C-178/03

A — Výňatok z preambuły nariadenia B — Zhrnutie podstatných ustanovení naria­ denia

6. Článok 1 ods. 1 nariadenia č. 304/2003 5. Ako vyplýva z odôvodnenia č. 3 a 4, znie: nariadením č. 304/2003 sa sledujú dva ciele. Na jednej strane slúži toto nariadenie na vykonanie Rotterdamského dohovoru, na druhej strane však z hľadiska obsahu zachá­ dza výslovne nad rámec jeho ustanovení:

„1. Ciele tohto nariadenia sú:

a) vykonávať Rotterdamský dohovor „3· Bolo by vhodné, aby spoločenstvo o udeľovaní predbežného súhlasu po uplatňovalo pravidlá dohovoru... bez predchádzajúcom ohlásení pre určité toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom nebezpečné chemikálie a prípravky na oslabila úroveň ochrany, ktorú život­ ochranu rastlín v medzinárodnom nému prostrediu a širokej verejnosti obchode, dovážajúcich krajín zabezpečuje naria­ denie (EHS) č. 2455/92.

b) podporovať spoločnú zodpovednosť a spoločné úsilie pri spolupráci súvisia­ cej s medzinárodným pohybom nebez­ pečných chemikálií s cieľom chrániť 4. Majúc na pamäti rovnaký cieľ by bolo zdravie ľudí a životné prostredie pred tiež potrebné a vhodné ísť v určitých možným poškodením; a veciach nad rámec ustanovení doho­ voru. Článok 15 ods. 4 dohovoru povoľuje zmluvným stranám právo pod­ niknúť kroky, ktoré prísnejšie chránia zdravie ľudí a životné prostredie ako tie, ktoré požaduje dohovor, za predpo­ kladu, že takéto kroky sú v súlade c) prispievať k takému spôsobu použitia, s ustanoveniami dohovoru a v súlade ktoré nie je škodlivé pre životné pro­ s medzinárodným právom." stredie.

I -112

I - 113

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-178/03

zodpovedajúce právne následky čiastočne informuje sekretariát Rotterdamského doho­ prekrývajú 7. voru v pravidelných odstupoch všetky zmluvné strany [článok 13 ods. 6 pism. b) nariadenia č. 304/2003].

11. Jedna z týchto kategórií (príloha I časť 3) obsahuje zoznam určitých zvlášť nebezpeč­ ných chemikálií, ktoré — ako to stanovuje Rotterdamský dohovor — podliehajú takzva­ nému postupu predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení (postup prior 13. Predbežný súhlas krajiny určenia je informed consent, ďalej len „PIC postup") potrebný aj na vývoz ďalšej kategórie chemi­ (článok 6 ods. 2 tretí pododsek nariadenia kálií, a to takých chemikálií, ktoré síce ešte č. 304/2003). Tento postup, ktorý je bližšie nepodliehajú PIC postupu, ale z hľadiska opísaný v článkoch 12 a 13 nariadenia 8, Spoločenstva sú kandidátmi pre PIC postup v zásade predpokladá vzájomné informova­ v zmysle Rotterdamského dohovoru [článok 6 nie Spoločenstva a iné zmluvné strany ods. 2 druhý pododsek v spojení Rotterdamského dohovoru o príslušnej s článkom 13 ods. 6 pism. a) nariadenia dovoznej praxi pre dané chemikálie. Vnútri č. 304/2003]. Predmetné chemikálie sú Spoločenstva mu zodpovedá informovanie vymenované v prílohe I časti 2 nariadenia. dotknutých hospodárskych subjektov o príslušnej dovoznej praxi z tretích štátov 9.

15. Takéto vývozné oznámenie musí obsa­ vyviezť najneskôr šesť mesiacov pred uply­ hovať určité informácie o druhu vyvážaných nutím doby ich použiteľnosti. Pri vývoze látok, k t o r é sú bližšie špecifikované pesticídov musia vývozcovia podľa článku 13 v prílohe III nariadenia, najmä o jeho fyzi- ods. 8 nariadenia zabezpečiť, aby označenie kálno-chemických, toxických a ekotoxických obsahovalo špeciálne informácie vlastnostiach, ako aj o prípadných preven­ o podmienkach uskladnenia a stabilite pri tívnych opatreniach potrebných pri nakla­ uskladnení v klimatických podmienkach daní s látkou. Toto vývozné oznámenie krajiny určenia. Okrem toho zabezpečia, zasiela Komisia orgánom toho tretieho štátu, aby vyvážané pesticídy spĺňali špecifikácie do ktorého sa má chemikália vyviezť, čistoty stanovené v právnych predpisoch a registruje ho vo verejne prístupnej data­ Spoločenstva. báze. Komisia zároveň vo svojej databáze zverejňuje tie vývozné oznámenia, ktoré dostáva od tretích štátov v súvislosti s dovozom chemikálií do Spoločenstva, a informuje príslušné orgány členských štátov (článok 8 nariadenia č. 304/2003).

18. Nad rámec pôsobnosti Rotterdamského dohovoru predvída článok 15 nariadenia č. 304/2003 určité informačné povinnosti aj pre tranzit chemikálií podliehajúcich PIC postupu cez tretie štáty.

16. Podľa článku 14 ods. 2 nariadenia č. 304/2003 sa nesmú vyvážať chemikálie a tovar, ktorých použitie je v Spoločenstve zakázané z dôvodu ochrany zdravia ľudí alebo životného prostredia; tieto chemikálie sú uvedené v prílohe V nariadenia. 19. Článok 20 nariadenia č. 304/2003 sa zaoberá poskytovaním technickej pomoci, najmä pre rozvojové krajiny a krajiny s hospodárskymi systémami nachádzajúcimi sa v prechode, na podporu rozvoja infra­ struktúry, kapacít a odborných znalostí p o t r e b n ý c h na r i a d n e n a k l a d a n i e s chemikáliami počas celej doby ich život­ nosti. 17. Článok 16 nariadenia č. 304/2003 upra­ vuje, že ustanovenia o balení a označovaní platné v Spoločenstve 1 2 sú uplatniteľné aj na vývoz chemikálií a zaväzuje vývozcov podá­ vať určité sprievodné informácie. Chemikálie sa podľa článku 13 ods. 7 nariadenia musia

A — Okolnosti predchádzajúce sporu 24. Komisia vo svojej žalobe o neplatnosť z 23. apríla 2003 navrhuje podľa článku 230 ES, aby Súdny dvor

21. Dohovor bol prijatý 10. septembra 1998 v Rotterdame a v mene Spoločenstva pod­ písaný 11. septembra 1998 13.

— zrušil nariadenie Európskeho parla­ mentu a Rady (ES) č. 304/2003 z 28. januára 2003 o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií,

22. Komisia 24. januára 2002 predložila svoj návrh nariadenia Rady o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií, pričom si za základ pre tento návrh zvolila článok 133 ES 14. — určil, že nariadenie zostáva účinné, až kým Rada neprijme nové nariadenie, 13 — Okrem Európskeho spoločenstva je zmluvnou stranou Rotterdamského dohovoru aj väčšina členských štátov Európskej únie. Pozri k tomu prehľad o súčasnom stave ratifikácií na internetovej stránke dohovoru hhtp://www.pic. int/fr/ViewPage.asp?id='272' (naposledy navštívenej 1. feb­ ruára 2005). 14 — KOM(2001) 803, konečné znenie (Ú. v. ES C 126 E, 2002, s. 291). Komisia zároveň na základe článku 133 ES v spojení s článkom 300 ods. 2 prvým pododsekom prvou vetou — zaviazal Európsky parlament a Radu na a ods. 3 prvým pododsekom ES navrhla Rade schváliť Rotterdamský dohovor (0. v. ES C 126 E, 2002, s. 274). náhradu trov konania.

I -116

KOMISIA/PARLAMENT A RADA

30. Podľa ustálenej judikatúry sa musí volba 27. Všetci účastníci konania predložili právneho základu pre právny akt Spoločen­ v písomnej časti konania k prejednávanej stva zakladať na objektívnych a súdom pre- veci svoje pripomienky, Komisia, Parlament, skúmateľných okolnostiach, ku ktorým patria Rada a Spojené kráľovstvo vyjadrili svoje najmä cieľ a obsah právneho aktu 18. stanovisko aj na pojednávaní 7. apríla 2005 konanom spolu s vecou Komisia/Rada. 15 — V tomto zmysle stanovisko 2/00 zo 6. decembra 2001 („Cartagenský protokol o biologickej bezpečnosti"). Zb. s. I-9713, bod 5. 16 — Pozri k tomu napr. rozsudky z 11. septembra 2003, Komisia/ Rada (nazývaný „Preprava tovaru"), C-211/01, Zb. s. I-8913. bod 52, a z 29. apríla 2004, Komisia/Rada, C-338/01, Zb. s. 1-4829, bod 58. 17 — Pozri k tomu napr. stanovisko 1/94 z 15. novembra 1994 IV — Posúdenie („WTO"), Zb. s. I-5267, a stanovisko 2/00, uż citované v poznámke pod čiarou 15. 18 — Rozsudky z 12. novembra 1996, Spojené kráľovstvo/Rada, C-84/94, Zb. s. I-5755, bod 25, z 25. februára 1999, Parlament/Rada, C-164/97 a C-165/97, Zb. s. 1-1139, bod 12, zo 4. apríla 2000, Komisia/Rada, C-269/97, Zb. 28. Vo svojej žalobe Komisia uplatňuje len s. I-2257, bod 43, z 19. septembra 2002, Huber, C-336/00. Zb. s. 1-7699, bod 30, z 10. decembra 2002, British American jeden dôvod neplatnosti, a to volbu nespráv­ Tobacco, C-491/01, Zb. s. I-11453, bod 93, a z 29. apríla 2004, Komisia/Rada, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, neho právneho základu na prijatie nariade­ bod 54, a zo 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia, C-110/03, Zb. nia. Tým Komisia vytýka porušenie Zmluvy s. I-2801, bod 78. Východiskovým je pritom už rozsudok z 11. júna 1991, Komisia/Rada (nazývaný „Oxid titaničitý"), ES v zmysle článku 230 druhého odseku ES. C-300/89, Zb. s. 1-2867, bod 10.

19 — Rozsudky z 29. apríla 2004, Komisia/Rada, už citovaný v poznámke pod čiarou 16, bod 55, a zo 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, bod 79; pozri aj rozsudok z 25. februára 1999, Parlament/ Rada, bod 14, ako aj rozsudky Huber, bod 31, a British 34. V súvislosti s medzinárodnými doho­ American Tobacco, bod 94, už citované v poznámke pod čiarou 18. Východiskovým je pritom už rozsudok vormi Súdny dvor na vymedzenie spoločnej zo 17. marca 1993, Komisia/Rada (nazývaný „Smernica o odpadoch"), C-155/91, Zb. s. I-939, body 19 a 21. 20 — Rozsudok z 26. marca 1987, Komisia/Rada, 45/86, Zb. s. 1493, body 17 až 21. Pozri aj návrhy, ktoré v tejto veci predniesol generálny advokát Lenz 29. januára 1987, najmä 24 — Ustálená judikatúra; pozri stanovisko 1/78 zo 4. októbra 1979 bod 62. (nazývané „Prírodný kaučuk"), Zb. s. 2871, body 44 a 45, a stanovisko 1/94, už citované v poznámke pod čiarou 17, 21 — Rozsudky zo 17. októbra 1995, Werner, C-70/94, Zb. bod 41, ako aj rozsudok z 26. marca 1987, Komisia/Rada, s. I-3189, bod 10, a zo 14. januára 1997, Centro-Com, 45/86, Zb. s. 1493, bod 19. C-124/95, Zb. s. I-81, bod 26. 25 — V tomto zmysle v súvislosti s medzinárodným dohovorom 22 — Rozsudky z 29. marca 1990, Grécko/Rada (nazývaný stanovisko 2/00, už citované v poznámke pod čiarou 15, „Černobyl"), C-62/88, Zb. s. I-1527, body 15 až 19, najmä body 25 a 40 až 44. Podobným spôsobom Súdny dvor a z 12. decembra 2002, Komisia/Rada (nazývaný „Energy vymedzil aj článok 95 ES (predtým článok 100a Zmluvy EHS) Star"), C-281/01, Zb. s. I-12049, body 39 až 43. a článok 175 ES (predtým článok 130s Zmluvy EHS). Podľa 23 — V tomto zmysle, ale v súvislosti so vzťahom medzi toho „zásah do vytvorenia alebo fungovania vnútorného trhu, ustanoveniami vnútorného trhu a politikou ochrany zdravia ešte sám osebe nevedie k potrebe uplatnenia článku 100a pozri rozsudok z 5. októbra 2000, Nemecko/Parlament Zmluvy EHS. Podľa judikatúry Súdneho dvora totiž nie je a Rada, C-376/98, Zb. s. I-8419, bod 88, ako aj rozsudky odvolanie sa na článok 100a opodstatnené, ak akt, ktorý sa zo 14. decembra 2004, Arnold André, C-434/02, Zb. má na tento účel prijať, vedie len okrajovo k harmonizácii s. I-11825, body 32 až 34, a Swedish Match, C-210/03, Zb. trhových podmienok vnútri Spoločenstva" (rozsudok „Smer­ s. I-11893, body 31 až 33. Tieto úvahy možno použiť aj na nica o odpadoch", už citovaný v poznámke pod čiarou 19, vzťah medzi spoločnou obchodnou politikou a politikou bod 19, a v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 1994, ochrany zdravia. Parlament/Rada, C-187/93, Zb. s. I-2857, bod 25).

obchodnej politiky (článok 133 ES) a politiky časť B nižšie). Pre úplnosť je vhodné aj životného prostredia (článok 175 ES) ako spomenúť, prečo nariadenie nebolo možné možných právnych základov pre akty Spolo­ založiť na dvojitom právnom základe čenstva formuloval kritérium priameho (k tomu časť C nižšie). a bezprostredného účinku 26. Túto úvahu možno rozšíriť aj na iné akty Spoločenstva. Ak teda akt Spoločenstva so zameraním na politiku životného prostredia nemá priame a bezprostredné účinky na obchod, musí sa tento akt založiť na článku 175 ES; v opačnom prípade má vychádzať z článku 133 ES 27. Pritom priame B — Obsah, ciele a kontext nariadenia a bezprostredné účinky na obchod nemusia nevyhnutne spočívať v podpore alebo uľah­ čení obchodu. Na zaradenie aktu Spoločen­ stva do oblasti pôsobnosti článku 133 ES naopak stačí len to, že takýto akt je „nástrojom určeným hlavne... na podporu, 36. Účastníci konania vedú spor o tom, do uľahčenie alebo reguláciu obchodu" 2 8 . akej oblasti politiky možno zaradiť nariade­ nie z hľadiska jeho obsahu, jeho cieľov a jeho kontextu. Zatiaľ čo Komisia zastáva názor, že nariadenie spadá hlavne do oblasti pôsob­ nosti spoločnej obchodnej politiky, Rada podporovaná svojimi vedľajšími účastníkmi konania v ňom vidí prevažne nástroj politiky životného prostredia. Tým zastávajú obe sporové strany v zásade rovnaké stanoviská ako v súbežne vedenom konaní vo veci Komisia/Rada. 35. Za týchto okolností je potrebné skúmať, kde sa v tejto veci nachádza ťažisko nariade­ nia z hľadiska jeho obsahu, účelu a kontextu a či sú prípadné účinky nariadenia na obchod priamej a bezprostrednej povahy (k tomu 37. Na správne zaradenie nariadenia č. 304/2003 do jednej z dvoch oblastí politík 26 — Rozsudok Energy Star, uż citovaný v poznámke pod čiarou 22, body '10 na konci a 41 na konci. Podobným spôsobom Súdny má najskôr význam ich úzka spojitosť dvor už predtým vymedzil hranicu medzi kultúrnou politikou s Rotterdamským dohovorom, na ktorého (predtým článok 128 Zmluvy ES) a priemyselnou politikou (predtým článok 130 Zmluvy ES): rozsudok z 23. februára vykonávanie slúži nariadenie podľa znenia 1999, Parlament/Rada, C-42/97, Zb. s. I-869, bod 63. svojho článku 1 ods. 1 pism. a) a svojho 27 — Rozsudok Energy Star, už citovaný v poznámke pod čiarou 22, body 40, 41, 43 a 48, a stanovisko 2/00, už citované odôvodnenia č. 3. Ako uvádzam v mojich v poznámke pod čiarou 15, body 40 a 42 aż 44. návrhoch z dnešného dňa vo veci Komisia/ 28 — V tomto zmysle stanovisko 2/00, už citované v poznámke pod čiarou 15, bod 37 na konci; kurzívou zvýraznila Rada 2 9 , ťažisko tohto dohovoru neleží generálna advokátka. Predmetom nástrojov obchodnej poli­ v oblasti spoločnej obchodnej politiky, ale tiky totiž nie je vždy len podpora alebo uīahčenic obchodu; článok 133 ES dovoľuje aj klasické (ochranné) opatrenia obchodnej politiky, ktoré môžu viesť k sťaženiu alebo dokonca zákazu dovozu, resp. vývozu určitých výrobkov, napr. pri uložení antidumpingovýcll ciel alebo obchodného embarga (pozri k tomu napr. rozsudok Ccntro-Com, už 29 — Uż citované v poznámke pod čiarou 3, pozri tam najmá body citovaný v poznámke pod čiarou 21). 32 a nasl.

39. Už tento kontext, v ktorom sa nachádza nariadenie č. 304/2003, vedie k záveru, že pri ňom ide hlavne o nástroj politiky životného prostredia, a nie obchodnej politiky. Tento záver potvrdzuje aj rozbor cieľov a obsahu nariadenia. 41. Je síce pravda, že — aj nad rámec cieľov uvedených v článku 1 — znenie nariadenia nie je celkom bez aspektov obchodnej 30 — Ú. v. ES L 242, 2002, s. 1. 31 — Tak napríklad vyhodnotenie rizika a rizikový manažment pri nakladaní s chemikáliami, ako aj informovanie verejnosti [článok 7 ods. 2 pfsm. b) šiesteho environmentálneho akčného programu]. 33 — Nariadenie používa pojmy ako „medzinárodný pohyb", ako aj 32 — Článok 7 ods. 2 pism. d) druhá zarážka šiesteho environ­ „dovoz a vývoz". mentálneho akčného programu. 34 — Odôvodnenia č. 3 a 4 nariadenia.

I - 120

KOMISIA/PARLAMENT A RADA

politiky. Tak názov, ako aj preambula o užitočnosti a rizikách spojených rovnako ako niektoré články nariadenia s používaním chemikálií a prostredníctvom používajú pojmy ako dovoz a vývoz, vývoz­ výmeny vedeckých, technických, ekonomic­ covia a dovozcovia či medzinárodný obchod. kých a právnych údajov má za cieľ podporiť Prinajmenšom rovnako úzke spojitosti však využívanie toxických látok v súlade znenie nariadenia vykazuje aj s politikou s požiadavkami ochrany životného prostre- životného prostredia. Tak sa napr. pream­ dia" 39 bula 36 a najmä článok 1 nariadenia zaobe­ rajú o c h r a n o u ž i v o t n é h o p r o s t r e d i a a ochranou zdravia ľudí; na inom mieste 37 sa hovorí aj o podpore riadneho nakladania s chemikáliami počas celej doby ich život­ nosti.

I - 121

NÁVRHY GENERALNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT - VEC C-178/03

44. PIC postupom, ako aj vývoznými ozná­ regulácie obchodnej politiky. Z nariadenia meniami pre určité chemikálie (článok 12 najmä nevyplýva, či a prípadne za akých Rotterdamského dohovoru a článok 7 naria­ podmienok je dovoz určitej chemikálie do denia) sa má predovšetkým zabrániť tomu, Spoločenstva dovolený alebo zakázaný. aby bol tretí štát — najmä rozvojová krajina Nariadenie túto otázku nijakým spôsobom — vystavený dovozu nebezpečných chemi­ neupravuje. Naopak vecné rozhodnutia Spo­ kálií bez toho, aby mal predtým príležitosť ločenstva o prípustnosti alebo neprípustnosti prijať potrebné opatrenia na ochranu život­ dovozu nebezpečných chemikálií, ktoré sa ného prostredia a zdravia ľudí 42. majú v rámci PIC postupu zasielať zmluv­ ným stranám Rotterdamského dohovoru, sa prijímajú „v súlade s existujúcimi právnymi predpismi spoločenstva" 43. Nariadenie č. 304/2003 v článku 12 len stanovuje právomoc Komisie na prijatie takýchto roz­ hodnutí a oznamovanie rozhodnutí sekreta­ riátu Rotterdamského dohovoru. Podľa 45. PIC postup zavedený nariadením článku 24 ods. 2 nariadenia pritom Komisiu č. 304/2003 môže už spomenutým informo­ podporuje poradný výbor 44. vaním dotknutých hospodárskych subjektov [článok 11 ods. 1 pism. a) Rotterdamského dohovoru, ako aj článok 13 ods. 1 a 3 nariadenia] nanajvýš nepriamo prispieť k vyššej transparentnosti predpisov platných v rôznych krajinách, a tak prípadne uľahčiť zahraničný obchod s nebezpečnými chemi­ káliami. Inak môže nariadenie obchod pre konkrétneho vývozcu aj zdražieť, napr. ak sa od neho vyžaduje splnenie nevyhnutných formalít vývozného oznámenia (článok 7 v spojení s prílohou III nariadenia).

48. Len článok 14 ods. 2 nariadenia obsahuje samostatný zákaz vývozu stanovený Spolo­ čenstvom. Týka sa chemikálií, ktorých pou­ žitie je vzhľadom na ochranu zdravia ľudí alebo životného prostredia vnútri Spoločen­ 50. Navyše na rozdiel od toho, čo by sa stva zakázané. Toto ustanovenie teda „expor­ mohlo zdať na základe prvého dojmu, ani tuje" vnútorné predpisy Spoločenstva ustanovenia týkajúce sa sprievodných infor­ o ochrane zdravia a životného prostredia, mácií a označovania chemikálií obsiahnuté aby sa zabránilo tomu, že výrobky zakázané v článku 16 nariadenia nie sú v prvom rade vnútri Spoločenstva spôsobia škodu mimo ustanoveniami obchodnej politiky, ale usta­ Spoločenstva. Tak zákaz vnútri Spoločenstva, noveniami politiky životného prostredia. Je ako aj jeho rozšírenie na vývozy zo Spolo­ síce pravda, že smernice, na ktoré odkazuje čenstva, majú v podstate povahu politiky článok 16 ods. 1 a článok 1 ods. 2 nariadenia, životného prostredia. môžu viesť vnútri Spoločenstva k harmonizácii, a slúžia na vzájomné uzná­ vanie obalov výrobkov a sprievodných infor­ mácií v obchode medzi členskými štátmi. Inak je tomu však vo vzťahu Spoločenstva k tretím štátom: v tomto vzťahu práve nejde o harmonizáciu práva alebo o vzájomné uznávanie na zlepšenie mobility chemikálií 49. Ak sa pri posúdení vezmú do úvahy aj alebo ich prístupu na trh 4 6 ; o tom svedčí aj ďalšie ustanovenia nariadenia, potvrdí sa článok 16 ods. 1 druhá veta, ako aj posledná dojem, že ide prevažne o nástroj politiky polveta článku 1 ods. 2 nariadenia 47,podľa životného prostredia a nie obchodnej poli­ ktorej tým nie sú dotknuté prípadné osobitné tiky. Výmena informácií s tretími štátmi požiadavky dovážajúcej zmluvnej strany na (článok 19 nariadenia), vzájomná technická obalenia výrobku a na sprievodné informá­ pomoc (článok 20 nariadenia), ako ani cie. Článkom 16 ods. 1 nariadenia sa má len prístup verejnosti k informáciám (článok 6 vyhovieť potrebe prístupu verejnosti ods. 3, článok 7 ods. 1 štvrtý pododsek, k informáciám o rizikách a nebezpečen- článok 8 ods. 1, článok 9 ods. 3 druhá veta, článok 13 ods. 1 druhá veta a článok 21 46 — Pozri k tomu bod 41 mojich návrhov z dnešného dňa, Komisia/Rada, už citované v poznámke pod čiarou 3. 47 — Táto posledná polveta článku 1 ods. 2 nariadenia znie: „... 45 — Pritom môže ísť o individuálny súhlas [článok 13 ods. f, pokial (ibaže — neoficiálny preklad] by tieto ustanovenia boli písm. a) nariadenia) alebo — v rámci PIC postupu — v rozpore s osobitnými požiadavkami týchto zmluvných strán o generálny súhlas (článok 13 ods. 6 pism. b) nariadenia!. alebo datších krajín".

53. Komisia ešte namieta, že volba článku 175 ods. 1 ES za právny základ namiesto článku 133 ES by vážne ohrozila vnútorný trh a narušila obchod. V takom prípade by totiž členské štáty mohli vzhľadom na neexistenciu výlučnej právomoci Spoločen­ stva jednostranne prijať prísnejšie pravidlá dovozu a vývozu nebezpečných chemikálií a obísť aj ustanovenia o klasifikácii, balení 51. Zhrňujúco teda platí: ak sa vezme do a označovaní nebezpečných látok existujúce úvahy kontext nariadenia č. 304/2003, ako aj na úrovni Spoločenstva. jeho obsah a ciele, tak jeho ťažisko nemožno vidieť v spoločnej obchodnej politike, ale v oblasti politiky životného prostredia. Prí­ padné účinky nariadenia na medzinárodný obchod s nebezpečnými chemikáliami sú skôr nepriame ako priame 4 8 . V tomto zmysle zdieľam názor Rady, Parlamentu a ich vedľaj­ ších účastníkov konania, že bolo správne založiť nariadenie na článku 175 ods. 1 ES a nie na článku 133 ES 4 9 . 54. K tomu je najskôr potrebné uviesť, že podľa „judikatúry AETR" môže byť v oblasti politiky životného prostredia daná výlučná 48 — Čo sa týka kritéria priameho (a bezprostredného) účinku, resp. nepriameho (a dlhodobého) účinku, pozri bod 34 týchto návrhov. 49 — V rozsahu, v akom nariadenie slúži aj na ochranu zdravia 50 — Napríklad nariadenie platí aj vo vzťahu k štátom, ktoré nie sú ľudí, nie je popri článku 175 ods. 1 ES potrebný osobitný zmluvnými stranami Rotterdamského dohovoru (tzv. „iné právny základ. Ako totiž vyplýva z článku 174 ods. 1 ES krajiny'), a na určité výrobky, na ktoré sa nevzťahuje druhej zarážky, environmentálna politika Spoločenstva pri­ Rotterdamský dohovor (tzv. „výrobky obsahujúce chemiká­ spieva aj k ochrane zdravia ľudí. lie").

56. Na doplnenie je potrebné ešte poukázať 52 — Rozsudok z 29. apríla 2004. Komisia/Rada, už citovaný na to, že v tejto veci neprichádzalo do úvahy v poznámke pod čiarou 18, bod 56; pozri aj rozsudky Huber, spojenie obidvoch rozoberaných právnych už citovaný v poznámke pod čiarou 18, bod 31, a British American Tobacco, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, základov, t. j. článku 133 ES a článku 175 ES, bod 94, ako aj rozsudok Oxid titaničitý, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, body 13 a 17. a to ani vtedy nie, ak by sa vychádzalo z toho, 53 — Rozsudok Oxid titaničitý, už citovaný v poznámke pod že v nariadení sú rovnocenne zastúpené čiarou 18, body 17 až 21, rozsudky z 25. februára 1999, Parlament/Rada, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, bod 14 a z 29. apríla 2004, Komisia/Rada, už citovaný v poznámke pod čiarou 18, bod 57. Z tejto judikatúry možno vyvodiť, že kumulácia dvoch právnych základov prichádza irípadne do úvahy vtedy, ak sú oba spojené s tým istým 51 — Pozri k tomu aj bod 18 mojich návrhov z. dnešného dňa, Komisia/Rada, uż citované v poznámke pod čiarou 3. fegislatívnym postupom alebo s legislatívnymi postupmi, ktoré sú v každom prípade navzájom zlučiteľné (pozri Možnosť výlučnej vonkajšej právomoci Spoločenstva v tomto zmysle aj rozsudok z 9. septembra 2001, Španielsko v politike životného prostredia predvída aj stanovisko 2/00, a ľlnsko/Európsky Parlament a Rada, C-184/02 a C·223/02, už citované v poznámke pod čiarou 15. body 45 a 46. Zb. s. 1-7789, body 42 až 44).

I - 125

NÄVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT - VEC C-178/03

61. Tým sa táto vec odlišuje aj od súbežne prejednávanej veci Komisia/Rada 58. V uvedenom konaní by totiž kombinácia oboch do úvahy prichádzajúcich právnych základov (článok 133 ES a článok 175 ods. 1 ES, oba v spojení s článkom 300 ES) viedla len k porade Parlamentu aj v rámci spoločnej 60. Na jednej strane je totiž zrejmé, že od obchodnej politiky, ktorá by bola vždy bez spolurozhodovania Parlamentu v oblasti ťažkostí; ako je však známe, výsledok také­ článku 175 ES nemožno upustiť; spoluroz- hoto vypočutia Parlamentu nie je pre Radu hodovací postup je od Maastrichtskej zmluvy záväzný. Naproti tomu v tomto konaní by jedným z centrálnych práv spoluúčasti Par­ bolo rozšírením spolurozhodovacieho lamentu a významne prispieva postupu na oblasť článku 133 ES Rade k demokratickej legitimácii legislatívy Spolo­ odňaté jej jediné legislatívne oprávnenie, čenstva. Na druhej strane však nemožno ani k t o r é by si p o t o m musela deliť svojvoľne doplniť postup podľa článku 133 s Parlamentom. Takýto výsledok by bol ods. 4 ES o právo spoluúčasti Parlamentu, v rozpore s vedomým a na viacerých ktoré tento článok nepredvída. V oboch vládnych konferenciách potvrdeným posta­ vením členských štátov vo vzťahu

k legislatívnemu postupu v spoločnej z daných právnych základov. Z dôvodu obchodnej politike . nezlučiteľnosti príslušných postupov by nariadenie nemohol založiť súčasne na spo­ ločnej obchodnej politike a na politike životného prostredia.

62. Navyše ani z rozsudku Swedish Match 6 0 , ani z rozsudku British American Tobacco 6 1 nemožno vyvodiť opačný názor. V ani jed­ nom z uvedených rozsudkov sa totiž Súdny 64. V takejto situácii by sa musela upred­ dvor bližšie nezaoberá jednotlivými právo­ nostniť politika životného prostredia mocami orgánov predvídanými Zmluvou s článkom 175 ES ako právnym základom. a inštitucionálnou rovnováhou na jednej Z hľadiska legislatívneho postupu je totiž strane v rámci spolurozhodovacieho postupu právo spolurozhodovania Parlamentu obvyk­ a na druhej strane v rámci postupu podľa lým prípadom, zatiaľ čo právne základy ako článku 133 ES 62. článok 133 ES, ktoré nepredvídajú formálne parlamentné práva spoluúčasti, predstavujú z legislatívno-technického hľadiska výnimku. Okrem toho aj zásada transparentnosti (článok 1 ods. 2 EÚ) 63 a zásada demokracie (článok 6 ods. 1 EÚ) vyžadujú, aby v prípade pochybnosti boli z dvoch právnych základov, 63. Vzhľadom na nezlučiteľnosť legislatív­ ktoré prichádzajú do úvahy rovnakou mierou nych postupov predvídaných v článku 133 ES a majú rovnako úzku spojitosť, ale sú a v článku 175 ES by teda zákonodarca navzájom nezlučiteľné, zvolené tie, pri kto­ Spoločenstva musel aj v prípade eventuálnej rých použití sú práva účasti Parlamentu rovnováhy medzi aspektmi politiky život­ najväčšie. ného prostredia a obchodnej politiky v nariadení predsa len uprednostniť jeden

I - 127

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY - J. KOKOTT - VEC C-178/03

jediný právny základ. Rozhodnutie Parla­ hnuté. Keďže Európsky parlament a Rada mentu a Rady prijať nariadenie na základe navrhli zaviazať Komisiu na náhradu trov článku 175 ods. 1 ES v spolurozhodovacom konania a Komisia nemala úspech vo svojich postupe by teda nebolo možné napadnúť ani dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ju na z tohto hľadiska. náhradu trov konania.

V — Trovy

66. Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho 67. Zároveň z článku 69 ods. 4 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci poriadku vyplýva, že dané tri členské štáty, nemal úspech, je povinný nahradiť trovy ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účast­ konania, ak to bolo v tomto zmysle navr­ níci, znášajú svoje vlastné trovy konania.

VI - Návrh