C-147/03
ECLI:EU:C:2005:40
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0147
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-147/03
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 20. januára 2005 1
1. V tejto žalobe podanej v súlade s článkom Článok 12 ES 226 ES Komisia v podstate tvrdí, že ustano venia rakúskeho práva upravujúce prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu sú diskrimi načné v tom, že držiteľom stredoškolských diplomov získaných v iných členských štá toch ukladajú podmienky, ktoré sú odlišné „V rámci pôsobnosti tejto zmluvy a bez toho, od podmienok uplatniteľných na držiteľov aby boli dotknuté jej osobitné ustanovenia rakúskych diplomov. Rakúsko preto porušuje akákoľvek diskriminácia na základe štátnej svoje povinnosti uložené článkom 12 ES príslušnosti je zakázaná. v spojení s článkom 149 ES a článkom 150 ES.
Rada môže v súlade s postupom uvedeným v článku 251 prijať pravidlá o zákaze takejto 2. Hlavný problém vznesený touto žalobou diskriminácie." sa týka dôvodov možného odôvodnenia takého rozdielneho zaobchádzania.
Článok 149 ES
Právna úprava Spoločenstva
„1. Spoločenstvo prispieva k rozvoju kvalit ného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, 3. Žaloba podaná Komisiou je založená na podporovaním a doplňovaním činnosti člen týchto ustanoveniach Zmluvy: ských štátov pri plnom rešpektovaní ich z o d p o v e d n o s t i za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za 1 — Jazyk prednesú: angličtina. ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.
I - 5972
KOMISIA/RAKÚSKO
2. Činnosť Spoločenstva sa zameriava na: 2. Činnosť Spoločenstva sa zameriava na:
— podporu mobility študentov a učiteľov, — uľahčenie prístupu k odbornému vzde medzi iným podporou akademického lávaniu a podporu mobility inštruktorov uznávania diplomov a započítaním času a stážistov, najmä mladých ľudí, štúdia,
3. Spoločenstvo a členské štáty podporujú 3. Spoločenstvo a členské štáty podporujú spoluprácu s tretími krajinami a s prísluš na poli vzdelania spoluprácu s tretími kraji nými medzinárodnými organizáciami nami a príslušnými medzinárodnými organi v oblasti odborného vzdelávania..." záciami, najmä s Radou Európy.
« Vnútroštátna právna úprava
4. Ustanovením napadnutým Komisiou je Článok 150 ES § 36 Universitäts-Studiengesetz (ďalej len „zákon o vysokoškolskom štúdiu"), nazvaný „Zvláštne podmienky na prijatie na štúdium na vysokej škole", ktorý znie:
„1. Spoločenstvo uskutočňuje politiku odbor ného vzdelávania, ktorá podporuje a dopĺňa činnosť členských štátov pri plnom rešpek tovaní ich zodpovednosti za obsah „1. Dodatočne k všeobecným podmienkam a organizáciu odborného vzdelávania. na prijatie na štúdium musí uchádzač pre-
I - 5973
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-147/03
ukázať aj spôsobilosť pre štúdium daného posudzujú na účely zistenia splnenia špeci odboru vrátane existencie bezprostredného fických podmienok na prijatie na štúdium práva študovať na vysokej škole v štáte, ktorý tak, ako keby boli vystavené v Rakúsku. vystavil doklad potvrdzujúci všeobecné právo študovať na vysokej škole.
5. Rektorka alebo rektor preskúma na základe dokladu predloženého s cieľom pre ukázať splnenie podmienok na prijatie na 2. Pre maturitné vysvedčenia vystavené štúdium, či uchádzač spĺňa špecifické pod v Rakúsku ide o tie dodatočné skúšky mienky na prijatie na štúdium na vysokej k maturitným skúškam, ktoré sú predpísané škole s ohľadom na zvolený študijný odbor." na základe Universitätsberechtigungsverord- nung (nariadenie o prijímaní na vysokoškol ské štúdium).
5. Zdá sa byť nesporné, že uvedené ustano venia majú ten účinok, že umožňujú veľmi široký prístup k vysokoškolskému vzdeláva 3. Ak študijný odbor, o ktorý sa uchádzač niu držiteľom rakúskych stredoškolských v Rakúsku uchádza, neexistuje v štáte, ktorý diplomov, ale podrobujú tie osoby, ktorých vystavil doklad, musí uchádzač splniť pod porovnateľné diplomy sú z iných členských mienky na prijatie na štúdium špecifické pre štátov, často prísnejším požiadavkám uplat- študijný odbor existujúci v štáte vystavenia niteľným v uvedených štátoch. dokladu, ktorý sa čo najviac podobá študij nému odboru, o ktorý sa uchádzač uchádza v Rakúsku.
6. Komisia preto žiada Súdny dvor, aby určil, že Rakúska republika si tým, že neprijala opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby držitelia stredoškolských diplomov získa 4. Spolková ministerka alebo spolkový mini ných v iných členských štátoch mohli mať ster môže nariadením určiť skupiny osôb, prístup k vyššiemu a vysokoškolskému vzde ktorých maturitné vysvedčenia sa z dôvodu lávaniu poskytovanému Rakúskou republi ich úzkych osobných väzieb k Rakúsku alebo kou za rovnakých podmienok ako držitelia ich činnosti v prospech Rakúskej republiky stredoškolských diplomov získaných
I - 5974
KOMISIA/RAKÚSKO
v Rakúsku, nesplnila svoje povinnosti vyplý 9. Po druhé, podľa Rakúska Komisia tým, že vajúce z článkov 12 ES, 149 ES a 150 ES. napadla diskriminačný charakter pododseku Fínska republika vstúpila do konania ako 4 napadnutého vnútroštátneho ustanovenia vedľajší účastník na podporu návrhov Komi prvýkrát vo svojej žalobe predloženej Súd sie. nemu dvoru, rozšírila predmet svojej žaloby o nesplnenie povinnosti.
O prípustnosti
10. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že „v kontexte konaní o nesplnení povinnosti začatých Komisiou podľa článku [226 ES] výzva Komisie členskému štátu na pred 7. Rakúsko namieta prípustnosť žaloby loženie pripomienok a potom odôvodnené Komisie z dvoch vzájomne súvisiacich dôvo stanovisko vydané Komisiou vymedzujú dov. predmet sporu, ktorý potom nemožno roz šíriť" 2 . Z ustálenej judikatúry takisto vyplýva, že „sa odôvodnené stanovisko a žaloba Komisie musia zakladať na rovnakých výhra dách, ako sú tie uvedené vo výzve, ktorou sa začalo konanie pred podaním žaloby," 3a že „žaloba musí byť založená na tých istých základoch a žalobných dôvodoch ako odô vodnené stanovisko" 4. Uvedené požiadavky 8. Po prvé tvrdí, že Komisia zmenila pred však nemôžu viesť k tomu, aby v každom met žaloby medzi konaním pred podaním prípade museli byť vyjadrenie výhrad vo žaloby a súdnym konaním, čím zabránila výzve, výroková časť odôvodneného stanovi Rakúsku v riadnej príprave jej obhajoby. ska a návrh účastníka konania v žalobe Podľa Rakúska sa v prvej výzve z 9. novembra presne rovnaké za predpokladu, že predmet 1999, doplňujúcej výzve z 29. januára 2001 konania nebol rozšírený alebo zmenený, iba a v odôvodnenom stanovisku zo 17. januára jednoducho zúžený. 5 2002 uvádzalo, že porušenie sa vzťahovalo na uznávanie stredoškolských diplomov získa ných v iných členských štátoch. Na rozdiel 2 — Pozri okrem iného rozsudok z 8. februára 1983, Komisia/ od toho žaloba predložená Súdnemu dvoru Spojené kráľovstvo, 124/81, Zb. s. 203, bod 6. ako predmetné porušenie uvádza diskrimi 3 — Pozri okrem iného rozsudok z 9. septembra 2004, Komisia/ Spanielsko, C-195/02, Zb. s. I-7857, bod 36. načné podmienky prístupu k vysokoškol 4 — Pozri okrem iného rozsudok z 20. júna 2002, Komisia/ skému vzdelávaniu v Rakúsku, pričom už Nemecko, C-287/00, Zb. s. I-5811, bod 18. 5 — Pozri okrem iného rozsudok zo 16. septembra 1997, Komisia/ nejde o uznávanie stredoškolských diplomov. Taliansko, C-279/94, Zb. s. I-4743, bod 25.
I - 5975
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-147/03
11. Nesúhlasím s tým, že Komisia zmenila 13. Pokiaľ ide o druhú výhradu vzťahujúcu predmet sporu v nejakom relevantnom roz sa na pododsek 4 napadnutého vnútroštát sahu. Stačí porovnať znenie dvoch výziev neho ustanovenia, Komisia uviedla, že ho vo a odôvodneného stanoviska so znením svojej replike zmienila iba na účely vykre žaloby, aby sa preukázalo, že výhrady slenia skutočnosti, že pododsek 4 nahradil a dôvody, na základe ktorých Komisia podala podobné ustanovenie, ktoré bolo podľa žalobu, zostali zhodnými počas konania pred názoru Komisie priamo diskriminačné. podaním žaloby a súdneho konania. Komisia preto nemala v úmysle pridať ďalší žalobný dôvod, pokiaľ ide o pododsek 4. Na uvedenom základe nenavrhujem posudzovať pododsek 4 ako osobitnú otázku. Vzhľadom na uvedené už nie je námietka Rakúskej republiky v tomto ohľade relevantná.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené usudzujem, že Komisia vo svojej žalobe podanej Súd nemu dvoru nezmenila ani nerozšírila pred met sporu a že žaloba je preto prípustná.
12. Okrem toho Komisia po odpovedi Rakú ska na jej prvú výzvu z 9. novembra 1999 vydala 29. januára 2001 doplňujúcu výzvu, ktorej jediným účelom bolo vyjasniť akékoľ vek „nedorozumenia a zmätok, ktoré vyplý vajú z odpovede Rakúskej republiky". V uvedenej doplňujúcej výzve Komisia veľmi O veci samej jasne uviedla povahu svojich tvrdení a najmä skutočnosť, že údajné porušenie práva Spo ločenstva sa nevzťahovalo na otázku uzná vania stredoškolských diplomov v Rakúsku, ale na podmienky upravujúce prístup k vyššiemu a vysokoškolskému vzdelávaniu Rozsah pôsobnosti Zmluvy v Rakúsku pre študentov, ktorí sú držiteľmi stredoškolského diplomu z iných členských štátov, a najmä nepriamo diskriminujúceho charakteru napadnutého vnútroštátneho ustanovenia. Rovnaká argumentácia bola potom zopakovaná v odôvodnenom stanovi 15. Prvá otázka, ktorú je potrebné vyriešiť, je sku a v žalobe predloženej Súdnemu dvoru. to, či napadnuté vnútroštátne ustanovenie Rakúska vláda bola teda riadne informovaná patrí do sféry uznávania diplomov, ako tvrdí o povahe údajného porušenia a mohla si Rakúska republika, alebo či sa týka prístupu pripraviť svoju obhajobu. k vyššiemu a vysokoškolskému vzdelávaniu,
I - 5976
KOMISIA/RAKÚSKO
ako tvrdí Komisia a Fínska republika. Ak by pravdepodobne väčší účinok na štátnych patrilo do oblasti uznávania diplomov, príslušníkov uvedených iných členských štá z dôvodu, že zákonodarstvo Spoločenstva tov ako na belgických štátnych príslušníkov. v tejto oblasti je obmedzené na oblasť vzájomného uznávania odbornej kvalifiká cie, 6 zostávalo by vo sfére vnútroštátnej právomoci, zatiaľ čo ak by sa týkalo prístupu k vyššiemu a vysokoškolskému vzdelávaniu, patrilo by do rozsahu pôsobnosti Zmluvy ES.
17. V rozsudku Komisia/Belgicko bol Súdny dvor názoru, podľa môjho názoru správne, že predmetné vnútroštátne ustanovenia sa týkali podmienok prístupu k vysokoškol skému štúdiu a, poukazujúc na svoje roz hodnutie vo veci Gravier 8a tam citované skoršie rozsudky, vyslovil, že také podmienky patrili do rozsahu pôsobnosti Zmluvy. Súdny 16. Po podaní tejto žaloby Komisiou vydal dvor tiež poukázal na článok 149 ods. 2 ES Súdny dvor rozsudok vo veci Komisia/ druhú zarážku, kde sa výslovne stanovuje, že Belgicko 7. V uvedenej veci Komisia napadla činnosť Spoločenstva sa zameriava na pod určité ustanovenia belgického práva, podľa poru mobility študentov a učiteľov, medzi ktorých držitelia diplomov a dokladov iným podporou akademického uznávania o ukončení stredoškolského vzdelania ude diplomov a započítaním času štúdia, a na lených po úspešnom zavŕšení stredoškol článok 150 ods. 2 ES tretiu zarážku, kde sa ského štúdia v iných členských štátoch, ktorí uvádza, že činnosť Spoločenstva sa zameriava si želali získať prístup k vysokoškolskému na uľahčenie prístupu k odbornému vzdelá vzdelávaniu vo Francúzskom spoločenstve vaniu a podporu mobility inštruktorov Belgicka, boli povinní absolvovať prijímaciu a stážistov, najmä mladých ľudí. 9 skúšku, pokiaľ neboli schopní preukázať, že by spĺňali podmienky na prijatie v členskom štáte ich pôvodu na vysokoškolské štúdium bez akýchkoľvek prijímacích skúšok alebo iných podmienok prístupu. Komisia tak ako v tomto prípade tvrdila, že uvedená doda točná požiadavka porušila články 12 ES, 149 ES a 150 ES tým, že v rozsahu, v akom sa uplatňovala výlučne na držiteľov diplomov 18. Vzhľadom na uvedený rozsudok Súd udelených v inom členskom štáte, mala neho dvora musím vyvodiť záver, že napad nuté vnútroštátne ustanovenie v tejto veci sa týka podmienok, za ktorých študenti majúci 6 — Smernica Rady 92/51/EHS z 18. júna 1992 o druhom iné ako rakúske stredoškolské diplomy môžu všeobecnom systéme uznávania odborného vzdelania získať prístup k vyššiemu a vysokoškolskému a prípravy, ktorou sa dopĺňa smernica 89M8/EHS (Ú. v. ES L 209, s. 25; Mim. vyd. 05/002, s. 47) a smernica Rady 89/48/ EMS z 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odbor ného vzdelávania a prípravy v dĺžke trvania aspoň troch rokov (Ú. v. ES L 19, s. 16; Mim. vyd. 05/001, s. 337). 8 — Rozsudok z 13. februára 1985, 293/83, Zb. s. 593. 7 — Rozsudok z 1. júla 2004, C-65/03, Zb. s. I-C427. 9 — Bod 25 rozsudku.
I - 5977
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-147/03
vzdelávaniu v Rakúsku. Sporné vnútroštátne ktoré uplatňovaním iných kritérií diferenciá ustanovenie preto spadá do rozsahu pôsob cie v skutočnosti vedú k rovnakému nosti Zmluvy ES a treba ho posudzovať výsledku. 11 Pravidlo je nepriamo diskrimi najmä s prihliadnutím na zásadu zákazu nujúce vtedy, ak pôsobí najmä v neprospech nediskriminácie z dôvodov štátnej prísluš skupiny pozostávajúcej hlavne zo štátnych nosti zakotvenej v článku 12 ES. príslušníkov iných členských štátov a nemôže byť opodstatnené objektívnymi hľadiskami nezávislými od štátnej prísluš nosti dotknutých osôb a ani nie je propor cionálne vzhľadom na legitímny cieľ sledo vaný vnútroštátnym opatrením. 12
19. Napriek tomu by som zdôraznil, že ak by aj napadnuté vnútroštátne ustanovenie malo, ako to tvrdí Rakúska republika, patriť do sféry právomocí, ktoré si členské štáty ponechali v oblasti vzdelávania, členské štáty sú stále povinné vykonávať právomoci, ktoré si ponechali, spôsobom, ktorý je v súlade s právom Spoločenstva, ktorý zahŕňa rešpekt k zásade rovnakého zaobchádzania. 10 21. Vo veci Komisia/Belgicko, opierajúc sa o uvedenú judikatúru, Súdny dvor rozhodol, že „predmetná právna úprava znevýhodňuje držiteľov stredoškolských diplomov získa ných v inom členskom štáte ako v Belgicku, keďže títo držitelia nemajú prístup k vyššiemu vzdelávaniu organizovanému Francúzskym spoločenstvom za rovnakých Zlučiteľnosť napadnutého vnútroštátneho podmienok ako držitelia [diplomov ustanovenia s článkom 12 ES posudzovaného z vyššieho stredoškolského vzdelania]... v spojení s článkami 149 ES a ISO ES Uplatňovanie takéhoto rozlišovacieho krité ria vedie hlavne k znevýhodňovaniu štátnych príslušníkov ostatných členských štátov" 13. Súdny dvor teda výslovne skonštatoval nepriamo diskriminujúci charakter napadnu tého vnútroštátneho ustanovenia. Nepustil sa 20. Podľa ustálenej judikatúry zásada rovna však do preskúmavania akéhokoľvek mož kého zaobchádzania, ktorej je zákaz akejkoľ ného odôvodnenia, pretože Belgicko v tomto vek diskriminácie z dôvodov štátnej prísluš zmysle nepredložilo žiadne argumenty. 14 nosti v článku 12 ES prvom odseku kon Súdny dvor následne určil, že Belgicko sa krétnym prípadom, zakazuje nie iba otvo renú alebo priamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale aj nepriamu diskri mináciu, teda skryté formy diskriminácie, 11 — Rozsudok Komisia/Belgicko, už citovaný v poznámke pod čiarou 7, bod 28. 12 — Pozri okrem iného rozsudok z 11. júla 2002, D'Hoop, C-224/98, Zb. s. I-6191, bod 36. 13 — Rozsudok Komisia/Belgicko, už citovaný v poznámke pod 10 — Pozri rozsudok z 15. januára 2002, Gottardo, C-55/00, čiarou 7, bod 29. Zb. s. I-413, bod 31 až 33, ako aj tam citovanú judikatúru. 14 — Tamže, body 29 a 30 rozsudku.
I - 5978
KOMISIA/RAKÚSKO
nesplnilo svoje povinnosti vyplývajúce ochranu legitímnych vnútroštátnych záuj z článku 12 ES v spojení s článkami 149 ES mov, ktoré boli pridané judikatúrou Súdneho a 150 ES. dvora. Vo všeobecnosti z judikatúry vyplýva, že priamo diskriminujúce opatrenia môžu byť odôvodnené iba na základe dôvodov výslovne stanovených v Zmluve. Na druhej strane ktorákoľvek z oboch kategórií môže poskytnúť odôvodnenie pre nepriamo diskri minujúce opatrenia. 1 6 Ako odchýlky od 22. Podľa môjho názoru je zjavné, že ako to základnej zásady voľného pohybu musia byť tvrdí Komisia a Fínska republika, napadnuté obe kategórie možných odôvodnení vykla vnútroštátne ustanovenie v tejto veci prav dané reštriktívne a musia spĺňať kritérium depodobne ovplyvní štátnych príslušníkov proporcionality. z iných členských štátov viac ako rakúskych štátnych príslušníkov a že v dôsledku toho existuje pravdepodobnosť, že osobitne zne výhodní štátnych príslušníkov z iných člen ských štátov. Napadnuté vnútroštátne usta novenie preto spôsobuje nepriamu diskrimi náciu, ibaže by bolo založené na objektívnych hľadiskách nezávislých od štátnej príslušnosti dotknutých osôb a bolo by proporcionálne vzhľadom na legitímny cieľ sledovaný vnú troštátnym ustanovením.
24. Vo svojich písomných podaniach Komi sia argumentovala, že napadnuté vnútro štátne ustanovenie by mohlo byť odôvodnené iba na základe dôvodov výslovne uvedených
Odôvodnenie
v Zmluve, ktoré predstavujú výnimky. Zdá sa teda, že Komisia je názoru, že také opatrenia, ako sú opatrenia, o ktoré ide v tejto veci, ktoré sa formálne uplatňujú bez ohľadu na štátnu príslušnosť, ale ktoré postihujú tak mer výlučne štátnych príslušníkov iných 23. V kontexte voľného pohybu osôb sa členských štátov, treba dať na roveň otvorene možno oprieť o dve kategórie dôvodov na diskriminujúcim opatreniam a v dôsledku
odôvodnenie
opatrení, ktoré by inak boli toho ich treba posudzovať reštriktívne, pokiaľ diskriminujúce. Prvá kategória obsahuje ide o možné dôvody na ich odôvodnenie. odchylné ustanovenie výslovne stanovené Komisia však svoje stanovisko nepodporila v Zmluve ES, menovite verejný poriadok, verejnú bezpečnosť a ochranu verejného zdravia. 1 5 Druhá, nie vyčerpávajúca kategó ria, obsahuje odôvodnenia vzťahujúce sa na 16 — Pokiaľ ide o vnútroštátne opatrenia, ktoré sú vskutku nediskriminačné, ale môžu napriek tomu obmedziť voľný pohyb, ako som už rozoberal vo svojich návrhoch vo veci Säger (rozsudok z 25. júla 1991, C-76/90, Zb. s. I-4221) v prípade slobody poskytovania služieb, mala by sa uplatňo vať judikatúra týkajúca sa objektívneho odôvodnenia 15 - Článok 39 ods. 3 ES a článok 46 ES. a primeranosti.
I - 5979
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-147/03
odkazom na žiadnu konkrétnu judikatúru ské štúdium v členských štátoch ukladajú a tento argument nerozvíjala na pojednávaní, cich viac obmedzení. Uvedený nárast by na ktorom zdôrazňovala, že napadnuté nevyhnutne zahŕňal vážne finančné, štruktu vnútroštátne ustanovenie nespĺňa kritérium rálne a personálne problémy a predstavoval proporcionality. by riziko pre finančnú rovnováhu rakúskeho vzdelávacieho systému a v dôsledku toho pre jeho samotnú existenciu.
25. Rakúsko uvádza, že napadnuté vnútro štátne ustanovenie je odôvodnené dvoma dôvodmi. Po prvé, stráži homogenitu rakú skeho vzdelávacieho systému a najmä poli tický cieľ neobmedzeného prístupu verej 27. Podľa Rakúska predstavujú riziko hlavne nosti k vysokoškolskému vzdelávaniu nemeckí žiadatelia, ktorí nesplnili požado v Rakúsku. Po druhé, reaguje na potrebu vané podmienky na prístup na určité uni zabránenia zneužívania práva Spoločenstva verzitné študijné odbory v Nemecku. Rakú jednotlivcami vykonávajúcimi svoje práva sko predložilo — ale iba na pojednávaní — voľného pohybu podľa Zmluvy. odhady pre konkrétny prípad študijného odboru medicíny. Podľa uvedených odhadov by očakávaný počet žiadostí zahraničných, najmä nemeckých, držiteľov stredoškolských diplomov prekročil dostupné miesta päťná sobne. Rakúski zástupcovia tiež poukázali na skutočnosť, že keďže je vysokoškolské štú dium v Rakúsku financované daňovníkmi prostredníctvom štátneho rozpočtu, boli vyžadované určité opatrenia na kontrolu 26. Pokiaľ ide o prvé uvádzané odôvodnenie, očakávaného nárastu žiadostí, ak si mal z vyjadrení Rakúska a jeho vyhlásení na systém ponechať svoju povahu neobmedze pojednávaní sa zdá, že ústredným cieľom ného prístupu verejnosti. rakúskej vzdelávacej politiky je udeliť neob medzený prístup na všetky stupne štúdia. Úmyslom uvedenej politickej voľby je zlepšiť percentuálny podiel rakúskych občanov s vysokoškolskou kvalifikáciou, ktorý je podľa Rakúska v súčasnosti v EÚ a v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD") medzi najnižšími. Majúc na zreteli uvedený cieľ, ak sa nezohľadnia podmienky na prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu uplatniteľné v iných členských 28. Na podporu svojho stanoviska Rakúska štátoch, existuje riziko, že liberálnejší rakú republika poukazuje na rozsudky Kohll sky systém bude zaplavený žiadosťami od a Vanbraekel a i., kde Súdny dvor uznal, že študentov, ktorí neboli prijatí na vysokoškol „nemožno vylúčiť to, že riziko vážneho
I - 5980
KOMISIA/RAKÚSKO
narušenia finančnej stability systému sociál členského štátu, je brániť prístupu uvedených neho zabezpečenia môže predstavovať pre študentov do rakúskeho systému. Zdá sa, že važujúci dôvod vo všeobecnom záujme, ktorý cieľom napadnutého vnútroštátneho opatre je schopný opodstatniť prekážku uvedeného nia je práve odvrátenie rizika predstavova druhu" . 17 ného uvedenými študentmi. Inými slovami, praktickým alebo dokonca zamýšľaným účin kom napadnutého vnútroštátneho opatrenia je c h r á n i ť n e o b m e d z e n ý p r í s t u p k univerzitnému vzdelávaniu hlavne pre držiteľov rakúskych stredoškolských diplo mov a zároveň sťažiť neobmedzený prístup k univerzitnému vzdelávaniu pre uvedených 29. Rakúske argumenty ma nepresvedčili. zahraničných študentov, pre ktorých pred stavuje rakúsky systém prirodzenú alterna tívu. Taký cieľ, ktorý je z podstaty diskrimi načný, nie je v súlade s cieľmi Zmluvy.
30. Po prvé, nie je jasné, čo sa myslí cieľom zachovať „homogenitu" rakúskeho systému vysokoškolského vzdelávania. Z celkového vyznenia argumentov Rakúska a skutkových okolností prípadu sa zdá, že „homogenita" sa rovná „privilegovanému prístupu pre rakú skych občanov". Predmetom sporu nie je to, že rakúske univerzity sú realistickou alterna tívou hlavne pre nemecky hovoriacich štu dentov. Je pravdepodobné, že uvedená sku 31. Po druhé, v súčasnej fáze vývoja práva pina bude pozostávať, zjavne z nemeckých Spoločenstva mám určité výhrady k uplatne študentov a tiež talianskych študentov pri niu stanovísk Súdneho dvora v rozsudkoch chádzajúcich z nemecky hovoriacej časti Kohll a Vanbraekel a i. týkajúcich sa Talianska pozdĺž hraníc s Rakúskom. Vzhľa vnútroštátnych systémov sociálneho zabez dom na prísne podmienky uplatniteľné tak pečenia na oblasť vysokoškolského vzdeláva v Nemecku, ako aj v Taliansku pri určitých nia. Ako úvodnú poznámku treba pozname univerzitných študijných odboroch, ako je nať, že akceptovaním cieľov čisto hospodár štúdium medicíny, praktickým účinkom skej povahy ako možných odôvodnení pred napadnutého vnútroštátneho ustanovenia, stavujú rozsudky v rozsudkoch Kohll hoci aj zaobaleného do všeobecných pojmov a Vanbraekel a i. odchýlku od ortodoxného a uplatniteľného na študentov z akéhokoľvek prístupu Súdneho dvora, podľa ktorého také ciele nemôžu odôvodniť obmedzenie základ ných práv zaručených Zmluvou. 1 8 V skutoč nosti uvedené rozsudky upravujú dvojitú 17 — Rozsudky z 28. apríla 1998, Kohll, C-158/96, Zb. s. I-1931, bod 41, a z 12. júla 2001, Vanbraekel a i., C-368/98, Zb. s. I-5363, bod 47. Čo sa týka uvedených rozsudkov a ich následkov pozri V. Hatzopoulos, «Killing national health and insurance systems but healing patients? The European market for health-care services after the judgments of the 18 — Pozri okrem iného rozsudky z 6. júna 2000, Verkooijen, ECJ in Vanbraekel and Peerbooms" (2002) 39 Common C-35/98, Zb. s. I-4071, bod 48, a zo 16. januára 2003, Market LAW Review, s. 683 až 729. Komisia/Taliansko, C-388/01, Zb. s. I-721, bod 13.
I - 5981
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-147/03
odchýlku, prvú, od základných zásad voľného 33. Napriek uvedeným podobnostiam zostá pohybu a druhú, od akceptovaných dôvodov, vajú odlišnosti, ktoré nemožno ignorovať. ktorými môžu byť uvedené odchýlky odô Najzjavnejšou odlišnosťou podľa práva Spo vodnené. Vzhľadom na toto treba posudzovať ločenstva je to, že Súdny dvor vyslovil, že akékoľvek odôvodnenie, ktoré argumentuje služby zdravotnej starostlivosti financované uvedenými rozsudkami, zvlášť analogicky, z verejných zdrojov patria do rozsahu obozretne. 19 pôsobnosti ustanovení Zmluvy o slobode poskytovania služieb. 22 V dôsledku toho akékoľvek pôžitky priznané členským štátom jeho vlastným štátnym príslušníkom sa v zásade musia vzťahovať aj na prijímateľov služieb, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov. Vzhľadom na hospodárske a finančné následky uvedenej judikatúry a citlivú povahu odvetvia ochrany verejného zdravia a jehofinancovania2 3 možno nie je prekvapujúce, že sa Súdny dvor rozhodol v rozsudkoch Kohll a Vanbraekel a i. pripu stiť v rozpore so svojou ustálenou judikatú- rou možnosť odchylnej úpravy z ekonomic kých dôvodov pre služby poskytované 32. Je pravdou, že ustanovenia Zmluvy v rámci verejných systémov zdravotnej staro upravujúce činnosť Spoločenstva v oblasti stlivosti. verejného zdravia (článok 152 ES), vzdeláva nia (článok 149 ES) a odborného vzdelávania (článok 150 ES) sú všetky vyjadrené vo veľmi podobných pojmoch a že všetky odrážajú rovnakú filozofiu dopĺňajúcej povahy čin ností Spoločenstva. 2 0 Je tiež pravdou, že z ekonomického hľadiska systém zdravotníc tva a vzdelávací systém sú spolu s obranou medzi najdôležitejšími položkami verejných výdavkov v EÚ. 21
34. Naopak, vysokoškolské vzdelávanie 19 — Stojí za to poznamenať, že v oboch prípadoch Súdny dvor na financované v zásade z verejných zdrojov základe skutkových okolností oboch prípadov neakceptoval, že riziko skutočne existovalo. nebolo považované za službu v zmysle 20 — Články 149 ES a 150 ES uvádzajú, že činnosť Spoločenstva by mala plne rešpektovať zodpovednosť členských štátov za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov, resp, odborného vzdelávania. Pokiaľ ide o systémy zdravotníctva, článok 152 ods. 5 ES obdobne stanovuje, že činnosť 22 — Pozri rozsudok Kohll, ktorý podľa niektorých autorov Spoločenstva musí plne rešpektovať zodpovednosť členských spôsobil „zimomriavky vo všetkých fondoch sociálneho štátov za organizáciu zdravotníctva a za poskytovanie zabezpečenia a zdravotnej starostlivostí", V. Hatzopoulos na zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti. s. 688 svojho článku, oba citované v poznámke pod čiarou 17 21 — Údaje odkazujúce na rok 2001 ukazujú, že verejné výdavky na vyššie. všetkých úrovniach vzdelávania sa rovnajú v priemere 5,5 % 23 — Pozri rozsudok z 12. júla 2001, Smits a Peerbooms HDP v EÚ. Keď sa verejné výdavky na vysokoškolské (C-157/99, Zb. s. I-5473), vydaný v rovnaký deň ako vzdelávanie posudzujú samostatne, percentuálny podiel je rozsudok Vanbraekel a i., v ktorom Súdny dvor v bode 79 priemerne 1,4 % HDP v EÚ. Čo sa týka verejných výdavkov akceptoval, že „vo všeobecnosti sa uznáva, že odvetvie na zdravotníctvo, v roku 2002 bol priemer EÚ 6,4 % HDP. nemocničnej starostlivosti vyvoláva značné náklady a musí Verejné výdavky Rakúska v oboch sektoroch zhruba zodpo uspokojovať rastúce potreby, zatiaľ čofinančnézdroje, ktoré vedajú priemeru: 5,8 % HDP na vzdelávanie, pričom 1,4 % možno sprístupniť na zdravotnícku starostlivosť, nie sú HDP na vysokoškolské štúdium a 5,4 % HDP na zdravotníc neobmedzené, bez ohľadu na to, aký modelfinancovaniaje tvo. Zdroj: OECD 2004 uplatňovaný".
I - 5982
KOMISIA/RAKÚSKO
článku 49 Zmluvy. Práva na rovnaké 35. Možno tiež identifikovať ďalšie pod zaobchádzanie, ktoré študenti požívajú podľa statné rozdiely medzi verejným vzdelávaním Zmluvy, pokiaľ ide o voľný pohyb, boli a ochranou verejného zdravia. Pacienti sa doteraz uznané iba v obmedzenom rozsahu pohybujú cez hranice viac z nevyhnutnosti, tak judikatúrou, ako aj právnymi predpismi študenti tak robia viac ako vec voľby. Vo Spoločenstva. Štipendiá na výživu nie sú všeobecnosti sa pacienti tiež pohybujú z toho v súčasnej fáze vývoja práva Spoločenstva dôvodu, aby získali konkrétne lekárske oše v rozsahu pôsobnosti Zmluvy. 2 5 Na zákono trenie, po ktorom sa vracajú do svojho darnej úrovni tým, že stanovila, že študenti domovského štátu. Študenti na druhej strane prichádzajúci z iných členských štátov sa zostávajú počas celého obdobia svojho štú nesmú stať „neprimeraným bremenom" pre dia, zúčastňujú sa na miestnom spoločen verejné financie hostiteľského členského skom a kultúrnom živote a v mnohých štátu, musia preukázať dostatočné pro prípadoch majú sklon začleniť sa do hostiteľ striedky na živobytie a nie sú oprávnení ského členského štátu. V krátkosti, charakte nárokovať si štipendiá na výživu, smernica ristiky študentov uplatňujúcich si svoju 93/96 o práve študentov na pobyt 2 6 dáva slobodu pohybu nie sú rovnocenné charak členským štátom konkrétne prostriedky na teristikám prijímateľov lekárskych služieb minimalizáciu potenciálneho zaťaženia ich uplatňujúcich si svoju slobodu pohybu. štátnych rozpočtov voľným pohybom štu dentov. 2 7
24 — Pozri rozsudok z 27. septembra 1988, Humbel (263/86, Zb. s. 5365, body 17,18 a 19), a nedávno rozsudok zo 7. decembra 1993, Wirth (C-109/92, Zb. s. I-6447, body 15 až 19). Pozri tiež návrhy generálneho advokáta Ruiz-Jarabo Colomer vo 36. Argument „čierneho pasažiera" uplatňo veci Smits a Peerbooms, už citované v poznámke pod čiarou 23, v ktorých opierajúc sa o zistenia uskutočnené Súdnym vaný na zahraničných študentov nie je nový, dvorom v rozsudku Humbel vo vzťahu k verejnému vzdelá vaniu argumentoval, že služby zdravotnej starostlivosti a ako na to poukázal generálny advokát poskytované bezodplatne štátom nespĺňali definíciu služieb Slynn vo svojich návrhoch vo veci Gravier, z dôvodu neexistencie odplaty. Uvedená argumentácia však bola Súdnym dvorom zamietnutá. môže mať určitú váhu. 2 8 Podľa uvedeného 25 — Rozsudok z 21. júna 1988, Brown, 197/86, Zb. s. 3205, bod argumentu študenti presúvajúci sa do zahra 18. Pozri však rozsudky z 20. septembra 2001, Grzelczyk, ničia na štúdium získavajú pôžitky zo vzde C-184/99, Zb. s. I-6193, a D'Hoop, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, rozoberané nižšie v bodoch 44 až 46, a návrhy lávania financovaného z verejných zdrojov generálneho advokáta Geelhoed vo veci Bidar (C-209/03, poskytovaného v iných členských štátoch, ale prejednávaná pred Súdnym dvorom), prednesené 11. novem- ra 2004. neprispievajú na jeho financovanie prostred 26 — Smernica Rady 93/96/EHS z 29. októbra 1993 o práve študentov na pobyt (Ú. v. ES L 317, 1993, s. 59; Mim. vyd. níctvom vnútroštátnych daní a ani ho 06/002, s. 250). nevyhnutne „nesplácajú" tým, že by zostali 27 — V tomto kontexte článok 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 (Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46), ktorá zruší 28 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát vo veci Gravier, k aprílu 2006 okrem iného smernicu 93/96, len čo budú už citované v poznámke pod čiarou 8, Zb. s. 604. Pozri vo prijaté vykonávacie opatrenia na vnútroštátnej úrovni, tento všeobecnosti j.-C. Scholsem: „A propos de la circulation des prístup posilňuje tým, že vylučuje študentov, ktorí nemali étudiants: vers un fédéralisme financier européen?", Cahiers právo trvalého pobytu na území členských štátov počas tic Droit Européen (1989), č. 3/4, strany 306 až 324, a A. P. nepretržitého obdobia piatich rokov, z nároku na príspevok Van der Mei: Free Movement of Persons Within the EC — na výživu počas štúdia pozostávajúceho zo študentských Cross-border Access to Public Benefils, Hart, Oxford (2003), štipendií alebo študentských pôžičiek. strany 422 a nasl.
I - 5983
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-147/03
v hostiteľskom štáte, aby tam viedli svoj Zmluvy iba v rozsahu, v akom vybrané profesijný život. študijné odbory pripravujú študentov na 31 vstup na pracovný trh, možno v EÚ roz lišovať dva typy mobility študentov.
37. Vo svojej judikatúre týkajúcej sa pod mienok prístupu k odbornému vzdelávaniu, ktoré zahŕňa vysokoškolské vzdelávanie, Súdny dvor nepovažoval za potrebné analy zovať vecnú podstatu tohto argumentu a už vôbec ho neprijal ako platný dôvod na odchylnú úpravu. 30 Ako bolo poznamenané vyššie, Súdny dvor sa implicitne zaoberal 39. Po prvé, existujú študenti, ktorí sa možným finančným dosahom na vnútro napriek jazykovým bariéram presúvajú kvôli štátne rozpočty vyplývajúci z práv prizna vynikajúcemu štúdiu ponúkanému v iných ných študentom podľa Zmluvy tým, že členských štátoch a/alebo kvôli tomu, že vylúčil práva študentov na štipendiá na uvedené štúdium v zahraničí je lepšie výživu. prispôsobené ich profesijným ambíciám alebo talentu. Len čo zavŕšia svoje štúdium, ich potenciál pre mobilitu v rámci EÚ je podstatne zlepšený a je oveľa pravdepodob nejšie, že strávia časť alebo celý svoj pro fesijný život v inej krajine, ako je ich krajina pôvodu, so všetkými ekonomickými, spolo čenskými a kultúrnymi dôsledkami, ktoré 38. Môže byť napriek tomu užitočné zamy z toho vyplývajú. Stávajú sa teda kľúčovými slieť sa v krátkosti nad touto otázkou, ktorá je hráčmi pri rozptyľovaní a rozširovaní nimi dôležitá pre mnohé členské štáty. Majúc na nadobudnutých znalostí po celej EÚ, pri zreteli, že patria do rozsahu pôsobnosti prispievaní k integrácii európskeho pracov ného trhu a v konečnom dôsledku, keď sa to hodnotí vo svetle cieľov inšpirujúcich 29 — Poznamenal by som, že hoci študenti nemusia prispievať Zmluvu ES, pri podpore „čoraz užšieho priamo do daňového systému štátu, v ktorom vykonávajú svoje vysokoškolské štúdium, sú zdrojom príjmu pre miestne zjednocovania". Vzhľadom na celkový prínos, hospodárstvo tam, kde je univerzita umiestnená, a tiež ktorý pre EÚ vytvárajú, prinesú verejné v obmedzenom rozsahu pre štátne pokladnice prostredníc tvom nepriamych daní. Pokiaľ ide o význam, ktorý treba investície vložené do vzdelávania uvedených pripisovať príspevkom uskutočneným daňovníkmi na to, aby zahraničných študentov prospech hostiteľ ťažili z pôžitkov financovaných štátnym rozpočtom, pozri postrehy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed vo skému štátu buď priamo, pretože študenti svojich návrhoch vo veci Bidar, už citovaných v poznámke pod čiarou 25, v bode 65. Zastáva názor, že uvedený následne vstúpia na jeho pracovný trh, alebo argument, ak by sa doviedol do logického záveru, by z akýchkoľvek štátom poskytovaných pôžitkov vylúčil tých nepriamo vzhľadom na prínosy plynúce pre štátnych príslušníkov, ktorí neprispeli alebo prispeli len skromne. EÚ ako celok. 30 — Pozri argumenty belgickej vlády v bode 12 rozsudku Gravier. Pozri tiež pripomienky Spojeného kráľovstva vo veci Lair (rozsudok z 21. júna 1988, 39/86, Zb. s. 3161, zhrnuté v Zb. s. 3169 a 3170) a vo veci Bidar, už citovanej v poznámke pod čiarou 25. Argumenty vo veci Bidar zhrnul generálny advokát 31 — Rozsudok Gravier, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, Geelhoed v bode 65 svojich návrhov v tej istej veci. a rozsudok z 2. februára 1988, Blaizot a i., 24/86, Zb. s. 379.
I - 5984
KOMISIA/RAKÚSKO
40. Po druhé, existujú študenti, ktorí sa práv podľa Zmluvy, samozrejme za pred usilujú o prístup na liberálnejšie susedné pokladu, že sa nepáchajú žiadne zneužívania, vzdelávacie systémy, aby unikli obmedze čo je otázka, ktorou sa zaoberám nižšie niam v ich členskom štáte pôvodu. Ich v kontexte druhého odôvodnenia, ktorého úmyslom, prinajmenšom spočiatku, je vrátiť sa Rakúsko dovoláva. sa do svojho členského štátu pôvodu, aby tam pracovali, len čo ukončia svoje štúdium. Študenti, pri ktorých sa Rakúsko bojí, že by mohli zaplaviť jeho systém, môžu patriť do tejto kategórie. Vo väčšine z týchto prípadov sú jazykové bariéry irelevantné, pretože študijné odbory sú zvyčajne prednášané 42. Zo všetkých horeuvedených dôvodov nie v jazyku, ktorý je dobre známy, ak nie je som presvedčený o tom, že za súčasného rovnaký ako jazyk, ktorým hovoria migrujúci stavu práva Spoločenstva možno vyvodiť študenti. Blízkosť umiestnenia univerzity automatickú analógiu medzi oblasťami k miestu pôvodu zahraničných študentov ochrany verejného zdravia a vzdelávania. tiež môže znížiť iné prekážky mobility Teda uplatnenie odôvodnení rozvinutých študentov. Hoci mobilita tejto druhej kate v rozsudkoch Kohll a Vanbraekel a i. na górie študentov tiež podporuje integráciu oblasť vysokoškolského vzdelávania financo podobnými spôsobmi, ako sú spôsoby v prvej vaného z verejných zdrojov, ako sa toho kategórii, robí tak v menšom rozsahu. Práve dožaduje Rakúsko, nie je podľa môjho pri študentoch v druhej kategórii je námietka názoru nevyhnutne proporcionálne. čierneho pasažiera vo všeobecnosti presved čivejšia.
43. Uvedený záver by však mohol byť odlišný, keby mal Súdny dvor potvrdiť, že študenti môžu byť oprávnení nárokovať si štipendiá na výživu v akejkoľvek forme, v akej sú poskytované na základe práv, ktoré sa odvodzujú z ich postavenia občanov EÚ. V tom prípade by ich práva vyplývajúce z práva Spoločenstva, ako aj zodpovedajúce povinností členských štátov boli prakticky 41. Otázkou je, či by tieto dve situácie mali rovnaké ako práva prijímateľov služieb. Za — alebo môžu — byť posudzované právne uvedených okolností by sa finančné zaťaženie odlišne. Podľa môjho názoru musí byť zdrojov štátu voľným pohybom študentov odpoveď záporná. V existujúcej judikatúre nie je žiaden základ, na ktorom by to bolo možné urobiť. Oba typy študentov požívajú, 32 — V kontexte voľného pohybu pracovníkov Súdny dvor vyslovil, hoci z rozdielnych dôvodov, individuálne že motívy, ktoré molili podnietiť pracovníka členského štítu hľadat' si zamestnanie v inom členskom štáte, nemajú žiadnu práva priznané im Zmluvou a nie som váhu z hľadiska jeho práva vstúpiť a bývať na území neskôr uvedeného štátu za predpokladu, že tam uskutočňuje alebo si presvedčený o tom, že motívy, ktoré sú želá uskutočňovať účinnú a ozajstnú činnosť: rozsudky v pozadí voľby jednej alebo druhej univerzity, z 23. marca 1982, Levin (53/81, Zb. s. 1035, bod 23), a z 23. septembra 2003, Akrich (C-109/01, Zb. s. I-9607, by mali mať akýkoľvek vplyv na rozsah ich bod 55).
I - 5985
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-147/03
stalo značným, čo by podľa môjho názoru príslušníkom hostiteľského členského štátu predstavovalo dobrý dôvod na použitie na základe ich postavenia občanov EÚ. ekonomických dôvodov ako možných odô vodnení.
45. Súdny dvor v rozsudku Grzelczyk po tom, čo poukázal na svoje vyjadrenia v rozsudku Brown v tom zmysle, že pomoc poskytovaná študentom na výživu a výučbu v zásade nepatrí do rozsahu pôsobnosti Zmluvy, pokračoval napriek tomu tým, že vyslovil, že okrem iného vzhľadom na nové 44. V úplne nedávnej judikatúre týkajúcej sa ustanovenia týkajúce sa vzdelávania zave nárokov na pôžitky zo strany študentov, dené do Zmluvy od rozsudku Brown, uve v rozsudkoch Grzelczyk 33 a D'Hoop, 34 dené zistenie nebránilo žiadateľovi v tom, aby Súdny dvor akceptoval to, že občania EÚ, si nárokoval na základe jeho postavenia ako ktorí si uplatnili svoje práva na pohyb podľa občana EÚ minimálne výživné dostupné Zmluvy ako študenti, si môžu nárokovať štátnym príslušníkom hostiteľského člen sociálne výhody ako občania EÚ v súlade ského štátu v rovnakej situácii. V rozsudku s článkom 17 ES a 18 ES. Súdny dvor D'Hoop Súdny dvor spojil vyvíjajúci sa vyslovil, že „občianstvo Únie je predurčené koncept občianstva Únie s oblasťou vzdelá na to, aby bolo hlavným štatútom štátnych vania. Vyslovil, že príležitosti ponúkané príslušníkov členských štátov umožňujúcim Zmluvou vo vzťahu k slobode pohybu by tým, ktorí sa ocitnú v rovnakej situácii, nemohli byť plne účinné, ak by bola osoba požívať v rámci rozsahu vecnej pôsobnosti sankcionovaná za ich využitie, a že uvedené Zmluvy rovnaké právne zaobchádzanie bez hľadisko je osobitne dôležité v oblasti vzde ohľadu na ich štátnu príslušnosť, pričom tým lávania vzhľadom na ciele sledované článkom nie sú dotknuté výnimky, ktoré sú výslovne 3 ods. 1 pism. q) ES a článkom 149 ods. 2 stanovené" 35. Hoci žiadatelia nespĺňali pod druhou zarážkou ES, menovite vzhľadom na mienky na zaradenie pod pracovníkov (alebo podporu mobility študentov a učiteľov. 36 pod také pridružené kategórie, ako sú členovia rodiny) na účely práva Spoločenstva, skutočnosť, že si uplatnili práva pohybovať sa a zdržiavať sa na území členských štátov ako študenti, ich zaradila do rozsahu pôsobnosti Zmluvy a oprávnila ich na to, aby si nárokovali rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o sociálne výhody dostupné štátnym 46. Je pravdou, že Súdny dvor v uvedených prípadoch možno vydláždil cestu rozšíreniu
33 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 25. 34 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 12. 35 — Rozsudky D'Hoop, bod 38, a Grzelczyk, bod 31. 36 — Rozsudok D'Hoop, body 31 a 32.
I - 5986
KOMISIA/RAKÚSKO
skutočného rozsahu nárokov študentov na študentov z iných členských štátov od finančnú pomoc, presahujúc rozsah práva na podávania žiadostí a spoliehanie sa na roz školné a na registračné poplatky. 37 Ak by sudky Kohll a Valbraekel a i. na odôvodnenie uvedený prístup Súdny dvor potvrdil, škála uvedeného účinku, treba podľa môjho možných odôvodnení, ktoré by mali mať názoru posudzovať súlad s kritériom pro k dispozícii členské štáty, by mala byť podľa porcionality s osobitnou dôkladnosťou. môjho názoru rovnako rozšírená v súlade s judikatúrou v prípade prijímateľov služieb verejnej zdravotnej starostlivosti. V tomto smere treba poznamenať, že Súdny dvor vo svojich rozsudkoch Grzelczyk a D'Hoop použil opatrné pojmy a v rozsudku D'Hoop zdôraznil, že od žiadateľa možno vyžadovať preukázanie existencie skutočného spojenia medzi ním a dotknutým geograficky vyme dzeným pracovným trhom na to, aby bol oprávnený na sociálne výhody, o ktoré ide. 38 48. Na pojednávaní Rakúsko preskúmalo päť možných alternatív súčasného systému a dospelo k záveru, že napadnuté vnútro štátne ustanovenie upravovalo najmenej res triktivne prostriedky na dosiahnutie sledova ného cieľa. Po prvé, otvorenie rakúskeho vysokoškolského vzdelávania držiteľom Kritérium proporcionality zahraničných stredoškolských diplomov bez akéhokoľvek obmedzenia nebolo považované za životaschopnú voľbu vzhľadom na finančné a štrukturálne ťažkosti, ktoré by spôsobilo. Po druhé, zavedenie kvót pre zahraničných študentov by bolo reštriktív- 47. Nech je to už akokoľvek, dokonca ak by nejšie ako systém uložený napadnutým aj boli ciele, o ktoré sa opiera Rakúsko, vnútroštátnym ustanovením. Po tretie, ove považované za legitímne podľa Zmluvy, rovanie odbornej spôsobilosti žiadateľov napadnuté vnútroštátne ustanovenie by majúcich iné ako rakúske diplomy na indi podľa môjho názoru stále nespĺňalo krité viduálnom základe s možným zavedením rium proporcionality. Vzhľadom na skutoč preskúšania na skontrolovanie ekvivalent- nosť, že skutočným účinkom alebo dokonca nosti odbornej spôsobilosti by predstavovalo úmyslom napadnutého vnútroštátneho usta príliš veľa praktických ťažkostí a vytvorilo by novenia je odradenie nemecky hovoriacich ďalšie prekážky voľnému pohybu. Po štvrté, zavedenie prijímacích skúšok rovnako uplat- niteľných na držiteľov rakúskych a nerakú- 37 — Pozri tiež návrhy, kloré predniesol generálny advokát skych diplomov by zmarilo legitímnu poli Geelhoed vo veci Bidar, už citované v poznámke pod čiarou 25, v ktorých na základe tejto Judikatúry týkajúcej sa tickú voľbu zabezpečiť neobmedzený prístup ustanovení Zmluvy o občianstve EÚ argumentuje, že pomoc s nákladmi na živobytie pre študentov navštevujúcich verejnosti k rakúskemu vysokoškolskému univerzitné študijné odbory už nepatrí na účely článku 12 štúdiu. Navyše vzhľadom na očakávaný ES mimo rozsahu uplatňovania Zmluvy. prevažujúci počet žiadostí od nerakúskych 38 — Rozsudok D'Hoop, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, bod 38. Uvedené obmedzenie bolo potvrdené v rozsudku kandidátov cieľ zvýšenia percentuálneho z 23. marca 2001, Collins (C-138/02, Zb. s. I-2703), hoci podielu rakúskych štátnych príslušníkov uvedená vec neodkazovala na oblasť verejného vzdelávania.
I - 5987
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-147/03
s univerzitným vzdelaním by bol tiež ohro poskytnuté odhady pri ostatných odboroch zený. To isté by platilo v prípade piatej univerzitného štúdia. Nie som presvedčený alternatívy, menovite zavedenia požiadavky o tom, že z tohto čiastkového dôkazu možno minimálnej priemernej známky v stredo vyvodiť existenciu vážneho rizika pre prežitie školskom vzdelaní na vstup do univerzitného celého rakúskeho systému vysokoškolského vzdelávania. vzdelávania.
49. Ako Súdny dvor uviedol, je na vnútro 51. Okrem toho rakúski predstavitelia štátnych orgánoch, ktoré sa dovolávajú v odpovedi na otázky Súdneho dvora pripu odchýlky od základnej zásady voľného stili, že účel napadnutého vnútroštátneho pohybu, aby v každom jednom prípade ustanovenia bol v zásade preventívny. Za preukázali, že ich pravidlá sú nevyhnutné uvedených okolností, kde z napadnutého a proporcionálne na dosiahnutie sledova vnútroštátneho ustanovenia vyplýva všeo ného cieľa. 39 Pokiaľ ide najmä o výnimky becne diskriminujúce zaobchádzanie ochrany verejného zdravia v článku 30 ES, v zásade s preventívnym účelom a kde boli Súdny dvor požadoval podrobné zhodnote predložené nedostatočné dôkazy na jeho nie rizika uvádzaného členským štátom pri odôvodnenie, nemožno podľa môjho názoru dovolávaní sa uvedenej odchýlky. 40 Toto sú vysloviť, že bolo splnené kritérium propor všeobecne uplatniteľné zásady, ktoré cionality. z dôvodov poznamenaných v bode 47 vyššie sú pre tento prípad osobitne dôležité.
52. V každom prípade, keď Rakúsko prijme 50. Rakúsko podľa môjho názoru adekvátne akékoľvek prostriedky na riešenie rizika pre nepreukázalo, že finančná rovnováha jeho finančnú rovnováhu svojho systému vysoko vzdelávacieho systému by mohla byť naru školského vzdelávania, uvedené prostriedky šená zrušením napadnutých vnútroštátnych musia byť v súlade s požiadavkami Zmluvy, ustanovení. Čísla predložené Súdnemu najmä so zásadou rovnakého zaobchádzania. dvoru na pojednávaní poukazovali iba na Nadmernému dopytu po prístupe na kon prípad študijného odboru medicíny a na krétne študijné odbory by sa mohlo čeliť možný nárast nemecky hovoriacich žiadate prijatím takých konkrétnych nediskriminač- ľov na uvedený študijný odbor. Neboli ných opatrení, ako je zavedenie prijímacej skúšky alebo minimálnej známky prospechu, rešpektujúc teda požiadavky článku 12 ES. Na účely súladu s právom Spoločenstva by 39 — V kontexte výnimky verejného zdravotníctva podľa článku 30 ES pozri rozsudky z 5. februára 2004, Komisia/Francúzsko vhodnejšie prostriedky na dosiahnutie (C-24/00, Zb. s. I-1277, bod 53), a Komisia/Taliansko homogenity, ak tým rozumieme zabezpeče (C-270/02, Zb. s. I-1559, body 20 až 22, ako aj tam citovanú judikatúru). nie rovnocennosti odbornej spôsobilosti štu 40 — Rozsudky Komisia/Francúzsko, už citovaný v poznámke pod dentov vstupujúcich na rakúske univerzity, čiarou 39, bod 54, a z 23. septembra 2003, Komisia/Dánsko (C-192/01, Zb. s. I-9693, bod 47). podľa môjho názoru mali existovať na
I - 5988
KOMISIA/RAKÚSKO
skontrolovanie súladu zahraničnej odbornej dvor uznal, že smernica 93/96 o práve spôsobilosti s odbornou spôsobilosťou vyža študentov na pobyt „akceptuje určitý stupeň dovanou od držiteľov rakúskych diplomov. finančnej solidarity medzi štátnymi prísluš Skutočnosť, že vykonanie takých opatrení by níkmi hostiteľského členského štátu prinieslo praktické alebo dokonca finančné a štátnymi príslušníkmi iného členského ťažkosti, nepredstavuje platné ospravedlne štátu", ktorej dodržiavanie sa tiež vyžaduje nie. 41 od Rakúska. 43
54. Pokiaľ ide o druhé odôvodnenie pred ložené Rakúskom týkajúce sa zneužitia práva Spoločenstva, je pravdou, že Súdny dvor v rozsudkoch Knoors 44 a Bouchoucha 45 53. Je jasné, že prijatie týchto menej diskri pripustil, že členský štát môže mať legitímny minujúcich opatrení by vyžadovalo zmeny záujem na tom, aby zabránil určitým svojim súčasného systému neobmedzeného prí štátnym príslušníkom prostredníctvom stupu verejnosti. Pri neexistencii opatrení mechanizmov vytvorených podľa Zmluvy Spoločenstva regulujúcich cezhraničný tok v pokusoch neoprávnene sa vyhnúť uplatňo študentov by také zmeny odrážali potrebu vaniu jeho vnútroštátnej právnej úpravy pri dodržiavať povinnosti vyplývajúce zo zásady profesijnom vzdelávaní. Nie som však pre rovnakého zaobchádzania podľa Zmluvy. svedčený o tom, že uvedená judikatúra Riziká uvádzané Rakúskom nie sú výlučne poskytuje akúkoľvek podporu Rakúsku. vecou jeho systému, ale trpia a trpeli nimi rovnako, ak nie intenzívnejšie, aj iné členské štáty, ktorých systémy vysokoškolského vzdelávania oslovujú väčší počet študen tov. 42 Uvedené členské štáty zahŕňajú Bel gicko, ktorého podobné obmedzenia boli, 55. Po prvé, oba uvedené prípady sa týkali ako už bolo uvedené, vyhlásené za nezá opatrení prijatých členskými štátmi proti konné. Iné členské štáty zaviedli nevyhnutné zneužitiam páchaným ich vlastnými štátnymi zmeny do svojich vnútroštátnych vzdeláva príslušníkmi, ktorí sa, opierajúc sa cích systémov, aby sa s takým dopytom o ustanovenia Zmluvy o práve usadiť sa, vyrovnali, rešpektujúc zároveň svoje povin snažili obísť prísnejšie vnútroštátne pravidlá nosti podľa práva Spoločenstva. Prijatie týkajúce sa odbornej spôsobilosti. Ako na to odôvodnení, o ktoré sa opiera Rakúsko, by poukazuje Komisia, je ťažké prijať to, že tým, sa rovnalo umožneniu členským štátom že sa snažili vstúpiť do rakúskeho systému oddeľovať ich systémy vysokoškolského vysokoškolského vzdelávania za rovnakých vzdelávania. V tomto kontexte treba pou podmienok ako držitelia rovnocennej rakú kázať na rozsudok Grzelczyk, kde Súdny skej odbornej spôsobilosti, štátnych prísluš-
41 — Pozri okrem iného rozsudok z 5. júla 1990, Komisia/Belgicko, 43 — Rozsudok Grzelczyk, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, C-42/89, Zb. s. I-2821, bod 24. 42 — V roku 2000 bolo Spojené kráľovstvo zďaleka najväčším bod 44. čistým dovozcom zahraničných študentov. Zdroj OECD 44 — Rozsudok zo 7. februára 1979, 115/78, Zb. s. 399. 2002. 45 — Rozsudok z 3. októbra 1990, C-61/89, Zb. s. I-3551.
I - 5989
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-147/03
níkov iných členských štátov možno obviniť cennosti dokladov umožňujúcich prístup na zo zneužívania ustanovení Zmluvy týkajúcich vysoké školy a dohovorom z 11. apríla 1997 sa voľného pohybu osôb. Naopak, to je o uznávaní kvalifikácie týkajúcej sa vyššieho presne cieľom uvedených ustanovení. 46 vzdelania v európskom regióne. S uvedeným argumentom sa možno rýchlo vysporiadať.
56. Okrem toho je tiež ustálenou judikatú- rou, že otázku zneužitia práva Spoločenstva možno preukázať iba na základe konkrét neho prípadu, riadne zvažujúc osobité okol 58. Pokiaľ ide o citované dohovory Rady nosti konkrétneho prípadu a na základe Európy, stačí poznamenať, ako na to pou dôkazov. 47 Taký všeobecný a nešpecifický kazuje Komisia, že podľa ustálenej judika- režim uplatniteľný automaticky na všetkých túry, „zatiaľ čo prvý odsek [článku 307] držiteľov zahraničných stredoškolských Zmluvy umožňuje členským štátom dodržia diplomov bez rozlišovania, ako je režim vať záväzky voči tretím štátom vyplývajúce zakotvený v spornom vnútroštátnom usta z medzinárodných dohôd predchádzajúcich novení, ťažko spĺňa uvedené kritériá Zmluve, neoprávňuje ich uplatňovať práva a z rovnakých dôvodov by bol vylúčený tiež vyplývajúce z takých dohôd vo vzťahoch vo na základe dôvodov proporcionality. vnútri Spoločenstva". 48 Rakúsko sa preto nemôže opierať o ustanovenia dohovoru z roku 1953, aby sa vyhlo svojim povinno stiam vyplývajúcim z práva Spoločenstva.
Argumenty založené na medzinárodných dohovoroch
59. Pokiaľ ide o dohovor z roku 1997, Rakúsko je povinné podľa článku 10 ES 57. Rakúsko predkladá záverečný dôvod na nevstúpiť do žiadneho medzinárodného vyvrátenie žaloby Komisie, ktorým tvrdí, že záväzku, ktorý by mohol brániť Spoločenstvu 49 sporné vnútroštátne ustanovenie je v zhode v uskutočňovaní jemu zverených úloh. s dvoma dohovormi prijatými Radou Európy, Taká povinnosť podľa článku 10 ES by sa dohovorom z 11. decembra 1953 o rovno vzťahovala aj na akékoľvek vnútroštátne opatrenia vykonávajúce ustanovenia doho voru z roku 1997, ktoré by mali taký účinok.
46 — Pokiaľ ide o tento aspekt, pozľi pripomienky, ktoré pred niesol generálny advokát La Pergola vo svojich návrhoch vo veci Centros (rozsudok z 9. marca 1989, C-212/97, Zb. s. I-1459), najmä bod 20. 48 — Pozri rozsudok z 2. júla 1996, Komisia/Luxembursko, 47 — Rozsudky z 21. novembra 2002, X a Y, C-436/00, C-473/93, Zb. s. I-3207, bod 40 a tam citovanú judikatúru. Zb. s. I-10829, bod 42, a Centros, už citovaný v poznámke 49 — Rozsudok zo 14. júla 1976, Kramer a i., 3/76, 4/76 a 6/76, pod čiarou 46, bod 25. Zb. s. 1279.
I - 5990
KOMISIA/RAKÚSKO
Návrh
60. Z horeuvedených dôvodov som názoru, že Súdny dvor by mal:
1. určiť, že Rakúska republika si tým, že neprijala opatrenia potrebné na zabezpečenie prístupu držiteľom stredoškolských diplomov získaných v iných členských štátoch k vyššiemu a vysokoškolskému vzdelávaniu, ktoré poskytuje, za rovnakých podmienok, ako majú držitelia stredoškolských diplomov získaných v Rakúsku, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 12 ES, 149 ES a 150 ES;
2. zaviazať Rakúsku republiku na náhradu trov konania s výnimkou trov konania, ktoré vznikli Fínskej republike, ktorá musí ako vedľajší účastník konania znášať vlastné trovy konania.
I - 5991