C-131/03

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-131/03 P

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY ELEANOR SHARPSTON prednesené 6. apríla 2006 1

1. Toto odvolanie nastoľuje do určitej miery 4. Ďalšia dimenzia je zvýraznená Radou, v novom svētie otázku, čo je aktom pre- ktorá ako vedľajší účastník konania tvrdí, že skúmateľným podľa článku 230 ES. hoci by rozhodnutie takého druhu, o aký ide v prejednávanej veci, nikdy nemohlo byť napadnuté dotknutými jednotlivcami, mohlo by byť napadnuté zvýhodnenými žalobcami podľa článku 230 ES, pokiaľ by mohlo vo vzťahu k nim vyvolať záväzné právne účinky.

2. Súvisí s rozhodnutiami Komisie podať v Spojených štátoch žaloby o náhradu škody proti niektorým podnikom vyrábajúcim taba­ kové výrobky. Článok 230 ES

5. Prvé štyri odseky článku 230 ES uvádzajú:

3. Súd prvého stupňa odmietol žalobu proti týmto rozhodnutiam ako neprípustnú v zásade z toho dôvodu, že rozhodnutia nemajú vo vzťahu k uvedeným podnikom záväzné právne účinky. Odvolatelia teraz namietajú nesprávne posúdenie takých účin­ kov, porušenie svojho práva na účinnú súdnu ochranu, nesprávne použitie judikatúry týka­ „Súdny dvor preskúmava zákonnosť aktov júcej sa zjavne nezákonných aktov prijatých spoločne Európskym parlamentom a porušenie článku 292 ES. a Radou, aktov Rady, Komisie a ECB okrem odporúčaní a stanovísk a preskúmava aj zákonnosť aktov Európskeho parlamentu, ktoré majú právne účinky vo vzťahu 1 — Jazyk prednesu: angličtina. k tretím stranám.

7. Dňa 3. novembra 2000 Komisia v mene Súdny dvor má právomoc rozhodovať za Európskeho spoločenstva a členských štátov, rovnakých podmienok o žalobách podaných ktoré bola oprávnená zastupovať, riadne Európskym parlamentom, Dvorom audíto­ podala žalobu na United States District rov a ECB na ochranu ich výhradných práv. Court, Eastern District of New York (ďalej len „District Court") proti spoločnostiam patriacim do skupiny Reynolds Tobacco a proti Japan Tobacco Inc. (ďalej spoločne len „podniky vyrábajúce tabakové výrobky").2 Komisia tvrdila, že podniky vyrábajúce tabakové výrobky sa podieľajú na pašovaní cigariet do Spoločenstva a na ich Každá fyzická alebo právnická osoba môže za šírení v Spoločenstve a požadovala náhradu rovnakých podmienok podať žalobu proti za stratu cla a dane z pridanej hodnoty rozhodnutiu, ktoré je jej určené, alebo proti (DPH). District Court žalobu zamietol. rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, hoci je vydané formou nariadenia alebo rozhodnutia určeného inej osobe."

8. Dňa 25. júla 2001 Komisia schválila zásadu novej občianskoprávnej žaloby Skutkový stav v Spojených štátoch, ktorú malo podať Spoločenstvo a aspoň jeden členský štát proti tým istým výrobcom cigariet, a opätovne poverila svojho predsedu a jedného zo svojich členov, aby udelili právnemu servisu príkaz na prijatie nevyh- 6. V snahe bojovať s pašovaním cigariet do Spoločenstva schválila Komisia 19. júla 2000 zásadu občianskoprávnej žaloby v Spojených 2 — Iná spoločnosť, Philip Morris International Inc., bola tiež štátoch proti niektorým americkým podni­ žalovaným v uvedených konaniach, žalobcom pred Súdom prvého stupňa a pôvodne aj odvolatefom v týchto konaniach. kom vyrábajúcim tabakové výrobky. Roz­ Svoje odvolanie však vzala späť.

9. Koncom roku 2000 a v roku 2001 podali podniky vyrábajúce tabakové výrobky žaloby na Súd prvého stupňa, 4ktorými sa domáhali zrušenia rozhodnutí Komisie schvaľujúcich podanie žalôb na ne v Spojených štátoch 13. Súd prvého stupňa zastával názor, že vo (ďalej len „sporné rozhodnutia"). 5 všeobecnosti 8má začatie súdneho konania právne účinky. Uvedené účinky sa však týkajú hlavne konania pred súdom, ktorý vec prejednáva. Začatie konania je nevyh­ nutné na získanie záväzného súdneho roz­ hodnutia, ale neurčuje povinnosti účastní­ kov: to môže vyplývať len zo súdneho 10. Komisia, podporovaná v konaní Parla­ rozhodnutia samotného. Niektoré dôsledky mentom a deviatimi členskými štátmi, tvr­ — napríklad prerušenie premlčacej doby dila, že rozhodnutie podať žaloby nie je alebo povinnosť platiť úroky z požadovanej preskúmatemé podľa článku 230 štvrtého sumy — môžu na základe zákona vyplývať zo odseku ES. začatia súdneho konania, ale tieto nie sú právnymi účinkami na účely článku 230 ES. Len čo je súdne konanie začaté, súd, ktorý 3 — Navyše bola po pojednávaní na Súde prvého stupňa v prejednávanej veci podaná 30. októbra 2002 štvrtá žaloba Komisiou a 10 členskými štátmi 4 — Päť žalôb bolo následne spojených uznesením predsedu druhej 6 — Rozsudok Philip Morris International a i./Komisia, T-377/00, rozšírenej komory Súdu prvého stupňa z 31. januára 2002. T-379/00, T-380/00, T-260/01 a T-272/01, Zb. s. II-I, dalej len •napadnutý rozsudok". 5 — Spoločnosť Reynolds podala 9. januára 2003 ďalšiu žalobu proti rozhodnutiu Komisie, »ktoré viedlo k podaniu tretej 7 — Pozri bod 77 napadnutého rozsudku citujúceho okrem iného žaloby 30. októbra 2002, ako bola verejne oznámená Komisiou rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. v jej tlačovom vyhlásení IP/02/1592 z 31. októbra 2002" (vec s. 2639, bod 9, a uznesenie zo 4. októbra 1991, Bosman/ T-6/03), ktorú stále Súd prvého stupňa prejednáva a ktorá nie Komisia, C-117/91, Zb. s. I-4837, bod 13. je napadnutá prejednávaným odvolaním. 8 — Pozri body 79 až 82 napadnutého rozsudku.

15. Po prvé 10 podniky vyrábajúce tabakové výrobky tvrdili, že sporné rozhodnutia pod­ kopávajú inštitucionálnu rovnováhu tým, že vyvolávajú právne účinky, pokiaľ ide o rozdelenie právomocí podľa Zmluvy. 18. Vo výnimočných prípadoch, kedy chýba dokonca aj akékoľvek zdanie zákonnosti, možno uvažovať o súdnom preskúmaní prípravného aktu. Judikatúra podporujúca túto možnosť 12 však pochádza z doby pred jasným rozhodnutím Súdneho dvora vo veci 16. Súd prvého stupňa uznal, že Komisia prijatím rozhodnutí zaujala stanovisko týka­ 11 — Uznesenie z 10. mája 2001, FNAB a i./Rada, C-345/00 P, Zb. s. I-3811, body 39 až 42. 12 — Rozsudok IBM/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 9 — Pozri bod 83 rozsudku. 7, bod 23, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. decembra 1992, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-10/92 až T-12/92 10 — Pozri body 85 až 91 rozsudku. a T-15/92, Zb. s. II-2667, bod 49.

I - 7801

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - E. SHARPSTON - VEC C-131/03 P

FNAB a i./Rada a žiadna iná judikatúra konania, ktorý podal žalobu. Začatie konania nepripúšťa preskúmanie akýchkoľvek aktov, na súde, ktorý uplatňuje odlišné pravidlá, ktoré nemajú právne účinky. Rozhodnutie samo osebe nespôsobuje podstatnú zmenu oprávňujúce podpredsedu Komisie na pod­ právneho postavenia účastníkov. písanie medzinárodnej zmluvy bolo považo­ 14 vané za preskúmateľné, ale predmetná zmluva smerovala k vyvolaniu právnych účinkov stanovením vzájomných povinností, zatiaľ čo v prejednávanej veci sa udelená právomoc vzťahovala iba na podanie žalôb na District Court.

I - 7802

REYNOLDS TOBACCO A I./KOMISIA

povinnosti. Preto nemohli byť takých práv 25. Sporné akty teda nevyvolali v právnom zbavené. Navyše pri neexistencii právomoci poriadku Spoločenstva záväzné právne Spoločenstva vyberať predmetné clá a dane účinky tým, že by podrobili podniky vyrába­ neexistujú žiadne záruky na úrovni Spolo­ júce tabakové výrobky inému právnemu čenstva, ktoré by im mohli byť upreté. poriadku alebo tým, že by spôsobili zmenu v ich právnom postavení na hmotnoprávnej alebo procesnej úrovni.

26. Súd prvého stupňa potom posudzoval účinky začatia konania v právnom poriadku 23. Aj keď konania členských štátov týkajúce Spojených štátov. 16 sa vyberania daní a ciel alebo boja proti podvodom môžu obmedziť zodpovednosť alebo priznať procesné záruky, podniky vyrábajúce tabakové výrobky netvrdili, že by konaním pred District Court neboli dodr­ žané alebo že by ním boli obídené akékoľvek konkrétne procesné postupy, alebo že by proti nim boli vôbec niekedy zahájené 27. Súhlasil s tým, že podanie žalôb na akékoľvek takéto konania. District Court malo následky, ako to udávali podniky vyrábajúce tabakové výrobky, tak z hľadiska procesného, ako aj hmotného práva. Uvedené následky vyhodnotil takto.

28. Súd prvého stupňa sa domnieval, že 24. Treba pripustiť, že District Court nemo­ procesné účinky buď neboli odlišné od hol podať návrh na začatie prejudiciálneho procesných účinkov, ktoré sa nevyhnutne konania podľa článku 234 ES. To však bolo viažu na podanie návrhu na akýkoľvek súd, dôsledkom jeho vlastných procesných pravi­ alebo mali výlučne skutkovú povahu: pod­ diel a nie právnym účinkom na účely článku niky vyrábajúce tabakové výrobky teda 230 ES. V každom prípade sa článok 234 ES napríklad museli na svoju obranu vynaložiť týka práva alebo povinnosti súdov členských náklady. štátov podať návrh na začatie prejudiciálneho konania. Nepriznáva účastníkom sporu žiadne právo podať návrh na Súdny dvor. 16 — V bodoch 109 až 118 rozsudku.

34. Súd prvého stupňa poznamenal, že prístup k súdu je základným prvkom Spolo­ čenstva založeného na vláde zákona, ktorý je zaručený kompletným systémom prostried­ kov nápravy a konaní na preskúmavanie zákonnosti opatrení Spoločenstva 18 a ktorý 31. Imunita voči žalobám na ochranu osob­ vychádza zo spoločných ústavných tradícií nosti za výroky prednesené počas konania bola účinkom práva Spojených štátov a nebolo ju možné pripisovať Komisii. 17 — V bodoch 120 až 124 rozsudku. Skutočnosť, že District Court v rámci výkonu 18 — Rozsudok z 23. aprila 1986, Les Verts/Parlament, 294/83, Zb. svojich vlastných právomocí zverejnil žaloby s. 1339, bod 23.

I-7804

REYNOLDS TOBACCO A I./KOMISIA

členských štátov a z Európskeho dohovoru výklad článku 230 ES v tom smere, že i) o ochrane ľudských práv a základných slo­ sporné rozhodnutia a ii) podanie občiansko­ bôd , a že právo na účinný prostriedok právnych žalôb v Spojených štátoch nemali nápravy je potvrdené Chartou základných právne účinky; iii) porušenie základného 20 práv. práva na účinnú súdnu ochranu; iv) nesprávne použitie a nesprávny výklad judi- katúry týkajúcej sa možnosti napadnúť zjavne nezákonné opatrenia, a v) porušenie článku 292 ES.

35. Osoby však nie sú zbavené prístupu k súdu z dôvodu, že konanie, ktoré nemá povahu rozhodnutia, nemôže byť predme­ tom žaloby o neplatnosť, keďže zostáva ešte možnosť žaloby o náhradu škody. 21

38. Komisia, podporovaná ôsmimi člen­ skými štátmi 23, Parlament a Rada tvrdia, že 36. Hoci by mohol byť žiaduci prostriedok odvolacie dôvody sú neprípustné a/alebo nápravy proti konaniu inštitúcií, ktoré sa nedôvodné. dotýka záujmov jednotlivcov, ale nemá povahu rozhodnutí, Zmluva ho nestanovuje. Nie je úlohou Súdneho dvora uzurpovať si funkciu zakladateľov Spoločenstva tým, že by menil zavedený systém opravných prostried­ kov a konaní. 22

43. Súdny dvor môže aj bez návrhu roz­ hodnúť, že účastník nemá žiaden záujem na podaní odvolania alebo na pokračovaní odvolacieho konania, s výnimkou toho, že by odvolanie, ak by bolo úspešné, mohlo odvolateľovi poskytnúť nejakú výhodu. 2 6 41. Zdá sa, že konania začaté na základe V prejednávanej veci sa na prvý pohľad zdá, sporných rozhodnutí už boli ukončené. 24 že žiadna taká výhoda neexistuje. Žaloby Komisie boli zamietnuté a po roz­ hodnutí United States Supreme Court (Naj­ vyšší súd Spojených štátov) z 9. januára 2006 nezostávajú už k dispozícii žiadne ďalšie odvolacie prostriedky. 44. Súdny dvor však tiež vyslovil, že záujem na napadnutí rozhodnutia nemožno uprieť z dôvodu, že rozhodnutie už bolo v čase podania žaloby vykonané; zrušenie rozhod­ nutia môže mať samo osebe právne dôsledky, najmä v zmysle zabránenia opakovaniu vytýkaného konania. 27 42. Čo by teda mohlo byť dosiahnuté týmto odvolaním? Ak by podniky vyrábajúce taba­ kové výrobky boli úspešné, vec by musela byť vrátená Súdu prvého stupňa. Ale žaloby na prvom stupni sa nedomáhajú ničoho viac, ako je zrušenie rozhodnutí podať žaloby. 45. Aj pokiaľ teda sporné rozhodnutia ako Uvedené rozhodnutia už vyčerpali všetky také už vyčerpali všetky možné účinky pre svoje účinky, či už sú uvedene účinky právne podniky vyrábajúce tabakové výrobky, záväzné na účely článku 230 ES alebo nie. n e n a v r h u j e m , aby bolo o d v o l a n i e Dokonca ak by aj výsledok sporu v Spojených z uvedeného dôvodu zamietnuté ako neprí­ štátoch úplne neuspokojil podniky vyrába­ pustné. Stále môže existovať záujem vyhnúť júce tabakové výrobky, pokiaľ ide o náhradu sa budúcim súdnym konaniam a pred Súdom nákladov, žaloby na prvom stupni sa nedo- máhali žiadnej náhrady za akúkoľvek stratu a zrušenie sporných rozhodnutí by nebolo 25 — Pozri dalej bod 73 a nasl. 26 — Pozri napríklad rozsudky z 19. októbra 1995, Rendo a L/ Komisia, C-19/93 P, Zb. s. I-3319, bod 13, a z 13. júla 2000, Parlament/Richard, C-174/99 P, Zb. s. I -6189,bod 33, 24 — Z toho, čo bolo povedané na pojednávaní, sa zdá, že konania rovnako ako aj uznesenie z 19. januára 2006, Audi/ÚHVT, začaté 30. októbra 2002 stále prebiehajú, hoci nie je jasné, ä C-82/04 P, nezverejnené v Zbierke, bod 19 a nasl. sú založené na niektorom zo sporných rozhodnutí (pozri 27 — Rozsudok z 24. júna 1986, AKZO Chemie/Komisia, 53/85, poznámky pod čiarou 3 a 5 vyššie). Zb. s. 1965, bod 21.

podnadpismi, ktoré sú podľa názoru Komisie a (v štyroch prípadoch) Fínska neprípustné, keďže sú iba opakovaním argumentov pred­ ložených na prvom stupni. 29 — Pozri napríklad rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C-352/98 P, Zb. s. I-5291, body 34 a 35, a z 30. septembra 2003, Eurocoton a i./Rada, C-76/01 P, Zb. s. I-10091, body 46 a 47. 30 — Pozri rozsudky IBM, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 20, a z 29. septembra 1998, Komisia/Nemecko, 28 — Pozri poznámku pod čiarou 5 vyššie. C-191/95, Zb. s. I-5449, bod 44.

I - 7807

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-131/03 P

50. Podl'amôjho názoru však Súd prvého akt alebo dôsledok nasledujúci po sporných stupňa svoj záver v citovanej pasáži takto rozhodnutiach, s tým nebezpečenstvom, že neodôvodnil. K uvedenému záveru dospel na inštitúcie Spoločenstva by mohli začať súdne základe toho, že také rozhodnutie „samo konanie mimo právneho poriadku Spoločen­ osebe nemení predmetné právne postave­ stva vo vzťahu k akejkoľvek záležitosti za nie". V tejto súvislosti súhlasím s tvrdením akýchkoľvek okolností. Španielska a Nemecka, že prípravné akty nemožno napadnúť práve z tohto dôvodu a nie z dôvodu, že tvoria časť prebiehajúceho konania — rovnaká zásada platí v prípade aktov, ktorými sa potvrdzuje skorší akt, oznámení, názorov, správ a interných orga­ 54. Tento argument sa však zdá byť iba nizačných aktov. úvodom k zvyšným trom podnadpisom tohto odvolacieho dôvodu a nevyžaduje nezávislú analýzu.

51. Je ďalej jasné, že Súd prvého stupňa pristúpil následne k podrobnému posúdeniu toho, či sporné rozhodnutia vyvolávajú príslušné právne účinky. Neexistencia mechanizmu prejudiciálneho konania

Vol'ba konania

60. Podniky vyrábajúce tabakové výrobky tvrdia, že Súd prvého stupňa neuznal, že prijatie stanoviska Komisie vo vzťahu k svojej právomoci malo právne účinky. Komisia 57. Podniky vyrábajúce tabakové výrobky sa mohla konať iba v prípade, ak by ju domnievajú, že Súd prvého stupňa nesprávne sekundárne právo oprávňovalo začať pred­ použil judikatúru — najmä rozsudok vo veci metné súdne konania. Sporné rozhodnutia Španielsko/Komisia 31 — v tom zmysle, že teda mali rovnaké právne účinky ako akt pokiaľ sa s konečnou platnosťou uskutočnila sekundárneho práva. Boli nimi schválené aj voľba začať určité konanie (v prejednávanej výdavky na účely súdnych konaní. 34 Sporné veci konanie v Spojených štátoch) a nie iné rozhodnutia tým, že nahradili akty primár­ konanie (konanie v Spoločenstve), má roz­ neho alebo sekundárneho práva Spoločen­ hodnutie uskutočňujúce túto vol'bu právne stva meniace rozdelenie právomocí podľa účinky. Zmluvy, mali za cieľ zmeniť toto rozdelenie, čo je situácia porovnateľná so situáciou v rozsudku Francúzsko/Komisia. 35

58. Súhlasím so španielskou vládou, že vo veci Španielsko/Komisia nebola podstatou vol'ba konkrétneho konania, ale skutočnosť, 61. Vidím určitú dômyselnosť v argumente, že začatie uvedeného konania vyžadovalo že rozhodnutie čokoľvek urobiť má právne posúdenie zo strany Komisie, ktoré vyvolalo účinky, pretože implicitne priznáva jeho právne účinky pre žalobcu. 32 To isté platí autorovi zákonné oprávnenie prijať ho. No 33 pre vec Cimenteries a i./Komisia , tiež táto dômyselnosť sa pohybuje v kruhu, keďže citovanú v odvolaní. Komisia nepotrebuje žiadne zákonné opráv-

63. Vo veci Francúzsko/Komisia sa navyše otázka údajnej neexistencie právomocí riešila v časti rozsudku týkajúcej sa veci samej, a nie v rámci predbežného preskúmavania prí­ pustnosti. 66. Komisia a fínska vláda tvrdia, že tento argument je úplne nový, a teda neprípustný. Podniky vyrábajúce tabakové výrobky však 36 — Pozri najmä body 7 až 13 rozsudku vo veci Francúzsko/ tvrdia, že sa prinajmenšom v zásade opierali Komisia. V súvislosti s posudzovaním ďalšieho problému vzťahujúceho sa na tvrdenie o nedostatku právomoci, pozri o teóriu „Act of State" v konaní pred Súdom bod 94 a nasl. prvého stupňa. Uvedené tvrdenie je podľa

I - 7810

REYNOLDS TOBACCO A I./KOMISIA

môjho názoru potvrdené bodom 72 napad­ predmetom žaloby o neplatnosť, pretože nutého rozsudku, 37 aj keď táto teória nie je zostáva ešte možnosť žaloby o náhradu sama osebe výslovne spomenutá. škody... ak takéto konanie môže odôvodniť zodpovednosť Spoločenstva."

I - 7811

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-131/03 P

70. Komisia tvrdí, že zásada účinnej súdnej výklad a uplatňovanie práva Spoločenstva. ochrany sa nevzťahuje na také akty, ako sú Jeho použitie nesúvisí s dostupnosťou žaloby sporné rozhodnutia, ktoré nemôžu porušiť o neplatnosť. práva alebo slobody zaručené právom Spo- ločestva, a teda vyvolávať právne účinky vo vzťahu k dotknutým osobám. Čo sa týka ich práv a slobôd podľa práva Spojených štátov, podniky vyrábajúce tabakové výrobky poží­ vajú všetky záruky dostupné pred District Court. Súdny dvor v rozsudku Unión de 72. Tento tretí dôvod je podľa môjho názoru Pequeños Agricultores 40 vyslovil, že výklad najdôležitejší z otázok, ktoré boli nastolené požiadavky osobného záujmu vo svetle v odvolaní. Prístup k súdu a dostupnosť zásady účinnej súdnej ochrany nemôže viesť účinného prostriedku nápravy sú spolu k odstráneniu uvedenej požiadavky. Čo sa s rešpektovaním základných práv základnými týka článku 288 ES, Komisia tvrdí, že kameňmi Spoločenstva založeného na vláde podniky vyrábajúce tabakové výrobky určite zákona. Podstatným prvkom povinnosti Súd­ mohli podať žalobu o náhradu škody. Nebolo neho dvora podľa článku 220 ES pri zabez­ by ťažké preukázať prípustnosť, ale skutoč­ pečovaní toho, aby „sa pri výklade nosť, že Komisia konala nezákonne pri a uplatňovaní tejto zmluvy dodržiavalo podaní občianskoprávnych žalôb a že ako právo" je vskutku zabezpečiť, aby boli priamy dôsledok utrpeli ujmu. uvedené zásady rešpektované. 41 S ohľadom na vyššie uvedené súhlasím v prejednávanej veci s argumentmi tak Komisie, ako aj Španielska.

76. V napadnutej pasáži svojho rozsudku 74. Žaloba o náhradu škody nepatrí do Súd prvého stupňa jasne odkazoval na širší uvedeného systému súdneho preskúmavania. „kompletný systém" zahŕňajúci tak preskú­ Je skôr „samostatnou formou žaloby, manie platnosti, ako aj určenie zodpoved­ s konkrétnym účelom, ktorý má plniť nosti za škodu. Už predtým konštatoval, že v rámci systému prostriedkov nápravy neexistuje žiaden priestor na preskúmavanie, a podliehajúc podmienkam použitia diktova­ pretože neexistujú záväzné právne účinky. nými jej konkrétnym účelom. Hoci žaloby Poukázal však na to, že podnikom vyrábajú­ o neplatnosť... sa domáhajú vyhlásenia cim tabakové výrobky nebude upretý pro­ právne záväzného aktu za nezákonné..., striedok nápravy podľa práva Spoločenstva, žaloba na určenie zodpovednosti sa domáha pokiaľ budú schopné preukázať, že utrpeli náhrady škody vyplývajúcej z aktu alebo stratu v dôsledku protiprávneho konania z protiprávneho konania, ktoré možno pri­ Komisie. Také úvahy nemožno podľa môjho písať inštitúcii alebo orgánu Spoločenstva." 44 názoru kritizovať, ak nie je predpoklad — nedostatok záväzného právneho účinku — vyvrátený. Nedomnievam sa, že podniky vyrábajúce tabakové výrobky ho vo svojich prvých dvoch odvolacích dôvodoch vyvrátili.

80. Domnievam sa preto, že podniky vyrá­ bajúce tabakové výrobky nepreukázali žiadne 78. Je určite možné predstaviť si nie celkom porušenie svojho práva na účinnú súdnu nepodobné okolnosti, za ktorých by žaloba ochranu. o náhradu škody mohla byť úspešná. Pred­ pokladajme napríklad, že Komisia sa roz­ hodla bez náznaku akéhokoľvek odôvodne­ nia podať agresívnu žalobu proti jednému alebo viacerým malým poľnohospodárskym výrobcom v štáte AKT, vystaviac ich hrozbe hospodárskeho zániku pred tým, ako by mohol byť spor vyriešený. Nielenže by sa zdalo primerane jednoduché preukázať dôvodnosť žaloby o náhradu škody, ale mohli Štvrtý dôvod: Nesprávne použitie a nesprávny byť existovať aj podmienky na vydanie pred­ výklad judikatúry o možnosti napadnúť bežného opatrenia 46 — možno dokonca vo zjavne nezákonné opatrenia forme prerušenia výkonu rozhodnutia podať žalobu. 47

82. Komisia a Fínsko považujú odvolací dôvod za neprípustný, keďže je iba opakova­ ním argumentov uvedených v konaní na 84. Predovšetkým súhlasím so Španielskom, prvom stupni. Opäť sa však domnievam, že čo sa týka výkladu rozsudku IBM/Komisia. zjavne spĺňa kritériá uvedené v rozsudkoch Bod 23 uvádza: „Na účely tejto veci nie je Bergaderm a Goupil/Komisia a Eurocoton nevyhnutné rozhodnúť, či za výnimočných a i./Rada 5 2 , a preto je prípustný. okolností, kedy dotknutým opatreniam chýba akýkoľvek náznak zákonnosti, môže byť súdne preskúmanie v skorej fáze tak, ako s ním počíta IBM, považované za zlučiteľné so systémom prostriedkov nápravy uvede­ ným v Zmluve, pretože okolnosti, na ktoré v tejto veci poukazoval žalobca, nie sú v každom prípade také, aby bolo na základe 83. Komisia poukazuje na to, že zvýhodnení nich možné považovať žalobu za prípustnú." žalobcovia, ktorých výhradné práva by mohli Rozsudok vo veci Cimenteries CBR a i./ byť ovplyvnené akýmkoľvek privlastnením si Komisia, jedinej ďalšej veci citovanej pod­ právomoci z jej strany, podporili právo nikmi vyrábajúcimi tabakové výrobky na Komisie prijať sporné rozhodnutia. podporu ich návrhu, obdobne jednoducho V zásade (čo je vyjadrené v článku 282 ES) zisťuje, že „v každom prípade, ... neexistujú má Komisia monopol na zastupovanie Spo­ v tejto veci žiadne výnimočné okolnosti". ločenstva pred súdmi. Keďže má teda pri­ V oboch rozhodnutiach bola teda táto otázka 53 najmenšom na prvý pohľad právomoc, výslovne nechaná otvorená. Súd prvého logicky z toho vyplýva, že sporným roz­ stupňa sa nemohol dopustiť nesprávneho hodnutiam nemôže chýbať „akýkoľvek právneho posúdenia tým, že nepoužil ne­ existujúcu judikatúru.

Piaty dôvod: Porušenie článku 292 ES 86. Alternatívne argumenty podnikov vyrá­ bajúcich tabakové výrobky v rámci tohto dôvodu sú tiež nedôvodné. Po prvé tvrdia, že v rozsahu, v akom sa tento odvolací dôvod týka veci samej, mal Súd prvého stupňa rozhodnúť o otázke prípustnosti spolu s vecou samou. No nimi citovaná judika- 88. Podniky vyrábajúce tabakové výrobky 5 túra 4sa netýka situácií, v ktorých existovala tvrdia, že záver Súdu prvého stupňa, že akákoľvek otázka právomoci alebo zjavnej akékoľvek spory týkajúce sa právomoci nezákonnosti. Po druhé tvrdia, že keďže Komisie by mohol posúdiť District Court, je nerozhodol o otázke prípustnosti spolu v rozpore s článkom 292 ES a systémom s vecou samou, mal Súd prvého stupňa Zmluvy. Autonómia právneho poriadku posúdiť prípustnosť — konkrétne to, či Spoločenstva je ohrozená akýmkoľvek systé­ sporné rozhodnutia mali právne účinky — mom mimo Spoločenstva, ktorý zaväzuje na základe skutkových okolností tak, ako boli Spoločenstvo a jeho inštitúcie pri výkone uvádzané 55 — konkrétne na základe pred­ ich vnútorných právomocí, aby konkrétnym pokladu, že Komisii chýbala právomoc. Súd spôsobom vykladali pravidlá práva Spoločen­ 56 stva. K tomu by došlo v prípade, ak by mal District Court posudzovať právomoc Komi­ sie na začatie konaní v Spojených štátoch na 54 — Rozsudky z 22. septembra 1988, Francúzsko/Parlament, účely vyberania ciel a DPH. 358/85 a 51/86, Zb. s. 4821; z 9. októbra 1990, Francúzsko/ Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 35; z 13. novembra 1991, Francúzsko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 13, a zo 16. júna 1993, Francúzsko/ Komisia, C-325/91, Zb. s. I-3283. 55 — Rozsudok z 28. januára 1986, Cofez a L/Komisia, 169/84, Zb. 56 — Stanoviská 1/91 zo 14. decembra 1991, Zb. s. I-6079, body 41 s. 391, bod 20. až 46, a 1/00 z 18. apríla 2002, Zb. s. I-3493, bod 45.

Záver k odvolacím dôvodom

91. Ďalej súhlasím s Komisiou, že District Court, ktorý je príslušným súdom pre obvod, 93. Po preskúmaní piatich odvolacích dôvo­ v ktorom má väčšina podnikov vyrábajúcich dov uvedených podnikmi vyrábajúcimi taba­ kové výrobky sa domnievam, že uvedené podniky nepreukázali nesprávne právne posúdenie v rozsudku Súdu prvého stupňa 57 — Ako na to poukazuje Nemecko, toto predpokladá, že teória „Act of State" sa uplatňovať nebude, zatiaľ čo druhý odvolací a že odvolanie treba v dôsledku toho dôvod predpokladá, že sa uplatňovať bude. zamietnuť.

I - 7817

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — E. SHARPSTON — VEC C-131/03 P

Vstup Rady ako vedľajšieho účastníka do júce tabakové výrobky priamy a osobný konania záujem, žaloby mali byť vyhlásené za prí­ pustné.

Problém

I - 7818

REYNOLDS TOBACCO A I./KOMISIA

všeobecné kritérium, ktorého nesplnenie by stanovísk. Na uvedený účel má právomoc zabránilo podaniu akéhokoľvek prostriedku rozhodovať o žalobách podávaných členským nápravy akýmkoľvek účastníkom. Napriek štátom, Radou alebo Komisiou z dôvodov tomu sa zdá byť jasné, že preskúmanie bolo nedostatku právomoci, porušenia podstat­ podniknuté vo svetle kritéria právnych účin­ ného procesnej požiadavky, porušenia tejto kov zaväzujúcich konkrétneho žalobcu, uve­ Zmluvy alebo akéhokoľvek právneho pra­ deného ako všeobecná zásada v bode 77 a že vidla vzťahujúceho sa na jej uplatňovanie záver Súdu prvého stupňa bol taký, že alebo zneužitie právomocí." neexistovali žiadne také účinky zaväzujúce podniky vyrábajúce tabakové výrobky. Z uvedeného hľadiska nie je tvrdenie Rady, že posúdenie práva zvýhodnených žalobcov na podanie žaloby by malo viesť k odlišnému výsledku, nezlučiteľné s prístupom Súdu prvého stupňa. Znenie nasledujúceho odseku týkajúceho sa práva fyzických alebo právnických osôb, ktoré sú priamo a osobne dotknuté, podať žalobu, zostalo nezmenené.

99. Zdá sa teda, že toto tvrdenie nepatrí do rozsahu odvolania, čiže Súdny dvor by sa ním nemusel zaoberať. Budem však tejto otázke venovať určitú pozornosť, keďže to môže pomôcť objasniť iné aspekty odvolania.

101. V uvedenom kontexte Súdny dvor roz­ vinul svoju judikatúru týkajúcu sa kritéria záväzného právneho účinku (a aj priameho a osobného záujmu). 100. Predchodcom prvých troch odsekov článku 230 ES 58 bol prvý odsek článku 173 Zmluvy o EHS ktorý znel až do jeho zmeny a doplnenia Maastrichtskou zmluvou z roku 1992, ktorá zaviedla jeho súčasné znenie, takto:

IBM/Komisia 6 0 vyjadril stanovisko (užšie, ale žalobca „zvýhodnený" alebo nie na účely v žiadnom prípade nie nezlučiteľné s jeho článku 230 ES, ako možno vidieť z príkladu predchádzajúcimi vyjadreniami), že: „Podľa dvoch posledných vecí, v ktorých sa členský ustálenej judikatúry Súdneho dvora je aktom štát, Holandsko, domáhalo zrušenia opatre­ alebo rozhodnutím, ktoré môže byť pred­ nia Komisie, pričom žaloba bola zamietnutá metom žaloby o neplatnosť akékoľvek opat­ ako neprípustná z toho dôvodu, že neexis­ renie, ktorého právne účinky sú záväzné pre tovali žiadne záväzné právne účinky pre žalobcu a sú spôsobilé ovplyvniť záujmy žalobcu. 64 žalobcu tým, že spôsobia podstatnú zmenu v jeho právnom postavení". Uvedené krité­ rium právneho účinku na žalobcu bolo dôsledne uplatňované naposledy v rozsudku vo veci Komisia/Greencore 61, kde je dopl­ nené všeobecnejšou formuláciou. Dôsledne ho uplatňoval aj Súd prvého stupňa od rozsudku vo veci Marcopoulos/Súdny dvor 6 2 do rozsudku vo veci Infront/Komi- sia 6 3 .

O trovách

109. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho 107. Na druhej strane sa generálny advokát poriadku účastník konania, ktorý vo veci Jacobs nedávno sám seba pýtal, či bol prístup nemal úspech, je povinný nahradiť trovy Súdneho dvora v dvoch veciach týkajúcich sa konania, ak to bolo v tomto zmysle navrh­ Holandska správny, vyjadriac názor, že sa nuté. Podľa článku 69 ods. 4 členské štáty zdá, že požiadavka právnych účinkov záväz­ a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako ných pre žalobcu má zmysel iba v prípade vedľajší účastníci konania, znášajú svoje jednotlivých, nezvýhodnených žalobcov. 65 vlastné trovy konania. Domnieval sa, že členský štát nemusí pre­ ukazovať nijaký konkrétny právny záujem na výsledku žaloby podľa článku 230 ES.

110. V prejednávanej veci sa domnievam, že odvolanie treba zamietnuť. Komisia požado­ vala náhradu trov konania. Parlament, Rada a osem členských štátov vstúpili do konania ako vedľajší účastníci.

108. Keďže však táto otázka nebola pre uvedenú vec podstatná (a Súdny dvor vo svojom rozsudku poukazoval iba na právne účinky bez toho, aby spresnil, či malo ísť o účinky pre členský štát) a keďže pre rozhodnutie o prejednávanom odvolaní je 111. V dôsledku toho by podniky vyrábajúce tabakové výrobky mali niesť svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania 65 — Návrhy vo veci Taliansko/Komisia (rozsudok Súdneho dvora z 1. decembra 2005, C-301/03, Zb. s. I-10217), body 52 a 53, Komisie. Vedľajší účastníci konania by mali rovnako ako aj poznámka pod čiarou 15 uvedených návrhov. niesť svoje vlastné trovy konania.

— nariadil vedľajším účastníkom konania, aby niesli svoje vlastné trovy konania.

I - 7822