C-145/03
ECLI:EU:C:2005:17
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0145
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-145/03
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 13. januára 2005 1
I — Úvod samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (ďalej len „nariadenie č. 1408/71") 2 a článok 22 ods. 1 a 3 nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 1. Hlavnou otázkou, ktorou sa v tejto veci z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje treba zaoberať je to, či je príslušná inštitúcia postup na vykonávanie nariadenia sociálneho zabezpečenia členského štátu, č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociál ktorá povolila zamestnanej osobe podlieha neho zabezpečenia na zamestnancov, samo júcej jej systému verejného zdravotného statne zárobkovo činné osoby a ich rodin poistenia prijať lekárske ošetrenie v inom ných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci členskom štáte povinná hradiť náklady neod spoločenstva (ďalej len „nariadenie kladného životne dôležitého ošetrenia, keď č. 574/72"). 3 zdravotnícke zariadenie neskôr uvedeného členského štátu rozhodlo, že toto ošetrenie môže byť poskytnuté iba v zdravotníckom zariadení v štáte mimo Európskej únie.
Článok 3 ods. 1 nariadenia č. 1408/71:
II — Príslušné ustanovenia práva Spolo čenstva a vnútroštátneho práva
„Pokiaľ osobitné ustanovenia tohto nariade nia neustanovujú inak, osoby s bydliskom na území jedného z členských štátov, na ktoré sa 2. Príslušnými ustanoveniami práva Spolo vzťahuje toto nariadenie, majú tie isté čenstva sú článok 3 ods. 1 a článok 22 ods. 1 povinnosti a poberajú tie isté dávky podľa pism. a) a c) nariadenia Rady (ES) č. 1408/71 právnych predpisov členského štátu ako zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov štátni príslušníci tohto štátu." sociálneho zabezpečenia na zamestnancov,
2 — Úplné znenie, Ú. v. ES C 325, 1992, s. 1. 1 — Jazyk prednesu: angličtina. 3 — Úplné znenie, Ú. v. ES C 325, 1992, s. 96.
I - 2534
KELLER
Článok 22 nariadenia č. 1408/71: má nárok na:
i) vecné dávky poskytované v mene príslušnej inštitúcie inštitúciou mie sta pobytu alebo bydliska v súlade „1. Zamestnanec alebo samostatne zárob s ustanoveniami právnych predpi kovo činná osoba, ktorá spĺňa podmienky sov, ktoré uplatňuje táto inštitúcia právnych predpisov príslušného štátu na tak, akoby bol u nej poistený. DÍžka nárok na dávky, pričom ak je to vhodné, doby, počas ktorej sa dávky posky zohľadnia sa ustanovenia článku 18: tujú, sa však spravuje právnymi predpismi príslušného štátu;..."
Článok 22 nariadenia č. 574/72:
a) ktorej stav si vyžaduje okamžité dávky počas pobytu na území iného členského štátu alebo
„1. Na účely poberania vecných dávok podľa článku 22 ods. 1 písm. b) bod i) nariadenia, zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba predloží inštitúcii miesta bydli ska potvrdenie, ktoré osvedčuje, že má naďalej nárok na poskytovanie uvedených dávok. Ak je to potrebné, v tomto potvrdení, ktoré vydáva príslušná inštitúcia, sa uvedie predovšetkým maximálna doba, počas ktorej sa takéto dávky môžu ďalej poskytovať v súlade s ustanoveniami právnych predpisov príslušného štátu. Potvrdenie možno vydať na žiadosť danej osoby po jej odchode, ak nemôže byť vydané vopred z dôvodov vyššej moci.
c) ktorá má povolenie príslušnej inštitúcie odísť na územie iného členského štátu, aby tam dostala ošetrenie primerané jej stavu
I - 2535
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-145/03
3. Odsek 1 a 2 sa použije obdobne vo vzťahu V (SGB V), v znení účinnom od 1. januára k poskytovaniu vecných dávok v prípade 1992, v prípade, ak je ošetrenie ochorenia na uvedenom v článku 22 ods. 1 pism. c) bod i) úrovni zodpovedajúcej všeobecne uznanému nariadenia." stavu poznatkov lekárskej vedy možné len v zahraničí, môže nemecká zdravotná poisťovňa úplne alebo čiastočne nahradiť náklady s tým spojené.
3. Potvrdením, na ktoré odkazuje článok 22 ods. 3 nariadenia č. 574/72, je formulár E 112. Osobám, ktoré sú v situácii uvedenej v článku 22 ods. 1 pism. a) nariadenia č. 1408/71, poskytne formulár E 111 prí slušná inštitúcia. III — Skutkový stav, konanie a préjudi ciable otázky
4. Podľa článku 18 ods. 4 dekrétu č. 2766/67 6. Pani Annette Keller, nemecká štátna vykonávajúceho článok 102 ods. 3 Ley príslušníčka s bydliskom v Španielsku, pod General de la Seguridad Social (všeobecný liehala španielskemu všeobecnému systému zákon o sociálnom zabezpečení), osoby sociálneho zabezpečenia. Počas rodinnej podliehajúce predmetnému systému majú návštevy v Nemecku v septembri 1994 bola nárok na náhradu nákladov lekárskeho pani Keller prijatá do nemocnice ošetrenia poskytnutého im mimo vnútroštát v Gummersbachu, pričlenenej neho systému sociálneho zabezpečenia k Univerzitnej nemocnici v Kolíne. Tam jej v prípadoch životne dôležitej neodkladnosti bol diagnostikovaný zhubný nádor spodiny a to po tom, čo príslušná inštitúcia overí lebečnej, ktorý bol tak závažný, že mohol existenciu takejto neodkladnej situácie. kedykoľvek viesť k jej smrti. Majúc už povinný formulár E 111 pokrývajúci obdobie od 15. septembra 1994 do 15. októbra 1994, dostala pani Keller 24. októbra 1994 od príslušného španielskeho orgánu (INSA- LUD) formulár E 112. Platnosť tohto neskôr uvedeného formulára bola následne niekoľ kokrát predĺžená až do júna 1996 tak, aby jej mohla byť naďalej poskytovaná nevyhnutná 5. Podľa prvého pododseku § 18 nemeckého zdravotná starostlivosť nemeckými verej zákonníka o sociálnom zabezpečení, kniha nými zdravotníckymi zariadeniami, nakoľko
I - 2536
KELLER
nebolo možné odporučiť jej prevoz do 8. Juzgado de lo Social vyslovil, že ak by pani Španielska. Po zvážení rozličných možností Keller podliehala nemeckému systému liečby dospeli nemecké zdravotnícke zaria sociálneho zabezpečenia, mala by nárok na denia k záveru, že pani Keller potrebovala úplnú náhradu nákladov svojho liečenia vo okamžitú operáciu a že vzhľadom na Švajčiarsku. Vo svetle tejto skutočnosti potrebnú odbornosť bolo jediným miestom potom dospel k názoru, že výsledok sporu v Európe, ktoré bolo schopné vykonať túto závisí od odpovede na nasledovné dve otázky operáciu, Univerzitná klinika v Zürichu. týkajúce sa výkladu nariadenia č. 1408/71, Nemecké zdravotnícke zariadenie preto pani ktoré teraz predkladá Súdnemu dvoru na Keller poukázalo na túto kliniku, kde sa prejudiciálne rozhodnutie podľa článku 234 podrobila operácii s uspokojujúcimi výsled ES: kami. Po operácii nasledovala v období od decembra 1994 do februára 1995 rádio terapia.
„1. Zaväzujú formulár E 111, a najmä formulár E 112, ktorých vystavenie upravuje článok 22 ods. 1 pism. c) nariadenia č. 1408/71 a článok 22 ods. 1 a 3 nariadenia č. 574/72, prí 7. Po tom, čo zaplatila náklady tohto oše slušnú inštitúciu, ktorá ich vystavuje trenia (87 030 CHF), požiadala pani Keller (v tomto prípade španielsku inštitúciu INSALUD o náhradu tejto sumy. Táto sociálneho zabezpečenia), v otázke diag žiadosť bola zamietnutá z toho dôvodu, že nózy stanovenej inštitúciou miesta pani Keller nepožiadala o predchádzajúci bydliska (v tomto prípade nemeckého súhlas so svojou operáciou vo Švajčiarsku, verejného zdravotníckeho zariadenia) ako to vyžadujú španielske právne predpisy, a presnejšie zistenia, že sa pracovník a že INSALUD nemohol overiť, či išlo musel nevyhnutne podrobiť neodklad o životne dôležitú neodkladnosť. Pani Keller nému chirurgickému zákroku ako jedi na základe uvedeného rozhodnutia podala nému liečebnému postupu spôsobilému žalobu na Juzgado de lo Social n" 20 de zachrániť mu život, a že tento zákrok Madrid (ďalej len „Juzgado de lo Social") m o h o l byť u s k u t o č n e n ý len napádajúcu toto rozhodnutie INSALUD. Do v zdravotníckom zariadení krajiny, ktorá konania vstúpil INSS, keďže táto inštitúcia by nie je členom Európskej únie, konkrétne bola zaviazaná uhradiť pani Keller náklady, na Univerzitnej klinike v Zürichu vo ak by bola jej žaloba úspešná. Pani Keller Švajčiarsku, takže inštitúcia miesta zomrela 30. októbra 2001. Do konania bydliska môže poukázať pracovníka do vstúpili jej rodičia ako jej dedičia. tohto zdravotníckeho zariadenia bez
I - 2537
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-145/03
toho, aby bola príslušná inštitúcia ktoré nie sú členmi Európskej únie — oprávnená žiadať od pracovníka, aby sa patrí k dávkam stanoveným v právnych vrátil na účely podrobenia sa lekárskym predpisoch príslušného členského vyšetreniam, ktoré považuje za vhodné, štátu?" a aby mu navrhla možnosti liečby, ktoré prichádzajú do úvahy vzhľadom na jeho ochorenie?
9. Písomné pripomienky predložili účastníci konania vo veci samej, španielska, belgická a holandská vláda a Komisia. S výnimkou belgickej vlády boli títo účastníci konania zastúpení aj na pojednávaní 9. novembra 2004.
2. Má sa zásada rovnosti zaobchádzania zakotvená v článku 3 nariadenia č. 1408/71, podľa ktorej pracovníci, ... majú tie isté povinnosti a poberajú tie isté dávky podľa právnych predpisov IV — Posúdenie členského štátu ako štátni príslušníci tohto štátu', v spojení s článkami 19 ods. 1 písm. a) a 22 ods. 1 bod i) toho istého nariadenia, podľa ktorých má pracovník pohybujúci sa v rámci Spolo čenstva nárok na vecné dávky poskyto vané inštitúciou miesta bydliska v súlade A — Úvodná poznámka s ustanoveniami právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, tak, akoby bol poistený u nej, vykladať tak, že príslušná inštitúcia je povinná nahra diť náklady spojené s poskytnutím zdra votnej starostlivosti v krajine, ktorá nie je členom Európskej únie, pokiaľ je 10. Tak INSALUD, ako aj španielska vláda potvrdené, že ak by pracovník podliehal tvrdia, že skutkový stav zistený Juzgado de lo inštitúcii miesta bydliska alebo bol u nej Social je nesprávny. Tvrdia najmä, že pani poistený, mal by nárok na lekárske Keller si už bola vedomá svojho ochorenia ošetrenie, a pokiaľ navyše toto lekárske v čase, keď cestovala do Nemecka a že ona ošetrenie — konkrétne lekárske ošetre sama dobrovoľne opustila nemocnicu nie v prípadoch ohrozenia života v Kolíne, v rozpore s odporúčaním nemec poskytnuté súkromnými zariadeniami, kých lekárskych špecialistov za účelom ďalšej vrátane súkromných zariadení krajín, liečby v Zürichu. Zastávajú preto názor, že
I - 2538
KELLER
prejudiciálne otázky položené Juzgado de lo B — Prvá otázka Social sa týkajú hypotetickej situácie a že v dôsledku toho by mali byť vyhlásené Súdnym dvorom za neprípustné.
13. Cieľom prvej otázky položenej vnútro štátnym súdom je ubezpečiť sa o tom, či príslušná inštitúcia vydávajúca formuláre E 111 a E 112, ktorými oprávňuje osobu podliehajúcu jej systému k tomu, aby sa podrobila lekárskemu ošetreniu v inom člen skom štáte, je viazaná rozhodnutiami zdra 11. Podľa ustálenej judikatúry v rámci kona votníckych zariadení uvedeného členského nia podľa článku 234 ES je posúdenie štátu týkajúcimi sa diagnózy ochorenia skutkových okolností, na ktorých sa zakladá a liečebných opatrení, ktoré je potrebné konanie vo veci samej, úlohou vnútroštát prijať, keď' tieto opatrenia zahŕňajú neod neho súdu. Ako na to poukázal Súdny dvor, kladnú životne dôležitú operáciu vykonanú je na vnútroštátnom súde, aby prevzal v krajine mimo Európskej únie a bez toho, zodpovednosť za následné súdne rozhodnu aby príslušná inštitúcia v členskom štáte tie a aby vo svetle konkrétnych okolností pôvodu pacienta mohla od dotknutého prípadu určil tak potrebu rozhodnutia pracovníka požadovať, aby sa vrátil s cieľom o prejudiciálnej otázke, ktoré by mu umož umožniť jej vykonanie jej vlastných lekár nilo vydať rozsudok, ako aj relevantnosť skych vyšetrení a navrhnúť iné vhodné otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Preto metódy liečby, alebo či uvedená príslušná keď sa otázky položené vnútroštátnym inštitúcia nie je viazaná takýmito rozhodnu súdom týkajú výkladu práva Spoločenstva, tiami, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť. 4
14. Osobitným bodom, ktorý je potrebné objasniť pred tým, ako sa pristúpi k rozoberaniu podstaty prvej otázky, je to, 12. V tejto veci, podobne ako to bolo ktoré ustanovenie nariadenia č. 1408/71 je v situácii vo veci IKA, niet žiadneho dôvodu uplatniteľné na okolnosti tohto prípadu. pochybovať o tom, že Juzgado de lo Social Keďže pani Keller bola v Nemecku už správne posúdil skutkové okolnosti, v čase, keď bola určená diagnóza, a mala na ktorých sa zakladá konanie vo veci samej. formulár E 111, ktorý predstavoval dosta Otázky preto musia byť považované za točný základ na to, aby jej v uvedenom prípustné. členskom štáte bolo poskytnuté ošetrenie, možno sa pýtať, z akého dôvodu bolo potrebné, aby jej bol navyše vydaný formulár E 112, ktorý sa zvyčajne vystavuje po tom, čo 4 - Rozsudok 7. 25. februára 2003, IKA, C-326/00, Zb. s. I-1703, bod 27. sa v príslušnom členskom štáte určí diagnóza
I - 2539
NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — L. A. GEELHOED — VEC C-145/03
a dotknutej osobe je následne povolené odísť ňuje zamestnancov a samostatne zárobkovo do iného členského štátu na účely prijatia činné osoby, ktoré majú povolenie príslušnej lekárskeho ošetrenia. Hoci oba formuláre inštitúcie v členskom štáte, aby odišli do poskytujú oprávnenie na rovnaké dávky iného členského štátu s cieľom prijať tam podľa bodu i) článku 22 ods. 1 nariadenia ošetrenie primerané ich stavu. V uvedenom č. 1408/71, Súdny dvor požiadal vedľajších prípade má podľa článku 22 ods. 1 pism. c) účastníkov konania, aby uviedli, či vzhľadom bodu i) nariadenia č. 1408/71 dotknutá osoba na rozdiel medzi situáciou predvídanou nárok na vecné dávky poskytované inštitú v článku 22 ods. 1 pism. a), na ktorú sa ciou miesta pobytu alebo bydliska na účet vzťahuje formulár E 111, a situáciou podľa príslušnej, povoľujúcej inštitúcie, v súlade písmena c), na ktorú sa vzťahuje formulár s právnymi predpismi, ktorými sa prv E 112, by tento rozdiel mohol ovplyvniť uvedená inštitúcia riadi, tak, ako keby bola odpoveď na túto prejudiciálnu otázku. Všetci dotknutá osoba u nej poistená. Obdobie, účastníci konania súhlasia s tým, a ja verím, počas ktorého možno uvedené dávky prijí že správne, že tento rozdiel je pre odpoveď mať, je upravené právnymi predpismi prí na túto prejudiciálnu otázku irelevantný slušného členského štátu. vzhľadom na skutočnosť, že oba formuláre slúžia podobnej funkcii v odlišných situá ciách a že zakladajú nárok na presne rovnaké vecné dávky. Nakoľko vnútroštátny súd kladie najväčší dôraz na formulár E 112 a rozsah oprávnenia, ktorý obsahuje, budem túto otázku analyzovať hlavne s odkazom na tento dokument a situáciu, pre ktorú sa vystavuje, t.j. situáciu, v ktorej osoba pod liehajúca príslušnému systému má v úmysle odísť do iného členského štátu, aby tam dostala zdravotnú starostlivosť. Moje pripo mienky sa mutatis mutandis vzťahujú aj na formulár E 111. 16. Článok 22 ods. 1 pism. c) bod i) nariadenia č. 1408/71 je založený, ako poznamenala holandská vláda, na jasnom rozdelení úloh medzi orgánmi príslušného členského štátu a členským štátom poskytu júcim zdravotnú starostlivosť dotknutej osobe. Keďže je stanovené, že vecné dávky, t.j. zdravotnú starostlivosť, treba poskytovať v súlade s právnymi predpismi uplatňova nými inštitúciou miesta pobytu alebo bydli ska a že príslušná inštitúcia iba určuje trvanie povolenej starostlivosti, je zjavné, že roz hodnutia týkajúce sa takej starostlivosti musia byť prijaté v súlade s právnymi pred 15. Otázka týkajúca sa záväzného charakteru pismi členského štátu, v ktorom je zdravotná formulára E 112 za okolností tohto prípadu starostlivosť poskytovaná, bez akéhokoľvek musí byť zodpovedaná vo svetle jeho funkcie zasahovania zo strany orgánov príslušného v systéme a cieľov článku 22 ods. 1 pism. c) členského štátu. Na druhej strane tým, že nariadenia č. 1408/71. Tento článok opráv príslušná inštitúcia povoľuje osobe, aby
I-2540
KELLER
prijala zdravotnú starostlivosť mimo jej orgánmi, ako to vyžaduje článok 10 ES. 7 vlastného systému v inom členskom štáte, Príslušná inštitúcia preto musí v zásade preberá zodpovednosť pri znášaní nákladov uznať a prijať rozhodnutia prijaté zariade starostlivosti poskytnutej príslušnými inšti niami v mieste pobytu alebo bydliska ohľa túciami v dotknutom členskom štáte. Toto dom zdravotnej starostlivosti, ktorú treba rozdelenie úloh bolo tiež zdôraznené Súd poskytnúť. Poskytnutie takej starostlivosti nym dvorom v jeho rozsudku vo veci nemožno podmieňovať žiadnym ďalším Vanbraekel a i. 5 predchádzajúcim alebo následným súhlasom príslušnej inštitúcie. Ak by sa uvedené súhlasy mali akceptovať, zbavilo by to formulár E 112 jeho základnej funkcie a spochybnilo by to fungovanie celého systému. Ako na to poukázala holandská vláda, poistenci, ktorí majú formulár E 112, musia byť schopní spoľahnúť sa na to, že im bude poskytnutá starostlivosť primeraná ich 17. Systém predvídaný článkom 22 ods. 1 stavu, ako je to zaručené článkom 22 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1408/71 sleduje pod písm. c) nariadenia č. 1408/71. poru volného pohybu pracovníkov odstráne ním prekážok, ktoré môžu vyplynúť z rozdielov medzi vnútroštátnymi systémami verejného zdravotného poistenia. 6V tomto ohľade plní formulár E 112 dve funkcie. Na jednej strane funguje ako zdravotný pas, ubezpečujúci orgány miesta pobytu alebo bydliska o tom, že držiteľ je oprávnený prijať zdravotnú starostlivosť v uvedenom člen skom štáte. Na druhej strane týmto orgánom zaručuje, že náklady ošetrenia budú hradené príslušnou inštitúciou. Udelením oprávnenia príslušná inštitúcia preberá zodpovednosť za znášanie nákladov starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte. 19. Preto treba považovať za základné pra vidlo, že rozhodnutia prijaté inštitúciou miesta pobytu alebo bydliska ohľadom drži teľa formulára E 112 týkajúce sa diagnózy a liečebných opatrení, ktoré treba prijať, sú záväzné pre príslušnú inštitúciu, ktorá tento formulár vystavila. Je na príslušnej inštitúcii aby určila obdobie, počas ktorého môže byť starostlivosť prijímaná v inom členskom 18. Tento systém môže fungovať len na štáte. Toto platí dovtedy, kým uvedená základe lojálnej spolupráce a vzájomnej inštitúcia povolenie neodvolá. 8 dôvery medzi dotknutými vnútroštátnymi
7 — Pozri rozsudok vo veci IKA, už citovaný v poznámke pod 5 - Rozsudok z 12. júla 2001, Vanbraekel, C-368/98, Zb. s. I-5363, čiarou 4, bod 51. body 32 a 33. 8 — K formuláru E 101 pozri rozsudok z 30. marca 2000, Banks a i., 6 — Tamže, bod 32 rozsudku. C-178/97, Zb. s. I-2005, body 42 až 46.
I - 2541
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-145/03
20. Nemožno však vylúčiť to, že napriek bydliska pre príslušnú inštitúciu záväzné, vyššie uvedenému základnému pravidlu treba následne rozobrať, či sa toto vzťahuje môže vzniknúť nezhoda medzi dotknutými tiež na situáciu, keď zdravotnícke zariadenie vnútroštátnymi orgánmi ohľadom primera miesta pobytu alebo bydliska určí, že nosti poskytnutej starostlivosti a nákladov, potrebné ošetrenie môže byť poskytnuté len ktoré majú byť nahradené. Keď k tomuto v štáte, ktorý nie je členom Európskej únie. dôjde, taký konflikt by mal byť vyriešený Inými slovami, vzťahuje sa rozsah udeleného medzi týmito orgánmi, bez toho, aby bol do povolenia a záväzku nahradiť náklady tiež na neho zapojený poistenec. V tomto smere ošetrenie poskytnuté pracovníkovi mimo možno odkázať na judíkatúru Súdneho dvora Európskej únie z iniciatívy zdravotníckeho ohľadom ostatných formulárov vydávaných zariadenia miesta pobytu alebo bydliska? podľa nariadenia č. 1408/71, najmä formu lára E 101. Tu Súdny dvor najprv vychádza z toho, že, s prihliadnutím na ciele prísluš ných ustanovení nariadenia č. 1408/71, sú inštitúcie v zásade takými osvedčeniami viazané, ale že, pokiaľ by mala inštitúcia v hostiteľskom členskom štáte pochybnosti o správnosti faktov, na ktorých sa osvedčenie zakladá, mala by inštitúcia, ktorá ich vydala, opätovne zvážiť dôvodnosť tohto vystavenia. V konečnom dôsledku by sa mali obe inštitúcie snažiť dosiahnuť dohodu v duchu lojálnej spolupráce, pričom pri nedosiahnutí dohody by mala byť záležitosť postúpená správnej komisii. 9Rovnaký prístup by sa mal podľa mňa vzťahovať na formuláre vydané v kontexte článku 22 ods. 1 nariadenia č. 1408/71.
22. V tomto ohľade INSALUD a španielska vláda tvrdia, že nakoľko je uplatniteľnosť nariadenia č. 1408/71 a voľného pohybu osôb obmedzená na územie členských štátov, lekárske ošetrenie prijaté v treťom štáte nepatrí do pôsobnosti uvedeného nariadenia a nárok na takéto ošetrenie sa spravuje výlučne vnútroštátnym právom. Odkazujúc na výslovné podmienky článku 22 ods. 1 pism. c) nariadenia č. 1408/71, ktoré by 21. Po vyvodení záveru, že po vystavení podľa ich názoru mali byť vykladané restrik formulára E 112 sú lekárske rozhodnutia tivne, uvádzajú, že povolenie sa obmedzuje prijaté zariadením v mieste pobytu alebo na ošetrenie prijaté v členskom štáte pobytu alebo bydliska. Belgická vláda tiež pozname náva, že, s výnimkou prípadov mimoriadnej 9 - Rozsudky z 10. februára 2000, FTS, C-202/97, Zb. s. I-883, naliehavosti, prijaté ošetrenie musí zostať body 51 až 57, a Banks a i., už citovaný v poznámke pod čiarou 8, body 47, 51 a 52. v rámci výslovných podmienok povolenia.
I - 2542
KELLER
23. Ako som už poznamenal v bode 16 iného členského štátu aby „tam" dostal vyššie, zo štruktúry článku 22 ods. 1 písm. c) ošetrenie primerané jeho stavu. Pri reštrik¬ nariadenia č. 1408/71 vyplýva, že rozhodnu tívnom výklade uvedeného ustanovenia by tia o tom, aké ošetrenie môže byť považované slovo „tam" naznačovalo, že ošetrenie musí za primerané, majú byť prijaté zariadením byť vskutku prijaté na území dotknutého členského štátu, do ktorého držiteľ formulára členského štátu. Avšak podľa môjho názoru, E 112 cestoval, aby tam prijal zdravotnú slovo „tam" by nemalo byť chápané izolovane starostlivosť. V rámci rozdelenia povinností od zvyšku tohto ustanovenia. Z celkového medzi dotknutými inštitúciami musí prí pohľadu článok 22 ods. 1 písm. c) nariadenia slušná inštitúcia vo všeobecnosti uznať roz č. 1408/71 spolu s bodom i) tohto ustanove hodnutia ohľadom diagnózy ochorenia nia zdôrazňujú, že ošetrenie, ktoré má byť a liečebných opatrení považovaných za prijaté, má byť „primerané" stavu pracovníka, nevyhnutné a musí nahradiť s nimi súvisiace a zároveň poskytnuté v súlade s právnymi náklady. Keď sa dotknuté zdravotnícke zaria predpismi, ktoré príslušná inštitúcia uplat denie rozhodne, v súlade s podmienkami ňuje. Podľa tohto funkčného prístupu stanovenými v jeho vnútroštátnych právnych k tomuto ustanoveniu je relevantným to, že predpisoch a v ich medziach, že ošetrenie lekárske rozhodnutia týkajúce sa pracovníka musí byť poskytnuté úplne alebo sčasti sú prijímané zdravotníckym zariadením dot v zdravotníckom zariadení mimo územia knutého členského štátu, ale ošetrenie, ktoré uvedeného členského štátu, vrátane štátov, má byť prijaté, závisí od podmienok uplatni¬ ktoré nie sú členmi Európskej únie, toto teľných predpisov uvedeného členského rozhodnutie musí byť považované za inte štátu. Ako na to bolo poukázané vyššie, keď grálny aspekt rozhodnutia, ktoré je toto uvedené právne predpisy za určitých pod zariadenie príslušné prijať podľa článku 22 mienok povoľujú úhradu nákladov ošetrenia ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1408/71. prijatého mimo územia uvedeného člen V rozsahu, v akom môže byť toto ošetrenie ského štátu, malo by sa to tiež vzťahovať na podľa objektívnych štandardov považované ošetrenie prijaté pracovníkom povolené prí za primerané stavu dotknutej osoby, 10 musí slušnou inštitúciou podľa článku 22 ods. 1 byť považované za ošetrenie pokryté povole písm. c) nariadenia. ním poskytnutým príslušnou inštitúciou.
24. Argument proti tomuto výkladu možno nájsť v znení článku 22 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1408/71, ktorý uvádza, že dotknutý pracovník môže odísť na územie 25. Podľa môjho názoru totiž vo svetle rozdelenia úloh podľa článku 22 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1408/71 to, ako a kde 10 — Ktorý má byť určený v súlade s kritériami uvedenými Súdnym dvorom v jeho rozsudku z 12. júla 2001, Smits je nakoniec ošetrenie považované za prime a Peerbooms, C-157/99, Zb. s. I-5473, body 94 až 97 a 103 až rané prijaté pracovníkom, ktorý má povole 107, rovnako ako v rozsudku z 13. mája 2003, Müller-Fauré a Van Riet, C-385/99, Zb. s. I-4509, bod 90. nie, môže byť pre príslušnú inštitúciu len
I - 2543
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-145/03
vecou druhotného záujmu. V prípade pani pade, ako je tento, v ktorom pracovník prijal Keller sa pre INSALUD, ako príslušnú ošetrenie v treťom štáte, nemožno hovoriť inštitúciu v Španielsku, zdá byť irelevantným, o extrateritoriálnom uplatnení nariadenia či bolo uvedené ošetrenie poskytnuté č. 1408/71, keďže tak rozhodnutie oprávňu v Nemecku, v inom členskom štáte alebo júce pracovníka prijať lekárske ošetrenie v treťom štáte, ako je Švajčiarsko. Z hľadiska mimo systému príslušnej inštitúcie, ako aj riadenia nákladov je dôležité to, že príslušná rozhodnutie o potrebnom ošetrení, boli inštitúcia povolila osobe podliehajúcej jej prijaté v rámci systému upraveného systému prijať ošetrenie mimo jej vlastného v článku 22 ods. 1 písm. c) nariadenia systému, a preto mimo jej rozpočtovej č. 1408/71. Miesto, kde bolo toto ošetrenie kontroly. Navyše, treba si uvedomiť, že len prijaté, nie je pre obsah týchto rozhodnutí za úplne výnimočných okolností, ako boli relevantné. okolnosti v prípade pani Keller, bude povo lené prijať ošetrenie mimo schém členských štátov alebo v tretích štátoch, pričom nor málna situácia je taká, že ošetrenie bude poskytnuté v rámci týchto systémov.
27. Napokon bolo v tejto súvislosti pozna menané, že povolenie osobám, ktoré boli 26. Ďalej sa argumentuje, že prijatie ošetre oprávnené prijať lekárske ošetrenie v inom nia v treťom štáte na základe formuláru členskom štáte, aby odišli do tretieho štátu E 112 nie je možné, nakoľko územný rozsah s cieľom prijať tam uvedené ošetrenie, by sa pôsobnosti nariadenia č. 1408/71 a voľného rovnalo tomu, že by im bol v tomto ohľade pohybu osôb, ktorý sa nariadenie usiluje vystavený biankó šek. Na toto treba odpove uľahčiť, sú obmedzené na územie členských dať, že článok 22 ods. 1 písm. c) nariadenia štátov. Treba pripomenúť, že podstatným č. 1408/71 obsahuje množstvo jemu vlast cieľom nariadenia č. 1408/71 je prispieť ných obmedzení. Prvé obmedzenie možno k voľnému pohybu pracovníkov v rámci nájsť vo výraze, aby ošetrenie, ktoré má byť Spoločenstva odstránením prekážok, ktoré prijaté, bolo „primerané" stavu dotknutého by mohli vyplynúť z rozdielov medzi vnútro pracovníka. Druhé obmedzenie spočíva štátnymi systémami sociálneho zabezpečenia v skutočnosti, že pracovník bude mať nárok nastolením nevyhnutného stupňa koordiná na náhradu nákladov ošetrenia iba vtedy, keď cie medzi týmito systémami. V takom prí je ošetrenie mimo dotknutého vnútroštát-
I - 2544
KELLER
neho systému povolené uplatniteľnými práv Uplatnenie tohto nástroja sa musí uskutočniť nymi predpismi a za podmienok v nich v rámci spolupráce medzi dotknutými stanovených. Po tretie, príslušná inštitúcia orgánmi, ako to vyžaduje článok 10 ES. má právomoc určiť obdobie, počas ktorého možno ošetrenie prijať.
29. Na prvú prejudiciálnu otázku je preto potrebné odpovedať tak, že formuláre E 111 a E 112 upravené v článku 22 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1408/71 a článku 22 ods. 1 a 3 nariadenia č. 574/72 sú pre príslušnú inšti túciu, ktorá ich vystavila, záväzné, pokiaľ ide 28. Posledný aspekt prvej prejudiciálnej o diagnózu zistenú inštitúciou miesta pobytu otázky sa dotýka otázky, či zdravotnícke alebo bydliska. Toto zahŕňa rozhodnutie zariadenie môže prijať rozhodnutie poslať poslať dotknutého pracovníka do zdravot pracovníka, ktorý má formulár E 112, aby níckeho zariadenia v treťom štáte na oše dostal lekárske ošetrenie v treťom štáte, bez trenie bez toho, aby mohla príslušná inštitú toho, aby príslušnej inštitúcii umožnilo cia od pracovníka vyžadovať, aby sa vrátil na vyžadovať od pracovníka, aby sa vrátil, tak, lekárske vyšetrenie. aby mohla príslušná inštitúcia vykonať jej vlastné lekárske vyšetrenie pracovníka tak, aby mu mohla ponúknuť iné možnosti starostlivosti. Keďže som dospel k záveru, že rozhodnutia o potrebnom lekárskom ošetrení patria len do kompetencie orgánov členského štátu, do ktorého bolo pracovní kovi povolené odísť na ošetrenie, bolo by v rozpore s týmto rozdelením povinností, ak by sa pripustilo, že príslušná inštitúcia je oprávnená zaviazať pracovníka majúceho povolenie, aby sa vrátil na také vyšetrenie, C — Druhá otázka podmieňujúc tým oprávnenie na náhradu nákladov. Narušilo by to tiež základnú funkciu článku 22 ods. 1 nariadenia č. 1408/71, ktorou je napomáhať voľnému pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva. Toto môže vysvetliť, prečo nariadenie neob sahuje v tejto súvislosti žiadne výslovné ustanovenie. Ako na to poukázal žalobca a Komisia, článok 87 nariadenia č. 1408/71 30. Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa poskytuje primeranú metódu na zabezpeče Juzgado de lo Social v zásade Súdneho dvora nie ochrany záujmov príslušnej inštitúcie. pýta, či zo zásady rovnosti zaobchádzania
I - 2545
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED - VEC C-145/03
zakotvenej v článku 3 ods. 1 v spojení vzťahovať na osoby majúce povolenie prí s článkom 22 ods. 1 písm. i) nariadenia slušnej inštitúcie prijať lekárske ošetrenie č. 1408/71 vyplýva, že príslušná inštitúcia v uvedenom členskom štáte. musí nahradiť náklady zdravotnej starostli vosti poskytnutej tretím štátom pracovní kovi, ktorému bolo povolené prijať ošetrenie v inom členskom štáte, keď je preukázané, že ak by pracovník podliehal systému inštitúcie miesta pobytu alebo bydliska, mal by nárok na uvedenú zdravotnú starostlivosť a navyše starostlivosť, o ktorú ide, patrí medzi dávky poskytované podľa právnych predpisov prí slušného štátu.
32. Námietka INSALUD a španielskej vlády, že zásada rovnosti zaobchádzania sa neuplat ňuje mimo územia členských štátov Európ skej únie, nie je v tomto ohľade relevantná, keďže rozhodnutie týkajúce sa ošetrenia pani Keller bolo prijaté zdravotníckym zariadením členského štátu, do ktorého bola oprávnená odísť, aby tam prijala lekárske ošetrenie.
31. Podľa článku 22 ods. 1 písm. i) nariade nia č. 1408/71 má pracovník, ktorému bolo povolené odísť do iného členského štátu, aby tam prijal lekárske ošetrenie, nárok na toto 33. Odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku ošetrenie v súlade s uplatniteľnými vnútro preto musí byť taká, že zo zásady rovnosti štátnymi právnymi predpismi uvedeného zaobchádzania zakotvenej v článku 3 ods. 1 členského štátu „tak, akoby bol u nej v spojení s článkom 22 ods. 1 písm. i) poistený". Z jasného znenia tohto ustanove nariadenia č. 1408/71 vyplýva, že príslušná nia vyplýva, že pracovník, ktorý má formulár inštitúcia musí nahradiť náklady lekárskej E 111 alebo E 112, má nárok na rovnaké zdravotnej starostlivosti poskytnutej tretím ošetrenie ako osoby podliehajúce vnútroštát štátom pracovníkovi, ktorému bolo povolené nemu systému sociálneho zabezpečenia mie prijať ošetrenie v inom členskom štáte, keď je sta pobytu alebo bydliska. Keď, ako v prípade preukázané, že ak by pracovník podliehal nemeckého systému sociálneho zabezpeče systému inštitúcie miesta pobytu alebo nia, majú osoby podliehajúce tomuto bydliska, mal by nárok na uvedenú zdravotnú systému za určitých podmienok nárok na starostlivosť a navyše predmetná starostlivosť úhradu nákladov vynaložených na ošetrenie patrí medzi dávky stanovené v právnych v treťom štáte, to isté sa nevyhnutne musí predpisoch príslušného štátu.
I - 2546
KELLER
V — Návrh
34. Vo svetle predchádzajúcich úvah preto Súdnemu dvoru navrhujem, aby na prejudíciálne otázky Juzgado de lo Social n° 20 de Madrid odpovedal takto:
„1. Formulare E 111 a E 112, ktorých vydávanie je upravené v článkoch 22 ods. 1 pism. a) a c) nariadenia č. 1408/71 a článku 22 ods. 1 a ods. 3 nariadenia č. 574/72, sú pre príslušnú inštitúciu, ktorá ich vystavila, záväzné, pokiaľ ide o diagnózu zistenú inštitúciou miesta pobytu alebo bydliska, vrátane roz hodnutia poslať pracovníka na neodkladnú životne dôležitú operáciu do zdravotníckeho zariadenia v štáte, ktorý nie je členom Európskej únie (Švajčiarsko), bez toho, aby bola príslušná inštitúcia oprávnená od pracovníka žiadať, aby sa vrátil s cieľom podrobiť sa lekárskym vyšetreniam, ktoré považuje za vhodné, navrhnúť mu možnosti liečby, ktoré prichádzajú do úvahy vzhľadom na jeho ochorenie.
2. Zásada rovnosti zaobchádzania zakotvená v článku 3 nariadenia č. 1408/71 v spojení s článkom 19 ods. 1 pism. a) a článkom 22, ods. 1 pism. i) uvedeného nariadenia sa má vykladať tak, že príslušná inštitúcia je povinná nahradiť náklady zdravotnej starostlivosti poskytnuté pracovníkovi štátom mimo Európskej únie, pokiaľ je preukázané, že ak by pracovník podliehal inštitúcii miesta bydliska alebo bol u nej poistený, mal by nárok na uvedenú zdravotnú starostlivosť, a navyše pokiaľ táto zdravotná starostlivosť patrí k dávkam stanoveným v právnych predpisoch príslušného členského štátu."
I - 2547