← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·18.1.2005

C-165/03

ECLI:EU:C:2005:27

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62003CC0165

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-165/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 18. januára 2005 1

I - Úvod II — Právny rámec

Právo Spoločenstva

1. Táto vec sa týka prejudiciálnej otázky, ktorú položil Súdnemu dvoru podľa článku 234 ES Landgericht Stuttgart (Nemecko), a výkladu smernice Rady 3. Cieľom smernice je podporovanie voľ­ 69/335/EHS zo 17. júla 1969 o nepriamych ného pohybu kapitálu, ktorý sa považuje za daniach z tvorby a navyšovania základného základnú podmienku vytvorenia hospodár­ imania 2, zmenenej a doplnenej smernicou skej únie, ktorej charakteristiky sú podobné Rady 85/303/EHS z 10. júna 1985 3 (ďalej len charakteristikám domáceho [vnútorného — „smernica"). neoficiálny preklad] trhu (prvé odôvodne­ nie). Sledovanie tohto cieľa, pokiaľ ide o nepriame dane z tvorby a navyšovania [zvyšovania — neoficiálny preklad] základ­ ného imania, predpokladá ich harmonizáciu (druhé odôvodnenie).

2. Vnútroštátny sudca v podstate žiada, aby Súdny dvor upresnil, či sa zásady, ktoré vyplývajú z uznesenia vo veci Gründerzen­ 4. Článok 4 smernice znie: trum 4 týkajúceho sa činnosti notárov v obvode Oberlandesgericht Karlsruhe (ďalej len „OLG Karlsruhe") vzťahujú aj na prípad, ktorý sa tentoraz týka štátnych notárov v obvode Oberlandesgericht Stuttgart „1. Nasledujúce transakcie budú podliehať („OLG Stuttgart"). kapitálovej dani:

1 — Jazyk prednesú: taliančina. 2 — Ú. v. ES L 249, s. 25; Mim. vyd. 09/001, s. 11. 3 — Ú. v. ES L 156, s. 23,- Mim. vyd. 09/001, s. 122. 4 — Uznesenie z 21. marca 2004, Gründerzentrum-Betrieb- a) vytváranie [založenie — neoficiálny pre­ GmbH/Land Baden-Württemberg, C-264/00, Zb. s. I-3333. klad] kapitálového podniku;

I-5640

LÄNGST

b) konverzia na kapitálový podnik, firmu, b) zvýšenie aktív kapitálového podniku združenie alebo právnickú osobu, ktoré prostredníctvom zabezpečenia služieb nie sú kapitálovým podnikom; členom, ktoré nespôsobuje zvýšenie podnikového kapitálu [základného ima­ nia — neoficiálny preklad], ale ktoré spôsobuje zmenu práv v podniku, alebo ktorý môže zvýšiť hodnotu podnikových podielov; c) zvýšenie kapitálu [základného imania — neoficiálny preklad] kapitálového pod­ niku príspevkom aktív ľubovolného druhu;

d) zvýšenie kapitálu [základného imania — neoficiálny preklad] kapitálového pod­ niku príspevkom aktív ľubovolného druhu, nie akcií kapitálu [základného 3. Vytvorenie [založenie — neoficiálny pre­ imania — neoficiálny preklad] alebo klad] podľa ods. 1 pism. a) nebude zahŕňať aktív podniku, ale práv toho istého nijaké zmeny ústavných nástrojov alebo druhu ako majú členovia, ako je právo nariadení [zakladateľskej listiny alebo zakla­ hlasovania, akcie v ziskoch alebo akcií dateľskej zmluvy, alebo stanov — neoficiálny v nadbytku pri likvidácii; preklad] kapitálového podniku..."

5. Smernica okrem iného podľa svojho posledného odôvodnenia ustanovuje zruše­ nie ďalších nepriamych daní s rovnakými charakteristikami ako kapitálové dane. Tieto dane, ktorých uplatňovanie je zakázané, sú 2. Nasledujúce transakcie môžu podliehať osobitne vymenované v článku 10, ktorý kapitálovej dani: znie:

a) zvýšenie kapitálu [základného imania — neoficiálny preklad] kapitálového pod­ „Okrem kapitálových daní členské štáty niku kapitalizáciou ziskov, alebo perma­ nebudú uplatňovať z hľadiska podnikov, nentných alebo dočasných rezerv; firiem, združení alebo právnických osôb

I - 5641

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-165/03

pracujúcich pre zisk akékoľvek dane e) dane platené spôsobom poplatkov alebo z hľadiska: príspevkov;

a) transakcií vzťahujúcich sa na článok 4; ..."

b) príspevkov, úverov alebo ustanovení služieb, vyskytujúcich sa ako časť trans­ akcií vzťahujúcich sa na článok 4 [alebo Vnútroštátne právo služieb poskytnutých v rámci transakcií uvedených v článku 4 — neoficiálny preklad];

7. Podľa § 2 a nasledujúcich, ako aj podľa § 53 ods. 2 Gesetz betreffend die Gesellschaf­ c) registrácie alebo iných formalít požado­ ten mit beschränkter Haftung (nemecký vaných pred začatím podnikania, pre zákon o spoločnostiach s ručením obmedze­ ktoré podnik, firma, združenie alebo ným), na zmeny spoločenskej zmluvy GmbH právnická osoba pracujúca pre zisk (spoločnosti s ručením obmedzeným) sa [podnikajúca na účely dosiahnutia zisku vyžaduje notárske osvedčenie. 5 — neoficiálny preklad] môže podliehať z dôvodu právnej formy".

8. Paragraf 116 Bundesnotarordnung (spol­ 6. Článok 12 ods. 1 písm. e) smernice kový zákonník o notároch, ďalej len napokon upresňuje, že: „BnotO")6,v spojení s § 3 ods. 2 Landesge­ setz über die freiwillige Gerichtsbarkeit (krajinský zákon o súdnej právomoci 7 v nesporových veciach) stanovuje, že v obvode OLG Stuttgart — na rozdiel od územia spolkovej krajiny, ktorý zodpovedá „1. Bez zreteľa na články 10 a 11 môžu obvodu OLG Karlsruhe — vykonávajú notár- členské štáty uvaliť:

5 — Zákon z 20. apríla 1892 o spoločnostiach s ručením obme­ dzeným, RGBl., s. 477, v znení nálezu z 20. mája 1898 (RGBl., s. 846). 6 — Z 24. februára 1961 (BGBl. 1961 , s. I-98). 7 — Z 12. februára 1975 (GBl. s. 116).

I - 5642

LÄNGST

ske povolanie štátni notári a aj notári, ktorí tieto poplatky vyberať podľa § 15 ods. 2 LJKG vykonávajú notársku činnosť ako slobodné iba v prípade, ak poplatky neboli zaplatené povolanie. napriek výzve.

11. Pokiaľ ide o konanie vo veci námietok proti vyúčtovaniu poplatkov, ktoré notár predložil za osvedčenie určitého úkonu, je 9. Poplatky za notárske služby, ktoré môžu potrebné spomenúť § 156 ods. 1 KostO, notári účtovať, stanovuje Gesetz über die ktorý znie: Kosten in Angelegenheiten der freiwilligen Gerichtsbarkeit 8(Kostenordnung) (spolkový zákon o sadzobníku poplatkov), v znení, ktoré vyplýva z Drittes Gesetz zur Änderung der Bundesnotarordnung und anderer „1. Námietky voči vyúčtovaniu poplatkov Gesetze 9(tretí zákon o reforme spolkového vrátane poplatkov týkajúcich sa záväzku zákonníka, ktorým sa menia rôzne ustano­ zaplatiť a realizovať doložky vykonateľnosti venia zákona, ďalej len „KostO"). Tieto musia byť podané formou sťažnosti na poplatky sa uplatňujú jednotne na celom Landgericht, v ktorého obvode notár vyko­ nemeckom území a platia pre notárov náva svoj úrad. Pred vydaním rozhodnutia vykonávajúcich notársku činnosť ako slo­ musí Landgericht vypočuť účastníkov bodné povolanie a aj pre štátnych notárov. a nadriadený orgán notára. Ak poplatník spochybňuje výpočet notárskych poplatkov vykonaný notárom, tento notár môže požia­ dať uvedený Landgericht, aby o tom roz­ hodol.

10. Podľa § 12 ods. 1 druhej vety a § 14 ods. 1 piatej vety Landesjustizkostengesetz (kra­ ..." jinský zákon o súdnych trovách, ďalej len „LJKG"), sú sami štátni notári v obvode OLG Stuttgart, na rozdiel od štátnych notárov v obvode OLG Karlsruhe, veriteľmi splatných poplatkov za osvedčenia voči poplatníkom. Na základe regionálnej právnej úpravy 12. Paragraf 156 ods. 6 KostO in fine potom musia odviesť určitú paušálnu sumu stanovuje: uvedených poplatkov do Krajinskej verejnej pokladne. Verejná pokladňa je oprávnená

8 — Z 26. júla 1957 (BGBl. I, s. 960). „6. Orgán, ktorému notár podlieha, môže 9 — Z 31. augusta 1998 (BGBl. 1998 I, s. 2585). v každom prípade notárovi uložiť dosiahnu-

I - 5643

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-165/03

tie vydania rozhodnutia od Landgericht 15. Vzhľadom na uznesenie Súdneho dvora a podanie žaloby proti tomuto rozhodnutiu. vo veci Gründerzentrum, sa predseda Land­ Súdne rozhodnutie, ktoré z toho vyplynie, gericht Stuttgart, nadriadený orgán notára, môže viesť k zvýšeniu vyúčtovania poplat­ domnieval, že vyúčtovanie poplatkov za kov." osvedčenie je čiastočne v rozpore so smerni­ cou 69/335, pokiaľ ide o poplatky za zvýšenie základného imania a zmenu stanov spoloč­ nosti, ktoré podľa jeho názoru predstavujú dane, ktoré táto smernica zakazuje. Vyzval preto, aby pán Längst znížil uvedené vyúčto­ vanie tak, aby od SABU vybral iba hrubú sumu vo výške 1 465,66 eur a aby sa v zmysle § 156 ods. 6 KostO obrátil na Landgericht Stuttgart, aby dosiahol rozhodnutie III — Skutkový stav a préjudiciable otázky o zákonnosti predmetného vyúčtovania.

13. Pán Längst (štátny notár v obvode OLG Stuttgart) osvedčil ako štátny notár určité 16. Pán Längst sa podriadil príkazu doručiť rozhodnutia týkajúce sa spoločnosti SABU doklady senátu príslušnému pre žaloby na Schuh & Marketing GmbH (ďalej len Landgericht Stuttgart, hoci považoval vyúč­ „SABU"), týkajúce sa úkonov zlúčenia tovanie poplatkov, ktoré vykonal, za odôvod­ obchodných podielov spoločnosti do jedného nené v celom rozsahu. podielu, konverzie základného imania a obchodných podielov uvedenej spoločnosti na eurá, zvýšenia základného imania z vlastných zdrojov, ako aj zmeny obchod­ ného mena spoločnosti.

17. Vzhľadom na tieto rozdielne stanoviská a na pochybnosť o výklade citovaného uznesenia Súdneho dvora preto Landgericht Stuttgart uznesením z 31. marca 2003 roz­ hodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto préjudiciable otázky: 14. Oznámením o vyúčtovaní vyzval pán Längst SABU, aby pristúpili k zaplateniu 2 892,46 eur z titulu splatných poplatkov a nákladov za osvedčenie týchto úkonov. Táto suma zahŕňa poplatok za osvedčenie vo výške 1 584 eur — z celkovej hodnoty 484 007 eur — zodpovedajúcej zvýšeniu základného imania a zmene stanov spoloč­ „1. Majú sa v právnom systéme, aký je nosti. Z tejto čiastky pripadá štátu 1 183,83 v účinnosti vo würtemberskej časti eur a notárovi 400,17 eur. spolkovej krajiny Bádensko-Wiirtem-

I-5644

LÄNGST

bersko (obvod Oberlandesgericht Stutt­ 19. V rámci dokazovania vo veci požiadal gart) — kde, na rozdiel od skutkových Súdny dvor Landgericht Stuttgart podľa okolností, ktoré sú základom uznesenia článku 104 ods. 5 rokovacieho poriadku z 21. marca 2002, Gründerzentrum- o vysvetlenie priebehu a povahy konania, Betriebs-GmbH, C-264/00, v platnom ktoré sa vedie na tomto súde. znení, môže byť notárska činnosť vyko­ návaná štátnymi notármi, ako aj notármi vykonávajúcimi túto činnosť ako slobodné povolanie, ktorí sú jedni ako druhí veriteľmi vyberaných poplat­ kov, až na to, že štátni notári sú povinní podľa krajinského zákona odvádzať paušálnu časť týchto poplatkov štátu, 20. Na pojednávaní 25. novembra 2004 sa ktorý je ich zamestnávateľom a ktorý zúčastnili pán Längst, predseda Landgericht tieto príjmy využíva na krytie vlastných Stuttgart, a Bezirksrevisor (obvodný revízor) výdavkov — považovať poplatky vybe­ pri Landgericht Stuttgart, španielska vláda rané štátnym notárom za vyhotovenie a Komisia. aktu týkajúceho sa úkonu spadajúceho do pôsobnosti smernice 69/335 za daň v zmysle tejto smernice?

V — Právny rozbor 2. V prípade kladnej odpovede budú pred­ metné poplatky vyňaté z kvalifikácie dane v zmysle smernice 69/335, pokiaľ sa štát vzdá nároku na svoju časť a v dôsledku toho prestane uplatňovať krajinskú právnu úpravu, podľa ktorej mu musí byť časť poplatkov odvá­ dzaná?" A — O prípustnosti žaloby

21. V priebehu konania vznikli pochybnosti o povahe konania, ktoré sa vedie pred IV — Konanie pred Súdnym dvorom Landgericht Stuttgart, a o tom, či má rozhodnutie, ktoré má tento súd vydať, povahu súdneho rozhodnutia alebo nie, a v dôsledku toho aj pochybnosti, pokiaľ ide o právomoc Súdneho dvora odpovedať na 18. V konaní, ktoré sa takto začalo, pred­ položené prejudiciálne otázky. Skôr ako sa ložili svoje písomné pripomienky nemecká vyjadrím o podstate týchto otázok, preskú­ vláda, španielska vláda a Komisia. mam teda v krátkosti tento problém.

I - 5645

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-165/03

22. Pochybnosti vychádzajú hlavne z toho, nesporovej povahe konania [vo veci že predmetné konanie začalo na návrh pána samej]" 12. Längsta, na príkaz jeho nadriadeného orgánu, s cieľom overiť zákonnosť vyúčtova­ nia, ktoré predložil. Bolo by teda možné domnievať sa, že sudca a quo nemal roz­ hodnúť o skutočnom a pravom spore, akým je napríklad spor medzi veriteľom a dlžníkom o notárske poplatky, ale o čistú „vnútornú" žiadosť verejnej správy, ktorá nenecháva priestor pre sporové konanie. 24. V tomto prípade sa podľa môjho názoru môže spor vyvodiť práve zo samotnej povahy konania vo veci samej. Zo spisu totiž vyplýva, že konania podľa § 156 KostO možno začať iba v prípade namietania zákonnosti a/alebo sumy splatných notárskych poplatkov za notársky úkon. Uvedené ustanovenie upra­ vuje skutočne jediný opravný prostriedok proti vyúčtovaniu, ktoré vykonal notár. Z toho vyplýva, že predmetom konania v hlavnej veci je práve vyriešenie sporu.

23. V tejto súvislosti v prvom rade pripomí­ nam, že podľa ustálenej judikatúry „z článku 234 ES vyplýva, že vnútroštátne súdy sú oprávnené podať návrh na Súdny dvor len vtedy, ak na nich prebieha spor a pokiaľ majú o ňom rozhodnúť v rámci konania, ktoré má byť skončené rozhodnutím s charakterom 25. Nedomnievam sa, že skutočnosť, že súdneho rozhodnutia" 10. Ako Súdny dvor v tejto veci vzniesol námietky proti notár­ rovnako upresnil, rozhodujúca je skutočnosť, skym poplatkom, ktoré vyúčtoval pán Längst, aby boli prejudiciálne otázky položené sud­ nadriadený orgán notára a nie dotknutý 11 cami, ktorí majú „rozhodnúť spor" , a to poplatník, môže viesť k inému záveru. Pán okrem iného nezávisle na „sporovej alebo Längst a jeho nadriadený orgán totiž pod­ porujú toto tvrdenie a navrhujú vo veci výkladu práva Spoločenstva a najmä vo veci uplatňovania uznesenia Gründerzentrum na 10 — Pozri rozsudky z 19. októbra 1995, Job Centre, nazývaný „Job Centre I", C-111/94, Zb. s. I-3361, bod 9; z 12. novembra tento prípad opačné odpovede. Predseda 1998, Victoria Film, C-134/97, Zb. s. I-7023, bod 14, a zo Landgericht Stuttgart sa, ako sme videli, 14. júna 2001, Salzmann, C-178/99, Zb. s. I-4421, bod 14, ako aj uznesenie z 22. januára 2002, Holto, C-447/00, Zb. s. I-735, domnieva, že časť poplatkov predstavuje daň, bod 17. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ktorú smernica zakazuje, zatiaľ čo notár to 11 — Pozri najmä už citovaný rozsudok Job Centre I, v ktorom Súdny dvor vyslovil, že nie je príslušný rozhodnúť o prejudiciálnych otázkach, ktoré položil Tribunale di Milano, pričom sa domnieval, že tento sudca v rámci konania „dobrovoľnej súdnej právomoci" smerujúceho k uznaniu zakladateľského aktu spoločnosti na účel zápisu do obchod­ 12 — Rozsudok z 21. februára 1974, Birra Dreher, 162/73, Zb. ného registra „vykonával úlohy štátnej správy, pričom zároveň s. 201, bod 3. Pozri nedávne rozsudky z 18. júna 1998, nebol povinný rozhodnúť spor (bod 11). Kurzívou zvýraznil Corsica Fernes France, C-266/96, Zb. s. I-3949, bod 23, generálny advokát. a z 15. januára 2002, Lutz a i., C-182/00, Zb. s. I-547, bod 13.

I - 5646

LÄNGST

vylučuje. Pri kontrole zákonnosti predmet­ uznesenie Gründerzentrum, ktoré sa týka ných poplatkov má teda sudca a quo roz­ činnosti notára v obvode OLG Karlsruhe, sa hodnúť medzi dvoma úplne opačnými návr­ majú aj poplatky, ktoré prijíma štátny notár hmi. v obvode OLG Stuttgart za osvedčenie úkonu upraveného smernicou, považovať za dane.

26. Po druhé rozhodnutie, ktoré bude musieť vnútroštátny sudca prijať, má podľa môjho názoru jasne povahu „súdneho roz­ hodnutia". Ako Súdny dvor osobitne pod­ čiarkol v upresneniach, ktoré poskytol, toto rozhodnutie bude vykonateľné na vzťahy medzi veriteľom a dotknutým dlžníkom 29. Na zodpovedanie tejto otázky je a zakladá prekážku rozhodnutej veci. Okrem potrebné predovšetkým pripomenúť, že toho bude môcť byť napadnuté odvolaním v uznesení citovanom sudcom a quo Súdny pred OLG Stuttgart, ale len z právnych dvor po uplatnení ustálenej judikatúry 13 dôvodov a po predchádzajúcom povolení rozhodol, pokiaľ ide o to, čo nás teraz odvolacieho súdneho orgánu. zaujíma, že splatné poplatky za vyhotovenie notárskej zápisnice osvedčujúcej úkon upra­ vený v smernici v systéme charakterizova­ nom skutočnosťou, že i) notári sú štátni úradníci; ii) notárske poplatky sú sčasti odvádzané orgánu verejnej moci, ktorý ich 27. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa spravuje a využíva na financovanie svojich domnievam, že Súdny dvor má právomoc úloh. 14 odpovedať na otázky, ktoré mu boli položené v tejto veci, ktoré teraz idem preskúmať.

B — O veci samej 30. Súdny dvor potom rozhodol, že poplatky za vyhotovenie notárskej zápisnice za osved­ čenie založenia obchodnej spoločnosti, ktoré boli vybrané za takýchto podmienok, pred­ stavujú daň zakázanú podľa článku 10 O prvej otázke smernice, keďže: i) predmetný úkon musel byť povinne potvrdený notárskou zápisnicou;

13 — Pozri najmä rozsudky z 29. septembra 1999, Modelo, C-56/98, Zb. s. I-6427, a z 21. septembra 2000, Modelo 28. Ako sme videli, prvou otázkou sa Continente SGPS, C-19/99, Zb. s. I-7213. vnútroštátny sudca pýta, či vzhľadom na 14 — Uznesenie Gründerzenlrum, už citované, body 27 a 28.

I - 5647

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — A. TIZZANO — VEC C-165/03

ii) prijaté poplatky nemali charakter odplaty, odmenu zodpovedajúcu časti poplatkov, a teda „im chýbala akákoľvek súvislosť ktoré vyúčtovali v obvode, o ktorý ide, je to s nákladmi na konkrétne poskytnutú notár, kto v zásade priamo vyberá poplatky 15 službu" . a iba následne platí štátu paušálnu sumu. Z tohto hľadiska je teda postavenie štátneho notára, pôsobiaceho v obvode OLG Stuttgart oveľa podobnejšie postaveniu notára, ktorý vykonáva činnosť ako slobodné povolanie.

31. Podľa vnútroštátneho sudcu a nemeckej vlády sa toto riešenie nevzťahuje na tento prípad. Právne postavenie štátnych notárov pôsobiacich v obvode OLG Stuttgart je odlišné od právneho postavenia ich kolegov pôsobiacich v obvode OLG Karlsruhe, a to z dvoch dôvodov. 34. Vzhľadom na tieto dva rozdiely sa teda vnútroštátny sudca a nemecká vláda dom­ nievajú, že poplatky prijímané štátnymi notármi v obvode OLG Stuttgart nepredsta­ vujú dane v zmysle článku 10 smernice.

32. Na jednej strane v obvode OLG Stuttgart je možné, na rozdiel od obvodu OLG Karlsruhe, obrátiť sa nielen na štátnych notárov, ale aj na notárov, ktorí vykonávajú činnosť ako slobodné povolanie. Táto mož­ nosť voľby vylučuje nevyhnutný povinný 35. Hneď poviem, že tento názor nezdieľam. charakter dane. Keďže súkromné osoby majú Rovnako ako španielska vláda a Komisia sa možnosť obrátiť sa na notárov, ktorí vyko­ totiž domnievam, že uvedené rozdiely medzi návajú činnosť ako slobodné povolanie, postavením štátnych notárov v týchto dvoch splatné poplatky za vyhotovenie notárskej obvodoch neodôvodňujú iné riešenie, pokiaľ zápisnice sa v skutočnosti nevyberajú nevyh­ ide o kvalifikáciu predmetných poplatkov nutne štátom. ako dane.

33. Na druhej strane, zatiaľ čo v obvode OLG Karlsruhe je veriteľom poplatkov stále 36. Predovšetkým, pokiaľ ide o súčasné verejná pokladňa a štátni notári dostávajú pôsobenie štátnych notárov a notárov, ktorí vykonávajú činnosť ako slobodné povolanie v obvode OLG Stuttgart, podotýkam, že 15 — Uznesenie Gründerzentrum, už citované, body 29 — 33. podobná situácia nastala aj v prípade, ktorý

I - 5648

LÄNGST

vyústil do uznesenia Gründerzentrum. 38. Z tohto hľadiska je situácia, ktorá platí V tomto rozhodnutí totiž Súdny dvor v obvode OLG Stuttgart, úplne totožná so upresnil, že „podľa § 20 BNotO vykonanie situáciou vo veci Gründerzentrum. V oboch verejného úkonu možno žiadať od akéhokoľ­ obvodoch totiž štátni úradníci môžu vyko­ vek notára, či štátneho, alebo vykonávajúceho návať notársku činnosť a prijímajú poplatky činnosť ako slobodné povolanie, ktorý pôsobí za úkony, ustanovené v smernici. na nemeckom území, a platnosť takto vykonaného úkonu musí byt' uznaná na celom území štátu" 16. Inými slovami, na rozdiel od tvrdenia sudcu a quo [v konaní vo veci samej,— neoficiálny preklad] a nemeckej vlády aj v tomto prípade existovala možnosť volby medzi dvomi typmi notárov. Ako sme však videli, toto nebránilo Súdnemu dvoru, aby dospel k záveru, že poplatky vybrané štátnymi notármi v obvode OLG Karlsruhe 39. Nezdá sa mi ani, že by na kvalifikáciu predstavovali daň. predmetných poplatkov mohla mať vplyv druhá okolnosť, ktorú uviedol vnútroštátny sudca, a teda skutočnosť, že v obvode OLG Stuttgart sú štátni notári veriteľmi týchto poplatkov.

37. To vysvetľuje, prečo sa otázka kvalifiká­ cie poplatkov ako dane kladie výlučne vo vzťahu k štátnym notárom nezávisle na 40. Podľa judikatúry Súdneho dvora je totiž skutočnosti, že je možné obrátiť sa aj na jediným podstatným kritériom v tomto notárov, ktorí vykonávajú činnosť ako slo­ smere zistenie, či sú poplatky, ktoré zaplatia bodné povolanie. Kladie sa vždy, keď štát súkromné osoby, aspoň „čiastočne odvá­ prostredníctvom svojich zástupcov prijíma dzané štátu a použité na financovanie poplatky za úkony upravené v smernici. Na 17 verejných výdavkov" . Nie je teda rozhodu­ účel uplatňovania smernice a najmä zákazu júce, či k tomu dochádza priamo, ako ustanoveného článkom 10 je teda podstatná v prípade obvodu OLG Karlsruhe, alebo iba skutočnosť, že štátni úradníci vykonávajú nepriamejším spôsobom, ako v tomto prí­ notársku činnosť. pade. Rozhodujúce je totiž, že v oboch prípadoch, ako to aj vyplýva zo samotného návrhu na začatie prejudiciálneho konania, 16 — Uznesenie Grüntderzentrum, už citované, bod 13. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Okrem toho jeden z účastníkov tonto konania (obvodný revízor pri súde vo Friburgu) tvrdil, že vybrané poplatky nebolo možná považovať za dañ v zmysle smernice najmä vzhľadom na skutočnosť, že „vnútroštátny 17 — Rozsudky Modelo I, už citovaný, bod 22, a Modelo II, už právny poriadok napadnutý v už citovanej veci Modelo je citovaný, bod 22. Je potrebné podotknúť, že vo veci Modelo jasne odlišný od platného nemeckého právneho poriadku, ako v systéme, ktorý sa uplatňuje v obvode OLG Stuttgart, keďže len okrem štátneho notára uznáva aj iné dve kategórie boli poplatky vyberané štátnymi notármi a potom týmito osôb, ktoré vykonávajú činnosť ako slobodné povolanie" (bod notármi čiastočne odvádzané štátu. Pozri tiež uznesenie 22). Gründerzentrum, bod 28.

I - 5649

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO — VEC C-165/03

sa časť vybraných poplatkov odvádza do O druhej otázke verejnej pokladne.

43. Druhou otázkou sa vnútroštátny sudca Súdneho dvora pýta, či v prípade, ak štát 41. Zdá sa mi, že na záver môžem povedať, odmietne časť notárskych poplatkov, na že postavenie štátnych notárov v oboch ktoré má nárok, ak neuplatní regionálnu predmetných obvodoch, je podobné a že sa právnu úpravu, ktorá ustanovuje odvod časti teda na tento prípad vzťahujú zásady, ktoré týchto poplatkov do verejnej pokladnice, Súdny dvor vyhlásil v uznesení Gründerzen­ prestanú mať poplatky prijaté štátnymi trum. Okrem toho podotýkam, že práve notármi charakter dane. vzhľadom na tieto podobnosti začala Komi­ sia, ako to upresnila na pojednávaní, konanie o nesplnenie povinnosti proti Nemecku s odkazom na právnu úpravu, ktorá sa vzťahuje na štátnych notárov v spolkovej krajine Bádensko-Wurtembersko v celom rozsahu, a teda na štátnych notárov v obvode OLG Karlsruhe, ako aj na štátnych notárov v obvode OLG Stuttgart. 44. Pri formulovaní tejto otázky sudca a quo odvolával najmä na obežník Ministerstva spravodlivosti spolkovej krajiny Bádensko- Würtembersko, prijatý 22. mája 2002 po uznesení Gründerzentrum, v ktorom sa notári vyzývajú, aby nevyberali notárske poplatky v zmysle smernice. Podľa vnútro­ štátneho súdu v zmysle tejto smernice by sa mohla verejná pokladnica prípadne vzdať príjmu časti notárskych poplatkov, na ktoré 42. Navrhujem preto, aby Súdny dvor odpo­ má nárok, pokiaľ tieto poplatky považuje za vedal na prvú otázku tak, že smernica Rady nezlučiteľné s právom Spoločenstva. 69/335/EHS, zmenená a doplnená smerni­ cou Rady 85/303/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že v systéme, akým je systém platný v OLG Stuttgart, splatné poplatky za spísanie notárskej zápisnice osvedčujúcej úkon patriaci do pôsobnosti tejto smernice pred­ stavujú daň v zmysle smernice, ak nastane situácia charakterizovaná skutočnosťou, že notári sú štátni úradníci a že časť poplatkov sa odvádza štátu na financovanie verejných 45. Pokiaľ ide o mňa, pripomínam pred­ výdavkov. ovšetkým, že podľa ustálenej judikatúry

I - 5650

LÄNGST

Spoločenstva „zmyslom prejudiciálneho vznesená v tomto konaní. Toto oznámenie sa konania, a teda právomoci Súdneho dvora v skutočnosti týka výlučne výberu notárskych nie je vyslovovať názory poradnej povahy poplatkov štátnymi notármi a vyzýva ich, aby o všeobecných alebo hypotetických otáz­ neúčtovali platbu týchto poplatkov nezluči­ kach..., ale potreba konkrétne rozhodnúť teľných so smernicou. V tomto prípade však 18 spor" . táto platba, ktorá je predmetom konania vo veci samej, bola vyúčtovaná.

46. Po tomto úvode sa mi zdá dostatočné zdôrazniť, že táto otázka sa opiera o hypotetické a zdanlivé okolnosti alebo o čistý predpoklad, že orgány spolkovej 49. Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že krajiny sa rozhodli vzdať sa predmetných táto otázka nie je užitočná pre vyriešenie poplatkov. Inými slovami, ide o prostú mož­ sporu, ktorý prebieha pred vnútroštátnym nosť, ktorá sa ponecháva na voľnú úvahu sudcom, a preto Súdny dvor nie je povinný verejnej správy. vysloviť sa k tejto otázke.

47. Zo spisu nevyplýva ani úmysel orgánov spolkovej krajiny uskutočniť takúto možnosť. Ako napokon zdôraznila sama nemecká vláda, v okamihu, keď nastal skutok, ktorý 50. Pokiaľ by však Súdny dvor považoval za je predmetom konania vo veci samej, neexi­ vhodné odpovedať na túto otázku, zdá sa mi, stovala žiadna právna úprava, ktorá by že ak by sa štát vzdal príjmu časti notárskych ustanovovala, že štát sa vzdáva týchto poplatkov, na ktorý má nárok, nebolo by to poplatkov, ale len návrh novely zákona dostatočné na to, aby tieto poplatky prestali v tomto zmysle. mať charakter dane v zmysle smernice.

48. Pokiaľ ide o oznámenie, ktoré spomenul vnútroštátny sudca, je nevyhnutné uviesť, že to smeruje k inej otázke a nie k tej, ktorá bola 51. A teda, pokiaľ je notár štátnym úradní­ kom začleneným do štátnej správy a odmeňovaným štátom za výkon verejných 18 — Pozri medzi iným rozsudky zo 16. decembra 1981, Foglia/ úloh, poplatky, ktoré sa platia takémuto Novello, 244/80, Zb. s. 3045, bod 18; z.15. júna 1995, Zabala Erasun a i., C-422/93C-424/93, Zb. s. I-1567, bod 29, notárovi, by boli aj tak aspoň nepriamo a z 12. marca 1998, Djabali, C-314/96, Zb. s. I-1149, bod 19. odvádzané štátu a boli by preto daňou.

I - 5651

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-165/03

VI - Návrh

52. Navrhujem preto, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Landgericht Stuttgart, takto:

Smernica Rady 69/335/EHS, zmenená a doplnená smernicou Rady 85/303/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že v systéme, akým je systém platný v OLG Stuttgart, splatné poplatky za spísanie notárskej zápisnice osvedčujúcej úkon patriaci do pôsobnosti tejto smernice predstavujú daň v zmysle smernice, ak nastane situácia · charakterizovaná skutočnosťou, že notári sú štátni úradníci a že časť poplatkov sa odvádza štátu na financovanie verejných výdavkov.

I - 5652

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-165/03 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik