prechodného obdobia.

I - 2883

NÄVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - C. STIX-HACKL - SPOJENÉ VECI C-128/03 A C-129/03

74. Preto Súdnemu dvoru navrhujem, aby na druhú položenú otázku odpovedal v tom zmysle, že článok 7 ods. 5 smernice 96/92 neodporuje tomu, aby členské štáty prijali opatrenia, na základe ktorých sa na isté podniky bude dočasne vzťahovať zvýšenie poplatku za prístup do prenosovej sústavy a jej použitie, s cieľom kompenzácie lepšieho 73. V súvislosti s otázkou objektívnej opod­ zhodnotenia vodnej a geotermalnej elektric­ statnenosti môžem teda odkázať na svoju kej energie spôsobeného zmenou rámcových predchádzajúcu argumentáciu 44, na základe ustanovení vnútroštátneho práva, keďže ktorej možno dospieť k záveru, že pokiaľ výnosy z predmetného zvýšenia sú určené zmena rámcových ustanovení vnútroštát­ na financovanie všeobecných nákladov elek­ neho práva vytvorí neodôvodnenú výhodu trickej sústavy, avšak pod podmienkou, že v oblasti výdavkov v prospech istých výrob­ bude dokázané, že neodôvodnené výhody cov elektrickej energie, zrušenie tejto výhody v oblasti výdavkov sa skutočne objavili počas nie je v zásade závažným preferenčným prechodného obdobia. zaobchádzaním v zmysle ustanovení týkajú­

45 — Nemožnosť porovnania vyplýva z existencie neodôvodnenej 43 — Pozri body 44 a nasl, vyššie. výhody v zmysle výdavkov alebo ich zjavne nižších výrobných 44 — Pozri body 45 a nasl, vyššie. nákladov.

I - 2884

AEM A AEM TORINO

V — Návrh

75. S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na položené otázky dal nasledujúce odpovede: