C-173/03

NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-173/03

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PHILIPPE LÉGER prednesené 11. októbra 2005 1

1. Bráni právo Spoločenstva tomu, aby vznik strany najvyššieho súdneho orgánu, ktorú zodpovednosti členského štátu za škodu s t a n o v i l S ú d n y dvor v r o z s u d k u spôsobenú jednotlivcovi porušením práva z 30. septembra 2003, Köbler 2. Spoločenstva zo strany najvyššieho súdneho orgánu bol na jednej strane vylúčený v prípade výkladu právnych pravidiel alebo posúdenia skutkových okolností a dôkazov a na druhej strane obmedzený — okrem tohto prípadu — iba na prípady úmyselného protiprávneho konania alebo hrubej nedban­ I — Právny rámec livosti?

A — Právna úprava Spoločenstva

2. Taká je v podstate otázka, ktorú položil 4. Relevantnou právnou úpravou Spoločen­ Tribunale di Genova (Taliansko) v rámci stva v čase skutkových okolností vo veci sporu medzi podnikom námornej dopravy samej je právna úprava štátnej pomoci (v súčasnosti v likvidácii) a talianskym štá­ a zneužitia dominantného postavenia obsiah­ tom v dôsledku poskytnutia priamych dotácií nutá v Zmluve ES. štátu v prospech konkurenčného podniku.

5. Co sa týka štátnej pomoci, táto je pred­ metom zásadného zákazu. Článok 92 ods. 1 Zmluvy ES (teraz článok 87 ods. 1 ES) 3. Táto otázka vyzýva Súdny dvor spresniť uvádza, že „ak nie je touto zmluvou ustano­ rozsah zásady zodpovednosti členských štá­ vené inak, pomoc poskytovaná členským tov za škodu spôsobenú jednotlivcovi štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych v prípade porušenia práva Spoločenstva zo prostriedkov, ktorá narúša hospodársku

3 — Konkrétne sú v článku 92 ods. 3 písm. a) Zmluvy uvedené „ p o m o c na p o d p o r u h o s p o d á r s k e h o rozvoja oblastí 4 — Neberiem do úvahy zmeny úloh Komisie a vnútroštátnych s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne súdov, ktoré vyplývajú z nariadenia Rady (ES) č. 994/98 zo vysokou nezamestnanosťou", a v článku 92 ods. 3 písm. c) 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Zmluvy „pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto štátnej pomoci (Ú. v. ES L 142, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 312), podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že keďže toto nariadenie nadobudlo účinnosť až po dátume, keď by to bolo v rozpore so spoločným záujmom". nastali skutkové okolnosti vo veci samej.

I - 5181

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — P. LÉGER — VEC C-173/03

15. V Taliansku je zodpovednosť štátu za 5 — Táto syntéza procesných pravidiel Zmluvy v oblasti štátnej výkon súdnej činnosti upravená zákonom pomoci nie je spochybnená nariadením Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúcim podrobné pravidlá na č. 117 o náhrade škôd spôsobených pri uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ktoré nadobudlo účinnosť až po dátume, keď nastali skutkové okolnosti vo veci samej, a ktoré iba z veľkej časti prebralo existujúcu judikatúru Súdneho dvora v danej oblasti. 7 — Pozri najmä rozsudok Súdneho dvora z 11. aprila 1989, 6 — Pozri najmä rozsudky Súdneho dvora z 15. júla 1964, Costa, Ahmed Saeed Flugreisen a Silver Line Reisebüro, 66/86, 6/64, Zb. s. 1141; z 19. júna 1973, Capolongo, 77/72, Zb. s. 611, Zb. s. 803, bod 32. bod 6; z 11. decembra 1973, Lorenz, 120/73, Zb. s. 1471, bod 8; 8 — Čo sa týka pravidiel v oblasti štátnej pomoci, pozri najmä z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce rozsudok Súdneho dvora z 12. októbra 1978, Komisia/ extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des Belgicko, 156/77, Zb. s. 1881, body 10 a 11. Pokiaľ ide négociants et transformateurs de saumon, C-354/90, o článok 86 ES o zneužití dominantného postavenia, pozri Zb. s. I-5505, ďalej len „rozsudok Saumon", bod 11, najmä rozsudok Súdneho dvora z 30. apríla 1986, Asjes a i., a z 11. júla 1996, SFEI a i., C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 39. 209/84 až 213/84, Zb. s. 1425, body 39, 42 a 45.

I - 5182

T R A G H E T T I DEL M E D I T E R R A N E O

výkone súdnych funkcií a o občianskoprávnej 18. Druhý odsek tohto článku uvádza zodpovednosti sudcov [legge n°117 (sul) výnimku z tejto zásady, že „v prípade výkladu risarcimento dei danni cagionati nell'eserci­ právnych pravidiel a posúdenia skutkových zio delle funzioni giudiziarie e responsabilità okolností a dôkazov pri výkone súdnych civile dei magistrati] z 13. apríla 1988 9 . funkcií nevzniká zodpovednosť". Takéto vylúčenie zodpovednosti štátu bolo, ako sa zdá, vyvolané snahou o zachovanie nezávis­ losti sudcov, ktoré je zásadou ústavnopráv­ neho významu. 12

I - 5183

NA VRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER - VEC C-173/03

d) prijatie opatrenia týkajúceho sa osobnej neopodstatnený. Rozhodnutie o neprípust­ slobody v prípadoch neuvedených nosti môže byť predmetom odvolania, ako aj v zákone alebo bez odôvodnenia." kasačného opravného prostriedku. 14

II — Skutkový stav a konanie vo veci samej 20. Pokiaľ ide o pojem „odopretie spravod­ livosti", ktorý je rovnako upravený v článku 2 ods. 1 spornej vnútroštátnej právnej úpravy, ten je definovaný v článku 3 ods. í ako „odmietnutie, opomenutie alebo one­ skorenie zo strany sudcu pri prijímaní aktov 22. Roku 1981 podnik námornej dopravy patriacich do jeho právomoci v prípade, že Traghetti del Mediterraneo (ďalej len po uplynutí zákonnej lehoty na prijatie „TDM") po uzavretí predbežnej dohody so predmetného aktu účastník konania podal svojimi veriteľmi podal žalobu proti Tirrenia návrh, aby bol takýto akt prijatý a bez di Navigazione (ďalej len „Tirrenia") na riadneho dôvodu nebolo prijaté žiadne opat­ Tribunale di Napoli s cieľom získať náhradu renie do tridsiatich dní, ktoré nasledovali po škody, ktorú mu tento spôsobil v rokoch dátume podania uvedeného návrhu do kan­ 1976 až 1980 z dôvodu politiky nízkych cien celárie súdu...". (nižších, ako je výška nákladov), ktorú praktizoval na trhu námornej dopravy medzi pevninskou časťou Talianska a ostrovmi Sar­ dinia a Sicília vďaka dotáciám z verejných prostriedkov.

21. Žaloba o zodpovednosť štátu za výkon súdnej činnosti je podaná proti predsedovi talianskej Rady ministrov. 1 3 Návrh na 23. Na podporu svojej žaloby TDM uvádza, náhradu škody, uvedený v rámci tejto žaloby, že napadnuté správanie je aktom narušujú­ spôsobuje predbežné preskúmanie prísluš­ cim hospodársku súťaž v zmysle článku 2598 ným súdom, ktorý rozhodne o jeho prípust­ ods. 3 talianskeho občianskeho zákonníka, nosti. Podl'a článku 5 ods. 3 spornej vnútro­ ako aj zneužitím dominantného postavenia, štátnej právnej úpravy je takýto návrh zakázaným v článku 86 ods. 1 Zmluvy. vyhlásený za neprípustný, ak nespĺňa pod­ Žalobca sa rovnako odvoláva na údajné mienky a kritériá uvedené v článkoch 2, 3 a 4 porušenie článkov 85 Zmluvy ES (teraz tejto právnej úpravy alebo sa zdá byť zjavne článok 81 ES), 90 a 92 Zmluvy.

26. T D M následne vstúpil do likvidácie, správca konkurznej podstaty (ktorého rov­ 29. V tomto zmysle zdôraznil, že v období, nako nazývam „TDM") sa proti tomuto počas ktorého boli poskytnuté sporné dotá­ rozsudku odvolal. V rámci tohto odvolania cie, mohla byť hromadná doprava medzi žalobca znova žiadal položenie prejudiciál- pevninskou časťou Talianska a jeho hlavnými nych otázok. ostrovmi z dôvodu nákladov s ňou spojených zabezpečovaná iba námornou cestou, takže bolo potrebné zveriť túto činnosť verejnému koncesionárovi, ktorý ju vykonával za stano­ venú sadzbu. Podľa súdu však narušenie hospodárskej súťaže, ktoré z toho vyplývalo, nespochybňovalo zlučiteľnosť spornej štátnej 27. Rozsudkom Corte suprema di cassazione pomoci so Zmluvou, vzhľadom na to, že z 8. októbra 1999 bolo zamietnuté toto TDM nepreukázal, že Tirrenia využila odvolanie bez toho, aby bol podaný návrh pomoc poskytnutú štátom na dosiahnutie na začatie prejudiciálneho konania. Aj keď zisku v súvislosti s inými činnosťami, ako boli Súdny dvor nie je oprávnený preskúmať tie, na ktoré boli dotácie poskytnuté.

I - 5185

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER - VEC C-173/03

30. Pokiaľ ide o žalobný dôvod založený na nesprávnom predpoklade existencie ustále­ údajnom porušení článkov 85 a 86 Zmluvy, nej judikatúry Súdneho dvora v danej oblasti. Corte suprema di cassazione ho odmietol Z toho vyplýva, že Corte suprema di ako nedôvodný, pretože činnosť námornej cassazione týmto rozsudkom porušil hmotné kabotáže nebola ešte v čase sporných skut­ právo Spoločenstva a súčasne nesplnil povin­ kových okolností liberalizovaná a obmedzená nosť položiť prejudiciálnu otázku, ktorá povaha a obmedzený územný kontext tejto najvyšším súdnym orgánom vyplýva činnosti neumožňovali jasne identifikovať z článku 177 tretieho odseku Zmluvy ES relevantný trh v zmysle článku 86 Zmluvy. (teraz článok 234 tretí odsek ES).

I - 5186

TRAGHETTI DEL MEDITERRANEO

hodnutí, ktoré je potrebné zohľadniť pri o možnom rozšírení zásady zodpovednosti posúdení zlučiteľnosti sporných dotácií, štátu v prípade porušenia práva Spoločenstva vyvrátiť analýzu Corte suprema di cassazione na výkon súdnej činnosti, Tribunale di v spornom rozsudku. Genova rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

35. Predseda talianskej Rady ministrov namieta proti tomuto návrhu na náhradu škody, podanému TDM, najmä z dôvodu, že článok 2 ods. 2 spornej právnej úpravy bráni vzniku zodpovednosti štátu v tomto prípade, pretože výkon predmetnej súdnej činnosti je spojený s výkladom právnych pravidiel. „1. Vzniká [členskému] štátu mimozmluvná z o d p o v e d n o s ť voči j e d n o t l i v c o v i z dôvodu nesprávneho posúdenia sud­ cami tohto členského štátu pri uplatnení alebo neuplatnení práva Spoločenstva a najmä v prípade nesplnenia povinnosti 36. V odpovedi na tento argument TDM položiť prejudiciálne otázky Súdnemu uvádza, že táto právna úprava spôsobuje, že dvoru, ktorú má na základe článku 234 odškodnenie jednotlivcov za škodu spôso­ tretieho odseku Zmluvy súd, proti benú zo strany štátu výkonom súdnej ktorého rozhodnutiu nie je prípustný činnosti je obzvlášť ťažké, dokonca prakticky opravný prostriedok? nemožné. Táto situácia je v rozpore so zásadami stanovenými Súdnym dvorom v rozsudkoch z 19. novembra 1991, Franco- vich a i. 17, a z 5. marca 1996, Brasserie du Pêcheur a Factortame 18.

2. V prípade, že platí, že členský štát je zodpovedný za nesprávne posúdenie III — Prejudiciálna otázka sudcami t o h t o členského štátu pri uplatnení práva Spoločenstva a najmä v prípade nesplnenia povinnosti položiť prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru, ktorú má na základe článku 234 tretieho 37. S ohľadom na tvrdenia uvedené účast­ odseku Zmluvy súd, proti ktorého roz­ níkmi konania a na ich p o c h y b n o s t i hodnutiu nie je prípustný opravný pro­ striedok, je s a m o t n á v n ú t r o š t á t n a právna úprava v oblasti zodpovednosti štátu za nesprávne posúdenie sudcami 17 — Rozsudok C-6/90 a C-9/90. Zb. s. 1-5357. 18 — Rozsudok C-46/93 a C-48/93, Zb. s. I-1029. prekážkou vzniku tejto zodpovednosti

38. Po vyhlásení už citovaného rozsudku Köbler (vyhláseného po podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania), ktorý Súdny dvor zaslal Tribunale di Genova, ktorý po tom, ako vypočul účastníkov konania vo veci samej, rozhodol vziať späť prvú otázku, 40. Okrem toho, aby bolo možné ešte viac na ktorú už tento rozsudok odpovedal upresniť rozsah prejudiciálnej otázky, je kladne a trval na svojej druhej otázke, takže potrebné uviesť niekoľko údajov o zmysle už ostala iba jedna prejudiciálna otázka spornej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorej o tom, či „je vnútroštátna právna úprava údajná nezlučiteľnosť s právom Spoločenstva v oblasti zodpovednosti štátu za nesprávne bola základom pre položenie prejudiciálnych posúdenie sudcami tohto štátu prekážkou otázok. vzniku tejto zodpovednosti — a je ako taká v rozpore so zásadami práva Spoločenstva — keď vylučuje zodpovednosť v prípade výkladu 19 — Ako som už zdôraznil v mojich návrhoch v už citovanej veci právnych pravidiel a posúdenia skutkových Köbler (bod 38), hoci v prípade, keď nie je možný vnútroštátny opravný prostriedok proti rozhodnutiu najvyš­ okolností a dôkazov pri výkone súdnej šieho súdneho orgánu, žaloba o zodpovednosť štátu je jediným právnym prostriedkom, ktorý umožňuje, in ultima činnosti, a keď obmedzuje zodpovednosť ratio, zabezpečiť obnovenie poškodeného práva štátu iba na prípady úmyselného protipráv­ a v konečnom dôsledku zabezpečiť náležitú úroveň účinnej súdnej ochrany práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú neho konania alebo hrubej nedbanlivosti z právneho poriadku Spoločenstva, nie je tomu tak v prípade rozhodnutí vydaných bežnými súdnymi orgánmi, sudcu". kedze sa proti nim je možne odvolať na vnútroštátnom súde.

44. Je pravda, že na prvý pohľad sa môžeme pýtať, do akej miery môžu prípady porušenia zákona upravené v článku 2 ods. 3 písm. a) spornej vnútroštátnej právnej úpravy nesú­ visieť s činnosťou výkladu právnych pravidiel, 43. Na pojednávaní talianska vláda podpo­ na ktorú sa vzťahuje odsek 2 toho istého rila výklad spornej vnútroštátnej právnej článku, takže odsek 3 by nezavádzal žiadne úpravy, ktorý sa zdá byť značne odlišný od výnimky z pravidla uvedeného v článku 2. výkladu vnútroštátneho súdu. Podľa tohto Tak by to bolo iba v prípade, že by táto výkladu vylúčenie vzniku zodpovednosti právna úprava konštatovala vylúčenie vzniku štátu upravené v článku 2 ods. 2 tejto právnej zodpovednosti štátu v určitých oblastiach úpravy, čo sa týka výkladu právnych pravi­ súdnej činnosti ( na ktoré sa vzťahuje odsek diel, by nepripadalo do úvahy za pred­ 2) a zároveň obmedzenie takéhoto vzniku pokladu, že by výkon tohto výkladu viedol v iných oblastiach činnosti sudcu (na ktoré sa k vážnemu porušeniu zákona vyplývajúcemu vzťahuje odsek 3). V prípade, že by oblasti z neospravedlniteľnej nedbanlivosti, v zmysle činnosti, na ktoré sa vzťahujú tieto odseky, neboli rozdielne, ale by sa úplne zhodovali, mohli by sme skutočne spornú vnútroštátnu právnu úpravu chápať iba ako obmedzenie 20 — Pozri rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo francúzskej verzii, vzniku zodpovednosti štátu a nie ako vylú­ s. 7 a 9. 21 — Tamže, s. 7. čenie tohto vzniku.

I - 5189

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-173/03

45. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že v rámci jednej strane vylúčený v prípade výkladu rozdelenia funkcií medzi Súdny dvor právnych pravidiel a posúdenia skutkových a vnútroštátne súdy v prejudiciálnom konaní okolností a dôkazov a na druhej strane sú iba vnútroštátne súdy a nie Súdny dvor obmedzený — okrem tohto prípadu — iba oprávnené vykladať vnútroštátne právo. 22 na prípady úmyselného protiprávneho kona­ nia alebo hrubej nedbanlivosti.

I - 5190

T R A G H E T T I DEL M E D I T E R R A N E O

súdneho orgánu. Tak to je z dôvodu požia­ pochádzajúce z najvyššieho súdneho orgánu daviek týkajúcich sa ochrany práv jednotliv­ je spojené s výkladom právnych pravidiel. 26 cov, ktoré vyplývajú z práva Spoločenstva. 23

52. Pripustenie opaku by znamenalo odstrá­ nenie samotnej podstaty alebo zbavenie potrebného účinku zásady zodpovednosti štátu za najvyššie súdne orgány, stanovenej 50. Tento záver nemôže byť spochybnený na Súdnym dvorom v už citovanom rozsudku základe tvrdení založených najmä na zásade Köbler. nezávislosti sudcov alebo na zásade prekážky rozhodnutej veci, ktoré súd vyslovene odmietol. 24 Hoci osobitná povaha súdnej funkcie, ako aj zákonné požiadavky právnej istoty boli zohľadnené Súdnym dvorom a tiež ho priviedli k obmedzeniu zodpovednosti štátu na „mimoriadny prípad, kedy súd [to znamená najvyšší súdny orgán] porušil zjav­ ným s p ô s o b o m uplatniteľné právo" 25, 53. Výklad právnych pravidiel predstavuje nemení to nič na skutočnosti, že zastával podstatnú súčasť súdnej činnosti. O to viac názor, že ani zásada nezávislosti sudcov, ani sa to týka najvyšších súdnych orgánov, pokiaľ zásada prekážky rozhodnutej veci nemôže sú tieto tradične poverené zjednocovaním odôvodniť všeobecné vylúčenie celej zodpo­ výkladu práva na vnútroštátnej úrovni. vednosti štátu v prípade porušenia práva Spoločenstva zo strany tohto súdu.

54. Presnejšie s ohľadom na túto významnú úlohu najvyšších súdnych orgánov, proti rozhodnutiam ktorých nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, sú tieto povinné podľa článku 234 ES 51. Podľa mňa nemôžu takéto zásady, hoci podať návrh na začatie prejudiciálneho majú ústavnoprávny charakter, odôvodňovať konania na Súdny dvor Európskych spolo­ vylúčenie zodpovednosti štátu v osobitnom čenstiev o výklad práva Spoločenstva, aby prípade, keď porušenie práva Spoločenstva

57. Situáciu preskúmanú Súdnym dvorom v rozsudku z 9. decembra 2003, Komisia/ Taliansko 30 (vydanom krátko po už citova­ 55. Pri výkone ich tradičných funkcií — nom rozsudku Köbler), možno prirovnať zjednocovaní výkladov právnych pravidiel, k tomuto prípadu porušenia práva Spoločen­ je možné, že tieto súdy porušia uplatniteľné stva (ktorý, samozrejme, predpokladá, že právo Spoločenstva, čo môže viesť k vzniku dotknutá vnútroštátna právna úprava môže zodpovednosti štátu pod podmienkou, že byť vykladaná konformne). toto porušenie bude zjavné. 28 Takéto poru­ šenie, vyplývajúce z činnosti výkladu práv­ nych pravidiel, je možné vo viacerých situáciách, ku ktorým uvediem niekoľko príkladov, ktoré môžu nastať nezávisle od seba alebo súčasne. 58. Pripomínam, že v tejto veci Komisia vytýkala Talianskej republike, že ponechala v platnosti vnútroštátnu právnu úpravu, podľa ktorej, tak ako ju vykladali talianske súdy, medzi nimi aj Corte suprema di cassazione, a tak ako ju uplatňovala štátna správa, vrátenie daní zaplatených v rozpore s právom Spoločenstva bolo prakticky nemožné alebo mimoriadne obtiažne vzhľa­ 56. Predmetné porušenie môže vyplynúť dom na dôkazné požiadavky spočívajúce na z výkladu vnútroštátneho práva v zmysle jednotlivcoch. nezodpovedajúcom uplatniteľnému právu Spoločenstva, v rozpore s povinnosťou kon­ formného výkladu, ktorú podía ustálenej judikatúry majú všetky vnútroštátne súdy a ktorej dôležitosť bola nedávno pripome­ nutá v rozsudku z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i. 29, v rámci sporu medzi jednotlivcami 59. Táto vnútroštátna právna úprava nebola sama osebe v rozpore s právom Spoločen­ stva, pretože ako Súdny dvor zdôraznil, bola neutrálna, tak pokiaľ ide o dôkazné bremeno 27 — Tento cieľ povinnosti položiť prejudiciálnu otázku bol upresený Súdnym dvorom v rozsudku zo 6. októbra 1982, v súvislosti s dopadom týchto daní na iné Cilfit, 283/81, Zb. s. 3415, bod 7. osoby, ako aj na tieto účely prípustné 28 — Neskôr preskúmam zmysel tejto podmienky vzniku zodpo­ vednosti štátu, ktorá je spresnená v bodoch 54 až 56 už citovaného rozsudku Kobler. 29 — Rozsudok C-397/01 až C-403/01, Zb. s. I-8835, body 110 až 115. 30 — Rozsudok C-129/00, Zb. s. I-14637.

60. So zreteľom na odlišnosti judikatúry 62. V nadväznosti na uvádzaný prípad je tiež a praxe štátnej správy, ktoré preukazujú, že možné predstaviť si prípad, kedy by najvyšší vnútroštátna právna úprava v danej oblasti súdny orgán uplatnil vnútroštátnu právnu nebola dostatočne jasná, aby bolo zabezpe­ úpravu, ktorú by považoval za zlučiteľnú čené jej uplatňovanie v súlade s právom s právnym poriadkom Spoločenstva, hoci by Spoločenstva, takže vnútroštátny zákono­ ju mal podľa zásady prednosti práva Spolo­ darca by v nej musel vykonať nevyhnutné 34 čenstva pred vnútroštátnym právom neuplat­ zmeny a upresnenia, Súdny dvor rozhodol, niť z dôvodu, že je v nezmieriteľnom rozpore že žaloba o nesplnenie povinnosti bola s právom Spoločenstva (vylučujúcom akú­ dôvodná. koľvek možnosť konformného výkladu). Porušenie práva Spoločenstva, ktoré z toho vyplýva, môže byť spojené s vykonávaním 31 — Pozri rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 31. výkladu vnútroštátneho práva a/alebo práva 32 — Tamže, body 34 a 35. Spoločenstva, ktoré spočíva napríklad vo 33 — Pozri najmä rozsudok z 9. februára 1999, Dilexport, C-343/96, Zb. s. I-579, body 52 a 54, práve s ohľadom na výklade vnútroštátneho práva tak, aby bolo dotknutú vnútroštátnu právnu úpravu, ako aj rozsudky jeho uplatnenie zlučiteľné s právom Spolo- z 9. novembra 1983, San Giorgio, 199/82, Zb. s. 3595, bod 14, a z 24. marca 1988, Komisia/Taliansko, 104/86, Zb. s. 1799, body 7 a 11, týkajúce sa predchádzajúcej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá bola nakoniec zrušená a stanovovala presne rovnaké dôkazné požiadavky, ako sú vyžadované niektorými súdmi a správnymi orgánmi v rámci 35 — Upozorňujem, že Corte suprema di cassazione sa zrejme od výkladu a uplatňovania dotknutej vnútroštátnej právnej tejto judikatúry odchýlil po vyhlásení rozsudku Súdneho úpravy, ktorá ju nahradila. dvora v tejto veci. Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 34 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. decembra 2003, Komisia/ 2004, č. 13054, Soc. Sief a i./Ministero dell'Economia e delle Taliansko, už citovaný, bod 33. Finanze a i. (Foro italiano 1, 2004, s. 2700).

68. V bode 55 už citovaného rozsudku Köbler Súdny dvor spresnil, že treba vziať do úvahy najmä „stupeň jasnosti a presnosti porušeného pravidla, či bolo porušenie úmyselné, ospravedlniteľnú alebo neospra­ 65. K týmto rozdielnych prípadom poruše­ vedlniteľnú povahu nesprávneho právneho nia práva Spoločenstva treba pridať ešte posúdenia, prípadne stanovisko zaujaté inšti­ situáciu, keď najvyšší súdny orgán nesplní túciou Spoločenstva, ako aj to, či si pred­ povinnosť položiť prejudiciálnu otázku metný súd splnil alebo nesplnil povinnosť o výklad práva Spoločenstva, ktorú má podľa položiť prejudiciálne otázky podľa článku 234 článku 234 tretieho odseku ES. tretieho odseku ES".

I - 5194

T R A G H E T T I DEL M E D I T E R R A N E O

7 1 . Ak sa má totiž určiť, či uvedené nesprávne právne posúdenie je ospravedlni­ 39 — Pozri body 16 až 20 rozsudku. teľné alebo neospravedlniteľné (táto skutoč­ 40 — Podla môjho názoru táto analýza nemôže byť spochybnená nosť je podľa mňa centrálnym kritériom, od analýzou vykonanou v už citovanom rozsudku Köbler (body 120 až 124), čo sa týka porušenia niektorých pravidiel práva ktorého sa odvíjajú ostatné) 38, je potrebné Spoločenstva, ktoré Súdny dvor považuje za nejasné alebo nepresné. Iste, podľa Súdneho dvora so zreteľom na povahu venovať osobitnú pozornosť prístupu do­ súdnej spolupráce, ktorá riadi mechanizmus prejudiciálneho t k n u t é h o najvyššieho s ú d n e h o orgánu konania, sa späťvzatie prejudiciálnej otázky môže zdať menej závažné ako jej nepoloženie, takže toto nesprávne právne k jeho povinnosti položiť prejudicíálnu posúdenie (ku ktorému by pravdepodobne nedošlo, keby táto otázka bola ponechaná), by bolo ľahšie ospravedlniteľné, ako otázku. keby nebol vôbec podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania. V každom prípade, z čisto právneho hľadiska a z hľadiska politiky judikatúry sa možno pýtať, či je takéto rozlíšenie relevantné v prípade, keď rovnako ako v tomto prípade dotknutý najvyšší súdny orgán vzal späť prejudicíálnu otázku z dôvodu nesprávneho pochopenia rozsudku, ktorý 36 — Pokiaľ ide o tento vývoj judikatúry, pozri body 131 až 137 mu bol doručený Súdnym dvorom po tom, čo Súdny dvor mojich návrhov vo veci, v ktorej bol vydaný už citovaný dostal uvedenú otázku, hoci jednoduché pozorné preštudo­

rozsudok

Köbler. vanie tohto rozsudku (jednoznačné) by umožnilo predísť 37 — To je podľa mňa prípad kritéria súvisiaceho s úmyselnou takémuto nesprávnemu pochopeniu (ako aj nepochybne alebo neúmyselnou povahou porušenia, ako aj kritéria chybnému vyvodeniu dôsledkov, ktoré z toho vyplývajú pre týkajúceho sa postoja inštitúcií Spoločenstva (s výnimkou rozhodnutie vo veci). Táto analýza Súdneho dvora, ktorá osobitnej oblasti práva hospodárskej súťaže a štátnej pomoci, smeruje k zmenšeniu dôležitosti kritéria súvisiaceho v ktorej toto kritérium môže byť relevantné). Pozri bližšie s nesplnením povinnosti položiť prejudicíálnu otázku, sa body 154 až 156 mojich návrhov vo veci, v ktorej bol vydaný zdá byť založené na úvahách spojených s osobitnými už citovaný rozsudok Köbler. okolnosťami tohto prípadu, takže sa možno domnievať, že nie je určená na to, aby sa uplatňovala aj nad rámec týchto 38 — Pozri v tomto zmysle bod 139 mojich návrhov vo veci, okolností. v ktorej bol vydaný už citovaný rozsudok Köbler.

76. Zdá sa, že to je zmyslom takej vnútro­ štátnej právnej úpravy, aká je v spore vo veci 74. Podľa môjho názoru tieto príklady pre­ samej. V konečnom dôsledku nesplnenie ukazujú, akú váhu môže mať nesplnenie povinnosti položiť prejudiciálnu otázku má povinnosti položiť prejudiciálnu otázku naj­ viacero spoločných bodov s výkonom vyšším súdnym orgánom pri citlivom posú­ výkladu právnych pravidiel. Ako som už dení ospravedlniteľnosti alebo neospravedl- uviedol, takéto nesplnenie by mohlo viesť niteľnosti tohto nesprávneho právneho posú­ nielen k porušeniu práva Spoločenstva spo­ denia, ktorým sa má určiť, či dotknuté jeného s výkladom týchto pravidiel, ale môže porušenie je dostatočne závažné na vznik o k r e m t o h o samo osebe vyplývať zodpovednosti štátu. z nesprávneho výkladu práva Spoločenstva alebo z nepresného výkladu judikatúry Súd­ neho dvora v danej oblasti. Z toho vyplýva, že podľa takejto vnútroštátnej právnej úpravy by porušenie práva Spoločenstva, ktorého sa dopustil najvyšší súdny orgán tým, že nesplnil povinnosť položiť prejudiciálnu otázku, nemohlo mať za následok vznik zodpovednosti štátu. 75. Osud, ktorý Súdny dvor určil v bode 55 v už citovanom rozsudku Köbler nesplneniu povinnosti položiť prejudiciálnu otázku, kto­ rej dôležitosť pri posúdení ospravedlniteľ- nosti alebo neospravedlniteľnosti povahy tohto nesprávneho právneho posúdenia som práve zdôraznil, podľa môjho názoru

77. Ak by sme vychádzali iba z bodu 55 už 41 — Ako som už uviedol v bode 141 mojich návrhov vo veci vo veci, v ktorej boi vydaný už citovaný rozsudok Köbler, citovaného rozsudku Köbler, ktorý sa snaží rozsudky Súdneho dvora, najmä v rámci prejudiciálneho konania, nevyhnutne zaväzujú vnútroštátne súdy, čo sa týka spresniť rozsah zásady zodpovednosti štátu výkladu ustanovení práva Spoločenstva, takže ak sa vnútro­ za porušenie práva Spoločenstva najvyšším štátne súdne orgány chcú odchýliť od judikatúry Súdneho dvora, môžu tak urobiť iba položením prejudiciálnej otázky súdnym orgánom, treba z neho vyvodiť, že Súdnemu dvoru s tým, že mu predložia na posúdenie nové okolnosti, ktoré ho môžu priviesť k rozdielnej odpovedi na už táto zásada bráni tomu, aby podľa vnútro­ zodpovedanú otázku. štátnej právnej úpravy (takej, akou sa zdá byť

82. Na prvý pohľad by bolo možné klásť si otázku, či vylúčenie vzniku zodpovednosti 42 — Je možné predstaviť si prípad, že by jednotlivec svoju žalobu štátu, keď je výkon súdnej činnosti spojený o zodpovednosť štátu sústredil skôr na údajné nesplnenie povinnosti položiť prejudiciálnu otázku, ako na údajné s posúdením skutkových okolností porušenie pravidla práva Spoločenstva, ktorého výklad mal viesť k podaniu návrhu na začatie prejudiciálneho konania, a dôkazov, má vplyv na zásadu zodpoved­ v prípade, keď by bolo jednoduchšie preukázať existenciu nosti štátu v prípade porušenia práva Spolo­ zjavného nesplnenia povinnosti položiť prejudiciálnu otázku než zjavné porušenie dotknutého hmotnoprávneho pravidla. čenstva najvyšším súdnym orgánom.

I - 5197

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA — P. LÉGER — VEC C-173/03

84. Posúdenie skutkových okolností a dôkazov týmito súdmi úplne neunikne kontrole najvyšších súdnych orgánov, najmä vzhľadom na to, že tieto dohliadajú na 86. Hoci procesné podmienky určené na to, dodržiavanie pravidiel dokazovania (súvisia­ aby bolo vo vnútroštátnom práve zabezpe­ cich s prípustnosťou dokazovania alebo čené zachovanie práv, ktoré osobám pod­ s dôkazným bremenom) a musia overovať liehajúcim súdnej právomoci vyplývajú správnosť právnej kvalifikácie skutkových z práva Spoločenstva, sú z veľkej časti okolností, a teda skúmať, či okolnosti prí­ riadené zásadou procesnej autonómie člen­ padu, ako sú uvedené v napadnutom roz­ ských štátov, pod podmienkou dodržania hodnutí, spadajú do právnej kategórie, do zásad ekvivalencie a efektivity, existujú určité ktorej ich súd konajúci vo veci samej zaradil, pravidlá práva Spoločenstva v oblasti doka­ zovania. Je to tak napríklad v prípade pravi­ diel obsiahnutých vo viacerých smerniciach, 43 — V tejto súvislosti pozri, najmä pokiaľ ide o francúzsky systém, BORÉ, J. BORÉ, L.: La cassation en matière civile. Dalloz, tretie vydanie, 2003, s. 223 a s. 262 až 278; dalej štúdiu komparatívneho práva francúzskeho a nemeckého systému, FERRANO, F.: Cassation française et Révision allemande. 44 — Pozri, najmä pokiaľ ide o francúzsky systém, BORÉ, J., BORÉ, PUF, 1993, s. 42 a 161; pokiaľ ide o taliansky systém, DI L. c. d.., s. 274 a 275, ako aj s. 279 až 294; pokiaľ ide FEDERICO, G.: Manuale di ordinamento giudiziario. o francúzsky a nemecký systém, FERRANO, F.: c. d., s. 135 CEDAM, 2004, s. 83 až 85. Pre porovnatelný systém pozri a 163; a pokiaľ ide o taliansky systém, ASCARELLI, T.: Le fait WATHELET, M., VAN RAEPENBUSCH, S.: U contrôle sur et le droit devant la Cour de cassation italienne. In: Le Fait et pourvoi de la Cour de justice des Communautés europé­ le droit. Etudes de logique juridique. Bruylant, Bruxelles, ennes, dix ans après la création du Tribunal de première 1961, s. 113 a nasi., ako aj MAZZARELLA, F.: Analisi del instance. In: Mélanges en l'honneur de M. Schockweiler. 1999, giudizio civile di cassazione. CEDAM, tretie vydanie, 2003, s. 605 až 633. s. 86.

89. V tomto rámci vnútroštátnemu súdu 87. Navyše, mnohé pojmy práva Spoločen­ prináleží vykonať viaceré činnosti spojené stva podliehajú kontrole správnosti právnej s právnou kvalifikáciou skutkových okol­ kvalifikácie skutkových okolností. Toto platí ností. Najskôr musí preskúmať, či sporné osobitne v oblasti štátnej pomoci. opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 92 ods. 1 Zmluvy, to znamená, či jej príjemca alebo príjemcovia získajú nejakú výhodu z verejných prostriedkov. 47 Ďalej musí určiť, či táto štátna pomoc patrí do kategórie tých, ktoré sú zakázané podľa článku 92 ods. 1 Zmluvy, to znamená, či môže jednak narušiť hospodársku súťaž a jednak ovplyvniť obchod medzi členskými 88. Ako som už uviedol (s výhradou zmien štátmi. Keď vnútroštátny súd dospeje vyplývajúcich z nariadenia č. 994/98) 46, k záveru, že na sporné opatrenie sa vzťahuje výkon kontroly štátnej pomoci spočíva tak zásadný zákaz uvedený v tomto článku, musí na Komisii, ako aj na vnútroštátnom súde, ešte určiť, či sa naň vzťahuje konanie keďže obom sú zverené rozdielne a navzájom o preskúmaní štátnej pomoci uvedené sa dopĺňajúce úlohy. Zatiaľ čo Komisia je v článku 93 ods. 3 Zmluvy, čo ho v prípade poverená preskúmavať zlučiteľnosť pomoci so spoločným trhom, vnútroštátny súd je povinný chrániť (až do konečného rozhod­ 47 — Táto kvalifikácia môže byť pre vnútroštátny súd obtiažna nutia Komisie o zlučiteľnosti takejto pomoci najmä preto, že ide o dotácie štátneho pôvodu poskytnuté ako náhrada nákladov za záväzky verejnej služby, ktoré boli so spoločným trhom) práva, ktoré jednotliv­ uložené podniku, so zreteľom na dosah, ktorý Súdny dvor priznal v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark T r a n s a Regierungspräsidium Magdeburg (C-280/00, Zb. s. I-7747, body 83 aż 94), kritériu zvýhodnenia poskytnutého príjem­ covi takéhoto opatrenia. Pripomínam, že v už citovanom rozsudku SFEI a i. (bod 50) Súdny dvor zdôrazni], že „ak m á 45 — Pozri článok 8 smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, vnútroštátny súd pochybnosti o kvalifikácii predmetného ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania vnútroštátneho opatrenia ako štátnej pomoci, môže požiadať s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod Komisiu o objasnenie v tejto veci" s tým, že upresňuje, že (Ú. v. ES L 180, s. 22; Mim. vyd. 20/001, s. 23), ako aj článok „v oznámení Komisie z 23. novembra 1995 o spolupráci 10 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá medzi Komisiou a vnútroštátnymi súdmi v oblasti štátnej ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie pomoci... Komisia vyslovene podnietila vnútroštátne súdy, v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, s. 16; Mim. vyd. aby sa na ňu obrátili v prípade, že sa vyskytnú ťažkosti 05/004, s. 79), ktorá nadväzuje na smernicu Rady 97/80/ES v uplatnení článku 93 ods. 3 Zmluvy a vysvetlila povahu z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch informácií, ktoré môže poskytnúť. V tomto zmysle Súdny diskriminácie na základe pohlavia (Ú. v. ES L 14, s. 6; Mim. dvor dodal, že „okrem toho, vnútroštátny súd môže alebo vyd. 05/003, s. 264). musí, v súlade s článkom 177 druhého a tretieho odseku Zmluvy položiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru 46 — Pozri body 10 až 12 návrhov, ako aj príslušné poznámky pod o výklad článku 92 Zmluvy" (bod 51). čiarou.

92. Môže sa stať, že v rámci kontroly chybného právneho posúdenia sa aj samotné najvyššie súdne orgány dopustia nespráv­ neho právneho posúdenia, ktoré môže mať za následok vznik zodpovednosti štátu C —O obmedzení vzniku zodpovednosti štátu za porušenie práva Spoločenstva naj­ vyšším súdnym orgánom v prípadoch úmy­ 48 — Pre načrtnutie s tým spojených dôsledkov pozri bod 125 mojich prvých návrhov vo veci, v ktorej bol vydaný už selného protiprávneho konania alebo hrubej citovaný rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium nedbanlivosti Magdeburg. V tejto súvislosti by som zdôraznil, že nevyhnut­ nosť rozhodnutia vnútroštátneho súdu o zákonnosti spor­ ného opatrenia nie je spochybnená konečným rozhodnutím Komisie, ktoré ho vyhlási za zlučiteľné zo spoločným trhom. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora nie je účinkom takéhoto rozhodnutia Komisie dodatočná náprava vykonania opatrenia pomoci, neoznámeného v rozpore s článkom 93 ods. 3 Zmluvy. Pozri najmä rozsudok Saumon, už citovaný, body 16 a 17, ako aj rozsudky z 21. októbra 2003, Van Calster 95. Pripomínam, že v bode 53 už citovaného a i., C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, body 62 a 63, a z 21. júla 2005, Xunta de Galicia, C-71/04, Zb. s. I-7419, rozsudku Köbler Súdny dvor obmedzil vznik bod 31. zodpovednosti štátu za porušenie práva

I - 5200

TRAGHETTI DEL MEDITERRANEO

97. Môžeme sa pýtať, aký je zmysel takejto zmeny pravidla, keďže v už citovanom roz­ sudku Köbler (body 55 a 56) Súdny dvor aj tak v plnom rozsahu prevzal zoznam kritérií, 99. Akýkoľvek by bol výklad tohto vývoja ktoré stanovil v už citovanom rozsudku terminológie judikatúry, opakujem, že pre Brasserie du pêcheur a Factortame (body 56 posúdenie, či podmienka vzniku zodpoved­ a 57), aby zistil, či je táto podmienka týkajúca nosti štátu týkajúca sa povahy porušenia sa povahy daného porušenia splnená. Ako práva Spoločenstva najvyšším súdnym orgá­ som už uviedol, Súdny dvor sa obmedzil na nom je splnená, je podľa Súdneho dvora pridanie kritéria o nesplnení povinnosti potrebné zohľadniť najmä „stupeň jasnosti položiť prejudiciálnu otázku. a presnosti porušeného pravidla, či bolo porušenie úmyselné, ospravedlniteľnú alebo

49 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. 50 — Bod 55, kurzívou zvýraznil generálny advokát. 51 — Rozsudok C-352/98 P, Zb. s. I-5291, pozri body 13 a 39 až 47.

I - 5201

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — P. LÉGER — VEC C-173/03

neospravedlniteľnú povahu nesprávneho 101. A hoci zodpovednosť štátu môže na právneho posúdenia, prípadne stanovisko základe vnútroštátneho práva vzniknúť za zaujaté inštitúciou Spoločenstva, ako aj to, menej reštriktívnych podmienok ako tých, či si daný súd splnil alebo nesplnil povinnosť ktoré Súdny dvor stanovil v už citovanom položiť prejudiciálne otázky podľa článku 234 rozsudku Köbler 55, uloženie ďalšej, a teda tretieho odseku ES". 52 Pripomínam, že podľa reštriktívnejšej podmienky by naproti tomu Súdneho dvora „v každom prípade, poruše­ znamenalo spochybnenie práva na náhradu nie práva Spoločenstva je dostatočne škody, ktoré má základ v právnom poriadku závažné, ak je predmetné rozhodnutie Spoločenstva. 56 v zjavnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora v danej oblasti". 53

I - 5202

TRAGHETTI DEL MEDITERRANEO

103. V dôsledku toho je na prejudiciálnu pravidiel alebo posúdením skutkových okol­ otázku, ktorú vnútroštátny súd ponechal, ností a dôkazov, táto zásada nebráni tomu, potrebné odpovedať tak, že hoci zásada aby vznik zodpovednosti bol podmienený zodpovednosti štátu v prípade porušenia existenciou úmyselného protiprávneho práva Spoločenstva najvyšším súdnym orgá­ konania alebo hrubej nedbanlivosti zo strany nom bráni tomu, aby podľa vnútroštátnej tohto najvyššieho súdneho orgánu, právnej úpravy bol vznik tejto zodpovednosti s výhradou, že táto podmienka nejde nad všeobecne vylúčený len z dôvodu, že pred­ rámec zjavného porušenia uplatniteľného metné porušenie súvisí s výkladom právnych práva.

VI — Návrh

104. So zreteľom na všetky uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú mu položil Tribunale di Genova, takto:

Hoci zásada zodpovednosti štátu v prípade porušenia práva Spoločenstva najvyšším súdnym orgánom bráni tomu, aby podľa vnútroštátnej právnej úpravy vznik tejto zodpovednosti bol všeobecne vylúčený len z dôvodu, že predmetné porušenie súvisí s výkladom právnych pravidiel alebo posúdením skutkových okolností a dôkazov, táto zásada nebráni tomu, aby vznik zodpovednosti bol podmienený existenciou úmyselného protiprávneho konania alebo hrubej nedbanlivosti zo strany tohto najvyššieho súdneho orgánu, s výhradou, že táto podmienka nejde nad rámec zjavného porušenia uplatniteľného práva.