C-136/03

2. Smernica 64/221 sa podľa svojho článku 1 ods. 1 vzťahuje na štátnych príslušníkov 1 — Jazyk prednesu: portugalčina. členského štátu, ktorí majú pobyt v inom 2 — Smernica Rady z 25. februára 1964 o koordinácii osobitných opatrení o pohybe a pobyte cudzích štátnych príslušníkov, prijatých z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia (Ú. v. ES 56, s. 850; Mim. vyd. 05/001, s. 11). 4 — Táto dohoda bola podpísaná v Ankare 12. septembra 1963 3 — Rozhodnutie č. 1/80 vstúpilo do platnosti 1. júla 1980 a bolo Tureckom na jednej strane a členskými štátmi EHS zverejnené v dokumente Dohoda o pridružení medzi EHS a Spoločenstvom na strane druhej a bola v mene Spoločenstva a Tureckom, protokoly a ostatné základné dokumenty, Úrad uzavretá, schválená a potvrdená rozhodnutím Rady 64/732/ pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, EHS z 23. decembra 1963 (Ú. v. ES, 1964, 217, s. 3685; Mim. Brusel, 1992. vyd. 11/011, s. 10, ďalej len „dohoda o pridružení").

I - 4762

DÖRR A ÜNAL

„1. V prípade, ak nie je možné podať odvolanie na súd, alebo ak je možné podať odvolanie len voči zákonnosti rozhodnutia 5. Cieľom dohody o pridružení je v súlade alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok, s jej článkom 2 ods. 1 podporovať trvalé o zamietnutí obnovenia na pobyt alebo a vyrovnané posilňovanie obchodných o vyhostení držiteľa povolenia na pobyt a hospodárskych vzťahov medzi stranami rozhodne správny orgán, s výnimkou nalie­ dohody vrátane oblasti pracovných síl, tento havých prípadov, až po obdržaní stanoviska cieľ sa sleduje najmä postupným uskutočňo­ príslušného orgánu hostiteľského štátu, pred vaním voľného pohybu pracovníkov (článok ktorým má dotknutá osoba právo na obha­ 12) s cieľom zlepšovať životnú úroveň jobu a pomoc alebo zastupovanie v súlade tureckého ľudu a neskôr uľahčiť pristúpenie s vnútroštátnymi právnymi predpismi tohto Tureckej republiky k Spoločenstvu (štvrté štátu. odôvodnenie a článok 28).

I - 4763

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - VEC C-136/03

6. Články 6, 7 a 14 rozhodnutia č. 1/80 sú a zaregistrovanú na úradoch práce tohto obsiahnuté v jeho kapitole II nazvanej členského štátu, „Sociálne ustanovenia" [neoficiálny preklad] v časti 1 s nadpisom „Otázky týkajúce sa zamestnávania a voľného pohybu pracovní­ kov" [neoficiálny preklad],

— požíva v tomto členskom štáte po štyroch rokoch legálneho zamestnania slobodný prístup k akejkoľvek zamest­ naneckej činnosti podľa svojho výberu." [neoficiálny preklad] 7. Článok 6 ods. 1 znie:

8. Článok 7 sa týka slobodného prístupu k zamestnaniu pre rodinných príslušníkov „Turecký pracovník, ktorý sa nachádza na tureckého pracovníka, ktorým bolo povolené legálnom trhu práce členského štátu, nasledovať ho. s výhradou ustanovení článku 7 týkajúceho sa slobodného prístupu jeho rodinných príslušníkov k zamestnaniu:

12. Podľa § 36 ods. 1 body 1 a 2 zákona o cudzincoch možno cudzincovi uložiť zákaz pobytu, ak určité skutočnosti umožňujú predpokladať, že jeho pobyt ohrozuje verejnú 14. Podľa § 88 ods. 1 uvedeného zákona bezpečnosť a verejný poriadok alebo je rozhodujú o zákaze pobytu okresné správne v rozpore s inými verejnými záujmami orgány (Bezirksverwaltungsbehörde), pokiaľ uvedenými v článku 8 ods. 2 Európskeho nie je ustanovené inak. dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na základe odseku 2 bodu 1 toho istého § 36 môže skutočnosť v zmysle odseku 1 tohto článku spočívať najmä v okolnosti, že cudzinec bol právo­ platne odsúdený vnútroštátnym súdom na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní viac ako tri mesiace, na trest odňatia slobody s podmienečným odkladom časti trestu, na trest odňatia slobody v trvaní viac ako šesť mesiacov s podmienečným odkla­ dom alebo bol viac ako jedenkrát odsúdený 15, Tieto rozhodnutia možno napadnúť. za trestné činy spočívajúce v rovnakom Rakúsky systém opravných prostriedkov je trestnom správaní. vybudovaný takto. Najprv sa odvolanie pod­ áva na Sicherheitsdirektion. Podľa 78a a 78b Bundesverfassungsgesetz (spolkový ústavný zákon) (ďalej len „B-VG") Sicherheitsdirek­ tion sú správnymi orgánmi viazanými pokynmi ministra vnútra. Na ich čele stojí Sicherheitsdirektor, ktorého vymenúva mini­ 13. Paragraf 48 ods. 1 zákona o cudzincoch ster vnútra po dohode s Landeshauptman- stanovuje, že uloženie zákazu pobytu obča­ nom.

I - 4765

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - VEC C-136/03

16. Allgemeines Verwaltungsverfahrensge­ svojím výrokom a svojím odôvodnením setz (AVG) (všeobecný zákon o správnom nahradiť výrok a odôvodnenie orgánu niž­ konaní) stanovuje v § 66: šieho stupňa, a tým zmeniť napadnuté roz­ hodnutie v akomkoľvek smere."

I - 4766

DÖRR A ÜNAL

2. Na žiadosť sťažovateľa však musí Verwal­ 22. Pokiaľ ide o Verfassungsgerichtshof, člá­ tungsgerichtshof priznať sťažnosti odkladný nok 144 B-VG stanovuje, že Verfassungsge­ účinok, pokiaľ tomu nebráni naliehavý richtshof rozhoduje len o protiprávnosti roz­ verejný záujem a pokiaľ by po zvážení hodnutí z hľadiska práv zaručených Ústavou. všetkých dotknutých záujmov uplatnenie alebo vykonávanie práva priznaného roz­ hodnutím zo strany tretej osoby spôsobilo sťažovateľovi neprimeranú ujmu. ...

23. Podľa § 87 ods. 1 Verfassungsgerichls- hofgesetz (VfGG) (zákona o ústavnom súde) musí Verfassungsgerichtshof určiť, či boli porušené práva zaručené Ústavou alebo či boli porušené práva sťažovateľa z dôvodu 3. Rozhodnutia prijaté na základe odseku 2 uplatnenia nezákonného nariadenia, neús­ sa musia doručiť sťažovateľovi, orgánu.,, tavného zákona alebo protiprávnej zmluvy, a iným účastníkom konania. V prípade a v prípade potreby musí zrušiť napadnutý priznania odkladného účinku musí orgán správny akt. odložiť výkon napadnutého správneho aktu a prijať na tento účel potrebné opatrenia; osoba oprávnená z tohto rozhodnutia nemôže vykonávať svoje právo."

24. Paragraf 85 Verfassungsgerichtshofge­ setz stanovuje:

20. Podľa § 41 ods. 1 uvedeného zákona musí Verwaltungsgerichtshof skúmať napad­ nuté rozhodnutie na základe skutkových okolností zistených správnym orgánom. „1. Sťažnosť nemá odkladný účinok.

27. Keďže jeho odvolanie na Sicherheitsdi­ 4. Ak Verfassungsgerichtshof nezasadol, rektion für das Bundesland Kärnten bolo rozhodnutia v zmysle odseku 2 musia byť rozhodnutím zo 4. decembra 1998 na na žiadosť súdneho referenta prijaté pred­ základe § 66 ods. 4 Allgemeines Verwaltung­ sedom Verfassungsgerichtshof." sverfahrensgesetz zamietnuté, podal pán Dörr sťažnosť na Verwaltungsgerichtshof.

II — Vnútroštátny spor a prejudiciálne otázky 28. Pán Ibrahim Ünal je tureckým štátnym príslušníkom. V Rakúsku má niekoľko rokov zákonný pobyt a vykonáva tam zamestnanie. Trikrát mu bol uložený peňažný trest, z toho dvakrát za ruvačky a raz za porušenie 25. Pán Dörr je ženatým nemeckým štátnym Führerscheingesetz (zákona o vodičskom príslušníkom. Pobyt v Rakúsku, kde vyko­ preukaze).

I - 4768

DÖRR A ÜNAL

„1. Majú sa články 8 a 9 smernice Rady 64/221/EHS z 25. februára 1964 o koordinácii osobitných opatrení o pohybe a pobyte cudzích štátnych príslušníkov, prijatých z dôvodov verej­ 32. Písomné pripomienky predložili pán ného poriadku, verejnej bezpečnosti Dörr a pán Ünal, rakúska a nemecká vláda, alebo verejného zdravia (ďalej len ako aj Komisia. Všetci účastníci konania .smernica 64/221'), vykladať tak, že okrem nemeckej vlády sa zúčastnili na správne orgány — nezávisle od existen­ pojednávaní 8. septembra 2004.

I - 4769

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - VEC C-136/03

III — Pripomienky predložené Súdnemu rakúska úprava porovnateľná so systémom dvoru uznávaným judikatúrou Spoločenstva, v ktorom sa preskúmanie niekedy obmedzuje 5 na zjavné chyby a zneužitie právomoci . Navyše treba zohľadniť skutočnosť, že roz­ hodnutiu možno priznať odkladný účinok. Nemecká vláda trvá ďalej na tom, že Verwaltungsgerichtshof skúma aj to, či orgán 33. Pokiaľ ide o prvú prejudiciálnu otázku, správne hodnotil dôkazy, na ktorých sa sťažovatelia vo vnútroštátnom konaní tvrdia, zakladá rozhodnutie o vyhostení. Tým že rakúska právna úprava odporuje smernici dochádza v určitom rozsahu k preskúmaniu 64/221. Opatrenia ukončujúce pobyt môžu skutkových zistení. byť vykonané až po získaní stanoviska orgánu, ktorý je nezávislý od cudzineckej polície. Tento orgán musí byť výslovne stanovený zákonom a právo obrátiť sa naňho musí byť zaručené každej dotknutej osobe.

36. Pokiaľ ide o druhú prejudiciálnu otázku, pán Dörr sa vo vnútroštátnom konaní odvoláva na judikatúru, podľa ktorej treba zásady prijaté v rámci článku 39 ES uplatniť v čo najväčšom rozsahu na tureckých pracovníkov, ktorí majú práva priznané roz­ 34. Komisia má rovnaký názor. Opravné hodnutím č. 1/80 6. Minimálna právna prostriedky proti opatreniam ukončujúcim ochrana vyplývajúca z procesných záruk pobyt sa týkajú len zákonností rozhodnutia smernice 64/221 sa musí dať preniesť na a nemajú odkladný účinok. Za týchto okol­ rozhodnutie č. 1/80. ností neexistencia príslušného orgánu v zmysle článku 9 smernice 64/221 spôso­ buje nezlučiteľnosť rakúskej úpravy s touto smernicou.

38. Rakúska vláda tvrdí, že uvedené ustano­ venia smernice 64/221 síce článok 39 ES upresňujú, ale nemožno ich z tohto článku bezprostredne odvodiť. Aby boli uplatniteľné na tureckých štátnych príslušníkov, bol by na to potrebný dodatočný právny akt, ktorý IV — Posúdenie Asociačná rada nevydala.

A — O prvej prejudiciálnej otázke

39. Nemecká vláda usudzuje, že sekundárne 41. Odpoveď na túto otázku možno podľa právo Spoločenstva sa nevzťahuje na turec­ môjho názoru ľahko vyvodiť z judikatúry. kých pracovníkov z dôvodu chýbajúcich Súdny dvor totiž v bode 6 výroku rozsudku výslovných ustanovení. Keďže články 8 a 9 z 29. apríla 2004, Orfanopoulos a Oliveri 8, smernice 64/221 nemožno bezprostredne vydanom v prejudiciálnom konaní, rozhodol, priradiť k voľnému pohybu pracovníkov, že „článku 9 ods. 1 smernice 64/221 analogické použitie týchto ustanovení na odporuje vnútroštátna právna úprava člen­ tureckých pracovníkov neprichádza do ského štátu, ktorá proti rozhodnutiu úvahy. Nemecká vláda uznáva, že súdna ochrana proti rozhodnutiam v správnom konaní je nosnou zásadou Spoločenstva. 8 — Spojené veci C-482/01 a C-493/01, Zb. s. I-5257.

I - 4771

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - VEC C-136/03

o vyhostení štátneho príslušníka iného člen­ zásah príslušného orgánu musí „umožniť ského štátu vydanému správnym orgánom dosiahnuť vyčerpávajúce preskúmanie všet­ neupravuje opravné prostriedky ani žalobu, kých skutočností a okolností vrátane vhod­ ktorých súčasťou by bolo aj preskúmanie nosti daného opatrenia predtým, než bude vhodnosti, ak nebol zriadený príslušný orgán s konečnou platnosťou vydané rozhodnutie... nezávislý od daného správneho orgánu". Súdny dvor tiež upresnil, že s výnimkou naliehavých prípadov môže správny orgán rozhodnúť až po získaní stanoviska prísluš­ ného orgánu" (bod 106) 10.

I - 4772

DÖRR A ÜNAL

od správneho orgánu, ktorý je príslušný v judikatúre citovanej vyššie v bode 43. Aj prijať jedno z opatrení stanovených touto keby bolo preukázané, že odklad výkonu smernicou; ktorý je organizovaný tak, že rozhodnutia o vyhostení možno na rakú­ dotknutá osoba má právo nechať sa pred ním skych súdoch pravidelne dosiahnuť, ako to zastupovať a obhajovať" (bod 114)12. tvrdí rakúska vláda, zdá sa mi, že neexisten- cia ustanovenia o automatickom odkladnom účinku v príslušných právnych predpisoch je vzhľadom na jednoznačné požiadavky práv­ nej istoty v rozpore s požiadavkami smernice. V každom prípade samotná skutočnosť, že v predmetnom konaní o sťažnosti nie je súdu umožnené vykonať kontrolu vhodnosti, postačuje na to, aby sa priznalo právo na minimálnu procesnú záruku podľa článku 9 smernice 64/221. 44. Použitie týchto kritérií na danú vec je len v pôsobnosti vnútroštátneho súdu. Súdny dvor má však poskytnúť všetky užitočné výkladové prvky na toto použitie, ako vyplývajú hlavne z návrhu na začatie pre- judiciálneho konania. V tomto prípade z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v rakúskom právnom poriadku majú opravné prostriedky proti rozhodnutiu o vyhostení dve zásadné obmedzenia. Po prvé sťažnosti na Verwaltungsgerichtshof a na Verfassungsgerichtshof nemajú auto­ maticky odkladný účinok. Po druhé tieto súdy nemôžu skúmať vhodnosť príslušných opatrení.

46. Pod kontrolou vhodnosti rozumiem dôkladné preskúmanie situácie dotknutej osoby a možnosť vyjadriť sa k najlepšiemu možnému riešeniu pre ňu za daných okol­ ností. Týmto upresnením sa tvrdenie, že rakúske súdy môžu preskúmať zneužitie právomoci a nesprávne posúdenie, stáva bezvýznamným. Táto možnosť totiž zaostáva 45. Je nepochybné, že takéto obmedzenia za požiadavkami smernice 64/221, ako ich súdnej ochrany sú v rozpore s právom vykladá Súdny dvor, podľa ktorých musí byť Spoločenstva, pokiaľ nie sú kompenzované pri opravných prostriedkoch umožnené predchádzajúcim zásahom nezávislého vyčerpávajúce preskúmanie skutkových okol­ orgánu, ktorý má vlastnosti uvedené ností a vhodnosti zamýšľaného opatrenia. 13

49. Zdá sa teda zrejmé, že toto obmedzené súdne preskúmanie je odôvodnené praktic­ kými dôvodmi, ktoré súvisia s hospodárskou 48. Rakúska vláda zakladá svoju argumentá­ alebo technickou komplexnosťou posúdení ciu v tejto súvislosti hlavne na už citovanom uskutočnených v určitých oblastiach. Pod­ rozsudku Upjohn. V tomto rozsudku Súdny obné preskúmanie je použiteľné len na dvor uznal, že „ak má orgán Spoločenstva vnútroštátne situácie podobné tým, ktoré sú v rámci svojej úlohy uskutočniť komplexné upravené týmito oblasťami práva Spoločen­ preskúmania, má z tohto dôvodu právo stva. V tejto veci však ide o policajné rozsiahlej voľnej úvahy, ktorého výkon pod­ opatrenia, ktoré majú priamy a významný lieha obmedzenému súdnemu preskúmaniu, vplyv na osobnú slobodu. Žiadny praktický ktoré neznamená, že súd Spoločenstva dôvod nemôže odôvodniť obmedzenie pre­ nahradí svojím preskúmaním skutkového skúmania takýchto rozhodnutí, naopak sa stavu preskúmanie uvedeného orgánu. Súd zdá nevyhnutným dôkladné súdne preskú­ Spoločenstva sa v takom prípade obmedzí na manie v tejto oblasti. preskúmanie vecnej správnosti skutkových zistení a ich právneho posúdenia týmto orgánom a hlavne toho, či konanie tohto orgánu nie je zjavne nesprávne alebo či sa nezakladá na zneužití právomoci, alebo či tento orgán zjavne neprekročil hranice voľnej úvahy" (bod 34). Za týchto podmienok

50. V tomto štádiu sa možno pýtať na 14 — Pozri zhrnutie ich vyjadrení v bode 35 týchto návrhov. zlučiteľnosť minimálnej ochrany upravenej 15 — Tieto oblasti sú veľmi početné. Medzi oblasťami, v ktorých sa smernicou s ústavným právom na účinnú táto judikatúra pôvodne vyvinula, uvádzam oblasť pravidiel hospodárskej súťaže a oblasť spoločnej poľnohospodárskej súdnu ochranu. Zdá sa mi totiž, že samotná politiky. Pozri vo všeobecnosti J. Mounier, „Le controle juridictionnel et ses limites: à propos du pouvoir discrétion- existencia nezávislého orgánu s právomocou naire des institutions communautaires", in J. Rideau, (dir.), De la Communauté de droit à l'Union de droit Continuités et poskytovať p r e d b e ž n é stanovisko avatars européens, LGDJ, Paris, 2000. k rozhodnutiu o vyhostení nemôže nahradiť

53. Treba pripomenúť, že podľa článku 12 dohody o pridružení „sa zmluvné strany dohodli, že sa pri postupnom uskutočňovaní voľného pohybu pracovníkov budú inšpiro­ vať článkami 48, 49 [zmenené, teraz články 39 ES a 40 ES] a 50 [teraz článok 41 ES] Zmluvy o založení Spoločenstva" [neoficiálny preklad]. Dodatkový protokol podpísaný 23. novembra 1970, pripojený k dohode o pridružení a schválený nariadením rady (EHS) č. 2760/72 z 19. decembra 1972 17 v článku 36 uvádza lehoty na postupné vykonanie voľného pohybu pracovníkov medzi členskými štátmi Spoločenstva a Tureckom a predvída, že „Asociačná rada 51. V tejto súvislosti ale nie je preskúmanie stanoví na tento účel potrebné pravidlá" takejto otázky potrebné. Stačí totiž konšta­ [neoficiálny preklad]. tovanie, že platné vnútroštátne právo nezod­ povedá požiadavkám smernice 64/221. Preto zastávam názor, že článkom 8 a 9 smernice 64/221 odporuje, keď v rámci takého systému súdnych prostriedkov, aký je popí­ saný v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, správne orgány prijímajú rozhod­ nutie o vyhostení bez toho, aby získali 54. Na základe týchto ustanovení Asociačná stanovisko od príslušného orgánu podľa rada zriadená uvedenou dohodou na zabez­ článku 9 ods. 1 smernice. pečenie použitia a postupného rozvoja režimu pridruženia prijala rozhodnutie

16 — Návrhy prednesené 26. novembra 1996 vo veci Shingara a Radlom (rozsudok zo 17. júna 1997, C-65/95 a C-111/95, Zb. s. I-3343). 17 — Ú. v. ES L 293, s. 1; Mim vyd. 11/011, s. 41.

I - 4775

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-136/03

57. Prvá námietka sa zakladá na skutočnosti, že táto judikatúra sa týka len primárneho práva. Nemožno ju použiť na sekundárne právo týkajúce sa voľného pohybu pracovní­ kov. V dôsledku toho musí byť jej uplatnenie na špecifické ustanovenia smernice 64/221 odmietnuté. Táto výhrada nie je opodstat­ nená. Najprv treba pripomenúť, že dohoda 55. V tejto súvislosti ustálená judikatúra zo o pridružení neuvádza len článok 39 ES. Vo znenia článku 12 dohody o pridružení svojom článku 12 spomína aj článok 40 ES, a článku 36 dodatkového protokolu, ako aj ktorý je právnym základom pre prijatie z účelu rozhodnutia č. 1/80 vyvodila, že „opatrení potrebných na zavedenie voľného zásady prijaté v rámci článku 39 ES, 40 ES pohybu pracovníkov v zmysle článku 39". a 41 ES sa musia uplatniť v najširšom Smernica 64/221 však nevychádza len možnom rozsahu na tureckých pracovníkov, z článku 56 ods. 2 Zmluvy ES (zmenený, ktorí majú práva priznané rozhodnutím teraz článok 46 ods. 2 ES), ale aj z nariadenia č. 1/80. 19 V rozsudku Nazli Súdny dvor č. 15 o prvých opatreniach na zavedenie z toho usúdil, že „pri stanovení rozsahu voľného pohybu pracovníkov v rámci Spolo­ výnimky verejného poriadku uvedenej čenstva [neoficiálny preklad] 21, ktoré bolo v článku 14 ods. 1 rozhodnutia č. 1/80 je prijaté na základe článkov 48 a 49 Zmluvy vhodné vychádzať z výkladu tej istej výnimky ES. Existuje teda zjavná súvislosť medzi v oblasti voľného pohybu pracovníkov, ktorí rámcom pridruženia a opatreniami Spolo­ sú štátnymi príslušníkmi členských štátov čenstva prijatými v oblasti voľného pohybu Spoločenstva. Takýto výklad je odôvodnený pracovníkov. o to viac, že uvedené ustanovenie má takmer rovnaké znenie ako znenie článku 48 ods. 3 20 Zmluvy".

uplatniť opatrenia sekundárneho práva na Pripomeňme si, že článok 6 rozhodnutia tureckých pracovníkov. Tak sa Súdny dvor č. 1/80, ktorému bol priznaný priamy účinok, v rozsudku z 8. mája 2003, Wählergruppe zakladá individuálne právo v oblasti zamest­ 2 Gemeinsam, C-171/01, 2pri výklade roz­ 26 nania a súvisiace právo na pobyt. Aby bolo hodnutia č. 1/80 inšpiroval ustanoveniami toto individuálne právo účinné, musí byť nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 možné uplatniť a ochrániť ho na príslušnom z 15. októbra 1968 o slobode pohybu orgáne. Procesné záruky článku 9 smernice pracovníkov v rámci spoločenstva 23, keďže 64/221 nesmú byť považované len za tech­ „cieľom uvedeného nariadenia [je]... len nické p o d m i e n k y bez s ú v i s l o s t i vysvetliť ustanovenia článku 48" 2 4 . Rovnako s materiálnymi právami priznanými jedno­ generálny advokát Léger navrhol Súdnemu tlivcom. Zabezpečujú naopak dodržanie dvoru vo veci Cetinkaya uplatniť výklad a ochranu týchto práv. Ide teda o základné článku 3 smernice 64/221 na článok 14 záruky na zabezpečenie účinnosti týchto rozhodnutia č. 1/80. 25 Ustanovenia smernice práv a zásady voľného pohybu pracovníkov. 64/221 majú totiž hlavne za cieľ upresniť V tomto zmysle sú od tejto zásady a od spôsoby použitia výnimky verejného týchto práv neoddeliteľné. Keďže zásadné poriadku uvedenej v článku 39 ods. 3 ES práva udelené štátnym príslušníkom člen­ a výnimky podobného znenia uvedenej ských štátov boli rozhodnutím č. 1/80 roz­ v článku 14 rozhodnutia č. 1/80. Z toho šírené na tureckých štátnych príslušníkov, vyplýva, že pri výklade rozhodnutia č. 1/80 sa musí im byť tiež poskytnutá procesná treba takisto inšpirovať ustanoveniami sek­ ochrana priznaná právom Spoločenstva. Nič undárneho práva, ktoré upresňujú totiž neopodslatňuje, aby bola stanovená a konkretizujú pravidlá Zmluvy týkajúce sa samostatná a nižšia úroveň ochrany pre pracovníkov, najmä ustanoveniami smernice práva priznané rozhodnutím č. 1/80. 64/221.

1. Články 8 a 9 smernice Rady 64/221/EHS z 25. februára 1964 o koordinácii osobitných opatrení o pohybe a pobyte cudzích štátnych príslušníkov, prijatých z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia, sa majú vykladať tak, že im odporuje, keď správne orgány členského štátu prijímajú rozhodnutie o vyhostení bez toho, aby získali stanovisko príslušného orgánu v zmysle článku 9 ods. 1 smernice, pokiaľ sú proti ich rozhodnutiu prípustné len súdne prostriedky, ktoré podliehajú týmto obmedzeniam: opravné prostriedky nemajú odkladný účinok, súdy nemôžu rozhodovať o vhodnosti prijatých opatrení a môžu len zrušiť napadnuté rozhodnutie.

2. Procesné záruky uvedené v článkoch 8 a 9 smernice 64/221 sa uplatňujú na tureckých štátnych príslušníkov, ktorých právne postavenie upravujú články 6 alebo 7 rozhodnutia Asociačnej rady č. 1/80 z 19. septembra 1980 o vývoji pridruženia.

I - 4778