C-160/03

ŠPANIELSKO/EUROJUST

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 16. decembra 2004 1

1. Prejednávaná vec je dôležitá z dvoch kom dostupným v rámci Zmluvy o Únii dôvodov. Na jednej strane žaloba podaná a k jazykovým požiadavkám požadovaným Španielskym kráľovstvom proti vyhláseniam v rámci inštitúcií a orgánov Únie. výberových konaní na miesta dočasných zamestnancov Eurojustu, ponúka opäť Súd­ nemu dvoru možnosť skúmať zmysel a dosah jazykového režimu inštitúcií a orgánov Európskej únie. Súdny dvor už mal možnosť vysloviť sa rozsudkom z 9. septembra 2003 k jazykovému režimu uplatňujúcemu sa na konania o zápis začaté pred úradom Európ­ I — Vec a jej kontext skych spoločenstiev, a to Úradom pre harmonizáciu vnútorného trhu 2.Teraz mu prislúcha vysloviť sa k jazykovému režimu uplatňujúcemu sa na prijímacie konania a na 2. P r e d p r i p o m e n u t í m p r e d m e t u vnútorné činnosti orgánu Únie, Eurojustu. a žalobných dôvodov žaloby je potrebné Ale na druhej strane toto môže byť roz­ uviesť niekoľko upresnení o autorovi hodnuté, iba pokiaľ Súdny dvor uzná prí­ a o obsahu napadnutých vyhlásení výbero­ pustnosť žaloby o neplatnosť podanej člen­ vých konaní (ďalej len „napadnuté akty"). ským štátom proti aktu vydanému orgánom Únie v rámci ustanovení hlavy VI Zmluvy EÚ. V tejto veci je teda Súdny dvor vyzvaný na zaujatie stanoviska k opravným prostried­

A — Autor napadnutých aktov

1 — Jazyk prednesu: portugalčina. 2 — Rozsudok z 9. septembra 2003, Kik/ÚHVT, C-361/01 P, 3, Eurojust je dôležitý prvok rozvoja Únie Zb. s. I-8283. ako priestoru slobody, bezpečnosti

6. Dňa 13. februára 2003 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie7 uverejnených osem vyhlásení výberových konaní na vytvorenie rezervnej listiny pre obsadenie pracovných miest dočasných zamestnancov Eurojustu. Tieto vyhlásenia sa týkali najmä miest splnomocnenca pre ochranu osobných úda­ 5. Pre tento účel má osobitnú štruktúru. Na jov, účtovníka, špecialistu na informatiku jednej strane v zmysle článku 2 rozhodnutia a informačné technológie (správcu interne­ Eurojust je tento orgán zložený z národných tovej stránky) európskej súdnej siete, práv­ členov pridelených každým členským štátom. neho poradcu, knihovníka/archivára, tlačo­ Schôdza všetkých národných členov tvorí vého pridelenca a sekretárky všeobecnej kolégium. Kolégium je zodpovedné za orga­ správy. Každé z týchto vyhlásení uvádza nizáciu a činnosť Eurojustu. Menuje správ­ charakter ponúkaných funkcií, požadovanú neho riaditeľa, ktorý zodpovedá za každo­ kvalifikáciu pre uchádzanie sa o tieto funkcie a upresňuje podmienky prijímania a výberu uchádzačov. 3 — Podľa článku 2 EÚ si Únia dáva za cieľ najmä „zachovávať a rozvíjať úniu ako priestor slobody, bezpečnosti a práva, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa ochrany vonkajších hraníc, azylu, prisťahovalectva a prevencie boja proti zločinnosti". 5 — Článok 28 rozhodnutia Eurojust. 4 — Rozhodnutie Rady, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom 6 — Ú. v. ES C 286, 2002, s. 1. posilniť boj proti závažným trestným činom (U. V. ES L 63, 7 — Tieto vyhlásenia boli uverejnené v Ú. v. EÚ C 34 A, 2003, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 197). s. 1 až 19.

10. Na podporu tohto návrhu žalobca uvá­ dza tri žalobné dôvody. Po prvé tvrdí, že napadnuté akty boli prijaté v rozpore s podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (ďalej len „PZOZ") 8 . Tieto akty sú v rozpore s článkom 12 ods. 2 písm. a)

8 — Pripomínam, že tieto podmienky majú za cieľ doplniť 8. Podmienky pre predloženie prihlášok boli Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev vo všetkých napadnutých aktoch uvedené a upravit podmienky zamestnania a práce dočasných, pomoc­ ných a miestnych zamestnancov, ako aj osobitných poradcov rovnako. Na jednej strane prihláška musela zamestnaných Spoločenstvami.

I - 2081

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - VEC C-160/03

13. Nemožno skrývať, že tieto úvahy majú 11. Eurojust spochybňuje prípustnosť určitú váhu. Umožnili by Súdnemu dvoru žaloby. Táto otázka je však chúlostivá. Podľa prijať jednoduché riešenie. Súdnemu dvoru môjho názoru si zaslúži byť predmetom by stačilo prijať záver, že žiadny právny dôkladného posúdenia. základ neumožňuje skúmanie tejto žaloby. Takéto riešenie však má významný nedosta­ tok v tom, že nezodpovedá zásadám, ktorými sa vždy riadila judikatúra Súdneho dvora. 9 — Podľa článku 31 ods. 1 rozhodnutia Eurojust „na konania Eurojustu sa uplatnia úradné pravidlá používania jazykov Viedlo by to k pozbaveniu členského štátu Únie". možnosti napadnúť akt, ktorý môže porušo­ 10 — Podľa článku 1 nariadenia Rady č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločen­ vať základnú zásadu práva Únie. Podľa môjho stve (Ú. v. ESUO 17, 1958, s. 385; Mim. vyd. 01/001, s. 3) názoru je teda podstatné, aby sa Súdny dvor v znení účinnom v čase padania tejto žaloby, „úradnými jazykmi a pracovnými jazykmi orgánov únie sú dánsky, vyslovil k otázkam dotýkajúcim sa definície holandský, anglický, fínsky, francúzsky, nemecký, grécky, taliansky, portugalský, španielsky a švédsky jazyk". základného právneho rámca Únie. Prejedná-

I - 2082

ŠPANIELSKO/EUROJUST

12 — Rozsudok z 23. aprila 1986, Les Verts/Parlament, 394/83, Zb. 15. Takáto formulácia je zjavne inšpirovaná s. 1339, bod 23. 13 — Bod 24 rozsudku Les Verts/Parlament, už citovaného ustanoveniami Zmluvy ES o žalobe v poznámke pod čiarou 12. o neplatnosť. 11 Pripomínam pritom, že 14 — Pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupňa zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia,T-111/96, Zb. s. II-2937, bod CO, ako v tomto rámci Súdny dvor konštatoval, že aj rozsudok z 15. mája 1986, Johnston, 22/84, Zb. s. 1651, bod Európske spoločenstvo je „spoločenstvom 18. 15 — Pozri najmä rozsudky z 10. júla 2003, Komisia/EIB, C-15/00, Zb. s. I-7281, bod 75, a z 2. decembra 1992, SGEEM a Etroy/ EIB, C-370/89, Zb. s. I-6211, body 15 a 16. Okrem toho je zaujímavé poznamenať, že Komisia sa v jednom z oznámení o rámci pre európske regulačné agentúry domnieva, že 11 — Pozri v tejto súvislosti GAUTIER, M.: L'Influence du modèle európske agentúry musia rešpektovať zásady inštitucionál­ communautaire sur la coopération en matière de Justice et neho systému, do ktorého spadajú, a najmä všeobecnú zásadu d'affaires intérieures, Bruylant, Brusel, 2003, s. 564. zákonnosti (KOM 2002/718, konečné znenie).

I - 2083

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - M. POIARES MADURO - VEC C-160/03

ohľadu na jeho autora, musí byť predmetom 18. To je prípad napadnutých aktov.21 účinnej súdnej kontroly.16

I - 2084.

ŠPANIELSKO/EUROJUST

rozhodovaciu právomoc. Ide o orgán, smerovať proti všetkým aktom vytvárajúcim ktorý má v zásade výkonnú funkciu. Roz­ právne účinky bez ohľadu na ich povahu, hodnutie Eurojust teda stanovuje iba oso­ 26 formu, alebo ich autora. Takáto judikatúra 23 bitný režim zodpovednosti a osobitný sa zjavne uplatní v rámci Únie. Článok 35 EÚ systém opravných prostriedkov v rámci má byť vykladaný v tom zmysle, že určitým 24 práva na prístup k osobným údajom. žalobcom dáva možnosť domáhať sa zrušenia Z už citovaného rozsudku Les Verts/Parla- všetkých opatrení prijatých v rámci hlavy VI, ment však jasne vyplýva, že takýto nedosta­ ktoré majú právne účinky vo vzťahu k tretím tok nemôže predstavovať prekážku prípust­ osobám. Podľa môjho názoru „samotná nosti žaloby. Ak Súdny dvor mohol pripustiť myšlienka zákonnosti", ktorá sa má uplatniť v tomto rozsudku žalobu proti inštitúcii, v systéme Únie práva, vyžaduje, aby tomu tak ktorej normatívna funkcia sa pozvoľne stala bolo. 27 základnou25, je potrebné pripustiť žalobu proti orgánu v rozsahu, v akom má normo­ tvornú funkciu, hoci táto zostáva výnimoč­ nou. Pokiaľ akty Eurojustu nie sú výslovne uvedené v článku 35 EÚ, je to tak aj preto, že pochádzajú od orgánu, ktorý bol zriadený až po vypracovaní pôvodného znenia tohto ustanovenia. Z tohto opomenutia však nemožno vyvodzovať, že tieto akty požívajú imunitu.

I - 2085

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-160/03

obsiahnutými v zmluvách ES a EÚ, podobná únii priznáva členským štátom veľmi privile­ judikatúra sa môže uplatniť v rámci článku govaný štatút. Preto by sa zdalo málo 35 EÚ. konzistentné povoliť žalobu jednotlivcom bez udelenia práva na prístup k súdu rov­ nako členským štátom. Na druhej strane poznamenávam, že táto žaloba spochybňuje základnú požiadavku práva Únie, ktorú majú v prvom rade brániť členské štáty. Z článku 290 ES, na ktorý odkazuje článok 41 EÚ, totiž vyplýva, že inštitúcie Únie vykonávajú svoje právomoci pri rešpektovaní jazykovej rozmanitosti. Rešpektovanie jazykovej roz­ 23. Ďalej je potrebné prihliadnuť k námietke, manitosti je jedným zo základných aspektov ktorú uviedol Eurojust v prejednávanej veci. ochrany poskytovanej národnej identite člen­ Keďže proti napadnutým aktom môže byť ských štátov, ako to vyplýva z článku 6 ods. 3 riadne podaná žaloba na základe článkov 90 EU a článku 149 ES. 32 Za týchto podmienok a 91 služobného poriadku, všetky snahy možnosť poskytnutá uchádzačom brániť podniknuté pre pripustenie tejto žaloby sú svoje vlastné záujmy nemôže byť v rozpore zbytočné. Táto námietka však popiera so základným záujmom, ktorý sa spája význam, ktorý členské štáty spájajú s týmto s ochranou takého pravidla, ako je jazyková typom žaloby. Je nesporné, že žaloby zalo­ rozmanitosť v Únii. 33 Záujem štátov nie je žené na ustanoveniach služobného poriadku absorbovaný záujmami jednotlivcov; je tu majú osobitnú povahu v tom, že sa týkajú iba koexistencia týchto záujmov na konaní. vzťahu, ktorý spája žalobcu s inštitúciou.29 Ochrana záujmov vyplývajúcich z tohto oso­ bitného vzťahu nemôže byť považovaná za jedinú cestu pre konanie pred Súdnym dvorom. Členskému štátu, ktorý nemá záujem na tomto vzťahu, musí byť umožnené dovolávať sa na podporu žaloby o neplatnosť porušenia ustanovení práva Únie. 30

A — Určenie uplatniteľného práva

27. Žalobca v prejednávanej veci uvádza dva predpisy, týkajúce sa PZOZ a jazykového 29. Uplatnenie jazykového režimu Spoločen­ režimu Európskeho spoločenstva, a základnú stva je naopak sporné. Eurojust jeho použitie zásadu práva Spoločenstva, zásadu zákazu popiera uvedením dvoch odôvodnení zalo­ diskriminácie uvedenú v článku 12 ES. žených na rovnakom motíve: údajnej odchýlke vo formulácii v rôznych jazykových verziách článku 31 rozhodnutia Eurojust. Po prvé uvádza, že všetky jazykové verzie tohto ustanovenia okrem španielskej hovoria o „úradných pravidlách používania jazykov únie" a nie o „jazykovom režime inštitúcií 28. Uplatnenie PZOZ nie je sporné. Navyše Spoločenstva", z čoho je potrebné vyvodiť nie je ani spochybňované. Podľa článku 30 záver, že nariadenie č. 1 o používaní jazykov ods. 1 rozhodnutia Eurojust: „Zamestnanci v Európskom hospodárskom spoločenstve sa Eurojustu podliehajú pravidlám a poriadku na tento orgán nepoužije. Podľa tejto tézy je uplatniteľným na úradníkov a ostatných jazykový režim Únie odlišný od jazykového zamestnancov Európskych spoločenstiev, režimu Spoločenstiev a je potrebné vyčkať, najmä pokiaľ ide o ich nábor [prijímanie — kým inštitúcie Únie prijmú presné ustano­ neoficiálny preklad] a status". Z toho najmä venia v tejto oblasti. Po druhé aj za pred­ vyplýva, že prijímanie dočasných zamestnan­ pokladu že by sa jazykový režim Spoločen­ cov pre Eurojust je podriadené podmienkam stva považoval za uplatniteľný, Eurojust prijatia uvedeným článkom 12 PZOZ. Podľa vylučuje, že by tak mohlo byť aj v prípade tohto ustanovenia „cieľom prijímania dočas­ určitej časti jeho činností. Skutočnosť, že

článok 31 rozhodnutia vo všetkých jazyko­ výkonnými funkciami a funkciami čisto vých verziách s výnimkou španielskej upres­ administratívnymi, ktoré nie je právne odô­ ňuje, že tento režim sa vzťahuje na „konania" vodnené. Nič nenasvedčuje tomu, že by alebo na „postupy" Eurojustu, znamená, že administratívne funkcie boli vylúčené vnútorná komunikácia tohto orgánu nespadá z pojmu „pracovných jazykov", ktorý sa do pôsobnosti predmetného režimu. uvádza v nariadení č. 1. Naopak, je plne na mieste domnievať sa, že tento pojem pokrýva bez rozlíšenia vonkajšiu komunikáciu aj vnútorné činnosti orgánov. Súdny dvor už mal možnosť použiť tento pojem v tomto 35 zmysle. Rozsah uplatnenia jazykového režimu pokrýva všetky činnosti inštitúcií a orgánov Únie, či už v oblasti ich vonkajších vzťahov, alebo v oblasti ich vnútorného 30. Žiadne z týchto dvoch odôvodnení však fungovania. To však neznamená, že akékoľ­ neodolá analýze. Po prvé uplatniteľnosť vek rozlíšenie medzi vonkajšou a vnútornou nariadenia č. 1 vyplýva zjavne z ustáleného komunikáciou musí byť zamietnuté. Toto sledu textových odkazov. Jazykový režim rozlišovanie ale bude relevantné iba v rovine Únie konajúcej v rámci jej tretieho piliera je spôsobu uplatnenia jazykového režimu. 3 6 totiž upravený článkom 41 EÚ. Tento článok výslovne stanovuje, že článok 290 ES sa vzťahuje na ustanovenia o Únii týkajúce sa policajnej a súdnej právomoci v trestných veciach. Tento článok pritom odkazuje na to, že Rada určí pravidlá o používaní jazykov v orgánoch Spoločenstva, ktoré boli prijaté vo forme nariadenia č. I. 34 Okrem toho je potrebné poznamenať, že posledná pozme­ nená verzia tohto nariadenia odkazuje výslovne na jazyky „orgánov Spoločenstva". Práve tento režim článok 31 rozhodnutia Eurojust rozširuje na Eurojust ako na orgán konajúci v rámci ustanovení Zmluvy o Únii. 32. Zostáva vyjadriť sa k použitiu zásady zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti. Eurojust jej použiteľnosť popiera z dôvodu, že táto zásada vyplývajúca z článku 12 ES sa neuplatňuje mimo rámca Spoločen­ stva. Toto tvrdenie sa mi nezdá dôvodné. Je totiž nesporné že článok 12 ES zakotvuje všeobecnú zásadu práva Spoločenstva 3 7 ako 31. Po druhé vyňatie časti činností Eurojustu „špecifické vyjadrenie všeobecnej zásady z tohto režimu nie je odôvodnené. Takéto vyňatie je založené na rozlišovaní medzi

34. Nakoniec by som ku kapitole uplatniteľ- ného práva rád pridal poslednú poznámku. Podľa môjho názoru otázka jazykových požiadaviek nespadá iba do oblasti nariadení 38 — Rozsudok z 19. marca 2002, Komisia/Taliansko, C-224/00, alebo oblasti osobitných ustanovení zmluvy. Zb. s. I-2965, bod 14. Táto otázka musí byť spojená so základnými 39 — O zásade zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, ako „základnom pravidle" Spoločenstva pozri naposledy právami, základnou zásadou a základným

rozsudok

zo 16. septembra 2004, Komisia/Rakúsko, cieľom Európskej únie. 44 V tejto súvislosti je C-465/01, Zb. s. I-8291, bod 25. O zásade rovnakého zaobchádzania ako „základnej zásade" práva Spoločenstva dôležité pripomenúť, že rešpektovanie pozri rozsudok z 15. januára 2002, Gottardo, C-55/00, Zb. s. I-413, bod 34. a presadzovanie jazykovej rozmanitosti nie 40 — Predstavujú „základné ustanovenia právneho poriadku Spo­ je vôbec nezlučiteľné s cieľom spoločného ločenstva' , ktoró má Súdny dvor oenraňovať (pozri v tomto zmysle stanovisko 1/91 zo 14. decembra 1991, Zb. s. I-6079, trhu. Naopak v kontexte Spoločenstva zalo­ bod 41). Pozri tiež. PESCATORE, P.: Aspects judiciaires de ženého na voľnom pohybe osôb „mimo- l'acquis communautaire. In: Revue trimestrielle de droit européen, 1981, s. 617. 41 — V tejto súvislosti je povšimnutiahodné, že Charta základných práv Európskej únie vo svojom článku 21 zakotvuje zásadu zákazu diskriminácie ako základné právo namietatemé voči inštitúciám Únie (Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1). 43 — Pozri v tomto zmysle TIMMERMANS, C: The Constitu- 42 — Pozri analogicky judikatúru uvedenú v oblasti práva na tionnalization of the European Union. In: Yearbook of prístup k dokumentom v držbe inštitúcii Únie: rozsudok European IAW, 2002, zv. 21, s. 1. Súdu prvého stupňa z 19. októbra 1995, Carvcl/Rada, 44 — Pozri v tomto zmysle NIC SHUIBHNE, N.: commentaire de T-194/94, Zb. s. II-2765, a rozsudok zo 6. decembra 2001, ľarret Kik/OHMI (C-361/01 P). In: Common Market Law Rada/Hautala, C-353/99 P, Zb. s. I-9565. Review, 2004, s. 1093.

37. Podľa môjho názoru nemôže byť jazy­ kový režim inštitúcií Únie oddeľovaný od tohto kontextu a tejto zásady. Tento režim totiž zaručuje uznanie jazykových práv jed­ 35. V Únii vytvorenej ako priestor slobody, notlivcov, ktorí majú priamy prístup bezpečnosti a práva, smerujúcej k zriadeniu k inštitúciám Únie. Vyplýva z osobitnej spoločnosti charakterizovanej pluraliz­ povahy vzťahov medzi Úniou a jej občanmi. mom 4 8 , má rešpektovanie jazykovej roz­ Je teda potrebné považovať ho za priame manitosti o to zásadnejší význam. Toto vyjadrenie jazykovej rozmanitosti, ktorá je vyplýva z rešpektovania národnej identity vlastná Európskej únii. Preto tvorí základné členských štátov Úniou podľa článku 6 ods. 3 inštitucionálne pravidlo Európskej únie. EÚ. Zásada rešpektovania jazykovej rozma­ nitosti okrem toho bola výslovne zakotvená 49 v Charte základných práv Európskej únie 50 a v Zmluve o Ústave pre Európu . Táto zásada je konkrétnym vyjadrením plurality vytvárajúcej Európsku úniu.

rozsudku Kik/ÚHVT, odkazy na používanie 1) Jazykový režim inštitúcií a orgánov Únie jazykov v Európskej únii obsiahnuté v Zmluve „nie je možné považovať za prejav všeobecnej zásady práva Spoločenstva zaru­ čujúcej každému občanovi právo na to, aby všetko, čo môže ovplyvniť jeho záujmy, bolo spísané v jeho jazyku za akýchkoľvek okol­ ností'. 5 4 Existujú totiž okolnosti, za ktorých 40. Z predchádzajúcich úvah o použiteľnom toto právo nemôže byť uplatňované. Tieto práve jasne vyplýva, že zásada rešpektovania okolnosti ale musia byť obmedzené jazykovej rozmanitosti Únie predstavuje a zakaždým odôvodnené. V každom prípade základnú požiadavku voči všetkým orgánom majú inštitúcie a orgány Únie povinnosť a inštitúciám Únie. Túto požiadavku však rešpektovať zásadu jazykovej rozmanitosti. nemožno považovať za absolútnu. V praxi je potrebné pripustiť obmedzenia s cieľom zosúladenia r e š p e k t o v a n i a zásady s požiadavkami i n š t i t u c i o n á l n e h o a administratívneho života. Je tiež potrebné, aby tieto obmedzenia boli ohraničené a odôvodnené. V každom prípade tieto obmedzenia nemôžu ovplyvniť podstatu zásady ukladajúcej inštitúciám rešpektovanie a používanie všetkých úradných jazykov B — Uplatnenie na prejednávanú vec Únie.

39. V tejto veci ide nielen o posúdenie súladu podmienok prijímania a výberu 41. Pre posúdenie opodstatnenosti možných dočasných zamestnancov orgánu Únie obmedzení tejto zásady je potrebné prihlia­ s právom Únie. Také jazykové požiadavky, dať na kontext, v ktorom majú byť uplatnené. aké sú napádané v prejednávanej veci, totiž Presné určenie dosahu takejto zásady závisí môžu byť uložené buď na základe jazykového od predmetnej inštitúcie alebo orgánu, od režimu zvoleného pre vnútornú činnosť okolností predmetnej situácie a od proti­ inštitúcie, alebo v závislosti od povahy chodných záujmov, ktoré je potrebné brať obsadzovaných miest. Zdá sa mi, že v takejto situácii do úvahy. v analýze tieto dva typy odôvodnenia musia byť starostlivo odlíšené. Preto je potrebné vykonať najskôr skúmanie právneho režimu používania jazykov v inštitúciách a orgánoch Únie.

45. Za týchto podmienok možno Rade umožniť, aby v súlade s článkom 290 ES pristúpila k rozdielnemu zaobchádzaniu s úradnými jazykmi. Ale, na jednej strane, voľba Rady musí byť vhodná a primeraná vo vzťahu k zásade jazykovej rozmanitosti.60 Na 44. Tieto práva sa vzťahujú rovnako na druhej strane táto volta nesmie viesť vzťahy medzi občanmi a administratívou. k neodôvodnenej diskriminácii medzi európ­ V rámci administratívnych konaní je pod­ skymi občanmi. statné, aby zainteresované subjekty, členské štáty a občania mohli porozumieť inštitúcii alebo orgánu, s ktorým sú vo vzťahu. V súlade s článkom 3 nariadenia č. 1, preto zostáva zásadou, že jazykom komunikácie musí byť jazyk zainteresovanej osoby.57 Je však nesporné, že v tomto rámci jazykové 46. Od týchto prvých dvoch prípadov je potrebné odlíšiť režim vnútorného fungova- 55 — Rozsudok z 29. októbra 1980, Roquette Frères/Rada, 138/79, Zb. s. 3333, bod 33. 56 — V tejto súvislosti článok 21 ods. 3 ES stanovuje, že „každý občan únie sa môže písomne obrátiť na ktorýkoľvek orgán 58 — Pozri najmä rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14, júla 1994, alebo inštitúciu uvedenú v tomto článku... v niektorom Parker Pen/Komisia, T-77/92, Zb. s. II-549, body 73 až 75, z jazykov uvedených v článku 314 a má právo na odpoveď a zo 7. februára 2001, Briglúna/Komisia, T-118/99, Zb. VS v tom istom jazyku". s. I-A-25 a II-97, body 16 až 19, ako aj rozsudok Kik/ÚHVT, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, body 92 až 94. 57 — Rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. februára 1992, BASF a i./ Komisia, T-79/89, T-84/89, T-85/89, T-86/89, T- 94/89, 59 — Rozsudok Kik/ÚHVT, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, T-96/89, T-98/89, T-102/89 a T-104/89, Zb. s. II-315, body body 88 a 89. 54 a 55, a rozsudok Súdneho dvora z 10. februára 1998, 60 — Rozsudok Kik/ÚHVT, už citovaný v poznámke pod čiarou 2, Nemecko/Komisia, C-263/95, Zb. s. I-441, bod 27. bod 94.

48. V oblasti určenia vnútorného jazykového režimu je teda potrebné priznať inštitúciám a orgánom Únie určitú funkčnú autonómiu. 47. V tomto rámci proti sebe stoja dva typy Taká autonómia je nevyhnutná pre zaistenie požiadaviek. Na jednej strane sú to základné ich riadneho fungovania. 63 Podľa názoru dôvody efektívnosti administratívnej práce, Súdneho dvora je vyjadrením „zásady vlast­ ktoré prikazujú obmedzený výber pracov­ nej každému inštitucionálnemu systému". 64 61 ných jazykov. Je zrejmé, že systém úplnej Táto autonómia však musí byť prísne ohra­ jazykovej plurality je pre inštitúciu alebo pre ničená. Možno ju uplatňovať iba v medziach orgán s technickými a špecializovanými stanovených Zmluvou 6 5 . V tejto súvislosti je kompetenciami prakticky nerealizovateľný potrebné pripomenúť, že Zmluva zveruje a ekonomicky neúnosný. Ale na druhej Rade hlavnú zodpovednosť za stanovenie strane, vnútorný jazykový režim nemôže byť celkom oddelený od režimu vonkajšej komu­ nikácie inštitúcií. Fungovanie a zloženie 62 — Pozri analogicky rozsudok zo 4. marca 1964, Lassalle/ orgánov a inštitúcií Únie musia vždy odrážať Parlament, 15/63, Zb. s. 57, v ktorom Súdny dvor uvádza najmä „snahu o zachovanie zemepisnej rovnováhy, vyžado­ vanej duchom Spoločenstva" v rámci samotného personálu Spoločenstva (Zb. s. 73). 63 — Pozri najmä rozsudok z 15. septembra 1981, Lord Bruce of 61 — Pozri v tonilo zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny Donington, 208/80, Zb. s. 2205, bod 17. advokát Jacobs vo veci Kik/ÚHVT, už citovane) v poznámke 64 — Rozsudok z 23. septembra 1986, AKZO Chemic/Komisia, pod čiarou 2, bod 63, ako a) návrhy, ktoré predniesol 5/85, Zb. s. 2585, bod 37. generálny advokát Van Gcrven vo veci Komisia/BASF a i. 65 — Pozri analogicky rozsudok z 28. novembra 1991, Luxembur­ (rozsudok z 15. júna 1994, C-137-92 P, Zb. s. I-2555), bod 43. sko/Parlament, C-213/88 a C-39/89, Zb. s. I-5643, bod 34.

49. Za týchto podmienok môže byť voľba jedného alebo viacerých jazykov Únie na vnútornej úrovni pripustená iba ak je zalo­ žená na objektívnych úvahách, súvisiacich s funkčnými potrebami predmetného 2) Zákonnosť podmienok prijímania orgánu, a ak z nej nevyplývajú neodôvodnené rozdiely v zaobchádzaní s občanmi Únie. Na jednej strane, je potrebné sa uistiť, že zvolený režim zodpovedá špecifickým potrebám predmetného orgánu, berúc do úvahy, naprí­ klad, históriu jeho zriadenia, miesto sídla, potrebu vnútornej komunikácie alebo 51. V napadnutých aktoch Eurojust stano­ povahu zverených mu funkcií. Na druhej vuje požiadavky v jazykovej oblasti, ktoré strane je potrebné preveriť, či táto volba nezodpovedajú požiadavkám vyplývajúcim neohrozuje rovnaký prístup občanov Únie z článku 12 ods. 2 PZOZ. Odlišujú sa od k zamestnaniu ponúkanému inštitúciami PZOZ buď rozsahom, alebo úrovňou poža­ dovaných znalostí. Španielske kráľovstvo tvrdí, že tento rozdiel sám osebe predstavuje porušenie PZOZ. 66 — V tejto súvislosti poznamenávam, že Zmluva z Nice, ktorou sa mení protokol o Štatúte Súdneho dvora, vyzýva Radu k prijatiu pravidiel o jazykovom režime vo vzťahu k Súdnemu dvoru a Súdu prvého stupňa v rámci Štatútu Súdneho dvora a už nie v rámci rokovacích poriadkov (článok 64 štatútu). Z toho vyplýva, že tieto pravidlá by mali získať postavenie 67 — Toto rovnako vyplýva z článku 15 v spojení s článkom 21 primárneho práva a že akúkoľvek zmenu by Rada mala Charty základných práv Európskej únie, ktoré chránia, na schváliť jednohlasne, v súlade s postupom uvedeným v článku jednej strane, právo každého občana Únie na prístup 245 ES. Táto zmena potvrdzuje význam, aký Zmluva prikladá k zamestnaniu a výberovým konaniam organizovaným ustanoveniam o jazykovom.režime a mimoriadnej zodpoved­ v Únii a, na druhej strane, právo netrpieť diskrimináciu, nosti, ktorá v tejto súvislosti prislúcha Rade. najmä na základe jazyka.

a) Odôvodnenie pracovným jazykom 56. Upresňujem však, že to nevylučuje možnosť, aby si niektorý orgán nezvolil viacero pracovných jazykov. Táto volba ale 54. Podľa Eurojustu sú požadované znalosti musí byť jasne určená a odôvodnená kon­ potrebné na to, aby prijatí uchádzači mohli krétnymi funkčnými potrebami tohto navzájom komunikovať v rámci orgánu. Sú orgánu, berúc do úvahy najmä rozmanitosť odôvodnené potrebou ovládania pracovných prijímaných pracovníkov. Používanie viac­ jazykov Eurojustu. erých jazykov v rámci organizačných zložiek inštitúcie môže odôvodňovať znalosť jedného z týchto pracovných jazykov. V takomto prípade však zjavne postačuje požadovať alternatívnu znalosť týchto jazykov. V každom prípade požiadavka kumulatívnej 55. Podľa môjho názoru niet pochybností znalosti rôznych jazykov nemôže byť odô­ o tom, že volba jazyka vnútornej komuniká­ vodnená potrebami vnútornej komunikácie a môže zodpovedať iba vôli udeliť privilego­ vaný štatút určitým jazykom Únie. Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 290 68 — Pozri rozsudok Súdneho dvora ľ. 13. júla 1989, Ccndoya/ Komisia, 108/88, Zb. s. 2711, bod 24, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. septembra 2003, Pappas/Výbor regiónov, T-73/01, Zb. VS s. I-A-207, II-1011, bod 85. 69 — Pozri v tomto zmysle rozsudok I.assallc/Parlament, už citovaný v poznámke pod čiarou 62, Zb. s. 74. 70 — Pozri bod 47 týchto návrhov.

I - 2095

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-160/03

ES právomoc rozdielneho zaobchádzania huje upresnenie v tomto ohľade. Keďže s úradnými jazykmi Únie patrí výlučne Rade, Eurojust jasne nepreukázal ani neodôvodnil ktorá musí túto právomoc vykonávať volbu jedného alebo viacerých pracovných s prihliadnutím na nutné rešpektovanie jazykov, uvádzané odôvodnenie musí byť zásady jazykovej rozmanitosti. v tomto prípade tiež odmietnuté.

60. Eurojust rovnako tvrdí, že tieto jazykové 58. Pokiaľ ide o požiadavku týkajúcu sa požiadavky sú spojené s úlohami, ktoré patria uspokojivej znalosti angličtiny pre zastávanie k jednotlivým predmetným pracovným mie­ miesta účtovníka, môže byť prípustná, pokiaľ stam, bola voľba angličtiny ako pracovného jazyka jasne určená a riadne odôvodnená. Vyjadre­ niam predloženým Súdnemu dvoru zo strany Eurojustu však chýba jasnosť. Na jednej strane sa zdá, že bol zvolený jediný jazyk vnútornej komunikácie bez toho, aby bolo upresnené, o ktorý ide 7 1 , na druhej strane sa zdá, že dva jazyky požadované vo vyhláse­ 61. Je potrebné pripustiť, že povaha ponú­ niach výberových konaní predstavujú jazyky kaných funkcií môže odôvodňovať ovládanie vnútornej komunikácie orgánu.72Okrem ďalšieho jazyka popri jazyku vnútornej toho rokovací poriadok Eurojustu neobsa­ komunikácie orgánu. Opatrenie zavádzajúce širšie jazykové požiadavky než jazykové požiadavky uvádzané PZOZ však nemôže porušovať základnú zásadu, akou je zásada 71 — Body 49 a 65 vyjadrenia k žalobe. zákazu diskriminácie. Preto musia byť jazy­ 72 — Body 13 a 28 dupliky. Toto vyplýva rovnako z vyjadrení predložených Eurojustom na pojednávaní. kové požiadavky stanovené z dôvodov

I - 2096

SPANIELSKO/EUROJUST

povahy zamestnania úzko spojené dzovaného miesta jednej alebo viacerým s obsadzovanými pracovnými miestami určeným národnostiam.

a nesmú viesť k spochybneniu požiadavky zemepisnej rozmanitosti personálu Únie.

64. V prejednávanej veci nie je preukázané, že požiadavky uložené pre obsadzované miesta predstavujú diskrimináciu na základe jazyka alebo štátnej príslušnosti.

66. Na druhej strane je pravdou, že Eurojust nepredložil veľmi podrobné vysvetlenie týka­ júce sa vzťahu, ktorý by mohol existovať medzi každou z posudzovaných funkcií 63. V rámci druhej podmienky je potrebné a zodpovedajúcimi jazykovými požiadav­ overiť, či prijaté požiadavky nepredstavujú kami. V tomto ohľade sa obmedzil na nadmerný zásah do cieľa zabezpečenia zeme­ uvedenie „implicitných" dôvodov vyplývajú­ pisnej rovnováhy v rámci inštitúcií a orgánov cich z popisu ponúkaných funkcií. Tieto Únie. Je isté, že uprednostnenie určitých dôvody spočívajú najmä v potrebe udržiava­ jazykov z dôvodu profesijných požiadaviek nia stálych stykov s externými osobami alebo dáva výhodu európskym občanom, ktorí orgánmi tak na národnej, ako aj na medzi­ ovládajú tieto jazyky ako materinské jazyky. národnej úrovni a v potrebe disponovať Takáto výhoda teda môže predstavovať rýchlo adekvátnymi pracovnými prostried­ nepriamu diskrimináciu na ujmu iných kami. Za týchto podmienok je namieste občanov Únie. Zásada zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti teda bráni tomu, aby jazyková požiadavka diktovaná 73 — Rozsudok Lassalle/Parlament, už citovaný v poznámke pod záujmami služby viedla k vyhradeniu obsa­ čiarou 62.

I - 2097

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-160/03

pripomenúť, že orgánom Únie musí byť ného na Eurojust článkom 31 rozhodnutia poskytnutá určitá autonómia pre stanovenie Eurojust.

I - 2098

ŠPANIELSKO/EUROJUST

preukázal, že má určité schopnosti potrebné law" možno dedukovať, že znalosť anglic­ pre zastavanie predmetného miesta. kého jazyka je potrebná. Nič však nenasved­ čuje tomu, že by pre výkon predmetného miesta bolo potrebné komunikovať a písať v angličtine.

71. To je nepochybne prípad vyhlásení, v ktorých je výborná, dobrá alebo uspokojivá znalosť anglického jazyka súčasťou kvalifiká­ 73. Pri absencii upresnení týkajúcich sa cie požadovanej pre obsadenie ponúkaných jazykových znalostí požadovaných pre pred­ miest. V tomto prípade je možné preukázať metné miesto je nemožné zistiť, či je vzťah medzi povinnosťou spísať prihlášku spochybňovaná požiadavka odôvodnená. v angličtine a predpísanými profesijnými Preto sa domnievam, že podmienka týkajúca požiadavkami. Okrem toho každá zaintere­ sa vypracovania dokumentov prihlášky sovaná osoba je oboznámená s týmito požia­ v angličtine, uvedená vo vyhlásení výbero­ davkami uverejnením vyhlásení výberových vého konania na miesto knihovníka/archi­ konaní vo všetkých úradných jazykoch Únie. vára, je nezákonná. Nakoniec uchádzači si zachovávajú právo predložiť svoju prihlášku rovnako v jazyku uverejnenia vyhlásenia výberového konania. Z toho vyplýva, že ujma spôsobená jazyko­ vým právam predmetných osôb je obmedze­ ného dosahu a v každom prípade odôvod­ nená funkciami predmetných pracovných miest. IV — Dôsledky navrhovaného riešenia

V — Návrh

77. Vo svetle predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

1) vyhlásenie výberového konania vydané Eurojustom na miesto knihovníka/ archivára sa zrušuje v rozsahu, v akom požaduje, aby dokumenty týkajúce sa podania prihlášky boli vypracované v angličtine;

2) v zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

I - 2100