C-169/03

WALLENTIN

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 11. marca 2004 1

1. Táto vec sa opäť týka vymedzení, I — Vnútroštátna právna úprava v ktorých základná sloboda voľného pohybu pracovníkov patrí v oblasti priamych daní do pôsobnosti členských štátov. V danom prí­ pade ide o určenie, či článku 39 ES odporuje skutočnosť, že študent, poberajúci študijné štipendium a príspevok od svojich rodičov a ktorý počas letných prázdnin vykonával platenú prácu v členskom štáte, však inom, ako je ten, kde má bydlisko a kde študuje, je zdanený v členskom štáte, kde pracoval bez 3. Švédsky všeobecný systém v oblasti zda­ nároku na zníženie, ktoré je priznané oso­ ňovania fyzických osôb je upravený bám s bydliskom v tomto členskom štáte. v kommunalskattelagen (1928:370) (zákon o obecných daniach) a lagen (1947:576) om statlig inkomstskat (zákon o dani z príjmu vyberanej štátom). Podľa týchto zákonov všetky zahraničné príjmy každej osoby s bydliskom vo Švédsku sú zdaňované v tomto štáte v prospech obcí a štátu. Obecná daň je pomerná a jej sadzba je vo všeobecnosti 30 %. Daň patriaca štátu sa vyberá iba nad určitú hranicu a je progre­ sívna. Daňová sadzba v prvom pásme je 20 %.

2. Táto otázka položená Regeringsrätten (Najvyšším správnym súdom) (Švédsko) sa týka sporu, v ktorom nemecký študent napáda zdanenie svojho príjmu, ktorý získal 4. Osoby s bydliskom vo Švédsku počas za prácu vykonávanú vo Švédsku v lete 1996, celého daňového roka majú právo na zníže­ švédskou daňovou správou. nie daňového základu, na základe ktorého ich príjmy nachádzajúce sa v rozmedzí tohto zníženia, nie sú zdaňované. V roku 1996 toto 1 — Jazyk prednesu: francúzština. zníženie predstavovalo sumu 8 600 SEK.

6. Zvláštny režim platí pre osoby, ktoré vo Švédsku nemajú bydlisko a zdržiavajú sa v tomto štáte po d o b u kratšiu ako 6 8. Pán Florian W. Wallentin, nemecký mesiacov. T e n t o režim upravuje lagen štátny príslušník, mal v čase skutkového (1991:586) om särskild inkomstskatt för s t a v u vo veci samej svoje b y d l i s k o utomlands bosatta (zákon o osobitnej dani v Nemecku, kde študoval. Jeho rodičia mu z príjmu osôb s bydliskom v zahraničí, ďalej mesačne vyplácali sumu 650 DEM a súčasne len „zákon SINK"). Podľa zákona SINK je poberal štipendium od nemeckého štátu vo fyzická osoba s bydliskom v zahraničí majúca výške 350 DEM na pokrytie výdavkov na vo Švédsku zdaniteľné príjmy v zmysle tohto ubytovanie a živobytie. Podľa nemeckého zákona povinná zaplatiť osobitnú národnú daňového práva tieto sumy svojou povahou daň z príjmu so sadzbou 25 %. Táto daň nepredstavujú zdaniteľný príjem. vyberaná zrážkou je konečná. Žiadne právo na odpočet alebo zníženie sa nepriznáva. Podľa vnútroštátneho súdu švédska právna úprava tento aspekt zohľadnila v tom, že sadzba 25 % je nižšia ako pri dani z príjmu 2 osôb s bydliskom vo Švédsku . 9. Pán Wallentin sa zdržiaval vo Švédsku od 1. júla do 20. augusta 1996. Od 3. do 25. júla 1996 absolvoval platenú stáž pri Švédskej cirkvi. Z titulu tejto stáže mu bolo vyplate­ ných 8 724 SEK ako peňažná odmena.

7. Z prípravných prác na zákone SINK vyplýva, že t e n t o systém bol zavedený s cieľom zjednodušenia ako pre dotknutých daňových poplatníkov, tak aj pre švédsku 10. Pán Wallentin požiadal švédsku daňovú daňovú správu. Takto vďaka tomuto systému správu o oslobodenie tejto čiastky od dane z príjmu. Daňová správa j e h o žiadosť zamietla s uvedením, že predmetná náhrada 2 — Rozhodnutie o podaní návrhu na začatie konania podlieha 25 % daňovému odvodu podľa o prejudiciálnej otázke (bod 4). zákona SINK.

„Má sa článok 39 ES vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, podľa ktorej fyzické osoby, ktoré sa nepovažujú za osoby s daňovým bydliskom v tomto štáte, ale ktoré tam majú príjem 12. Kammarrätten i Sundsvall (Švédsko) na z dôvodu výkonu pracovnej činnosti (obme­ základe odvolania daňovej správy zrušil roz­ dzená daňová povinnosť), podliehajú pria­ sudok länsrätten i Norrbottens. Toto zruše­ memu odvodu z príjmu bez toho, aby im nie odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami. bolo priznané zníženie základu dane alebo Na jednej strane pán Wallentin mal svoje akékoľvek iné zníženia alebo odpočty viažuce hlavné záujmy v Nemecku, kde poberal sa na osobnú situáciu poplatníka, zatiaľ čo väčšinu prostriedkov na svoje živobytie, čím poplatníci s trvalým bydliskom v tomto jeho situácia nie je porovnateľná so situáciou istom štáte majú právo na tieto zníženia osoby s bydliskom vo Švédsku. Na druhej základu dane alebo odpočty pri celkovom strane, ak by sa na pána Wallentina uplatnila zdanení ich príjmu poberaného v tomto všeobecná daňová právna úprava a mal by členskom štáte a i v zahraničí (neobmedzená prospech z pomerného zníženia daňového daňová povinnosť), avšak v prípade absencie základu v závislosti na dĺžke jeho pobytu vo práva na zníženie základu dane atď. je im Švédsku, zdanenie by bolo vyššie. Napokon, vyrubovaná nižšia sadzba dane ako poplatní­ švédsky zákonodarca odôvodnil 25 % sadzbu, kom, ktorí majú v tomto členskom štáte ktorá je na švédske pomery relatívne nízka, daňové bydlisko?" absenciou nároku na zníženie základu dane. V danom prípade teda nejde o diskrimináciu, či už priamu alebo nepriamu.

17. Francúzska a fínska vláda, ako aj švédska 3 — Pojem „pracovník" v zmysle článku 39 ES bol častým daňová správa tvrdia, že predmetná právna predmetom judikatúry a Súdny dvor podal súhrnnú definíciu tohto pojmu v rozsudku z 19. novembra 2002, Kura, C-188/00, úprava nemá diskriminačný charakter. Zdô­ Zb. s. I-10691, bod 32. Podľa tejto definície možno určitú osobu považovať za „pracovníka" za predpokladu, že vykonáva razňujú, že počas roku 1996 pán Wallentin skutočnú a faktickú pracovnú činnosť s vylúčením činností, ktoré sú tak obmedzené, že ich možno považovať za čisto poberal podstatnú časť svojich príjmov vo okrajové a doplnkové. Základnou charakteristikou pracovného svojom štáte, kde má bydlisko, teda vzťahu je okolnosť, že jedna osoba počas určitého času v prospech inej osoby a pod jej vedením vykonáva prácu, za v Nemecku, a že mzda, ktorú dostal vo ktorú poberá peňažnú odmenu. Zato právna povaha sui generis pracovného vzťahu z pohľadu vnútroštátneho práva Švédsku, predstavuje len malú časť jeho a napokon ani viac alebo menej zvýšená výkonnosť pracovníka, pôvod prostriedkov, z ktorých pochádza vyplácaná peňažná celkových príjmov. Pán Wallentin sa teda odmena alebo jej obmedzená výška, nemôžu mať žiadny vplyv nenachádza v rovnakej situácii, v akej sa na postavenie „pracovníka" v zmysle práva Spoločenstva. nachádzajú osoby s bydliskom vo Švédsku. 4 — Pokiaľ ide o novšiu judikatúru, pozri rozsudok zo 6. novembra 2003, Ninni-Orasche, C-413/01, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, Okolnosť, že príjmy, ktoré mal v Nemecku, bod 32. nepodliehajú v tomto štáte zdaneniu, nespo­ 5 — V tomto zmysle pozri rozsudok z 21. júna 1988, Brown, 197/86, Zb. s. 3205, body 21 až 23, a rozsudok z 26. februára chybňuje túto analýzu. Pán Wallentin sa teda 1992, Raulin, C-357/89, Zb. s. I-1027, bod 19. Rovnako v tomto zmysle pozri už citovaný rozsudok Ninni-Orasche, nemôže domáhať zníženia základu dane, bod 28. ktoré švédska právna úprava priznáva oso-

18. Švédska daňová správa dodáva, že na určenie, či je zákon SINK diskriminačný, treba porovnať situáciu pána Wallentina nie so situáciou osôb, ktoré majú vo Švédsku bydlisko, ale so situáciou osôb, ktoré tam určitú časť roka pracovali. Daňová správa pripomína, že podľa švédskeho práva tieto osoby majú nárok na pomerné zníženie daňového základu v závislosti na dĺžke ich pobytu vo Švédsku. Uplatnenie tohto režimu na pána Wallentina by však pre neho znamenalo vyššie zdanenie, než aké vyplýva zo zákona SINK. 21. Taktiež platí, že pravidlá rovnakého zaobchádzania zakazujú nielen zjavnú diskri­ mináciu na základe štátnej príslušnosti, ale tiež všetky skryté formy diskriminácie, ktoré uplatňovaním iných rozlišovacích kritérií vedú v skutočnosti k rovnakému výsledku 8. Súdny dvor rozhodol, že právna úprava členského štátu, ktorá priznáva daňové 19. Nezdieľam stanovisko týchto vedľajších zvýhodnenie len osobám, ktoré majú bydli­ účastníkov konania. Zhodne s pánom Wal- sko na jeho území, môže mať nepriaznivý lentinom a Komisiou Európskych spoločen­ dosah hlavne na štátnych príslušníkov iných stiev sa domnievam, že právna úprava, ako je členských štátov, pretože osoby bez bydliska zákon SINK, má diskriminačnú povahu voči osobe bez bydliska v danom štáte, ktorá mala vo svojom vlastnom štáte, kde má bydlisko, 6 — Pozri najmä rozsudok zo 4. októbra 1991, Komisia/Spojené iba príjmy, ktoré svojou povahou nepodlie­ kráľovstvo, C-246/89, Zb. s I-4585, bod 12, a rozsudok z 13. novembra 2003, Schilling, C-209/01, zatiaľ neuverejnený hajú dani z príjmu. Táto analýza je podľa v Zbierke, bod 22. mňa opodstatnená z pohľadu judikatúry 7 — C-175/88, Zb. s. I-1779, bod 12. Súdneho dvora v oblasti priameho zdaňova­ 8 — Pozri najmä rozsudok z 12. februára 1974, Sotgiu, 152/73, Zb. s. 153, bod 11, a rozsudok z 21. novembra 1991, Le Manoir, nia fyzických osôb. C-27/91, Zb. s. I-5531, bod 9.

22. Diskriminácia však môže spočívať iba v uplatňovaní odlišných pravidiel na porov­ nateľné situácie alebo v uplatňovaní toho 23. Súdny dvor však v už citovanom roz­ istého pravidla na rozdielne situácie. Súdny sudku Schumacker rozhodol, že osoba bez dvor rozhodol, že v oblasti priamych daní bydliska a osoba s bydliskom v danom štáte situácia osôb s bydliskom v danom štáte nie sa nenachádzajú v objektívne rozdielnej je vo všeobecnosti porovnateľná so situáciou situácii v prípade, keď osoba, ktorá nemá osôb bez bydliska. Podľa Súdneho dvora totiž v danom štáte bydlisko, nemá významnejší príjem poberaný na území daného štátu príjem v štáte svojho bydliska a podstatnú osobou, ktorá tam nemá bydlisko, je najča­ časť svojich zdaniteľných príjmov má práve stejšie iba jednou časťou jeho celkového v tomto štáte, kde pracuje. V takom prípade príjmu sústredeného v mieste jeho bydliska. mu totiž štát, v ktorom má bydlisko, nie je Navyše osobná daňová schopnosť osoby bez schopný priznať zvýhodnenie vyplývajúce zo bydliska v danom štáte, ktorá vyplýva zo zohľadnenia jeho osobnej a rodinnej situá­ zohľadnenia všetkých jeho príjmov a jeho cie 12. Rozdielne zaobchádzanie sa takto osobnej a rodinnej situácie, môže byť naj­ stáva diskriminačným voči osobe, ktorá ľahšie posúdená v mieste, kde sú sústredené nemá v danom štáte bydlisko, pretože jej jeho osobné a majetkové záujmy, ktoré vo všeobecnosti zodpovedá obvyklému bydlisku dotknutej osoby 10. Bydlisko je okrem toho 11 — Pozri už citovaný rozsudok Schumacker, bod 34; rozsudok zo určujúcim faktorom, z ktorého spravidla 14. septembra 1999, Gschwind, C-391/97, Zb. s. I-5451, bod 23, a už citovaný rozsudok Gerritse, bod 44. vychádza súčasné medzinárodné daňové 12 — Pán Schumacker, belgický štátny príslušník, ktorý mal spolu právo a najmä vzorová zmluva Organizácie so svojou manželkou a deťmi bydlisko v Belgicku, poberal v Nemecku všetku svoju mzdu, ktorá predstavovala pod­ pre hospodársku spoluprácu a rozvoj statnú časť príjmov domácnosti, pričom pani Schumacker (OECD) v oblasti dvojitého zdanenia pri bola nezamestnaná. Na základe zmluvy o zamedzení dvoji­ tého zdanenia uzatvorenej medzi Belgickým kráľovstvom a Spolkovou republikou Nemecko mali byť príjmy pána Schumacker zdanené v Nemecku. Pán Schumacker požiadal o priznanie daňového zvýhodnenia podľa nemeckého práva pre ženatých zamestnancov, tzv. „de splitting", ktorého účelom je zmiernenie progresívneho charakteru dane 9 — Rozsudok zo 14. februára 1995, Schumacker, C-279/93, Zb. z príjmu a ktoré pozostáva v sčítaní celkových príjmov oboch s. I-225, bod 28; z 27. júna 1996, Asscher, C-107/94, Zb. manželov a ich ďalšom rozdelení na rovnaké polovice medzi s. I-3089, bod 38, a zo 16. mája 2000, Zurstrassen, C-87/99, Zb. oboch manželov na účely ich oddeleného zdanenia. Jeho s. I-3337, body 19 a 20. žiadosť bola zamietnutá z dôvodu, že toto zvýhodnenie 10 — Pozri najmä už citovaný rozsudok Schumacker, body 31 a 32, podlieha podmienke, že obaja manželia majú bydlisko a rozsudok z 12. júna 2003, Gerritse, C-234/01, Zb. s. I-5933, v Nemecku a v celom rozsahu tu podliehajú daňovej bod 43. povinnosti.

osobná a rodinná situácia nie je zohľadnená tina. Inými slovami, či je možné sa domnie ani v štáte jej bydliska, ani v štáte, kde vať, že pán Wallentin, napriek tomu, že počas pracuje . predmetného roku poberal v Nemecku štátne štipendium a príspevok na bežné výdavky od svojich rodičov, sa nachádza vo Švédsku v rovnakej situácii ako osoba, ktorá

26. Domnievam sa, že na túto otázku treba nou sadzbou zahŕňajúcou základné nezdani odpovedať kladne vzhľadom na to, ako ďalej teľné p á s m o , p r e d s t a v u j e rozdiel Súdny dvor uplatňoval judikatúru, ktorá bola v zaobchádzaní, ktorý znevýhodňuje osoby použitá v už citovanom rozsudku Schumac- bez bydliska v tomto štáte, ktoré vo všeobec

Keďže teda účelom zníženia základu dane, o aké ide v danom prípade, je v zásade zaručiť poplatníkovi životné minimum nepo dliehajúce dani, je oprávnené, keď štát vyhradí takéto zvýhodnenie osobám, ktoré 27. Prvým záverom je, že ak daňový poplat majú v tomto štáte bydlisko a ktoré vo ník vykonal svoje právo voľného pohybu, všeobecnosti poberali podstatnú časť svojich jeho vlastnému štátu, v ktorom má bydlisko, príjmov na jeho území a podliehajú tu síce prináleží zohľadnenie jeho osobnej zdaneniu súhrnom svojich príjmov, zatiaľ a rodinnej situácie, takisto je však potrebné, čo osoby, ktoré v tomto štáte nemajú aby tento poplatník v tomto štáte podliehal bydlisko, majú porovnateľné zvýhodnenie dani, aby toto zohľadnenie bolo vôbec získať v ich vlastnom štáte, kde majú možné 14. Zohľadnenie osobnej a rodinnej bydlisko, ktorému náleží zohľadnenie ich osobnej a rodinnej situácie. 14 — Už citovaný rozsudok Gschwind sa týkal sporu, v ktorom išlo o rovnaké daňové zvýhodnenie ako v už citovanej veci Schumacker. Pán Gschwind, holandský štátny príslušník,

I - 6451

NA VRHY G E N E R Á L N É H O ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-169/03

situácie tohto poplatníka štátom, v ktorom 17 právom toho štátu . Priznanie zvýhodnení má bydlisko, je teda podmienené poberaním porovnateľných s odpočtom alebo znížením zdaniteľných príjmov v tomto štáte. základu pri zdaniteľných príjmoch v štáte, kde dotknutá osoba pracuje, teda nevyh­ nutne predpokladá existenciu zdaniteľných príjmov v štáte jej bydliska.

I - 6452

WALLENTIN

poplatník nemá v štáte svojho bydliska Švédsku. Z rozhodnutia, ktorým bola polo­ dostatočné zdaniteľné príjmy nato, aby bolo žená prejudiciálna otázka, a z písomných možné uskutočniť toto zohľadnenie, táto pripomienok Komisie totiž vyplýva, že prí­ povinnosť nevyhnutne prechádza na štát, spevok na pokrytie bežných výdavkov, ktorý 20 kde táto osoba pracuje . V každom prípade mu poukazovali jeho rodičia, ako aj štátom to znamená, že v konečnom dôsledku pri poskytované štipendium, predstavujú príjmy, zdanení tohto poplatníka v štáte alebo ktoré svojou povahou v Nemecku nepodlie­ štátoch, kde pracuje, a v štáte, kde má svoje hajú dani 22. Hoci teda pán Wallentin má bydlisko, nesmie dôjsť k tomu, že jeho v tomto členskom štáte svoje bydlisko osobná a rodinná situácia nebude vôbec a takisto sú tu sústredené jeho osobné zohľadnená alebo bude zohľadnená len záujmy, treba skonštatovať, že nemecké sčasti 21. daňové úrady nemohli zohľadniť jeho osobnú a rodinnú situáciu v rámci zdanenia jeho príjmov, pretože v štáte svojho bydliska nemal žiadny zdaniteľný príjem.

30. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa dom­ nievam, že judikatúru použitú Súdnym dvorom v citovanom rozsudku Schumacker možno uplatniť na skutkové okolnosti sporu vo veci samej.

I - 6453

NÁ VRHY GENERÁLNÉHO ADVOKATA — P. LÉGER — VEC C-169/03

zdanenia jej zdaniteľných príjmov na základe zrejme budú vyššie ako zárobok počas leta. celkového posúdenia jej daňovej schopnosti Veľkému počtu študentov by potom mohol vzhľadom na jej osobnú a rodinnú situáciu. štát, kde pracovali, systematicky odmietať nárok na zníženie daňového základu, aký je priznaný osobám, ktoré majú v tomto štáte bydlisko, s odôvodnením, že v štáte, kde majú svoje bydlisko poberali príjem omnoho vyšší, než bol zárobok za ich prácu.

I - 6454

WALLENTIN

zaplatenie dane v tomto štáte. Z toho Súdny bydlisko, a ktoré svojou povahou nepodlie­ dvor vyvodil, že vo vzťahu k pravidlu prog- hajú dani a slúžia dotknutej osobe len na resivity sa osoby bez bydliska a osoby pokrytie bežných výdavkov počas štúdia, na s bydliskom v danom štáte nachádzajú úroveň významnejších zdaniteľných príjmov v porovnateľnej situácii, takže uplatnenie získaných v rámci výkonu zárobkovej čin­ vyššej sadzby dane z príjmu na osoby, ktoré nosti. K tomuto riešeniu sa však nemôžem nemajú v danom štáte bydlisko, ako je sadzba 26 prikloniť . dane uplatnená na osoby, ktoré majú v tomto štáte bydlisko, predstavuje nepriamu diskri­ mináciu zakázanú právom Spoločenstva 2 5 .

38. Preto sa domnievam, že zákon SINK je diskriminačný voči osobám, ktoré v danom štáte nemajú bydlisko a ktoré v ich štáte, kde 36. Z toho vyplýva, že v tejto veci bolo majú bydlisko, poberali iba príjmy, ktoré uplatnenie paušálnej daňovej sadzby vo výške svojou povahou nepodliehajú dani z príjmu. 25 % v prípade osôb bez bydliska v danom štáte považované za zlučiteľné s pravidlami Zmluvy, pokiaľ takáto osoba poberala vo svojom štáte, kde má bydlisko, prevažnú časť svojich zdaniteľných príjmov, ale s výhradou, že táto sadzba nie je vyššia ako sadzba, ktorá by sa na dotknutú osobu skutočne uplatnila, 39. Teraz treba posúdiť, či táto nepriama keby sa na ňu vzťahovala bežná progresívna diskriminácia môže byť odôvodnená. daň štátu, kde pracuje.

40. Regeringsrätten sa vo svojom rozhod­ 37. Výklad obhajovaný francúzskou nutí, ktorým bola položená prejudiciálna a fínskou vládou, ako aj švédskou daňovou otázka, osobitne nepýta na prípadné odôvod­ správou by viedol k tomu, že na poplatníkov nenie predmetnej diskriminácie. Švédska nachádzajúcich sa v situácii pána Wallentina daňová správa, ktorá svoje tvrdenie sústredila by sa uplatňovalo riešenie porovnateľné na neexistenciu diskriminácie, k tomuto s tým, aké bolo použité v prípade pána bodu takisto neuvádza žiadnu skutočnosť. Gerritse. Tento výklad by staval štátne Fínska vláda naproti tomu tvrdí, že pred­ štipendium a finančnú podporu od rodičov, metná diskriminácia môže byť odôvodnená ktoré pán Wallentin poberal v štáte, kde má potrebou zabezpečenia súdržnosti daňového

41. Toto tvrdenie sa sčasti zhoduje s dôvodmi, ktoré boli uplatnené počas prípravných prác na tvorbe zákona SINK a uvedené v rozhodnutí, ktorým bola polo­ žená prejudiciálna otázka. Podľa týchto dôvodov systém vyberania dane paušálnou 43. V danom prípade neexistuje takýto vzťah zrážkou bol zavedený preto, lebo realizovanie medzi systémom vyberania dane zrážkou zdanenia osôb usadených v cudzine pro­ a nezohľadnením osobnej a rodinnej situácie stredníctvom daňového priznania sa ukázalo poplatníka. Navyše mi nie je zrejmé, ako by ako príliš ťažké a švédske daňové orgány to mohlo poplatníkovi v situácii pána Wal- neboli schopné zohľadniť osobnú a rodinnú lentina, ktorý nemal žiaden zdaniteľný príjem situáciu pracovníkov prichádzajúcich do v svojom štáte, kde má bydlisko, poskytnúť Švédska na krátky čas. neoprávnené daňové zvýhodnenie. V tomto ohľade treba pripomenúť, že Súdny dvor v už citovanom rozsudku Schumacker odmietol argumentáciu odvolávajúcu sa na nevyhnut­ nosť zachovania súdržnosti daňového systému, keď uviedol, že ak štát, v ktorom má poplatník bydlisko, nemôže zohľadniť jeho osobnú a rodinnú situáciu, pretože táto osoba tu má nedostatočnú daňovú povinnosť 42. Celkom iste netvrdím, že pri neexistencii nato, aby toto zohľadnenie bolo možné harmonizácie v oblasti priameho zdaňovania vykonať, zásada Spoločenstva o rovnakom fyzických osôb na úrovni Spoločenstva je pre zaobchádzaní vyžaduje, aby štát, kde tento vnútroštátne daňové orgány jednoduché cudzinec pracuje, zohľadnil jeho osobnú stanoviť daňové systémy tak, aby v každom a rodinnú situáciu rovnakým spôsobom ako prípade zaistili dodržanie slobody pohybu u svojich štátnych príslušníkov, ktorí majú na zaručené Zmluvou. Je však zjavné, že keby jeho území svoje bydlisko, a aby mu boli 29 obtiažnosť alebo administratívne prekážky priznané rovnaké daňové zvýhodnenia . mohli odôvodniť výnimky z dodržiavania tejto slobody, jej rozsah by tak bol veľmi zúžený. Súdny dvor preto pravidelne odmie­ 27 — Išlo o rozsudky z 28. januára 1992, Bachmann, C-204/90, Zb. tal argumenty odvolávajúce sa na nevyhnut­ s. I-249, bod 28, a Komisia/Belgicko, C-300/90, Zb. s. I-305, bod 21. nosť zabezpečenia súdržnosti daňového 28 — Pozri napríklad už citovaný rozsudok De Groot, bod 108. s y s t é m u , p r i č o m p r i p o m í n a l , že 29 — Bod 41.

I-6457