C-134/03

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-134/03

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 28. októbra 2004 1

I - Úvod ES). Po tom, ako Súdny dvor uznesením z 8. októbra 2002 vyhlásil prvý návrh na začatie prejudiciálneho konania v tej istej veci za (zjavne) neprípustný 2, vnútroštátny súd sa po druhýkrát obrátil na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou.

1. Predmetom skúmania v prejednávanej veci je talianska právna úprava, podľa ktorej II — Právny rámec obce vyberajú miestne dane z reklamy, vydávajú predpisy upravujúce vykonávanie reklamy (najmä pravidlá o počte a umiestnení reklamných plôch, ktoré sú A — Právo Spoločenstva k dispozícii) a tiež vykonávajú vlastnú obecnú plagátovú službu. V zásade je vytý­ kaná skutočnosť, že obce pôsobia ako pod­ niky na trhu, pre ktorý súčasne stanovujú 3. Právny rámec prejednávanej veci tvoria pravidlá. články 49 ES, 50 ES, 82 ES, 86 ES, 87 ES a 88 ES.

B — Vnútroštátne právo

Úvod 2. V tejto súvislosti Giudice di pace di Genova-Voltri (ďalej len „vnútroštátny súd") žiada Súdny dvor o výklad pravidiel hospo­ dárskej súťaže zakotvených v Zmluve (články 4. Z pripomienok predložených Súdnemu 82 ES, 86 ES, 87 ES a 88 ES) a výklad dvoru možno vyvodiť, že v talianskych slobodného poskytovania služieb (článok 49

„Vonkajšia reklama a verejné plagátovanie podliehajú... dani alebo poplatku v prospech obce, na území ktorej sú vykonávané." 6. Z talianskych vnútroštátnych právnych predpisov treba najprv spomenúť legislatívny dekrét č. 446 z 15. decembra 1997 3 (ďalej len 4 — Táto poznámka sa týka iba nemeckej verzie navrhov. „legislatívny dekrét č. 446/97"), ktorého 5 — Názov tohto legislatívneho dekrétu začína formuláciou „Revisione ed armonizzazione dell'imposta comunale sulla pubblicità e del diritto sulle pubbliche affissioni" a bol zverejnený v GURI č. 288 z 9. decembra 1993, riadny dodatok. V prejednávanej veci je aktuálna verzia legislatívneho dekrétu prezidenta republiky č. 43 z 28. januára 1998 a legislatívneho 3 — GURI č. 298 z 23. decembra 1997,riadnydodatok. dekrétu č. 112 z 13. apríla 1999.

I - 1171

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-134/03

9. Článok 5 ods. 1 legislatívneho dekrétu 12. Osobitné ustanovenia o obecnej plagá­ č. 507/93 stanovuje: tovej službe, ktorá musí byť povinne zriadená v každej obci nad 3 000 obyvateľov, sa nachádzajú v článku 18 a nasi, legislatívneho dekrétu č. 507/93. Jeho článok 18 ods. 1 okrem iného uvádza:

„Šírenie reklamných oznamov, ktoré nepo­ dliehajú poplatku za verejné plagátovanie, vykonávané prostredníctvom vizuálnych alebo akustických foriem komunikácie na „Obecná plagátová služba je určená najmä na verejných alebo verejne prístupných pries­ to, aby sa na plochách určených na tento účel transtvách, alebo priestranstvách viditeľných z týchto priestranstiev, podlieha dani zabezpečilo pre obec umiestnenie plagátov z reklamy..." všetkých druhov..."

17. Konanie prebieha na Giudice di pace di Genova-Voltri a jeho predmetom je spor medzi spoločnosťou Viacom Outdoor S.r.l 8 so sídlom v Milane, Taliansko (ďalej len „Viacom"), a spoločnosťou Giotto Immobi­ lier SARL so sídlom v Mentone, Francúzsko (ďalej len „Giotto"). Giotto predáva nehnu­ teľnosti na Azúrovom pobreží vo Francúz­ sku. Viacom poskytuje na účet svojich klientov služby v oblasti reklamy. 15. Dňa 21. decembra 1998 mesto Janov vydalo všeobecne záväzné nariadenie vyko­ návajúce legislatívny dekrét č. 507/93 (ďalej len „nariadenie mesta z roku 1998") 6. Ako vyplýva zo spisu, toto nariadenie obsahuje najmä požiadavku povolenia (článok 6), predpisy o bezpečnosti na cestách 18. Viacom vystavil spoločnosti Giotto fak­ a verejných komunikáciách (článok 14), túru za umiestnenie reklamných plagátov, obmedzenia z dôvodov ochrany životného ktoré Viacom uskutočnil pre Giotto prostredia a ochrany pamiatok (články 18 v októbri 2000 na území mesta Janov. a 19), ako aj podrobnosti o úhrade miestnych V rámci tejto faktúry Viacom požaduje daní z reklamy (článok 23 a nasi.), prípadne okrem iného sumu 439 385 ITL, t. j. 226,92 poplatku za využívanie mestskej plagátovej eur ako náhradu svojich výdavkov vzniknu­ služby (článok 29 a nasi.). tých v dôsledku úhrady miestnej dane z reklamy, ktorú bolo potrebné zaplatiť

6 — Nové nariadenie o uplatnení dane z reklamy a o výkone verejnej plagátovej služby (Nuovo regolamento per l'applica­ zione dell'imposta sulla pubblicità e per l'effettuazione del 7 — Článok 39 nariadenia obce z 26. marca 2001 (rozhodnutie servizio delle pubbliche affissioni). Toto nariadenie obce bolo mesta Janov č. 36/2001). v rokoch 1999 a 2000 zmenenć. 8 — Predtým: Società Manifesti Affissioni SpA.

b) s uplatnením článkov 87 ES a 88 ES, 21. Giudice di pace di Genova-Voltri preto pretože predstavuje štátnu pomoc uznesením z 10. marca 2003 konanie prerušil nezlučiteľnú so spoločným trhom a Súdnemu dvoru položil tieto préjudiciable alebo protiprávnu (neoznámenú) otázky: štátnu pomoc?"

I - 1174

VIACOM OUTDOOR

22. V konaní pred Súdnym dvorom Viacom 24. Podľa ustálenej judikatúry je výlučne a Komisia predložili svoje vyjadrenia úlohou vnútroštátneho súdu, ktorý prejed­ a písomné pripomienky, Giotto a talianska náva a rozhoduje spor, aby so zreteľom na vláda iba písomné pripomienky. Viacom, osobitosti veci posúdil tak nevyhnutnosť Giotto a talianska vláda okrem toho písomne prejudiciálneho rozhodnutia pre rozhodnutie odpovedali na otázky, ktoré im položil Súdny vo veci, ako aj závažnosť otázok, ktoré kladie dvor. Súdnemu dvoru. Ak sa teda prejudiciálne otázky týkajú výkladu práva Spoločenstva, potom je Súdny dvor v zásade povinný o nich rozhodnúť. 11 Súdny dvor môže odmietnuť rozhodovanie o prejudiciálnej otázke vnútroštátneho súdu iba vtedy, ak výklad alebo posúdenie platnosti právneho predpisu Spoločenstva, o ktoré požiadal vnútroštátny súd, zjavne nijako nesúvisí so V — Posúdenie skutočnosťou alebo s predmetom sporu vo veci samej, ak je sporný problém hypotetickej povahy alebo ak Súdny dvor nemá k dispozícii údaje o skutkových a právnych okolnostiach nevyhnutné na to, aby mohol užitočne odpovedať na jemu položené otázky. 12 A — Prípustnosťprejudiäálnychotázok

dzenia skutkového a právneho rámca sporu či obce prípadne zneužívajú existujúce vo veci samej. dominantné postavenie na trhu, pokiaľ v oblasti plagátovej reklamy pôsobia súčasne ako podnikateľský subjekt aj ako orgán regulujúci túto činnosť. Iba vtedy je možné tiež určiť, či v prípade, keď je výnos miestnej dane z reklamy určený územným celkom, ktoré súčasne samé pôsobia ako podnikateľ­ ské subjekty v oblasti plagátovej reklamy, ide 1. Relevantnosť prejudiciálnych otázok o nedovolenú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ES.

26. Pokiaľ ide o relevantnosť prejudiciálnych otázok, v prejednávanej veci ide o dva problémy.

29. Okrem toho by prejudiciálne otázky neboli relevantné, ak by Giotto bol na 27. Po prvé Komisia nastolila otázku, či pre základe zmluvy povinný nahradiť vyrubenú rozhodnutie sporu vo veci samej môže mať miestnu daň z reklamy v každom prípade, vôbec význam posúdenie celého systému, teda bez ohľadu na to, či táto daň je zákonná o ktorý sa legislatívny dekrét č. 507/93 alebo nie. Potom by totiž rozhodnutie sporu opiera. Podlá názoru Komisie môžu byť vo veci samej nezáviselo od súladu tejto dane predmetom tohto prejudiciálneho konania s právom Spoločenstva. iba tie prvky talianskej právnej úpravy, ktoré sa konkrétne vzťahujú na miestnu daň z reklamy.

28. Je síce pravda, že v súvislosti so slobod­ ným poskytovaním služieb (článok 49 ES) sa stačí zamerať výlučne na účinky miestnej 30. Či však existuje povinnosť spoločnosti dane z reklamy ako takej na cezhraničný Giotto, ktorú možno takto chápať, je výlučne obchod. Aby sa však Súdny dvor mohol otázkou výkladu zmluvy z 9. septembra užitočne vyjadriť k pravidlám hospodárskej 2000 13, ako aj otázkou uplatniteľného vnú- súťaže (články 82 ES, 87 ES a 88 ES) je potrebné komplexnejšie preskúmať všetky okolnosti, za ktorých sa v talianskych obciach šíria reklamné oznamy. Iba vtedy 13 — Ako bolo uvedené, Giotto je na základe zmluvy povinná nahradiť „osobitné a preukázané náklady" (v taliančine „oneri totiž možno užitočne odpovedať na otázku, specifici e documentati").

32. Za týchto okolností v prejednávanej veci nemožno jednoznačne povedať, že prejudi- ciálnym otázkam chýba relevantnosť. 35. V prejednávanej veci takýto predpoklad Naopak, súvisia so skutočnosťou nie je dostatočne preukázaný. Predovšetkým a s predmetom sporu vo veci samej podľa ustálenej judikatúry zhodný názor a problém vymedzený vnútroštátnym súdom účastníkov konania na výklad práva Spolo­ už nie je iba hypotetickej povahy. čenstva, teda na výsledok prejudiciálneho konania požadovaného obidvoma účast­ níkmi, nemení nič na skutočnom pokračo­ vaní sporu medzi nimi. 1 7 Ak však zo 14 — V konaní podľa článku 234 ES. ktorý vychádza z jasného skutkového stavu vymedzeného vnútroštát­ rozdelenia právomoci medzí vnútroštátne súdy a Súdny dvor, prináleží akokoľvek posudzovanie konkrétneho skutkového nym súdom zjavne nevyplýva, že stavu a výklad vnútroštátneho práva výlučne vnútroštátnemu súdu. Pozri v tomto zmysle, za všetky, rozsudky zo v skutočnosti ide o fiktívny spor, potom sú 16. septembra 2004, Baldinger, C-386/02, Zb. s. I-8411, bod 14; z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, C-475/99, préjudiciáble otázky — za tohto predpokladu 18 Zb. s. I-8089, bod 10, a zo 16. júla 1998, Dumon a Froment, — prípustné. C-235/95, Zb. s. I-4531, bod 25, a ďalšie odkazy. 15 — Tretia strana uznesenia vnútroštátneho súdu, odsek B. (II). je vo výlučnej právomocí vnútroštátneho súdu vykladať občian­ skoprávnu zmluvu podľa príslušných pravidiel vnútroštát­ neho práva. Tým sa odlišuje prejednávaná vec napríklad od 16 — Rozsudok z 11. marca 1980, Foglia I,104/79, Zb. s. 745, bod veci Der Weduwe, v ktorej belgický súd bez bližšieho odôvodnenia opieral svoj návrh na začatie prejudiciálneho 10. konania o čisto hypotetický predpoklad, a síce o neistý výklad 17 — Rozsudok z 9. februára 1995, I.eclerc-Siplec, C-412/93, Zb. luxemburského práva, t. j. práva cudzieho štátu, ktoré nebolo s. I-179, bod 14. právom jeho štátu (rozsudok už citovaný v poznámke pod 18 — V tomto zmysle tiež rozsudok z 21. septembra 1988, Van čiarou 11, body 37 až 39). Eycke, 267/86, s. 4769, bod 12.

37. Pokiaľ ide o právny rámec návrhu na začatie konania, vnútroštátny súd sa odvo 36. Z ustálenej judikatúry ďalej vyplýva, že láva na legislatívny dekrét č. 507/93 potreba dosiahnuť výklad práva Spoločen a vysvetľuje, hoci iba stručne, jeho podstatný stva, ktorý bude užitočný pre vnútroštátneho obsah. Text tohto predpisu, ako aj text sudcu vyžaduje, aby tento sudca vymedzil legislatívneho dekrétu č. 446/97 je pripojený skutkový a právny rámec, z ktorého vychá

Z toho dôvodu talianske Pritom treba zohľadniť, že týmto subjektom ustanovenia uplatniteľné na vnútroštátnej sa doručuje iba návrh na začatie prejudiciál- úrovni a informácie nevyhnutné k ich poro neho konania.22 zumeniu jasne vyplývajú z uznesenia vnú troštátneho súdu, ako aj zo spisu v konaní vo

bod 15. 20 — Rozsudok Lehtonen a Castors Braine, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 22, ako aj uznesenia Banchero, už citované v poznámke pod čiarou 19, bod 5; Laguillaumie, už citované v poznámke pod čiarou 19, bod 19, a Viacom I, už citované v poznámke pod čiarou 2, bod 22. 38. Inak je to v prípade vykonávacích 21 — Rozsudok Ribaldi, už citovaný v poznámke pod čiarou 11, bod 73; uznesenie z 11. februára 2004, Cannito a i., spojené ustanovení účinných na miestnej úrovni. veci C-438/03, C-439/03, C-509/03 a C-2/04, Zb. s. I-1605, Viacom a Giotto vo svojich písomných body 6 až 8 a ďalšie odkazy; rozsudok Telemarsicabruzzo, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 6, a uznesenie odpovediach na otázku Súdneho dvora Viacom I, už citované v poznámke pod čiarou 2, bod 14. zhodne uviedli, že v Janove bolo 22 — Rozsudok z 1. apríla 1982, Holdijk a i., spojené veci 141/81 až 143/81, Zb. s. 1299, bod 6; uznesenie Banco de Fomento e Exterior, už citované v poznámke pod čiarou 19, bod 7; rozsudok Lehtonen a Castore Braine, už citovaný v poznámke pod čiarou 19, bod 23; uznesenie Laguillaumien, už citované

I - 1178

VIACOM OUTDOOR

v rozhodujúcom roku 2000 uplatňované ktorého podstatné prvky už na vnútroštátnej nariadenie mesta z roku 1998. 4Vnútro­ úrovni vymedzil legislatívny dekrét č. 507/93. štátny súd naproti tomu vo svojom uznesení Tieto prvky sú v uznesení vnútroštátneho poukazuje na dve novšie rozhodnutia mesta súdu dostatočne jasne opísané a zhrnuté. 27

Janov, ktoré nahradili nariadenie mesta 2 z roku 1998. 5Kedze ale tieto novšie rozhodnutia boli prijaté mestskou radou až 26. marca 2001 a uplatňujú sa iba od 1. januára 2001, nie je jasné, aký význam by mohli mať pre skutkové okolnosti v predmetnom prípade, ktoré siahajú do roku 2000. 26 Uznesenie vnútroštátneho súdu v tomto ohľade neobsahuje žiadne bližšie b) Skutkový rámec vysvetlenia.

40. Pokiaľ ide o vymedzenie skutkového rámca, pri jeho posudzovaní v súvislosti s návrhom na začatie prejudiciálneho kona­ nia je potrebné rozlišovať medzi príslušnými požiadavkami, ktoré vyplývajú na jednej strane zo slobodného poskytovania služieb (článok 49 ES) a na strane druhej z pravidiel hospodárskej súťaže zakotvených v Zmluve (články 82 ES, 86 ES, 87 ES a 88 ES).

I - 1179

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - T. KOKOTT - VEC C-134/03

42. Pochybnosti však vyplývajú vo vzťahu hospodárskej súťaže, ako aj, a predovšetkým, k ustanoveniam Zmluvy v oblasti hospodár­ východiskom pre výpočet podielov na trhu. skej súťaže (články 82 ES, 86 ES, 87 ES a 88 Údaje obsiahnuté v uznesení vnútroštátneho ES). Je pravda, že Súdny dvor by hlavne súdu však tak z tovarového, ako ani v tejto oblasti nemal klásť neprimerane z geografického hľadiska neposkytujú obraz prísne požiadavky na vypracovanie návrhov situácie vo veci samej. predkladaných vnútroštátnymi súdmi, aby im tak prakticky neznemožnil podávanie návrhov na začatie prejudiciálneho konania. Význam súdnej spolupráce medzi vnútro­ štátnymi súdmi a Súdnym dvorom sa nad­ obudnutím účinnosti nariadenia č. 1/2003 2 8 skôr zvýšil ako znížil. Zároveň však táto spolupráca vyžaduje aj od vnútroštátnych súdov, aby pri vypracovávaní svojich návrhov v oblasti práva hospodárskej súťaže zachová­ vali osobitnú starostlivosť.

I - 1180

VIACOM OUTDOOR

46. Čo sa týka geografického vymedzenia aspoň stručné vyjadrenia o počte a veľkosti trhu, uznesenie vnútroštátneho súdu uvádza, zákazníkov, ktorí si objednávajú plagátovú že za relevantný trh z geografického hľadiska reklamu. Obidva údaje v návrhu na začatie treba považovať „celé územie obce", pretože prejudiciálneho konania podanom Giudice di na tomto území prebieha hospodárska súťaž pace von Genova-Voltri chýbajú. Preto nie je medzi obcami a plagátovými podnikmi. možné s dostatočnou istotou zistiť, či vo veci, Naproti tomu však chýbajú napríklad údaje ako je tá v konaní veci samej, možno vôbec o tom, či — ako sa očakáva -rámcové právne vychádzať z dominantného postavenia obec- podmienky v iných talianskych obciach sú nei nlaeátovei službv na trhu (článok 82 porovnateľné s podmienkami v Janove, či ES). 32 v oblasti plagátovej reklamy aktívni poskyto- vatelia služieb, ako je Viacom, pôsobia pravidelne vo viacerých obciach alebo iba v Janove a či reklamné kampane ich zákaz­ níkov sa týkajú prevažne jednotlivých obcí, alebo či majú regionálny alebo nadregionálny charakter. 31 Napríklad je možné si celkom dobre predstaviť, že reklama, akou je reklama na nehnuteľnosti, ktorú vykonáva Giotto na Azúrovom pobreží, bude šírená nadregio- 48. Giudice di pace bližšie neuvádza ani to, nálne a neobmedzí sa iba na územie mesta v čom spočíva zneužívanie údajného domi­ Janov. nantného postavenia talianskych obcí na trhu v oblasti plagátovej reklamy. Akurát uvádza, že je „úplne zjavné, že sporné ustanovenia mali za následok, že obce nevyhnutne ovplyvňujú trh vo svoj prospech v rozpore s článkom 82 ES".

3. Predbežný záver

51. Z dôvodu nedostatočného vymedzenia skutkového rámca, z ktorého vychádzajú prejudiciálne otázky týkajúce sa práva hospo­ dárskej súťaže, považujem prejudiciálnu otázku 1 písm. a) a prejudiciálnu otázku 2 50. Napokon z uznesenia vnútroštátneho za neprípustné. Naopak, otázka 1 písm. b) je súdu jasne nevyplýva ani spôsob, akým prípustná. talianske obce, konkrétne mesto Janov, organizujú svoju obecnú plagátovú službu. 3 3 Ide tu o právne samostatný obecný podnik s vlastnou právnou subjektivitou alebo o pracovisko obecnej správy bez osobitnej autonómie? Je obecná plagátová služba pre­ vádzkovaná z vlastného rozpočtu, alebo je financovaná z verejného rozpočtu obce? 34 B — Posúdenie prejudiciálnych otázok Plynie výnos miestnej dane z reklamy z hľadiska obsahu a poplatku za využívanie obecnej plagátovej služby výlučne plagátovej službe, alebo tento

56. Článok 49 ES osobitne vyjadruje všeo­ becnú zásadu zákazu diskriminácie. Ak sa teda zdanenie dotýka — bez odôvodnenia — výraznejšie cezhraničných situácii ako situ­ ácii výlučne vnútroštátnych 38, potom niet 54. Na úvod treba povedať, že v rámci pochýb, že už z tohto jediného dôvodu došlo slobodného poskytovania služieb je irele­ k porušeniu zásady slobodného poskytovania vantné, aký subjekt a v čí prospech nepriamu služieb. daň vyberá. Teda skutočnosť, že miestna daň z reklamy je vyberaná talianskymi obcami, ktoré súčasne prevádzkujú obecnú plagátovú službu, je relevantná nanajvýš vo vzťahu k ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa hospo­ dárskej súťaže, nie však vo vzťahu k slobodnému poskytovaniu služieb. 57. V prejednávanej veci však nič nenasved­ čuje tomu, že by miestna daň z reklamy mohla viesť — hoci len nepriamo — k diskriminácii cezhraničných služieb. Miest­ nej dani z reklamy podlieha rovnako plagá­ tová reklama, ktorá je vykonávaná na objed-

55. Zo slobodného poskytovania služieb 36 — Podobne napríklad rozsudok z 24. októbra 1978, Koestier, môžu mať prospech tak poskytovateľ služieb, 15/78, Zb. s. 1971, bod 3, v súvislosti s bankovými službami. ako aj príjemca služieb. Podnik ako Giotto, 37 — Pozri rozsudky z 28. októbra 1999, Vestergaard, C-55/98, Zb. s. I-7641, body 16 a 17, a z 11. decembra 2003, AMOK, C-289/02, Zb. s. I-15059, body 25 a 26. 38 — Tak je tomu napríklad v rozsudkoch z 13. decembra 1989, Corsica Ferries France, C-49/89, Zb. s. 4441, bod 7; z 5. októbra 1994, Komisia/Francúzsko, C-381/93, Zb. 35 — Rozsudky z13.júla 2004, Komisia/Francúzsko, C-262/02, Zb. s. 1-5145, body 17 až 21; z 29. novembra 2001, De Coster, s. I-6569, bod 22, a Bacardi France, C-429/02, Zb. s. I-6613, C-17/00, Zb. s. I-9445, body 30 až 35, a z 21. marca 2002, bod 31. Cura Anlagen, C-451/99, Zb. s. I-3193, body 65 až 69.

58. Okrem toho zo znenia článku 49 ES vyplýva požiadavka zrušenia akýchkoľvek obmedzení slobodného poskytovania služieb — týkajúca sa bez rozdielu tak domácich poskytovateľov služieb, ako aj poskytovateľov služieb z iných členských štátov —, ktoré sú spôsobilé zakázať, narušiť, alebo urobiť menej príťažlivým poskytovanie, resp. príjem cezhraničných služieb 4 1. 60. Naopak na otázku, či uloženie dane, napr. nepriamej dane, môže samo osebe viesť k obmedzeniu, judikatúra doposiaľ nedala 39 — Podľa článku 19 ods. 1 legislatívneho dekrétu 507/93 je totiž jednoznačnú odpoveď.43 Do úvahy prichá­ pri využívaní obecnej plagátovej služby „v prospech obce, dzajú dve riešenia: ktorá vykonáva umiestňovanie plagátov, ... potrebné zaplatiť poplatok zahrňujiici daň z reklamy" (kurzívou zvýraznila generálna advokátka). 40 — K súvisiacemu problému zdaňovania výrobkov (článok 90 ES) pozri rozsudky zo 7. mája 1987, Co-Frutta, 193/85, Zb. s. 2085, bod 10 a nasl., a z 9. septembra 2004, Carbonati Apuani, C-72/03, Zb. s. I-8027, bod 17. Pozri tiež rozsudok z 29. apríla 2004, Weigel, C-387/01, Zb. s. I-4981, bod 55 na konci. 41 — Pozri najmä rozsudky z 18. júna 1998, Corsica Ferries France, 42 — Pozri v tomto zmysle za všetky rozsudky Corsica Ferries C-266/96, Zb. s. I-3949, bod 56; z 20. februára 2001, Analir France, už citovaný v poznámke pod čiarou 41, body 3, 4 a 60, a i., C-205/99, Zb. s. I-1271, bod 21, a z 13. júna 2002, Sea- a Sea-Land Service, už citovaný v poznámke pod čiarou 41, Land Service, spojené veci C-430/99 a C-431/99, Zb. body 38 a 42, a bod 25 mojich návrhov z 22. júna 2004, s. I-5235, bod 32. Podobne rozsudky Komisia/Francúzsko, Komisia/Holandsko, C-189/03, Zb. s. I-9289. už citovaný v poznámke pod čiarou 35, bod 22, a Bacardi 43 — Rozsudky už citované v poznámke pod čiarou 38 sa týkali France, už citovaný v poznámke pod čiarou 35, bod 31. všetkých diskriminačných daní.

62. Ak by sme vychádzali z tohto prístupu a vnútroštátne dane považovali za obmedze­ nia základných slobôd, potom by v konečnom dôsledku museli byť všetky dane akéhokoľvek druhu predmetom skú­ ii) Riešenie založené na skutkovej podstate: mania v kontexte práva Spoločenstva; člen­ Nediskriminačná vnútroštátna daň je apriori ské štáty by potom v každom konkrétnom vyňatá z pôsobnosti základných slobôd. prípade boli povinné preukázať, že ich dane sú opodstatnené naliehavými dôvodmi verej­ ného záujmu, t. j. že sú vhodné, nevyhnutné a primerané sledovaným cieľom. Potom by prirodzene bolo potrebné zohľadniť, že zabezpečovanie rozpočtových prostriedkov je nevyhnutnou podmienkou činnosti štátu, 64. Súdny dvor však iba nedávno v jednej v dôsledku čoho predstavuje v zásade legi­ veci — v súvislosti s voľným pohybom tímny cieľ a vyberanie daní je — aj preto — pracovníkov (článok 39 ES) — zvolil iný predvídané vo viacerých ustanoveniach postup. Vyrubená nediskriminačná vnútro­ Zmluvy (ES) (pozri napr. články 90 ES, 93 štátna daň nebola preskúmaná z pohľadu jej ES a 175 ods. 2 prvá zarážka ES). Členským opodstatnenosti dôvodmi verejného záujmu, ako to v prípade obmedzení bývalo bežné;

44 — Rozsudok z 29. novembra 2001, Do Coester, C-17/00, Zb. s. 1-9445, body 26, 29, 37 a 38. Pravdaže, daň bola v každom prípade tiež dodatočne diskriminujúca (pozri body 31 až 35 45 — Pochopiteľne to p]at[ iba v rámci toho, čo vyplýva z hlavy VII rozsudku). Zmluvy (ES) o hospodárskej a menovej politike.

I - 1185

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-134/03

Ak by sme sa stotožnili s riešením založeným na skutkovej podstate, potom nepriama daň, 46 — Rozsudok už citovaný v poznámke pod čiarou 40. ktorá je súčasťou všeobecného systému 47 — Rozsudok Weigel, už citovaný v poznámke pod čiarou 40, bod 55; nediskriminačná povaha dane je tu vysvetlená v bode vnútroštátnych daní, viaže sa na objektívne 53 uvedeného rozsudku; pozri ďalej bod 36 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano 3. júla 2003 v tej istej nediskriminačné kritériá a bez rozdielu sa veci. vzťahuje rovnako na vnútroštátne, ako aj

I - 1186

VIACOM OUTDOOR

cezhraničné činnosti, by vonkoncom nepa­ 2. Zákaz zneužívania dominantného posta­ trila do rozsahu pôsobnosti článku 49 ES. venia na trhu (článok 82 ES v spojení Z dostupných údajov vyplýva, že miestna daň s článkom 86 ES) z reklamy tieto kritériá spĺňa. 48

67. Súhrnne teda platí: Ak vyberanie nepria­ mej dane ako v prípade miestnej dane z reklamy v Taliansku je súčasťou všeobec­ ného systému vnútroštátnych daní, viaže sa na objektívne nediskriminačné kritériá a tiež 69. Prostredníctvom otázky 1 písm. a) chce sa bez rozdielu vzťahuje rovnako na vnútro­ vnútroštátny súd v podstate vedieť, či článku štátne, ako aj cezhraničné činnosti, potom 82 ES v spojení s článkom 86 ES odporuje nie je v rozpore s článkom 49 ES. vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej obce, ktoré prevádzkujú vlastnú obecnú plagátovú službu, sú súčasne poverené sta­ 48 — K absencii diskriminácie pozri tiež bod 57 týchto návrhov. novovaním a vyberaním („správou") daní, 49 — Odvolávajúc sa na judikatúru talianskych správnych súdov (Tribunale Amministrativo Kegionale per la Toscana — TAR Toscana Firenze, rozsudok č. 456 7.11. marca 2002), Komisia vo svojom pfsomnom vyjadrení uvádza, že výška tejto dane je nepatrná („di ammontare molto modesto"). 50 — Pozri body 51 a 52 týchto návrhov.

I - 1187

NÄVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-134/03

akou je miestna daň z reklamy a poplatku za toto rozlišovanie je povaha konkrétne vyko­ obecnú plagátovú službu. návanej činnosti. Vyžaduje sa pritom skú­ manie jednotlivých vykonávaných činností v konkrétnom prípade na určenie tòho, do ktorej kategórie tieto činnosti patria. 52

70. Ak posudzujeme najprv samotnú právo­ moc obcí stanovovať a vyberať určité miestne dane z hľadiska pravidiel európskeho práva hospodárskej súťaže, vyplýva z toho nasledu­ júce:

72. Hospodárska činnosť („podniku") spo­ číva v ponúkaní tovarov alebo služieb na 52 — Rozsudky zo 16. júna 1987, Komisia/Taliansko, 118/95, Zb. trhu; od nej sa odlišuje zvrchovaná činnosť s. 2599, bod 7, a z 18. marca 1997, Calí, C-343/95, Zb. s. I-1547, body 16 a 18. Podobné rozlišovanie medzi „orgánu verejnej moci". Rozhodujúcim pre podnikateľskou činnosťou a činnosťou pri výkone verejnej moci obcí naznačil aj rozsudok zo 4. mája 1988, Bodson, 30/87, Zb. s. 2479, bod 18. 53 — Inak ako v rozsudku zo 17. mája 2001, TNT Traco, C-340/99, Zb. s. I-4109, pozri najmä bod 47, nepredstavuje miestna daň 51 — Rozsudky zo 16, marca 2004, AOK Bundesverband a i., odplatu v prospech obce za služby, ktoré sama neposkytla. spojené veci C-264/01, C-306/01, C-354/01 a C-355/01, Zb. 54 — Takto sa Komisia vyjadrila vo svojom písomnom vyjadrení s. I-2493, bod 46¡ z 22. januára 2002, Cisal, C-218/00, Zb. odvolávajúcom sa na judikatúru talianskych správnych súdov s. I-691, bod 22, a z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, C-41/90, (Tribunale Amministrativo Regionale per la Toscana — TAR Zb. s. I-1979, bod 21. Toscana Firenze, rozsudky č. 456 a 457 z 11. marca 2002).

I - 1188

VIACOM OUTDOOR

následok, že v tomto kontexte nemožno na službou56, a vystupujú preto ako podniky dotknuté obce uplatniť pravidlá hospodár­ pôsobiace na trhu, t. j. podnikateľsky. 57 skej súťaže.55

74. Pokiaľ ide o poplatok za využívanie obecnej plagátovej služby, je potrebné roz­ lišovať medzi jeho dvoma zložkami. 75. V dôsledku toho koná obec alebo obecný orgán podnikateľsky a môže byť prípadne považovaný za podnik v zmysle práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže iba v rozsahu, v akom stanovuje zložku odplatypoplatku podľa článku 19 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 507/93, teda tú zložku poplatku, ktorou sa uhrádzajú služby vykonávané jej obecnou plagátovou službou. Po prvé, tento poplatok tvorí daňová zložka, zahŕňa totiž miestnu daň z reklamy (článok 19 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 5067/93); v tomto prípade je miestna daň z reklamy jednoducho zahrnutá v poplatku a pre sta­ novovanie a vyberanie tohto poplatku musí platiť to isté, čo platí pre stanovovanie a vyberanie samotnej dane: obce konajú zvrchovane a nie zárobkovo.

odporujúcim pravidlám hospodárskej súťaže podľa článku 19 ods. 1 legislatívneho dekrétu stanoví neprimerane vysoko alebo neprime­ č. 507/93). 60 rane nízko zložku odplaty poplatku podľa článku 19 ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 507/93. 58 V prejednávanej veci však nič nenasvedčuje existencii takéhoto zneužíva­ nia, ktorého zistenie by vyžadovalo kom­ plexné posúdenie všetkých okolností veci. 59 78. Viacom a Giotto vytýkajú, že talianske obce okrem stanovovania a vyberania daní vykonávajú aj ďalšie oprávnenia verejnej moci, ktorými regulujú šírenie reklamných oznamov na ich území, čím môžu ovplyvniť trh v prospech ich vlastných obecných plagátových služieb, napr. stanovením polohy a veľkosti poskytovaných plagátových plôch a prostredníctvom určitých prekážok v uskutočňovaní reklamy z dôvodoch verej­ ného záujmu. 61 Táto výhrada v podstate spočíva v tom, že obce pôsobia na trhu ako podnikateľské subjekty (prostredníctvom svojej plagátovej služby), ktorého pravidlá samé určujú (prostredníctvom vykonávania spomenutých oprávnení verejnej moci). 62 77. Naopak, samotná právomoc stanovovať Tento konflikt záujmov podľa spoločností a vyberať miestne dane z reklamy — bez Viacom a Giotto svedčí o nedovolenom ohľadu na už uvedenú neexistenciu povahy zneužívaní dominantného postavenia na obce ako podniku — nedáva a priori dôvod trhu. 63 k obave, že obec by mohla zneužívať dominantné postavenie na trhu v zmysle článku 82 ES v spojení s článkom 86 ods. 1 ES. Táto daň je — bez ohľadu na jej štruktúru a výšku — neutrálna vo vzťahu k hospodárskej súťaži, pretože sa vyberá rovnako za využívanie služieb súkromných 79. V tejto súvislosti však v prvom rade poskytovateľov ako aj za využívanie obecnej analogicky platí to, čo už bolo o miestnej plagátovej služby (aj v poslednom prípade je táto daň, ako je známe, zahrnutá v poplatku

80. Je taktiež v súlade s požiadavkami verej­ ného záujmu, ak obce regulujú šírenie plagátových oznamov. Napríklad vzhľadom na mestskú výstavbu môže byť žiadaným zakázať reklamu na niektorých miestach na území obce, obmedziť poskytované plagátové plochy alebo niektoré formy reklamy zakázať. Rovnako môžu byť obmedzenia odôvodnené požiadavkami ochrany životného prostredia alebo bezpečnosti premávky. V rámci defi­ 82. Či však všetky tieto skutočnosti existujú novania a realizácie cieľov mestskej výstavby aj v prejednávanej veci, treba zhodnotiť na a iných požiadaviek verejného záujmu musí základe komplexného posúdenia všetkých byť navyše obciam priznaná dostatočná voľná okolností konkrétnej veci. Predovšetkým úvaha. nemôže postačovať iba výlučne numerické hodnotenie vyhradených plagátových plôch 65 a jednoduchý výpočet, koľko z týchto plôch je určených pre súkromných poskytovateľov a koľko pre obecnú plagátovú službu. Ako Komisia na pojednávaní správne uviedla, rozhodujúcimi sú kvalita a poloha príslušných plagátových plôch. Okrem toho

86. Obecná plagátová služba je však súča­ sťou obce a nemožno vychádzať z toho, že by b) Otázka 2 písm. a): Určenie výnosu dane táto služba mala osobitnú autonómiu z reklamy plagátovej službe (článok 82 ES v organizačnom usporiadaní a najmä vlastný v spojení s článkom 86 ES) rozpočet, resp. vlastné účtovníctvo. Skôr treba vychádzať z toho, že obecná plagátová služba je priamo financovaná z rozpočtu obce a príjmy ako aj výdavky tejto služby sú účtované priamo v príslušných položkách

66 — Pozri rozsudky Leclerc/Thouars, už citovaný v poznámke 84. Prostredníctvom prejudiciálnej otázky 2 pod čiarou 64, bod 14; Cullet/Leclerc, už citovaný písm. a) chce vnútroštátny súd v podstate v poznámke pod čiarou 64, bod 16, a Hörner a Eiser, už citovaný v poznámke pod čiarou 51, body 26 až 29. vedieť, či článku 82 ES v spojení s článkom 67 — Pozri rozsudok z 27. novembra 2003, Enirisorse a i., spojené 86 ES odporuje vnútroštátna právna úprava, veci C-34/01 až C-38/01, Zb. s. I-14243, body 48 až 52, a body 72 až 84 návrhov, ktoré predniesla generálna podľa ktorej je výnos dane, akou je miestna advokátka Stix-Hackl zo 7. novembra 2002 v rovnakej veci.

I - 1192

VIACOM OUTDOOR

rozpočtu obce. 68 Bez minimálneho stupňa spôsobom. 7 0 V každom prípade by sa organizačného oddelenia a t r a n s - vyžadovala špecifická súvislosť medzi prizna­ parentnosti 69 možno len ťažko zistiť, či nými právami, vytvorenou situáciou a v akom rozsahu plynú obecnej plagátovej a zneužívaním dominantného postavenia na službe prostriedky z daní, predovšetkým trhu podnikom. prostriedky z miestnej dane z reklamy.

88. Súdny dvor doteraz — pokiaľ je mi 90. Za týchto okolností by bolo v rámci známe — pripustil vytvorenie situácie, ktorá hodnotenia všetkých okolností konkrétnej podnik vedie k zneužívaniu jeho dominant­ ného postavenia na trhu iba v prípade, ak štát tomuto podniku priznal zároveň osobitné 70 — Pozri rozsudky vo veci ERT, už citovaný v poznámke pod práva — spravidla monopolné postavenie — čiarou 63, body 35 až 37; Höfner a Elser, už citovaný v poznámke pod čiarou 51, body 27 až 31; GT-Link, uz a povaha tohto priznania, resp. následný citovaný v poznámke pod čiarou 60, body 33 až 35; z 10. decembra 1991, Merci Convenzionali Porto di Genova, postup štátu prinajmenšom „umožnili" pod­ C-179/90, Zb. s. I-5889, body 17 až 19; z 11. decembra 1997, niku využívať jeho postavenie zneužívajúcim Job Centre, C-55/96, Zb. s. I-7119, body 28 až 31; z 12. februára 1998, Raso a ¡„ C-163/96, Zb. s. 1-533, body 27 až 31; z 25. júna 1998, Dusseldorp a i., C-203/96, Zb. s. I-4075, body 61 a 62; z 12. septembra 2000, Pavel Pavlov a i., C-180/98 až C-184/98, Zb. s. I-6451, body 127 a 128; TNT Traco, už citovaný v poznámke pod čiarou 53, bod 44; 68 — V tomto zmysle sa vyjadril na pojednávaní samotný zástupca Ambulanz Glöckner, už citovaný v poznámke pod čiarou 14, body 39 a 40, a z 22. mája 2003, Connect Austria, C-462/99, spoločnosti Viacom. Zb. s. 1-5197, body 80 až 84. 69 — Povinnosť zabezpečiť transparentnosť vo finančných vzťa­ hoch medz.i obcou a jej obecnou plagátovou službou možno 71 — Rovnako aj generálna advokátka Stix-Hackl v bodoch 72 až vyvodiť zo smernice Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 84 svojich návrhov vo veci Ľnirisorse, už citovaných o tľanspaľetUnosti finančných vzťahov medzi členskými v poznámke pod čiarou 67. štátmi a štátnymi podnikmi (Ú. v. ES L 195, s. 35; naposledy 72 — Pozri tiež rozsudok Enirisorsc, už citovaný v poznámke pod zmenenej smernicou Komisie 2000/52/ns z 26. júla 2000, čiarou 67, body 48 až 52, a návrhy, ktoré predniesla generálna Ú. v. ES L 193, s. 75; Mim. vyd. 08/002, s. 11), avšak advokátka Stix-Hackl v rovnakej veci, už citované s výhradou výnimiek obsiahnutých v jej článku 4 ods. 1. v poznámke pod čiarou 67, body 72 až 84.

92. Prostredníctvom prejudiciálnej otázky 2 písm. b), ktorá bude ďalej subsidíame zodpovedaná 73, chce vnútroštátny súd v podstate vedieť, či v prípade, ak je výnos daní, akými sú miestne dane 94. Pokiaľ ide o miestnu dań z reklamy, z reklamy, a výnos poplatku za obecnú z údajov predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že viaceré dôvody svedčia proti uplatneniu ustanovení Zmluvy (ES) týkajú­ 73 — Pozri body 51 a 52 týchto návrhov. cich sa štátnej pomoci.

I - 1194

VIACOM OUTDOOR

97. Dokonca, ak by sme aj požadovanú organizačnú autonómiu obecnej plagátovej služby predpokladali, na samotné vyberanie miestnej dane z reklamy bez ďalšieho by sa nevzťahoval zákaz štátnej pomoci podľa článku 87 ES ako ani oznamovacia povinnosť a zákaz vykonávania podľa článku 88 ods. 3 ES. Skôr tu musia byť splnené dodatočné podmienky 76, predovšetkým musí existovať priamy a neoddeliteľný vzťah medzi vybera­ ním miestnej dane z reklamy a konkrétnou pomocou obce, prípadne financovanou z tejto dane, v prospech obecnej plagátovej 77 96. Z toho vyplýva, že jediným prípadom, služby . Iba v prípade, že existuje takýto kedy by mohli nastať pochybnosti o povahe priamy vzťah, môže mať prípadná proti­ miestnej dane z reklamy ako štátnej pomoci, právnosť štátnej pomoci dôsledky na vybe- je trojstranný vzťah, v rámci ktorého najprv obec ako vykonávateľ právomocí verejnej moci vyberá daň a následne z výnosu tejto 75 — Pozri k tomu tiež bod 86 a poznámku pod čiarou 69 týchto dane poskytuje štátnu pomoc obecnej službe, návrhov. ktorá ma dostatočnú autonómiu. Ako však 76 — Pozri najmä rozsudky z 21. októbra 2003, Van Calster a Cleeren, spojené veci C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, už bolo uvedené, tak uznesenie vnútroštát­ bod 49, a Enirisorse, už citovaný v poznámke pod čiarou 67, neho súdu, ako ani vysvetlenia účastníkov body 43 až 45. Rozsiahle spracovanie tejto problematiky sa nachádza v bode 32 a nasl, návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed 4. marca 2004 vo veci Stre- ckgewcst Westelijk Noord-Brabant a i., C-174/02 a C-175/02, Zb. s. 1-85 L a s. 1-127, pozri s. 1-88. 77 — Pozri tiež bod 34 a nasl. návrhov, ktoré predniesol generálny 74 — Rozsudok PrcusscnElcktra, už citovaný v poznámke pod advokát Geelhoed vo veci Streekgewest Westelijk Noord- čiarou 11, body 58, 59 a 61. Brabant, už citované v poznámke pod čiarou 76.

b) Poplatok za využívanie obecnej plagátovej služby 102. Za okolností, ktoré sú známe z konania vo veci samej, článkom 87 ES a 88 ES neodporuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je za vykonávanie plagátovej reklamy na verejnom priestranstve vyberaná miestna daň z reklamy alebo poplatok v prospech obce, ktorá súčasne prevádzkuje vlastnú obecnú plagátovú službu. 99. Pokiaľ ide o poplatok za využívanie obecnej plagátovej služby, tento poplatok, ako už bolo spomenuté, pozostáva z daňovej zložky a zo zložky odplaty za poskytovanie 79 — Pozri body 94 až 98 týchto návrhov. 7 80 — Pozri v tomto zmysle rozsudok PreussenElektra, už citovaný plagátovej služby. 8 v poznámke pod čiarou 11, body 58, 59 a 61. 81 — Existenciu štátnej pomoci, kde sa vyskytuje plnenie a zodpovedajúce protiplnenie, v podstate — hoci v trochu odlišnom kontexte — odmieta aj rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, 78 — Pozri bod 74 týchto návrhov. C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 84 a nasl.

I - 1196

VIACOM OUTDOOR

VI — Návrh

103. Na základe uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu boli položené, takto:

„1. Ak je vyberanie nepriamej dane, ako v prípade miestnej dane z reklamy v Taliansku, súčasťou všeobecného systému vnútroštátnych daní, viaže sa na objektívne nediskriminačné kritériá a navyše sa bez rozdielu vzťahuje tak na vnútroštátne, ako aj cezhraničné činnosti, potom nie je v rozpore s článkom 49 ES.