C-176/03
ECLI:EU:C:2005:311
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0176
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
KOMISIA/RADA
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA DÁMASO RUIZ-JARABO COLOMER prednesené 26. mája 2005 1
I — Úvod piliera, a patrí teda do právomoci Rady v súlade s článkom 34 ods. 1 pism. b) EÚ v spojení s článkom 31 ods. 1 pism. e) EÚ alebo do rámca prvého piliera, keďže pred stavuje cieľ Spoločenstva v zmysle článku 175 ES 4 . 1. Komisia podala žalobu podľa článku 35 ods. 6 Zmluvy EÚ proti rámcovému roz hodnutiu Rady 2003/80/SW z 27. januára 2003 o ochrane životného prostredia pro stredníctvom trestného práva (dalej len „rámcové rozhodnutie")2. Podľa jej názoru nie je zvolený právny rámec správny, pretože 3. Stanoviská vyjadrené v rôznych písom rozhodnutie, o ktoré ide, malo byť prijaté na ných pripomienkach a na pojednávaní sa základe Zmluvy ES a nie, ako sa to stalo, na zdajú byť jasne vymedzené, nielen pokiaľ ide základe hlavy VI Zmluvy EÚ. o formulované požiadavky, ale aj pokiaľ ide o vyvodené tvrdenia. Komisia, Európsky parlament, ako aj Hospodársky a sociálny výbor obhajujú druhé z vyššie uvedených tvrdení, zatiaľ čo Rada a jedenásť členských 5 štátov, ktoré ju v konaní podporujú, obha jujú prvé. 2. Za týmto výslovným tvrdením sa skrýva otázka veľkého významu v prípade právo mocí Spoločenstva, keďže vzhľadom na to, že ochrana životného prostredia v Európskej únii si vyžaduje zosúladený postup prostred níctvom trestného postihovania závažnejších porušení práva3, je potrebné objasniť, či 4. Volba jedného alebo druhého stanoviska schválenie potrebných koordinujúcich práv má významné dôsledky. Pokiaľ sa zvolí nych predpisov patrí do rámca tretieho
4 — Právna veda sa zaoberá týmto sporom. V. F. Comte: „Droit panal de l'environnement et compétence communautaire", 1 — Jazyk prednesú: Španielčina. in: Revue du droit de l'Union européenne, č. 4 (2002), s. 775 až 2 — U. v. EÚ L 29, s. 55; Mim. vyd. 19/006, s. 97. 799, a 1. Blanco Cordero: „El derecho penal y el primer pilar de 3 — Rovnaké presvedčenie existuje v širšom rámci Rady Európy, la Unión Europea", in: Revista I-'lcctrónica de Ciencia Penal y ktorá 4. novembra 1998 prijala dohovor, ktorý má rovnaký účel Criminología, 06-05 (2004). a rovnaký názov ako rámcové rozhodnutie (Série des traités 5 — Holandsko však zaujalo zmiernené stanovisko (pozri européens — č .172). poznámku pod čiarou 73, in fine).
I - 7881
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - RUIZ-JARABO - VEC C-176/03
„unionistické" tvrdenie, intenzita zosúlaďo- [článok 3 ods. 1 pism. 1) ES] a začlení vania je menšia, pretože bez ohľadu na požiadavky ochrany životného prostredia do skutočnosť, že rámcové rozhodnutia nemajú vymedzenia a uskutočňovania politík Spolo priamy účinok, nemožno v prípade ich čenstva, a to predovšetkým s ohľadom na neprebratia uplatniť nápravu prostredníc podporu trvalo udržateľného rozvoja (článok tvom žaloby o nesplnenie povinnosti podľa 6 ES). článku 226 ES a okrem toho nemá prejudi- ciálna právomoc Súdneho dvora podľa článku 35 EÚ obligatórny charakter, keďže musí byť uznaná členskými štátmi. Tieto dôvody vysvetľujú záujem Komisie založiť právomoc na prvom pilieri. 7. Článok 174 ES uvádza ciele politiky v oblasti životného prostredia (odseky 1 a 2), ako aj kritériá, na ktoré sa prihliadne pri jej príprave (odsek 3), zatiaľ čo článok 175 ES špecifikuje postupy, ktoré sa majú prijať na dosiahnutie potrebných opatrení 5. Skôr ako sa začne s rozborom žaloby, je (odseky 1 až 3), ktoré financujú vhodné vysvetliť právny rámec a priebeh a uskutočňujú členské štáty (odsek 4), kto konania, ktoré sa začalo pred Súdnym rým v každom prípade článok 176 ES dvorom. umožňuje udržiavať alebo zavádzať prísnejšie ochranné opatrenia, pokiaľ sú zlučiteľné so Zmluvou.
II — Právny rámec 8. V dôsledku toho existuje v tejto oblasti 6 súbežná zodpovednosť ustanovená v článku 174 ods. 4 ES, ktorá ponecháva priestor či už spoločnej, alebo oddelenej spolupráci s tretími krajinami a s medzinárodnými orga A — Právo Spoločenstva nizáciami.
1. Zmluva o založení Európskeho spoločen 9. Pokiaľ ide o Spoločenstvo, vykonáva svoju stva právomoc spravidla prostredníctvom „spolu- rozhodovacieho" postupu vymedzeného
6. Jedným z cieľov Spoločenstva je dosiahnuť 6 — Španielsky právny poriadok ustanovuje obdobný systém, podía ktorého štát prijíma základnú právnu úpravu v oblasti ochrany vysokú úroveň ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia, čím nie je dotknutá možnosť samo životného prostredia (článok 2 ES) tak, že správnych spoločenstiev, do ktorých právomoci patrí výkon opatrení v tejto oblasti, prijímať ďalšie ochranárske právne prijme primerané opatrenia v tejto oblasti predpisy (články 149.1.23' a 148.1.9" ústavy z roku 1978).
I - 7882
KOMISIA/RADA
v článku 251 ES, aj keď v oblastiach uvede vanie alebo správanie z dôvodu hrubej ných v článku 175 ods. 2 ES 7môže konať nedbanlivosti 9 a článok 4 ustanovuje, že Rada samostatne na návrh Komisie a po členské štáty musia trestať trestné činy, porade s Parlamentom, Hospodárskym spolupáchateľstvo a podnecovanie k nim a sociálnym výborom a Výborom regiónov. „účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestami" [neoficiálny preklad], ktoré zahŕňajú trest odňatia slobody. Toto ustano venie okrem iného či už pre fyzické osoby, ako aj pre právnické osoby, ustanovuje ďalšie druhy postihov, ku ktorým patria peňažné tresty, odňatie niektorých práv a podriadenie súdnemu dohľadu.
2. Návrh smernice o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva [neoficiálny preklad] 8
B — Právo Európskej únie
10. Na základe článku 175 ods. 1 ES pred ložila Komisia v súlade s článkom 251 ES návrh smernice na účely zabezpečenia účin 1. Zmluva o Európskej únii nejšieho uplatňovania právnej úpravy Spolo čenstva v oblasti ochrany životného prostre dia tým, že sa stanoví niekoľko minimálnych skutkových podstát trestných činov spoloč 12. Únia, ktorá predstavuje novú etapu ných pre celé Spoločenstvo (článok 1). v procese utvárania čoraz užšieho spojenec tva medzi národmi Európy, je založená na Spoločenstvách doplnených politikami a formami spolupráce stanovenými Zmluvou EÚ (článok 1). Rozlišujú sa teda tri piliere:
11. Článok 3 návrhu ukladá povinnosť trest- noprávne postihovať určité úmyselné sprá — prvý, nazvaný „Európske spoločenstvo",
7 — V tomto článku sa spomínajú ustanovenia fiskalnej povahy, opatrenia týkajúce sa územného plánovania a využívania pôdy, hospodárenia s vodnými zdrojmi a opatrenia významne 9 — Ustanovenie spomína zneškodňovanie odpadov, činy proti ovplyvňujúce členský štát pri výbere alternatív medzi energe chráneným druhom živočíchov alebo rastlín, podstatné tickými zdrojmi a základnú skladbu zásobovania energiou. zhoršovanie chránených stanovíšť, nepovolený obchod 8 — Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane s látkami, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, a nezákonná životného prostredia prostredníctvom trestného práva [neofi prevádzka priemyselných zariadení, v ktorých sa vykonávajú ciálny preklati], ktorý predložila Komisia 15. marca 2001 nebezpečné činnosti alebo v ktorých sa uchovávajú alebo (Ú. v. ES C 180, s. 238). používajú nebezpečné látky alebo prípravky.
I - 7883
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — RUIZ-JARABO — VEC C-176/03
— druhý, ktorý sa týka spoločnej zahranič predpisov členských štátov. Rovnako ako nej a bezpečnostnej politiky (hlava V), smernice prvého piliera je rámcové roz hodnutie záväzné, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom volba foriem a metód sa ponecháva na vnútroštátne orgány, ale nemá žiadny priamy účinok [článok 34 ods. 2 písm. b) EÚ].
— tretí, ktorý sa týka policajnej a súdnej spolupráce v trestných veciach (hlava VI).
16. Právomoci vzťahujúce sa na tretí pilier môžu byť prenesené na Spoločenstvo, aby ich vykonávalo v oblastiach uvedených v hlave IV Zmluvy ES, pokiaľ ide o vízové, azylové, 13. Cieľom posledného piliera je bez toho, prisťahovalecké a iné politiky, ktoré sa týkajú aby boli dotknuté právomoci Európskeho voľného pohybu osôb (článok 42 EÚ). spoločenstva, poskytnúť občanom vysokú úroveň ochrany v uvedených oblastiach, aby sa predchádzalo a bojovalo proti zločinu, v prípade potreby aproximáciou trestnopráv- nych predpisov v členských štátoch v súlade s ustanoveniami článku 31 písm. e) (článok 17. Obsah Zmluvy EÚ nemá vplyv na 29 EÚ). Zmluvu o založení Európskych spoločen stiev, ani ďalších zmlúv, ktoré tieto zmluvy menia alebo dopĺňajú (článok 47 EÚ).
14. Súdna spolupráca zahŕňa postupné pri jímanie opatrení zavádzajúcich minimálne pravidlá týkajúce sa znakov skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti organizovaného zločinu, terorizmu 2. Rámcové rozhodnutie a nezákonného obchodu s drogami [článok 31 ods. 1 písm. e) EÚ].
18. S odvolaním sa na článok 29 EÚ, článok 31 písm. e) EÚ a článok 34 ods. 2 písm. b) EÚ Rada na to, aby dala prísnu a zosúladenú odpoveď na trestné činy proti životnému 15. Na tento účel je jedným z ustanovených prostrediu (odôvodnenie č. 2 a č. 3), prijala nástrojov rámcové rozhodnutie, ktoré uľah rámcové rozhodnutie, ktoré Komisia čuje aproximáciu zákonov a iných právnych napadla.
I - 7884
KOMISIA/RADA
19. Články 2 a 3 rámcového rozhodnutia doplnené ďalšími sankciami alebo opatre ukladajú členským štátom povinnosť trestne niami . postihovať určité úmyselné alebo nedban- 10 Iivé správanie, zatiaľ čo sa podľa článku 4 rozširuje postihovanie aj na spolupáchateľ stvo a podnecovanie.
21. Článok 6 sa týka zodpovednosti za konanie alebo opomenutie právnických osôb 1 2 a článok 7 sankcií, ktoré sa na ne majú uplatniť13.
22. Zo spomínaných ustanovení vyplýva, že 20. Článok 5 ods. 1 ukladá povinnosť prijať rámcové rozhodnutie je vlastne prepis „účinn[e], primeran[é] a odrádzajúc[e]" tre návrhu smernice, ako priznáva odôvodnenie sty, ku ktorým majú aspoň v závažných č. 5, pričom odôvodnenie č. 7 vysvetľuje, že prípadoch patriť tresty odňatia slobody, ktoré Rada tento návrh preskúmala, ale neschvá- môžu byť dôvodom na extradíciu, a ako upresňuje odsek 2, tieto sankcie môžu byť
11 — Toto ustanovenie prfkladmo spomína pre fyzické osoby zákaz výkonu činnosti, na ktorú sa vyžaduje úradné povolenie alebo schválenie, alebo zákaz založiť, spravovať alebo riadiť 10 — Článok 2 stanovuje, že „každý členský štát prijme opatrenia spoločnosť alebo nadáciu, „ak skutočnosti, ktoré viedli potrebné na to, aby nasledujúce konanie bolo v jeho k usvedčeniu tejto osoby, jasne preukazujú, že existuje riziko, vnútroštátnom práve upravené ako trestný Čin: že by mohla pokračovať v tom istom type trestnej činnosti".
a) vypúšťanie, emisia alebo zavádzanie množstva látok alebo ionizujúceho žiarenia do ovzdušia, pôdy alebo vody, ktorá 12 — Odsek 1 zveruje každému členskému štátu prijatie „potreb spôsobí smrť alebo vážne poranenie osoby; b) nezákonné ných opatrení na zabezpečenie toho, aby právnické osoby vypúšťanie, emisia alebo zavádzanie určitého množstva látok mohli byť zodpovedné za trestné činy uvedené v článkoch 2 alebo ionizujúceho žiarenia do ovzdušia, pôdy alebo vody, a 3, spáchané v ich prospech ktoroukoľvek osobou, ktorá ktoré spôsobí alebo by mohlo spôsobiť ich trvalé alebo koná buď samostatne, alebo ako súčasť orgánu právnickej značné zhoršenie alebo smrť alebo vážne poranenie osoby osoby, ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie, alebo značné poškodenie chránených pamiatok, iných na základe a) právomoci zastupovať právnickú osobu; b) chránených objektov, majetku, živočíchov alebo rastlín; právomoci rozhodovať v mene právnickej osoby; alebo c) c) nezákonné zneškodňovanie, úprava, ukladanie, preprava, právomoci vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby, ako
vývoz alebo dovoz odpadu, vrátane nebezpečného odpadu, aj za spolupáchateľstvo alebo podnecovanie konania uvede ktoré spôsobí alebo by mohlo spôsobiť smrť alebo ťažké ného v článku 2". Odsek 2 dodáva, že „okrem prípadov ublíženie na zdraví alebo značne poškodiť kvalitu ovzdušia, ustanovených v ods. 1 prijme každý členský štát potrebné pôdy, vody, živočíchov alebo rastlín; d) nezákonná prevádzka opatrenia na zabezpečenie toho, aby mohla byť právnická závodu, v ktorom sa vykonáva nebezpečná činnosť a ktorá osoba zodpovedná, ak nedostatočný dohľad alebo kontrola mimo závodu spôsobí alebo by mohla spôsobiť smrť alebo osoby uvedenej v ods. 1 umožnila spáchanie trestného činu vážne poranenie akejkoľvek osoby alebo značne poškodiť takého druhu, aké sú uvedené v Článkoch 2 a 3 v prospech kvalitu ovzdušia, pôdy, vody, živočíchov alebo rastlín; tejto právnickej osoby, osobou ktorá podlieha jej právomoci". e) nezákonná výroba, úprava, uskladňovanie, používanie, 13 — „Každý členský Štát prijme potrebné opatrenia na zabezpe
preprava, vývoz alebo dovoz jadrového materiálu alebo iných nebezpečných rádioaktívnych látok, ktoré spôsobia alebo by čenie toho, aby právnickú osobu, ktorá je zodpovedná podľa mohli spôsobiť smrť alebo vážne poranenie osoby alebo článku 6, bolo možné potrestať účinnými, primeranými značne poškodiť kvalitu ovzdušia, pôdy, vody, živočíchov a odradzajúcimi sankciami, ktoré zahŕňajú trestné alebo aj alebo rastlín; f) nezákonná držba, odber, poškodzovanie, iné ako trestné sankcie, peňažné tresty, prípadne iné sankcie zabíjanie alebo obchodovanie s chránenými druhmi voľne ako sú: a) vylúčenie z nároku na štátne dávky alebo podporu; žijúcich živočíchov a rastlín alebo ich časťami, aspoň v tých b) dočasné alebo trvalé vylúčenie z vykonávania podnikateľ prípadoch, kedy im hrozí vyhynutie, ako je vymedzené podľa skej činnosti; c) nariadenie súdneho dozoru; d) súdny príkaz vnútroštátneho práva; g) nezákonný obchod s látkami, ktoré k likvidácii; e) povinnosť prijať osobitné opatrenia s cieľom
poškodzujú ozónovú vrstvu. . .". predchádzať následkom konania, ako je napríklad konanie, z ktorého vyplynula trestná zodpovednosť."
I - 7885
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — RUIZ-JARABO — VEC C-176/03·
lila, pretože prekračoval právomoci, ktoré a žalovanej, ako aj zástupcovia vedľajších priznáva Spoločenstvu Zmluva ES . účastníkov konania, ktorí predložili pripo mienky, okrem gréckej vlády a Hospodárskeho a sociálneho výboru, aby ústne predniesli svoje tvrdenia.
23. Článok 8 sa týka územnej súdnej právo moci, zatiaľ čo článok 9 sa týka extradície a trestného stíhania v prípade, keď členský IV — Rozbor žaloby štát nevydáva svojich občanov.
A — Vymedzenie rámca sporu
26. Spor sa sústredí na články 1 až 7 rámcového rozhodnutia, zatiaľ čo články 8 až 12 ostávajú na okraji záujmu. Nespochyb III — Konanie na Súdnom dvore ňuje sa právomoc Rady prijímať takéto ustanovenia15, ale jej povinnosť zdržať sa
15 — Táto právomoc však jasne zo Zmluvy EÚ nevyplýva, kedze článok 29 EÚ, ktorý oprávňuje Úniu na aproximáciu ustanovení členských štátov v trestnej oblasti, odkazuje na článok 31 písm. e), ktoiý odkazuje na minimálne pravidlá 24. Okrem Komisie a Rady sú účastníkmi týkajúce sa znakov skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti organizovaného zločinu, terorizmu tohto konania v postavení vedľajších účast a nezákonného obchodu s drogami. Rada prijala rôzne níkov Parlament, Hospodársky a sociálny rámcové rozhodnutia, ktorými koordinuje postihy týkajúce sa určitého správania. Pokiaľ ide o hospodársku trestnú výbor, Nemecko, Dánsko, Španielsko, Fínsko, činnosť, je možné citovať rámcové rozhodnutie 2000/383/ SVV z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním Francúzsko, Grécko, Írsko, Holandsko, Por prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti tugalsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko, ktorí so zavádzaním eura (Ú. v. ES L 140, s. 1; Mim. vyd. 19/001, s. 187) zmenené a doplnené rámcovým rozhodnutím aj predložili písomné pripomienky. 2001/888/SVVzo 6. decembra 2001 (Ú. v. ES L 329, s. 3; Mim. vyd. 19/004,182), rámcové rozhodnutie 2001/413/SW z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Ú. v. ES L 149, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 123) a rámcové rozhodnutie 2001/500/SW z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (Ú. v. ES L 182, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 158). Boj proti terorizmu je predmetom rámcového rozhodnutia 2002/475/SVVz 13. júna 2002 (Ú. v. ES L 164, s. 3; Mim. vyd. 19/006, s. 18) a boj proti obchodovaniu s ľuďmi je predmetom rámcového rozhodnutia 2002/629/SVV z 19. júla 2002 (Ú. v. ES L 203, s. 1; Mim. vyd. 25. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 5. apríla 19/006, s. 52). Ochrana obetí v prípade ilegálneho prisťaho valectva je predmetom rámcového rozhodnutia 2002/946/ 2005, sa zúčastnili zástupcovia žalobkyne SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, s. 1,· Mim. vyd. 19/006, s. 61). Rámcové rozhodnutie 2003/568/SW z 22. júla 2003 zosulaďuje vnútroštátne právne úpravy y oblasti boja proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, s. 54; Mim. 14 — Z týchto odôvodnení rozhodnutia a z niektorých tvrdení vyd. 19/006, s. 182). Napokon obrana proti útokom na uvedených na pojednávaní sa dá vyvodiť, že návrh smernice informačné systémy je predmetom rámcového rozhodnutia nebol prijatý z dôvodu nezhôd medzi členskými štátmi, ktoré 2005/222/SVV z 24. februára 2005 (Ú. v. EÚ L 69, s. 67). zabránili dosiahnutiu jednomyseľného stanoviska.
I - 7886
KOMISIA/RADA
takého konania s prihliadnutím na prednosť 28. Na druhej strane všetci uznávajú na práva Spoločenstva upravenú v článku základe zásady lojálnej spolupráce uvedenej 47 EÚ 16, keďže Rímska zmluva oprávňuje v článku 10 ES a na účely zabezpečenia Spoločenstvo na to, aby ukladalo členským účinnosti právneho poriadku Spoločenstva štátom povinnosť postihovať určité správanie právomoc Spoločenstva zaviazať členské poškodzujúce životné prostredie trestnými štáty, aby postihovali správanie, ktoré poru sankciami. šuje tento právny poriadok. Účastníci kona nia a vedľajší účastníci konania, ktorí ich podporujú, však vyjadrujú rozdielne názory na otázku, či táto právomoc umožňuje Spoločenstvu zaviazať členské štáty, aby zaviedli osobitné skutkové podstaty trest ných činov.
29. Riešenie si vyžaduje prísne preskúmanie rozsudkov, ktoré priznávajú inštitúciám Spo ločenstva legislatívne právomoci v oblasti 27. Diskusia sa teda presúva z tretieho do sankcií. prvého piliera, aby sa preskúmalo, či existuje právny základ, ktorý umožňuje Spoločenstvu konať v tejto oblasti, pričom sa vylúčia právomoci Únie. V tejto súvislosti je súlad, aj pokiaľ ide o neexistenciu výslovnej alebo implicitnej všeobecnej právomoci uplatniť trestné sankcie v práve Spoločenstva. 17 B — Judikatúra týkajúca sa právomoci Spoločenstva ukladať sankcie 16 — Je potrebné prihliadať na to, že článok 29 EÚ vymedzuje cieľ Únie »bez toho, aby boli dotknuté právomoci Európskeho spoločenstva", a preto v prípade stretu majú právomoci Spoločenstva prednosť. F. Benzo Sáinz: „El titulo VI del Tratado UE: instrumentos, instancias decisorias e institucio nes comunitarias en el tercer pilar", in: El tercer pilar de la 18 Unión Europea. La cooperación en asuntos de justicia e 30. Rozsudok Amsterdam Bulb upresnil, interior, Ministerio del Interior, Madrid, 1997, s. 24, sa domnieva, že z hľadiska tohto ustanovenia nie sú spôsoby že pokiaľ právna úprava Spoločenstva konania, ustanovené v hlave VI jedinými možnými na neukladá osobitné sankcie jednotlivcom, dosiahnutie sledovaných cieľov, ale musia byť použité iba vtedy, ak tieto ciele nie je možné dosiahnuť tradičnými ktorí porušujú jej ustanovenia, členské štáty prostriedkami práva Spoločenstva. majú možnosť ustanoviť sankcie, ktoré pova 17 — Podľa rozsudku z 11. novembra 1981, Casati (203/80, Zb. žujú za vhodné (bod 33) 1 9 . Tento výrok sa s. 2595), patrí trestnoprávne zákonodarstvo v zásade do právomoci členských štátov (bod 27). J. Vogel: „Stand und zakladá na povinnosti členských štátov Tendenzen der Harmonisierung des materiellen Strafrechts in der Europäischen Union", in: Strafrecht mid Kriminalität zabezpečiť v súlade s článkom 5 Zmluvy ES in Europa 2003, s. 232, a G. Dannecker: „Strafrecht in der Europäischen Gemeinschaft", in: Juristenzeilung, 1996, s. 869, tvrdia, že právna veda je v tomto bode jednomyseľná. V roku 1972 J. Bigay v „Droit communautaire et droit pénal", in: Revue trimestrielle du droit européen, 1972, č. 4, s. 734, zdôraznil, že nariadenie Rady (EHS) č. 17 zo 6. februára 1962, 18 — Tento rozsudok bol vyhlásený 2. júla 1977 vo veci 50/76 (Zb. Prvé nariadenie implcmcntujúce články 85 a 86 zmluvy (teraz s. 137). články 81 ES a 82 ES) (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 19 — Išlo o holandskú právnu úpravu, ktorá ukladala sankcie za 08/001, s. 3) vyslovilo expressis verbis, že sankcie, ktoré sú porušovanie právnej úpravy Spoločenstva o minimálnych v ňom uvedene, nemajú trestnoprávnu povahu. cenách vývozu určitých cibuliek kvetín.
I - 7887
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - RUIZ-JARABO - VEC C-176/03
(teraz článok 10 ES) dodržiavanie svojich 33. Prvá úvaha sa zakladá na predpoklade, že záväzkov voči Spoločenstvu (bod 32). sankcia Spoločenstva má rovnakú právnu silu ako právny nástroj, v ktorom je obsiah nutá, t. j . buď nariadenie, alebo smernica. Keďže však Spoločenstvo nemá právomoci v trestnoprávnej oblasti, musí sa obmedziť na zavedenie sankcií občianskoprávnej a administratívnej povahy. Toto vyplýva zo 31. Generálny advokát Capotorti v návrhoch slov, ktoré použil generálny advokát Capo týkajúcich sa citovanej veci objasnil odôvod torti v záverečnej častí spomínaného bodu nenie spomínaného rozsudku. Po tom, ako svojich návrhov, kde zdôrazňuje, že skutoč pripomenul, že v súlade s judikatúrou sa nosť, že členský štát dopĺňa trestnoprávne musia členské štály zdržať prijímania opa sankcie k právnej úprave Spoločenstva, aby trení, ktoré menia nariadenie Spoločenstva, zabezpečil jej dodržiavanie, nie je v rozpore aj keď k tomu dochádza na účely zabezpe so zásadami práva Spoločenstva, pokiaľ, a to čenia jeho uplatňovania, v bode 4 vysvetľuje, sa mi zdá účelné dodať, sa dodržiavajú že trestná sankcia nemení dosah aktu záruky, ktoré musia sprevádzať výkon akej Spoločenstva, keďže každý trestnoprávny koľvek trestnej právomoci a najmä, pravidlo predpis doplňujúci určité základné pravidlo ne bis in idem 20. správania sa zakladá na predpoklade správa nia, ktoré je v rozpore s týmto pravidlom, a teda ho predpokladá svojím obsahom, ktorý mu je vlastný. Potom dodáva, že rozdielnosť ponúkanej ochrany vychádza z existujúcich rozdielností medzi vnútroštát nymi právnymi systémami, ktorým článok 5 Zmluvy ES ukladá povinnosť zabezpečiť účinnosť práva Spoločenstva. Na záver zdô razňuje, že jedinou medzou zavedenia sank cií zo strany členských štátov je predpoklad, že právne predpisy Spoločenstva už ustano vujú určité sankcie. 34. Vo veci Komisia/Grécko známej ako 21 „Grécka kukurica" Súdny dvor prevzal
20 — V súvislosti s uplatnením tejto zásady v prípade, že rovnaké správanie je postihované rôznymi právnymi poriadkami, 32. Rozsudok Amsterdam Bulb sa točí okolo pozri moje návrhy vo veciach C-213/00 P, Italcementi/ Komisia (C-213/00 P), Buzzi Unicem/Komisia (C-217/00 P) troch úvah: 1. právo Spoločenstva má a Cementir/Komisia (C-219/00 P), o ktorých Súdny dvor rozhodol rozsudkom zo 7. januára 2004, Aalborg Portland právomoc stanoviť sankcie na ochranu vlast a i./Komisia (Zb. s. I-123). V rámci tretieho piliera nej účinnosti; 2. ak takéto sankcie neexistujú, a Schengenskej dohody pozri najmä moje návrhy v spojených veciach Gözütok a Brügge (rozsudok môžu členské štáty prijať sankčné pro z 11. februára 2003, C-187/01 a C-385/01, Zb. s. I-1345). striedky, ktoré považujú za vhodné; 3. 21 — Podľa rozsudku z 21. septembra 1989 (68/88, Zb. s. 2965) si tento členský štát nesplnil svoje povinnosti okrem iného v tomto prípade sa spôsob, ktorý považujú preto, že nezačal trestné alebo disciplinárne konanie proti osobám, ktoré sa zúčastnili na niektorých operáciách, ktoré za najvhodnejší, ponecháva na ich volbu, aj umožnili obísť povinnosť platby povinných poľnohospodár keď z tohto systému nevyhnutne vyplývajú skych poplatkov za niektoré dodávky kukurice dovezenej z tretej krajiny v máji 1986, alebo pomáhali tieto operácie rozdielnosti. utajiť.
I - 7888
KOMISIA/RADA
formuláciu použitú v bode 32 rozsudku zdôraznené v bode 17 rozsudku Drexl , Amsterdam Bulb bez toho, aby citoval tento právo Spoločenstva ustanovuje určité medze
rozsudok
(bod 23), ale doplnil dve požia a vyžaduje, aby bola sankcia nielen účinná, davky týkajúce sa zákonnosti vnútroštátnych ale aj rovnocenná so sankciou, ktorá sa trestných opatrení na obranu práva Spolo ukladá za porušenie vnútroštátneho práva čenstva: 1. aby boli porušenia sankcionované (zásada asimilácie alebo rovnocennosti). v súlade s podmienkami hmotného a p r o c e s n é h o práva, o b d o b n ý m i s podmienkami uplatniteľnými na porušenia vnútroštátneho práva podobnej povahy a významu, a 2. tieto opatrenia musia priznať sankcii účinný, primeraný a odrádzajúci cha rakter (bod 24). V návrhoch k tejto veci potvrdil generálny advokát Tesauro, že článok 5 Zmluvy ES v sebe zahŕňa povinnosť členských štátov sankcionovať primeraným 36. Uznesenie z 13. júla 1990 Zwartveld spôsobom páchateľov porušení práva Spolo a i. 2 4 vydané v rámci konania o žiadosti čenstva tak, aby sa neohrozila jeho účinnosť o poskytnutie pomoci súvisiacej s trovami (bod 12 druhý odsek) 22. konania, ktorú podal Rechter-commissaris v Arrondissementsrechtbank v Groningene, priznalo rozsudku „Grécka kukurica" tvrde nie, ktoré nie je výslovne obsiahnuté v jeho znení, ale je v súlade s jeho duchom a s duchom rozsudku Amsterdam Bulb: členské štáty môžu a musia zaručiť dodržia vanie Zmluvy, a ak je to potrebné, použiť trestné sankcie (bod 17).
35. Takto môžu členské štáty postihovať správanie, ktoré je v rozpore s právom Spoločenstva, tak v situácii, keď toto právo mlčí o tomto bode, ako aj keď obsahuje výslovné ustanovenia v tejto oblasti; vnútro štátny právny predpis môže obsahovať sil 37. Zdá sa, že kruh sa uzatvára rozsudkom nejšiu ochranu, alebo ako to už bolo z 8. júla 1999, Nunes a de Matos 2 5 , ktorý sa týka návrhu na začatie prejudiciálneho kona nia, ktorým sa Tribunal de Círculo de Porto 22 — Riešenie uvedené v tomto rozsudku bolo prevzaté v rozsudku pýtal, či môže členský štát trestne postihovať z 10. júla 1990, Hansen (C-326/88, Zb. s. 1-2911, bod 17), správanie v rozpore s majetkovými záujmami týkajúceho sa prejudiciálnej otázky položenej v rámci trest ného konania, ktoré sa začalo v Dánsku proti podnikateľovi, Spoločenstva, pričom právna úprava Spolo ktorý porušil nariadenie Rady č. 543/69 z 25. marca 1969 čenstva upravuje iba občianskoprávne sank- o zosúladení niektorých ustanovení v sociálnej^ oblasti v sektore cestnej dopravy [neoficiálny preklad] (Ú. v. KS L 77, s, 49). Rozsudok stanovil, že ani uvedené nariadenie, ani všeobecné zásady práva Spoločenstva nebránia uplatneniu vnútroštátnych ustanovení, podľa ktorých sa potrestá zamest návateľ vodiča, ktorý porušil predpisy týkajúce sa najvyššieho prípustného času vedenia vozidla za deň a času odpočinku, 23 — Rozsudok z 25. februára 1988, 299/86, Zb. s. 1213. pokiaľ je sankcia obdobná sankcii za porušenie vnútroštát 24 — C-2/88, Zb. s. 1-3365. neho poriadku a primeraná závažnosti porušenia (výrok). 25 —C-186/98,Zb. s. 1-4883.
I - 7889
NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - RUIZ-JARABO - VEC C-176/03
eie. Súdny dvor vyhlásil, že opatrenia spo C — Sekundárne právo menuté v článku 10 ES zahŕňajú trestné sankcie, a upresnil, že:
40. Článok 1 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2241/87 z 23. júla 1987, ktorým sa zriaďujú — ak právo Spoločenstva nestanovuje opa určité kontrolné opatrenia pre rybárske trenia na zabezpečenie účinnosti svojich činnosti [neoficiálny preklad] 26, rovnako ustanovení, členské štáty sú povinné ich ako článok 31 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) prijať; ak ich stanovuje, členské štáty č. 2847/93 z 12. októbra 1993, ktorým sa vykonávajú doplňujúcu úlohu, ktorej zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky účelom je posilniť ochranu týchto usta rybolovu 27 a nahrádza vyššie uvedené naria novení, denie, dáva členským štátom možnosť zvoliť si sankcie za porušovanie právnych pred pisov, ktoré upravujú túto politiku. Tento výklad, pokiaľ ide o prvé citované nariadenie, potvrdil rozsudok z 1. februára 2001, Komi sia/Francúzsko 2 8 , v ktorom Súdny dvor preskúmal, či niektoré administratívne — voľba druhu sankcie patrí do právomoci a ďalšie trestné opatrenia, ktoré ustanovuje vnútroštátnych orgánov, ale táto sankcia vnútroštátny právny predpis, neboli musí byť svojou povahou a významom v rozpore s povinnosťami vyplývajúcimi rovnocenná so sankciou, ktorá sa ukladá z práva Spoločenstva v oblasti zachovania v podobnom prípade porušenia vnútro a riadenia zdrojov rybolovu. štátneho práva a musí mať konkrétny, primeraný a odrádzajúci charakter.
41. Smernica Rady 91/308/EHS z 10. júna 38. Pokiaľ sa to zhrnie, Rada a účastníci 1991 o predchádzaní zneužívania finančného konania, ktorí ju v konaní podporujú, majú 29 systému na účely prania špinavých peňazí pravdu, ak tvrdia, že judikatúra výslovne po tom, ako upresnila, že proti tomuto neuznáva právomoc Spoločenstva ukladať fenoménu treba bojovať hlavne trestnými členským štátom povinnosť trestne stíhať prostriedkami (štvrté odôvodnenie), ukladá správanie, ktoré bráni uskutočňovaniu cieľov členským štátom iba povinnosť zabezpečiť ustanovených v Zmluvách. výkon všetkých ustanovení tejto smernice v plnom rozsahu a určiť sankcie, ktoré sa majú uplatniť za ich porušovanie (článok 14),
26 — Ú. v. ES L 207, s. 1. 39. Preskúmanie sekundárneho práva Spo 27 - Ú. v. ES L 261, s. 1; Mim. vyd. 04/002, s. 70. ločenstva umožňuje vyvodenie rovnakého 28 - C-333/99, Zb. s. 1-1025. záveru. 29 — Ú v. ES L 176, s. 77; Mim. vyd. 09/001, s. 153.
I - 7890
KOMISIA/RADA
s tým, že prísnejšie ustanovenia na zabrá uplatní na konkrétne situácie, najmä ak sa nenie takémuto správaniu tým nie sú dot prihliada na sledovaný účel. knuté (článok 15).
42. S m e r n i c a Rady 2002/90/ES 45. Znenie, ktoré použil Súdny dvor, nie je z 28. novembra 2002, ktorá definuje napo náhodné, keďže odkazom na účinnosť, pri máhanie neoprávneného vstupu, tranzitu meranosť a odrádzajúci charakter sankcie a bydlisku 30, ukladá povinnosť postihovať stanovuje podstatné požiadavky nato, aby sa „účinným, primeraným a odrádzajúcim právny predpis Spoločenstva uplatňoval postihom" každého, kto spácha, je spolu- v plnom rozsahu bez ohľadu na porušenie, páchateľom, podnecuje alebo sa pokúša ku ktorému došlo. Okrem toho, pretože dopustiť určitého správania (články 1 až 3), každé odsúdenie sleduje dvojitý cieľ všeo pričom rámcové rozhodnutie Rady becnej a osobitnej prevencie, keďže na 2002/946/SW 3 1,upresňuje, že tieto sankcie zodpovedného sa uplatní primeraný právny musia mať trestnoprávny charakter. nástroj a hrozí ostatným osobám obdobnou sankciou, keď ustanovuje za podobné proti právne správanie veľmi široký zoznam sank cií.
43. V niektorých prípadoch je trestná sank cia nevyhnutná, keďže je jediná, ktorá spĺňa všetky náležitosti uvedené v rozsudku „Grécka kukurica", a síce, že je „účinná, primeraná a odrádzajúca". 46. V niektorých prípadoch je dostatočné obnoviť stav, ktorý existoval pred porušením práva. Tento dôsledok, ktorý nemá repre sívny charakter v úzkom zmysle slova a vo všeobecnosti sa označuje ako „občiansko právna sankcia", sa musí často na to, aby sledoval vyššie uvedené ciele, doplniť o tresty D — Neurčitý právny pojem „účinná, prime stricto sensu, ktorých intenzita musí závisieť raná a odrádzajúca sankcia" od významu poškodeného právneho záujmu a spoločenského odsúdenia, ktoré sprevádza porušenie práva.
44. Tento abstraktný pojem má niekoľko neurčitých aspektov, ale ako všetky pojmy tejto kategórie stáva sa presnejším, keď sa
47. Na základe intenzity reakcie sa rozlišujú 30 — Ú. v. ES L 328, s. 17; Mim. vyd. 19/006, s. 64. sankcie trestné, ktoré predstavujú najvyšší 31 — Už citované v poznámke pod čiarou 15. stupeň, a administratívne. Oba druhy sankcií
I - 7891
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - RUIZ-JARABO - VEC C-176/03
predstavujú prejav ius puníendi štátu boli priznané právnym poriadkom Spoločen a zodpovedajú tým istým ontologickým stva 35, s tým, že toto pravidlo sa neuplatní zásadám 32; avšak menšia prísnosť druhých v zrejmých prípadoch36,keď je Spoločenstvo uvedených sankcií spôsobuje oslabenie oprávnené vykonávať takéto posúdenie. záruk, ktoré predchádzajú ich uplatneniu, aj keď, ako som uviedol v návrhoch vo veci Komisia/Grécko 33, v oboch prípadoch sa musia dodržiavať obdobné zásady 34.
49. Nemožno zabudnúť, že ochrana práv 48. Je zrejmé, že v súlade s tým, čo tvrdila neho poriadku Spoločenstva patrí do právo Rada a niektorí z účastníkov konania, ktorí ju moci jeho inštitúcií, aj keď im nič nebráni podporujú, nikto nie je v lepšom postavení v tom, aby ukladali členským štátom povin na to, aby posúdili výkonnosť, primeranosť nosť, aby postihovali činy, ktoré ho porušujú. a platnosť represívnej reakcie, ako vnútro Iba pokiaľ nie je možné poskytnúť primeranú štátne zákonodarné orgány. Obhajoval som odpoveď z dôvodu chýbajúcich skutočností toto stanovisko, keď išlo o určenie primera potrebných na posúdenie, priznáva sa táto nosti určitých procesných lehôt vnútroštát úloha vnútroštátnemu zákonodarcovi. neho práva z hľadiska zásady účinnosti na Naopak, pokiaľ „účinná, primeraná účely vykonania aktov na obranu práv, ktoré a odrádzajúca" sankcia je jasne určiteľná, žiadny podstatný dôvod nebráni tomu, aby
bola volba ponechaná na toho, kto má vecnú právomoc 37. 32 — Senát správnych sporov Tribunal Supremo de España dlhodobo odmieta akýkoľvek teoretický rozdiel medzi týmito dvoma kategóriami. V tomto zmysle pozri rozsudok z 9. februára 1972, ktorý bol vyhlásený v období, keď španielsky právny poriadok nedodržiava!
veľa zásad vlastných právnemu štátu a používal takéto porovnanie na to, aby uložil 35 — Pozri moje návrhy vo veciach Grundig Italiana (C-255/00, administratívne sankcie na väčšinu skutkov, ktoré vyžadovali body 27 a 29) a Recheio-Cash & Carry (C-30/02, body 23 až trestné sankcie. E. Garda de Enterrla a T. R. Fernández; 35), o ktorých Súdny dvor rozhodol rozsudkami Curso de derecho administrativo, zväzok U, 7. vydanie, z 24. septembra 2002 (Zb. s. 1-8003) a zo 17. júna 2004 Madrid, 2000, s. 163, uvádzajú, že administratívne sankcie (Zb. s. 1-6051). boli neobvykle uprednostňované počas diktatúry generála Primo de Rivera, počas druhej republiky a frankizmu, ked' 36 — Bod 27 návrhov vo veci Grundig Italiana a bod 29 návrhov vo boli používané ako bežný nástroj na potlačenie politickej veci Recheio-Cash & Carry. opozície. 37 — Držiteľ tejto právomoci musí mať v zásade aj právomoc, pokiaľ ide o nástroje. Na pojednávaní trvala zástupkyňa 33 — Rozsudok zo 4. júla 2000, C-387/97, Zb. s. 1-5047. fínskej vlády na tom, že trestné právo nie je nástroj, kedže má
34 — Španielsky ústavný súd sa domnieva, že formy upravené vlastný hmotnoprávny základ, ale z tohto tvrdenia vyplýva v trestnom konaní sa uplatnia aj v správnom konaní čistý nominalizmus, kedze ako každá represívna právna v rozsahu potrebnom na ochranu základných hodnôt, na úprava aj trestnoprávna úprava sa ustanovuje na účel, ktorý ktorých je založené právo na spravodlivé konanie [rozsudky prekračuje samu právnu úpravu a ktorú táto právna úprava 18/1981 (BOE č. 143 zo 16. júna 1981) a 181/1990 (BOE sleduje. Podľa rozsudku z 27. októbra 1992, Nemecko/ č. 289 z 3. decembra 1990)] s tým, že sa primerane Komisia (C-240/90, Zb. s. 1-5383), ktorý sa odvoláva na ďalšie prispôsobia osobitnej povahe takéhoto konania [rozsudky predchádzajúce rozsudky, je Spoločenstvo oprávnené 2/1987 (BOE č. 35 z 10. februára 1987); 29/1989 (BOE č. 50 v medziach svojej právomoci (v predmetnej veci išlo z 28. februára 1989); 181/1990, už citovaný; 3/1999 (BOE o spoločnú poľnohospodársku politiku) určiť sankcie, ktoré
č. 48 z 25. februára 1999) a 276/2000 (BOE č. 299 zo uplatňujú vnútroštátne orgány proti hospodárskym subjek 14. decembra 2000)]. tom, ktorí sú vinní zo spáchania podvodu (body 11 až 13).
I - 7892
KOMISIA/RADA
50. Inými slovami nie je ťažké pochopiť, že sa konala v Paríži, rozhodla prijať vlastnú vhodná represia, napríklad v prípade trest politiku v tejto oblasti 38, pričom navrhla ných činov proti životu alebo zneužitia použiť ako základ ochrany články 100 a 235 maloletých, musí mať trestnoprávny charak Zmluvy ES 39 (teraz články 94 ES a 308 ES). ter, pretože, ak sú právne záujmy, ktoré sú predmetom ochrany proti takýmto poruše niam práva jedným z cieľov Spoločenstva, nikto by nespochybňoval právomoc jeho orgánov uložiť členským štátom povinnosť ukladať trestné sankcie.
51. Nasledujúci krok teda spočíva v zisťovaní, či ochrana životného prostredia, vo vzťahu ku ktorej je právomoc Spoločen 53. Súdny dvor prijal tento návrh a založil stva z hľadiska predchádzajúcich bodov 6 až pravidlá týkajúce sa tejto oblasti na uvede 9 nepochybná, vyžaduje trestné postihy. nom článku 100 Zmluvy ES 40, pričom Proces „komunitarizácie" tejto ochrany sa v rozsudku ADBHU 41 vyhlásil, že ochrana musí do tohto rozboru začleniť. životného prostredia sa musí považovať za „jeden z podstatných cieľov Spoločenstva" (bod 13), táto myšlienka bola neskôr po schválení Jednotného európskeho aktu 42 potvrdená v rozsudku Komisia/Dánsko (bod 8) 43.
38 — Táto počiatočná právna medzera vyvolala vážne pochybnosti pri hľadaní právneho základu práva životného prostredia E — Ochrana životného prostredia v Spolo Spoločenstva, ktoré v španielske) právnej vede opísal M. Bravo-Ferrer Delgado v „La determinación de la base čenstve jurídica en el derecho comunitario del medio ambiente", in: Gaceta Jurídica, číslo B-92 a B-93, marec — apríl 1994, s. 13 až 20 a 5 až 13 v uvedenom poradí. Touto otázkou sa zaoberal aj D. Géradiny „Les compétences respectives de la Communauté et des États membres dans le domaine de l'environnement: base juridique, subsidianté et proportion nalité", in: Le droit communautaire de l'environnement. Mise en œuvre et perspectives, Paríž 1998, s, 33 až 55. 39 — Článok 100 Zmluvy ES bol nástrojom zosúladenia právnych predpisov, ktoré mali priamy vplyv na založenie a fungovanie spoločného trhu, a článok 125, širšieho rozsahu, umožňoval 52. Už v predchádzajúcich návrhoch prijať potrebné opatrenia, aby sa sledovali ciele Spoločenstva, z 30. novembra 2004 vo veci Deponiezwec ktoré nie sú výslovne uvedené v Zmluve. 40 — Podľa rozsudku z 18. marca 1980, Komisia/Taliansko (91/79, kverband Eiterköpfe (C-6/03), o ktorej Súdny Zb. s. 1099, bod 8), nie je vylúčené, aby boli právne predpisy dvor rozhodol rozsudkom zo 14. apríla 2005, v oblasti životného prostredia založené na článku 100 Zmluvy ES, keďže ustanovenia tohto druhu môžu byť záťažou pre som zdôraznil, že hoci nebolo životné pro podniky, ktoré ich používajú, a pri nezosúladení vnútroštát nych predpisov môže byť hospodárska súťaž citeľne narušená. stredie predmetom obáv autorov Zmlúv, 41 — Rozsudok zo 7. februára 1985, 240/83, Zb. s. 531. nebolo potrebné čakať dlho, keďže v roku 42 - Ú. v. ES 1987, L 169. 1972 sa Konferencia hláv štátov a vlád, ktorá 43 — Rozsudok z 20. septembra 1988, 302/86, Zb. s. 4607.
I - 7893
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - RUIZ-JARABO - VEC C-176/03
54. Tento Akt doplnil do Zmluvy ES oso starostlivosť vyplýva aj z iných ustanovení bitnú časť — hlavu VII (teraz hlava XIX) 44 - Zmluvy, akými sú už spomínaný článok ktorá obsahuje články 130r a 130s (zmenené, 95 ES alebo článok 161 ES, ktorý upravuje teraz články 174 ES a 175 ES) a článok 130t vytvorenie Kohézneho fondu, ktorý poskytne (teraz článok 176 ES), ku ktorým sa pripája „finančné príspevky na projekty z oblasti článok 100a ods. 3 (zmenený, teraz článok 95 životného prostredia". ods. 3 ES), ktorý zaväzuje Komisiu, aby svoje návrhy podľa odseku 1 zakladala na „vysokej úrovni... ochrany" životného prostredia.
57. Ochrana životného prostredia ponúkla 55. V nových súvislostiach sa ochrana život nástroj uznania prostredníctvom právnych ného prostredia dostala do centra pozornosti predpisov zásad, akými sú zásada ochrany Spoločenstva, ktoré inšpirovala a prevencie (článok 174 ods. 2 prvý a zameriavala, ako to je uvedené v rozsudku pododsek ES), ktoré sa týkajú väčšiny oblastí Komisia/Rada (body 22 a 24) 45, aby sa práva Spoločenstva, v ktorých príroda, život potom v dôsledku podpisu Zmluvy EÚ a integrita osôb nadobúdajú univerzálny v Maastrichte stala jedným z cieľov Spolo charakter účinkom globalizácie rizík vlast čenstva. ných technologickému a priemyselnému pokroku 46.
56. V súčasnosti sa dosiahnutie vysokej úrovne ochrany životného prostredia a zlepšenia jeho kvality, ako aj kvality života 58. Zmluva o ústave pre Európu si zacho 47
považuje za ciele Spoločenstva (článok 2 ES), váva ten istý prístup. V súlade s článkom II- ktoré si vyžadujú osobitné vykonávanie 97, ktorý vychádza z článku 2 ES, „vysoká [článok 3 ods. 1 pism. 1) ES]. Okrem toho úroveň ochrany životného prostredia „požiadavky ochrany životného prostredia a zlepšovanie kvality životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia musia byť začlenené do politík Únie a uskutočňovania politík spoločenstva a zabezpečené v súlade so zásadou trvalo a činností uvedených v článku 3, a to pred udržateľného rozvoja"; článok III-119 pre- ovšetkým s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja" (článok 6 ES). Táto
46 — O zásade ochrany a prevencie pozri L. González-Vaqué: „La definición del contenido y ámbito de aplicación del principio de precaución en el derecho comunitario", in: Gaceta 44 — Hlava VII bola začlenená do tretej časti Zmluvy článkom 25 Jurídica de la Unión Europea, i. 221, september - október Jednotného európskeho aktu a článok 100a článkom 18. 2002, s. 4 až 20. Pozri tiež moju prácu El desarrollo Zmluvou EÚ (článok G, bod 28) sa stala hlavou XVI. comunitario del principio de precaución, v tlači. 45 — Rozsudok z 11. júna 1991, C-300/89, Zb. s. I-2867. 47 — Ú. v. EÚ 2004, C 310, s. 1.
I - 7894
KOMISIA/RADA
berá znenie ustanovenia článku 6 ES. Články národov 48 od konferencie, ktorá sa konala III-233 a III-234 vo svojom znení v podstate v Štokholme od 5. do 16. júna 1972 preberajú články 174 ES až 176 ES. a naznačila významné medzníky. Táto kon ferencia bola veľkou udalosťou, keďže upria mila pozornosť sveta na závažný stav život ného prostredia Deklaráciou o životnom prostredí človeka, ktorá ustanovuje dvadsať šesť zásad na zachovanie prírodných zdrojov. 59. Preto je nepochybné, ako som uviedol v bode 51 týchto návrhov, že „životné prostredie" patrí do právomoci Spoločenstva a je tiež právnym záujmom, ktorého ochrana inšpiruje iné politiky, pričom činnosť ochrany sa môže považovať za základný cieľ právneho poriadku Spoločenstva. 63. Svetová charta o prírode z roku 1982 49 presadzovala tento postup, pričom posilnila záväznosť obsahu spôsobov jej vykonávania a uložila jeho zapracovanie do vnútroštát nych právnych predpisov.
60. Pozornosť venovaná životnému prostre diu sa netýka výlučne Európy, nadobudla dokonca univerzálny rozmer.
64. Deklarácia z Ria prijatá vládami, ktoré sa zúčastnili na Konferencii Organizácie spoje ných národov o životnom prostredí a rozvoji v uvedenom brazílskom meste v júni 1992, poskytla rozhodujúci podnet. Dôležitosť súvislostí, za ktorých bola prijatá, a široký F — Globalizácia „politiky životného prostre konsenzus, ktorý sprevádzal jej schválenie, jej dia" dodávajú osobitný význam ako univerzálnej dohody, ktorá je plodom spoločného pove domia založeného na potrebe zachovať planétu pre budúce generácie.
61. Početné pakty a medzinárodné dohody hľadajú odpovede na neustále zhoršovanie 48 — V lomto rámci je východiskovým bodom Všeobecná ekosystémov a života na planéte. deklarácia ľudských práv [prijatá Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov rezolúciou č. 217 A (III) z 10. decembra 1948], ktorá potvrdzuje právo na takú životnú úroveň, ktorá by mohla zabezpečiť jeho zdravie a blahobyt (článok 25 ods. 1). Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach [prijatý týmto Valným zhromaždením rezolúciou 2002 A (XXI) zo 16. decembra 1966, ktorý nadobudol účinnosť 3. januára 1976], osobitnej- šie určuje potrebu zlepšenia všetkých stránok vonkajších životných podmienok ako jednu z požiadaviek na primeraný rozvoj človeka [článok 12 ods. 2 pism. b)]. 62. Ako príklad možno uviesť proces, ktorý 49 — Tato Charta bola prijatá rezolúciou č. 37/7 z. 28. októbra sa uskutočnil v rámci Organizácie spojených 1982.
I - 7895
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - RUIZ-JARABO - VEC C-176/03
65. Rámcový dohovor Organizácie spoje rých hmotných (racionálne používanie zdro ných národov o zmene klímy v roku 1992 jov a trvalo udržateľný rozvoj) a ďalších, viac a Kjótsky protokol z roku 1997, ktorý bol intelektuálnych (pokrok a kultúrny rozvoj). prijatý v nadväznosti na Dohovor a stanovil Ide o to, zabezpečiť dôstojný život z hľadiska si za cieľ znížiť emisie skleníkových plynov 5 0 , kvality po tom, ako sa prekročí kvantitatívna sú ďalšími dvoma významnými článkami medza dostatočná na prežitie 5 1 . tejto nezastaviteľnej reťaze, ktorej súčasťou je aj Protokol o [biologickej bezpečnosti k Dohovoru o] biologickej diverzite, pod písaný v Montreali 28. januára 2000, v rámci konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, ktorý tiež vychádzal z konferencie v Riu.
67. Týmto spôsobom ide nielen o právo jednotlivca ako takého užívať priaznivé životné prostredie, ale o jeho právo ako člena spoločenstva, v rámci ktorého sa delí o spoločné záujmy spoločenského charak teru 5 2 . Niektoré ústavy členských štátov G — Právo na priaznivé životné prostredie Spoločenstva v čase prijatia napadnutého a verejná zodpovednosť za jeho ochranu rámcového rozhodnutia uznávajú takéto právo 5 3 . Napríklad článok 20a Ústavného zákona Spolkovej republiky Nemecko 5 4 ustanovuje, že „štát bude tiež chrániť prí rodné životné podmienky v rámci ústavného
66. Pojmy „trvalo udržateľný rozvoj" 51 — R. De Mendizábal Allende: „Pasado, presente y futuro de la jurisdicción contencioso-administrativa", in: Actualidad a „kvalita životnej úrovne" použité Administrativa, č. 19, 1994, s. 289. D. Loperena Rota: „Los v Zmluve ES sú úzko spojené so „životným derechos al medio ambiente adecuado y a su protección", in: Revista Electrónica de Derecho Ambiental, č. 3, november prostredím" a odkazujú na subjektívny roz 1999, zdôrazňuje, že priaznivé životné prostredie nie je plodom spoločenského vývoja, ale predpokladom jeho mer, na ktorý nemožno nebrať ohľad existencie, a je právom spojeným s ľudským životom, bez v diskusii o ochrane a zlepšovaní životného ktorého neexistuje ani človek, ani spoločnosť, ani právo. 52 — Procesný odraz tohto fenoménu sa prejavuje v oprávnení prostredia. V geofyzikálnej súvislosti pred osôb na „rozsiahle záujmy", dá sa povedať na hodnoty stavuje prírodné prostredie, kvalita životnej širokého rozsahu, ktoré sa tykajú skupín neurčitého zloženia, vo všeobecnosti anonymných a neurčitých, ale určiteľných, úrovne sa zaručuje ako občianske právo, hoci aj s nejakými ťažkosťami. Tento nástroj, ktorý sa ukázal ako užitočný pre právnu ochranu spotrebiteľov a užívateľov, ktoré vychádza z rôznych faktorov, niekto má v anglosaskom práve formu tzv. class actions, ktoré ponúkajú odpoveď na situácie, keď existuje veľa dotknutých osôb, tak, že ich prostredníctvom je možné uplatniť jednotlivo a bez výslovnej plnej moci záujmy, o ktoré sa dotknuté osoby delia, s účinkami erga omnes. 50 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 53 — F. Velasco Caballero: „Protección del medio ambiente en el z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania constitucionalismo europeo", in: Noticias de la Unión s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, Europea, č. 190, november 2000, s. 183 až 190. a ktorou sa mení a doplňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ 54 — Grundgesetz für die Bundesrepublik Deutschland, prijatý L 275, s. 32; Mim. vyd. 15/007, s. 631), preberá Kjótsky 23. mája 1949 v porýnskom meste Bonn parlamentnou radou protokol do Spoločenstva. (Parlamentarischer Rat).
I - 7896
KOMISIA/RADA
ramea, a takto preberie na seba zodpovednost životného prostredia (článok 20), zatiaľ čo vo vzťahu k budúcimi generáciám"55. grécka (článok 24 ods. I) 61, holandská V Španielsku článok 45 ústavy 56 zahŕňa (článok 21) 62 a portugalská [článok 9 medzi základné zásady hospodárskej písm. e)] ústava zaväzujú orgány, aby ochra a sociálnej politiky právo každého „požívať ňovali životné prostredie. V Taliansku bola životné prostredie priaznivé pre rozvoj člo povinnosť republiky ochraňovať krajinu usta veka" 57. Obdobné pojmy používa článok 66 novená v článku 9 ods. 2 ústavy63 rozšírená ods. 1 Ústavy Portugalskej republiky 58. Vo na ochranu životného prostredia a územia M. Švédsku článok 18 ods. 3 druhej kapitoly zákona z 24. novembra 1994 59 o novele ústavného zákona zdôrazňuje právo na prístup k prírode.
68. Toto právo dopĺňajú zodpovedajúce povinnosti verejných orgánov. Už sa spomí 69. Subjektívny rozsah tejto starostlivosti nalo znenie ústavného zákona z Bonnu. o životné prostredie je v Európskej únii Článok 45ods. 2 španielskej ústavy zaväzuje upravená implicitne, keď Charta základných orgány verejnej moci dohliadať na racionálne práv zo 7. decembra 2000 6 5 , po vyhlásení využívanie prírodných zdrojov „na účely v preambule, že Únia sa zakladá na nedeli ochrany a zlepšovania kvality života, ochrany teľných a všeobecných hodnotách ľudskej a obnovy životného prostredia, pričom sa dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity, zdôrazňuje nevyhnutná kolektívna solida ustanovuje v časti, ktorá je venovaná solida rita". Z toho istého hľadiska poukazuje fínska rite, okrem sociálnych práv aj normu, podľa ústava 60 na spoločnú zodpovednosť za ktorej politiky Únie v súlade so zásadou rešpektovanie prírody a diverzity a ochranu trvalo udržateľného rozvoja dopĺňajú a zaručujú vysoký stupeň ochrany životného prostredia a zlepšovanie jeho kvality (článok 55 — Kurzívou zvýraznil generálny advokát. 56 — Ratifikovaná referendom zo 6. decembra 1978 (BOE č. 311-1 z 29. decembra 1978). 57 — Španielsky ústavný súd podčiarkol, že toto ustanovenie sa 61 — Grécka ústava schválená piatou Komorou pre revíziu ústavy týka starostlivosti o životná prostredie, ktorá sa rozvinula 9. júna 1975. v posledných desaťročiach v rozsiahlych oblastiach verejnej 62 — Ústavný zákon Holandského kráľovstva v znení neskorších mienky a je tiež vyjadrená v mnohých medzinárodných predpisov z 19. januára 1983 (Staatsblad č. 15 až 51). dokumentoch [rozsudok 64/1982 zo 4. novembra (BOE č. 296 z 22. októbra 1982)]. 63 — Ústava Talianskej republiky z 27. decembra 1947. 64 — F. Menisi: Commentario (telia Costituzione, Roma-Bologna, 58 — Schválená Cfstavodarným zhromaždením na plenárnom 1975, s. 445, a B. Cavallo: „Profili amministrativi della tutela zasadnutí 2. apríla 1976. dell'ambiente: il bene ambientale tra tutela del paesaggio e 59 — Lag om ändring i regeringsformen, uverejnená v Svenks gestione del territorio" [Administratívne hradiská ochrany Författningssamling (zbierka zákonov) zo 16. decembra 1994. životného prostredia: životné prostredie ako majetková 60 — Tento ústavný zákon, ktorý nahradil zákon z roku 1919, hodnota medzi ochranou krajiny a správou územia], nadobudol účinnosť 1. marca 2000 (Suomen perustuslaki in: Rivista Trimestrale ili Diritto Pubblico, 2 (1990), s. 412. 731/1999). 65 - Ú. v. ES C 364, s. 1.
I - 7897
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - RUIZ-JARABO - VEC C-176/03
37). Ako som už uviedol, toto ustanovenie je Guerra a i. v. Taliansko 6 9 , Európsky súd pre súčasťou Zmluvy o ústave pre Európu ľudské práva vyhlásil, že neposkytnutie ofi (článok II-97). ciálnych informácií o vhodnom správaní občanov pri znečisťujúcich emisiách z blízkej továrne je v rozpore s uvedeným základným právom (bod 60).
70. Nechcem uzavrieť túto časť bez toho, aby som zdôraznil, že na pokraji poskytnu tého výkladu práva na priaznivé životné prostredie 66 sa jasne ukazuje spojitosť s niektorými základnými právami. Na potvr denie tejto úvahy stačia dva rozsudky Európ H — Trestnoprávna reakcia na závažné činy skeho súdu pre ľudské práva. V rozsudku proti životnému prostrediu z 9. decembra 1994, López Ostra v. Španiel sko 6 7,považoval tento súd za zrejmé, že závažné škody na životnom prostredí môžu poškodiť blahobyt človeka tým, že mu zabránia užívať si svoje bydlisko, a tým, že poškodzujú jeho súkromný a rodinný život (bod 51) 68. V rozsudku z 19. februára 1998,
66 — J. Jordano Fraga: La protección del derecho a un medio 71. Z uvedeného prehľadu jasne vyplýva ambiente adecuado, José Maria Bosch Editor, S.A., Barcel lona, 1995, rozoberá rôzne stanoviská, ktoré právna veda dôležitosť, ktorú v posledných desaťročiach prijala v oblasti jej klasifikácie (s. 453 až 499). V klasifikácii, ktorú vykonal K. Vasak: Le droit international de droits de nadobudlo takzvané „ekologické povedo l'homme, 1972, patrí toto právo medzi ľudské práva na mie". Presne nie je známy skutočný alebo solidaritu alebo ľudské práva tretej generácie. 67 —Vec 41/1993/436/515, séria A, 303-C, s. 55. Rozsudok potenciálny rozsah zmien ekosystémov, ktoré Moreno Gómez contra Španielsko zo 16. novembra 2004 sú spôsobené ľudskou činnosťou, ale tuší sa (žaloba č. 4143/02) sa vyjadruje obdobne. 68 — J. Huelin: „Intimidad personal y familiar, domicilio y medio ich spôsobilosť poškodiť alebo znemožniť ambiente", in: Perfiles del derecho constitucional a la vida život na zemi. Skutočnosť, že človek svojimi privada y familiar, Consejo General del Poder Judicial, Madrid 1996, s. 257-273, sa domnieva, že toto jasné tvrdenie zásahmi do prírody ohrozuje prežitie druhu, deviatich sudcov, ktori v predmetnom prípade tvorili Európsky súd pre ľudské práva, je veľmi dôležité; znamená, spôsobila, že nevyhnutnosť upraviť správanie že z hľadiska skutkového stavu pasivita verejných orgánov v situácii, v akej jeden alebo viacerí ľudia musia opakovane a prijať „etiku životného prostredia", ktorej strpieť vo svojom bydlisku zápach, výfukové plyny a hluk cieľ spočíva v harmonickom začlenení člo pochádzajúci z čističky vody a iných odpadov, ktoré hoci závažným spôsobom nepoškodzujú ich zdravie, zhoršujú veka do životného prostredia, v ktorom žije, kvalitu ich života, môže byť porušením článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. Toto tvrdenie Štrasburg- je zrejmá. ského súdu bolo vyhlásené v rozsudku Powell a Rainer v. Spojené kráľovstvo z 21. februára 1990 (vec 3/1989/163/219, séria A, 172), v ktorom Súd vyhlásil, že hluk spôsobený lietadlami na letisku v rozsahu, v ktorom znižuje kvalitu života a možnosť požívať vlastný domov, zaväzuje prihliadať na článok 8 Dohovoru (bod 40). 69 — Vec 116/1996/735/932, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I.
I - 7898
KOMISIA/RADA
72. Štáty používajú trestné zákonníky ako 74. Správne sankcie sú často dostatočné, ale posledné prostriedky na ochranu proti úto nezabezpečujú primeranú ochranu vo všet kom na základné hodnoty občianskeho kých prípadoch závažných škôd. Trestná spolužitia a v poslednom čase ustanovujú sankcia naopak spôsobuje väčší tlak, ktorý trestné sankcie za niektoré správania, ktoré môže v mnohých prípadoch viesť 70 poškodzujú životné prostredie . Pokiaľ sa k dodržiavaniu právnych predpisov, ako aj má dosiahnuť vysoká úroveň ochrany znásobeniu právnych zákazov, spojených a zlepšovanie kvality života (článok 2 ES), je s výkonom činností, ktoré sú veľmi nebez logické domnievať sa, že právo Spoločenstva pečné pre životné prostredie. Vstup ekológie prostredníctvom právomocí, ktoré sú zve do trestných zákonníkov sleduje okrem rené inštitúciám, aby uskutočnili tieto ciele, vyššej účinnosti opatrení všeobecnej preven musí v niektorých prípadoch použiť trestnú cie aj posilnenie povedomia verejnosti, pokiaľ sankciu, keďže je jedinou „účinnou, prime ide o spoločenskú „škodlivosť" činov proti ranou a odrádzajúcou". prírode, čím sa potvrdí vyzdvihnutie envi ronmentálnych práv na rovnakú úroveň s klasickými hodnotami chránenými trest ným právom. 72 Nemožno zabudnúť na etický rozmer trestnej sankcie: keď sa sprá vanie postihuje trestne, považuje sa za závažné, pretože porušuje základy právneho poriadku.
73. V právnej vede sa dosiahol určitý kon senzus v tom, že pokiaľ sa ekosystémy považujú za právne hodnoty osobitného významu, ktorých ochrana sa považuje za 75. Keď sa teda prihliadne na podstatu podstatnú pre samotnú existenciu človeka, judikatúry, ktorá priznáva sankčnú právo tak ich ochrana úplne odôvodňuje zavedenie moc Spoločenstvu a oprávnenie zosúlaďovať osobitnej záruky prostredníctvom trestného vnútroštátne právne predpisy, a so zreteľom práva. 71 na neustále posilňovanie právomoci Spolo čenstva v oblasti životného prostredia 7 a na dôležitosť alebo krehkosť environmentálnych 70 — Článok 45 ods. 3 španielskej ústavy upravuje postihovanie trestnými sankciami správania poškodzujúceho životné' pro stredie. Na základe tohto ustanovenia odmietla druhá komora na Tribunal Supremo, aby pri ochrane životného 72 — N. De la Mata Barranco v id citovanom diele uvádza v tomto prostredia malo trestné právo doplňujúcu a druhoradú úlohu zmysle niektoré rozumné úvahy. F. Schmalenberg: Ein vo vzťahu k správnemu právu (rozsudok z 29. septembra europäisches Umweltstrafrecht: Anforderungen und Uniset- 2001, dovolanie č. 504/2000). zungsproblcme unter Berücksichtigung des Richtlinienvors- 71 — N. De la Mata Barranco: „Derecho comunitario y derecho chlags KOM (2001) 139, konečné znenie, Berlin 2001, s. 32, estatal en la tutela penal del ambiente", in: Revista Biedronka zdôrazňuje, že v tejto súvislosti nemajú správne sankcie dc Ciencia Penal y Criminologia, 02-04 (2000). Pozri tiež rovnakú účinnosť ako trestné. P. M. De la Cuesta Aguado: „¿Intervención penal para la 73 — Zo znenia prílohy návrhu smernice o ochrane životného protección del medio ambiente?" in: Revista penal on line prostredia prostredníctvom trestného práva vyplýva rozsah (www.geocitics.com/icapda/ambicnte.htm). právomocí Spoločenstva v tejto oblasti.
I - 7899
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - RUIZ-JARABO - VEC C-176/03
hodnôt existujú dostatočné dôvody na uzna ako vyplýva z rozsudku Van Gend & Loos ,
nie právomoci Spoločenstva zaväzovať člen Spoločenstvo si vytvára právny poriadok ské štáty, aby trestne postihovali určité nového druhu, v prospech ktorého sa členské 74 správanie škodlivé pre planétu. štáty vzdali časti svojich právomocí, a preto tvrdenie o „zvrchovanosti" nepridáva k diskusii nič nové ani v trestnej oblasti. Preukazuje to skutočnosť, že právo Spolo čenstva nepovažuje mnohé správania usta novené vo vnútroštátnych zákonníkoch za trestné, bez toho, aby toto „vypustenie" spôsobilo akýkoľvek poplach76. Mohol by som doplniť dlhý zoznam dobre známych prípadov, ktoré každý pozná, kedy právo Spoločenstva obmedzilo, a to nielen v trestnej oblasti, zákonodarné právomoci štátov: v tejto súvislosti predstavujú dva ilustračné príklady daňové právo a procesné 76. Rada a účastníci konania, ktorí ju pod právo. porujú v tomto konaní, namietajú voči tomuto tvrdeniu, pričom tvrdia, že sa takto porušuje zvrchovanosť členských štátov. Táto kritika sa mi zdá byť nedôvodná. Predovšetkým je potrebné pripomenúť, že
74 — Na jednej konferencii o vzťahu medzi právom Spoločenstva a trestným právom, ktorá sa konala 25. októbra 1979 na 77. Tento spor vyvoláva ďalšiu otázku, ktorá Univerzite v Parme, uviedol T. C. Hartley bez váhania, že sa tak veľmi netýka štátov ako občanov, a to právo Spoločenstva môže ukladať členským štátom povinnosť prijímat trestné právne predpisy („L'impact du droit com ich práva, aby boli skutkové podstaty trest- munautaire sur le procès pénal", in: Droit communautaire et droit pénal, Giuffrè editore, Milano 1981, s. 33, 47 a 48).
Dobrý príklad poskytuje článok 30 Štatútu Súdneho dvora, podľa ktorého porušenie prísahy znalcom alebo svedkom v konaniach pred sudcami Spoločenstva sa musí považovať za trestný čin. G. Dannecker: Evolución del derecho penal y 75 — Rozsudok z 5. februára 1963, 26/62, Zb. s. 1. sancionado!· comunitario, Madrid, Marcial Pons, 2001, s. 58, 76 — Na konferencii, citovanej v poznámke pod čiarou 74, G. Olmi uvádza názor niektorých autorov, podľa ktorých skutočnosť, že Spoločenstvo nemá trestné právomoci, neznamená, že tvrdil, že právo Spoločenstva môže uložiť povinnosť zrušiť nemôže prijať ustanovenia, aby určité správanie bolo vnútroštátne trestné predpisy („La sanction des infractions au postihnuté sankciami tejto povahy. L. Stortini: „L'environne droit communautaire", in: Droit communautaire et droit ment^ des éléments de droit pénal dans la législation pénal, Griuffrè editore, Milano 1981, s. 167).
Rozsudok
européenne", in: Les nouveaux droits de l'homme en Europe, z 23. februára 1995, Bordessa a i. (C 358/93 a C-416/93, Zb. 1999, s. 269 až 268, tvrdí, že na dosiahnutie skutočnej s. I-361), vylúčil z trestnoprávnych zákonníkov vývoz mincí, nadnárodnej ochrany životného prostredia je potrebné bankoviek a šekov bez predchádzajúceho ohlásenia.
Je zaviazať štáty, aby prijali spoločný model. Zo širšieho hľadiska potrebné pripomenúť, že citovaný rozsudok Casati, po tom, G. Grasso: Comunidades Europeas y derecho penai Las ako uznal, že trestné zákonodarstvo a predpisy trestného relaciones entre el ordenamiento comunitario y los sistemas konania ostávajú v právomoci členských štátov, upresnil, že penales de los Estados miembros, spoločné vydanie Univerzity sa tieto predpisy nesmú zneužívať na to, aby sa spochybnili y Castiglia-La Mancha a OPOCE, 1993, s. 198 a nasi., tvrdí, že ciele Zmluvy (bod 27), a preto, ako to je ustálené členské štáty môžu byť právom Spoločenstva zaviazané, aby v rozsudkoch zo 16. februára 1978, Schonenberg a i. ukladali trestné sankcie. J. Biancarelli: „Le droit communau (88/77, Zb. s. 473, bod 16), a zo 16. decembra 1981, Tymen, taire et le droit pénal", in: Les lundis du droit communau
(269/80, Zb. s. 3079, bod 16), trest uložený na základe taire, z 21 júna 1993, tvrdí, že Spoločenstvo musí vyzvať vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý je v rozpore členské štáty, aby trestne postihovali určité správanie, ktoré je s právom Spoločenstva, je tiež nezlučiteľný s týmto právom. v rozpore s jeho základnými hodnotami.
Holandská vláda má Napokon, ako to vyhlásil Súdny dvor v rozsudku z 2. februára teoreticky rovnaký názor a v bode 15 svojich pripomienok 1989, Cowan (186/87, Zb. s. 195, bod 19), právo Spoločenstva tvrdí, že Spoločenstvo im môže uložiť povinnosť trestne ustanovuje medze vnútroštátnym právomociam postihovať určité správanie, pokiaľ to je nevyhnutné na účely a vnútroštátnym právnym predpisom vrátane trestných, ochrany podstatných ustanovení Zmluvy ES, ale ktoré nemôžu obmedziť základné slobody Zmluvy.
M. v skutočnosti zastáva rovnaké stanovisko, ako Rada, keďže Zuleeg: „Der Beitrag des Strafrechts zur europäischen podľa jej názoru v oblasti politiky životného prostredia sa Integration", in: Juristenzeitung, 1992, s. 762, sa na tento nejavia trestné sankcie ako nevyhnutné (bod 16). rozsudok odvoláva, aby tak odmietol tvrdenie, podľa ktorého je oblasť trestného práva „výlučnou" zvrchovanosťou štátu.
I - 7900
KOMISIA/RADA
ných činov vymedzené zástupcami, ktorí sú 79. Dalo by sa namietať, že tým, že trestná demokraticky zvolení, čo sa v právnej termi spolupráca patrí do tretieho piliera, akákoľ nológii prejavuje zásadou zákonnosti vek činnosť v tejto oblasti vrátane činnosti v oblasti trestného práva so svojím dvojitým Spoločenstva musí byť zahrnutá v hlave VI rozmerom, hmotnoprávnym, čiže zákonným Zmluvy EÚ, ale vadou tohto logického určením správania, a formálnym, ktorý sa tvrdenia je, že chýba hlavný predpoklad. prejavuje prostredníctvom ich absolútneho vyhradenia zákonodarnej moci. Stanovisko, ktoré zastávam, ponecháva zásadu nullum crimen sine lege nedotknutú, keďže zosúla denie na úrovni Spoločenstva si vyžaduje zásah vnútroštátnych parlamentov na účely konečného začlenenia vonkajších ustanovení 80. Článok 29 EÚ ustanovuje na účely do príslušných právnych poriadkov. 77 prevencie a boja proti zločinu koordinovaný postup prostredníctvom troch nástrojov. Prvými dvoma je spolupráca medzi policaj nými zložkami a súdnymi orgánmi, zatiaľ čo základom posledného je aproximácia trest- n o p r á v n y c h p r e d p i s o v „v súlade s ustanoveniami článku 31 ods. e)", ktorá sa týka postupného prijímania minimálnych pravidiel týkajúcich sa „znakov skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti organizovaného zločinu, terorizmu a nezákonného obchodu s drogami". Preto, ako som už uviedol 78, neexistuje „všeobecná 78. Toto tvrdenie neovplyvňuje ani skutoč právomoc" Európskej únie zosúlad'ovať nosť, že články 135 ES a 280 ES v oblastiach trestné právne prepisy členských štátov colnej činnosti a boja proti podvodom, ktoré prostredníctvom rámcových rozhodnutí uve poškodzujú záujmy Spoločenstva, v ktorých dených v článku 34· ods. 2 pism. b) EÚ, ale musí byť spolupráca medzi štátmi užšia obmedzená právomoc určovať skutkové pod a intenzívnejšia, neupravujú „použitie trest staty trestných činov cezhraničného rozsahu. ného práva" a „výkon spravodlivosti", pričom tieto výrazy neodkazujú na právomoc prijí mať právne predpisy, ale na právomoc uplatňovať ich, táto otázka však nebola spochybnená v tomto konaní a týka sa právomoci, ktorá nepochybne patrí do pôsobnosti trestných súdov. 81. Tretí pilier vymedzuje aktívnu spolu prácu medzi policajnými zložkami a súdnymi orgánmi na účely účinnejšieho boja proti 77 — Podľa G. Grassa, citované dielo., s. 218, pokiaľ vnútroštátne zákonodarné orgány odmietnu právny predpis Spoločenstva, trestnej činnosti, ale aproximácia právnych spôsobili by následné začatie konaní pre nesplnenie povin predpisov, ktorá prekračuje koncept spolu nosti, ale nie nahradenie nezlučiteľných vnútroštátnych právnych predpisov predpismi Spoločenstva. I. Eisele: „Ein- práce a predpokladá rozhodnejší krok sme- flussnahme auf nationales Strafrecht durch Richtlinienge- bung der Europäischen Gemeinschaft", in: Jurislaizeitung, 2001, s. UGO, tvrdí, že trestnoprávne predpisy vychádzajúce z prevzatia smernice sa prijímajú podľa postupov, ktoré si každý členský štát slobodne zvolí, a preto sú dostatočne legitímne z demokratického hľadiska. 78 — Pozri poznámku pod čiarou 15.
I - 7901
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - RUIZ-JARABO - VEC C-176/03
rom k integrácii, zostáva obmedzená na môže zaväzovať členské štáty, aby použili okolnosti, ktoré si vzhľadom na ich „interna trestné postihy, ale podľa môjho názoru nie cionalizáciu" vyžadujú jednotnú odpoveď. je oprávnené ísť ďalej. Toto tvrdenie sa na jednej strane zakladá na judikatúre, ktorá uznáva túto právomoc, a na druhej strane na povahe výsad Spoločenstva v oblasti život ného prostredia.
82. Tak ako nemá Spoločenstvo všeobecnú právomoc v trestnej oblasti, rovnako chýba tretiemu pilieru „prirodzená schopnosť", ktorá rovnako ako gravitačná sila priťahuje všetky otázky· tejto povahy, ktoré vzniknú v rámci Únie. Riešenie je potrebné hľadať I — Účinnosť práva Spoločenstva si iba inou cestou, ktorú naznačila judikatúra pri vyžaduje, aby mala sankcia trestnú povahu vytváraní sankčnej právomoci na ochranu právneho poriadku Spoločenstva.
84. Právomoc ukladať občianskoprávne, správne alebo trestné sankcie sa považuje za právny nástroj 81, ktorý smeruje k zabezpečeniu účinnosti práva Spoločen 83. Po odmietnutí výhrad, ktoré vzniesla stva. 8 2 Pokiaľ si celistvosť tohto právneho Rada a členské štáty, je potrebné pokračovať poriadku vyžaduje represívne opatrenia, vo všeobecnej diskusii. Ponechám teda členské štáty musia vymedziť na tento účel bokom dôvody, ktoré vedú k poskytnutiu nevyhnutné mechanizmy, ktorých povaha koordinovanej odpovede, keďže výhody musí byť určená Spoločenstvom, pokiaľ je 79 80 zosúladenia sú nepochybné , je potrebné Spoločenstvo schopné preskúmať užitočnosť upresniť jej dosah. Ako bolo uvedené, účel sledovaného cieľa, keďže inak patrí táto úloha spočíva v zabezpečení „účinnej, primeranej do právomoci vnútroštátnych orgánov. a odrádzajúcej" sankčnej reakcie na závažné Pokiaľ ide o životné prostredie, je jasné, že porušenia politiky Spoločenstva v oblasti reakcia na správanie, ktoré závažne poško- životného prostredia; trestný postih spája tieto vlastnosti, keďže na to, aby si Spoločen stvo zaručilo vlastnú činnosť v tejto oblasti, 81 — Nemecká právna veda sa domnieva, že spôsobilosť prijať smernicu o trestnom práve je „vlastná" článku 175 ES. V tomto zmysle F. Schmalemberg: citované dielo, s. 29; J. Vogel: „Stand und Tendenzen der Harmonisierung des materiellen Strafrechts in der Europäischen Union", 79 — G. Grasso na to poukazuje v citovanom diele, s. 223 a 224.I. in: Strafrecht und Kriminalität in Europa, 2003, s. 37 a 47; Appel: Kompetenzen der Europäischen Gemeinschaft zur I. Appel: citované dielo, s. 175 a 178, a F. Zeder: „Auf dem Überwachung und sanktionsrechtlichen Ausgestaltung des Weg zu einem Strafrecht der EU?", Juridikum, 2001, s. 51. Lebensmittelstrafrechts und Venvaltungssanktionen in der Pozri poznámku pod čiarou 37. Europäischen Union, Trevír 1994, s. 165, sa domnieva, že iba jednotný postup cez trestné právo vyvolá potrebnú istotu na 82 — M. Zulleg: citované dielo, s. 762, navrhuje, aby členské štáty pokračovanie postupu európskej integrácie. smerovali svoje právne poriadky k integrácii, ktorá by bola ohrozená, keby boli z oblasti uplatňovania práva Spoločen 80 — Tak Rada, ako aj Komisia považujú za vhodnú kombinovanú stva jednoducho vyňaté dôležité oblasti, akou je trestné trestnú reakciu. právo.
I - 7902
KOMISIA/RADA
dzuje životné prostredie, musí mať trestnú nemá potrebné nástroje na určenie najlep povahu, ale v tejto súvislosti volba sankcie, šieho spôsobu ochrany environmentálnych ktorou sa také správanie postihuje hodnôt v každom z členských štátov, pričom a spôsobuje účinnosť práva Spoločenstva, sa rozhoduje medzi odňatím slobody, iným patrí do právomoci členských štátov. obmedzením práv alebo peňažným trestom.
87. Na základe tohto predpokladu má Spo 85. Akonáhle zosúladenie na úrovni Spolo ločenstvo možnosť presne vymedziť chrá čenstva zavedie jednotné skutkové podstaty, nenú právnu hodnotu a povahu sankcie, musia vnútroštátne právne poriadky posti zatiaľ čo členské štáty majú právomoc hovať zakázané správanie s tým, že určí vytvoriť sankčný právny predpis 84,a to buď konkrétne represívne opatrenia spojené jednotlivo, alebo koordinovane prostredníc s porušením práva tak, aby sa napravil tvom medzivládnej spolupráce upravenej hmotnoprávny skutkový stav a právny poria tretím pilierom Zmluvy EÚ. dok, ktoré boli porušené. Na splnenie tejto úlohy nemá nikto lepšie postavenie ako vnútroštátny zákonodarca, ktorý si tým, že má priamu znalosť právnych a sociologic kých osobitostí svojho spoločenského poriadku, musí v rámci predbežne určenom Spoločenstvom zvoliť najvhodnejšiu reakciu na účely ochrany práva Spoločenstva. 8 3 J — Povaha právomocí Spoločenstva v oblasti životného prostredia
86. Trestné právo ponúka jediné „účinné, 88. V tejto oblasti má Spoločenstvo právo primerané a odrádzajúce" riešenie v boji moc súbežne s právomocou členských štá- proti správaniu opísanému v článku 2 rámcového rozhodnutia, ktoré závažne poškodzuje životné prostredie, ale keď už 84 — V právnej vede s týmto predpokladom súhlasí J. P. Jacqué: „La question de la base juridique dans le cadre de la Justice et bolo zahrnuté do trestného rámca, kon des affaires intérieures", in: L'espace pénal européen: enjeux et krétna sankcia môže byť vymedzená iba vo perspectives, Institut d'études européennes, Brusel 2002, s. 255 a 256. j . Eisele: citované dielo, s. 1162, sa domnieva, vnútroštátnom právnom poriadku, ktorý že zákonodarca Spoločenstva musí určiť minimálne kritérium na vymedzenie postihnuteľného správania, zatiaf čo vnútro jediný spĺňa na tento účel nevyhnutné štátny zákonodarca musí ustanoviť sankcie. G. Grasso: požiadavky, keďže Spoločenstvo v tejto fáze citované dielo, s. 218, tvrdí, že orgány Spoločenstva môžu uskutočniť zosúladenie ustanovení trestnej povahy alebo podnecovať k zavedeniu jednotných skutkových podstát, pokiaľ to je nevyhnutné v prípadoch, keď Zmluvy priznávajú týmto orgánom osobitnú právomoc na uskutočnenie cieľov Spoločenstva. Na druhej strane sa musí právo Spoločenstva 83 — G. Grasso: citované dielo, s. 219, sa prihovára za právny odrážať v právnych poriadkoch všetkých členských štátov, predpis, ktorý by mal určitú pružnost, ktorý by vymedzil ktoré musia upraviť nadnárodné trestné ustanovenia a určiť protiprávne činy a typológiu porušení práva a sankcií, ale primerané sankcie vo vopred vymedzenom rámci. Pozri tiež vyhol by sa pevnej kvantifikácii. F. Comte: citované dielo, s. 781.
I - 7903
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - RUIZ-JARABO - VEC C-176/03
tov 85, keďže sa pripúšťa, aby boli vnútro a iných vnútroštátnych právnych predpisov, štátne právne predpisy prísnejšie. ktoré konkretizujú právnu úpravu Spoločen stva alebo z nej ustanovujú výnimky na účely vytvorenia ešte väčšej ochrany, a preto je absolútne koherentne, ak Spoločenstvo usta noví minimálny prah (trestná reakcia na porušenie práva), vnútroštátne právne poriadky ho charakterizujú, upresnia a založia potrebnú právnu silu na dosiahnu tie určeného cieľa.
89. Ako už bolo uvedené, článok 176 ES umožňuje členským štátom udržiavať a zavádzať prísnejšie ochranné opatrenia, pokiaľ sú zlučiteľné so Zmluvou a oznamujú sa Komisii. Na druhej strane článok 95 ES umožňuje členským štátom zachovať (odsek 4) alebo zaviesť (odsek 5) vnútroštátne ustanovenia napriek existencii K — Články 1 až 7 rámcového rozhodnutia potreby zosúladenia, pokiaľ sú odôvodnené ako základ právomoci Spoločenstva dôvodmi ochrany životného prostredia, pri čom o týchto ustanoveniach upovedomí Komisiu. Napokon článok 174 ods. 2 druhý pododsek ES ustanovuje „ochrannú doložku umožňujúcu členským štátom prijať pred 91. Predchádzajúce úvahy vedú k tomu, aby bežné opatrenia", ktoré podliehajú kontrole. sa posúdili články 1 až 7 rámcového roz hodnutia, t. j., či ich obsah patrí do oblasti uplatňovania práva Spoločenstva, keďže v takom prípade tým, že Rada prijala tieto ustanovenia na základe článkov 29 EÚ, 31 písm. e) EÚ a 34 ods. 2 pism. b) EÚ, by boli v rozpore s článkom 47 EÚ, čo by bol dôvod ich neplatnosti.
90. V citovaných návrhoch vo veci Depo- niezweckverband Eiterköpfe som uviedol, že členské štáty sa vyzývajú, aby vykonávali dôležitú úlohu, čo spôsobuje spoločnú exi stenciu právnych predpisov Spoločenstva 92. Články 2 a 3 ukladajú povinnosť trestne postihovať činy, pokiaľ sú spáchané úmy selne, z nedbanlivosti alebo aspoň z dôvodu hrubej nedbanlivosti, ktoré sú rozdelené do 85 — Táto charakteristika, ktorá sa dá vyvodiť z platnej právnej úpravy, výslovne vyplýva z článku I-14 ods. 2 písm. e) Zmluvy siedmich kategórií trestných činov proti o ústave pre Európu, podľa ktorej v zmysle článku I-12 ods. 2 tejto Zmluvy, „ak ústava prenesie na Úniu v určitej oblasti životnému prostrediu charakterizovaných právomoc, ktorú vykonáva spoločne s členskými štátmi, Únia na základe ich závažnosti, ich spôsobilosti a členské štáty môžu v tejto oblasti vykonávaťzákonodarnú činnosť a prijímať právne záväzné akty. Členské štáty vyvolať smrť alebo závažné poranenie osoby, vykonávajú svoju právomoc v rozsahu, v akom Únia svoju alebo značné poškodenie životného prostre právomoc nevykonala alebo rozhodla, že ju prestane vykonávať". dia, alebo kultúrnych pamiatok, alebo na
I - 7904
KOMISIA/RADA
základe toho, ako poškodia chránené druhy vého postupu nemožno vytknúť odkaz na alebo ozónovú vrstvu. Vzhľadom na vyššie doplňujúce tresty uvedené v článku 5 ods. 2. uvedené úvahy je jasné, že právomoc ukladať uvedenú kategóriu trestov za správanie tohto druhu patrí do právomoci Spoločenstva. Článok 4 obsahuje obdobný predpoklad, kedže ukladá povinnosť postihovať iné sub jekty ako páchateľa trestného činu, akými sú osoby, ktoré navádzajú iné osoby na spá 95. Článok 6 upravuje zodpovednosť, ako chanie trestného činu. Všetky tieto ustano výsledok konania alebo opomenutia, práv venia patria do „minimálneho zosúladenia na nických osôb za správanie uvedené úrovni Spoločenstva", pretože vymedzením v článkoch 2 až 4, zatiaľ čo článok 7 subjektívneho rámca trestnej zodpovednosti stanovuje, že za takéto správanie sa majú majú vplyv na jeho povahu. ukladať „účinné, primerané a odrádzajúce sankcie" bez toho, aby sa upresňovala ich povaha; obe tieto ustanovenia majú rovnakú vadu ako články 2 až 4 a 5 ods. 1. Povinnosť postihovať nielen fyzické osoby, ale aj právnické osoby vedie k vytvoreniu základ ného modelu reakcie na protiprávne činy proti životnému prostrediu, čo je úlohou Spoločenstva. Článok 7 však tým, že vyme núva päť konkrétnych sankcií, vybočuje 93. Tým, že článok 5 ods. 1 ukladá, aby z oblasti uplatňovania práva Spoločenstva. opísané trestné sankcie boli účinné, prime rané a odrádzajúce, vedie k rovnakému záveru, ktorý sa clá vyvodiť z predchádzajú cich ustanovení, keďže z uvedených dôvodov patrí volba druhu trestnej, správnej alebo občianskoprávnej sankcie do právomoci Spoločenstva. 96. Napokon, článok 1 sa obmedzuje na vymedzenie troch pojmov používaných v článkoch 2 až 6.
94. Ustanovenie, ktoré je uvedené v článku 5 97. Domnievam sa teda, že keďže patrí volba ods. 1, podľa ktorého sa musí závažnejšie trestnej reakcie za protiprávne činy proti správanie postihovať trestami odňatia slo životnému prostrediu do právomoci Spolo body, ktoré môžu byť dôvodom na extradí- čenstva, Rada nemala právomoc prijať články ciu, však prekračuje medze prvého piliera, 1 až 4, článok 5 ods. 1 s výnimkou odkazu na keďže v oblasti trestného práva patrí volba tresty odňatia slobody a extradíciu, článok 6 primeranej sankcie do právomoci štátnych a článok 7 prvý pododsek rámcového roz orgánov. Na základe rovnakého myšlienko hodnutia. V dôsledku toho jej potrebné
I - 7905
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - RUIZ-JARABO - VEC C-176/03
vyhovieť žalobe Komisie, keďže je dôvodná, poriadku je Rada povinná nahradiť trovy a treba zrušiť uvedené ustanovenia. konania.
V — O trovách 99. Členské štáty, Parlament a Hospodársky a sociálny výbor ako vedľajší účastníci konania znášajú v súlade s článkom 69 98. Keďže sa vyhovie žalobe, znamená to, že ods. 3 rokovacieho poriadku svoje vlastné v súlade s článkom 69 ods. 2 rokovacieho trovy konania.
VI - Návrh
100. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:
1. vyhovel žalobe o neplatnosť, ktorú podala Komisia Európskych spoločenstiev proti rámcovému rozhodnutiu Rady 2003/80/SW z 27. januára 2003 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, a zrušil toto rozhodnutie v rozsahu uvedenom vyššie v bode 97;
2. zaviazal Radu Európskej únie na náhradu trov konania a vyhlásil, že vedľajší účastníci znášajú svoje vlastné trovy konania.
I - 7906