C-138/03

TALIANSKO/KOMISIA

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 16. júna 2005 1

I — Úvod z týchto vecí Súd prvého stupňa prerušil konanie až do rozhodnutia Súdneho dvora v prejednávanej veci 3.

1. Predmetom prejednávanej veci sú tri žaloby o neplatnosť, ktoré podala Talianska II — Právny rámec republika proti Komisii Európskych spolo­ čenstiev, v oblasti štrukturálnych fondov. Cieľom týchto žalôb je v podstate objasniť, za akých podmienok môžu byť zálohy členských štátov vyplatené v rámci systému 3. Právny rámec prejednávanej veci je štátnej pomoci v zmysle článku 87 ES určený nariadením Rady (ES) č. 1260/1999 dotknutým príjemcom („individuálnym prí­ z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach jemcom") oprávnené na účely financovania o štrukturálnych fondoch 4 (ďalej len „naria­ zo štrukturálnych fondov Spoločenstva. denie č. 1260/1999" alebo „všeobecné naria­ denie"), ako aj nariadením Komisie (ES) č. 1685/2000 z 28. júla 2000, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 s ohľadom na uplatniteľnosť výdavkov pre činnosti spolufinancované štrukturálnymi fondmi '' (ďalej len „nariadenie č. 1685/2000" alebo „vykonávacie nariadenie").

2. Súdu prvého stupňa Európskych spolo­ čenstiev predložila Talianska republika nie­ 3 — Uznesenia Súdu prvého stupňa zo 16. marca 2005 vo veciach koľko ďalších žalôb o neplatnosť, ktoré sa T-207/04, T-223/04 a T-345/04. týkajú rovnakej otázky 2. Zatiaľ v troch 4 - Ú. v. ES I. 161, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31. Naposledy zmenené prílohou I I oddielom 15 hodom 2 Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Republiky Malta, Poľskej republiky, Republiky Slovinsko a Slovenskej republiky 1 — Jazyk prednesu: nemčina. a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 2003, s. 658). 2 — Pozri najmä veci T-207/04, T-223/04 (predtým C-401/03), T-345/01, T-443/01, T-26/05, T-82/05, T-83/05 a T-140/05. 5 - Ú. v. ES 1. 193, s. 39; Mim. vyd. 14/001, s. 122.

,,j) ,opatrením' prostriedok, ktorým je v priebehu niekoľkých rokov uskutoč­ ňovaná priorita a ktorý umožňuje finan­ covanie činností. Každý program

I - 10048

TALIANSKO/KOMISIA

podpory podľa článku 87 zmluvy alebo štát stanoví podrobnosti svojho vzťahu každá podpora poskytovaná subjektami k platobnému orgánu a vzťahu tohto určenými členskými štátmi alebo každá orgánu ku Komisii." skupina programov podpory či podpor­ ných grantov tohto druhu či akákoľvek ich kombinácia, ktorá má rovnaký účel a je definovaná ako opatrenie;

7. V odôvodnení č. 43 nariadenia č. 1260/1999 sa píše:

k) ,operáciou' každý projekt alebo činnosť vykonávaná konečnými príjemcami pomoci; „keďže je potrebné zaistiť riadnu správu finančných prostriedkov ustanovením, že výdavok má byť náležité opodstatnený a potvrdený..."

1.1. Koneční príjemcovia vykonajú platby v zmysle tretieho pododseku článku 32 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1260/1999 (ďalej len ,všeobecné nariadenie') v hotovosti, pokiaľ výnimky uvedené v bode 1.4 nesta­ novujú inak. 2. DOKLADY O VÝDAVKU

1.2. V prípade foriem pomoci podľa článku 87 Zmluvy a pomoci udele­ nej orgánmi určenými členskými štátmi znamenajú ,platby vykonané konečnými príjemcami' pomoc pla­ Platí pravidlo, že platby vykonané konečnými tenú individuálnym príjemcom príjemcami sa dokladujú obdržanými orgánmi, ktoré túto pomoc udeľujú. [potvrdenými — neoficiálny preklad] faktú­ Platby pomoci vykonané konečnými rami. Ak sa toto nedá dodržať, dokladujú sa príjemcami musia byť odôvodnené také platby účtovnými dokladmi rovnakej odkazom na podmienky a ciele preukaznej [rovnocennej dôkaznej — neofi­ pomoci. ciálny preklad] hodnoty. ..."

1.3. Okrem prípadov uvedených v bode 1.2. znamenajú .platby vykonané konečnými príjemcami' platby vyko­ 10. Bod 2 pravidla oprávnenosti výdavkov nané subjektmi alebo verejnými č. 1 po poslednej zmene a doplnení nariade­ alebo súkromnými podnikmi, kto­ nia č. 1685/2000 nariadením Komisie (ES)

I - 10050

TALIANSKO/KOMISIA

č. 448/2004 z 10. marca 2004 so spätnou III — Skutkové okolnosti a konanie pred účinnosťou k 5. augustu 2000 znie takto: Súdnym dvorom

12. Hlavný význam oznámenia z roku 2001, pokiaľ ide o prejednávanú vec, spočíva v skutočnosti, že z hľadiska oddelení Komisie sa prípadné zálohy poskytnuté príslušnými orgánmi (nazvanými aj „koneční príjemco­ Okrem toho nariadenie č. 448/2004 via" 9) v rámci vnútroštátnych systémov v podstate nezmenilo relevantné ustanovenia štátnej pomoci príjemcovi pomoci (nazva­ pravidiel oprávnenosti výdavkov 7. nému aj „individuálny príjemca" 10) v zásade nepovažujú za oprávnené výdavky, čo zna­ mená, že spolufinancovanie takýchto výdav­ 6 — Ú. v. EÚ L. 72, s. 66. Rovnakú zmenu a doplnenie znenia bodu kov zo štrukturálnych fondov je vylúčené. 2 pravidla oprávnenosti výdavkov č. 1 zaviedlo už nariadenie Komisie (KS) č. 1145/2003 z 27. júna 2003, rovnako so spätnou účinnosťou k 5. augustu 2000: pri prijímaní tejto zmeny a doplnenia sa v.sak nedodržal procesný postup, a preto sa museli zopakovať (pozri k tomu odôvodnenie č. 10 nariadenia č. 448/2001). 8 — Toto oznámenie vypracované v taliančine generálnym riadi­ teľom pre regionálnu politiku a určené stálemu zástupcovi 7 — Pre úplnosť je potrebné uviesť, že nariadenie č. 418/2001 Talianska pri Európskcj únii je zapísané pod číslom 108098 označilo bod 1.3 ako 1.4. Pretože však všetky vyjadrenia s internou značkou Regio/A2/JW/cs D(2001) 220852. predložené v prejednávanej veci odkazujú na pôvodné znenie pravidiel oprávnenosti výdavkov podľa nariadenia 9 — Pozri vymedzenie pojmov v článku 9 pism. 1) nariadenia č. 1685/2000, aj v dalšoni lexte sa vychádza výlučne z tohto č. 1260/1999. pôvodného znenia a označovania. 10 — Pozri bod 1.2 pravidla oprávnenosti výdavkov é. 1.

13. Po dlhšej obsiahlej výmene listov však nakoniec Komisia prejavila ochotu zabezpe­ čiť zmenou vykonávacieho nariadenia opráv­ nenosť — podľa jej názoru chýbajúcu — týchto platieb. Preto predložila zástupcom členských štátov, okrem iného v rámci Výboru pre rozvoj a konverziu regiónov 11, na konci roku 2002 návrh 12 smerujúci k zmene a doplneniu pravidiel oprávnenosti výdavkov uvedených v prílohe nariadenia č. 1685/2000, najmä bodov 1.2 a 2 pravidla oprávnenosti výdavkov č. 1. Nezískala však 15. V neskoršom liste (č. 26777a) potrebný súhlas Výboru pre rozvoj s dátumom 29. júla 2003 bola opravená a konverziu regiónov a na 73. zasadaní chyba v preklade pôvodného listu č. 26777 zo Výboru 19. februára 2003 oznámila, že od 14. mája 2003. Oba listy sa líšia iba časťou svojho pozmeňovacieho návrhu ustupuje jednej vety, ktorá obsahuje podrobnosti a nebude v tomto smere podnikať žiadne týkajúce sa oprávnenosti záloh vyplatených ďalšie kroky. členskými štátmi do 19. februára 2003: zatiaľ čo v skoršom znení sú slová „procedura di gara conclusasi entro la stessa data" 14, v novom liste sa uvádza „procedura di gara, 11 — Ide o výbor podľa článku 47 ods. 1 písm. a) a článku 48 laddove il relativo bando sia stato chiuso nariadenia č. 1260/1999, ktorý má ako správny výbor právo spolurozhodovať okrem iného pri vydávaní vykonávacích ustanovení v zmysle článku 30 ods. 3 a článku 53 ods. 2 uvedeného nariadenia (pozri článok 47 ods. 3 nariadenia č. 1260/1999). 12 — Oznámenie pána Graya, generálneho riaditeľa Komisie pre 13 — Tento list má v taliančine internú značku D(2003) — BLB/hk regionálnu politiku, členom Výboru pre rozvoj a konverziu 26777. regiónov z 27. novembra 2002, interná značka: REGIO/G2/ 14 — Co po slovensky znamená: „postup verejného obstarávania BS D(2002) 821054. ukončený do tohto dátumu".

17. Žalobou podanou 25. júla 2003 vo veci C-324/03 Talianska republika namieta list č. 26777 komisára Barniera 17 a požaduje jeho zrušenie v rozsahu, v akom zamieta oprávnenosť záloh vyplatených členskými štátmi po 19. februári 2003 v rámci systému štátnej pomoci. C — Vec C-138/03

1 15 — Čo po slovensky znamená : „postup verejného obstarávania, ktorého výberové konanie sa uzatvorilo pred týmto dátu- mom". 16 — Sprievodný list z 29. júla 2003 napísaný v anglickom jazyku, 21. Zatiaľ čo účastníci konania vo veciach ktorý adresoval komisár Barnier ministrovi Tremoliti, znie C-324/03 a C-431/03 diskutujú takto: „It has come to my attention that tlicie were errors in translation in the letter sent to you dated 1Ί May 2003 on the o oprávnenosti vnútroštátnych zálohových eligibility of advances. These errors have now been corrected and the correct version of the letter is enclosed. Please note platieb bez súvislosti s konkrétnou žiadosťou that the enclosed letter replaces the letter sent on 1Ί May, although this version still takes effect from 14 May 2003". Sprievodný list a príloha sú označené rovnakou internou značkou D(2003) - 26777 a - BLB/hk. 17 — Pozri bod 14 týchto návrhov. 18 — Pozri bod 15 týchto návrhov.

I - 10053

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - SPOJENÉ VECI C-138/03, C-324/03 A C-431/03

o platbu, takáto žiadosť o platbu talianskych aby vyčíslili zálohy, ktoré vyplatili, a súčasne orgánov tvorí základ ich sporu vo veci sa spracovávanie ich žiadosti o platbu C-138/03. dočasne prerušilo.

19 — „Výskum, technologický rozvoj a vyššie vzdelávanie". Tento program platný na obdobie 2000 — 2006 povolila Komisia 21 — List, ktorý napísal v talianskom jazyku riaditeľ Generálneho 8. augusta 2000 ako súčasť komunitárneho rámca podpory riaditeľstva Komisie pre regionálnu politiku príslušným pre pre štrukturálne zásahy Spoločenstva do talianskych oblastí Francúzsko, Taliansko a Grécko pán Meadows, je zapísaný Campania, Calabria, Puglia, Basilicata, Sicilia a Sardegna pod číslom 102627 a označený internou značkou Regio/E2 patriace pod cieľ I. [povolenie oznámené pod číslom K(2000) ap/gd D(2003) 620188. 2343, označenie programu: CCI N.1999 IT 16 1 PO 003]. 22 — List, ktorý napísal v talianskom jazyku riaditeľ Generálneho 20 — Tento list, ktorý napísal v talianskom jazyku vedúci útvaru riaditeľstva Komisie pre regionálnu politiku príslušným pre príslušný pre Taliansko generálneho riaditeľstva regionálnej Francúzsko, Taliansko a Grécko pán Meadows, je zapísaný politiky pán Engwegen, je zapísaný pod číslom 100629 a má pod číslom 106837 a označený internou značkou Regio/E/2/ interné označenie Regio/E2 AP/gd D(2003) 620034. — ap/(2003) 620701.

I - 10054

TALIANSKO/KOMISIA

hodnutie o neuznaní obsiahnuté v listoch 30. Spoločné pojednávanie sa uskutočnilo č. 100629 a č. 102627. Ako odôvodnenie sa 21. apríla 2005. Pri tejto príležitosti účastníci odvolala na medzitým zaslaný list komisára konania prejednali aj otázku, či sa má Barniera č. 26777 zo 14. mája 2003 2 3 , podľa zastaviť konanie vo veci C-138/03 (článok 91 ktorého sa na zálohy vyplatené do ods. 3 v spojení s článkom 92 ods. 2 19. februára 2003 uplatní zásada ochrany rokovacieho poriadku). legitímneho očakávania.

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - SPOJENÉ VECI C-138/03, C-324/03 A C-431/03

v tom zmysle, že dosiahli mimosúdne právne otázky, aby sa zabránilo tomu, aby riešenie sporu, a rovnako nebola žaloba vzatá Komisia v budúcnosti prijímala rozhodnutia späť. Talianska republika naopak na svojej podobné tomu napadnutému, teda rozhod­ žalobe a svojich návrhov naďalej trvá. Nie sú nutia, ktorými odmieta spolufinancovanie teda splnené podmienky na výmaz veci. platieb uskutočnených v rámci vnútroštát­ nych systémov pomoci 24 zo štrukturálnych fondov. Poukazuje na trvajúcu právnu neis­ totu týkajúcu sa oprávnenosti takýchto platieb 25.

34. Pokiaľ sa „návrh" Komisie vykladá podľa jeho zmyslu a účelu, možno ho chápať ako výzvu určenú Súdnemu dvoru, aby vyhlásil, že podľa článku 92 ods. 2 rokovacieho poriadku sa konanie zastavuje. Ako totiž 37. Talianska vláda teda v podstate tvrdí, že vyplýva z písomných a ústnych vyjadrení, napriek doplateniu spornej sumy má stále Komisia zastáva názor, že právny spor sa právny záujem na podaní žaloby, najmä medzičasom stal bezpredmetným. preto, že existuje riziko, že v podobných prípadoch Komisia v budúcnosti jej žiadosti o platby opakovane zamietne.

40. Prejednávaná vec sa však vyznačuje u r č i t o u osobitosťou: nielenže Komisia spornú sumu zaplatila, navyše sama svojím listom č. 106837 z 23. mája 2003 napadnuté rozhodnutie výslovne zrušila. Z toho vyplýva, že na rozdiel od vyššie uvedených príkladov z oblasti kontroly spájania podnikov napad­ nuté právne akty už vôbec neexistujú. Neexi­ stuje teda už žiadny právny akt, ktorý by ešte mohol byť predmetom žaloby o neplatnosť. 39. Vo vzťahu k veci samej súdy Spoločen­ stva už viackrát uznali, že účastník konania môže mať záujem na vyhlásení neplatnosti právnych aktov, ktoré síce neboli formálne zrušené, ale ktorých pôvodný predmet už neexistuje. Tak môžu napríklad účastníci k o n c e n t r á c i e p o d n i k o v podať ž a l o b u o neplatnosť proti rozhodnutiu Komisie o zákaze, respektíve v tejto žalobe pokračo­ 41. Talianska republika okrem toho dosiahla vať, aj keď ich tento zákaz už prinútil ustúpiť svoj cieľ, k t o r ý s l e d o v a l a žalobou od ohláseného zámeru koncentrácie. Právny o neplatnosť, a síce zrušenie napadnutých záujem na podaní žaloby zo strany žalobcu právnych aktov. Rozsiahlejšiu právnu v takýchto a podobných prípadoch môže ochranu jej Súdny dvor v konaní podľa vyplývať napríklad z rizika opakovania článku 230 ES nemôže poskytnúť. Najmä (údajne)protiprávneho konania inštitúcie nemôže v takomto konaní odpovedať na Spoločenstva 26. Okrem toho môže žaloba o neplatnosť predstavovať aj základ pre neskoršiu žalobu na náhradu škody 27. Ďalej je v judikatúre zdôrazňovaná aj nutnosť 28 — Súdny dvor to výslovne uviedol v rozsudku MCI/Komisia (už citovaný v poznámke pod čiarou 26, body 46 a 61). Podobná súdneho preskúmania zákonnosti konania úvaha sa nachádza aj v rozsudku CAS Succhi di Frutta/ Komisia (už citovaný v poznámke pod čiarou 26, bod 63). Pozri tiež rozsudok z 31. marca 1971, Komisia/Rada (22/70, s názvom „AETR", Zb. s. 263, bod 40), podľa ktorého je cieľom žaloby podľa článku 230 ES „zabezpečiť podľa predpisov [článku 220 ods. 1 ES] dodržiavanie práva pri 26 — Rozsudky zo 6. marca 1979, Simmenthal/Komisia, 92/78, výklade a aplikácii Zmluvy", a rozsudok z 23. apríla 1986, Les Zb. s. 777, bod 32; zo 14. októbra 1999, CAS Succhi di Frutta/ Verts/Parlament (294/83, Zb. s. 1339, bod 23), podľa ktorého Komisia, T-191/96 a T-106/97, Zb. s. II-3181, bod 63; „členské štáty, ako a) jeho inštitúcie podliehajú kontrole a z 28. s e p t e m b r a 2004, M C I / K o m i s i a , T-310/00. súladu ich právnych aktov so základnou ústavnou chartou, Zb. s. II-3253, body 55 a 63. ktorou je Zmluva". K požiadavke súdnej kontroly v právnom 27 — Rozsudky z 5. marca 1980, Konecke/Komisia, 76/79, spoločenstve pozri tiež z posledného obdobia rozsudok Zb. s. 665, bod 9, a 7. 31. marca 1998, Francúzsko a i./ z 25. júla 2002, Unión de Pequeños Agricultores/Rada Komisia, C-68/94 a C-30/95, Zb. s. I-1375, bod 74. (C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 38).

44. Vo veci C-324/03 sa Komisia domnieva, že list č. 26777 komisára Barniera zo 14. mája 2003, ktorý je predmetom žaloby, nie je z dvoch dôvodov napadnuteľným právnym 42. V tejto súvislosti dochádzam k záveru, že aktom: jednak ide iba o vyjadrenie názoru, Talianska republika v prejednávanej veci už jednak sa v ňom iba potvrdzuje, čo už nemá právny záujem na pokračovaní vyplýva z oznámenia z roku 2001 31. v konaní o svojej žalobe o neplatnosť. Výslovným zrušením napadnutých listov Komisiou sa žaloba vo veci C-138/03 stala bezpredmetnou, takže podľa článku 92 ods. 2 rokovacieho poriadku je potrebné konanie 30 o veci zastaviť. 45. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora možno žalobou o neplatnosť podľa článku 230 ES napadnúť všetky opatrenia, 29 — Je to tak v niektorých veciach citovaných v poznámke pod ktorých záväzné právne účinky majú vplyv na čiarou 2. záujmy žalobcu tým, že zasahujú do jeho 30 — O zastavení konania v súvislosti so zrušením aktu iným spôsobom pozri napríklad rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia (C-372/97, Zb. s. I-3679, body 33 až 38) a uznesenia zo 4. marca 1997, Nemecko/Komisia (C-46/96, Zb. s. I-1189, najmä bod 6), a z 8. marca 1993, Lezzi Pietro/ Komisia (C-123/92, Zb. s. I-809, najmä body 8 až 11). 31 — K oznámeniu z roku 2001 pozri body 11 a 12 týchto návrhov.

I - 10058

TALIANSKO/KOMISIA

32 — Rozsudky Francúzsko a i./Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 62, AETR, už citovaný v poznámke pod čiarou 28, bod 42, a Les Verts/Parlament, už citovaný v poznámke pod čiarou 28, bod 24, ďalej rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia; 60/81, Zb. s. 2639, bod 49. V skutočnosti napadnutá prvá časť listu 9; z 5. októbra 1999, Holandsko/Komisia, C-308/95, Zb. s. I- komisára Barniera totiž iba znovu vyjadruje 6513, bod 26; z 11. novembra 2001, Portugalsko/Komisia, C-249/02, Zb. s. I-10717, bod 35; a z 9. decembra 2001, — zjavne kontroverzné — právne stanovisko Komisia/Greencore, C-123/03 P, Zb. s. I-11647, bod 44. 33 — Rozsudok Francúzsko a i./Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 27, bod 63. Pozri v tom istom zmysle rozsudky IBM/Komisia, uż citovaný, bod 9, Portugalsko/Komisia, už citovaný, bod 35 a Komisia/Greencore, už citovaný, bod 39, 34 — Preto sa Talianska republika domába zrušenia listu v rozsaiul, AETR, už citovaný, bod 42, ako aj uznesenie z 28. januára v ktorom zamieta oprávnenosť záloh vyplatených členskými 2001. Holandsko/Komisia, C-164/02, Zb. s. I-1177, bod 19. státini po 19. februári 2003 v rámci systému štátnej pomoci.

I - 10059

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - SPOJENÉ VECI C-138/03, C-324/03 A C-431/03

35 — Všeobecné nariadenie a vykonávacie nariadenie obsahujúce 38 — Ustanovenie o výnimke teda má povahu rozhodnutia; čo sa pravidlá oprávnenosti výdavkov. prejavuje i v znení druhej časti napadnutého listu: „La Commissione ha deciso di considerare ammissibili..." a „La 36 — Pozri k tomu rozsudok zo 17. júla 1959, Phoenix-Rheinrohr/ presente decisione si riferisce ...", teda slovensky: „Komisia Vysoký úrad (20/58, Zb. s. 167, 182 a nasi.), v ktorom bola rozhodla... uznať za oprávnené..." a „Toto rozhodnutie sa vyhlásená za neprípustnú žaloba proti listu, ktorým Vysoký týka..." (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Či Komisia vo úrad „iba chcel potvrdiť zásady, o ktorých si právom či veci samej podľa platného právneho stavu vôbec smela, resp. neprávom myslel, že logicky vyplývajú z [platných právnych musela uznať oprávnenosť záloh vyplatených do 19. februára predpisov]". 2003, nie je pre posúdenie, či mal jej list povahu rozhodnutia, 37 — Posledné uvedené tvrdenie uvádza Talianska republika v bode relevantné: aj keby totiž táto výnimka bola protiprávna, môže 5 svojej repliky. mať napriek tomu povahu rozhodnutia.

I - 10060

TALIANSKO/KOMISIA

53. Je síce pravda, že už takéto oznámenie môže prípadne viesť k viazanosti správnou praxou (Selbstbindung) a ku vzniku určitej správne) praxe411. Aj správnu prax však možno súdne preskúmať až v nadväznosti na jej konkrétne uplatnenie v určitej veci; nemôže sa oddeliť od individuálneho roz­ hodnutia a byť abstraktne predmetom žaloby o neplatnosť. 42 55. Platí to aj v prejednávanej veci: výrok Komisie v prvej časti napadnutého listu, podľa ktorého zálohy vyplatené v rámci 39 — Pozvi k tomu rozsudky z 27. septembra 1988, Spojené vnútroštátnych systémov pomoci v zásade kráľovstvo/Komisia, C-114/86, Zb. s. I-5289, body 12 a 13; nie sú oprávnené, nie je nový. Je obsiahnutý z 5. mája 1998, Spojené kráľovstvo/Komisia, C-180/96, Zb. s. I-2265, bod 28, ako aj zo 6. aprila 2000, Španielsko/ už v oznámení z roku 2001, ktoré bolo Komisia, C-443/97, Zb. s. I-2415, bod 34. 40 — Rozsudok zo 16. júla 1998, Regione Toscana/Koniisia, T-81/97, Zb. s. II-2889, body 22 a 23. Pozri tiež v tomto zmysle ai rozsudky Španielsko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 39, body 33 a 34, a z 27. septembra 43 — Rozsudky Komisia/Greencore, už citovaný v poznámke pod 1988, Spojené kráľovstvo/Komisia, uź citovaný v poznámke čiarou 32, bod 39, a z 5. mája 1998 Spojené kráľovstvo/ pod čiarou 34, bod 13. Komisia, C-180/96, už citovaný v poznámke pod čiarou 39, 41 — K otázke viazanosti Komisie jej oznámeniami, usmerneniami bod 28; pozri tiež rozsudky z 22. marca 1961, SNUPAT/ a pod. pozri napríklad rozsudky Súdnebo dvora z 13. júna Vysoký úrad, spojené veci 42/59 a 49/59, Zb. s. 103; 2002, Holandsko/Komisia (C-382/99, Zb. s. I-5163, bod 24); z 15. decembra 1988, Irish Cement/Komisia, spojené veci a z. 26. septembra 2002, Španielsko/Komisia (C-351/98, 166/86 a 220/86. Zb. s. 6473, bod 16; z 11. januára 1996, Zb. s. I-8031, bod 53), ako aj rozsudky Súdu prvébo stupňa Zunis Holding a ¡./Komisia, C-480/93 P, Zb. s. I-1, bod 14, z 3.aprila 2003, Babyliss/Komisia (T-114/02, Zb. s. II-1279, a uznesenie z 21. novembra 1990, lnfortec/Komisia, C-12/90, bod 143),- a Royal Philips Electronics/Komisla ('ľ-119/02, Zb. Zb. s. I-4265, bod 10. s. II-1433, bod 242), ako aj zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia (T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 53). 44 - Uznesenia zo 4. mája 1998, BEUC/Komisia, T-84/97, Zb. s. II- 795, bod 52, a zo 7. decembra 2004, Internationaler 42 — Rozsudok z 19. novembra 1998, Portugalsko/Komisia, Hilfsfonds/Komiisia, C-521/03 P, neuverejnené v Zbierke, C-159/96, Zb. s. II-7379, bod 24, prvá veta. bod 47.

56. Je síce pravda, že druhá časť listu komisára Barniera nesporne obsahuje v podobe ustanovenia o výnimke s rozhodujúcim dátumom novú skutočnosť. Ide však o úzko vymedzené osobitné ustano­ venie uplatniteľné na skoršie situácie, a síce 58. Ani samotný napadnutý list komisára na platby členských štátov uskutočnené Barniera neumožňuje žiadnym spôsobom najneskôr do 19. februára 2003. Nemožno predpokladať, že by Komisia všeobecne spo­ v nej vidieť „novú skutočnosť" na účely chybnila svoj doterajší názor. Obmedzuje sa posúdenia jedinej spornej otázky iba na to, že v druhej časti listu zavádza úzko v prejednávanej veci, a to oprávnenosti vymedzenú výnimku týkajúcu sa skorších platieb uskutočnených po 19. februári 2003. situácií, to znamená platieb uskutočnených Právne postavenie členských štátov, pokiaľ do 19. februára 2003. Vo zvyšnej časti, ako ide o ich platby uskutočnené po tomto vyplýva z prvej časti listu, sa doterajší právny rozhodujúcom dátume, sa tým ani nezlep­ názor Komisie ešte raz výslovne potvrdzuje. šuje, ani nezhoršuje: nemení sa.

57. Neexistujú ani žiadne dôvody predpo­ kladať, že pred zaslaním napadnutého listu 59. Aj keby sme teda chceli predpokladať — v rozpore s tu obhajovaným názorom —, že 45 — Pozri body 11 a 12 týchto návrhov. prvá napadnutá časť listu komisára Barniera 46 — V liste č. 100629, ktorý je predmetom veci C-138/03 (pozri bod 22 týchto návrhov), sa okrem iného píše, že príslušné generálne riaditeľstvo sa teraz rozhodlo, že je potrebné príslušné sumy odpočítať od súm v žiadostiach o platby pomoci. 47 — Pozri bod 13 týchto návrhov.

61. Pokiaľ ide o rozsudok Herpels/Komi¬ sia 4 8 , vykazuje s prejednávanou vecou určitú podobnosť do tej miery, že v obidvoch týchto veciach Komisia z dôvodov spravodlivého zaobchádzania prijala ustanovenie o výnimke: podobne ako Komisia poskytla žalujúcemu úradníkovi diferencovaný príplatok k platu „ad personam", zaviedla v prejednávanej veci z dôvodu ochrany legitímneho očakávania 62. Rovnako málo svedčia štyri rozsudky ustanovenie o výnimke na účely poskytnutia Francúzsko/Komisia 49, na ktoré sa odvolala príspevkov zo štrukturálnych fondov. Talianska republika, v prospech napadnuteľ- Významnejšie sú však rozdiely medzi obi­ nosti listu komisára Barniera. Pretože bez dvoma vecami: jednak vo vyššie uvedenej ohľadu na to, že sa v týchto rozsudkoch veci Herpels/Komisia došlo podľa konštato­ nešťastne zamieňa preskúmanie prípustnosti vania Súdneho dvora k novému preskúmaniu a dôvodnosti žalôb, skutkové základy týchto skutkových okolností, a to v niekoľkých sporov sa aj obsahovo podstatne odlišujú od etapách, čo sa odrážalo v niekoľkých listoch rôzneho obsahu postupne odoslaných žalob­

49 — Rozsudky z 9. októbra 1990, C-366/88, Zb. s. I-3571, body 7 až 12 a 23; z 13. novembra 1991, C-303/90, Zb. s. I-5315, body 7 až 11 a 25; zo 16. júna 1993, C-325/91, Zb. s. I-3283, 48 — Rozsudok z 9. marca 1978, Herpels/Komisia, 54/77, body 8 až 11 a 23; a z 20. marca 1997, C-57/95, Zb. s. I-1627, Zb. s. 585, body 11 až 15. body 6 až 10 a 23.

I - 10063

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — SPOJENÉ VECI C-138/03, C-324/03 A C-431/03

66. Tento úmysel sám osebe ešte nevylučuje, že aj nový list obsahuje napadnuteľný právny akt, teda akt majúci povahu rozhodnutia, b) Vec C-431/03 ktoré má záväzné právne účinky. Je totiž celkom možné, že pod rúškom opravy chyby v preklade sa skoršiemu právnemu aktu, ktorý má povahu rozhodnutia, dodá obsah celkom odlišný od pôvodne oznámeného rozhodnutia. V takom prípade musí byť 64. Vo veci C-431/03 Komisia namieta, že dotknutým osobám priznaná aktívna legiti­ žaloba je kvôli už začatému sporu v tej istej mácia proti novému obsahu rozhodnutia. To platí tým skôr, ak opravovaná pasáž, ako je tomu v prejednávanej veci, predstavuje jedno z najdôležitejších miest listu, ktorým sa 50 — Návrhy generálneho advokáta Tesauro z 19. septembra 1991, Francúzsko/Komisia, C-303/90, Zb. s. I-5328, bod 11; podrobnejšie upravuje ustanovenie podobná formulácia sa nachádza aj v návrhoch pána Tesauro o výnimke uplatniteľnej na platby uskutoč­ k veciam citovaným v poznámke pod čiarou 49. 51 — Pozri bod 50 týchto návrhov. nené v období do 19. februára 2003.

I - 10064

TAMANSKO/KOMISIA

70. Platí to v tejto veci: žaloby Talianskej republiky vo veciach C-324/03 a C-431/03 sa týkajú tých istých účastníkov konania, zakla­ dajú sa na tých istých žalobných dôvodoch (ktoré sú v podstate identicky formulo­ vané) 54 a smerujú k vyhláseniu neplatnosti rovnakej nezmenenej časti listu komisára 68. Z toho vyplýva, že čo bolo povedané Barniera. Okolnosť, že sa spor vo veci 52 vyššie k veci C-324/03 , platí primerane aj vo veci C-431/03: žaloba Talianskej republiky je neprípustná už len preto, že jej pred­ metom vôbec nie je rozhodnutie so záväz­ 53 — Rozsudky z. 19. septembra 1985, Hoogovens Gľoep/Komisia, 172/83 a 226/83, Zb. s. 2831, bod '); z. 27. októbra 1987, nými právnymi účinkami, ale že sa týka iba Piezler a i./WSA, M6/85 a 431/85, Zb. s. 4283, body 13 až. 16, a z. 22. septembra 1988, Francúzsko/Parlament, 358/85 vyjadrenia názoru, resp. oznámenia Komisie, a 51/86, Zb. s. 4821, bod 12. Pozri tiež. skoršie rozsudky ktoré nemôže predstavovať napadnuteľný akt z. 26. mája 1971, Bode/Komisia, 45/70 a 49/70, Zb. s. 465, bod 11, a zo 17. míjn 1973, Perinciolo/Rndn, 58/72 a 75/72, podľa článku 230 prvého odseku ES. Aj keby Zb. s. 511, bod 5. sme teda predpokladali, že list komisára 54 — V obidvoch veciach sa navrhuje zrušenie listu v rozsaiul, v akom zamieta oprávnenosť záloh vyplatených členskými štátmi v rámci svslemu štátnej pomoci po 19. febiuári 2003. Žaloby sa zakladajú na dvoch żałobnych dôvodoch zrušenia: nedostatočné odôvodnenie (článok 253 KS) a porušenie článku 32 nariadenia č. 1260/1999 a bodov 1 a 2 pravidla 52 — Pozri k tomu body 48 až 63 týchto návrhov. oprávnenosti výdavky č. 1.

74. Podľa doslovného znenia článku 32 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 1260/1999 nie je síce v zásade vôbec vylúčené, aby boli zo štrukturálnych fondov 2. Dôvodnosť žalôb podporované aj zálohy vyplatené konečnými príjemcami 56 individuálnym príjemcom. Podľa druhej vety tohto ustanovenia totiž stačí, aby členské štáty oznámili Komisii na účely príspevku Spoločenstva výdavky, ktoré musia zodpovedať platbám uskutočneným 72. Vo veci samej uplatňuje Talianska repu­ konečnými príjemcami. Pojmy „platby" blika v oboch veciach (C-324/03 a C-431/03) a „výdavky" možno chápať široko. Napríklad predovšetkým porušenie článku 32 nariade­ zákonodarca Spoločenstva rozumie pod slo­ nia č. 1260/1999 a bodov 1 a 2 pravidla vom „platby" všeobecný pojem, ktorý zahŕňa oprávnenosti výdavkov č. I 55. Účastníci okrem iného aj zálohy 57. konania vedú spor o tom, či a za akých podmienok možno poskytnúť príspevky zo štrukturálnych fondov Spoločenstva aj na zálohy vyplatené vnútroštátnymi orgánmi. Presnejšie povedané ide o otázku, či môže Komisia podmieniť priebežné platby a platby konečnej bilancie požadované členskými štátmi (článok 32 ods. 1 tretí pododsek druhá veta nariadenia č. 1260/1999) pred­ ložením dokladov o použití záloh vyplate­ ných na vnútroštátnej úrovni. Talianska 75. Ako ale vyplýva aj z článku 32 ods. 1 republika zastáva názor, že to porušuje vyššie tretieho pododseku druhej vety nariadenia uvedené ustanovenia všeobecného nariade­ nia a vykonávacieho nariadenia. 56 — K pojmu „koneční príjemcovia" pozri článok 9 pfsm. 1) nariadenia č. 1260/1999. 57 — Toto jasne vyplýva najmä z článku 32 ods. 1 tretieho pododseku prvej vety nariadenia č. 1260/1999. Aj keď sa 55 — Aj vo veci C-138/03, v ktorej sa konanie zastavilo, by bol toto ustanovenie netýka platieb vnútroštátnych orgánov, ale predmetom v zásade rovnaký právny problém. Komisie; je zrejmé, že použitá technológia je rovnaká.

76. Vyššie popísané pravidlo je založené na 78. Vnútroštátne orgány samozrejme roz­ zásade uhradenia výdavkov 58. Zo štruktu­ hodujú samy o vyplácaní záloh, teda platieb, rálnych fondov Spoločenstva možno v zásade o ktorých zatiaľ neexistuje žiadny konkrétny uhradiť iba tie výdavky vnútroštátnych orgá­ doklad o použití, zo svojich vlastných pro­ nov, vo vzťahu ku ktorým je preukázané ich striedkov individuálnym príjemcom. Talian­ použitie. Nestačí teda, že vnútroštátny orgán ska republika právom uvádza, že neexistencia (konečný príjemca) uskutočnil nejaké platby; finančných zdrojov individuálnych príjemcov musí rovnako preukázať, na aké účely sa často vyžaduje, aby im boli také zálohy takto poskytnuté prostriedky pomoci kon­ poskytované tak, aby sa zaistil hladký začia­ krétne použili. tok realizácie podporovaných projektov 59. V takomto prípade však daný členský štát, a nie Spoločenstvo, nesie riziko, že ním zálohovo vyplatené prostriedky prípadne nebudú použité v súlade so sledovaným cieľom, a preto sa budú musieť neskôr požadovať späť. Iba vnútroštátne orgány môžu totiž v momente realizácie zálohovej 77. Účelom zásady uhradenia výdavkov je platby posúdiť, či individuálny príjemca minimalizovať finančné riziká v oblasti roz­ poskytuje záruku, že podpora bude použitá počtu Spoločenstva. Malo by sa zabrániť tomu, aby Spoločenstvo najprv príspevky zo štrukturálnych fondov poskytlo a neskôr ich — v prípade, že boli prostriedky pomoci 59 — Nakoniec aj Komisia pravidelne poskytuje také zálohy, pokial — napríklad v rámci politiky výskumu alebo poľnohospodár­ využité v rozpore so sledovaným cieľom, — skej politiky — sama vypláca priamu pomoc podnikom: pozri nemohlo alebo len s ťažkosťami mohlo získať najmä rozsudky v oblasti politiky výskumu zo 17. mája "2005, Komisia/AMI Semiconductor a i., C-291/02, Zb». s. I-2175, bod 33; a z 24. februára 2005, Knmisia/lmplanls, C-279/03, Zb. s. I-2175, bod 13; a v oblasti poľnohospodárskej politiky moje návrhy z. 3. marca 2005, Comunità montana della Valncrina/Komisia (rozsudok C-240/03 P, Zb. s. I-731, 58 — Mysli sa lým: dodatočné uhradenie výdavkov. s. I-736), body 12 a 14.

80. Keby sa pripustilo, že by Spoločenstvo aj v rámci priebežných platieb a platieb koneč­ nej bilancie poskytovalo príspevky zo štruk­ turálnych fondov na výdavky vnútroštátnych orgánov, ktorým (doposial) nezodpovedajú žiadne doklady o ich použití, znamenalo by to obchádzanie článku 32 ods. 2 druhej vety nariadenia č. 1260/1999 a v ňom obsiahnu­ tého obmedzenia rizika v oblasti rozpočtu 79. Zatiaľ čo členské štáty teda majú voľnosť Spoločenstva na 7 % príspevkov z fondov na poskytovať individuálnym príjemcom zálohy danú pomoc. z vnútroštátnych prostriedkov vo väčšom rozsahu, Spoločenstvo sa odchyľuje pri správe svojich štrukturálnych fondoch od zásady (dodatočného) uhradenia výdavkov iba vo veľmi obmedzenej miere. Ako totiž vyplýva z článku 32 ods. 2 nariadenia č. 1260/1999, Komisia môže poskytnúť členským štátom z prostriedkov štrukturál­ nych fondov zálohovú platbu iba do výšky 7 % príspevku z fondov na predmetnú pomoc. Iba v tomto rozsahu teda preberá rozpočet 81. Tvrdenia, ktorými Talianska republika Spoločenstva riziko, že prostriedky zo štruk­ dokazuje, že na účely spolufinancovania turálnych fondov nebudú použité v súlade so záloh vyplatených konečnými príjemcami sledovaným cieľom, a preto bude prípadne v rámci vnútroštátnych systémov pomoci potrebné neskôr vyžadovať ich vrátenie. nie sú potrebné doklady o ich použití, sa mi A iba v prípade týchto zálohových platieb nezdajú presvedčivé.

I - 10068

TALIANSKO/KOMISIA

82. Je síce pravda, že všeobecné nariadenie požiadavka predložiť doklady o použití sku­ v rozsahu relevantnom v prejednávanej veci točne vyplatených výdavkov. Ako totiž rozlišuje dve možnosti použitia podpory: vyplýva z bodu 2 pravidla oprávnenosti jednak takzvané operácie, ktoré zadávajú výdavkov č. 1 — toto ustanovenie je vďaka sami koneční príjemcovia 60, a jednak takz­ svojmu postaveniu v systéme nariadenia vané opatrenia, ku ktorým patria najmä uplatniteľné na obidva druhy štrukturálnej systémy pomoci 61. pomoci — v oboch prípadoch sú potrebné spravidla potvrdené faktúry, a pokiaľ to nie je možné, tak účtovné doklady s rovnocennou dôkaznou hodnotou. 62

84. Pri bližšom pohľade však pre obidva druhy platieb (ako pre platby v rámci ope­ 62 — Nové znenie hodu 2 pravidla oprávnenosti výdavkov č. 1 rácií, tak v rámci systémov pomoci) platí zmeneného nariadením č. 448/2004 nevedie k žiadnej rovnakým spôsobom zásada uhradenia obsahovej zmene v súvislosti s touto otázkou. Nemecká verzia tohto nového znenia je síce zavádzajúca („die von den výdavkov, a teda v konečnom dôsledku Endhegiitistigten als Zwilschenzahlungen utul Restzahlungen getätigten Zahlungen"), pretože vzbudzuje dojem, že doka­ zovanie potvrdenými faktúrami alebo účtovnými dokladmi s rovnocennou dôkaznou hodnotou je nutné už len pri priebežných platbách a platbách konečnej bilancie uskutoč­ ňovaných konečnými príjemcami, avšak už nie pri zálohách 60 — Článok 9 písm. 1) prvá vela v spojení s článkom 9 písm. k) vyplatených konečnými príjemcami individuálnym príjem­ nariadenia č. 1260/1999. com. Z väčšiny iných jazykových verzií však jasne vyplýva, že 61 — Článok 9 písm. j) nariadenia č. 1260/1999. Namiesto toho, potvrdené faktúry a účtovné doklady s rovnocennou dôkaz­ aby uskutočňovali operácie sami, môžu sa koneční príjemco­ nou hodnotou sa majú i naďalej predkladať pri všetkých via (vnútroštátne orgány) obmedziť na spolufinancovanie platbách vyplatených konečnými príjemcami, teda aj pri určitých projektov v rámci vnútroštátnych systémov pomoci, zálohových platbách, pokiaľ majú byť tieto platby oznámené pričom za tieto projekty sú zodpovedné tretie osoby, tzv. Komisii v súvislosti s priebežnými platbami alebo platbami individuálni príjemcovia, Tlakto môžu napríklad univerzity konečnej bilancie zo strukturlnych fondov. Mimoriadne alebo súkromné výskumné ústavy získavať dotácie pre svoje jasne je to vyjadrené vo francúzskej verzii formulácií: Jes výskumné projekty, ktoré prevádzkujú na vlastnú zodpoved­ paiements effectués par les bénéficiaires finals et déclarés au nosť. titre des paiements intermédian es et de solde".

86. Talianska republika na pojednávaní k mojej otázke na túto tému ešte upresnila, že nespochybňuje všeobecne nevyhnutnosť predkladania dokladov o použití platieb v rámci vnútroštátnych systémov pomoci. Má však na mysli časový moment, ku ktorému sa majú tieto doklady predložiť.

88. Na základe vyššie uvedených úvah som dospel k názoru, že Komisia postupuje zákonne, keď podmieňuje poskytnutie zálo­ hových príspevkov vyplatených vnútroštát­ nymi orgánmi v rámci pomoci predložením dokladu o ich použití. Žaloby Talianskej 87. V tejto súvislosti je potrebné pripome­ republiky sú preto nie len neprípustné, ale núť, že rozpočet Spoločenstva má byť pro­ aj nedôvodné.

I - 10070

TALIANSKO/KOMISIA

V — O trovách 90. Pokiaľ ide naopak o vec C-138/03, ak Súdny dvor konanie vo veci zastavil, roz­ hodne o náhrade trov konania podľa voľnej 89. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho úvahy. V prejednávanej veci by mala nahradiť poriadku účastník konania, ktorý vo veci trovy konania Komisia, pretože svojím nemal úspech, je povinný nahradiť trovy pôvodným konaním dala Talianskej repu­ konania, ak to bolo v tomto zmysle navr­ blike podnet k podaniu žaloby a až potom hnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať obe napadnuté rozhodnutia zrušila žalobkyňu na náhradu trov konania a vyplatila spornú sumu. a Talianska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch vo veciach C-324/03 a C-431/03, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

VI — Návrh