Súdny dvor Európskej únie·19.2.2004

C-166/03

ECLI:EU:C:2004:113

Spája konania

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62003CC0166
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

KOMISIA/FRANCÚZSKO

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 19. februára 2004 1

1. Pôvodne sa rýdzosť zlata merala 3. V septembri 2001 zaslala Komisia fran v karátoch, pričom rýdze zlato obsahovalo cúzskym úradom odôvodnené stanovisko 24 karátov, v súčasnosti sa rýdzosť zlata často podľa článku 226 ES týkajúce sa dvoch meria v promile. Predmetom tohto konania z týchto údajných obmedzení obchodu. je otázka, či právna úprava členského štátu, podľa ktorej možno ako zlato označovať iba výrobky s rýdzosťou minimálne 750/1000 (18 karátov), zatiaľ čo výrobky s rýdzosťou 375/1000 alebo 585/1000 (9 a 14 karátov) sa musia označovať ako „zliatina zlata", predstavuje opatrenie s rovnocenným účin 4. Po odpovedi Francúzska zo 4. februára kom ako množstvové obmedzenie dovozu, 2002 zostal sporný už iba jeden bod, ktorý je a preto je podľa článku 28 ES zakázaná. predmetom tohto konania.

5. 10. apríla 2003 navrhla Komisia Súdnemu dvoru, aby určil, že Francúzska republika si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce z článku 28 ES a to tým, že označenie „zlato" spája výlučne s výrobkami s rýdzosťou Konanie 750/1000, zatiaľ čo výrobky s rýdzosťou 375/1000 alebo 585/1000 označuje ako „zliatina zlata".

2. V novembri 2000 po prijatí sťažnosti zaslala Komisia francúzskej vláde formálny 6. Sporná právna úprava je zakotvená list, v ktorom poukázala na to, že podľa jej v článku 552a Code général des impôts názoru niektoré ustanovenia francúzskeho (všeobecný daňový zákonník) a aplikuje sa právneho poriadku obmedzujú dovoz výrob v maloobchode pri predaji jednotlivcom. kov zo zlata v štyroch smeroch. Hodnota v promile musí byť udávaná pri výrobkoch zo „zliatiny zlata", pričom nie je evidentné, či to platí aj pre výrobky zo 1 — Jazyk prednesú: angličtina. „zlata".

I - 6537

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - F. G. JACOBS - VEC C-166/03

Tvrdenia účastníkov konania prednosť pred požiadavkami zásady voľného pohybu tovaru .

9. Podľa názoru Komisie v tomto prípade nejde o takýto prednostný záujem. Požia davke informovať spotrebiteľov — ktorí sú 7. Komisia uviedla, že väčšina výrobkov, p r i m e r a n e informovaní, upozornení ktoré sa musia označovať ako „zliatina zlata", a upovedomení — možno vyhovieť za sa dováža. Výrobky predávané v krajine pomoci zodpovedajúceho etiketovania 4 , pôvodu v súlade so zákonom ako „zlato" sa ktoré poskytuje podrobnejšie a užitočnejšie musia vo Francúzsku predávať pod označe informácie ako len rozlišovanie v označovaní ním, ktoré je menej známe a menej zvučné, a ktorým môžu obchodníci vyzdvihnúť v dôsledku čoho sa uvádzajú na trh ťažšie, čo výhody osobitnej rýdzosti. narúša dovoz (francúzska vláda však popiera existenciu akéhokoľvek dôkazu podporujú ceho toto tvrdenie).

10. Francúzska vláda uvádza, že takýto záujem existuje. Právna úprava označovania nevyhnutne zabezpečujúca požiadavku korektnosti v obchodnom styku a ochranu spotrebiteľa je o d ô v o d n e n á , ak je v adekvátnom vzťahu k cieľu, ktorý nemožno dosiahnuť opatreniami obmedzujúcimi pohyb tovarov v spoločenstve v menšej 5 8. V zmysle ustálenej judikatúry prekážky miere . Sporná právna úprava je nevyh voľného pohybu tovaru pri absencii harmo nutná, aby boli spotrebitelia chránení tým, nizačných predpisov spočívajúce v tom, že že budú jednoducho a priamo informovaní tovary z iných členských štátov, ktoré sú tam o zásadnom rozdiele medzi dvoma stupňami legálne vyrobené a uvedené na trh, musia kvality toho istého výrobku a vyhnú sa tak zodpovedať určitým predpisom (napríklad týkajúcim sa ich označenia, formy, rozmerov, hmotnosti, zloženia, úpravy, značenia 2 — Pozri napríklad rozsudky Súdneho dvora z 20. februára 1979, a balenia), predstavujú podľa článku 28 ES Rewe-Zentral, „Cassis de Dijon", 120/78, Zb. s. 649, bod 14 a zo 14. júna 2001, Komisia/Francúzsko, C-84/00, Zb. s. 1- zakázané opatrenie s rovnocenným účinkom, 4553, bod 24. a to aj v prípade, ak tieto predpisy platia bez 3 — Pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora z 21. júna 2001, Komisia/Taliansko, C-30/99, Zb. s. 1-4619, bod 32. rozdielu pre všetky výrobky, pokiaľ ich 4 — Pozri rozsudok Súdneho dvora z 9. decembra 1981, Komisia/ použitie nemožno odôvodniť naliehavými Taliansko, 193/80, Zb. s. 3019, najmä bod 27. 5 — Pozri rozsudok Súdneho dvora z 5. decembra 2000, Guimont, dôvodmi všeobecného záujmu, ktoré majú C-448/98, Zb. s. 1-10663, bod 27 a tam citovaný rozsudok.

I - 6538

KOMISIA/FRANCÚZSKO

uvedeniu do omylu spôsobenému technic Posúdenie kou informáciou. Právna úprava zodpoveda júca tomuto cieľu nesleduje ochranu záuj mov domáceho priemyselného odvetvia, a preto nie je v rozpore s článkom 28 ES.

12. V tomto konaní nejde ani tak o to, akú minimálnu rýdzosť musia mať výrobky, aby ich bolo možné označovať ako „zlato", a ani o to, aké prostriedky pri určovaní rýdzosti výrobkov zo zlata treba zvoliť. Žiadne z týchto kritérií nebolo dosiaľ predmetom harmonizácie na úrovni spoločenstva. Pred metom tohto konania je otázka, či francúzska právna úprava pri absencii harmonizačných predpisov spadá pod článok 28 ES, a ak áno, 11. V odpovedi na odôvodnené stanovisko či je odôvodnená. a v reakcii na túto odpoveď sa účastníci konania zameriavajú na skutočnosť, či exi stujú prekážky voľného pohybu tovaru. Komisia je naďalej toho názoru, že právna úprava je spôsobilá narušiť dovoz tovaru, a poukazuje na to, že každé opatrenie, ktoré je čo len potencionálne spôsobilé hoci len v nepatrnej miere narušiť dovoz tovaru, spadá pod článok 28 ES. V každom prípade je neprijateľné tvrdenie, že označenie luxus ného tovaru má nepatrné dosahy na spotre biteľov, a z ustálenej judikatúry Súdneho 13. Treba mať na mysli, že minimálne dvora vyplýva, že právna úprava etiketovania v Európe sa pri výrobe šperkov a iných výrobkov obmedzuje trh menej ako právna výrobkov zo zlata najčastejšie používa zlia úprava označovania výrobkov 6. Údaj tina zlata. Bežný je obsah zlata medzi troma o rýdzosti kovu uvedený na etikete osminami (375/1000) a troma štvrtinami v promile je pre priemerného spotrebiteľa (750/1000). Využívajú sa aj vyššie štandardy, jasný a zrozumiteľný. Francúzska vláda sa ale čisté alebo takmer čisté zlato je často na naďalej domnieva, že Komisia musí dokázať účely spracovania veľmi mäkké, hoci sa existenciu dosahov na trh, čo však ale zjavne v niektorých častiach sveta upred neurobila. nostňuje. Vo všeobecnosti sa z dôvodu spracovateľnosti, tvrdosti a odolnosti využíva zliatina zlata. Rozličné zliatiny zlata majú 6 — Pozri rozsudky Komisia/Taliansko (už citovaný v poznámke rôznu farbu, rôzne fyzikálne vlastnosti pod čiarou 4); Guimont (už citovaný v poznámke pod čiarou 5) a rôznu cenu a zodpovedajú rozdielnemu a zo 16. januára 2003 Komisia/Španielsko, C-12/00, Zb. s. I-459. vkusu spotrebiteľov.

I - 6539

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS — VEC C-166/03

Predstavuje francúzska právna úprava opa 17. Vo svojej odpovedi na žalobu Francúzska trenie s rovnocenným účinkom ako množ- republika popiera tvrdenie, že výrobky stvové obmedzenie dovozu? s označením „zliatina zlata" sú pre spotrebi teľov menej atraktívne a uvádza, že Komisia nepreukázala údajné dosahy na vnútorný trh Spoločenstva.

14. Francúzska vláda sa domnieva, že Komi sia nepredložila dôkaz o existencii obmedze nia trhu, a ak aj áno, bol neurčitý a bezvýznamný. 18. V zmysle ustálenej judikatúry sa však akákoľvek právna úprava, ktorá je spôsobilá narušiť vnútorný trh spoločenstva priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne, považuje za opatrenie s rovnocenným účin kom ako množstvové obmedzenie dovozu, a preto je podľa článku 28 ES zakázaná 8. Toto kritérium tu bolo jednoznačne splnené. 15. Komisia vo svojej žalobe uviedla, že výrobky s rýdzosťou 375/1000 alebo 585/1000 predávané vo Francúzku sa pre važne dovážajú, že tieto výrobky možno v krajine pôvodu predávať ako „zlato", ale podľa francúzskej právnej úpravy sa musia vo Francúzsku predávať ako „zliatina zlata", a že 19. Popieranie skutočnosti, že sporná právna označenie „zliatina zlata" robí tieto výrobky úprava je spôsobilá vyvolať účinky na sprá pre spotrebiteľa menej atraktívnymi ako vanie sa kupujúceho a tým účinky na trh, je výrobky s označením „zlato". nie len neprijateľné, ale aj v rozpore s hlavným argumentom uvedeným francúz skou vládou, a síce že právna úprava je nevyhnutná na účel ochrany spotrebiteľa.

16. Tieto elementy súhrnne vytvárajú úpravu, ktorá je v zásade v rozpore s článkom 28 ES, čo nastoľuje otázku, či 20. Každá požiadavka na ochranu spotrebi neexistuje nejaké odôvodnenie, ktoré túto teľa týkajúca sa označenia výrobkov podľa ich p r á v n u ú p r a v u dáva do s ú l a d u kvality musí vyvolať minimálne také účinky s komunitárnym právom 7.

8 — Rozsudky Súdneho dvora z U. júla 1974, Dassonville. 8/74, 7 — Porovnaj napríklad rozsudok Guimont, už citovaný Zb. s. 837, bod 5, a z 11. decembra 2003, Deutscher v poznámke pod čiarou 5, bod 25 až 27. Apothekerverband, C-322/01, Zb. s. I-14887, bod 66.

I - 6540

KOMISIA/FRANCÚZSKO

na správanie sa kupujúceho, že odradí 23. Rovnako možno povedať, že tieto ciele spotrebiteľa od kúpy výrobku v dôsledku vzhľadom na hodnotu suroviny, z ktorej sa nesprávneho úsudku. Označenia vyššej kva vyrábajú zlaté šperky, vyžadujú presnú infor lity sú v zásade vždy atraktívnejšie ako máciu o jeho rýdzosti. Hoci estetický vzhľad, označenia nižšej kvality. Ak zostanú ostatné kvalita prevedenia a celková cena zohrávajú kritériá, ako napríklad cena, rovnaké, je pri konečnom rozhodovaní sa o kúpe bez pravdepodobné, že označenie kvality bude pochyby významnú úlohu, bude rýdzosť zlata pri voľbe u spotrebiteľa rozhodujúce — pri konečnom rozhodovaní sa o kúpe v prospech vyššej kvality. Nemožno vážne výrobku určite zohľadnená. Zlato je tovar tvrdiť, že označenie „zlato" pre luxusný tovar spojený s emóciami a história ukazuje vášeň nie je atraktívnejším označením ako „zliatina človeka pre čistotu zlata, spojenú zrejme zlata". s dôvodným strachom pred podvodom.

21. Z týchto dôvodov je sporná právna úprava spôsobilá narušiť trh medzi členskými štátmi, a preto je podľa článku 28 ES v zásade zakázaná.

24. Ako Komisia výstižne uviedla, možno tieto pochybnosti odstrániť primeraným eti- ketovaním.

Možno považovať právnu úpravu za odôvod nenú?

22. Z rozsudku Cassis de Dijon 9 jasne 25. Systém e t i k e t o v a n i a v s ú l a d e vyplýva, že zásada ochrany spotrebiteľa s promilovým systémov uznávaným a korektnosti v obchodnom styku sú nalie v súčasnosti podľa všetkého úplne zodpovedá havými dôvodmi všeobecného záujmu, ktoré požiadavkám o c h r a n y s p o t r e b i t e ľ a majú pred voľným pohybom tovaru pred a korektnosti v obchodnom styku. Je úplne nosť. transparentný, prípadne má iba nepatrné obmedzenie, pretože široká verejnosť je skôr zvyknutá uvažovať v percentách ako 9 — Pozri poznámku pod čiarou 2. „v promile".

I - 6541

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — F. G. JACOBS - VEC C-166/03

26. Predtým bežný a v súčasnosti možno 30. Po tretie, nerozlišuje sa medzi zlatom ešte stále blízky karátový systém je takisto s rýdzosťou 585/1000 a zlatom s rýdzosťou transparentný, hoci si vzhľadom na skutoč 375/1000, pričom toto rozlišovanie môže nosť, že čisté zlato obsahuje 24 karátov, pre mať pre spotrebiteľa väčší význam ako roz správny úsudok vyžaduje uvažovanie lišovanie medzi obsahom 750/1000 v dvadsaťštvrtinách, spolu s určitou dávkou a obsahom 585/1000, p r e t o ž e ide zručnosti. o rozlišovanie medzi zliatinami zlata, ktoré obsahujú viac, resp. menej, ako 50 % zlata.

27. Systém, ktorý francúzska vláda presa dzuje ako nevyhnutný, je však skôr nepre hľadný. Bez ďalšej informácie môže spotre biteľa uviesť k mylnému záveru, že jedno 31. Je pravdou, že prinajmenšom výrobky ducho výrobky s označením „zlato" obsahujú s dvoma nižšími stupňami rýdzosti musia čisté zlato, zatiaľ čo pri výrobkoch obsahovať tiež presný údaj o rýdzosti. s označením „zliatina zlata" ide o zlato V tomto zmysle sa však zdá byť paralelný zmiešané s inými prísadami. Preto tento systém dvoch odlišných označení „zlata" systém podľa všetkého nie je spôsobilý a „zliatiny zlata" v najlepšom prípade zby dosiahnuť zamýšľaný cieľ z troch dôvodov. točný a neprimeraný vo vzťahu k informácii o tom, čo sa prevažne prezentuje ako pohyblivá škála pomerného zloženia.

28. Po prvé, neposkytuje žiadne bezpro stredné informácie a ani podrobnejšie infor mácie z druhej ruky o skutočnom obsahu zlata označených výrobkov. 32. Tieto nedostatky, podľa môjho názoru, zďaleka prevažujú nad spomenutou jedno duchosťou a výhodnosťou systému, ktorý môže zmätok skôr vyvolať ako mu predísť. Preto je sporná právna úprava nie len menej spôsobilá dosiahnuť sledovaný cieľ ako eti- ketovanie navrhované Komisiou, ale je sku točne nespôsobilá a nemožno ju považovať 29. Po druhé, spotrebiteľ nie je dostatočne za primeranú. Tvrdenie francúzskej vlády, že informovaný o tom, že zlato s rýdzosťou táto právna úprava nevyhnutne dopĺňa 750/1000 je tiež zliatinou zlata, pretože „technickejšiu informáciu" znázornenú obsahuje 25 % iného kovu alebo kovov. v promile je neopodstatnené.

I - 6542

KOMISIA/FRANCÚZSKO

33. Nakoniec treba povedať, že tvrdenia Komisii zo 7. februára 2001 v konaní pred francúzskej vlády boli do istej miery oslabené podaním žaloby oznámila svoj úmysel úplne tým, že francúzska vláda vo svojom liste sa zrieknuť spornej právnej úpravy.

Návrhy

34. V nadväznosti na to navrhujem, aby Súdny dvor

1. vyhlásil, že Francúzska republika tým, že označenie „zlato" spája s výrobkami s rýdzosťou 750/1000, zatiaľ čo výrobky s rýdzosťou 375/1000 alebo 585/1000 označuje ako „zliatinu zlata", si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce z článku 28 ES, a

2. uložil Francúzskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

I - 6543