C-171/03

I - 10949

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-171/03

ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, článku 50a ods. 1 nariadenia (EHS) dátumy a termíny 2.Toto ustanovenie znie: č. 3886/92 3 ,podľa ktorého „žiadosť o prémiu sa podáva príslušnému orgánu dotknutého členského štátu najneskôr do troch týždňov po dni porážky" [neoficiálny preklad].

„1. ... Ak sa lehota vyjadrená v dňoch, týždňoch, mesiacoch alebo rokoch počíta od momentu, keď dôjde k určitej udalosti alebo sa uskutoční určité opatrenie [oka­ mihu, v ktorom udalosť nastala, alebo kedy 6. Za týchto okolností vnútroštátny súd bolo konanie uskutočnené — neoficiálny rozhodol položiť Súdnemu dvoru tieto pre¬ preklad], má sa za to, že deň, počas ktorého k tejto udalosti dôjde alebo sa toto opatrenie judiciálne otázky: [konanie — neoficiálny preklad] uskutoční, nespadá do danej lehoty.

„1. a) Má byť článok 3 ods. 2 úvod vety a jej písm. c) nariadenia (EHS, 2. Pokiaľ v odsekoch 1 a 4 nie je stanovené Euratom) č. 1182/71 vykladaný inak: ... v tom zmysle, že taká lehota vyja­ drená v týždňoch, akou je lehota stanovená v článku 50a nariadenia (EHS) č. 3886/92 končí uplynutím poslednej hodiny dňa, ktorý sa v poslednom týždni svojím pome­ c) lehota vyjadrená v týždňoch, mesiacoch novaním zhoduje s dňom nasledu­ alebo rokoch začína na začiatku prvej j ú c i m po dni, kedy bola hodiny prvého dňa danej lehoty a končí uskutočnená porážka? uplynutím poslednej hodiny ktorého­ koľvek dňa v poslednom týždni, mesiaci alebo roku, ktorý je rovnakým dňom týždňa alebo pripadá na ten istý dátum ako deň, od ktorého lehota začína plynúť... " 1. b) Smie členský štát pri uplatnení článku 50a nariadenia (EHS) č. 3886/92 určiť okamih podania žiadosti o prémiu podľa vnútroštát-

1. c) V opačnom prípade, má sa článok 50a nariadenia (EHS) č. 3886/92 vykladať v tom zmysle, že žiadosť 8. Touto otázkou sa vnútroštátny súd pýta, o prémiu musí byť taktiež považo­ ako vypočítať jednu z lehôt vyjadrenú vaná za ,podanú' v lehote, keď môže v týždňoch v zmysle nariadenia č. 1182/71, byť preukázané, že bola poslaná ktorá začína plynúť od okamihu, kedy uda­ poštou pred uplynutím trojtýždňo­ losť nastala, alebo kedy bolo konanie usku­ vej lehoty a bola doručená prísluš­ točnené. Z článku 3 nariadenia vyvodzuje, že nému orgánu po uplynutí lehoty deň, kedy udalosť nastala alebo kedy bolo v takom okamihu, že tento orgán konanie uskutočnené, v našom prípade deň mohol oznámiť Komisii príslušné uskutočnenia porážky teliat, sa nezapočítava informácie v ten istý deň, v ktorý do lehoty, ale má pochybnosti o tom, ktorý by tak urobil, keby mu bola žiadosť deň je posledným dňom lehoty. Článok 3 doručená v rámci tejto lehoty? ods. 2 pism. c) tohto nariadenia stanovuje, že lehota končí uplynutím poslednej hodiny dňa, ktorý sa v týždni svojím pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, v ktorý lehota začína. Znamená to deň, v ktorom udalosť nastala alebo bolo uskutočnené konanie a od ktorého lehota začala plynúť, aj keď sa nezapočítava do lehoty? Alebo nasledujúci 2. Je článok 50a ods. 1 nariadenia (EHS) deň, ktorý je prvým dňom lehoty? Vnútro­ č. 3886/92 platný, ak úplne vylučuje štátny súd zdôrazňuje, že podľa prvého nárok žiadateľov na prémiu v prípade, že výkladu lehota vyjadrená v týždňoch má prekročí lehotu na podanie žiadosti, bez sedem dní, kým podľa druhého výkladu má ohľadu na povahu a dlžku tohto pre­ o jeden deň naviac. Potom by lehota trvajúca kročenia lehoty?" jeden týždeň mala osem dní, lehota trvajúca dva týždne pätnásť dní atď

12. Na začiatku moje hodnotenie začne krátkym odkazom na právne predpisy a potom uvedením metodického argumentu, ktorý, podľa môjho názoru, dáva správnu odpoveď na položenú otázku. 10. Komisia odporúča opačný výklad. Člá­ nok 3 nariadenia č. 1182/71 je založený na pravidle dies a quo adies ad quem. Komisia z článku 3 ods. 1 odvodzuje, že dies a quo je deň, v ktorý udalosť nastala, alebo kedy bolo konanie uskutočnené a od ktorého musí byť lehota počítaná. Podľa článku 3 ods. 1 sa dies a quo nezapočítava do lehoty, takže všetky subjekty, na ktoré sa norma vzťahuje, majú 13. Text jazykových verzií, ktoré som kon­ rovnakú lehotu, ktorá nezávisí na okamihu, zultoval, nedáva jednoznačnú odpoveď. Je to kedy udalosť nastala, alebo bolo konanie spôsobené nejednoznačnosťou všetkých uskutočnené. Napriek tomu deň, v ktorý verzií článku 3 nariadenia č. 1182/71. Pri udalosť nastala alebo bolo konanie uskutoč­ určovaní dňa, ktorý by mal byť posledným nené, je stále dies a quo na účely počítania dňom lehoty vyjadrenej v týždňoch, mesia­ posledného dňa lehoty. Takto má lehota coch alebo rokoch, článok 3 ods. 2 len trvajúca jeden týždeň sedem dní. Inak by stanovuje, že by to mal byť ktorýkoľvek deň lehota trvajúca jeden týždeň mala osem dní, v poslednom týždni, mesiaci alebo roku, lehota trvajúca dva týždne pätnásť dní atď., ktorý je rovnakým dňom týždňa alebo čo pokladá Komisia za nelogické. pripadá na ten istý dátum ako deň, od

I - 10952

TOETERS A VERBERK

ktorého lehota začína plynúť, bez objasnenia, použitý výraz „Anfang" naznačuje, že či sa vzťahuje na deň, v ktorý udalosť nastala, posledný deň lehoty musí byť počítaný alebo kedy bolo konanie uskutočnené a od s odkazom na prvý deň lehoty, a nie na ktorého lehota začína plynúť, alebo na deň, v ktorý udalosť, ktorá ju zapríčinila, nasledujúci deň, ktorý je prvým dňom lehoty. nastala alebo kedy bolo konanie uskutoč­ nené. Napriek tomu je táto jazyková verzia stále nejednoznačná.

I-10953

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — M. POIARES MADURO — VEC C-171/03

zatiaľ čo v článku 3 ods. 1 použila výraz „a 20. Tento nedostatok jednoznačnosti odli­ partire dal momento in cui si verifica un šuje položenú otázku od výkladu procesných evento o si compie un atto" (od okamihu, lehôt pred Súdnym dvorom a Súdom prvého v ktorom udalosť nastala, alebo kedy bolo stupňa, ktoré majú svoje vlastné pravidlá konanie uskutočnené). v článkoch 80 až 82 a 101 až 103 príslušných rokovacích poriadkov. Tieto ustanovenia sú jednoznačné, pretože stanovujú, že lehota uplynie „el día que, en la última semana, en el último mes o en el último año, tenga la misma denominación o la misma cifra que el día en que ocurrió el suceso o se efectuó el acto a partir del cual haya de computarse el plazo" 4 („uplynutím dňa, ktorý ma 18. Holandský text je rovnako nejedno­ v poslednom týždni, mesiaci alebo roku značný, keď v článku 3 ods. 2 písm. c) rovnaké pomenovanie alebo číslo ako deň, nariadenia odkazuje na „dag waarop de kedy nastala udalosť alebo bol urobený úkon termijn ingaat" (deň, od ktorého začína určujúci počiatok plynutia lehoty"). Niet lehota plynúť), zatiaľ čo krátko predtým pochýb, že príslušným dňom na počítanie v rovnakom odseku stanovuje „gaat een in posledného dátumu lehoty je deň, v ktorom weken, maanden of jaren omschreven ter­ udalosť nastala, alebo kedy bolo konanie mijn in..." (lehota vyjadrená v týždňoch, uskutočnené, a preto lehota trvajúca jeden mesiacoch alebo rokoch začína...). Zdá sa, týždeň má sedem dní, lehota trvajúca dva že použitie rovnakého slovesa („ingaan") týždne štrnásť dní, atd'. Keďže však ide naznačuje, že posledným dňom lehoty je o celkom odlišné predpisy, riešenie rovnaký deň v týždni ako deň, v ktorom s ohľadom na procesné lehoty nám pri lehota začala plynúť, to znamená, deň výklade nariadenia č. 1182/71 nepomôže. nasledujúci po dni, v ktorom udalosť, ktorá Taktiež nie je dôvod vykladať nariadenie ju zapríčinila, nastala, alebo kedy bolo takéto č. 1182/71 s ohľadom na Rokovacie poriadky konanie uskutočnené. Článok 3 ods. 1 však Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa, alebo používa výraz „ingaan" taktiež na to, aby naopak. odkázal na deň, ktorý zapríčinil začatie plynutia lehoty, takže nie je jednoznačné, na ktorý deň odkazuje.

v jazykových verziách ustanovení Spoločen­ rovnakej lehote bez ohľadu na okamih, stva, má sa sporné ustanovenie vykladať v ktorý udalosť, od ktorej sa lehota počíta, s odkazom na účelnosť a v súlade so nastala, alebo kedy bolo konanie uskutoč­ všeobecným systémom pravidiel, ktorých je nené. súčasťou. 5 V danom prípade nám môže pomôcť len systematická analýza, keďže základný účel nariadenia č. 1182/71 je v tomto bode neutrálny. Skutočne, účelom nariadenia je vytvoriť „jednotné všeobecné pravidlá" 6 a oba výklady, za predpokladu, že jeden z nich sa vyberie, zabezpečujú tento cieľ. 23. Na druhej strane pravidlo v odseku 2 sa vzťahuje na všetky druhy lehôt, nielen na tie, ktoré závisia od udalosti alebo konania. To je dôvod, prečo bolo stanovené „pokiaľ v odsekoch 1 a 4 nie je ustanovené inak" (posledné odkazuje na špecifický prípad, v ktorom posledný deň lehoty pripadne na sviatok, nedeľu alebo sobotu). Teda článok 3 ods. 2, a nie článok 3 ods. 1, stanovuje začiatok a koniec lehôt všeobecným spôso­ bom a následne uvidíme, že to robí takým 22. Rozhodujúci argument je založený na spôsobom, že lehoty vyjadrené v týždňoch vzťahu medzi odsekom 1 a odsekom 2 článku majú vždy o jeden deň viac, keď vychádzame 3 nariadenia č. 1182/71. Odsek 1 je ustano­ z toho, že týždeň má sedem dní. To isté platí vením, ktoré obsahuje špeciálne pravidlo pre o lehotách vyjadrených v mesiacoch jeden druh lehôt, ktoré začínajú plynúť „od a rokoch. momentu, keď dôjde k určitej udalosti alebo sa uskutoční určité opatrenie [okamih, v ktorom udalosť nastala, alebo kedy bolo konanie uskutočnené — neoficiálny pre­ klad]". Len pre ne je stanovené, že deň, v ktorom udalosť nastala, alebo kedy bolo konanie uskutočnené, sa nezapočítava do lehoty. S ohľadom na procesné lehoty Súdny dvor stanovil, že „tie pravidlá, ktoré 24. Predstavme si, že zákonodarca stanovil v počítaní procesných lehôt vylúčia deň, lehotu trvajúcu jeden týždeň, ktorá by sa v ktorom nastala udalosť, od ktorej lehota nepočítala od udalosti alebo konania, ale od 8 začína, sú určené na to, aby zabezpečili, že špecifického dňa, napríklad 19. marca 2004. účastníci konania môžu plne využiť dovolenú Špeciálne pravidlo v článku 3 ods. 1 sa lehotu" 7 . Podobne v prípade nariadenia nebude uplatňovať, pretože nejde o jednu č. 1182/71 všetci jednotlivci podliehajú z lehôt, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje. Je to logické, pretože v prípade

lehoty, ktorá sa viaže na presný dátum, ju menované subjekty by mali k dispozícii môžu všetci dotknutí plne uplatniť od jej o jeden deň viac v prípade lehoty vyjadrenej prvého dňa. V tomto prípade podľa článku 3 v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch, bez ods. 2 začne lehota plynúť o 00:00 hod. odôvodnenia takéhoto rozdielneho zaobchá­ v piatok 19. marca 2004 a uplynie o 24:00 dzania. Naviac, keďže lehoty vyjadrené hod. dňa v poslednom týždni lehoty — v dňoch budú vždy trvať rovnako bez ohľadu nasledujúcom týždni — ktorý je rovnakým na to, či sú počítané od špecifického dňa dňom týždňa, alebo pripadá na ten istý alebo od udalosti alebo konania, bolo by dátum ako deň, od ktorého lehota začína podobne nelogické dĺžku lehoty vyjadrenej plynúť, t. j. o 24:00 hod. v piatok 26. marca. v týždňoch, mesiacoch alebo rokoch meniť Ak spočítame počet dní, ktoré uplynuli, v závislosti od typu príslušnej lehoty. zistíme, že to je osem plných dní. Z toho dôvodu podľa nariadenia č. 1182/71 lehota vyjadrená v týždňoch bude mať vždy o jeden deň viac ako stanovený počet dní v týždni. Tak lehota trvajúca jeden týždeň bude mať osem dní, lehota trvajúca dva týždne pätnásť dní, atď. To isté platí aj pri lehotách vyjadrených v mesiacoch a rokoch. Zastávam preto názor, že tvrdenie Komisie, ktoré sa usiluje o skrátenie lehôt stanovených naria­ dením č. 1182/71 na bežný kalendár, je nesprávne.

27. Myslím si, že toto tvrdenie je nevyh­ istý dátum ako deň nasledujúci po dni, nutné a dostatočné na uzatvorenie prvej v ktorom udalosť, od ktorej sa lehota počíta, otázky spôsobom navrhovaným holandskou nastala, alebo kedy bolo konanie uskutoč­ vládou, ale ja by som i tak pridal ďalšie nené. dôvody. Prvý spočíva v zdôraznení, že v pôvodnom návrhu Komisie sa odseky 1 a 2 článku 3 zhodovali s inými článkami (články 3 a 5) nariadenia 9, takže sa zdá obtiažne, aby pojem z druhého (odseku) sa mohol odvolávať na koncept prvého. Blízkosť a nepravdepodobnosť odkazu z odseku 2 na odsek 1, keď odsek 2 sám osebe obsahuje prirodzený odkaz na posledný deň lehoty, má byť taktiež zohľadnená pri výklade textu B — O druhej prejudiciálnej otázke nakoniec prijatého zákonodarcom. Nako­ niec, s ohľadom na nejednoznačnosť textov, výklad, ktorý pokladám za správny, je taktiež jedným, ktorý poskytuje najvyšší stupeň právnej istoty tak pre jednotlivcov, ako aj pre vnútroštátnu správu, ktorá má lehoty stanovené nariadením č. 1182/71 používať. 29. Táto otázka je pomerne jednoduchšia ako prvá. Náznakom toho je, že Komisia a holandská vláda navrhli, na základe rovna­ kých tvrdení, že odpoveď na ňu by mala byť negatívna.

31. Z toho dôvodu sa domnievam, že člen­ Anglická a francúzska verzia sú zvlášť jedno­ ský štát nesmie pri uplatňovaní článku 50a značné pre výraz, ktorý použili a ktorý nariadenia č. 3886/92 určiť svojvoľne okamih odkazuje na dobu, kedy je žiadosť fyzicky podania žiadosti o prémiu podľa vnútroštát­ doručená príslušnému orgánu. Ostatné sú nych procesných predpisov, ktorými sa taktiež jednoznačné, najmä pri uvedomení si, v jeho vnútroštátnom právnom poriadku že čo je podstatné, je žiadosť doručená riadia porovnateľné vnútroštátne lehoty na príslušnému orgánu. Hoci výraz použitý žiadosti. v iných verziách (vo fínštine „toimittaa", ktorý môže zjavne znamenať oboje, poslať aj doručiť; v gréčtine „υποβάλλεται") je možno trochu viac zavádzajúci, špecifická zmienka príslušného orgánu uvádza ako viac priro­ dzený výklad, ktorý sa domnieva, že je podstatný dátum prijatia orgánom a nie dátum odoslania. C — O tretej prejudiciálnej otázke

32. Myslím si, že odpoveď na tretiu otázku je rovnako zrejmá. Domnievam sa, tak ako holandská vláda a Komisia, že článok 50a nariadenia č. 3886/92 by mal byť vykladaný v tom zmysle, že nie je dôležité, kedy bola žiadosť poslaná, ale kedy bola doručená príslušnému orgánu.

35. Tvrdenie, že vnútroštátny orgán mohol D — O štvrtej prejudiciálnej otázke poslať príslušné informácie Komisii v rovnakom čase, bez ohľadu na to, či sa berie do úvahy dátum poslania alebo dátum prijatia, sa nezdá byť spôsobilý zmeniť výklad článku 50a nariadenia č. 3886/92. Lehota je stanovená pre všetky subjekty rovnako a v zásade jej účinkom je, že konanie, ku 37. S ohľadom na otázku týkajúcu sa plat­ ktorému sa vzťahuje, nemôže byť po uplynutí nosti článku 50a nariadenia č. 3886/92 by lehoty vykonané. Inak rozsah lehôt, ktoré som zdôraznil, že sa po prvé nevzťahuje na závisia od dátumov, v ktorých boli teľatá platnosť trojtýždňovej lehoty, ale na platnosť porazené a v ktorých údaje boli poslané následkov vyplývajúcich z nesplnenia povin­ Komisii, by bolo náročné zosúladiť so nosti, ktorým je vždy zamietnutie žiadosti, zásadami rovnosti a právnej istoty, na rozdiel bez ohľadu na dĺžku, o ktorú bola lehota od praktických komplikácií, ktoré by zname­ prekročená. Podľa vnútroštátneho súdu nali pre príslušné vnútroštátne orgány. zásada proporcionality vyžaduje odstupňo­ vané zníženie výšky prémie, ktorá závisí od počtu dní, o ktoré bola lehota prekročená. To by bolo v súlade s ustanovením, ktoré sa nevzťahuje na prémiu, ako je tomu v tomto prípade, a to s článkom 8 nariadenia (EHS) č. 3887/92 11, ktorý stanovuje: „S výnimkou prípadov vyššej moci neskoršie doručenie žiadosti o pomoc má za následok 1 % zníženie príslušných čiastok za každý pra­ covný deň, na ktoré by mal chovateľ nárok, ak by bola žiadosť podaná včas. Ak je oneskorenie dlhšie ako 25 dní, žiadosť sa pokladá za neprípustnú a pomoc nebude poskytnutá." [neoficiálny preklad]

veci Pressler , v ktorej Súdny dvor vyhlásil lehota je primeraná a taktiež či uložená za neplatné ustanovenie týkajúce sa štruktu­ sankcia je primeraná k závažnosti prie­ rálneho opatrenia, ktoré nezobralo do úvahy stupku. Z tohto pohľadu je pochopiteľné, že dĺžku, o ktorú bola lehota prekročená pri Súdny dvor by mal vyhlásiť za neplatné predložení žiadosti. Súdny dvor rozhodol, že ustanovenia, ktoré ukladajú rovnakú pokutu vnútroštátne orgány mali stále veľmi dlhú bez ohľadu na závažnosť priestupku, na dobu na to, aby oznámili Komisii súhrn rozsah, v akom bola lehota zmeškaná, alebo oznámení. No v danom prípade ide na jej účinok na dosiahnutie cieľa dotknutej o konjunkturálne opatrenie, ktoré sa odlišuje právnej úpravy 13. od štrukturálnych prémií, pre ktoré právna úprava stanovuje proporcionálne krátenie v prípade, ak je žiadosť podaná oneskorene. Navyše, pretože ide o konjunkturálne opa­ trenie, Komisia musí byť schopná ohodnotiť jej účinky plynulo a účinne. Podľa holandskej vlády a Komisie to vyžaduje striktné dodr­ žiavanie lehôt, takže následky ich nedodrža­ nia sú v súlade so zásadou proporcionality, pretože nejdú nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľov príslušných ustanovení.

4L Inak navrhovaný prístup je v súlade s rozsudkom vo veci Denkavit France, keď „vylúčenie žiadostí na základe toho, že požadované dokumenty boli predložené po lehote nie je sankciou, ale, ako znie všeo­ becné pravidlo, normálnym následkom uply­ nutia akejkoľvek predpísanej lehoty, ktorej 42. V tomto prípade, keďže nedodržanie dodržiavanie je záväzné" 16 . Preto sa naopak lehoty nevedie k uloženiu sankcie, postačí domnievam, že je neprípustné tvrdiť, že vyjadriť sa len k proporcionalite lehoty, čo lehota, ktorej nedodržanie neznamená sank­ zjavne mení podmienky otázky položenej ciu, je prípustná vzhľadom na ciele právnej vnútroštátnym súdom. Ako zdôraznila úpravy a potom preskúmavať proporciona­ Komisia, vo veciach týkajúcich sa spoločnej litu následkov za jej nedodržanie. Inými poľnohospodárskej politiky má zákonodarca slovami nepriaznivé následky tejto lehoty Spoločenstva diskrečnú právomoc, čo zna­ pre jednotlivcov neznamenajú sankciu, ale mená, že prieskum vykonávaný Súdnym sú následkami skutočnosti, že lehota je dvorom má byť obmedzený na očividne prekluzívna a jej dodržiavanie je záväzné, to neprimeranú povahu opatrenia so zreteľom znamená, že prirodzeným následkom uply­ na jej cieľ 17 . Z toho dôvodu zásada pro­ nutia lehoty je, že subjekt práva už nemôže porcionality nemusí byť použitá striktne, ale uskutočniť konanie alebo uplatniť práva. s cieľom určiť, či je lehota očividne nepri­ V tomto prípade proporcionalita príkazu meraná. V prípade, ktorý sa nás týka, tvorí časť hodnotenia proporcionality lehoty nepovažujem trojtýždňovú lehotu stanovenú ako takej, ktorej podliehajú všetci jednotlivci článkom 50a nariadenia č. 3886/92 za rovnako a ktorá bude obyčajne predmetom očividne neprimeranú, ale skôr za nevyh­ všeobecného záujmu týkajúceho sa správ­ nutnú v súvislosti s poskytovaním prémií, neho úradného postupu. V krátkosti, dom­ ktoré sú prechodné a vyžadujú súvislé nievam sa, že v prípade, ak nedodržanie monitorovanie Komisiou v prípade, ak majú lehoty vedie k uloženiu sankcie, má byť byť upravené. Taktiež zastávam názor, že jej proporcionalita tejto sankcie skúmaná oso­ dĺžka je rozumná a primeraná pre možných príjemcov na podanie ich žiadostí v rámci lehoty. 15 — Pozri najmä bod 16: „Nezdá sa, że striktné dodržiavanie dátumu 7. septembra na podanie oznámenia o úrode je nevyhnutne pre zabezpečenie toho, że Komisia ma primerané informácie o výrobe a zásobách v oblasti vlna k 10. decem­ bru." 17 — Pozri napríklad rozsudky z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C-331/88. Zb. s. I-4023, bod 14, a z 11. júla 1989, Schräder, 16 - Rozsudok z 22. januára 1986, 266/84, Zb. s. 149, bod 21. 265/87, Zb. s. 2237, body 21 a 22.

I - 10962

TOETERS A VERBERK

uskutočnené, uplynie na konci ktoréhokoľvek dňa v poslednom týždni, mesiaci alebo roku lehoty, ktorý je rovnakým dňom týždňa, alebo pripadá na ten istý dátum ako deň nasledujúci po dni, v ktorom udalosť, od ktorej sa lehota počíta, nastala, alebo kedy bolo konanie uskutočnené.

2. Členský štát nesmie pri uplatňovaní článku 50a nariadenia Komisie (EHS) č. 3886/92 z 23. decembra 1992, ustanovujúceho podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému prémií stanovených v nariadení Rady (EHS) č. 805/68 o spoločnej organizácii trhu s hovädzím a teľacím mäsom a zrušujúceho nariadenia (EHS) č. 1244/82 a (EHS) č. 714/89, svojvoľne určiť okamih podania žiadosti o prémiu podľa vnútroštátnych procesných predpisov, ktorými sa v jeho vnútroštátnom právnom poriadku riadia porovnateľné vnútroštátne lehoty na žiadosti.

3. Článok 50a nariadenia č. 3886/92 sa má byť vykladať v tom zmysle, že žiadosť o prémiu nemôže byť považovaná za podanú v lehote, aj keď môže byť preukázané, že bola poslaná poštou pred uplynutím trojtýždňovej lehoty a doručená príslušnému orgánu v takom okamihu, že tento orgán mohol oznámiť Komisii príslušné informácie v ten deň, v ktorý by tak urobil, keby mu žiadosť o prémiu bola doručená pred uplynutím lehoty.

4. Skúmanie štvrtej prejudiciálnej otázky nepreukázalo žiadnu skutočnosť, ktorou by mohla byť dotknutá platnosť článku 50a ods. 1 nariadenia č. 3886/92."