C-147/03

„1. Spoločenstvo prispieva k rozvoju kvalit­ ného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, 3. Žaloba podaná Komisiou je založená na podporovaním a doplňovaním činnosti člen­ týchto ustanoveniach Zmluvy: ských štátov pri plnom rešpektovaní ich z o d p o v e d n o s t i za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za 1 — Jazyk prednesú: angličtina. ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.

I - 5972

KOMISIA/RAKÚSKO

2. Činnosť Spoločenstva sa zameriava na: 2. Činnosť Spoločenstva sa zameriava na:

— podporu mobility študentov a učiteľov, — uľahčenie prístupu k odbornému vzde­ medzi iným podporou akademického lávaniu a podporu mobility inštruktorov uznávania diplomov a započítaním času a stážistov, najmä mladých ľudí, štúdia,

3. Spoločenstvo a členské štáty podporujú 3. Spoločenstvo a členské štáty podporujú spoluprácu s tretími krajinami a s prísluš­ na poli vzdelania spoluprácu s tretími kraji­ nými medzinárodnými organizáciami nami a príslušnými medzinárodnými organi­ v oblasti odborného vzdelávania..." záciami, najmä s Radou Európy.

5. Rektorka alebo rektor preskúma na základe dokladu predloženého s cieľom pre­ ukázať splnenie podmienok na prijatie na 2. Pre maturitné vysvedčenia vystavené štúdium, či uchádzač spĺňa špecifické pod­ v Rakúsku ide o tie dodatočné skúšky mienky na prijatie na štúdium na vysokej k maturitným skúškam, ktoré sú predpísané škole s ohľadom na zvolený študijný odbor." na základe Universitätsberechtigungsverord- nung (nariadenie o prijímaní na vysokoškol­ ské štúdium).

5. Zdá sa byť nesporné, že uvedené ustano­ venia majú ten účinok, že umožňujú veľmi široký prístup k vysokoškolskému vzdeláva­ 3. Ak študijný odbor, o ktorý sa uchádzač niu držiteľom rakúskych stredoškolských v Rakúsku uchádza, neexistuje v štáte, ktorý diplomov, ale podrobujú tie osoby, ktorých vystavil doklad, musí uchádzač splniť pod­ porovnateľné diplomy sú z iných členských mienky na prijatie na štúdium špecifické pre štátov, často prísnejším požiadavkám uplat- študijný odbor existujúci v štáte vystavenia niteľným v uvedených štátoch. dokladu, ktorý sa čo najviac podobá študij­ nému odboru, o ktorý sa uchádzač uchádza v Rakúsku.

6. Komisia preto žiada Súdny dvor, aby určil, že Rakúska republika si tým, že neprijala opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby držitelia stredoškolských diplomov získa­ 4. Spolková ministerka alebo spolkový mini­ ných v iných členských štátoch mohli mať ster môže nariadením určiť skupiny osôb, prístup k vyššiemu a vysokoškolskému vzde­ ktorých maturitné vysvedčenia sa z dôvodu lávaniu poskytovanému Rakúskou republi­ ich úzkych osobných väzieb k Rakúsku alebo kou za rovnakých podmienok ako držitelia ich činnosti v prospech Rakúskej republiky stredoškolských diplomov získaných

10. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že „v kontexte konaní o nesplnení povinnosti začatých Komisiou podľa článku [226 ES] výzva Komisie členskému štátu na pred­ 7. Rakúsko namieta prípustnosť žaloby loženie pripomienok a potom odôvodnené Komisie z dvoch vzájomne súvisiacich dôvo­ stanovisko vydané Komisiou vymedzujú dov. predmet sporu, ktorý potom nemožno roz­ šíriť" 2 . Z ustálenej judikatúry takisto vyplýva, že „sa odôvodnené stanovisko a žaloba Komisie musia zakladať na rovnakých výhra­ dách, ako sú tie uvedené vo výzve, ktorou sa začalo konanie pred podaním žaloby," 3a že „žaloba musí byť založená na tých istých základoch a žalobných dôvodoch ako odô­ vodnené stanovisko" 4. Uvedené požiadavky 8. Po prvé tvrdí, že Komisia zmenila pred­ však nemôžu viesť k tomu, aby v každom met žaloby medzi konaním pred podaním prípade museli byť vyjadrenie výhrad vo žaloby a súdnym konaním, čím zabránila výzve, výroková časť odôvodneného stanovi­ Rakúsku v riadnej príprave jej obhajoby. ska a návrh účastníka konania v žalobe Podľa Rakúska sa v prvej výzve z 9. novembra presne rovnaké za predpokladu, že predmet 1999, doplňujúcej výzve z 29. januára 2001 konania nebol rozšírený alebo zmenený, iba a v odôvodnenom stanovisku zo 17. januára jednoducho zúžený. 5 2002 uvádzalo, že porušenie sa vzťahovalo na uznávanie stredoškolských diplomov získa­ ných v iných členských štátoch. Na rozdiel 2 — Pozri okrem iného rozsudok z 8. februára 1983, Komisia/ od toho žaloba predložená Súdnemu dvoru Spojené kráľovstvo, 124/81, Zb. s. 203, bod 6. ako predmetné porušenie uvádza diskrimi­ 3 — Pozri okrem iného rozsudok z 9. septembra 2004, Komisia/ Spanielsko, C-195/02, Zb. s. I-7857, bod 36. načné podmienky prístupu k vysokoškol­ 4 — Pozri okrem iného rozsudok z 20. júna 2002, Komisia/ skému vzdelávaniu v Rakúsku, pričom už Nemecko, C-287/00, Zb. s. I-5811, bod 18. 5 — Pozri okrem iného rozsudok zo 16. septembra 1997, Komisia/ nejde o uznávanie stredoškolských diplomov. Taliansko, C-279/94, Zb. s. I-4743, bod 25.

12. Okrem toho Komisia po odpovedi Rakú­ ska na jej prvú výzvu z 9. novembra 1999 vydala 29. januára 2001 doplňujúcu výzvu, ktorej jediným účelom bolo vyjasniť akékoľ­ vek „nedorozumenia a zmätok, ktoré vyplý­ vajú z odpovede Rakúskej republiky". V uvedenej doplňujúcej výzve Komisia veľmi O veci samej jasne uviedla povahu svojich tvrdení a najmä skutočnosť, že údajné porušenie práva Spo­ ločenstva sa nevzťahovalo na otázku uzná­ vania stredoškolských diplomov v Rakúsku, ale na podmienky upravujúce prístup k vyššiemu a vysokoškolskému vzdelávaniu Rozsah pôsobnosti Zmluvy v Rakúsku pre študentov, ktorí sú držiteľmi stredoškolského diplomu z iných členských štátov, a najmä nepriamo diskriminujúceho charakteru napadnutého vnútroštátneho ustanovenia. Rovnaká argumentácia bola potom zopakovaná v odôvodnenom stanovi­ 15. Prvá otázka, ktorú je potrebné vyriešiť, je sku a v žalobe predloženej Súdnemu dvoru. to, či napadnuté vnútroštátne ustanovenie Rakúska vláda bola teda riadne informovaná patrí do sféry uznávania diplomov, ako tvrdí o povahe údajného porušenia a mohla si Rakúska republika, alebo či sa týka prístupu pripraviť svoju obhajobu. k vyššiemu a vysokoškolskému vzdelávaniu,

I - 5976

KOMISIA/RAKÚSKO

ako tvrdí Komisia a Fínska republika. Ak by pravdepodobne väčší účinok na štátnych patrilo do oblasti uznávania diplomov, príslušníkov uvedených iných členských štá­ z dôvodu, že zákonodarstvo Spoločenstva tov ako na belgických štátnych príslušníkov. v tejto oblasti je obmedzené na oblasť vzájomného uznávania odbornej kvalifiká­ cie, 6 zostávalo by vo sfére vnútroštátnej právomoci, zatiaľ čo ak by sa týkalo prístupu k vyššiemu a vysokoškolskému vzdelávaniu, patrilo by do rozsahu pôsobnosti Zmluvy ES.

I - 5977

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-147/03

vzdelávaniu v Rakúsku. Sporné vnútroštátne ktoré uplatňovaním iných kritérií diferenciá­ ustanovenie preto spadá do rozsahu pôsob­ cie v skutočnosti vedú k rovnakému nosti Zmluvy ES a treba ho posudzovať výsledku. 11 Pravidlo je nepriamo diskrimi­ najmä s prihliadnutím na zásadu zákazu nujúce vtedy, ak pôsobí najmä v neprospech nediskriminácie z dôvodov štátnej prísluš­ skupiny pozostávajúcej hlavne zo štátnych nosti zakotvenej v článku 12 ES. príslušníkov iných členských štátov a nemôže byť opodstatnené objektívnymi hľadiskami nezávislými od štátnej prísluš­ nosti dotknutých osôb a ani nie je propor­ cionálne vzhľadom na legitímny cieľ sledo­ vaný vnútroštátnym opatrením. 12

I - 5978

KOMISIA/RAKÚSKO

nesplnilo svoje povinnosti vyplývajúce ochranu legitímnych vnútroštátnych záuj­ z článku 12 ES v spojení s článkami 149 ES mov, ktoré boli pridané judikatúrou Súdneho a 150 ES. dvora. Vo všeobecnosti z judikatúry vyplýva, že priamo diskriminujúce opatrenia môžu byť odôvodnené iba na základe dôvodov výslovne stanovených v Zmluve. Na druhej strane ktorákoľvek z oboch kategórií môže poskytnúť odôvodnenie pre nepriamo diskri­ minujúce opatrenia. 1 6 Ako odchýlky od 22. Podľa môjho názoru je zjavné, že ako to základnej zásady voľného pohybu musia byť tvrdí Komisia a Fínska republika, napadnuté obe kategórie možných odôvodnení vykla­ vnútroštátne ustanovenie v tejto veci prav­ dané reštriktívne a musia spĺňať kritérium depodobne ovplyvní štátnych príslušníkov proporcionality. z iných členských štátov viac ako rakúskych štátnych príslušníkov a že v dôsledku toho existuje pravdepodobnosť, že osobitne zne­ výhodní štátnych príslušníkov z iných člen­ ských štátov. Napadnuté vnútroštátne usta­ novenie preto spôsobuje nepriamu diskrimi­ náciu, ibaže by bolo založené na objektívnych hľadiskách nezávislých od štátnej príslušnosti dotknutých osôb a bolo by proporcionálne vzhľadom na legitímny cieľ sledovaný vnú­ troštátnym ustanovením.

25. Rakúsko uvádza, že napadnuté vnútro­ štátne ustanovenie je odôvodnené dvoma dôvodmi. Po prvé, stráži homogenitu rakú­ skeho vzdelávacieho systému a najmä poli­ tický cieľ neobmedzeného prístupu verej­ 27. Podľa Rakúska predstavujú riziko hlavne nosti k vysokoškolskému vzdelávaniu nemeckí žiadatelia, ktorí nesplnili požado­ v Rakúsku. Po druhé, reaguje na potrebu vané podmienky na prístup na určité uni­ zabránenia zneužívania práva Spoločenstva verzitné študijné odbory v Nemecku. Rakú­ jednotlivcami vykonávajúcimi svoje práva sko predložilo — ale iba na pojednávaní — voľného pohybu podľa Zmluvy. odhady pre konkrétny prípad študijného odboru medicíny. Podľa uvedených odhadov by očakávaný počet žiadostí zahraničných, najmä nemeckých, držiteľov stredoškolských diplomov prekročil dostupné miesta päťná­ sobne. Rakúski zástupcovia tiež poukázali na skutočnosť, že keďže je vysokoškolské štú­ dium v Rakúsku financované daňovníkmi prostredníctvom štátneho rozpočtu, boli vyžadované určité opatrenia na kontrolu 26. Pokiaľ ide o prvé uvádzané odôvodnenie, očakávaného nárastu žiadostí, ak si mal z vyjadrení Rakúska a jeho vyhlásení na systém ponechať svoju povahu neobmedze­ pojednávaní sa zdá, že ústredným cieľom ného prístupu verejnosti. rakúskej vzdelávacej politiky je udeliť neob­ medzený prístup na všetky stupne štúdia. Úmyslom uvedenej politickej voľby je zlepšiť percentuálny podiel rakúskych občanov s vysokoškolskou kvalifikáciou, ktorý je podľa Rakúska v súčasnosti v EÚ a v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD") medzi najnižšími. Majúc na zreteli uvedený cieľ, ak sa nezohľadnia podmienky na prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu uplatniteľné v iných členských 28. Na podporu svojho stanoviska Rakúska štátoch, existuje riziko, že liberálnejší rakú­ republika poukazuje na rozsudky Kohll sky systém bude zaplavený žiadosťami od a Vanbraekel a i., kde Súdny dvor uznal, že študentov, ktorí neboli prijatí na vysokoškol­ „nemožno vylúčiť to, že riziko vážneho

30. Po prvé, nie je jasné, čo sa myslí cieľom zachovať „homogenitu" rakúskeho systému vysokoškolského vzdelávania. Z celkového vyznenia argumentov Rakúska a skutkových okolností prípadu sa zdá, že „homogenita" sa rovná „privilegovanému prístupu pre rakú­ skych občanov". Predmetom sporu nie je to, že rakúske univerzity sú realistickou alterna­ tívou hlavne pre nemecky hovoriacich štu­ dentov. Je pravdepodobné, že uvedená sku­ 31. Po druhé, v súčasnej fáze vývoja práva pina bude pozostávať, zjavne z nemeckých Spoločenstva mám určité výhrady k uplatne­ študentov a tiež talianskych študentov pri­ niu stanovísk Súdneho dvora v rozsudkoch chádzajúcich z nemecky hovoriacej časti Kohll a Vanbraekel a i. týkajúcich sa Talianska pozdĺž hraníc s Rakúskom. Vzhľa­ vnútroštátnych systémov sociálneho zabez­ dom na prísne podmienky uplatniteľné tak pečenia na oblasť vysokoškolského vzdeláva­ v Nemecku, ako aj v Taliansku pri určitých nia. Ako úvodnú poznámku treba pozname­ univerzitných študijných odboroch, ako je nať, že akceptovaním cieľov čisto hospodár­ štúdium medicíny, praktickým účinkom skej povahy ako možných odôvodnení pred­ napadnutého vnútroštátneho ustanovenia, stavujú rozsudky v rozsudkoch Kohll hoci aj zaobaleného do všeobecných pojmov a Vanbraekel a i. odchýlku od ortodoxného a uplatniteľného na študentov z akéhokoľvek prístupu Súdneho dvora, podľa ktorého také ciele nemôžu odôvodniť obmedzenie základ­ ných práv zaručených Zmluvou. 1 8 V skutoč­ nosti uvedené rozsudky upravujú dvojitú 17 — Rozsudky z 28. apríla 1998, Kohll, C-158/96, Zb. s. I-1931, bod 41, a z 12. júla 2001, Vanbraekel a i., C-368/98, Zb. s. I-5363, bod 47. Čo sa týka uvedených rozsudkov a ich následkov pozri V. Hatzopoulos, «Killing national health and insurance systems but healing patients? The European market for health-care services after the judgments of the 18 — Pozri okrem iného rozsudky z 6. júna 2000, Verkooijen, ECJ in Vanbraekel and Peerbooms" (2002) 39 Common C-35/98, Zb. s. I-4071, bod 48, a zo 16. januára 2003, Market LAW Review, s. 683 až 729. Komisia/Taliansko, C-388/01, Zb. s. I-721, bod 13.

34. Naopak, vysokoškolské vzdelávanie 19 — Stojí za to poznamenať, že v oboch prípadoch Súdny dvor na financované v zásade z verejných zdrojov základe skutkových okolností oboch prípadov neakceptoval, že riziko skutočne existovalo. nebolo považované za službu v zmysle 20 — Články 149 ES a 150 ES uvádzajú, že činnosť Spoločenstva by mala plne rešpektovať zodpovednosť členských štátov za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov, resp, odborného vzdelávania. Pokiaľ ide o systémy zdravotníctva, článok 152 ods. 5 ES obdobne stanovuje, že činnosť 22 — Pozri rozsudok Kohll, ktorý podľa niektorých autorov Spoločenstva musí plne rešpektovať zodpovednosť členských spôsobil „zimomriavky vo všetkých fondoch sociálneho štátov za organizáciu zdravotníctva a za poskytovanie zabezpečenia a zdravotnej starostlivostí", V. Hatzopoulos na zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti. s. 688 svojho článku, oba citované v poznámke pod čiarou 17 21 — Údaje odkazujúce na rok 2001 ukazujú, že verejné výdavky na vyššie. všetkých úrovniach vzdelávania sa rovnajú v priemere 5,5 % 23 — Pozri rozsudok z 12. júla 2001, Smits a Peerbooms HDP v EÚ. Keď sa verejné výdavky na vysokoškolské (C-157/99, Zb. s. I-5473), vydaný v rovnaký deň ako vzdelávanie posudzujú samostatne, percentuálny podiel je rozsudok Vanbraekel a i., v ktorom Súdny dvor v bode 79 priemerne 1,4 % HDP v EÚ. Čo sa týka verejných výdavkov akceptoval, že „vo všeobecnosti sa uznáva, že odvetvie na zdravotníctvo, v roku 2002 bol priemer EÚ 6,4 % HDP. nemocničnej starostlivosti vyvoláva značné náklady a musí Verejné výdavky Rakúska v oboch sektoroch zhruba zodpo­ uspokojovať rastúce potreby, zatiaľ čofinančnézdroje, ktoré vedajú priemeru: 5,8 % HDP na vzdelávanie, pričom 1,4 % možno sprístupniť na zdravotnícku starostlivosť, nie sú HDP na vysokoškolské štúdium a 5,4 % HDP na zdravotníc­ neobmedzené, bez ohľadu na to, aký modelfinancovaniaje tvo. Zdroj: OECD 2004 uplatňovaný".

24 — Pozri rozsudok z 27. septembra 1988, Humbel (263/86, Zb. s. 5365, body 17,18 a 19), a nedávno rozsudok zo 7. decembra 1993, Wirth (C-109/92, Zb. s. I-6447, body 15 až 19). Pozri tiež návrhy generálneho advokáta Ruiz-Jarabo Colomer vo 36. Argument „čierneho pasažiera" uplatňo­ veci Smits a Peerbooms, už citované v poznámke pod čiarou 23, v ktorých opierajúc sa o zistenia uskutočnené Súdnym vaný na zahraničných študentov nie je nový, dvorom v rozsudku Humbel vo vzťahu k verejnému vzdelá­ vaniu argumentoval, že služby zdravotnej starostlivosti a ako na to poukázal generálny advokát poskytované bezodplatne štátom nespĺňali definíciu služieb Slynn vo svojich návrhoch vo veci Gravier, z dôvodu neexistencie odplaty. Uvedená argumentácia však bola Súdnym dvorom zamietnutá. môže mať určitú váhu. 2 8 Podľa uvedeného 25 — Rozsudok z 21. júna 1988, Brown, 197/86, Zb. s. 3205, bod argumentu študenti presúvajúci sa do zahra­ 18. Pozri však rozsudky z 20. septembra 2001, Grzelczyk, ničia na štúdium získavajú pôžitky zo vzde­ C-184/99, Zb. s. I-6193, a D'Hoop, už citovaný v poznámke pod čiarou 12, rozoberané nižšie v bodoch 44 až 46, a návrhy lávania financovaného z verejných zdrojov generálneho advokáta Geelhoed vo veci Bidar (C-209/03, poskytovaného v iných členských štátoch, ale prejednávaná pred Súdnym dvorom), prednesené 11. novem- ra 2004. neprispievajú na jeho financovanie prostred­ 26 — Smernica Rady 93/96/EHS z 29. októbra 1993 o práve študentov na pobyt (Ú. v. ES L 317, 1993, s. 59; Mim. vyd. níctvom vnútroštátnych daní a ani ho 06/002, s. 250). nevyhnutne „nesplácajú" tým, že by zostali 27 — V tomto kontexte článok 24 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 (Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46), ktorá zruší 28 — Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát vo veci Gravier, k aprílu 2006 okrem iného smernicu 93/96, len čo budú už citované v poznámke pod čiarou 8, Zb. s. 604. Pozri vo prijaté vykonávacie opatrenia na vnútroštátnej úrovni, tento všeobecnosti j.-C. Scholsem: „A propos de la circulation des prístup posilňuje tým, že vylučuje študentov, ktorí nemali étudiants: vers un fédéralisme financier européen?", Cahiers právo trvalého pobytu na území členských štátov počas tic Droit Européen (1989), č. 3/4, strany 306 až 324, a A. P. nepretržitého obdobia piatich rokov, z nároku na príspevok Van der Mei: Free Movement of Persons Within the EC — na výživu počas štúdia pozostávajúceho zo študentských Cross-border Access to Public Benefils, Hart, Oxford (2003), štipendií alebo študentských pôžičiek. strany 422 a nasl.

37. Vo svojej judikatúre týkajúcej sa pod­ mienok prístupu k odbornému vzdelávaniu, ktoré zahŕňa vysokoškolské vzdelávanie, Súdny dvor nepovažoval za potrebné analy­ zovať vecnú podstatu tohto argumentu a už vôbec ho neprijal ako platný dôvod na odchylnú úpravu. 30 Ako bolo poznamenané vyššie, Súdny dvor sa implicitne zaoberal 39. Po prvé, existujú študenti, ktorí sa možným finančným dosahom na vnútro­ napriek jazykovým bariéram presúvajú kvôli štátne rozpočty vyplývajúci z práv prizna­ vynikajúcemu štúdiu ponúkanému v iných ných študentom podľa Zmluvy tým, že členských štátoch a/alebo kvôli tomu, že vylúčil práva študentov na štipendiá na uvedené štúdium v zahraničí je lepšie výživu. prispôsobené ich profesijným ambíciám alebo talentu. Len čo zavŕšia svoje štúdium, ich potenciál pre mobilitu v rámci EÚ je podstatne zlepšený a je oveľa pravdepodob­ nejšie, že strávia časť alebo celý svoj pro­ fesijný život v inej krajine, ako je ich krajina pôvodu, so všetkými ekonomickými, spolo­ čenskými a kultúrnymi dôsledkami, ktoré 38. Môže byť napriek tomu užitočné zamy­ z toho vyplývajú. Stávajú sa teda kľúčovými slieť sa v krátkosti nad touto otázkou, ktorá je hráčmi pri rozptyľovaní a rozširovaní nimi dôležitá pre mnohé členské štáty. Majúc na nadobudnutých znalostí po celej EÚ, pri zreteli, že patria do rozsahu pôsobnosti prispievaní k integrácii európskeho pracov­ ného trhu a v konečnom dôsledku, keď sa to hodnotí vo svetle cieľov inšpirujúcich 29 — Poznamenal by som, že hoci študenti nemusia prispievať Zmluvu ES, pri podpore „čoraz užšieho priamo do daňového systému štátu, v ktorom vykonávajú svoje vysokoškolské štúdium, sú zdrojom príjmu pre miestne zjednocovania". Vzhľadom na celkový prínos, hospodárstvo tam, kde je univerzita umiestnená, a tiež ktorý pre EÚ vytvárajú, prinesú verejné v obmedzenom rozsahu pre štátne pokladnice prostredníc­ tvom nepriamych daní. Pokiaľ ide o význam, ktorý treba investície vložené do vzdelávania uvedených pripisovať príspevkom uskutočneným daňovníkmi na to, aby zahraničných študentov prospech hostiteľ­ ťažili z pôžitkov financovaných štátnym rozpočtom, pozri postrehy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed vo skému štátu buď priamo, pretože študenti svojich návrhoch vo veci Bidar, už citovaných v poznámke pod čiarou 25, v bode 65. Zastáva názor, že uvedený následne vstúpia na jeho pracovný trh, alebo argument, ak by sa doviedol do logického záveru, by z akýchkoľvek štátom poskytovaných pôžitkov vylúčil tých nepriamo vzhľadom na prínosy plynúce pre štátnych príslušníkov, ktorí neprispeli alebo prispeli len skromne. EÚ ako celok. 30 — Pozri argumenty belgickej vlády v bode 12 rozsudku Gravier. Pozri tiež pripomienky Spojeného kráľovstva vo veci Lair (rozsudok z 21. júna 1988, 39/86, Zb. s. 3161, zhrnuté v Zb. s. 3169 a 3170) a vo veci Bidar, už citovanej v poznámke pod čiarou 25. Argumenty vo veci Bidar zhrnul generálny advokát 31 — Rozsudok Gravier, už citovaný v poznámke pod čiarou 8, Geelhoed v bode 65 svojich návrhov v tej istej veci. a rozsudok z 2. februára 1988, Blaizot a i., 24/86, Zb. s. 379.

43. Uvedený záver by však mohol byť odlišný, keby mal Súdny dvor potvrdiť, že študenti môžu byť oprávnení nárokovať si štipendiá na výživu v akejkoľvek forme, v akej sú poskytované na základe práv, ktoré sa odvodzujú z ich postavenia občanov EÚ. V tom prípade by ich práva vyplývajúce z práva Spoločenstva, ako aj zodpovedajúce povinností členských štátov boli prakticky 41. Otázkou je, či by tieto dve situácie mali rovnaké ako práva prijímateľov služieb. Za — alebo môžu — byť posudzované právne uvedených okolností by sa finančné zaťaženie odlišne. Podľa môjho názoru musí byť zdrojov štátu voľným pohybom študentov odpoveď záporná. V existujúcej judikatúre nie je žiaden základ, na ktorom by to bolo možné urobiť. Oba typy študentov požívajú, 32 — V kontexte voľného pohybu pracovníkov Súdny dvor vyslovil, hoci z rozdielnych dôvodov, individuálne že motívy, ktoré molili podnietiť pracovníka členského štítu hľadat' si zamestnanie v inom členskom štáte, nemajú žiadnu práva priznané im Zmluvou a nie som váhu z hľadiska jeho práva vstúpiť a bývať na území neskôr uvedeného štátu za predpokladu, že tam uskutočňuje alebo si presvedčený o tom, že motívy, ktoré sú želá uskutočňovať účinnú a ozajstnú činnosť: rozsudky v pozadí voľby jednej alebo druhej univerzity, z 23. marca 1982, Levin (53/81, Zb. s. 1035, bod 23), a z 23. septembra 2003, Akrich (C-109/01, Zb. s. I-9607, by mali mať akýkoľvek vplyv na rozsah ich bod 55).

I - 5985

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-147/03

stalo značným, čo by podľa môjho názoru príslušníkom hostiteľského členského štátu predstavovalo dobrý dôvod na použitie na základe ich postavenia občanov EÚ. ekonomických dôvodov ako možných odô­ vodnení.

33 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 25. 34 — Už citovaný v poznámke pod čiarou 12. 35 — Rozsudky D'Hoop, bod 38, a Grzelczyk, bod 31. 36 — Rozsudok D'Hoop, body 31 a 32.

I - 5986

KOMISIA/RAKÚSKO

I - 5987

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-147/03

s univerzitným vzdelaním by bol tiež ohro­ poskytnuté odhady pri ostatných odboroch zený. To isté by platilo v prípade piatej univerzitného štúdia. Nie som presvedčený alternatívy, menovite zavedenia požiadavky o tom, že z tohto čiastkového dôkazu možno minimálnej priemernej známky v stredo­ vyvodiť existenciu vážneho rizika pre prežitie školskom vzdelaní na vstup do univerzitného celého rakúskeho systému vysokoškolského vzdelávania. vzdelávania.

52. V každom prípade, keď Rakúsko prijme 50. Rakúsko podľa môjho názoru adekvátne akékoľvek prostriedky na riešenie rizika pre nepreukázalo, že finančná rovnováha jeho finančnú rovnováhu svojho systému vysoko­ vzdelávacieho systému by mohla byť naru­ školského vzdelávania, uvedené prostriedky šená zrušením napadnutých vnútroštátnych musia byť v súlade s požiadavkami Zmluvy, ustanovení. Čísla predložené Súdnemu najmä so zásadou rovnakého zaobchádzania. dvoru na pojednávaní poukazovali iba na Nadmernému dopytu po prístupe na kon­ prípad študijného odboru medicíny a na krétne študijné odbory by sa mohlo čeliť možný nárast nemecky hovoriacich žiadate­ prijatím takých konkrétnych nediskriminač- ľov na uvedený študijný odbor. Neboli ných opatrení, ako je zavedenie prijímacej skúšky alebo minimálnej známky prospechu, rešpektujúc teda požiadavky článku 12 ES. Na účely súladu s právom Spoločenstva by 39 — V kontexte výnimky verejného zdravotníctva podľa článku 30 ES pozri rozsudky z 5. februára 2004, Komisia/Francúzsko vhodnejšie prostriedky na dosiahnutie (C-24/00, Zb. s. I-1277, bod 53), a Komisia/Taliansko homogenity, ak tým rozumieme zabezpeče­ (C-270/02, Zb. s. I-1559, body 20 až 22, ako aj tam citovanú judikatúru). nie rovnocennosti odbornej spôsobilosti štu­ 40 — Rozsudky Komisia/Francúzsko, už citovaný v poznámke pod dentov vstupujúcich na rakúske univerzity, čiarou 39, bod 54, a z 23. septembra 2003, Komisia/Dánsko (C-192/01, Zb. s. I-9693, bod 47). podľa môjho názoru mali existovať na

I - 5988

KOMISIA/RAKÚSKO

skontrolovanie súladu zahraničnej odbornej dvor uznal, že smernica 93/96 o práve spôsobilosti s odbornou spôsobilosťou vyža­ študentov na pobyt „akceptuje určitý stupeň dovanou od držiteľov rakúskych diplomov. finančnej solidarity medzi štátnymi prísluš­ Skutočnosť, že vykonanie takých opatrení by níkmi hostiteľského členského štátu prinieslo praktické alebo dokonca finančné a štátnymi príslušníkmi iného členského ťažkosti, nepredstavuje platné ospravedlne­ štátu", ktorej dodržiavanie sa tiež vyžaduje nie. 41 od Rakúska. 43

41 — Pozri okrem iného rozsudok z 5. júla 1990, Komisia/Belgicko, 43 — Rozsudok Grzelczyk, už citovaný v poznámke pod čiarou 25, C-42/89, Zb. s. I-2821, bod 24. 42 — V roku 2000 bolo Spojené kráľovstvo zďaleka najväčším bod 44. čistým dovozcom zahraničných študentov. Zdroj OECD 44 — Rozsudok zo 7. februára 1979, 115/78, Zb. s. 399. 2002. 45 — Rozsudok z 3. októbra 1990, C-61/89, Zb. s. I-3551.

I - 5989

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-147/03

níkov iných členských štátov možno obviniť cennosti dokladov umožňujúcich prístup na zo zneužívania ustanovení Zmluvy týkajúcich vysoké školy a dohovorom z 11. apríla 1997 sa voľného pohybu osôb. Naopak, to je o uznávaní kvalifikácie týkajúcej sa vyššieho presne cieľom uvedených ustanovení. 46 vzdelania v európskom regióne. S uvedeným argumentom sa možno rýchlo vysporiadať.

46 — Pokiaľ ide o tento aspekt, pozľi pripomienky, ktoré pred­ niesol generálny advokát La Pergola vo svojich návrhoch vo veci Centros (rozsudok z 9. marca 1989, C-212/97, Zb. s. I-1459), najmä bod 20. 48 — Pozri rozsudok z 2. júla 1996, Komisia/Luxembursko, 47 — Rozsudky z 21. novembra 2002, X a Y, C-436/00, C-473/93, Zb. s. I-3207, bod 40 a tam citovanú judikatúru. Zb. s. I-10829, bod 42, a Centros, už citovaný v poznámke 49 — Rozsudok zo 14. júla 1976, Kramer a i., 3/76, 4/76 a 6/76, pod čiarou 46, bod 25. Zb. s. 1279.

I - 5990

KOMISIA/RAKÚSKO

Návrh

60. Z horeuvedených dôvodov som názoru, že Súdny dvor by mal:

1. určiť, že Rakúska republika si tým, že neprijala opatrenia potrebné na zabezpečenie prístupu držiteľom stredoškolských diplomov získaných v iných členských štátoch k vyššiemu a vysokoškolskému vzdelávaniu, ktoré poskytuje, za rovnakých podmienok, ako majú držitelia stredoškolských diplomov získaných v Rakúsku, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 12 ES, 149 ES a 150 ES;