C-177/03
ECLI:EU:C:2004:404
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62003CC0177
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
KOMISIA/FRANCÚZSKO
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 1. júla 2004 1
I - Úvod takouto havarijnou situáciou, dostalo infor mácie uvedené v prílohách k tejto smernici. Tieto informácie sa oznámia obyvateľstvu, ktoré by mohlo byť postihnuté v prípade rádiologickej havarijnej situácie bez toho, aby 1. V tomto konaní začatom na základe o ne požiadalo (článok 5). Po vzniku rádio článku 141 EA sa Komisia domáha, aby logickej havarijnej situácie musia byť obyva Súdny dvor určil, že Francúzska republika si teľstvu poskytnuté predpísané informácie tým, že neprijala opatrenia nevyhnutné na „bez oneskorenia" (článok 6). Osoby, ktoré dosiahnutie súladu s článkami 2, 3, 5, 6, 7 a 8 by sa mohli zúčastniť na poskytovaní hava smernice Rady 89/618/Euratom z rijnej pomoci, musia byť informované 27. novembra 1989 o informovaní verejnosti o zdravotných následkoch, ktoré by im o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa z ich účasti mohli vzniknúť (článok 7). Vo majú uplatniť, a o krokoch, ktoré sa majú všetkých týchto prípadoch musí byť uvedené, vykonať v prípade rádiologickej havarijnej ktoré orgány sú zodpovedné za vykonávanie situácie 2, nesplnila povinnosti, ktoré jej opatrení v prípade havarijnej situácie (člá vyplývajú z tejto smernice. nok 8). Rozsah týchto povinných informácií závisí od určenia pojmu „rádiologická hava rijná situácia", ktorý je definovaný v článku 2 a 3 smernice. Na zhrnutie žalobných dôvo dov Komisie budem citovať príslušné usta novenia smernice. Lehota na prebratie smer nice uplynula 27. novembra 1991.
II — Smernica
2. Účelom smernice je zabezpečiť, aby oby III — Konanie vateľstvo, ktoré by mohlo byť postihnuté v prípade rádiologickej havarijnej situácie alebo obyvateľstvo skutočne postihnuté
3. Na základe korešpondencie medzi Komi 1 — Jazyk prednesu: angličtina. siou a francúzskou vládou o opatreniach 2 — Ú. v. ES L 357, s. 31. prijatých francúzskou vládou na prebratie
I - 11673
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — L. A. GEELHOED — VEC C-177/03
smernice a po zvážení niekoľkých návrhov 1) ktorá nasleduje: opatrení, ktoré jej doručila Francúzska repu blika v súlade s článkom 33 ods. 3 EA, dospela Komisia k záveru, že smernica nebola úplne prebratá do francúzskeho právneho poriadku. Dňa 27. júla 2000 preto zaslala francúzskej vláde odôvodnené stano visko, v ktorom vyzvala tento členský štát, a) po havárii na území členského štátu, aby prijal opatrenia nevyhnutné na úplné ktorá sa týka zariadení alebo čin prebratie smernice v lehote dvoch mesiacov ností uvedených v odseku 2, so od doručenia uvedeného stanoviska. Na závažným únikom rádioaktívnych žiadosť francúzskej vlády bola táto lehota materiálov, alebo ku ktorému môže predĺžená o jeden mesiac, do 27. októbra dôjsť, alebo 2000. Vzhľadom na to, že opatrenia prijaté francúzskou vládou boli stále nepostačujúce, podala Komisia 16. apríla 2003 túto žalobu.
b) po zistení mimoriadnych úrovní rádioaktivity na vlastnom území štátu alebo mimo neho, ktoré by pravdepodobne mohli poškodiť verejné zdravie v tomto členskom štáte, alebo
IV — Žalobné dôvody Komisie
c) po iných haváriách, ako sú havárie stanovené v písm. a), ktoré sa týkajú zariadení alebo činností uvedených 4. Prvý žalobný dôvod Komisie sa týka v odseku 2, pri ktorých dochádza neúplného prebratia definície „rádiologická k závažnému úniku rádioaktívnych havarijná situácia" v článku 2 smernice, ktorý materiálov alebo je možné, že ustanovuje: k nemu dôjde, alebo
d) iných haváriách, pri ktorých dochá dza k závažnému úniku rádioaktív „Na účely tejto smernice ,rádiologická hava nych materiálov alebo je možné, že rijná situácia' znamená každú situáciu: k nemu dôjde;
I - 11674
KOMISIA/FRANCÚZSKO
2) ktorú možno pripísať zariadeniam alebo f) použitiu rádioizotopov na výrobu činnostiam uvedeným v bode 1 písm. a) energie vo vesmírnych zariade a písm. c), a to: niach."
a) akémukoľvek jadrovému reaktoru, umiestnenému kdekoľvek; Komisia uvádza, že rozsah pôsobnosti opa trení nevyhnutných na prebratie, ktoré boli prijaté Francúzskou republikou, je užší ako rozsah pôsobnosti samotnej smernice. Po prvé nepokrývajú všetky situácie uvedené v článku 2 ods. 2 písm. d), e) a f) smernice. b) akémukoľvek zariadeniu jadrového Po druhé vzťahujú sa len na jadrové reaktory palivového cyklu; s termickým výkonom nad 10 mW, kým článok 2 ods. 2 písm. a) smernice sa vzťahuje na všetky jadrové reaktory. Po tretie v rozpore s článkom 2 ods. 1 písm. b) a c) smernice sa prijaté opatrenia vzťahujú na havarijné situácie, ktoré môžu postihnúť zariadenia a činnosti nachádzajúce sa na c) akémukoľvek zariadeniu na riadenie území Francúzska. likvidácie rádioaktívneho odpadu;
d) transportu a uskladneniu jadrových palív alebo rádioaktívnych odpadov; 5. Druhý žalobný dôvod sa týka neprebratia článku 3 smernice, ktorý stanovuje:
e) výrobe, použitiu, uskladneniu, odstráneniu a transportu rádioizo topov na účely poľnohospodárstva, priemyslu, zdravotníctva a príslušných vedeckých „Na účely uplatnenia tejto smernice sa a výskumných účelov; rozumie, že výrazy ,závažné uvoľnenie rádio-
I - 11675
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-177/03
aktívnych materiálov' a ,mimoriadne úrovne zdravia, ktoré sú v takejto situácii uplatni- rádioaktivity, ktoré by mohli poškodiť teľné, a o činnostiach, ktoré by sa mali verejné zdravie' pokrývajú situácie, ktoré vykonať v prípade takejto havarijnej situácie. môžu mať za následok vystavenie jednotliv cov z verejnosti dávkam prekračujúcim dávkové limity predpísané smernicami, ktoré stanovujú bezpečnostné normy spoločenstva pre rádiologickú ochranu."
2. Poskytované informácie musia obsahovať najmenej tie časti, ktoré sú uvedené v prílohe L
Komisia zastáva názor, že pojmy „závažné uvoľnenie rádioaktívnych materiálov" a „mimoriadne úrovne rádioaktivity, ktoré by mohli poškodiť verejné zdravie" neboli definované vo francúzskom právnom 3. Tieto informácie sa oznámia obyvateľstvu poriadku. Spolu s pojmom „rádiologická uvedenému v odseku 1 bez toho, žeby o ne havarijná situácia" tieto pojmy ustanovujú, požiadalo. na aké situácie sa informačná povinnosť vzťahuje. Je preto nevyhnutné, aby boli uvedené pojmy stanovené vo vnútroštátnych opatreniach na prebratie.
4. Členské štáty aktualizujú tieto informácie a rozširujú ich v pravidelných intervaloch a vždy, ak nastanú závažné zmeny v opatreniach, ktoré opisujú. Tieto informá cie budú verejnosti trvalé dostupné." 6. T r e t í ž a l o b n ý dôvod súvisí s predchádzajúcimi dvomi a týka sa článku 5, ktorý znie:
Keďže články 2 a 3 smernice neboli podľa Komisie správne prebraté, opatrenia prijaté na prebratie článku 5 sa nevzťahujú na všetky zariadenia a činnosti uvedené v článku 2. To „1. Členské štáty zabezpečia, aby obyvateľ znamená, že určitá časť obyvateľstva, ktorá stvo, ktoré by mohlo byť postihnuté by mohla byť postihnutá v prípade rádio v prípade rádiologickej havarijnej situácie, logickej havarijnej situácie, nie je chránená dostalo informácie o opatreniach na ochranu týmito opatreniami.
I - 11676
KOMISIA/FRANCÚZSKO
7. Štvrtý žalobný dôvod sa týka prebratia 8. Piaty žalobný dôvod je zameraný na článku 6, podľa ktorého: prebratie článku 7, ktorý znie:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade „1. Členské štáty zabezpečia, aby všetky vzniku rádiologickej havarijnej situácie bolo osoby, ktoré nie sú pracovníkmi týchto skutočne postihnuté obyvateľstvo bez one zariadení a/alebo sa nezúčastňujú na činno skorenia informované o skutočnostiach stiach definovaných v článku 2 ods. 2, ale takejto situácie, o krokoch, ktoré by sa mali mohli by sa zúčastniť na organizácii hava vykonať, a pokiaľ je to pre daný prípad rijnej pomoci v prípade rádiologickej hava potrebné, aj o opatreniach na ochranu rijnej situácie, dostávali primerané zdravia, ktoré sú na ňu uplatniteľné. a pravidelne aktualizované informácie o zdravotných následkoch, ktoré by im z ich ú č a s t i mohli vzniknúť, a o preventívnych opatreniach, ktoré by sa v prípade takejto udalosti mali vykonať; tieto informácie zohľadnia rozsah potenciálnych rádiologických havarijných situácií.
2. Ustanovené informácie musia pokrývať tie body obsiahnuté v prílohe II, ktoré sú príslušné pre daný typ rádiologickej havarij nej situácie."
2. Ak vznikne rádiologická havarijná situácia, informácie sa vhodným spôsobom doplnia vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam."
Komisia tvrdí, že článok 6 smernice nebol správne prebratý, keďže opatrenia prijaté Francúzskou republikou nezaručujú, že oby vateľstvo skutočne postihnuté rádiologickou havarijnou situáciou bude bez oneskorenia Podľa Komisie nebol článok 7 smernice informované. V zmysle príslušných ustano úplne prebratý do francúzskeho právneho vení dekrétu č. 90-394 o kódexe národnej poriadku. Obežník z roku 1987 je neposta pohotovosti sa verejnosť informuje v rámci čujúci na splnenie cieľov tohto článku, časových limitov stanovených ministrom pretože nespĺňa požiadavku právnej istoty alebo prefektom. zakotvenú judikatúrou Súdneho dvora.
I - 11677
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - L. A. GEELHOED - VEC C-177/03
9. Predmetom šiesteho a posledného žalob- boli prijaté s cieľom prebrať smernicu do ného dôvodu je prebratie článku 8, ktorý francúzskeho právneho poriadku. Všetky stanovuje: tieto opatrenia boli prijaté po 27. októbri 2000, t. j . po uplynutí predĺženia lehoty uvedenej v odôvodnenom stanovisku Komi sie zo 27. júla 2000. Francúzska vláda nenamieta voči piatemu žalobnému dôvodu a vyhlasuje, že má v úmysle novelizovať článok R.1333-85 Code de la santé publique (kódexu verejného zdravia), aby bol úplne v súlade s článkom 7 smernice. „Informácie uvedené v článkoch 5, 6 a 7 tiež obsahujú orgány zodpovedné za vykonávanie opatrení uvedených v týchto článkoch."
Komisia pripúšťa, že od roku 2002 bol člá nok 8 správne prebratý vo vzťahu k článku 5, ale ešte stále tomu tak nie je vo vzťahu k článkom 6 a 7. Prax vo Francúzsku označovať v médiách orgány zodpovedné za 11. Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod, fran poskytovanie informácii verejnosti, nemožno cúzska vláda upozorňuje na skutočnosť, že v tomto ohľade považovať za dostatočnú. na účely úplného prebratia smernice bola definícia „rádiologickej havarijnej situácie" včlenená do Code de la santé publique dekrétom č. 2003-295, prijatým 31. marca 2003, a zariadenia a činnosti, na ktoré sa vzťahuje, zodpovedajú tým, ktoré sú uvedené v smernici, ako to dokazuje dekrét č. 2002- 367 z 20. marca 2002, ktorým sa mení a dopĺňa dekrét č. 88-622 o havarijných plánoch. Ustanovenia (v článku 6) o osobitných intervenčných plánoch (plans V — Vyjadrenie Francúzskej republiky particuliers d'intervention, ďalej len „PPI") prijaté pre určité zariadenia dopĺňa článok 12 ustanovením osobitných plánov havarijnej pomoci (plans de secours spécialisées, ďalej len „PSS") vo vzťahu k technologickým rizikám, nespadajúcim pod PPL V tomto kontexte sa francúzska vláda odvoláva na 10. Vo svojom vyjadrení k žalobe predkladá nové ustanovenia prijaté uznesením (arrêté) francúzska vláda niekoľko opatrení, ktoré z 2. júna 2003.
I - 11678
KOMISIA/FRANCÚZSKO
12. Pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod, uznesenia z 30. novembra 2001, musia byť francúzska vláda sa odvoláva na článok v okolí jadrových zariadení, na ktoré sa R.43-71 (po zmene článok R.1333-76) Code vzťahuje PPI nainštalované havarijné de la Santé Publique prijatý dekrétom poplašné systémy (sirény). Keďže zvuk sirén č. 2003-295 z 31. marca 2003 a na článok v núdzovej situácii je spúšťacím mechaniz 16 uznesenie z 2. júna 2003. Obidve tieto mom pre uplatnenie PPI, zastáva názor, že je ustanovenia zahŕňajú, s malými odchýlkami, to plne v súlade s povinnosťou informovať pojmy „závažné uvoľnenie rádioaktívnych obyvateľstvo skutočne postihnuté havarijnou materiálov" a „mimoriadne úrovne rádio situáciou „bez oneskorenia". Francúzska aktivity, ktoré by mohli poškodiť verejné vláda sa tiež odvoláva na dekrét č. 2001-368 zdravie". z 25. apríla 2001, ktorým sa mení a dopĺňa dekrét č. 90-394 o národnom kódexe poho tovosti (code de l'alerte national), ktorým sa preberá článok 6 smernice a ktorý rozlišuje tri druhy informácií potrebných poskytnúť obyvateľstvu v prípade havárie.
13. Francúzska vláda reaguje na tretí žalobný 15. Napokon, čo sa týka šiesteho žalobného dôvod tvrdením, že články 9 a 12 dekrétu dôvodu, francúzska vláda trvá na tom, že č. 88-622 o intervenčných plánoch v znení uznesenie z 21. februára 2002 prebralo z roku 2002 sa vzťahujú na všetky zariadenia, článok 8 smernice. čo umožňuje informovať obyvateľstvo a prijať opatrenia v súlade so smernicou. Navyše, článok L. 125-2 Code de l'environnement (kódexu o životnom prostredí) priznáva o b č a n o m právo na informácie o najzávažnejších technologických rizikách, ktoré im hrozia v určitých oblastiach, a o ochranných opatreniach, ktoré sa na nich vzťahujú. VI — Posúdenie
16. Ako bolo uvedené vyššie, hlavné opatre nia, na ktoré sa odvolávala francúzska vláda, ako opatrenia určené na doplnenie prebratia smernice do francúzskeho právneho poriadku boli všetky prijaté po uplynutí lehoty stanovenej Komisiou v odô 14. V odpovedi na štvrtý žalobný dôvod vodnenom stanovisku z 27. júla 2000. Ako poukazuje francúzska vláda na to, že podľa tvrdí francúzska vláda, tieto opatrenia teraz
I - 11679
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKATA - L. A. GEELHOED - VEC C-177/03
zabezpečujú úplné prebratie smernice a vo zrejmé, že zo strany Francúzska došlo svojom vyjadrení odporcu navrhuje, aby v priebehu troch rokov, od skončenia obdo Komisia vzala žalobu späť a nie, aby ju bia určeného v odôvodnenom stanovisku Súdny dvor zamietol. Z toho je možné k určitému pokroku, čo uznala aj samotná predpokladať, že francúzska vláda nespo Komisia. Bez ohľadu na to, či tento pokrok chybňuje žalobné návrhy predložené Komi bol dostatočný na zabezpečenie plného siou. No vo svojej replike navrhuje, aby zosúladenia so smernicou, zdá sa, že roz jednotlivé žalobné dôvody (s výnimkou dielne názory Francúzskej republiky a piateho žalobného dôvodu) boli zamietnuté, Komisie sa značne znížili. Problém nesúladu hoci v celosti trvá na svojich návrhoch so smernicou sa, inak povedané, stráca. Aj uvedených vo svojom vyjadrení k žalobe, keď Komisia disponuje diskrečnou právomo konkrétne, že Komisia by mala vziať späť cou pri rozhodovaní, či bude prešetrovať svoju žalobu. alebo pokračovať v konaní o nesplnení povinnosti proti členskému štátu, domnie vam sa, že táto diskrečná právomoc musí byť vykonávaná funkčne vo vzťahu k danému problému. V danom prípade nie som úplne presvedčený, že rozhodnutie Súdneho dvora o tom, že nedošlo k zosúladeniu so smerni cou k 27. októbru 2000, má zmysel, s výnimkou toho, že sa vytvorí možnosť začať konanie podľa článku 228 ods. 2 ES.
17. Komisia zdôrazňuje, že opatrenia, na ktoré sa francúzska vláda odvoláva, boli prijaté až po uplynutí lehoty stanovenej Komisiou v odôvodnenom stanovisku. Aj keď je to postačujúce na určenie nesplnenia povinnosti prebrať úplne smernicu zo strany Francúzskej republiky, Komisia zdôrazňuje, že opatrenia prijaté oneskorene sú neposta čujúce. Komisia preto uplatňuje námietky týkajúce sa týchto opatrení a vyzýva francúz sku vládu, aby prijala kroky na úplné a riadne zosúladenie sa s ustanoveniami smernice. 19. Je ustálenou súdnou praxou, že otázka, či členský štát nesplnil svoje povinnosti vyplý vajúce mu zo Zmluvy sa musí posudzovať podľa situácie v členskom štáte, aká bola ku koncu lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, a že Súdny dvor nemôže vziať do úvahy zmeny, ku ktorým došlo neskôr. 3 Súdny dvor preto nesmie byť zatiahnutý do
18. Z právnych predpisov a dokumentov, 3 — Pozri osobitne rozsudok Súdneho dvora z 30. novembra 2000, ktoré boli predložené Súdnemu dvoru je Komisia/Belgicko, C-384/99, Zb. s. I-10633, bod 16.
I - 11680
KOMISIA/FRANCÚZSKO
diskusie medzi Francúzskou republikou 20. Je zrejmé, že na konci lehoty určenej a Komisiou o primeranosti opatrení prijatých v odôvodnenom stanovisku, ktorá bola pre po 27. októbri 2000. Tieto opatrenia sú dĺžená o jeden mesiac, francúzska právna irelevantné na určenie výsledku v danom úprava nezaručila úplné dodržanie informač prípade. nej povinnosti zo strany Francúzskej repu bliky, ktorá je stanovená smernicou, je teda potrebné dospieť k záveru, že Súdny dvor sa musí vysloviť v zmysle žaloby Komisie.
VII — Návrh
21. Navrhujem preto, aby Súdny dvor:
— určil, že Francúzska republika si tým, že neprijala opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie súladu s článkami 2, 3, 5, 6, 7 a 8 smernice Rady 89/618/Euratom z 27. novembra 1989 o informovaní verejnosti o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa majú uplatniť, a o krokoch, ktoré sa majú vykonať v prípade rádiologickej havarijnej situácie, nesplnila povinnosti, ktoré jej z nej vyplývajú,
— zaviazal Francúzsku republiku na náhradu trov konania.
I - 11681